Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 9Csp/176/2024 6124368702 27. 01. 2025 JUDr. Rastislav Sikorjak ECLI:SK:OSPO:2025:6124368702.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o, so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679 proti žalovanému: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX B., právne zastúpený JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom C. D. X/X, XXX XX E., IČO: 37 756 508, o zaplatenie 1.435 eur s príslušenstvom takto rozhodol: I. Žalobu zamieta. II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 % a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov. odôvodnenie: 1. Žalobou došlou OS Banská Bystrica dňa 23.08.2024 a postúpenou OS Prešov dňa 20.11.2024 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 1435 € s prísl. 1.1. Žalobca v žalobe uviedol, že: „Žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom spotrebiteľom dňa 17.01.2023 Úverovú zmluvu č. 7301068983 (ďalej len „ÚZ“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len „ÚZP“), ktoré obsahujú Sadzobník poplatkov. Predmetom ÚZ bolo poskytnutie revolvingového úveru s výškou úverového rámca 1500.00 Eur zo strany žalobcu žalovanému, tento úver žalovaný čerpal prostredníctvom úverovej karty. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď splátky úveru riadne a včas nesplácal. Žalobca Výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 23.04.2024 vyzval žalovaného na úhradu splátok, ktoré neboli riadne a včas zaplatené a žalobca touto výzvou upozornil žalovaného na možnosť uplatnenia práva na predčasné splatenie budúcich splátok úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní. Žalovaný napriek výzve dlžné splátky neuhradil, a teda žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti budúcich splátok úveru Výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 29.05.2024 pre omeškanie s úhradou splátky splatnej dňa 20.02.2024. Žalobca poskytol žalovanému lehotu 15 dní na splnenie povinností, žalovaný v lehote na plnenie dlžnú sumu neuhradil, a preto si žalobca okrem dlžnej sumy uplatňuje v žalobe aj zákonné úroky z omeškania. Prostredníctvom úverovej karty čerpal žalovaný poskytnutý revolvingový úver spolu vo výške 178.00 Eur a žalobcovi uhradil čiastku 524.21 Eur. Žalobca v tomto bode návrhu odkazuje na prílohu, v ktorej je špecifikovaná žalovaná suma 1530.05 Eur a pozostáva zo súčtu: Istina vo výške 1352.71 Eur, táto suma prestavuje istinu 13.-17. Splátky spolu vo výške 1352.71 Eur. CoC istina vo výške 64.93 Eur, CoC úrok vo výške 71.11 Eur,
Úrok za hotovostné transakcie vo výške 18.45 Eur, Úrok za poistné vo výške 0.68 Eur, Úrok za nevyužitú GP - poistné vo výške 0.29 Eur, Úrok zrušeného splátkového programu vo výške 4.52 Eur, Poistenie CPI vo výške 17.36 Eur, Žalobca predkladá konajúcemu súdu listiny, z ktorých obsahu vyplýva, že žalobca posudzoval s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v zmysle ust. § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 129/2010 Z. z.: 1. Interný dokument o posúdení bonity s uvedením výšky príjmu, rodinného stavu a podmienok bývania žalovaného. 2. Úverová správa z registrov dlžníkov NRKI pre účely posudzovania schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver, V rámci postupu v poskytovaní úveru napĺňa žalobca svoju zákonnú povinnosť preverovania bonity žalovaného dôsledným zisťovaním jeho kreditného skóre, ktoré zaisťuje oddelenie úverových rizík žalobcu. Týmto procesom je posudzovaná príjmová a výdavková stránka žalovaného a ďalej sa skúmajú informácie o premenných hodnotách žalovaného ako je vek, vzdelanie, zdroj príjmov, rodinný stav, počet detí, spôsob bývania a pod. Pre tento účel je využívaný štatistický model, ktorého výstupom je pravdepodobnosť dodržania úverových záväzkov zo strany žalovaného. Tento model je postavený na logickej regresii, kde sa jednotlivé dichotomické premenné opierajú o ďalšie. Pre každú produktovú líniu potom žalobca využíva odlišný model pre zistenie kreditného skóre žalovaného. Rovnako tak sú nastavené hodnoty minimálneho kreditného skóre, ktorého nedosiahnutím je posudzovaná žiadosť zamietnutá. 2. Žalovaný sa k žalobe prvýkrát vyjadril odporom proti platobnému rozkazu vydanom OS Banská Bystrica. 2.1. Žalovaný v odpore uviedol: Povinnosť veriteľa postupovať s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver vyplýva z § 7 ods. 1 a povinnosť veriteľa hodnoverne preukázať vynaloženie odbornej starostlivosti vyplýva z § 7 ods. 18 písm. b ) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Povinnosťou veriteľa je nielen získať informácie o sociálno-majetkovej situácii spotrebiteľa, ale ich aj dostatočne vyhodnotiť, pretože pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov a príjmov spotrebiteľa, nemôže urobiť záver o tom, či spotrebiteľ je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Dávame do pozornosti, že žalovaný mal vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi F. B., nar. XX.XX.XXXX, nie je zrejmé, prečo žalobca v predtlačenom zmluvnom formulári uviedol „Počet detí „0“ Životné minimum v danom čase pre jednu plnoletú osobu a jedno maloleté dieťa predstavovalo sumu 341,45 eur. (234,42 eur plnoletá osoba + 107,03 eur nezaopatrené dieťa). Žalobca odvodzuje svoj nárok od Zmluvy o spotrebiteľskom úvere – revolvingový úver č. 7301068983 zo dňa 17.01.2023, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške: 1 468,90,- eur. K zosplatneniu úveru malo údajne dôjsť na základe Výzvy k splateniu celého úveru zo dňa 29.05.2024. Podľa § 53 ods. 9 OZ: „Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.“ Z citovaného ustanovenia vyplývajú dve podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne na to, aby bol úkon zosplatnenia považovaný za v súlade so zákonom: - upozornenie spotrebiteľa na možnosť zosplatnenia (na výkon práva veriteľa podľa § 565 OZ) v lehote nie kratšej ako 15 dní – „upozornenie spotrebiteľa“ je adresovaná písomnosť, ktorá sa musí nevyhnutne dostať do sféry spotrebiteľa. Ide o právny úkon, ktorý musí spĺňať aj zákonné kritéria pre právne úkony, najmä § 37 ods. 1 OZ. - samotný úkon zosplatnenia - ide adresovaná písomnosť, ktorá sa musí nevyhnutne dostať do sféry spotrebiteľa. Ide o právny úkon, ktorý musí spĺňať aj zákonné kritéria pre právne úkony, najmä § 37 ods. 1 OZ. „Upozornenie spotrebiteľa“ a „zosplatnenie“ sú písomné jednostranné právne úkony dodávateľa, ktoré sa musia dostať do sféry spotrebiteľa a je teda nevyhnutné skúmať: - či bola dodržaná písomná forma - dodávateľ musí preukázať, že zásielky mali písomnú formu - či jednotlivé listiny spĺňajú všeobecné kritéria pre právne úkony - dodávateľ musí preukázať, že písomnosti boli dostatočne určité a zrozumiteľné - či sa jednotlivé písomnosti dostali do dispozičnej sféry dlžníka - dodávateľ musí preukázať, že k jednotlivým zásielkám existujú doručenky. Na predmetnú zmluvu o úvere sa vzťahuje zákon č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (t. j. ku dňu 17.01.2023). Dávame do pozornosti, že podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať: - podľa písm. d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere – náležitosť nie je uvedená v časti zmluvy o úvere Úver (str. 2 hore), ani v časti týkajúcej sa revolvingového úveru, ani v časti týkajúcej sa nákupu na splátky - podľa písm. g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru – náležitosť je v rozpore s právnymi predpismi - náležitosť nie je uvedená správne. V zmluve o úvere v časti týkajúcej sa nákupu tovaru (Samsung + služby) prekračuje úrokovú sadzbu podľa NBS takmer 4 – násobne (3,76 násobne). V Zmluve o úvere je uvedený údaj 17,30 %, avšak podľa NBS pre daný typ úveru bola ročná úroková sadzba 4,60 % (podľa NBS od 1 do 5 rokov). V zmluve o úvere v časti Bezúčelový revolvingový úver náležitosť nie je uvedená správne a údaj presahuje úrokovú sadzbu podľa NBS takmer 4 – násobne (3,89 – násobok). V Zmluve o úvere je uvedený údaj 26,28 % avšak podľa NBS pre daný typ úveru bola ročná úroková sadzba 6,78 % (podľa NBS do 1 roka). 3. Súd vychádzajúc z toho, že otázku odbornej starostlivosti pri skúmaní bonity dlžníka je potrebné skúmať ex offo a rovnako z toho, že žalobca je povinný svoj nárok preukázať, žiadosťou zo dňa 04.12.2024 tohto požiadal o nasledujúce: Ř zaslanie dokladov o sociálnej a majetkovej situácii žalovaného, Ř vysvetlenie čo znamenajú a ako žalobca dospel k výške jednotlivých uplatnených nárokov: - istina 1352,71 eur, - CoC istina 64,93 eur, - CoC úrok 71,11 eur, - úrok za hotovostné transakcie 18,45 eur, - úrok za poistné 0,68 eur, - úrok za nevyužitú GP 0,29 eur, - úrok zrušeného splátkového programu 4,52 eur, - poistenie CPI 17,36 eur. Ř preukázanie skutočnej výšky priemerného čistého príjmu žalovaného za čas 3 mesiacov pred poskytnutím úveru, Ř preukázanie výpočtu jednotlivých splátok úveru, keďže sa skladali zo splátky za transakciu zaradenú do splátkového programu a výšky mesačnej splátky 4%, min. 12 eur, Ř preukázanie, že postup pri predčasnom zosplatnení zodpovedal rozhodnutiu NS SR sp. zn. 5Cdo/2/2024 - V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný právny úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh. a 6Cdo/15/2023 - Neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ realizoval výzvu na zaplatenie neuhradenej splátky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka malo za následok neplatnosť zosplatnenia úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonník. Ř predloženie rozpisu všetkých splátok úveru, ktoré by žalovaný bol povinný platiť (pri neexistencii ďalšieho čerpania revolvingu) v členení na istinu, úroky a poplatky pre prípad, že súd dôjde k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a neplatnosti predčasného zosplatnenia, Ř na pojednávanie zabezpečiť účasť osoby, ktorá v mene žalobcu úverovú zmluvu uzatvárala. 4. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 27.01.2025 v neprítomnosti strán sporu a ich právnych zástupcov, ktorí svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili, čím sa však zároveň obrali o možnosť argumentovať v prospech nimi uvádzaných skutočností. Rovnako žalovaný na pojednávanie nezabezpečil účasť osoby, ktorá zmluvu, ktorá je predmetom tohto konania v mene žalovaného ako veriteľa uzatvárala, ktorú chcel súd vypočuť za účelom overovania bonity žalobcu a najmä za účelom uvedenia do zmluvy informácií týkajúcich sa rodinného stavu, výšky príjmu ako aj počtu vyživovaných detí. 5. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov Podľa § 1 ods.2 - Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona
možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje. Podľa § 2 písm.d) - Na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 7 ods.1 - Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Podľa § 7 ods.2 - Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. Podľa § 7 ods.16 - Veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. Podľa § 7 ods.7 - Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Podľa § 7 ods.20 - Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa. Podľa § 11 ods.2 - Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. 6. Súd teda vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis, pričom zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 17.01.2023 zmluvu o spotrebiteľskom úvere s názvom Zmluva o spotrebiteľskom úvere – revolvingový úver. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý úverový rámec vo výške 1.500 eur s ročnou úrokovou sadzbou 26,28%, výškou mesačnej splátky 4% z dlžnej sumy min. však 12 eur a frekvenciou splátok mesačne v 20. deň v mesiaci. RPMN bola uvedená vo výške 29,7% a celková čiastka splatná spotrebiteľom vo výške 1.713,54 eur. Zároveň došlo
k čerpaniu úveru vo výške 1.468,90 eur na kúpu tovaru a toto čerpanie bolo zaradené do tzv. splátkového programu s tým, že suma 1.468,90 eur sa mala vrátiť v 60 - tich mesačných splátkach s výškou 36,79 eur, splatnosťou prvej splátky 20.02.2023, pri ročnej úrokovej sadzby 17,30%, RPMN 18,7% a celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom vo výške 2.207,40 eur. 6.1. Súčasťou zmluvy boli aj úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. platné od 01.06.2022, ktoré okrem iného upravovali bližšie podmienky čerpania úveru ako aj povinnosti dlžníka pri jeho splácaní, vrátane prípadu, ak je určité čerpanie zaradené do tzv. splátkového programu. V zmysle Hlavy V. § 1 - poskytnutý úver musíte splácať riadne a včas v pravidelných mesačných splátkach. Termín splatnosti a výška minimálnej mesačnej splátky je určená v zmluve. Prvú splátku hradíte až v mesiaci nasledujúcom po účtovnom období, v ktorom bolo potvrdené prvé čerpanie z úverového účtu. Za účtovné obdobie sa považuje jeden kalendárny mesiac. Podľa § 2 - v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť čerpaného úveru (istina), dohodnuté úroky, poplatky, úhrada za poistenie ak ste si ho zjednali, a prípadné sankcie. Podľa § 8 - pravidelná mesačná splátka je vo výške percentuálnej časti z nesplatenej dlžnej sumy k poslednému dňu účtovného obdobia. Mesačná splátka sa mení podľa výšky nesplatenej dlžnej sumy (nesplatenou dlžnou sumou sa rozumie výška vyčerpaného nesplateného úveru spolu s dlžnými poplatkami, dlžnými úrokmi, úhradou za poistenie, ak ste si ho zjednali, a prípadnými sankciami). Podľa Hlavy VI. Splátkové programy, § 4 - ak Vašej žiadosti o zaradenie transakcie do splátkového programu vyhovieme, oznámime Vám počet a výšku splátok, úrokovú sadzbu, ktorou bude transakcia úročená, RPMN a celkovú sumu splatnú spotrebiteľom. Podľa § 6 - výška pravidelnej mesačnej splátky v prípade využívania splátkových programov. Minimálna mesačná splátka je stanovená ako súčet percentuálnej časti nesplatenej dlžnej sumy podľa § 1 tejto Hlavy a splátok zo splátkových programov. 7. Bezúročnosť úveru a neplatnosť predčasného zosplatnenia úveru. Cieľom § 7 ako aj § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
Podľa NSS ČR sp. zn. 1 As XX/XXXX - G. kasačního soudu je třeba uvedené závěry krajského soudu chápat ve vzájemné souvislosti tak, že součástí odborné péče při posouzení úvěruschopnosti spotřebitele je také posouzení rozhodujících listin a vynaložení patřičného úsilí, podloženého odborností a profesionalitou, aby byly zjištěny všechny potřebné skutečnosti v nezbytném rozsahu. Proto je nutno dovodit také požadavek na doložení tvrzení dlužníka o jeho majetkových poměrech. Samotné ničím nedoložené prohlášení spotřebitele nemůže vést k řádnému prověření jeho schopnosti splácet úvěr, neboť se dle slov krajského soudu jedná o situace, kdy by osoba jednající s odbornou péčí měla a mohla mít pochybnosti o pravdivosti tvrzených skutečností. Smyslem zakotvení povinnosti poskytovatelů spotřebitelských úvěrů posuzovat úvěruschopnost spotřebitele (§ 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru) je především ochrana spotřebitelů před rizikovými úvěry a dále řešení problému rostoucího zadlužeností domácností (viz důvodová zpráva k zákonu o spotřebitelském úvěru). Povinnost věřitele posoudit před uzavřením smlouvy bonitu spotřebitele představuje pro spotřebitele i určitou záruku, že věřitel bude při poskytování úvěru postupovat tak, aby jej do určité míry chránil před neschopností splácet. Primárním chráněným zájmem je zde ochrana spotřebitele před neodpovědným poskytnutím úvěru, které by vedlo k jeho insolvenci se všemi negativními následky, a to jak ekonomickými v podobě ztráty majetku, tak společenskými v podobě společenské stigmatizace (viz Wachtlová, L., Slanina, J.: Zákon o spotřebitelském úvěru. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2011, s. 99). 7.1. Podľa NS ČR sp. zn. 33Cdo/2178/2018 - Povinnost posouzení úvěruschopnosti spotřebitele chrání nejen spotřebitele samého před negativními důsledky neschopnosti úvěr splácet, ale zprostředkovaně také společnost jako celek, neboť předchází negativním sociálním důsledkům předlužení a insolvence v podobě pádu spotřebitele a osob na něm závislých do veřejné sociální sítě, narušení rodinných a sociálních vztahů atd. V neposlední řadě chrání i pozici věřitelů samých, neboť odborné posouzení úvěruschopnosti spotřebitele při žádosti o další úvěr snižuje riziko věřitelů, kteří témuž spotřebiteli poskytli úvěry či jiné služby již dříve. Proto zákon, konkrétně zákon o spotřebitelském úvěru (jeho § 9 odst. 1) stanoví, že věřitel je povinen při posouzení úvěruschopnosti spotřebitele postupovat s odbornou péčí. Lze přisvědčit odvolacímu soudu, že věřitel nedostojí povinnosti stanovené mu zákonem o spotřebitelském úvěru, tedy nepostupuje s odbornou péčí při posouzení schopnosti spotřebitele splácet spotřebitelský úvěr, vyjde-li z objektivně nedoloženého osobního prohlášení dlužníka o jeho osobních, výdělkových a majetkových poměrech. Na tom nic nemění, že dlužník není evidován v databázích dlužníků. 7.2. Podľa KS v Prešove sp. zn. 20Co/72/2017 - V súvislosti so zisťovaním bonity spotrebiteľa odvolací súd poukazuje na doplňujúci návrh, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 129/2010 Z.z., v ktorom sa okrem iného uvádza: „Zámer finančného sprostredkovateľa je často presvedčiť nebonitného klienta, ktorý má problémy s kontrolou vlastných finančných tokov a hospodárením, aby pristúpil na úver, u ktorého je v mnohých prípadoch zjavné, že ho spotrebiteľ nebude vedieť splácať. Finančný sprostredkovateľ je motivovaný zanedbať povinnosť skúmania spotrebiteľovej schopnosti splácať úver vidinou peňažnej prémie za sprostredkovanie a subjekt poskytujúci úver si je vedomý, že v prípade neschopnosti splácať majetok môže siahnuť za pomoci štátneho donútenia na majetkové hodnoty dlžníka, napríklad obydlie. Prípadný argument zo strany veriteľa, že exekúcia majetku u nebonitných klientom je prirodzeným následkom nedodržania povinnosti splácať úver neobstojí. Je tak z dôvodu, že v prípade hrubého porušenia povinnosti skúmať spotrebiteľovu schopnosť splácať úver veriteľom z dôvodu vidiny majetkových hodnôt spotrebiteľa vstupuje veriteľ do zmluvného vzťahu v zlej viere (male fide), keďže si je dopredu vedomý toho, že spotrebiteľ pri svojej úrovni bonity s veľkou pravdepodobnosťou nebude môcť splácať úver. Veriteľ si je teda vedomý faktu, že hlavnou časťou zmluvného plnenia, ktorú od spotrebiteľa obdrží nebudú splátky úveru, ale poplatky za omeškanie platieb a uspokojenie z majetkových hodnôt spotrebiteľa v dôsledku spotrebiteľovej platobnej neschopnosti. .... Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať povrchné skúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore s odbornou starostlivosťou alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej bonity spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší úver, ako je schopný splácať. 7.3. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zn. C – 679/18: Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23.
Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zn. C – 449/13: Z toho vyplýva, že veriteľ musí po prvé v každom prípade a vzhľadom na osobitné skutočnosti prípadu posúdiť, či sú uvedené informácie primerané a dostatočné na ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa. V tejto súvislosti sa môže dostatočný charakter uvedených informácií líšiť vzhľadom na okolnosti uzatvorenia zmluvy o úvere, osobnú situáciu spotrebiteľa a výšku úveru. Toto ohodnotenie sa môže uskutočniť prostredníctvom dokumentov preukazujúcich finančnú situáciu spotrebiteľa, ale nemožno vylúčiť, že veriteľ zohľadní aj staršie informácie o finančnej situácii záujemcu na úver, ktorými môže disponovať. Obyčajné nepodložené vyhlásenia spotrebiteľa však nemôžu byť samy osebe dostatočné, ak k ním nie sú pripojené dôkazy. 8. Je nesporné, že medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Pred uzavretím tejto zmluvy bol však žalobca – veriteľ povinný s odbornou starostlivosťou skúmať, či majetková a sociálna situácia žalovaného (dlžníka) „zaručuje“ splácanie poskytnutého úveru z hľadiska jeho bonity. 8.1. V rámci procesného útoku žalobca súdu predložil listinu s názvom „Posúdenie schopnosti klienta splácať spotrebiteľský úver“. Z tejto listiny vyplýva, že pokiaľ ide o špecifikáciu klienta tento je ženatý, býva u rodičov a má 0 detí. Zdroj príjmu klienta je mzda - 525 eur a rovnako aj príjem partnera má byť 525 eur. Toto posúdenie schopnosti klienta splácať spotrebiteľský úver nie je verifikované podpisom žalovaného. Súdu bol v rámci procesného útoku tiež predložený výpis z „Nebankového registra klientskych informácií“, z ktorého vyplýva, že žalovaný k času poskytnutia úveru žiaden iný úver nesplácal. Žalobca tiež súd predložil výpis čerpania splátok a úhrad, ktorý však bez doplňujúceho komentára zo strany žalobcu je nezrozumiteľný, a najmä sú nezrozumiteľné dlžné sumy uvedené v rekapitulácii. Vo vzťahu k týmto vyčísleným sumám ako aj položkám samotným smerovala výzva súdu, na ktorú však žalobca nereagoval, preto napríklad nie je zrejmé, kde a aké poistné bolo dojednané a na základe čoho si sumu poistného žalobca od žalovaného uplatňuje, keď zo zmluvy možno dospieť iba k záveru, že poistenie „schopnosti splácať“ dohodnuté nebolo a rovnako nebolo dohodnuté poistenie „osobných veci a zneužitia karty“. Z už spomenutého výpisu čerpania splátok a úhrad možno dedukovať, že zo strany žalovaného nedošlo k zaplateniu 13., 14., 15. a 16. mesačnej splátky splatných dňa 20.2.2024, 20.3.2024,20.4.2024,20.5.2024. 9. Pokiaľ ide o skúmanie bonity má súd za to, že nebola dodržaná povinnosť odbornej starostlivosti. Naopak javí sa, že táto povinnosť bola splnená iba formálne, tak aby viedla k poskytnutiu úveru. Predovšetkým nie je zrejmé, ako sa do úverovej zmluvy dostala informácia o tom, že žalovaný nevyživuje žiadne dieťa, keď v tom čase žalovaný mal dieťa - F. B., nar. XX.XX.XXXX. Keďže však žalobca neumožnil súdu vypočuť osobu, ktorá v jeho mene zmluvu uzatvárala a tento údaj do zmluvy uviedla, má súd za to, že podpis tejto zmluvy s takýmto údajom nemôže byť v neprospech žalovaného v tom zmysle, že tento údaj do zmluvy uviedol on, naopak javí sa, že tento úver bol uvedený žalobcom práve preto, aby bola znížená sumy nevyhnutných výdavkov na zabezpečenie životných potrieb rodiny žalovaného tak, aby sa javilo, že je dostatočne solventný na poskytnutie úveru. Hrubý príjem žalovaného overený v Sociálnej poisťovni bol 525 eur, čo podľa kalkulačky čistej mzdy predstavovalo sumu 446 eur netto mesačne. Pokiaľ ide o výdavky žalovaného tieto výdavky boli nahradené iba životným minimom pripadajúcim na jednu dospelú osobu vo výške 234,42 €. Vychádzajúc však z Nariadenia NBS č. 10/2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver je zrejmé, že do okruhu osôb výdavky, na ktoré je nevyhnutné zahrnúť do výdavkov na živobytie spotrebiteľa a jeho rodiny je potrebné zaradiť aj maloleté dieťa ako aj manžela, pretože manželia majú podľa zákona o rodine vzájomnú vyživovaciu povinnosť (§ 2 ods.4). Naviac výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa sa zvyšuje o 40% rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa a závislých osôb. Pri takomto postupe by muselo byť žalobcovi zrejmé, že príjem žalovaného nepostačuje na utvrdenie v predpoklade riadneho splácania úveru (mzda 446,22 € - ŽM žalovaného 234,42 € - ŽM manželky žalovaného 163,53 € - ŽM dieťaťa 107,03 € = - /mínus/ 58,76 €) . Naviac z citovaného nariadenia NBS vyplýva, že výdavky spotrebiteľa na živobytie nemôžu byť bez ďalšieho nahrádzané životným minimom, ale toto životné minimum tvorí najnižšiu možnú čiastku nákladov na živobytie. Súd ma za to, že vždy je potrebné skúmať skutočné výdavky na živobytie a až vtedy, ak by boli reálne vyčíslené tak, žeby nedosahovali ani životné minimum, treba použiť životné minimum ako najnižšiu čiastku stanovenú administratívnym právnym predpisom.
9.1. Súdu teda nie je zrejmé ako žalobca dospel k záveru, že žalovaný bude riadne splácať úver, keďže nemal informáciu, či sa z jeho mzdy nevykonávajú nejaké zrážky a rovnako nemal žiadne dôkazy o jeho skutočnom príjme a príjme jeho partnerky a rovnako nemal žiadne dôkazy o jeho výdavkov na živobytie, čo je priamo v rozpore s § 7 ods.2 písm.b) zákona č. 129/2010 Z.z. Skúmanie bonity klienta vyžaduje individuálny a aktívny prístup veriteľa pri overovaní jeho bonity a hrubým porušením odbornej starostlivosti je neskúmanie výdavkov klienta a ich pohodlné, formálne nahradenie životným minimom. 9.2. Súd teda robí záver, že žalobca pri preverovaní bonity (ako najdôležitejšej predzmluvnej povinnosti) nepostupoval s odbornou starostlivosťou (ako starostlivosťou vyžadujúcou aktivitu veriteľa a nie iba sofistikovane vykonaný postup, výsledkom ktorého je poskytnutie úveru nebonitnej osobe javiacej sa ako osoba, u ktorej možno riadne splácanie úveru predpokladať), čoho výsledkom je, že poskytnutý úver je bez úrokov, bez poplatkov a k jeho platnému predčasnému zosplatneniu nedošlo (preto nie je potrebné zaoberať sa nedoručením jeho vyhlásenia žalovanej). Odborná starostlivosť je vyššia forma starostlivosti ukladaná osobám s určitými profesionálnymi schopnosťami za účelom dosiahnutia dôležitých cieľov. Dodávateľ tak musí v úzkej súčinnosti s klientom urobiť chtiac – nechtiac audit domáceho rozpočtu klienta a jeho pozornosti nesmie ujsť nepreukázanie príjmov a výdavkov zo strany klienta. Žalovanému teda zostalo zachované právo splácania úveru v splátkach, pričom splátka je tvorená iba časťou pôvodnej splátky pripadajúcej podľa amortizačnej tabuľky na istinu. Predčasné zosplatnenie úveru je tak neplatným právnym úkonom bez akýchkoľvek účinkov. Keďže išlo o hrubé porušenie odbornej starostlivosti, uplatnia sa obe zákonom predpokladané sankcie, aplikujúc pravidlo „argumentum a maiori ad minus“ (od väčšieho k menšiemu; od silnejšieho k slabšiemu – poukazuje na to, že napr. z obmedzenia vo väčšom rozsahu sa usudzuje aj na obmedzenie v menšom rozsahu alebo splnenie podmienok na prísnejšiu sankciu obsahuje v sebe aj splnenie podmienok na menej prísnu sankciu). 10. Pokiaľ ide o proces predčasného zosplatnenia úveru, ktorý bol neplatný z dôvodu porušenia odbornej starostlivosti pri skúmaní bonity, tak tento bol neplatný aj z hľadiska § 53 ods.9 OZ (Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže obchodník uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.) a § 565 OZ (Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.). 10.1. Žalobca postupoval nasledujúco: Dňa 23.4.2024 (č. l. 23) zaslal žalovanému výzvu na zaplatenie dlžnej sumy znejúcu na čiastku 146,37 eur s tým, že ak táto nebude zaplatená do 15 - tich dní od doručenia výzvy, dôjde k okamžitému jednorazovému zosplatneniu celého úveru. Následne dňa 29.5.2024 žalobca adresoval žalovanému výzvu k splateniu celého úveru s tým, že ho požiadal o zaplatenie sumy 1.586,05 eur. V odpore žalovaný doručenie týchto písomností poprel. Následne žalobca súdu predložil nielen poštové podacie hárky, ale aj listinu s názvom „Sledovanie zásielok“, z ktorej vyplýva, že tzv. upozorňujúca výzva bola žalovanému doručená 30.04.2024 a výzva týkajúca sa predčasného zosplatnenia úveru dňa 03.06.2024. Podanie žalobcu týkajúce sa týchto dôkazov bolo žalovanému doručené a tento ich žiadnym spôsobom nerozporoval. Súd teda vychádza z toho, že ako tzv. upozorňujúca výzva, tak aj predčasné zosplatnenie úveru bolo žalovanému riadne doručené. K tomu, aby právne následky takýchto úkonov vznikli, však nepostačuje ich doručenie do dispozičnej sféry dlžníka, ale je nevyhnutné, aby tieto úkony boli vykonané v súlade so zákonom, čo sa v tomto prípade nestalo. Prvou a zásadnou vadou je, že tak ako vyplýva z judikatúry NS SR ako upozorňujúca výzva, tak ani predčasné zosplatnenie úveru neobsahovali potrebné náležitosti. V uznesení z 25. januára 2024 sp. zn. 5Cdo/2/2024 dovolací súd uviedol - V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný právny úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh. V uznesení z 26. júna 2024 sp. zn. 5Cdo/197/2022 dovolací súd v súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok uviedol - V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný právny úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej lehoty, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, že zaplatením akej
sumy zabráni zosplatneniu úveru (m. m. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách , pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený. 11. Súd teda dospel k záveru, že k platnému predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo a teda žalovanému zostalo právo ďalej splácať poskytnutý úver v splátkach. Preto, aby súd mohol poznať dlžnú sumu ku dňu svojho rozhodovania, však potreboval kompletnú amortizačnú tabuľku, tzn. rozpis jednotlivých splátok úveru na istinu, úrok a poplatky, pričom listinu predloženú žalobcom považuje za nedostatočnú. Žalobca od splátky č. 17 splatnej dňa 20.6.2024 bez ďalšieho uvádza jej výšku 48,79 eur, z ktorej istina predstavuje 45,52 eur a poistné 3,27 eur. Súdu nie je zrejmé ako žalobca k tejto sume dospel, keďže je zrejmé, že výška mesačnej splátky pri transakcii zaradenej do splátkového programu bola 36,79 eur, pričom to nebola len splátka istiny, ale aj splátka úroku a poplatkov a len splatenie transakcie zaradenej do splátkového programu malo trvať 60 mesiacov. Žalobca v poskytnutej amortizačnej tabuľke tvrdenú dlžnú sumu rozdelil do 46 - tich splátok čo však nie je v súlade so zmluvou a zákonom, pretože bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru znamená, že úver sa ďalej spláca podľa pôvodnej amortizačnej tabuľky, avšak s tou zmenou, že výška splátky nie je tvorená celou sumou pôvodnej splátky, ale iba tou časťou, ktorá v tej ktorej splátke pripadala na istinu. Ak by teda súd pristúpil k určeniu výšky splátky spôsobom uvedeným žalobcom, tak by to znamenalo, že napriek sankcii bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru by musel žalovaný svoj dlh zaplatiť v kratšej časovej lehote ako by to bolo v prípade ak by táto sankcia nenastala. Takýto postup súd považuje za neprípustný a rozporný s účelom zákona. 11.1. Keďže súdu žalobca nesprístupnil požadované informácie, nebolo možné zistiť dlžnú sumu istiny ku dňu rozhodovania a preto žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá. Už len na okraj súd uvádza, že samotná istina ku dňu 20.05.2024 predstavovala výšku 282,77 €. Ak teda žalovaný už zaplatil sumu 524,21 € (ktorá celá má byť započítaná na istinu) reálne, že ku dňu rozhodnutia súdu žiadna istina dlžná nebola. 12. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 12.1. Žalovaný v konaní plne úspešný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči neúspešnému žalobcovi. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.