Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 13C/5/2024 8124201119 22. 10. 2025 Mgr. Peter Revický ECLI:SK:OSPO:2025:8124201119.1
Uznesenie Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, XX. XXXXXXX XXXX/XX, C., zastúpeného JUDr. Petrom Schmidlom, advokátom, SNP 744, 908 79 Borský Svätý Jur, proti žalovanej: D. E., nar. XX.X.XXXX, XXX XX C. XX, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o d m i e t a . Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1. Písomným podaním zo dňa 1.2.2024 doručeným súdu 5.2.2024 a označeným ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca žiadal, aby súd vydal uznesením toto neodkladné opatrenie: „Žalovaná je povinná zdržať sa akéhokoľvek konania na sociálnych sieťach smerujúceho voči osobe žalobcu. Žalovanej sa zakazuje prostredníctvom sociálnych sietí, akýchkoľvek médií vrátane tlače rozširovať informácie týkajúce sa trestného konania vedeného na Okresnom riaditeľstve policajného zboru Bratislava V pod č.k. ORP-33/1VYS-BA-2024.“ 2. Návrh odôvodnil tým, že „žalovaná od začiatku mesiaca január šíri najmä na instagrame pod účtom s názvom „lenockatt“ jednak nepreverené informácie, druhak nepravdivé informácie a hlavne informácie dehonestujúceho charakteru na osobu žalobcu ako i jeho rodinu, najmä matku, ktorá situáciu i tak ťažko psychicky znáša“ /pozn. súdu: žalobca pritom ale v návrhu výslovne nešpecifikoval žiadne konkrétne informácie - viď § 132 ods. 2 CSP, ktoré by o ňom žalobkyňa mala šíriť, a ktoré by mali byť nepravdivé, ani informácie dehonestujúce charakteru na jeho osobu a jeho rodinu, najmä matku (ktorá navyše nie je účastníkom tohto konania, a žiadne jej práva nie sú predmetom tohto konania), a napokon ani konkrétne „nepreverené“ informácie šírené žalovanou, a svoje tvrdenie o ich vadnosti/nepravdivosti). 3. Žalobca uviedol, že dokonca žalovaná založila jednu samostatnú zložku na IG účte s názvom „akcia potkan“, kde verejne rozpráva o žalobcovi, celkovo sa vyjadruje pejoratívne, hanlivo, vulgárne. Čo však viacej, svojimi vyjadreniami v postavení svedka v trestnej veci práve vedenej na MS BA 5 pod spis. Zn. 52T/5/2024, ktoré sa celkovo vedie na OKP Bratislava 5 pod spis. Zn. ORP-33/1-VYSBA-2024 vynáša na verejnosť vlastnými slovami zreprodukované informácie čo sa prípadu týka, a to tak podrobne, že jej konaním môže prísť k ovplyvňovaniu svedkov, poškodenej .... Aktivita na IG účte žalovanej ohľadom persóny žalobcu je veľmi produktívna, kedy „len“ v akcii potkan má 2 videá zo dňa 4.1., zo dňa 5.1. – 6 videí, zo dňa 8.1. – 18 videí, zo dňa 9.1. – 4 videá, 1 video zo dňa 10.1., zo dňa 31.1 – 8 videí, zo dňa 1.2. jedno video a zo dňa 2.2. – 1 video, kde žalobcu jednak nazýva vulgárnymi výrazmi, spomína ho celým menom A. B.+ aj odkiaľ pochádza a kde aktuálne býva, nazýva ho potkan, skunk, had, „pičús“, päťkorunový gádžo, vyjebanec, zverejňuje bez súhlasu žalobcu súkromné telefonáty so žalobcom, správy na sociálnej sieti medzi žalobcom a žalovanou, navádza verejnosť/ženy aby ju kontaktovali, kedy hovorí o údajnom vydieraní zo strany žalobcu, že mal ženy sexuálne zneužívať, odkazuje na celé video ohľadom danej kauzy na stránku na F. ako i ohľadom kauzy vedenej na polícii.
4. Žalobca dodal, že žalovaná aktívne pôsobí proti osobe žalobcu na stránke F., dáva rozhovory o trestnej veci pre médiá, informuje verejnosť o trestnom konaní nielen veciach verejných ale i súkromných, ktoré sú predmetom vyšetrovania, „rieši“ obhajcu žalobcu ako i obhajobu samotnú, rozoberá čo sa kto pýtal a podobne, čím podľa neho jednoznačne marí spravodlivé vyšetrovanie vo veci. Podľa žalobcu žalovaná zasahuje do zákonom chráneného práva – ochrana osobnosti, integrity, právo na súkromie a rodinu, dobré meno, vynášanie informácií rozhodných pre vyššie špecifikovanú trestnú vec, a vzhľadom na to navrhuje, aby súd vydal (požadované) neodkladné opatrenie. K návrhu priložil fotografie, resp. tzv. screenshoty rôznych postov či správ zobrazených na displeji neznámeho elektronického zariadenia (bez označenia jednotlivých dôkazov, viď § 132 ods. 1 CSP a primerane § 220 ods. 2 CSP) o rôznych osobách označených okrem iného aj ako A., D., A., A., F., G., D. E., ďalej o tom, že A. B. mal byť dňa 31.1.2024 vzatý do väzby, o výzve aby sa prihlásili dievčatá ktorým ublížil, a o tom že bol obvinený zo sexuálneho násilia, vydierania a kupliarstva. 5. V ďalšom svojom podaní zo dňa 8.2.2024 označenom ako doplnenie listinných dôkazov, adresovanom podľa jeho záhlavia Ministerstvu vnútra SR, Okresnému riaditeľstvu PZ Bratislava V., Mestskému súdu Bratislava I., Krajskému súdu Bratislava, tunajšiemu súdu a Mestskému súdu Bratislava IV. k listu označenému ako ČVS:ORP-33/1-VYS-B5-2024 52Tp/5/2024 žalobca (prostredníctvom svojho právneho zástupcu) predložil ďalšie fotografie, resp. tzv. screenshoty rôznych postov či správ zobrazených na displeji neznámeho elektronického zariadenia (taktiež bez označenia jednotlivých dôkazov, viď § 132 ods. 1 CSP a primerane § 220 ods. 2 CSP) od osoby označenej ako lenockatt komunikujúcej o tom, ako osoba s menom Robko vypovedala o svojej nevine či priznaní v trestnom konaní s tým, že ponechávajú „na zvážení, či to nie je práve svedok (D. E.), kto sa dopúšťa svojim konaním trestnej činnosti za spoluúčasti iných osôb,“ a to nie len voči ich klientovi. 6. Napokon dňa 11.2.2024 žalobca súdu doručil ďalšie podanie, ku ktorému opätovne doložil ďalšie fotografie, resp. tzv. screenshoty rôznych postov či správ zobrazených na displeji neznámeho elektronického zariadenia (niektoré opakovane, a znova bez označenia jednotlivých dôkazov) s tým, že k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dokladajú v prílohe „články, stories zo strany žalovanej, z ktorých je evidentné, že táto naďalej jednak marí vyšetrovanie, pokračuje v páchaní trestnej činnosti, pričom táto ešte graduje.“ 7. Z formulácie a obsahu podaní žalobcu vyplýva, že jeho návrh na vydanie neodkladného opatrenia by mal súvisieť s vyhľadávaním a šírením informácií zo strany žalovanej o negatívnej, resp. nezákonnej činnosti žalobcu, ktorej sa mal (žalobca) podľa žalovanej dopustiť, spolu so šírením kritiky a negatívneho hodnotenia jeho osoby, ako aj informácií o jeho väzobnom stíhaní a trestnom konaní (v ktorom žalobkyňa vystupovala v pozícii svedka), vo vzťahu k vecnej pravdivosti ktorých a ich dôvodov sa však žalobca vo svojom návrhu nijako konkrétne nevyjadril, a vo vzťahu ku existencii ktorých (resp. ich opaku), vrátane preukázania obsahu konkrétneho trestného konania vedeného na Okresnom riaditeľstve policajného zboru Bratislava V. pod sp. zn. ORP-33/1-VYS-BA-2024 (a jeho vzťahu k žalobcovi), nepredložil ani žiadny dôkaz. Žalobca sa pritom vo svojom návrhu domáha ochrany proti konaniu žalovanej, ktoré vymedzuje (iba) jeho všeobecným smerovaním (výsledkovo) proti akémukoľvek konaniu žalovanej na sociálnych sieťach smerujúceho voči osobe žalobcu, a rozširovaniu informácií týkajúcich sa trestného konania bez toho aby bolo dostatočne určito, zrozumiteľne a vykonateľne zrejmé čoho konkrétne - akého konkrétneho konania na sociálnych sieťach „smerujúceho voči osobe žalobcu“ (na ktoré vzhľadom na nejaké konkrétne skutočnosti nemá byť oprávnená), sa má žalovaná v tejto súvislosti zdržať (porovnaj § 325 ods. 2 písm. d) CSP, podľa ktorého neodkladným opatrením možno strane uložiť aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala). Je to obdobné tomu, ako by sa žalobca domáhal, aby sa žalovaná (prípadne ktokoľvek iný) neurčito zdržala (všeobecne) úplne všetkého (každého, bližšie neurčeného konania), ktoré by (eventuálne) mohlo „smerovať“ voči osobe žalobcu bez toho, aby z toho bolo zrejmé čoho konkrétne a v akej miere sa tak má vlastne reálne zdržať (a čo naopak konať môže), a teda bez toho aby bolo zrejmé (a osvedčené) aké konkrétne neoprávnené konanie resp. činnosť, ktorej sa má žalovaná zdržať, to vlastne právom chránenému záujmu žalobcu od žalovanej bezprostredne hrozí, a teda prečo je tak potrebné a dôvodné pomery navrhovaným spôsobom bezodkladne upraviť. 8. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 326 ods. 1 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Podľa § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 9. Podľa čl. 13 ods. 1 Ústavy SR povinnosti možno ukladať (iba) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. 10. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 26 ods. 2 Ústavy SR každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. Podľa čl. 26 ods. 3 Ústavy SR cenzúra sa zakazuje. 11. V návrhovom konaní je výlučne na žalobcovi a jeho zodpovednosti čoho (akého práva) a na základe akých skutočností sa v súdnom konaní domáha. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP musí žalobca v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť skutkové okolnosti, ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť). 12. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou. Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962). 13. Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno tvrdenia), je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový stav aplikovať. 14. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení neodkladné opatrenie predpokladá riadny, a teda úplný, zrozumiteľný a určitý (po materiálnej stránke vykonateľný) návrh na jeho vydanie podaný oprávnenou osobou a potrebu, aby boli pomery strán (v medziach právomoci súdu) neodkladne dočasne (len po určený čas) alebo trvalo (§ 336 ods. 1 CSP, resp. bez obmedzenia - arg. a contrario podľa § 330 ods. 1 CSP do jeho zrušenia podľa § 334 CSP) upravené. Táto potreba by mala vychádzať z toho, že navrhovateľ má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa domáha (v tomto prípade zrejme
právo na to, aby sa žalovaná zdržala „akéhokoľvek konania“ na sociálnych sieťach smerujúceho „voči osobe žalobcu“, a „nerozširovala“ prostredníctvom sociálnych sietí, akýchkoľvek médií vrátane tlače „informácie týkajúce sa“ žalobcom označeného „trestného konania“), a že bez navrhovanej neodkladnej ochrany (konkrétnym neoprávneným konaním alebo činnosťou druhej strany v budúcnosti, ktorým chce zabrániť, a ktorých hrozbu i neoprávnenosť musí nie len tvrdiť, ale aj osvedčiť) jej bezprostredne hrozí (neoprávnená) ujma, či už v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody či zhoršenia právnej pozície, alebo vzniku nenávratného stavu v občiansko-právnych vzťahoch strán, a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie (podobne ako predbežné opatrenie v minulosti) totiž nemožno vydať vtedy, keby išlo iba o úpravu faktických (nie právnych) vzťahov strán sporu (Bureš, J. – Drápal, L,: Občanský soudní řád. C.H. Beck, Praha 1994, s. 88). Súdna ochrana (v občianskom súdnom konaní) sa totiž poskytuje (občiansko)právnemu nároku, a nie (občiansko)právne nedôvodnej, iba fakticky, politicky alebo sociálne zdôvodňovanej (právne nepodloženej) požiadavke (záujmu) – inak by (vo všeobecnosti) existovalo riziko, že by neodkladné opatrenie mohlo byť zneužívané. To, že má ísť o ochranu konkrétneho občianskoprávneho nároku vyplýva napokon aj so záverov najvyšších súdnych autorít, keď podľa Ústavného súdu SR súd musí už v štádiu rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na základe predložených dôkazov vyhodnotiť mieru pravdepodobnosti úspechu navrhovateľa neodkladného opatrenia v konaní o veci samej. Ústavný súd neakceptuje postup, v rámci ktorého sa skúmanie nároku vo forme osvedčenia odkáže na konanie vo veci samej (III. ÚS 139/2022). Obdobne aj podľa NS SR má súd povinnosť zaoberať sa v primeranom rozsahu aj pravdepodobnosťou úspechu navrhovateľa vo veci samej (sp. zn. 1 Obo 8/2019, Obdo 79/2020). „Osvedčenie práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením, neznamená len osvedčenie niečoho, čo sa stalo a čo je medzi stranami skutkovo nesporné, ale aj osvedčenie toho, že po právnom posúdení nesporného skutkového stavu možno predpokladať danosť práva, ktorému sa poskytuje neodkladná a predbežná ochrana. Osamotený odkaz na riešenie tejto otázky v konaní vo veci samej bez akejkoľvek ďalšej argumentácie nie je naplnením zákonom predpokladaného osvedčenia práva, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. ... Osvedčiť právo v rovine nároku na odôvodnenie neodkladného opatrenia neznamená len to, že niečo sa javí ako preukázané – niečo sa pravdepodobne stalo (procesné skutkové posúdenie), ale aj to, že to, čo sa asi stalo, vyvoláva právne následky v podobe pravdepodobnosti uplatneného nároku (predbežné či neodkladné hmotnoprávne posúdenie).“ (III. ÚS 458/2022). 15. Inými slovami - podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je podanie (riadneho) návrhu na jeho nariadenie smerujúceho k dostatočne určitému rozhodnutiu o uložení povinnosti protistrane a patriacemu do právomoci súdu, osvedčenie práva navrhovateľa (že podľa ním uvedených a osvedčených skutočností mu pravdepodobne patrí s tým súvisiace právo, a protistrana má požadovanú tomu zodpovedajúcu povinnosť, ktorých ochrany či plnenia sa domáha), ďalej osvedčenie že ide o taký stav, ktorý neznesie odklad, a teda že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by právo alebo právom chránený záujem navrhovateľa vo veci samej boli (vážne či ťažko napraviteľné) ohrozené, a že ochranu týchto záujmov (sledovaný účel) nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. K nariadeniu neodkladného opatrenia preto môže dôjsť iba v prípade, ak okrem osobného záujmu navrhovateľa, ktorý musí byť naliehavý, z osvedčeného skutkového stavu zároveň vyplýva (je osvedčená) aj s tým súvisiaca danosť jeho práva vo veci samej, ktoré vo svojom obsahu zahŕňa aj oprávnenie a povinnosť, resp. úpravu pomerov obsiahnutú v navrhovanom neodkladnom opatrení /v tomto prípade občianskoprávny nárok žalobcu, aby sa žalovaná zdržala „akéhokoľvek konania“ na sociálnych sieťach smerujúceho „voči osobe žalobcu“, a zároveň aj (absolútne) šírenia (akýchkoľvek) „informácií týkajúcich sa“ žalobcom označeného „trestného konania“ (aj keby to robila vecne, slušne, primerane a objektívne, resp. v tomto prípade dokonca bez ohľadu na objektívnu pravdu, ku ktorej sa žalobca nevyjadril, ústavné práva žalobkyne na zhromažďovanie a šírenie informácii, ako aj jej právo na slobodu prejavu, a navyše bez akéhokoľvek časového obmedzenia/, teda vecná (hmotnoprávna) legitimita (oprávnenie) navrhovateľa vo vzťahu k predpokladanému predmetu konania vo veci samej - aby sa uplatňovaný nárok javil ako dôvodný (s perspektívou zachovania tohto stavu aj po eventuálnom rozhodnutí vo veci samej). Z uvedeného je tak zrejmé, že na základe tvrdených a osvedčených skutočností musí byť daná vecná súvislosť medzi navrhovaným neodkladným opatrením a potenciálnym návrhom (konaním) vo veci samej. Pred vydaním neodkladného opatrenia teda musí jeho navrhovateľ tvrdiť a osvedčiť aspoň základné skutočnosti o pravdepodobnosti občiansko-právneho nároku (vrátane jeho podstaty a rozsahu), ktorému sa má poskytnúť neodkladná (predbežná) ochrana (presný opis právnych vzťahov, ich podstaty, a rozsahu vzájomných práv a povinností – vrátane uvedenia konkrétnych dôvodov svojich konkrétnych občianskoprávnych nárokov, a osvedčiť ich – predložiť právne relevantné dokumenty, resp. dôkazy
osvedčujúce tento stav a nárok – v danom prípade zdržať sa absolútne a neurčito „akéhokoľvek“ konania na sociálnych sieťach smerujúceho voči osobe žalobcu, a rozširovania informácií týkajúcich sa žalobcom označeného trestného konania), a tiež skutočnosti o potrebe upraviť pomery strán navrhovaným spôsobom vyplývajúce najmä z nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, teda aby neboli vážnejšie pochybnosti o opodstatnenosti a potrebe navrhovanej neodkladnej úpravy občianskoprávnych vzťahov (vrátane jej naliehavosti, určitosti, primeranosti a rozsahu), a teda že navrhované neodkladné opatrenie je zároveň aj primeraným a vhodným, resp. správne zvoleným nástrojom právnej ochrany (neodkladné opatrenie totiž nemá nahrádzať iné právne inštitúty – v zmysle ust. § 324 ods. 3 CSP ho napr. nemožno vydať, ak jeho účel možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, prípadne zabezpečujú inštitúty trestného práva). Subsidiarita týkajúca sa nariadenia neodkladných opatrení je síce výslovne upravená len vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, avšak podľa právneho názoru ústavného súdu je aplikovateľná aj vo vzťahu k iným inštitútom, prostredníctvom ktorých môže byť dosiahnutá účinná súdna ochrana (IV. ÚS 13/2020 a I. ÚS 257/2019). Neodkladným opatrením, o ktorom sa rozhoduje v skrátenom konaní (len na základe skutočností predložených navrhovateľom), preto nemožno upravovať pomery strán nad naliehavú nevyhnutnú mieru a neurčito (ale len v potrebnom neodkladnom rozsahu). Formulácia navrhovaného neodkladného opatrenia (jeho petit) musí byť preto navyše zároveň nepochybne aj určitá a zrozumiteľná tak, aby rozhodnutie, ak mu súd vyhovie (a povinnosti z neho vyplývajúce), mohli byť zároveň aj jasné a vykonateľné, nakoľko v opačnom prípade by bolo zbytočné (nepotrebné). Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je teda jednak riadny, úplný, určitý a zrozumiteľný (po materiálnej stránke vykonateľný) návrh na jeho nariadenie, a ďalej najmä osvedčenie konkrétneho práva a toho, že ide o taký stav, ktorý neznesie odklad preto, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by právo alebo právom chránený záujem strany vo veci samej boli ohrozené, či už v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, zhoršenia právnej pozície, alebo vzniku nenávratného stavu v občianskoprávnych vzťahoch strán. Navyše, keďže neodkladné opatrenia má upravovať právne vzťahy resp. pomery spravidla len do času definitívnej súdnej (právnej) ochrany (§ 336 ods. 1, resp. § 337 ods. 1 CSP), z jeho návrhu, aj pre posúdenie primeranosti, musí byť tiež zrejmé, čoho presne sa má, resp. by sa mal jeho navrhovateľ alebo odporca (ak by s takýmto právom navrhovateľa nesúhlasil) domáhať návrhom vo veci samej, teda akého konkrétneho a dostatočne určitého hmotnoprávneho nároku (osvedčeného práva) sa neodkladné opatrne týka, resp. akému konkrétnemu osvedčenému (pravdepodobnému) právnemu nároku má poskytovať ochranu. Pri nariadení neodkladného opatrenia totiž súd musí zároveň jeho navrhovateľovi uložiť povinnosť podať (v určitej lehote), resp. protistranu poučiť o možnosti podať konkrétnu (nie akúkoľvek) žalobu vo veci samej (viď úvodný odsek tohto bodu o potrebe existencie vecnej súvislosti medzi navrhovaným neodkladným opatrením a konaním vo veci samej). 16. „Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí byť zrejmé, či bude nasledovať žaloba na určenie (pričom treba uviesť konkrétny právny vzťah či právo, ktoré by malo byť predmetom takého určenia s uvedením, z čoho navrhovateľ vyvodzuje svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení), či tu má nasledovať žaloba na plnenie s uvedením dôvodu požadovaného plnenia. Až vtedy môže súd pri nariadení predbežného opatrenia navrhovateľovi zároveň podľa § 76 ods. 3 OSP uložiť, aby návrh na začatie konania v lehote, ktorú mu určí, podal.“ /Uznesenie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 7 Cmo 237/2000 (citované podľa časopisu Soudní rozhledy č. 10/. 17. O nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje v skrátenom konaní spravidla len na základe osvedčeného návrhu jednej strany bez riadneho dokazovania a vyjadrenia protistrany, pričom vydané neodkladné opatrenie je zároveň (predbežne) vykonateľné doručením (§ 332 ods. 2 CSP), a predstavuje tak veľmi vážny zásah súdu do právneho vzťahu, resp. pomerov strán. Neodkladné opatrenie je preto možné vydať len výnimočne v prípadoch, ak navrhovateľ uvedie také skutočnosti, z ktorých jeho právo, resp. nárok vyplýva (v zmysle ust. § 326 ods. 1 CSP skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku), a zároveň však, okrem svojho práva (vrátene jeho rozsahu), konkrétnymi skutočnosťami odôvodní a súčasne aj primerane osvedčí, že je zároveň naliehavo resp. nevyhnutne potrebné upraviť pomery strán navrhovaným spôsobom (ktorý musí byť ale zároveň tomuto nároku aj primeraný, keďže neodkladným opatrením nemožno pomery strán upravovať nad nevyhnutnú mieru, ale len v potrebnom neodkladnom rozsahu). Znamená to, že už zo skutočností uvedených v návrhu, prípadne dokladov k nim pripojeným, sa dá urobiť záver o dostatočnej miere pravdepodobnosti, že navrhovateľ má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa domáha, a že toto jeho právo je reálne
(podľa konkrétnych osvedčených skutočností alebo úkonov druhej strany, prípadne aspoň indícií o nich) ohrozené, a navrhovaná bezodkladná úprava pomerov strán je tak potrebná. 18. Konanie o vydanie neodkladného opatrenia je návrhovým konaním, v ktorom súd nemôže za účastníkov nachádzať skutkové tvrdenia potrebné na ochranu práva, a na osvedčenie tvrdených skutočností sú účastníci povinní označiť a predložiť dôkazy. Súd je v konaní o neodkladnom opatrení viazaný návrhom na jeho vydanie (§ 216 ods. 1 CSP) a o neodkladnom opatrení rozhoduje len na základe skutkového stavu tvrdeného a osvedčeného z ponúkaných dôkazov, pričom možnosť súdu vykonať iné než navrhované dôkazy je v tomto prípade, vzhľadom na charakter tohto konania (v ktorom sa klasické dokazovanie nevykonáva), a predovšetkým vzhľadom prejednaciu zásadu (pri ktorej v zmysle ust. § 185 ods. 2 CSP súd v konaní iné než navrhované dôkazy, okrem dôkazov vyplývajúci z verejných registrov, prípadne dôkazov známych mu z jeho inej činnosti, vykonať nemôže), prakticky vylúčená. 19. Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia taký stupeň presvedčivosti osvedčenia skutkových okolností tvrdených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (prípadne dokladov k nim pripojeným), pri ktorom nie sú vážnejšie pochybnosti o ich pravdivosti, a je dôvodný predbežný skutkový záver o tom, že tvrdené skutočnosti sú pravdivé. Z hľadiska právneho je však zároveň, okrem nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, predpokladom úspešnosti návrhu aj to, že z tvrdených a primerane osvedčených skutkových okolností možno vyvodiť predbežný záver pravdepodobnom úspešnom uplatnení alebo bránení práva toho, kto vydanie neodkladného opatrenia žiada (teda o existencii občianskoprávneho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana), a jeho súvis s navrhovanou dočasnou úpravou (a jej potrebou). Znamená to, že už zo skutočností uvedených v návrhu, prípadne dokladov k nim pripojeným, sa dá urobiť záver o dostatočnej miere pravdepodobnosti, že výsledok konania vo veci samej by mal byť pre navrhovateľa neodkladného opatrenia priaznivý, a dočasná úprava pomerov, s perspektívou zachovania tohto stavu aj po rozhodnutí vo veci samej, je potrebná. 20. V danom prípade však súd na základe podaní žalobcu, označených ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho doplnenie, a k nim priložených listín, dospel k jednoznačnému záveru, že tieto nespĺňajú všetky potrebné náležitosti riadneho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a že jeho neurčitý nárok, aby sa žalovaná zdržala ním vymedzeného konania, je zároveň aj celkom zjavne nedôvodný. 21. Žalobca sa svojimi podaniami totiž domáhal toho, aby sa žalovaná zdržala „akéhokoľvek konania na sociálnych sieťach smerujúceho voči osobe žalobcu“, a všeobecne aj rozširovania informácií týkajúcich sa žalobcom označeného trestného konania (ktorého skutočný obsah a jeho vzťah ku svojej osobe – či a ako sa ním označené trestné konanie reálne týka žalobcu - navyše skutkovo nijako konkrétne nevymedzil, a žiadnou listinou opatrenou ním deklarovanou značkou Okresného riaditeľstva policajného zboru Bratislava V. č.k. ORP-33/1VYS-BA-2024, preukazujúcou o aké trestné konanie a voči komu by malo ísť, napr. uznesením o vznesení obvinenia, ani neosvedčil) bez toho, aby bolo z takéhoto jeho návrhu zrejmé určité, zrozumiteľné a vykonateľné vymedzenie z toho vyplývajúcej povinnosti žalovanej (jej jednoznačná identifikácia) akého konania „smerujúceho voči osobe žalobcu“ sa má žalovaná zdržať, a aké informácie (a prečo) týkajúce sa označeného trestného konania, nemá prostredníctvom sociálnych sietí, akýchkoľvek médií vrátane tlače rozširovať (čo všetko sa pod pojmom „zdržať sa akéhokoľvek konania voči žalobcovi“ a „rozširovaním informácií týkajúcich sa trestného konania“ má na mysli), a zároveň z čoho by mali takto (široko, absolútne a všeobecne) vymedzený právny nárok žalobcu a jemu zodpovedajúce povinnosti žalovanej vyplývať. Uvedená všeobecnosť podania označeného ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pri ktorom odstraňovanie vád neprichádza do úvahy (§ 327 CSP in fine), pritom podstatne sťažuje aj možnosť jeho uchopenia a riadneho vybavenia. 22. Formulácia povinnosti zdržať sa akéhokoľvek konania na sociálnych sieťach smerujúceho voči osobe žalobcu je tak všeobecná a neurčitá, že z nej nie je zrejmé čo presne a v akom rozsahu sa tým má konkrétne na mysli. Z návrhu žalobcu nie je zrejmé, čo treba rozumieť pod pojmom zdržať sa akéhokoľvek konania smerujúceho voči osobe žalobcu tak, aby bolo zrejmé akého konkrétneho konania, za akých okolností a v akej miere by sa mala žalovaná zdržať na mysli, a dodržanie tejto povinnosti mohlo vyhodnocovať. Konaním na sociálnych sieťach smerujúcim voči osobe žalobcu pritom napokon môže byť vo výsledku (svojim výsledkom) – za určitých okolností, resp. predpokladov, ktoré žalobca v návrhu nijako neobmedzil – v podstate akékoľvek, a to dokonca aj dovolené či
oprávnené konanie žalovanej resp. konajúcej osoby, pri ktorom to žalovaná, resp. konajúci subjekt, vlastne ani nemusí predpokladať. Žalovaná by sa tak podľa návrhu žalobcu zrejme mala zdržať v podstate zrejme akéhokoľvek konania na sociálnych sieťach, keďže vo výsledku, tak ako je to naznačené už vyššie, konaním na sociálnych sieťach voči osobe žalobcu (ako neurčitý pojem) môže byť v podstate akékoľvek (aj oprávnené) konanie žalovanej na sociálnych sieťach. Návrh žalobcu (i tomu zodpovedajúce vyhovujúce rozhodnutie súdu) s povinnosťou žalovanej zdržať sa akéhokoľvek konania vymedzeného iba jeho všeobecným výsledkom či smerovaním voči osobe žalobcu (jeho záujmom), by tak bolo možné vykladať aj ako povinnosť žalovanej zdržať sa absolútne akéhokoľvek konania na sociálnych sieťach, ktoré by mohlo byť v rozpore s akýmikoľvek záujmami žalobcu, čo je zjavný nezmysel. Rozhodnutie súdu v sebe nemôže nezhŕňať neurčité pojmy, a preto z návrhu na jeho vydanie i skutočností, ktoré ho odôvodňujú, musí byť zrejmé akého konkrétneho (ako a v akej miere žalobcu ohrozujúceho) konania by sa žalovaná mala zdržať, a podľa čoho sa bude splnenie tejto povinnosti následne vyhodnocovať, resp. ak to nesplní, kedy, akým spôsobom, v akej miere a za akých okolností by sa mali potom tieto jej povinnosti (exekučne alebo inak) právne vynucovať. Obdobne tak aj formulácia povinnosti smerujúca k zdržaniu sa rozširovania (akýchkoľvek) informácií týkajúcich sa žalobcom označeného trestného konania (bez ohľadu na ich povahu, druh, obsah a vzťah k žalobcovi) je tak všeobecná a neurčitá (osobitne v súvislosti s ústavou zaručeným základným právom žalovanej na slobodu prejavu a šírenie informácií), že ani z tejto nie je zrejmé čo presne a v akom rozsahu sa tým má konkrétne na mysli, najmä čo treba rozumieť pod pojmom informácie týkajúce sa trestného konania, ktorého obsah a konkrétne okolnosti žalobca (okrem jeho spisovej značky) nijako bližšie nešpecifikoval tak, aby bolo zrejmé aké konkrétne informácie, akej povahy a v akom rozsahu, ktoré sa „týkajú“ trestného konania (označeného iba jeho spisovou značkou), žalovaná nemá šíriť. 23. Žalobca pritom v súvislosti s týmito neurčitými nárokmi vo svojom návrhu neuviedol a neosvedčil ani žiadne skutočnosti svedčiace o takýchto (absolútnych) občianskoprávnych nárokoch voči žalovanej. Uviedol (všeobecne), že žalovaná v postavení svedka šíri, resp. (jeho slovami) „vynáša“ na verejnosť vlastnými slovami zreprodukované informácie týkajúce sa ním označeného prípadu bez toho, aby tvrdil, že sú nepravdivé, a neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by mala vyplývať (občianskoprávna) povinnosť žalovanej „zdržať sa (absolútne) akéhokoľvek konania na sociálnych siatiach smerujúceho voči osobe žalobcu“ a „prostredníctvom sociálnych sietí a akýchkoľvek médií vrátane tlače nerozširovať (žiadne) informácie týkajúce sa žalobcom označeného trestného konania.“ V nadväznosti na to súd pripomína, že podľa čl. 13 ods. 1 Ústavy SR povinnosti možno ukladať (iba) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. 10. Podľa čl. 26 ods. 1-3 Ústavy SR žalovaná má v Slovenskej republike zaručenú slobodu prejavu a právo na informácie, ďalej má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu, a cenzúra je zakázaná. V danom prípade neexistuje žiadny právny predpis, podľa ktorého by žalovaná (v postavení svedka), podľa skutočností uvedených žalobcom, popri svojich povinnostiach podľa ich negatívneho vymedzenia v ust. § 13 Občianskeho zákonníka (zdržať sa, resp. upustiť od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti), a občianskoprávnej zodpovednosti za prípadnú škodu za neoprávnený zásah podľa § 16 OZ, resp. trestnoprávnej zodpovednosti za eventuálne poškodenie záujmov žalobcu chránených Trestným zákonom (napr. za Marenie spravodlivosti podľa § 344 TZ, alebo Krivé obvinenie podľa § 345 TZ), bola nad uvedené povinná zdržať sa absolútne akéhokoľvek konania smerujúceho voči osobe žalobcu, a rozširovania (akýchkoľvek) informácií týkajúcich sa žalobcom označeného trestného konania. 24. Okrem toho, v súvislosti so zásadou primeranosti a subsidiarity z podania žalobcu nie je vlastne vôbec zrejmé, prečo by vzhľadom na ním sledovaný účel, nemali postačovať priamo už zákonom stanovené (v predchádzajúcom odseku príkladom uvedené) povinnosti a zodpovednosť žalovanej, a pomery treba podľa neho upraviť aj navrhovaným neodkladným opatrením. Navyše, pokiaľ by išlo o ochranu pred jednotlivými (nevhodnými) programami, videami vytvorenými užívateľmi a mediálnou komerčnou komunikáciou na sociálnych sieťach (ktoré žalobca v petite návrhu nijako konkrétne nešpecifikoval), v zmysle ust. § 49 ods. 1 zák. č. 264/2022 Z.z. o mediálnych službách (na ktorý na str. 2 svojho návrhu všeobecne poukázal aj žalobca) verejnosť, vrátane žalobcu, má k dispozícii oprávnenie poskytovateľovi platformy na zdieľanie videí nahlasovať a označovať (nevhodný) obsah poskytovaný na platforme na zdieľanie videí, a žiadať o prijatie vhodných opatrení.
25. „Návrh na nariadenie predbežného opatrenia musí primárne spĺňať všeobecné náležitosti návrhu v zmysle 42 ods. 3 OSP a súčasne musí spĺňať aj náležitosti návrhu v zmysle § 79 ods. 1 OSP. Navrhovateľ musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej a tým aj aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu. Navrhovateľ má dôkaznú povinnosť, pokiaľ ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie predbežného opatrenia, a zároveň má povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností, odôvodňujúcich navrhované predbežné opatrenie. To znamená, že navrhovateľ musí osvedčiť, že bez nariadenia predbežného opatrenia by mohla vzniknúť ujma značná, závažná a dokonca neodstrániteľná.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2011, sp. zn. 4 Obdo 30/2010) 26. „Základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok alebo obranu). V sociálnej koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom spore. Následkom je tak opätovne strata sporu pre neunesenie konkrétneho procesného bremena. ... Súd teda in concreto prihliadne i na nedodržanie procesnej povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové tvrdenia (t.j. substancovať ich pravdivo a úplne)“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 50). „Všeobecné, vágne a paušálne tvrdenia žalobcu neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nie sú spôsobilé byť predmetom dokazovania. Takéto nesubstancované prejavy žalobcu súd v konaní legitímne opomenie a nevykonáva vo vzťahu k ich pravdivosti žiadne dokazovanie.“ (in: tamtiež, s. 670). 27. Nedostatok vyššie uvedených základných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, najmä nedostatok určitosti požadovaných povinností, ako aj absencia opísania rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, a akýchkoľvek skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie žalobcom formulovaného (absolútneho) nároku (aby sa zdržala akéhokoľvek konania voči nemu a šírenia akýchkoľvek informácií týkajúcich sa ním označeného trestného konania), pritom dosahuje takú intenzitu, že bráni v určitom a zrozumiteľnom konaní o takomto neodkladnom opatrení pokračovať (na základe čoho konkrétne a prečo vlastne – z hľadiska rozsahu vymedzenia rozhodujúcich skutočností a ich totožnosti – má súd o neodkladnom opatrení práve navrhovaným spôsobom, vrátane jeho rozsahu, rozhodnúť), a preto súd tento návrh podľa § 327 CSP ako zjavne neurčitý (i v súvislosti s jeho prípadnou nevykonateľnosťou) odmietol. 28. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 29. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 30. Žalovaná bola v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia procesne úspešná, a preto by mal súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu (s prihliadnutím na obsah súdneho spisu) v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, priznať jej podľa § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania, o ktorej výške by následne v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodol po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (ktoré by vydal súdny úradník). Keďže však žalovanej v konaní o neodkladnom opatrení žiadne odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (trovy konania) nevznikli, a o jej eventuálnych neskorších trovách môže byť rozhodnuté v prípadnom odvolacom konaní, a neúspešný žalobca na náhradu trov konania nemá právo, súd náhradu trov konania stranám nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach
podania podľa §127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).