Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 7C/9/2024 8124201867 24. 03. 2025 JUDr. Dana Farkášová ECLI:SK:OSPO:2025:8124201867.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 7C/9/2024 Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený: SD LEGAL, s.r.o., so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 51 717 395 proti žalovanej: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX A., právne zastúpenej: Mgr. Marcel Fandák, LL.M., advokát so sídlom Kováčska 40, 040 01 Košice, v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto rozhodol: 7C/9/2024 I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 7C/9/2024 1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 04.03.2024 žiadal, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti zapísanej na Liste vlastníctva číslo XXX, tieto nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej a žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi jednu polovicu hodnoty uvedených nehnuteľností. Žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná sú vedení ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti zapísanej na Liste vlastníctva číslo XXX. Žalobca uvedené nehnuteľnosti neužíva, so žalovanou sú rozvedení od roku 2017 a nemá záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve. Žalovaná neplatí za užívanie nehnuteľnosti žalobcovi žiadnu protihodnotu. V návrhu dohody, ktorý žalobca zaslal žalovanej ju žiada, aby mu vyplatila polovicu danej nehnuteľnosti vo výške 90.000 eur. Žalobca má tak nárok na vyplatenie peňažnej náhrady titulom svojho podielového spoluvlastníctva. Žalovaná na jeho ponuku nereagovala. 2. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe žalobcu uviedla, že do spoločnej nehnuteľnosti vložila finančné prostriedky vo výške 4.774,59 eur. Zároveň nedisponuje finančnou náhradou v celosti na vyplatenie podielu žalobcovi. Za žalobcu uhrádza jeho záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere zo dňa 05.01.2011, celkovo uhradila sumu vo výške 5.800 eur. Požadovala splátky vo výške 10.000 eur, ktoré bude žalobcovi poukazovať. 3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 18.10.2024 nesúhlasil s investíciami do spoločnej nehnuteľnosti, ktoré má žalobca zaplatiť žalovanej. Tieto investície žalovaná nijakým spôsobom
nepreukázala. Zároveň vzniesol námietku premlčania uplatnených investícií vynaložených do spoločnej veci. 4. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že do spoločnej nehnuteľnosti vložila sumu 4.774,59 eur, najmladšia dcéra má záujem ostať v predmetných nehnuteľnostiach. Žalobca s takýmto riešením kategoricky nesúhlasí. Žalobca má na svoj podiel vedené exekúcie, ktoré reflektujú obvyklý a neusporiadaný spôsob života žalobcu. Za žalobcu uhrádza záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o stavebnom spotrebiteľskom úvere zo dňa 05.01.2011. Žalovaná navrhuje, aby platila žalobcovi splátky vo výške 10.000 eur. 5. Súd vykonal dokazovanie vypočutím strán sporu a oboznámením listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť súdneho spisu a zistil tento skutkový stav: 6. Dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva navrhol žalobca vyporiadanie spoločných nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva číslo XXX s tým, že žalovaná je povinná na peňažné vyrovnanie zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 90.000 eur. Návrh tejto dohody bol žalovanej doručený dňa 31.01.2024. 7. Z výpisu z Listu vlastníctva číslo XXX, okres Prešov, obec A., katastrálne územie A. mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaná sú vedení ako podieloví spoluvlastníci parcely registra C číslo XXX/ X, o výmere 169 metrov štvorcových, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcely číslo XXX/ X, o výmere 327 metrov štvorcových, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcely číslo XXX, o výmere 4.194 metrov štvorcových, druh pozemku: ovocný sad a stavby rodinného domu súpisné číslo 12, na parcele XXX/X, F. to každý v podiele 1/2. Z výpisu z Listu vlastníctva číslo XXX mal súd zároveň za preukázané, že na podiel žalobcu je pod číslom G./XXXX zapísaný exekučný príkaz 128EX/518/22 o zriadení exekučného záložného práva od Mgr. Igora Palšu, Z-3248/2023 exekučný príkaz 128EX/1133/22 o zriadení exekučné záložného práva zo dňa 29.05.2023 a G./XXXX exekučný príkaz 128EX/1152/22 na zriadenie exekučného záložného práva na podiel žalobcu zo dňa 07.06.2023. 8. Súd vyžiadal od Exekútorského úradu Prešov, Mgr. Igora Palšu informáciu o stave exekučného konania vedeného proti povinnému A. B., pričom súdny exekútor súdu zaslal poverenie na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného D. H. proti povinnému - žalobcovi na uspokojenie istiny 8.678,64 eur a trov exekúcie 332,64 eur. Rovnako súdu bolo zaslané upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 02.06.2022 v prospech oprávneného D. H. voči povinnému - žalobcovi na uspokojenie istiny 8.678,64 eur a trov exekúcie oprávneného 332,64 eur. Súdny exekútor súdu zaslal aj správu a informácie o vykonaných úkonoch na zistenie majetku povinného, ako aj upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na podiel žalobcu zo dňa 08.07.2022. Exekúcia sa vykoná zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností LV číslo XXX na podiel žalobcu. Dňa 07.11.2022 vydal súdny exekútor Mgr. Igor Palša exekučný príkaz na exekúciu zriadením exekučného záložného práva na podiel žalobcu. Dňa 24.11.2022 bolo vydané upovedomenie o odklade exekúcie na dobu jedného mesiaca odo dňa vydania upovedomenia o odklade, t.j. odo dňa 06.07.2023. Upovedomením o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti 04.10.2023 bol žalobca upovedomený, že exekúcia sa vykoná predajom nehnuteľností zapísaných na Katastrálnom odbore Okresného úradu Prešov, katastrálne územie A. na Liste vlastníctva číslo XXX, nakoľko oprávnený udelil súdnemu exekútorovi súhlas s predajom spoluvlastníckeho podielu žalobcu v podaní zo dňa 20.10.2023. 9. Žalovaná súdu predložila dodací list od spoločnosti Terax plus s.r.o. na sumu 4.784,40 eur s dátumom vystavenia 18.08.2024 titulom vloženia investícií do spoločnej nehnuteľnosti vrátane dokladov od spoločnosti Hornbach. 10. Súd na pojednávaní dňa 24.03.2025 vypočul žalobcu, ktorý uviedol, že nesúhlasí s tým, aby súd danú nehnuteľnosť prikázal do jeho výlučného vlastníctva a že nemá dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie podielu žalovanej. Pokiaľ ide o samotnú cenu tejto nehnuteľnosti, je buď vecou predmetu posúdenia znalcom, znaleckého dokazovania alebo vecou dohody. K tvrdeniu žalovanej, že spláca jeho dlhy, žalobca uviedol, že dlhy nie sú len jeho, ide o medziúver z Prvej stavebnej sporiteľne. Tento medziúver bol čerpaný v čase, keď boli manželia. Na tejto zmluve je podpis aj samotnej žalovanej, preto je to ich pôžička a nie len žalobcova. To znamená, nie je pravdivé tvrdenie žalovanej, že spláca jeho dlhy. Majú spolu 3 deti so žalovanou, stredná dcéra býva u priateľa, nebýva v danej nehnuteľnosti. Aspoň je to
informácia spred dvoch rokov. Je mu to ľúto, ale tiež si potrebuje vyriešiť svoju situáciu. Po dvadsiatich troch rokoch manželstva nechal manželke dom, auto, fungujúcu firmu, ktorej je konateľkou a z domu odišiel s dvoma taškami. So žalovanou sa rozviedli v roku 2017 a dom rovnako kúpili v roku 2017 z finančných prostriedkov, že predali byt, ktorý mali v Košiciach. O investíciách ho žalovaná neinformovala. Z predmetného domu žalobca odišiel pred troma rokmi. Je zamestnaný, po trištvrte roku sa zamestnal v spoločnosti Cesi, dosahuje iba minimálnu mzdu vo výške 930 až 940 eur v hrubom. Nevlastní nič. Býva v prenájme a tento si platí. Úver im poskytla Prvá stavebná sporiteľňa, peniaze boli použité ako investícia do spoločného podnikania, boli vo výške 15.000 eur a na aký účel, rekonštrukcia bytu. So žalovanou mali obchod so zlatníctvom, toto zlatníctvo bolo vykradnuté, nemali ho poistené, preto po vykrádačke mali takýto problém, vzali tieto finančné prostriedky, ktoré boli použité na nákup tovaru a veci, ktoré boli odcudzené. Preto aj na zmluve bolo uvedené rekonštrukcia bytu alebo nehnuteľnosti, pretože to bola jediná možnosť ako sa dostať k úveru a následne tieto finančné prostriedky použili takto. Nepamätá si, kedy bolo zlatníctvo vykradnuté, dá sa to dohľadať. Fungovali potom ďalej, tovar sa predával, nakupoval a úver sa splácal z príjmov. Tento úver splácal žalobca, splácal z ich spoločných prostriedkov, keďže boli manželia. Dôvody nesplácania úveru boli také, že prestalo sa dariť, nemal peniaze. Prevzala to Prvá stavebná sporiteľňa a ďalšia spoločnosť, ktorej manželka platí tieto finančné prostriedky. Nespláca to on, pretože nemá príjem. Zároveň uviedol, že aj keď mal príjem, platil 250 eur mesačne exekútorovi Mgr. Palšovi a vôbec nič mu neostávalo. Záväzky, ktoré má u exekútora, sú všetko záväzky, ktoré vznikli z podnikania, boli to záväzky právnickej osoby, kde konateľkou bola aj žalovaná, všetky tieto záväzky právnickej osoby, kde konateľkou je aj žalovaná, presunul na seba ako na fyzickú osobu, aby s tým nič ona nemala spoločné a rovnako aj ich deti. Úver prestal splácať v roku 2017. V podnikaní sa mu prestalo dariť v roku 2015-2016. Žalobca uviedol, že fungujúcu firma, ktorú prenechal žalovanej, bola VH Fashion Trade s.r.o. a bolo to pred troma rokmi. Predmetom podnikania tejto eseročky bol nákup a predaj zlata a striebra. V tej dobe mal pozastavenú živnosť. Za dôležité žalobca považuje to, že nevie sa dostať k ničomu a chce sa v tomto spore baviť o nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu. Daný úver prestali splácať obidvaja, nielen žalobca a domov chodili upomienky, takže žalovaná o tom vedela. Danú nehnuteľnosť opustil pre neznesiteľné podmienky života a nechce o tom rozprávať, pre aké. Nikto mu nebránil v užívaní nehnuteľnosti, do času kým ju neopustil. Všetky záväzky žalobcu, nielen tie, ktoré sú vymáhané nútenou cestou, cestou exekútora ale vrátane všetkých záväzkov, sú 35.000 eur. Žalobca uviedol, že je zamestnaný od 05.marca, takže žiaden príjem ešte nedostal a okrem tohto zamestnania nemá žiadne iné príjmy. Nepodnikal preto, lebo v roku 2020 prišla korona, obchod musel zavrieť, nedokázal ďalej ťahať tento obchod, platiť všetky náklady, preto skončili, priestory mali prenajaté, nedostal žiadnu pomoc, žiadnu kompenzáciu od štátu, preto zavreli obchod. Zanechal však žalovanej fungujúcu spoločnosť, ktorá môže ďalej fungovať. Zákaz činnosti uložený súdom mu bol v roku 2021 právoplatne na 3 roky a preto skončil v roku 2024. So žalovanou po rozvode neuzatvorili dohodu o vyporiadaní BSM ohľadne týchto záväzkov. 11. Žalovaná na pojednávaní dňa 24.03.2025 uviedla, že peniaze nemá, chceli sa s dcérou dohodnúť, ktorá je prítomná ako verejnosť aj na tomto pojednávaní, počula ako dcéra plače a hovorí žalobcovi, že mu to do smrti nezabudne a nechce ho vidieť, keď ich dá na súd. Z banky peniaze jej samotnej nedajú, nakoľko je už dlžníčka v banke. Ak by mala finančné prostriedky, rada by žalobcu vyplatila, no s dcérou ich nechal bez koruny. V predmetnej nehnuteľnosti býva žalovaná s dcérou a potom majú ešte jednu dcéru pochádzajúcu z manželstva, ktorá býva, nebýva, odchádza za priateľom, avšak v danej nehnuteľnosti má stále trvalý pobyt. V tejto nehnuteľnosti trvalo býva žalovaná s dcérou, ktorá bola na pojednávaní prítomná, má 21 rokov, študuje na vysokej škole, je v druhom ročníku veteriny, pričom jej ešte treba 3 roky do ukončenia štúdia na tejto vysokej škole. Žalobcovi ponúkala nech počká ešte 3 roky, kým dcéra skončí vysokú školu a následne si obidve zoberú úver a vyplatia žalobcu, no vždy to skončilo iba revom, krikom a plačom. V hrubom zarába skrz svojho zamestnania 1.500 eur, v čistom je to okolo 1.200 eur. Medziúver spláca v Prvej stavebnej sporiteľni vo výške 200 eur mesačne, 300 eur ju stojí réžia daného domu, zároveň potrebujú používať auto do práce, čo ich mesačne benzín stojí 150 eur, platí elektrinu. Zároveň dcére platí školu, keď študuje na vysokej škole, do školy chodí autom, keďže autobus od nich nechodí a ostatné tvoria nevyhnutné bežné výdavky domácnosti. Nevie si predstaviť kúpiť si byt v Košiciach s ohľadom na ceny nehnuteľnosti, ktoré išli hore. Žalovaná uviedla, žeby stačilo iba trošku počkať, kým dcéra doštuduje vysokú školu. Následne, keď chce ostať bývať v tomto rodinnom dome, zoberie si úver, vyplatí žalobcu. V I. J. žiadala o úver vo výške 1.000 eur, takmer po 100 rokoch si išla vybaviť do banky bankovú kartu, nakoľko všetky peniaze viedol jej manžel, ten mal rovnako aj kartu a keď si už išla vybavovať túto bankovú kartu, tak sa v banke opýtala, či by jej dali úver, že potrebuje vyplatiť manžela. Pracovník banky zadal výšku úveru 1.000 eur, no či vôbec ho tento register pustí, no naskočilo
mu, že jej nemôžu poskytnúť úver ani vo výške 1.000 eur. V bankovom registri je z dôvodu práve kvôli úveru v Prvej stavebnej sporiteľni. Žalovaná pracuje vo A. K. A. E. na pozícii cukrár. Žalobca párkrát poslal 100 eur, ale nevedela či je to 100 eur splátka medziúveru alebo výživného na dcéru. Žalobca má určené výživné na dcéru, ktorá študuje na vysokej škole vo výške 130 eur mesačne, no zhruba 3 roky ho nespláca pravidelne, pred týždňom jej poslal nejakú sumu, no jeho platby sa za uvedené obdobie troch rokov dajú spočítať na jednej ruke, posiela ho na účet dcéry, preto nie je problém to dohľadať, ale neplatí ho. Čiastku vo výške 4.784,40 zaplatil jej otec, nakoľko toľko peňazí nemá a táto firma jej dala tento doklad. D. H. je jej rodinný príslušník, švagor, pričom zároveň žalovaná uviedla, že veľa vecí im robil na dome, aj keď tam žalobca býval. Tento medziúver sa bral v dobe, keď boli manželia a žalovaná uviedla, že dokonca ešte predtým, kým bola založená eseročka, ale bral sa vyslovene ako úver do firmy. Dohodu o vyporiadaní BSM so žalobcom neuzavrela a súdne konanie ohľadne vyporiadania BSM sa nevedie. Žalovaná na pojednávaní predložila súdu žiadosť adresovanú spoločnosti I. J., ktorou požiadala dňa 27.02.2025 o poskytnutie úveru. Deklarovala čistý mesačný príjem 1.200 eur, zamestnanie City park Center a.s. Výsledkom bolo oznámenie o zamietnutí žiadosti o produkt vo výške 1.000 eur titulom pôžičiek, a to z dôvodu negatívneho záznamu SRBI. 12. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára: Podľa § 137 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké. Podľa § 141 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu. Podľa § 142 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti. 13. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo/270/2013 zo dňa 03.10.2013, keďže zmyslom zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva je nové konštituovanie hmotnoprávnych vzťahov, ktoré sa odvodzujú od spoločnej veci a vyporiadanie doterajších vzťahov, rozhodnutie súdu preto musí celkovo vyriešiť doteraz existujúci spoluvlastnícky vzťah. Z tohto dôvodu predmetom zrušenia a vyporiadania je vždy celá vec, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve účastníkov. Z povahy konania o návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva a na vykonanie jeho vyporiadania niektorým zo spôsobov uvedených v § 142 Občianskeho zákonníka vyplýva, že na strane žalobcov či žalovaných musia byť uvedení vždy všetci podieloví spoluvlastníci a že predmetom konania je vždy celá vec. 14. V danom spore išlo o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sporových strán. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv viacerých osôb založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde medzi nimi k dohode, ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z nejakého dôvodu nevyhovuje. Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov (§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom prikázaním veci niektorému (niektorým) z podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, sú v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych podielov, o tom, kto môže predmet spoluvlastníctva po jeho vyporiadaní využiť účelnejšie, prípadne o násilnom správaní podielového spoluvlastníka, sú závermi skutkovými, a nie právnymi. V tomto smere prichádzajú do úvahy právne závery len vo vzťahu k hodnoteniu významu jednotlivých kritérií a ich porovnania s inými. Otázka, komu bude vec prikázaná, záleží na úvahe súdu. 15. V konaní o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd pri úvahe, komu zo spoluvlastníkov prikáže vec za primeranú náhradu, neberie na zreteľ samostatne iba niektoré z hľadísk výslovne uvedených v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci, násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom) ani spoločne iba tieto zákonom výslovne označené hľadiská, ale vždy komplexne celý široký súbor relevantných skutočností, ktorý nie je vyčerpaný iba hľadiskami priamo vymenovanými v tomto ustanovení zákona (porovnaj R 37/2012). 16. Skutkovým základom sporu sú nehnuteľnosti, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve, pričom každá strana sporu vlastní ich polovicu, takže žiadny spoluvlastník netvorí so svojim podielom väčšinu. Nehnuteľnosti užíva výlučne žalovaná aj s dcérou pochádzajúcou z manželstva žalobcu a žalovanej, ktorá momentálne študuje na vysokej škole. Súd zistil, že rozdelenie nehnuteľností ako prednostný spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva nie je možný. Uvedený záver nespochybnila žiadna strana sporu. Druhý spôsob, ktorým je prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej alebo žalobcu neprichádzal do úvahy, pretože žiadna zo sporových strán nedisponovala finančnými prostriedkami na poskytnutie primeranej náhrady ustupujúcemu spoluvlastníkovi. Uvedený skutkový záver okresného súdu je potrebné uviesť tak, že žalobca sporné nehnuteľnosti do svojho vlastníctva nechcel a z vyjadrenia žalovanej vyplýva, že nedisponovala dostatkom finančných prostriedkov z ktorých by vyplatila podiel žalobcu na predmetnej nehnuteľnosti. Súdu na pojednávaní na preukázanie tohto svojho tvrdenia predložila žalovaná oznámenie Raiffeisen bank z ktorého obsahu vyplynulo, že jej nie je možné poskytnúť úver ani vo výške 1.000 Eur z dôvodu, že je vedená ako dlžník v registri bankových informácií. Svoje tvrdenie žalovaná na pojednávaní zdôvodnila práve skutočnosťou, že so žalobcom majú medziúver v Prvej stavebnej sporiteľni so zostatkom cca 11.000 Eur, ktorý pravidelne mesačne spláca výlučne sama. Dosahuje čistý príjem zo zamestnania vo výške 1.200 Eur, a z týchto dôvodov jej bankové inštitúcie neposkytnú úver na vyrovnanie podielu žalobcu. Zároveň vo svojej výpovedi žalovaná jasne deklarovala, že v súčasnosti nie je možné získať úver a vyplatiť žalobcu, nakoľko dcéra, ktorá s ňou býva v spoločnej domácnosti a študuje na vysokej škole, si nemôže vziať úver. Spolu s dcérou tak prosili žalobcu, aby počkal tri roky do ukončenia štúdia dcéry, ktorá si vezme so žalovanou úver a žalobcu vyplatia. Podľa tvrdení žalovanej, žalobca túto možnosť odmietol. Prednosť malo zistenie súdu, či tu neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre ktoré súd nepristúpi k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva. Žalovaná svoj spoluvlastnícky podiel predať nechcela, nemalo význam posudzovať tretí spôsob zrušenia podielového spoluvlastníctva, ktorým je nariadenie predaja a rozdelenie výťažku spoluvlastníkom. Tento spôsob prichádza do úvahy iba v prípade, ak žiadny spoluvlastník nehnuteľnosť nechce. S poukazom na to, že žalovaná má záujem o predmetnú nehnuteľnosť, tretí spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva neprichádzal do úvahy. 17. Súd sa v spore zaoberal otázkou, či neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre ktoré súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo. 18. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/137/1997 zo dňa 25.02.1998, dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sú okolnosti prevažne subjektívneho charakteru tak na strane žalovaného (najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možností uspokojiť svoje bytové potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť), ako aj na strane žalobcu (najmä ak mu ide len o vyriešenie užívacích vzťahov, pričom otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu alebo že vec má v úmysle predať.) 19. Možnosť nezrušiť a nevyporiadať podielové spoluvlastníctvo z dôvodov hodných osobitného zreteľa sa nevzťahuje na reálne rozdelenie veci, keďže zákon výslovne túto možnosť uvádza len pri oboch
ďalších spôsoboch vyporiadania. Pokiaľ je rozdelenie veci možné, nemožno návrh zamietnuť len z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Dôvody, ktoré je možné považovať za hodné osobitného zreteľa nie sú uvedené ani demonštratívne, zákon tak poskytuje široký priestor pre interpretáciu tohto pojmu zo strany súdu. V aplikačnej praxi sa postupne ustálilo niekoľko typických situácií, ktoré sú, resp. nie sú považované za dôvody hodné osobitného zreteľa. Častým dôvodom zamietnutia návrhu je vysoký vek žalovaného spojený s jeho nepriaznivým zdravotným stavom a skutočnosťou, že v nehnuteľnosti, ktorá tvorí predmet spoluvlastníctva, prežil väčšinu svojho života a má k nej citovú väzbu. Za dôvody hodné osobitného zreteľa možno považovať nielen samotných účastníkov konania, ale aj ich rodinných príslušníkov, sociálnu situáciu, bytové pomery a pod. V každom prípade musí ísť o okolnosti, ktorých záujem prevažuje nad záujmom (právom) spoluvlastníka nebyť v spoluvlastníckom vzťahu s iným subjektom. Zamietnutie návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva netvorí prekážku res iudicata, v prípade pominutia dôvodu, pre ktorý bol návrh zamietnutý, možno podať nový návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva. 20. Súd tak z vykonaného dokazovania a z listinných dôkazov, ako aj z výpovede strán sporu tak žalobcu, ako aj žalovanej mal za preukázané, že v tomto prípade prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorým je rozdelenie nehnuteľnosti, neprichádza do úvahy. Rovnako súd nemohol prikázať danú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobcu, nakoľko ten vyslovene uviedol, že s tým nesúhlasí. Pokiaľ ide o žalovanú, tá s prikázaním nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva súhlasila, avšak predložením oznámenia o zamietnutí poskytnutia úveru vo výške 1.000 eur z dôvodu negatívnych záznamov v registri bankových informácií jej nebol poskytnutý úver, a teda súd u nej nemal preukázanú kredibilitu a solventnosť na to, aby jej predmetnú nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva. Pokiaľ ide o predaj, predaj do úvahy prichádza iba vtedy, ak žiaden zo spoluvlastníkov túto nehnuteľnosť nechce. Žalovaná tak vo svojich písomných vyjadreniach, ako aj v prednese na pojednávaní žiadala, aby súd počkal s nariadením predaja. Nesúhlasila s predajom tejto nehnuteľnosti, uviedla, že jej dcéra, ktorá s ňou obýva spoločnú domácnosť, po ukončení vysokej školy si spolu s ňou vezmú úver, čo bude trvať približne 3 roky a následne v celom rozsahu vyplatia žalobcu, keďže jeho právo nepodlieha premlčaniu ani plynutiu iných lehôt. Žalobca s takýmto riešením nesúhlasil. Súd je toho názoru, že existujú tu dôvody podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4Cdo/137/1997 zo dňa 25.02.1998, a to dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na správanie sa žalobcu, na ktorého podiel sú vedené tri exekučné záložné práva, má svoje nesplatené záväzky voči veriteľom, čo mal súd preukázané aj zo správ súdneho exekútora Mgr. Igora Palšu. Žalobca má zabezpečené svoje bývanie a v tomto prípade, podľa názoru súdu žalobcovi nejde o vyriešenie užívacích vzťahov, ale o to, že potrebuje získať finančnú hotovosť z predaja danej nehnuteľnosti. V tomto prípade súd povýšil právo žalovanej a dcéry pochádzajúcej z manželstva strán sporu nad finančné záujmy samotného žalobcu. V danom prípade súdny exekútor Mgr. Igor Palša pristupuje k realizovaniu exekučného záložného práva na podiel žalobcu, a to predajom nehnuteľnosti. Preto je súd toho názoru, že jednak nariadiť predaj nebolo v možnostiach súdu s poukazom na to, že mal za preukázané, že o túto nehnuteľnosť má záujem práve žalovaná a navyše by takýto postup bol aj nehospodárny a neúčelný s poukazom na vykonané úkony súdneho exekútora, ktorý realizuje úkony spojené s predajom spoluvlastníckeho podielu žalobcu. Samotné vyjadrenie žalobcu, že ak by súd nariadil predaj nehnuteľnosti, získal by väčší finančný obnos ako v exekúcii nemôže požívať právnu ochranu a je v príkrom rozpore s dobrými mravmi. Pri svojom rozhodovaní daného sporu súd vychádzal aj zo záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/5159/2014 zo dňa 09.02.2015, z ktorého súd cituje: „Žalobu na zrušenie spoluvlastníctva je možné zamietnuť, prvým prípadom zamietnutia žaloby je nevhodnosť doby takéhoto návrhu a druhým dôvodom zamietnutia žaloby na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva je skutočnosť, že žaloba bola podaná k ujme iba niektorého zo spoluvlastníkov.“ Vzhľadom na to, že žalobca má zabezpečené svoje bývanie, podanie takejto žaloby je na ujmu žalovanej a rovnako dcéry pochádzajúcej z manželstva, ktorej výchovu a výživu zabezpečuje žalovaná, ktorá súdu uviedla, že žalobca na jej výživu neprispieva pravidelne výživným v súdom určenej výške. Preto súd je toho názoru, že existujú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré pre danú chvíľu nebolo potrebné zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo strán sporu a z tohto dôvodu súd žalobu žalobcu zamietol. Pre zamietnutie žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v celosti z dôvodov hodných osobitného zreteľa, sa súd nezaoberal nárokmi žalovanej titulom investícii do spoločnej nehnuteľnosti, ktoré si uplatnila v rámci širšieho vyporiadania. 21. Aj keď bol žalobca v spore o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v konečnom dôsledku neúspešný, keďže jeho žaloba bola zamietnutá, tak toto kritérium, t. j. kritérium úspešnosti v spore, nemôže byť nosným pri rozhodovaní o trovách konania, ak v danom prípade už pri podaní žaloby nebolo možné konštatovať jej zjavnú bezúspešnosť alebo nedôvodnosť, keďže výsledok sporu závisel výlučne
na úvahe súdu odvíjajúcej sa od posúdenia zisteného skutkového stavu, ktorú strany sporu nemohli predvídať (Uznesenie Ústavného súdu SR zo 7. júla 2016, sp. zn. I. ÚS 425/2016). O trovách konania súd rozhodol aplikujúc § 257 C.s.p. Súd je toho názoru, že dané konanie je konaním iudicium duplex, kde strany sporu majú rovnaké postavenie, a preto je súd toho názoru, že nie je dôvodné priznať náhradu trov konania, ale každá zo strán sporu si tieto trovy konania bude znášať sama. 22. Súd zároveň na doplnenie uvádza, že nevyhovel žiadosti právneho zástupcu žalobcu na odročenie pojednávania a poskytnutie mu lehoty pätnástich dní na vyjadrenie, ktoré požadoval na súdom nariadenom pojednávaní. Súd je toho názoru, že bol to práve žalobca, ktorý podal dňa 04.03.2024 žalobu. Žalovaná už vo svojich písomných vyjadreniach poukazovala na nedostatok finančných prostriedkov, žiadala o splátky. Zároveň právnemu zástupcovi žalobcu aj samotnému žalobcovi bolo od samotného začiatku tohto sporu zrejmé, že v danom dome býva žalovaná práve s dcérou pochádzajúcou z manželstva a na tieto dôvody, ktoré súd tlmočil v rámci predbežného právneho názoru, podľa názoru súdu mohol právny zástupca žalobcu reagovať priamo na pojednávaní, bez toho, aby došlo zo strany súdu k odročeniu pojednávania. Súd preto nevidel žiaden z dôvodov pre ktoré by mal odročiť toto pojednávanie. A už vôbec sa súd nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že došlo k porušeniu jeho práv na spravodlivý proces, nakoľko konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle § 142 Občianskeho zákonníka je judicium duplex, t.j. konaním, v ktorom súd nie je viazaný návrhom spoluvlastníka o spôsobe zrušenia i rozdelenia nehnuteľností, ale môže rozhodnúť aj inak (§ 216 ods. 2 CSP, pozn.) Poučenie: 7C/9/2024 Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.