Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 20Cpr/7/2024 8124204584 10. 02. 2025 JUDr. Marek Bujňák ECLI:SK:OSPO:2025:8124204584.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX E., právne zastúpeného: JUDr. Martin Staroň, advokát, advokátska kancelária so sídlom, Hlavná 89, 080 01 Prešov, IČO: 42 083 541, proti žalovanému: ZEOCEM, s.r.o., so sídlom: Prešovská 282/1, 094 34 Bystré, IČO: 36 457 728, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou zamestnávateľa zo dňa 24.01.2024, takto rozhodol: I. Súd určuje, že výpoveď žalovaného zo dňa 24.01.2024 daná žalobcovi podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce je neplatná a pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá. II. Nárok žalobcu na náhradu mzdy vylučuje na samostatné konanie. III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou domáhal určenia, že výpoveď žalovaného zo dňa 24.01.2024 daná žalobcovi podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce je neplatná a pracovný pomer žalovaného u žalobcu naďalej trvá. Zároveň sa domáhal náhrady mzdy za obdobie od 01.04.2024 do právoplatnosti rozsudku o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru. 2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.09.2018 uzavrel žalobca ako zamestnanec so žalovaným ako zamestnávateľom (ešte s pôvodným označením a právnou formou: ZEOCEM, a.s. Bystré) Pracovnú zmluvu č. 28/2018, v zmysle ktorej žalobca bol prijatý na výkon pracovnej činnosti na druh práce: elektro údržbár, miesto výkonu práce: ZEOCEM, a.s. Bystré 282, lom Nižný Hrabovec, na dobu určitú do 31.12.2019. Dňa 18.12.2019 uzavrel žalobca ako zamestnanec so žalovaným ako zamestnávateľom (ešte obchodné meno: ZEOCEM, a.s.) Dodatok č. 1 k pracovnej zmluve č. 28/2018 zo dňa 25.09.2018, predmetom ktorého bola zmena bodu 4 pracovnej zmluvy tak, že pracovný pomer sa zmenil z pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú na pracovný pomer uzavretý na dobu neurčitú. Dňa 23.06.2021 uzavrel žalobca ako zamestnanec so žalovaným ako zamestnávateľom (ešte obchodné meno: ZEOCEM, a.s.) Dohodu o zmene pracovnej zmluvy, predmetom ktorého bola zmena bodu 1 pracovnej zmluvy tak, že zamestnanec bude vykonávať prácu vo funkcii manažér pre ľudské zdroje s účinnosťou od 01.07.2021. Dňa 01.07.2021 podpísali žalobca ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ (ešte obchodné meno: ZEOCEM a.s., Bystré) popis pracovnej náplne, kde boli presne vymedzené hlavné činnosti a zodpovednosti žalobcu ako zamestnanca vo funkcii Manažér pre ľudské zdroje. Žalovaný ako zamestnávateľ následne vydal pre žalobcu ako zamestnanca Mzdový dekrét s účinnosťou od 01.01.2023, kde si žalobca ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ dohodli mesačnú mzdu 2.800,-Eur a variabilné zložky mzdy a ročnú odmenu. Žalobca ako zamestnanec zriadil
na pracovisku žalovaného ako zamestnávateľa v roku 2019 základnú organizáciu odborového zväzu ako zástupcu zamestnancov. Následne sa žalobca ako zamestnanec dňa 1.4.2019 stal predsedom základnej organizácie odborového zväzu u zamestnávateľa. Žalovaný ako zamestnávateľ bol akciovou spoločnosťou. Zamestnávateľ ako akciová spoločnosť mal okrem predstavenstva obligatórne zriadenú dozornú radu. Ako zástupca ZO OZ u žalovaného bol žalobca ako zamestnanec zvolený do dozornej rady akciovej spoločnosti ZEOCEM, a.s. a odo dňa 21.09.2019 do 20.11.2023 bol členom dozornej rady ZEOCEM, a.s.. Dňa 21.11.2023 došlo k zmene právnej formy zamestnávateľa z akciovej spoločnosti ZEOCEM, a.s. na spoločnosť s ručením obmedzeným ZEOCEM, s.r.o. a zmenilo sa aj obsadenie dozornej rady, kde už žalobca chýbal. Už vtedy začal mať žalobca pocit, že sa ho snaží žalovaný ako zamestnávateľ perzekvovať pre jeho činnosť v odboroch ako predsedu Výboru ZO OZ a že sa žalovaný k nemu správa diskriminačné a tendenčne. Žalobca totiž ako predseda ZO OZ začal poukazovať na slabé pracovné podmienky zamestnancov, zameriaval sa na ochranu zamestnancov, ich pracovných podmienok, zabezpečovanie ochranných pracovných prostriedkov. Žalobca upozorňoval predovšetkým zahraničných investorov na pracovné podmienky zamestnancov u žalovaného. Majoritní investori nemali vedomosť o pomeroch u žalovaného, nakoľko nechodili často na pracovisko, zvolili členov predstavenstva, ktorí sa dostavovali na pracovisko raz za 2 týždne, keďže svoju funkciu vykonávali z Košíc. Vedenie žalovaného poberalo mzdy cca 5.000,- eur - 7.500,- eur mesačne, pričom mzdy obyčajných zamestnancov vo výrobe boli ďaleko poddimenzované. Z toho dôvodu žalovaný účelovo vyslovene vymyslel údajné opakované menej závažné porušenia pracovnej disciplíny a skončil pracovný pomer so žalobcom podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Žalobca má za to, že hlavným procesným nedostatkom výpovede spôsobujúcim jej neplatnosť je neprerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov vopred podľa § 74 ZP. Listom zo dňa 05.01.2024 požiadal žalovaný ako zamestnávateľ označeným ako „Žiadosť o udelenie súhlasu s výpoveďou pracovného pomeru s členom odborového orgánu - zamestnancom A. B. C., narodenom XX.XX.XXXX, podľa § 240 ods. 9 Zákonníka práce" Základnú organizáciu Integrovaného Odborového zväzu ZEOCEM s.r.o. o udelenie súhlasu s výpoveďou pracovného pomeru žalobcu v súlade s § 240 ods. 9 Zákonníka práce, kde ako dôvod výpovede uviedol menej závažné porušenie pracovnej disciplíny v zmysle § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce spočívajúce vo výkone inej zárobkovej činnosti bez súhlasu zamestnávateľa a neospravedlnenej absencii na pracovisku dňa 13.12.2023. Z textu tejto žiadosti Žalovaného zo dňa 05.01.2024 je zrejmé, že žalovaný ako zamestnávateľ nepožiadal v súlade s § 74 Zákonníka práce zástupcov zamestnancov vopred o prerokovanie samotnej výpovede, ale len o prerokovanie udelenia súhlasu s výpoveďou predsedu ZO OZ podľa § 240 ods. 9 Zákonníka práce. Je potrebné dôsledne odlišovať žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa § 74 Zákonníka práce a žiadosť zamestnávateľa o udelenie súhlasu s výpoveďou člena príslušného odborového orgánu podľa § 240 ods. 9 Zákonníka práce. V prejednávanom prípade žalovaný ako zamestnávateľ požiadal zástupcov zamestnancov (ZO OZ len o udelenie súhlasu s výpoveďou predsedu odborového orgánu podľa § 240 ods. 9 Zákonníka práce, avšak nie o prerokovanie samotnej výpovede z pracovného pomeru podľa § 74 Zákonníka práce. Zástupcovia zamestnancov podľa § 240 ods. 9 a 10 ZP súhlas s výpoveďou predsedu odbornej organizácie nedali a preto je výpoveď podľa § 240 ods. 10 ZP neplatná. Naviac od žalovaného možno spravodlivo požadovať, aby žalobcu ako zamestnanca naďalej zamestnával a preto ani súd nemôže v prejednávanej veci nahradiť súhlas zástupcov zamestnancov. Ďalším procesným nedostatkom výpovede spôsobujúcim jej neplatnosť je neprerokovanie tvrdenej údajnej absencie žalobcu na pracovisku dňa 13.12.2023 ako neospravedlnenej so zástupcami zamestnancov podľa § 144a ods. 6 Zákonníka práce. Ďalším procesným nedostatkom výpovede je skutočnosť, že výpoveď za žalovaného podpísal C. F. G. ako splnomocnenec a Dr. Cornelius Tschegg ako splnomocnenec, avšak žiadne plnomocenstvá neboli k výpovedi pripojené. Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že sa jedná o dvoch z troch konateľov obchodnej spoločnosti žalovaného, avšak žalobca poukazuje na to, že „Písomnosti zakladajúce práva a povinnosti spoločnosti podpisujú konatelia spoločne a to tak, že k tlačenému alebo písanému obchodnému menu spoločnosti pripoja svoje podpisy", pričom na výpovedi zo dňa 24.01.2024 sa nenachádza obchodné meno spoločnosti pri menách a podpisov uvedených splnomocnencov. Pokiaľ ide o hmotnoprávne nedostatky výpovede spôsobujúce neplatnosť výpovede uviedol, že prvého menej závažného porušenia pracovnej disciplíny sa mal žalobca dopustiť dňa 17.08.2023 tým, že v kancelárii finančnej riaditeľky C. G. H. ju mal verbálne zastrašovať a osočovať ju. Písomné upozornenie zo dňa 26.09.2023, na ktoré žalovaný poukázal vo svojej výpovedi zo dňa 24.01.2023, doručil žalovaný žalobcovi dňa 27.09.2023 a bolo v ňom uvedené, že porušenie pracovnej disciplíny malo spočívať vo verbálnom zastrašovaní a osočovaní finančnej riaditeľky C. G. H. v jej kancelárii dňa 17.08.2023, čo je nezlučiteľné so základnými zásadami zákonníka práce a zo strany žalobcu tým malo dôjsť k porušeniu
povinnosti utvárať priaznivé pracovné podmienky, ktorá je vymedzená v § 82 písm. b) Zákonníka práce. Toto konanie žalobca rezolútne popiera a uvádza, že emailom zo dňa 17.08.2023 o 11,53 hod. odoslaným z adresy C. zaslaným G. H. žiadal žalobca ako člen dozornej rady a predseda odborovej organizácie o predloženie mzdových dekrétov všetkých zamestnancov THZ vrátane riaditeľov k analýze pre potreby dozornej rady. Po odoslaní tohto emailu sa žalobca dostavil do kancelárie C. G. H., kde bol prítomný aj ďalší zamestnanec A. F. E., pričom žalobca požiadal p. C. G. H. o vyššie uvedené podklady, avšak žiadnym spôsobom ju verbálne nezastrašoval ani ju neosočoval. Naviac písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 26.09.2024 neobsahuje možnosť zamestnanca vyjadriť sa k údajnému porušeniu pracovnej disciplíny ani lehotu na odstránenie prípadných nedostatkov. Druhého menej závažného porušenia pracovnej disciplíny sa mal žalobca dopustiť tým, že žalobca zastával funkciu konateľa a spoločníka obchodnej spoločnosti BauCemTech s.r.o., v dôsledku čoho podľa názoru žalovaného vykonával žalobca popri svojom zamestnaní zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti žalovaného konkurenčný charakter a keďže žalobca nemal súhlas žalovaného podľa § 83 ods. 1 Zákonníka práce. Potvrdil, že je formálne v obchodnom registri zapísaný ako konateľ a spoločník spoločnosti BauCemTech s.r.o., avšak jednak v tejto spoločnosti nevykonáva reálne žiadnu činnosť, nakoľko ide o obchodnú spoločnosť jeho syna, ktorá je len formálne vedená v obchodnom registri na žalobcu, a jednak táto spoločnosť nevykonáva konkurenčnú činnosť vo vzťahu k spoločnosti žalovaného. Žalovaného hlavným predmetom podnikania je výroba zeolitu a cementu, čo zodpovedá predmetom podnikania žalovaného: maloobchod a veľkoobchod so stavebným materiálom, spotrebným tovarom, stavebninami a hnojivami, úprava nerastov, dobývanie rašeliny a bahna a ich úprava, banská činnosť na otvárku, prípravu a dobývanie výhradného ložiska zeolitov v dobývacom priestore Nižný Hrabovec. Tržby žalovaného za rok 2022 predstavujú 36,76 mil. Eur a zisk 2,67mil. Eur s 200 - 249 zamestnancami. Spoločnosť BauCemTech s.r.o. je malá obchodná spoločnosť s tržbou za rok 2023 vo výške 81.649,-Eur a ziskom vo výške 1.868,-Eur, s dvoma zamestnancami. S poukazom na uvedené nevykonáva spoločnosť BauCemTech s.r.o. konkurenčnú činnosť vo vzťahu k spoločnosti Žalovaného ani nemôže byť konkurenciou voči žalovanému a preto je zrejmé, že žalobca neporušil ust. § 83 ods. 1 Zákonníka práce a nedopustil sa tohto menej závažného porušenia pracovnej disciplíny. Tretieho menej závažného porušenia pracovnej disciplíny sa mal žalobca dopustiť tým, že dňa 13.12.2023 si nesplnil svoju základnú povinnosť definovanú v § 81 písm. b) Zákonníka práce, keďže v uvedený pracovný deň bez akéhokoľvek odôvodnenia sa nedostavil v pracovnom čase na pracovisko, čim porušil pracovnú disciplínu menej závažným spôsobom. K tomu žalobca uviedol, že dňa 13.12.2023 bol na ošetrení u lekára, teda čerpal prekážku v práci s náhradou mzdy podľa § 141 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce. Vzhľadom na to, že v zmysle poriadku odmeňovania zamestnancov vznikol žalobcovi nárok na osobitnú odmenu vo výške 300,- eur, ak po celý rok nečerpal pracovné voľno z dôvodu vyšetrenia alebo ošetrenia podľa § 141 ods. 2 písm. a) ZP, tak žalobca namiesto zdokladovania potvrdenia o ošetrení nahlásil žalovanému, že dňa 13.12.2023 bude čerpať dovolenku, aby dostal odmenu v sume 300,-Eur. Následne žalovaný Ľstivo využil túto skutočnosť a žalobcovi nepodpísal dovolenku, čím dosiahol stav, že žalobca nemal nariadenú dovolenku a žalovaný vyhodnotil účelovo jeho absenciu v práci dňa 13.12.2023 ako neospravedlnenú. Žalobca má za to, že zavinené nesplnenie povinnosti pracovníka spočívajúce v tom, že pri existencii prekážky v práci včas nepožiada zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna, je iba porušením pracovnej disciplíny, samo o sebe však nezakladá neospravedlnenú absenciu. Je teda zrejmé, že v prípade, ak by aj bolo preukázané zavinené nesplnenie povinnosti žalobcu informovať zamestnávateľa - žalovaného o prekážke v práci, išlo by z jeho strany o porušenie pracovnej disciplíny s možnosťou pracovnoprávneho postihu (napr. krátenie dovolenky, pokarhanie, zrážky zo mzdy, a pod.), ku ktorému však zo strany žalovaného voči žalobcovi nedošlo. 3. Žalovaný k podanej žalobe uviedol, že predsedom odborov sa žalobca stal už v roku 2019 a žalovaný si v priebehu roka 2023 nevšimol zvýšenú aktivitu žalobcu ako predsedu odborov. Žalovaný pristupoval zodpovedne k všetkým podnetom predkladaným zo strany žalobcu ako predsedu odborov a všetky k obojstrannej spokojnosti účastníkov sporu vyriešil o čom svedčia každoročne uzatvorené kolektívne zmluvy medzi žalobcom ako predsedom odborov a žalovaným ako zamestnávateľom v rokoch 2020 až 2023. Jedinými dôvodmi pre ktoré sa žalovaný rozhodol zmeniť právnu formu spoločnosti žalovaného bol nízky počet akcionárov (v zásade len dvaja), zníženie administratívy a zníženie nákladov administratívy v porovnaní medzi a.s. a s.r.o. Tento krok nemal žiaden vplyv na pracovnoprávne vzťahy žalovaného ako zamestnávateľa k zamestnancom vrátane členov odborov pôsobiacich u žalovaného. Žalovaný vnímal žalobcu ako konštruktívneho partnera, ktorého podnetom načúval a v súčinnosti so žalobcom ich pretavoval do každoročného vylepšovania pracovných podmienok zamestnancov žalovaného v zmysle uzatváraných kolektívnych zmlúv. Predložené kolektívne zmluvy sú podľa názoru žalovaného
dôkazom sociálneho zmieru panujúceho u žalovaného ako zamestnávateľa a tiež dôkazom príkladnej spolupráce medzi sociálnymi partnermi reprezentovanými žalobcom a žalovaným. Ďalším dôkazom o dôvere žalovaného v schopnosti žalobcu preukázané pri výkone funkcie predsedu odborov a dokladom konštruktívneho partnerstva žalobcu so žalovaným bola zmena pracovnej zmluvy zo dňa 23.6.2021, v zmysle ktorej sa zmenila funkcia žalobcu z pozície elektrikár na pozíciu manažér ľudských zdrojov. Z popisu pracovnej náplne manažéra ľudských zdrojov zo dňa 1.7.2021 , ktorý predložil žalobca ako dôkaz v svojej žalobe vyplýva , že pracovnou náplňou žalobcu bol okrem iného dozor nad dodržiavaním zásad bezpečnosti práce u zamestnávateľa, dohľad nad zabezpečovaním poriadku na pracoviskách a zodpovedal za vypracovanie plánu mzdových nákladov zamestnancov do ročného plánu. Z uvedeného vyplýva, že žalobca ako zamestnanec žalovaného mal z titulu svojej funkcie manažéra ľudských zdrojov povinnosť dozerať na pracovné podmienky zamestnancov žalobcu vrátane dozoru nad zabezpečovaním ochranných pracovných prostriedkov. Žalobca ako manažér ľudských zdrojov mal tiež prístup k informáciám mzdového charakteru. Žalobca počas výkonu funkcie manažéra ľudských zdrojov bol súbežne členom dozornej rady žalovaného cez ktorú mal prístup k zahraničným akcionárom žalovaného. Žalovaný má za to, že výpoveď žalobcu prerokoval so zástupcami zamestnancov vopred podľa §240 odsek 9 Zákonníka práce. Dôkaz o tomto prerokovaní predložil sám žalobca ako prílohu svojej žaloby spolu s odpoveďou zástupcov zamestnancov zo dňa 12.1.2024 k žiadosti žalovaného. Žalovaný postupoval v súlade s § 240 odsek 9 zákonníka práce z dôvodu, že žalobca bol a je predsedom odborov zriadených u žalovaného pričom v takomto prípade bolo nutné postupovať pri prerokovávaní výpovede so zástupcami zamestnancov v zmysle § 240 odsek 9, ktorý predstavuje špeciálnu úpravu povinnosti žalovaného ako zamestnávateľa, ktorá má prednosť pred úpravou obsiahnutou v § 74 Zákonníka práce. S ohľadom na uvedené je žalovaný presvedčený, že výpoveď udelená žalobcovi netrpí procesným nedostatkom spočívajúcim v neprerokovaní výpovede podľa § 74. Ďalej uviedol, že svoju povinnosť definovanú v §144a odsek 6 Zákonníka práce splnil doručením žiadosti o prerokovanie výpovede žalobcu zástupcom zamestnancov. Obsahom tejto žiadosti zo dňa 5.1.2024 je informácia pre zástupcov zamestnancov v čom zamestnávateľ vidí menej závažné porušenie pracovnej disciplíny pričom jedným z porušení je uvedená absencia žalobcu v práci dňa 13.12.2023. Z reakcie zástupcov zamestnancov z 12.1.2024 vyplýva že absenciu žalobcu považujú za prerokovanú so stanoviskom o vykonštruovaných porušeniach pracovnej disciplíny. Neospravedlnenú absenciu žalobcu zo dňa 13.12.2023 preskúmaval na základe podnetu žalobcu Inšpektorát práce Prešov, ktorý na strane 8 Oznámenia o prešetrení zo dňa 21.5.2024 konštatuje, že sa nepodarilo žalovanému ako zamestnávateľovi preukázať porušenie povinnosti na strane žalovaného v súvislosti s absenciou žalobcu na pracovisku dňa 13.12.2023. S ohľadom na uvedené má žalovaný za to, že výpoveď' netrpí procesným nedostatkom spočívajúcom v nenaplnení §144a odsek 6. Navyše neospravedlnená absencia žalobcu bola len jedným z troch menej závažných porušení pracovnej disciplíny žalobcu a k platnej výpovedi postačujú aj len dva menej závažné porušenia pracovnej disciplíny. Zohľadňujúc tiež znenie § 17 odsek 2 Zákonníka práce v znení §144a odsek 6 Zákonníka nie je výslovne uvedené, že prípadne neprerokovanie absencie so zástupcami zamestnancov má za následok neplatnosť menej závažného porušenia pracovnej disciplíny spočívajúcej v neospravedlnenej absencii. Žalovaný poukázal na to, že ani k pracovnej zmluvy č.28/2018 zo dňa 25.9.2018 ani k dodatku č. 1 k pracovnej zmluve nebola pripojená plná moc osôb, ktoré podpísali predmetné dokumenty za žalovaného. Žalobca napriek tomu existenciu pracovného pomeru u žalovaného nespochybňuje. Žalobca navyše z titulu svojej funkcie manažéra ľudských zdrojov, ktorú zastával od roku 2021 mal vedomosť o každoročnom udeľovaní plnej moci na zastupovanie žalovaného v personálnych otázkach splnomocnencami. Žalobca preto nenamietal podpis mzdového dekrétu z 1.1.2023, ktorý je taktiež podpísaní súčasnými konateľmi žalovaného. Žalobca v čase doručovania výpovede mal vedomosť o existencii plných mocí na podpis pracovnoprávnych dokumentov u žalovaného, mal k týmto plnomocenstvám z titulu svojej funkcie prístup, čiže vedel že výpoveď ktorá mu bola doručená je podpísaná oprávnenými osobami za žalovaného. Nepripojenie plnej moci žalovaného k výpovedi nie je procesným nedostatkom výpovede. Žalovaný poprel, aby komunikácia medzi C. H. a žalobcom prebiehala dňa 17.08.2023 v takej forme ako to popisuje žalobca vo svojej žalobe. Žalovaný považuje za neštandardné očakávať, že predloženie 50 mzdových dekrétov 50 zamestnancov bude trvať pár minút od vznesenia požiadavky. Popis priebehu komunikácie žalobcu s C. H. dňa 17.8.2023 uvedený v žalobe vyvoláva dojem nátlaku zo strany žalobcu na C. H. , ktorý je v príkrom rozpore s povinnosťou vedúcich zamestnancov, akým bol aj žalobca, utvárať priaznivé pracovné podmienky. Žalovaný až do doručenia žaloby vo veci teda takmer 8 mesiacov od upozornenia na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny nezaevidoval od žalobcu žiadnu snahu vysvetliť vzniknutú situáciu v súvislosti s komunikáciou žalobcu s C. H. dňa 17.8.2023. Počínanie žalobcu po doručení upozornenia na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny si žalovaný vysvetľoval ako uznanie žalobcu že komunikácia s C.
H. bola neštandardná. Ďalej uviedol, že Obchodný zákonník a ani zákon o obchodnom registri nepoznajú pojem formálneho výkonu funkcie konateľa a spoločníka spoločnosti a ani Zákonník práce s takýmto pojmom nepracuje. Žalobca vo svojej žalobe potvrdzuje, že je konateľom a spoločníkom spoločnosti BauCemTech s.r.o. pričom z výpisu z obchodného registra vyplýva že je konateľom nepretržite od vzniku spoločnosti BauCemTech s.r.o. teda od 6.4.2023 až doteraz. §83 odsek 1 Zákonníka práce nepozná pojem „hlavný“ predmet podnikania a nepracuje ani s pojmom tržieb. Znenie §83 odsek 1 pracuje s pojmom predmet činnosti zamestnávateľa a umožňuje zamestnancovi vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá ma k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter len so súhlasom zamestnávateľa. Pri porovnaní predmetu činnosti spoločnosti žalovaného zapísanej v obchodnom registri s predmetom podnikania -činnosti spoločnosti BauCemTech s.r.o. je možné nájsť zhodu až v 6 predmetoch podnikania spoločnosti BauCemtech s.r.o. so spoločnosťou žalovaného. Predmetný fakt spočívajúci v zhode predmetov činnosti spoločnosti žalovaného so spoločnosťou BauCemTech s.r.o. nemožno označiť inak ako výkon činnosti zo strany žalobcu, ktorá má k predmetu činnosti žalovaného konkurenčný charakter a dochádza tak zo strany žalobcu k porušeniu jeho povinnosti definovanej v §83 odsek 1 Zákonníka práce. Žalovaný poprel, že žalobca bol dňa 13.12.2023 na ošetrení u lekára, teda čerpal prekážku v práci s náhradou mzdy podľa §141 odsek 2 písmeno a) Zákonníka práce. Žalovaný považuje aj toto skutkové tvrdenie za účelové a pochybné, keďže túto skutočnosť (návšteva lekára 13.12.2023) uvádza až vo svojej žalobe zo dňa 23.5.2024, teda takmer 2 mesiace po skončení pracovného pomeru u žalovaného, takmer 4 mesiace po doručení výpovede. Navyše do času doručenia žaloby na súd žalobca neustále tvrdil, že dňa čerpal dovolenku schválenú telefonicky zamestnávateľom a k svojej dochádzke za mesiac december 2023 predložil dovolenkový lístok, ktorý nebol podpísaný žalovaným. Tento prekvapivý obrat vo vnímaní žalobcu o tom, kde vlastne bol či na dovolenke alebo u lekára je podľa názoru žalovaného chabým pokusom ospravedlniť svoju absenciu v práci dňa 13.12.2023. V kontexte uvedeného potom pôsobí pomerne úsmevne , že žalobca v žalobe poukazuje na judikát najvyššieho súdu SR 6Cz/27/8l z ktorého vyplýva, že oneskoreným odovzdaním dokladu o návšteve lekára žalobca tiež porušil pracovnú disciplínu. Žalobcove následné úvahy o tom, že žalovaný ako zamestnávateľ pracovnoprávne nestíhal žalobcu za oneskorené odovzdanie dokladu o návšteve lekára sú pritiahnuté za vlasy, keďže žalovaný do skončenia pracovného pomeru žalobcu nemal vedomosť o tom že žalobca dňa 13.12.2023 navštívil lekára a dozvedel sa to až zo žaloby. 4. Žalobca v replike uviedol, že účelové správanie sa žalovaného ako zamestnávateľa sa začalo práve v súvislosti s výkonom funkcie v odboroch, nakoľko pokiaľ by bol žalobca rádový zamestnanec a nepožadoval informácie ako predseda OZ od zamestnávateľa, tak žalovaný by si ho v množstve zamestnancov ani nevšimol. Žalobca musel tvrdo bojovať za práva zamestnancov, nakoľko pracovné podmienky bežných zamestnancov vo výrobe u žalovaného boli katastrofálne, keďže zo začiatku po vytvorení odborov nemali zamestnancovi ani poriadne mydlo a sprchovací šampón v sprche. Zmena jeho pracovnej zmluvy z elektrikára na pozíciu manažéra ľudských zdrojov súvisela s jeho postavením ako predsedu odborov, žalobca o takúto zmenu nežiadal ani sa o takúto pozíciu nezaujímal a mal za to, že takýmto spôsobom chcel žalovaný, aby mal žalobcu na svojej strane a aby mu žalobca ako predseda odborov nerobil problémy. Žalobca však naďalej pokračoval v boji za zamestnancov a jeho pracovné podmienky, pričom aj do dozornej rady bol žalobca zvolený za zamestnancov samotnými zamestnancami. Skutočnosť, že žalovaný ako zamestnávateľ rokoval so žalobcom a podpisoval kolektívne zmluvy znamená len to, že žalovaný bol povinný takto konať v zmysle § 236 a nasl. Zákonníka práce, nie že išlo o nejakú nadprácu žalovaného. Žalobca upozorňoval predovšetkým zahraničných investorov na pracovné podmienky zamestnancov u žalovaného. Majoritní investori nemali vedomosť o pomeroch u žalovaného, nakoľko nechodili často na pracovisko, zvolili členov predstavenstva, ktorí sa dostavovali na pracovisko raz za 2 týždne, keďže svoju funkciu vykonávali z Košíc. Vedenie žalovaného poberalo mzdy cca 5.000,- eur - 7.500,- eur mesačne, pričom mzdy obyčajných zamestnancov vo výrobe boli ďaleko poddimenzované. Žalobca ako predseda ZO OZ na túto skutočnosť upozorňoval a žiadal od vedenia žalovaného rôzne informácie účtovného a mzdového charakteru v záujme poukázania na to, že žalovaný hospodári tak, že spoločnosť žalovaného má zbytočne vysoké náklady na mzdy, motorové vozidlá, veľký počet riadiacich pracovníkov a pod.. Prepustenie žalobcu z pracovného pomeru bolo teda účelové a súviselo výlučne s výkonom jeho funkcie predsedu ZO OZ u žalovaného, kde bol pre žalovaného nepríjemný a priam nebezpečný, aby sa ním zisťované a namietané skutočnosti nedozvedeli zahraniční investori. Žalovaný listom zo dňa 05.01.2024 označeným ako „Žiadosť o udelenie súhlasu s výpoveďou pracovného pomeru s členom odborového orgánu - zamestnancom A. B. C., narodenom XX.XX.XXXX, podľa § 240 ods. 9 Zákonníka práce" požiadal ZO OZ len o udelenie súhlasu s výpoveďou žalobcu v zmysle § 240 ods. 9 ZP, avšak týmto listom podlá označenia ako aj podľa obsahu
žalovaný nepožiadal ZO OZ ani o prerokovanie výpovede podľa § 74 ZP ani o prerokovanie absencie ako neospravedlnenej podľa § 144a ods. 6 ZP. Uvedené tvrdenia žalovaného o splnení ich prerokovacej povinnosti podľa § 144a ods. 6 ZP sú nepravdivé a účelové, čoho si žalovaný ako zamestnávateľ musí byť vedomí a vedome sa snaží prekrútiť list zo dňa 05.01.2024, ktorého obsah však nezodpovedá vyjadreniu žalovaného. List žalovaného zo dňa 05.01.2024 v texte uvádza, že „Týmto Vás v súlade s § 240 ods. 9 Zákonníka práce žiadame o udelenie súhlasu s výpoveďou pracovného pomeru člena odborového orgánu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, E., ktorej návrh pripájame k tejto žiadosti. V predmetnom prípade je dôvodom výpovede menej závažné porušenie pracovnej disciplíny v zmysle § 63 ods. 1 písmeno e) zákonníka práce, spočívajúce vo výkone inej zárobkovej činnosti bez súhlasu zamestnávateľa a neospravedlnenej absencii na pracovisku dňa 13.12.2023". Už zo samotného textu žiadosti o udelenie súhlasu je podľa obsahu zrejmé, že žalovaný ako zamestnávateľ nežiadal o prerokovanie výpovede podľa § 74 ZP zástupcov zamestnancov, ale žiadal o udelenie súhlasu s výpoveďou člena odborového orgánu podľa § 240 ods. 9 ZP. S poukazom na uvedené je zrejmé, že žalovaný neprerokoval výpoveď so zástupcami zamestnancov podľa § 74 ZP, len požiadal o súhlas s výpoveďou predsedu ZO OZ podľa § 240 ods. 9 ZP. V liste zo dňa 05.01.2024 sú uvedené len dve menej závažné porušenia pracovnej disciplíny, a to výkon inej zárobkovej činnosti a neospravedlnená absencia dňa 13.12.2023. Z textu tejto žiadosti je zrejmé, že tam absentuje akýkoľvek text, ktorým by žalovaný žiadal ZO OZ o prerokovanie absencie žalobcu dňa 13.12.2023 ako neospravedlnenej podľa § 144a ods. 6 ZP. Ak žalovaný tvrdil vo svojom vyjadrení, že neprerokovanie absencie ako neospravedlnenej nespôsobuje podľa § 17 ZP neplatnosť výpovede, nakoľko postačujú aj len dve menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, tak v žiadosti zo dňa 05.01.2024 sú ako dôvody výpovede uvedené len tieto dve menej závažné porušenia pracovnej disciplíny (údajný incident dňa 17.08.2023 v kancelárii finančnej riaditeľky C. G. H., ktorú mal žalobca verbálne zastrašovať a osočovať ju, tam uvedený nie je) a preto pokiaľ jedno menej závažné porušenie (neospravedlnená absencia dňa 13.12.2023), nebolo reálne vykonané, tak potom by teoreticky išlo len o jedno porušenie pracovnej disciplíny. V liste zo dňa 05.01.2024 sú síce uvedené dve menej závažné porušenia pracovnej disciplíny, avšak ani pri jednom nebola splnená podmienka, že by bol na takéto porušenie žalobca písomne upozornený v posledných 6 mesiacoch pred podaním výpovede. Ani v odpovedi ZO OZ zo dňa 12.01.2024 sa neuvádza nič o prerokovaní absencie žalobcu dňa 13.12.2023 na pracovisku ZO OZ v súlade s § 144a ods. 6 ZP, ZO OZ sa k absencii žalobcu dňa 13.12.2023 vôbec nevyjadril a žalovaný zrejme nedokáže právne správne vykladať text odpovede zo dňa 12.01.2024 s porozumením. Z textu v odpovedi ZO OZ zo dňa 12.01.2024, že „Tieto tzv. porušenia sú len vykonštruované zo strany zamestnávateľa s cieľom úmyselne poškodiť a zdiskreditovať osobu p. A. B. C. ako predsedu základnej organizácie pre jeho odborársku činnosť, čo je v rozpore s § 13 ods. 2 a § 240 ods. 7 a 8 Zákonníka práce", nevyplýva, že by došlo k prerokovaniu absencie žalobcu zo dňa 13.12.2023 v súlade s § 144a ods. 6 ZP. Žalobca má za to, že účinky splnenia povinnosti zamestnávateľa vopred prerokovať výpoveď, rcsp. okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov nastanú len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru alebo priložený návrh výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru k žiadosti o prerokovanie adresovanej zástupcom zamestnancov obsahuje náležitosti výpovede podľa ustanovenia § 61 ods. 2 Zákonníka práce, pri okamžitom skončení pracovného pomeru náležitosti v zmysle ustanovenia § 70 Zákonníka práce, čo znamená, že dôvod výpovede, ako aj dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, musí byť vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, keďže tento nemožno dodatočne meniť. Z uvedeného vyplýva, že ak napríklad žiadosť o prerokovanie výpovede podľa ustanovenia S 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, teda výpovede z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, obsahuje len súhrn všeobecne opísaných skutkov, ako nerešpektovanie príkazov nadriadeného, sťažnosť rodičov, pričom neobsahuje skutky konkrétne uvedené vo výpovedi, a preto nebola splnená hmotnoprávna podmienka výpovede uvedená v ustanovení § 74 Zákonníka práce, ktorá ma za následok neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. lCdo 72/2006 z 28.09.2006 (R 47/2007), podľa ktorého účinky splnenia povinnosti zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď v zmysle § 74 Zákonníka práce nastanú len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou alebo priložený návrh na skončenie pracovného pomeru výpoveďou obsahujú náležitosti výpovede určené v § 61 ods. 2 Zákonníka práce. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 160/2012 z 30.10.2012 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 94/2019 z 26.02.2020. V „Žiadosti o udelenie súhlasu s výpoveďou pracovného pomeru s členom odborového orgánu - zamestnancom Mgr. Jozefom Ihnátom, narodenom XX.XX.XXXX, podľa § 240 ods. 9 Zákonníka práce" zo dňa 05.01.2024 neboli konkrétne skutkovo vymedzené dôvody výpovede
podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP a bol tam uvedený len strohý text „spočívajúce vo výkone inej zárobkovej činnosti bez súhlasu zamestnávateľa a neospravedlnenej absencii na pracovisku dňa 13.12.2023". Ani vo výpovedi zo dňa 24.01.2024 neboli dôvody výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP skutkovo vymedzené, pričom porušenie pracovnej disciplíny spočívajúcom v incidente s p. H. nebol vôbec vo výpovedi uvedený (ani skutkovo ani inak) a bol uvedený len v zátvorke odkaz na písomné upozornenie zo dňa 26.09.2023, čo nie je skutkovým vymedzením dôvodu výpovede. S poukazom na uvedené je zrejmé, že nebola splnená podmienka prerokovania výpovede podľa § 74 ZP so zástupcami zamestnancov. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný si je vedomý toho, že absenciu neprerokoval v súlade s § 144a ods. 6 ZP a poukazuje len na § 17 ods. 2 ZP a eventuálne na to, že to nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Tento právny názor žalovaného je nesprávny, práve naopak neprerokovanie absencie žalobcu dňa 13.12.2023 v práci so zástupcami zamestnancov podľa § 144a ods. 6 Zákonníka práce ako neospravedlnenej znamená, že túto absenciu nemožno vyhodnotiť ako neospravedlnenú absenciu v práci a tým ani ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Ďalej uviedol, že z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že sa jedná o dvoch z troch konateľov obchodnej spoločnosti žalovaného, avšak „Písomnosti zakladajúce práva a povinnosti spoločnosti podpisujú konatelia spoločne a to tak, že k tlačenému alebo písanému obchodnému menu spoločnosti pripoja svoje podpisy", pričom na výpovedi zo dňa 24.01.2024 sa nenachádza obchodné meno spoločnosti pri menách a podpisov uvedených splnomocnencov. Podľa právneho názoru žalobcu je konanie za spoločnosť konateľmi na základe plnomocenstva obchádzanie zákona. K plnomocenstvu zo dňa 20.12.2023 uviedol, že prvé upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny bolo podpísané C. G. a I. J. ako členmi predstavenstva, ale výpoveď z pracovného pomeru tými istými osobami ako splnomocnencami. K tvrdeniu žalovaného o výkone inej zárobkovej činnosti žalobcom ako druhým dôvodom na porušenie pracovnej disciplíny, žaloba uviedol, že žalovaný za zhodný predmet podnikania považuje maloobchod - veľkoobchod, sprostredkovateľskú činnosť, prenájom, úschova a požičiavanie veci, služby v oblasti administratívnej služby, uskutočňovanie stavieb a ich zmien, nákladná cestná doprava, čo sú všeobecné voľné živnosti, ktoré má drvivá väčšina všetkých obchodných spoločností v Slovenskej republike, a preto nemožno jednoducho porovnať len názvy predmetov podnikania podľa výpisu z obchodného registra, ale je potrebné dôsledne skúmať, či žalobca tieto činnosti reálne vykonával prostredníctvom obchodnej spoločnosti BauCemTech s.r.o. a či tieto boli naozaj reálne konkurenciou voči medzinárodnému koncernu akým je žalovaný. Žalovaného hlavným predmetom podnikania je výroba zeolitu a cementu, čo zodpovedá predmetom podnikania žalovaného : maloobchod a veľkoobchod so stavebným materiálom, spotrebným tovarom, stavebninami a hnojivami, úprava nerastov, dobývanie rašeliny a bahna a ich úprava, banská činnosť na otvárku, prípravu a dobývanie výhradného ložiska zeolitov v dobývacom priestore Nižný Hrabovec. Tržby žalovaného za rok 2022 predstavujú 36,76 mil. Eur a zisk 2,67mil. Eur s 200 - 249 zamestnancami. , že dňa 13.12.2023 bol reálne na ošetrení u lekára, potvrdenie nie je sfalšované ani účelové a ohradzuje sa voči akýmkoľvek podozreniam alebo obvineniam zo strany žalovaného. Žalobca sa rovnako ohradzuje voči termínom žalovaného, že „úsmevne pôsobí ...", resp. „odovzdanie dokladu o návšteve lekára sú pritiahnuté za vlasy...". Žalovaný evidentne nepochopil vyšší stupeň právnej argumentácie žalobcu, že pokiaľ by aj žalobca nepredložil potvrdenie o návšteve lekára, tak mohlo by to byť maximálne menej závažné porušenie pracovnej disciplíny sankcionované krátením dovolenky a pod., na ktoré však žalovaný žalobcu písomne neupozornil a ani nebolo dôvodom výpovede žalobcu, na rozdiel od údajnej neospravedlnenej absencie žalobcu dňa 13.12.2023, ktorú žalovaný uviedol vo výpovedi. Nakoniec uviedol, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 24.01.2024 je automaticky neplatná už len z toho dôvodu, že podľa § 240 ods. 9 a 10 ZP zástupcovia zamestnancov neudelili súhlas s výpoveďou žalobcu ako predsedu výboru ZO OZ. 5. Žalovaný v duplike uviedol, že počas celého svojho funkčného obdobia člena dozornej rady žalobcovi nik nebránil uplatňovať oprávnenia vyplývajúce z titulu funkcie člena dozornej rady ani v komunikácii so zahraničnými investormi žalovaného. Tieto svoje oprávnenia náležíte využíval a so zahraničnými investormi žalovaného komunikoval. Ďalej uviedol, že postup žalovaného ako zamestnávateľa vo vzťahu k neospravedlnenej absencii žalobcu na pracovisku dňa 13.12.2023 (neschválená dovolenka) bol prešetrovaný Inšpektorátom práce Prešov so záverom, že žalovaný ako zamestnávateľ neporušil žiadnu povinnosť definovanú Zákonníkom práce. Navyše žalobca vo svojej žalobe prichádza prvýkrát so skutkovým tvrdením, že dňa 13.12.2023 nebol na dovolenke, ale bol u lekára. Uvedené skutkové tvrdenie o návšteve lekára dňa 13.12.2023 potom vnáša zmätok do snahy žalobcu poukázať na nesplnenie povinností žalovaného definovaných ZP pri posudzovaní neospravedlnenej absencie z titulu čerpania neschválenej dovolenky žalobcu. Žalobca vo svojej žalobe zo dňa 23.5.2024 stanovuje počet menej závažných porušení pracovnej disciplíny na tri a zároveň ich v súlade s predloženými dôkazmi skutkovo
vymedzuje. Žalovaný má aj s ohľadom na samotný text žaloby žalobcu za to, že dôvody ukončenia pracovného pomeru, boli dostatočne skutkovo vymedzené a menej závažné porušenie pracovnej disciplíny spočívalo v celkovo troch skutkoch. Ďalej uviedol, že dňa 15.7.2024 došlo k vzniku pracovného pomeru C. K. na pozícii manažér ľudských zdrojov. Nie je preto pravdivá informácia uvedená žalobcom v jeho podaní z 22.7.2024 o vyhlásení výberového konania na predmetnú pozíciu. Žalobca touto informáciou disponoval, keďže jeho manželka je zamestnankyňou žalovaného na úseku ekonomiky a personalistiky. Nakoniec uviedol, že dňa 26.6.2024 sa novým predsedom odborov na základe hlasovania odborárov stal pán L., ktorý získal takmer 70% hlasov odborárov zúčastnených vo voľbách a porazil tak žalobcu. Žalobca sa nestal ani členom výboru odborov. Výsledok volieb vrhá podľa názoru žalovaného tieň na tvrdenia žalobcu o jeho snahe hájiť záujmy zamestnancov žalovaného - členov odborov. Podľa názoru žalovaného výsledok volieb svedčí tiež o znížení schopnosti tímovej spolupráce u žalobcu a problematických vzťahoch žalobcu k spolupracovníkom - členom odborov, čo sú tiež okolnosti na ktoré by mal súd prihliadať pri posúdení otázky či od žalovaného ako zamestnávateľa možno spravodlivo požadovať aby žalovaného naďalej zamestnával. 6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkov a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav: 7. Dňa 25.09.2018 uzavrel žalobca ako zamestnanec so žalovaným ako zamestnávateľom Pracovnú zmluvu č. 28/2018, v zmysle ktorej žalobca bol prijatý na výkon pracovnej činnosti na druh práce: elektro údržbár. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú do 31.12.2019. Dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve sa pracovný pomer zmenil na dobu neurčitú. 8. Dňa 23.06.2021 uzavrel žalobca ako zamestnanec so žalovaným ako zamestnávateľom Dohodu o zmene pracovnej zmluvy, predmetom ktorého bola zmena bodu 1 pracovnej zmluvy tak, že zamestnanec bude vykonávať prácu vo funkcii manažér pre ľudské zdroje s účinnosťou od 01.07.2021. Dňa 01.07.2021 podpísali Popis pracovnej náplne. 9. Žalovaný ako zamestnávateľ vydal pre žalobcu ako zamestnanca Mzdový dekrét s účinnosťou od 01.01.2023, kde si žalobca ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ dohodli mesačnú mzdu 2.800,-Eur a variabilné zložky mzdy a ročnú odmenu. 10. Dňa 05.01.2024 žalovaný listom označeným ako „Žiadosť o udelenie súhlasu s výpoveďou pracovného pomeru s členom odborového orgánu - zamestnancom A. B. C.. narodenom 21.07.1964 podľa § 240 odsek 9 Zákonníka práce“ požiadal o udelenie súhlasu s výpoveďou pracovného pomeru člena odborového orgánu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, E., ktorej návrh pripojil k tejto žiadosti. Dôvodom výpovede je menej závažné porušenie pracovnej disciplíny v zmysle § 63 odsek 1 písmeno e) zákonníka práce, spočívajúce vo výkone inej zárobkovej činnosti bez súhlasu zamestnávateľa a neospravedlnenej absencii na pracovisku dňa 13.12.2023. 11. Dňa 12.01.2024 Základná organizácia IOZ pri ZEOCEM s.r.o. neudelila súhlas zamestnávateľovi v súlade s § 240 ods. 9 a 10 Zákonníka práce k výpovedi pre A. B. C. podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Ako dôvod uviedla, že ani jeden z dôvodov v návrhu výpovede sa nezakladá na pravde a nenapĺňa podstatu porušenia ustanovení Zákonníka práce § 81 ods. b) a c). Tieto tzv. porušenia sú len vykonštruované zo strany zamestnávateľa s cieľom úmyselne poškodiť a zdiskreditovať osobu p. A. B. C. ako predsedu základnej organizácie pre jeho odborársku činnosť, čo je v rozpore s § 13 ods. 2 a § 240 ods.7 a 8 Zákonníka práce. 12. Dňa 24.01.2024 bola daná žalobcovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Ako dôvod výpovede bolo uvedené, že žalobca zastával a v súčasnosti naďalej zastáva funkciu konateľa a spoločníka spoločnosti BauCemTech s.r.o., v dôsledku čoho vykonáva popri svojom zamestnaní zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter. V súlade s § 83 odsek 1 Zákonníka práce je výkon inej zárobkovej činnosti zamestnanca možný len predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa. Keďže zamestnávateľ takýto súhlas neudelil tak ako zamestnanec svojím počínaním porušil svoju povinnosť dodržiavať právne predpisy, vymedzené v § 81 písmeno c) Zákonníka práce v dôsledku čoho porušil pracovnú disciplínu menej závažným spôsobom. Ďalšie porušenie pracovnej disciplíny menej závažným spôsobom je vo výpovedi špecifikované tak, že dňa 13.12.2023 si žalobca nesplnil svoju základnú povinnosť definovanú v §
81 písmeno b) Zákonníka práce, keďže sa v uvedený pracovný deň bez akéhokoľvek odôvodnenia nedostavil v pracovnom čase na pracovisko. Keďže v predchádzajúcich šiestich mesiacoch bol ako zamestnanec písomne upozornený v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny na možnosť výpovede (písomným upozornením zo dňa 26.9.2023, ktoré prevzal dňa 27.09.2023), tak mu v súlade s § 63 odsek 1 písmeno e) Zákonníka práce bola daná výpoveď. 13. Dňa 26.09.2023 bol žalobca písomné upozornený na porušenie pracovnej disciplíny, ktoré malo spočívať vo verbálnom zastrašovaní a osočovaní finančnej riaditeľky C. G. H. v jej kancelárii dňa 17.08.2023, čo je nezlučiteľné so základnými zásadami zákonníka práce a tým došlo k porušeniu povinnosti utvárať priaznivé pracovné podmienky, ktorá je vymedzená v § 82 písmeno h) zákonníka práce. Upozornenie si žalobca prevzal dňa 27.09.2023. 14. Mailom zo dňa 17.08.2023 žalobca požiadal C. G. H. o predloženie mzdových dekrétov všetkých zamestnancov THZ vrátane riaditeľov k analýze. 15. Dňa 25.03.2024 žalobca oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní. 16. Žalobca v konaní predložil nepodpísanú priepustku zo dňa 13.12.2023 a potvrdenie o ošetrení zo dňa 13.12.2023. 17. Z oznámenia o prešetrení podania zo dňa 21.05.2024 vyplýva, že inšpektorát vypracoval zápisnicu o podaní informácie k absencii žalobcu zo dňa 13.12.2023 s jedným zo štatutárnych zástupcov kontrolovaného subjektu (s ktorým mal žalobca dňa 12.12.2023 absolvovať telefonický rozhovor), pričom ten v rámci svojho vyjadrenia poskytol diametrálne odlišné informácie (uviedol, že dňa 12.12.2023 vôbec so žalobcom telefonicky nekomunikoval a ani akýmkoľvek iným spôsobom nebol vopred a ani následne informovaný o neprítomnosti v práci). Podľa predloženej evidencie pracovného času, bolo zistené, že príchod žalobcu na pracovisko a odchod z pracoviska (vrátane vykonávanej práce) nie je vôbec evidovaný, pričom zamestnávateľ poskytol vyjadrenie, že tento deň žalobca vôbec nenastúpil do práce (v predloženej evidencií pracovného času absentuje aj údaj o celkovom odpracovanom počte hodín). Súčasne predložený dovolenkový lístok nebol jednak podpísaný príslušným nadriadeným pracovníkom (resp. absentovalo jeho schválenie), pričom tento dovolenkový lístok bol vyhotovený až dňa 09.01.2024. Obdobne ani predložená priepustka (resp. kópia priepustky) neobsahuje podpis zodpovednej osoby. 18. Žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že u žalovaného pracuje od roku 2018. Predtým tam pracoval od roku 1989 do 1996. Nastúpil na pozíciu elektroúdržbár. Keď videl aké sú tam pracovné podmienky, tak založil odborovú organizáciu, ktorej sa stal neskôr predsedom. V roku 2022 ho majiteľ navrhoval na novú funkciu a to manažér ľudských zdrojov. Túto funkciu vykonával dobre a svedomite. Stal sa aj členom dozornej rady za zamestnancov. Po opätovnom zvolení v roku 2023 došlo k zmene právnej formy na s.r.o.-čku, pričom však dozorná rada zostala a bola doplnená ešte o jedného člena, pričom jeho z nej vylúčili. Pokiaľ ide o incident s pani H., tak ju požiadal o doloženie dokladov o mzdových náležitostiach pracovníkov a riaditeľov. Potreboval to ohľadne miezd zamestnancov. Išiel k nej do kancelárie, dvere privrel a oznámil, že aké podklady chce mať a aby ich pripravila. Do kancelárie išiel, aby upresnil, že potrebuje tabuľku a nie dekréty. Táto mu oznámila, že nie jej nadriadený a že mu tieto podklady nemôže dať. Ešte sa ho spýtala do kedy to chce mať, nakoľko v maily, ktorý jej predtým poslal to nebolo. Oznámil jej, že ide na dovolenku a má čas 14 dní. Prítomný bol pán E., pričom medzi ním a pani H. bol ešte stôl, ktorý je do L-ka. Doklady mu nebolo poskytnuté. Po dovolenke, keď sa vrátil, tak dostal písomné upozornenie. On sa pani H. nevyhrážal, ani jej vulgárne nenadával. Možno zvýšil hlas, ale bolo to následne na to, ako ona zvýšila hlas. Potom požiadal žalovaného o to, aby to mohol odkonzultovať a vysvetliť si s pani H., čo mu nebolo umožnené s tým, že mu bolo odkázané, že si to môže vysvetliť na súde. Pokiaľ ide o konkurenčnú činnosť, tak každá firma sa zhodovala s každou. Syn ho požiadal, aby išiel ako garant na elektrické služby, pričom v súčasnosti vyhlasuje osobný bankrot. Majú jednu dodávkou, pričom žalovaný má 20 kamiónov, teda nevie o akú konkurenčnú činnosť by sa malo jednať. Ani nevie čo konkrétne firma robí. Všetkému sa venuje syn. Je to jeho firma. Táto firma však nevykonáva žiadnu ťažbu, predaj cementu. Nezúčastňuje sa žiadnych rokovaní, nepodpisuje žiadne faktúry, nemá žiadnu pracovnú zmluvu a ani nemá príjem. Pokiaľ ide o údajnú absenciu, tak táto nebola prejednaná s odborovým zväzom. Predložil pracovný list spolu s dovolenkovým listom. Dňa 12.12. oznámil žalovanému, že pôjde na lekárske ošetrenie. 13.12 mu potom oznámil výsledok vyšetrenia a teda, že sa nejedná o kovid, ale nachladnutie a zostane doma. Pokiaľ ide o dovolenkový
lístok, tak tento predložil, avšak nebol podpísaný a niekde sa stratil. Mal ešte jeden deň dovolenky a vo firme bol taký bonus, že v prípade ak nečerpajú celý rok prekážku v práci, tak dostanú bonus 300 eur. Keď sa dozvedel o tom, že mu nebola akceptovaná dovolenka, tak oznámil, že mal prekážku v práci a predložil to po 12.1.2024. Žalovaný požiadal odborovú organizáciu o prerokovanie výpovede. Táto ju prerokovala a neudelila súhlas. Výpoveď mu bola doručená žalovaným na pracovisku. Túto prevzal a podpísal. Po doručení výpovede mu odobrali e-mail, motorové vozidlo a vrátnu službu. Do uplynutia výpovednej lehoty mu nebolo umožnené pracovať a boli mu aj upreté výhody, ktoré z práce mal. Žalovaný ho poohováral a poškodil dobré meno v obci a vo firme. Nespravil nič, čím by firme uškodil a chce sa vrátiť na svoju pozíciu. 19. Svedok K. C., syn žalobcu, pri svojom výsluchu uviedol, že Firmu BauCemTech s.r.o. založili v apríli 2023. Je v nej konateľom. V súčasnosti sú v procese osobného bankrotu. Od júna 2023 vykonávali výhradne stavebné činnosti a to strojové omietky pre firmu BAUSKA, čo vie vydokladovať aj faktúrami. Žalobca nemá žiadnu vedomosť o tom, čo firma robí a ani nemá príjem z činnosti spoločnosti. Vie akú činnosť vykonáva žalovaný a má za to, že jeho spoločnosť nevykonáva konkurenčnú činnosť ku žalovanému. Má dvoch zamestnancov. 20. Svedok A. F. E. pri svojom výsluchu uviedol, že v tom čase opravoval počítač u pani H., keď žalobca s pani H. sa o niečom rozprávali, pričom nevedel o čom. Sústredil sa na prácu. Ich rozhovor sa však stupňoval. Zvyšovala sa hlasitosť. Nepokladal to však za niečo nezvyčajné, nakoľko pani H. už viackrát kričala na zamestnancov Zeocemu a taktiež žalobca má aj taký prejav. Nepamätal si na žiadne zastrašovanie, nakoľko ten rozhovor ani nevnímal. Ďalej uviedol, že nebolo zriedkavé, aby pani H. na niekoho kričala. Minimálne štyria ľudia sa mu takto sťažovali, že na nich kričala a niekedy to aj počul. U pána C. nepočul, aby na niekoho kričal, pri tejto hádke, áno. 21. Svedkyňa A. G. pri svojom výsluchu uviedla, že má kanceláriu vedľa pani H.. V tom čase mala zatvorené dvere, avšak bolo počuť hlasné rozprávanie. Stupňoval sa hlas pána C. aj pani H.. Nevie však o čom sa rozprávali. Žalobca rozprával hlasnejšie nad jeho bežné rozprávanie. Jeho hlas je počuť aj keď nekričí. Nakoniec uviedla, že pani H. má hlasitý prejav a to aj z pozície jej postavenia, nakoľko je riaditeľka. 22. Svedkyňa A. M. pri svojom výsluchu uviedla, že má kanceláriu oproti kancelárii pani H. a všetko videla. Prišiel tam pán C., ktorý vrieskal. Stalo sa to aj predtým, avšak teraz to už bolo cez čiaru. Zdalo sa jej, že už veľmi na ňu vrieskal. Potom, čo pán C. odišiel, tak pani H. plakala a niekomu volala. Nevedela o obsahu rozhovoru iba vedela, že pani H. hovorila pánovi C., aby na ňu nekričal. Bála sa. Rozmýšľala nad tým, či tam pôjde, či sa do toho zamieša, alebo nie. Mala otvorené dvere a mala na ňu výhľad. Pokiaľ ide o čas tak to bolo doobeda. Predtým bola nejaká porada a bolo to po porade. Žalobca niečo od nej chcel, ona povedala, že nie a vtedy nastupoval jeho výstup. Pokiaľ ide o intenzitu hlasu pani H. tak je v celku normálna, zvýši hlas pokiaľ je nejaký problém. 23. Svedkyňa E. I. M. pri svojom výsluchu uviedla, že v deň incidentu prebehla medzi žalobcom a pani H. normálna komunikácia, potom sa to začalo stupňovať. Pán C. začal kričať a pani H. naňho kričala a mu hovorila, aby na ňu nekričal, a že aby sa obrátil na konateľov spoločnosti. Nepamätala si, či boli dvere otvorené alebo nie, ale cez dvere je všetko počuť. Ďalej uviedla, že pani H. má hlasitý prejav z pozície riaditeľa. 24. Svedkyňa A. N. C., manželka žalobcu, pri svojom výsluchu uviedla, že dňa 17.8.2023 sedela v kancelárii v pani I. M.. Majú kanceláriu vedľa kancelárie žalobcu a kancelárie pani H.. Mali zatvorené dvere. Zatvorené dvere boli aj u žalobcu a H.. Mali sme zatvorené dvere kvôli tomu, že bolo teplo. Bolo otvorené okno. Bolo zapnuté rádiu a pod nimi je cesta. Vtedy nič nepočuli. O 14:00 chcela ísť domov, tak hľadala žalobcu. Tento bol u pani H., pričom vtedy nevie čo sa stalo, ale pani H. jej povedala, že to je medzi nimi. 18.8. ešte išla do roboty. Robila mzdy a večer išli na dovolenku. V kancelárii je s I. M., na konci chodby vedľa pani H. sedí pani G. a oproti pani C. E. a A. M.. K 15.7. chceli s ňou skončiť pracovný pomer. Ponúkali jej 6 mesačné odstupné. Nesúhlasila, nakoľko nemá vysoký príjem a obetovala pre túto prácu 38 rokov. Nakoniec uviedla, že pani H. prišla za ňou, že sa bola za svojho manžela ospravedlniť. Povedala jej, že má svoju hrdosť a také chyby nerobí. Keď niečo spraví, tak sa ospravedlním za seba.
25. Svedkyňa C. G. H. pri svojom výsluchu uviedla, že pracuje na mieste finančného riaditeľa od 1.1.2022. Jedná sa o kombinovanú funkciu, čiže o personalistku, ale aj organizuje vedenie. 17.8.2023 ráno prišiel do jej kancelárie žalobca. Bol tam vtedy pán E., ktorý buď opravoval počítač, alebo nastavoval dochádzkový systém. Žalobca ju prosil o mzdové dekréty THZ zamestnancov. Deň predtým malo vedenie poradu v Košiciach, pričom jej telefonovali, že ešte nechcú nič predom povedať, ale že bude nejaká stratégia ako pracovať s tými dokumentami, nakoľko došlo ku úniku týchto informácií. 17.8. ešte niekoľkokrát prišiel do jej kancelárie žalobca, pričom opakovane žiadal tieto mzdové dekréty. Stále ho odkazovala na to, nech sa obráti na priameho nadriadeného. Dvoje dvere boli zatvorené, oproti boli dvere otvorené, pričom mala očný kontakt s pani A. M.. Zo strany žalobcu, keď mu nevydala mzdové dekréty, tak sa stupňoval krik. Snažila sa ho ukľudniť a poprosiť, aby takto nekonal. Žalobca jej hovoril, že je to jej psia povinnosť, predložiť podklady, keď o to požiada a že nie je nejaká podradná asistentka a keď ju o to požiada, tak že to má predložiť O dvanástej sa mala konať komisia, keď žalobca tieto mzdové dekréty nedostal, tak išiel do kancelárie a poslal e-mail, ktorý ale neposlal môjmu nadriadenému, ale poslal priamo jej. Ešte predtým ako išla na komisiu a ten e-mail poslala svojim nadriadeným. Táto celá situácia ma vystresovala a na komisiu išla s plačom. Manželka pána Ihnáta nasledujúci deň prišla do jej kancelárie a prosila, aby to nemalo vplyv na ich komunikáciu. Pokiaľ ide úlohy, ktoré mu boli dané vedením, tak nedotiahol do konca. Mal projekt spísať náplň práce všetkých zamestnancov a zoradiť ich do výrobných triedy. Projekt doťahovala ona. Čo sa týka bezpečnosti, tak tam si plnil svoje povinnosti, a čo sa týka popisu jednotlivých pracovných zamestnaní, tak tam si to nesplnil. Ďalej uviedla, že žalobca prišiel do jej kancelárie tri až štyri razy. Vždy keď prišiel ho odkázala buď počká, alebo odkázala ho na svojich nadriadených. Potom čo poslal mail neprišiel do jej kancelárie, ale videli sa na komisii, ktorá je krížom cez chodbu. K incidentu malo dôjsť na predposlednom, alebo poslednom, nakoľko sa to stupňovalo. Ale myslí si, že to bolo na predposlednom, nakoľko na poslednom jej priniesol vytlačený zákon, že ako, čo všetko jej má predložiť, ako členovi dozornej rady. Prvýkrát bol kľudný, avšak postupne sa to stupňovalo a na pred poslednýkrát aj buchol o stôl. Aj kontroloval si ruky. Už bol veľmi nervózny. Ak by tam nebol pán E., tak by si tie mzdové dekréty zobral aj sám. Potvrdila, že aj ona tiež zvyšovala svoj hlas. Pán E. bol v kancelárii celý čas. 26. Zistený skutkový stav súd právne posúdil. 27. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou, b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu. 28. Podľa § 63 ods. 1, písm. e) Zákonníka práce účinného v čase doručenia výpovede, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede. 29. Podľa § 63 ods. 4 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu 30. Podľa § 81 Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu, b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,
e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, g) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so súhlasom zamestnanca poukazuje výplata na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, aj zmenu bankového spojenia. 31. Podľa § 240 ods. 9 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať členovi príslušného odborového orgánu, členovi zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi výpoveď alebo s nimi okamžite skončiť pracovný pomer len s predchádzajúcim súhlasom týchto zástupcov zamestnancov. Za predchádzajúci súhlas sa považuje aj, ak zástupcovia zamestnancov písomne neodmietli udeliť zamestnávateľovi súhlas do 15 dní odo dňa, keď o to zamestnávateľ požiadal. Zamestnávateľ môže použiť predchádzajúci súhlas len v lehote dvoch mesiacov od jeho udelenia 32. Podľa § 240 ods. 10 Zákonníka práce, ak zástupcovia zamestnancov odmietli udeliť súhlas podľa odseku 9, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z tohto dôvodu neplatné; ak sú ostatné podmienky výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru splnené a súd v spore podľa § 77 zistí, že od zamestnávateľa nemôže spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru platné. 33. Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce, právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. 34. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. 35. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Na predĺženie trvania pracovného pomeru podľa § 64 ods. 2 sa na účely prvej vety neprihliada, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak sa pracovný pomer predlžuje podľa § 64 ods. 2 z dôvodu plynutia ochrannej doby podľa § 64 ods. 1 písm. a), zamestnanec môže neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa uplynutia posledného dňa ochrannej doby, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, ak by zamestnanec nebol v ochrannej dobe. 36. Ak má byť dôvodom skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa porušenie pracovnej disciplíny zamestnanca, musí ísť o zavinené porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca (a to aj z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. 37. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnancov vyplývajúcim z pracovného pomeru. Pracovnoprávna teória pod pojmom "pracovná disciplína" rozumie súhrn právnych noriem upravujúcich pracovnú disciplínu, ako aj súhrn povinností zamestnanca, a v neposlednom rade dodržiavanie povinností zamestnancom. Vo všeobecnosti obsahovou náplňou pojmu
pracovná disciplína sú povinnosti zamestnanca. Aby sa mohlo uvažovať o porušení pracovnej disciplíny, zo strany zamestnanca by malo prísť k porušeniu tých povinností, ktorými je zamestnanec viazaný v súvislosti s jeho dohodnutým druhom práce. Zamestnávateľ musí dokázať, že zamestnanec porušil povinnosť buď úmyselne, alebo aspoň z nedbanlivosti. 38. Zákonník práce rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením disciplíny. Tieto pojmy Zákonník práce nedefinuje. Stupeň intenzity/závažnosť porušenia pracovnej disciplíny posudzuje zamestnávateľ v závislosti od konkrétnych okolností, za ktorých zamestnanec porušil pracovnú disciplínu. V prípade súdneho sporu je však v konečnom dôsledku oprávnený rozhodnúť o závažnosti porušenia pracovnej disciplíny len súd. Za menej závažné porušenie sa podľa ustálenej judikatúry súdov považuje napr. oneskorený príchod do zamestnania či skorší odchod z neho, včasné neoznámenie prekážky v práci zamestnávateľovi, ak je táto zamestnancovi vopred známa, krátkodobé opustenie pracoviska bez súhlasu zamestnávateľa, nedodržanie termínu odovzdania úlohy, fajčenie na pracovisku (ak nie je ale bezprostredne ohrozená bezpečnosť pri práci) a pod. 39. Ak chce dať zamestnávateľ výpoveď zamestnancovi pre porušenie pracovnej disciplíny menej závažným spôsobom, musí ho po prvom porušení pracovnej disciplíny písomne upozorniť, že keď sa porušenie pracovnej disciplíny v nasledujúcich šiestich mesiacoch zopakuje (t.j. zamestnanec poruší tú istú alebo inú povinnosť menej závažným spôsobom), bude voči nemu uplatnená výpoveď (zamestnancovi možno dať výpoveď po tom, čo dvakrát poruší pracovnú disciplínu menej závažným spôsobom). Účelom (zmyslom) tejto tzv. upozorňovacej povinnosti zamestnávateľa, stanovenej v § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce je, aby zamestnanec vedel o následkoch, aké bude (budú) mať (môžu mať) jeho prípadné ďalšie i menej závažné porušenia pracovnej disciplíny, a aby tým bol od ďalšieho porušovania pracovnej disciplíny odradený. Všetky prípady porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom musia byť zavinené aspoň vo forme nedbanlivosti. Len z takýchto porušení pracovnej disciplíny možno vyvodzovať právne následky vrátane výpovede. 40. V prípade súdneho konania je úlohou súdu, aby z vykonaného dokazovania skúmal všetky okolnosti porušenia pracovnej disciplíny, pričom prihliadne na osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú zastáva, na doterajší postoj zamestnanca k plneniu pracovných úloh, na dobu porušovania pracovnej povinnosti, na dôležitosť a význam konkrétnej pracovnej úlohy, na mieru zavinenia zamestnanca, ako aj na spôsob porušenia konkrétnych povinností zamestnanca a na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa. 41. Predmetom tohto konania je neplatnosť skončenia pracovného pomeru so žalobcom výpoveďou zo dňa 24.01.2024 podľa ust. § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce z dôvodu opakovaného menej závažného porušenia pracovnej disciplíny žalobcom, spočívajúceho vo vykonávaní zárobkovej činnosti, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter bez súhlasu zamestnávateľa, nedostavení sa dňa 13.12.2023 bez akéhokoľvek odôvodnenia v pracovnom čase na pracovisko a vo verbálnom zastrašovaní a osočovaní finančnej riaditeľky C. G. H. v jej kancelárii dňa 17.08.2023. 42. Žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru bola žalobcom podaná včas (v súlade s § 77 Zákonníka práce) v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, keďže vzhľadom na doručenie výpovede žalobcovi dňa 25.01.2024 sa pracovný pomer mal skončiť uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby dňom 31.03.2024. Žaloba bola podaná dňa 24.05.2024, a teda do dvoch mesiacov od 31.03.2024 43. Pre platné rozviazanie pracovného pomeru žalovaným výpoveďou uplatneným spôsobom bolo potrebné, aby organizácia splnila formálne a materiálne podmienky stanovené zákonom. 44. Medzi formálne podmienky patrí vyhotovenie výpovede v písomnej forme, jej prerokovanie vopred odborovým orgánom, doručenie zamestnancovi do vlastných rúk. Zároveň musí organizácia preukázať, že zamestnanca v období posledných šiestich mesiacov písomne upozornila na možnosť výpovede. 45. Prvá podmienka - formálne náležitosti podania výpovede pre porušenie pracovnej disciplíny podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny bola dodržaná. Výpoveď bola daná písomne, bola podpísaná splnomocnenými osobami (plnomocenstvo
zo dňa 12.12.2023), boli v nej skutkovo vymedzené výpovedné dôvody, v zákonnom stanovenej dobe bol zamestnanec upozornený na možnosť výpovede, výpoveď bola prerokovaná so zástupcami zamestnancov a táto bola doručená do vlastných rúk žalobcovi. 46. Námietku žalobcu vo vzťahu k prerokovaniu výpovede s odborovou organizáciou súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalovaný dňa 05.01.2024 požiadal o udelenie súhlasu s výpoveďou, pričom ako prílohu pripojil výpoveď danú zamestnávateľom. Ako vyplýva z odpovedi zo dňa 12.01.2024 tak ZO IOZ výpoveď prerokovala a neudelila súhlas s výpoveďou. Súd má za to, že by sa jednalo o prílišný formalizmus ak by žiadosť musela obsahovať presné slova „žiadosť o prerokovanie výpovede“. Je nesporné, že výpoveď bola zástupcami prerokovaná, čo nepochybne vyplýva z odpovedi zo dňa 12.01.2024 47. Medzi materiálne podmienky platnosti výpovede patrí dostatočne skutkovo vymedzený dôvod pre skončenie pracovného pomeru, ktorý predstavuje zavinené opakované menej závažné porušenie pracovnej disciplíny a preukázanie, že skutku sa dopustil zamestnanec. 48. Vo výpovedi treba skutkovo opísať, kedy a ako došlo k porušeniu pracovnej disciplíny. Zamestnávateľ je povinný opísať porušenie pracovnej disciplíny ako časovo presný opis deja, priebehu udalosti. Pre platnosť právneho úkonu sa okrem iného vo všeobecnosti vyžaduje, aby bol určitý a zrozumiteľný. Pri skutkovom vymedzení dôvodu skončenia pracovného pomeru sa musí vychádzať z konkrétnej situácie. Ak je zreteľné, z akých dôvodov dochádza ku skončeniu pracovného pomeru s poukázaním na ustálenú judikatúru súdov (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 95/2009; rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 205/2007), stačí uviesť dôvod skončenia pracovného pomeru tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré viedli účastníka pracovnoprávneho vzťahu ku skončeniu pracovného pomeru a nevznikli pochybnosti, čo chcel tento účastník prejaviť (skutkový stav netreba rozvádzať do všetkých podrobností, ale napr. postačí odkaz na predchádzajúce písomné upozornenie dané zamestnancovi). Keďže ku skončeniu pracovného pomeru dochádza preto, že zamestnanec porušil jednu alebo viacero svojich pracovných povinností, je potrebné uviesť, ktorú konkrétnu povinnosť zamestnanec porušil. Aby nevznikali pochybnosti, ktorú pracovnú povinnosť zamestnanec porušil, ako vhodné sa javí aj uvedenie odkazov na príslušné ustanovenie právneho predpisu, interného predpisu zamestnávateľa alebo pracovnej zmluvy, v ktorom je porušená pracovná povinnosť zakotvená (Zákonník práce, 3. vydanie, 2022, s. 704 - 751: D. E., O. P.). 49. Písomné upozornenie zamestnanca na možnosť výpovede nie je právnym úkonom v zmysle ustanovení o právnych úkonoch, pretože nejde o taký prejav vôle, s ktorým by právne predpisy spájali vznik, zmenu alebo zánik práva a povinností. Ide len o skutočnosť - faktický úkon, ktorá je hmotnoprávnym predpokladom na právny úkon (NS ČR 21Cdo 3046/2010). Pri posudzovaní platnosti výpovede pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny treba preskúmať aj odôvodnenosť upozornenia pri predchádzajúcom porušení pracovnej disciplíny (V 15/1983). Podmienkou písomného upozornenia na možnosť výpovede možno považovať za splnenú len vtedy, ak k upozorneniu došlo v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny. Nižší stupeň intenzity porušenia pracovnej disciplíny ako je menej závažné porušenie, Zákonník práce neupravuje, preto každé porušenie pracovnej disciplíny, ktoré nedosahuje intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, pre ktoré by zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, je vždy menej závažným porušením. 50. Súd v súvislosti s písomným upozornením zo dňa 26.09.2023 dospel k záveru, že žalobca sa nedopustil porušenia pracovnej disciplíny, resp. porušenie pracovnej disciplíny tak ako je špecifikované v upozornení, nebolo žalobcovi preukázané. Podľa písomného upozornenia sa mal žalobca dopustiť porušenia pracovnej disciplíny, ktoré malo spočívať vo verbálnom zastrašovaní a osočovaní finančnej riaditeľky C. G. H. v jej kancelárii dňa 17.08.2023. V prvom rade z upozornenia nie je zrejmé akého konkrétneho zastrašovania a osočovania sa mal žalobca dopustiť. Skutok je v upozornení formulovaný veľmi všeobecne. Z výpovedí svedkov však nevyplynulo, aby žalobca C. H. zastrašoval a osočoval. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 17.08.2023 žalobca od rána žiadal od C. G. H. predloženie mzdových dekrétov všetkých zamestnancov THZ vrátane riaditeľov. Za týmto účelom sa v uvedený deň viac krát dostavil do kancelárie C. H.. Žiaden z vypočutých svedkov však nepotvrdil, že žalobca C. H. zastrašoval a osočoval. Svedkyňa A. M. sa vyjadrila, že žalobca na C. H. vrieskal. Rovnako sa vyjadrila aj svedkyňa E. I. M., že žalobca začal kričať, pričom však dodala, že C. H. na žalobcu kričala. Naopak svedkyňa A. G. vyhodnotila ich rozhovor ako hlasné rozprávanie. Jediný svedok, ktorý bol v tom čase prítomný v kancelárii A. F. E., rozhovor medzi žalobcom a C. H. nepokladal za niečo
nezvyčajné. Svedkovia sa zároveň vyjadrili, že žalobca má hlasnejší prejav. Navyše nikto zo svedkov sa nevedel vyjadriť k obsahu rozhovoru medzi žalobcom a C. H.. Ak žalovaný považuje za určitú formu nátlaku, že žalobca zaslal mail o 11:53 a následne sa dostavil do kancelárie tak k tomu súd uvádza, že žalobca pri svojom výsluchu dostatočne vysvetlil, prečo sa hneď dostavil do kancelárie, a to aby upresnil, že potrebuje tabuľku a nie dekréty. Ak svedkyňa C. H. tvrdí, že žalobca buchol po stole tak takéto konanie z výsluchu prítomného svedka A. F. E. nevyplynulo a nevyplynulo ani z písomného upozornenia. Pokiaľ ide o žalovaným predložené čestné prehlásenia tak k týmto súd uvádza, že títo svedkovia boli vypočutí súdom. Pri svojom výsluchu skutočnosti uvedené v čestnom prehlásení netvrdili, a preto čestné prehlásenia predložené po ich výsluchu považuje súd za účelové. Navyše ani to, že tak hlasnú komunikáciu medzi žalobcom a C. H. nepočuli, nepreukazuje verbálne zastrašovanie a osočovanie finančnej riaditeľky 51. V písomnej výpovedi žalovaný definuje ďalšie 2 skutky, ktoré majú predstavovať menej závažné porušenie pracovnej disciplíny ako dôvod výpovede. 52. Prvý skutok bol, že dňa 13.12.2023 si žalobca nesplnil svoju základnú povinnosť definovanú v § 81 písmeno b) Zákonníka práce, keďže sa v uvedený pracovný deň bez akéhokoľvek odôvodnenia nedostavil v pracovnom čase na pracovisko. Súd uvedený skutok vyhodnotil ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalobca v žalobe a pri svojom výsluchu tvrdil, že v tom čase bol na ošetrení a teda čerpal prekážku v práci. V konaní nebolo preukázané, aby žalobca požiadal zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna, pričom tento podľa svojho vyjadrenia mal doložiť doklad o ošetrení až potom, čo sa dozvedel, že mu nebol podpísaný dovolenkový lístok. Súd v tejto súvislosti poukazuje na oznámenie o prešetrení podania zo dňa 21.05.2024, z ktorého vyplýva, že inšpektorát vypracoval zápisnicu o podaní informácie k absencii žalobcu zo dňa 13.12.2023 s jedným zo štatutárnych zástupcov kontrolovaného subjektu (s ktorým mal žalobca dňa 12.12.2023 absolvovať telefonický rozhovor), pričom ten v rámci svojho vyjadrenia poskytol diametrálne odlišné informácie (uviedol, že dňa 12.12.2023 vôbec so žalobcom telefonicky nekomunikoval a ani akýmkoľvek iným spôsobom nebol vopred a ani následne informovaný o neprítomnosti v práci). Podľa predloženej evidencie pracovného času, bolo zistené, že príchod žalobcu na pracovisko a odchod z pracoviska (vrátane vykonávanej práce) nie je vôbec evidovaný, pričom zamestnávateľ poskytol vyjadrenie, že tento deň žalobca vôbec nenastúpil do práce (v predloženej evidencií pracovného času absentuje aj údaj o celkovom odpracovanom počte hodín). Súčasne predložený dovolenkový lístok nebol jednak podpísaný príslušným nadriadeným pracovníkom (resp. absentovalo jeho schválenie), pričom tento dovolenkový lístok bol vyhotovený až dňa 09.01.2024. Obdobne ani predložená priepustka (resp. kópia priepustky) neobsahuje podpis zodpovednej osoby. Ak žalobca poukazuje na dodatočné predloženie dokladu o ošetrení tak podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cz/27/81 uverejneného v Zborníku IV. na str. 912, sa jedná o porušenie pracovnej disciplíny. Súd preto uvedený skutok vyhodnotil ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. 53. Druhý skutok vo výpovedí, ktorý mal predstavovať menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, bolo vykonávanie zárobkovej činnosti, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter bez súhlasu zamestnávateľa. V konaní nebolo sporné, že žalobca zastával funkciu konateľa a spoločníka obchodnej spoločnosti BauCemTech s.r.o.. Ako vyplynulo z výsluchu K. C., syna žalobcu, tak firma vykonáva výhradne stavebné činnosti a to strojové omietky pre firmu BAUSKA. Žalobca nemá žiadnu vedomosť o tom, čo firma robí a ani nemá príjem z činnosti spoločnosti. Podľa www.finstat.sk je hlavným predmetom podnikania žalovaného podľa účtovnej závierky „23990 Výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov i. n. podľa Štatistického úradu SR:08910 Ťažba chem., hnoj.nerast." Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca nevykonáva zárobkovú činnosť, keďže z činnosti v spoločnosti BauCemTech s.r.o. nemá žiaden príjem a taktiež spoločnosť BauCemTech s.r.o. nevykonáva konkurenčnú činnosť ku žalovanému. Súd teda má za to, že žalobca sa nedopustil porušenia pracovnej disciplíny. 54. S poukazom na vyššie uvedené sa žalobca dopustil jedného porušenia pracovnej disciplíny menej závažným spôsobom, a preto zo strany žalovaného neboli splnené zákonné podmienky pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1, písm. e) Zákonníka práce. 55. Ak by aj boli splnené podmienky výpovede tak výpoveď by bola neplatná, keďže zástupcovia zamestnancov odmietli udeliť súhlas podľa § 240 odsek 9,10 Zákonníka práce. V danom prípade
zaťažovalo žalovaného dôkazné bremeno, aby preukázal, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. 56. V konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru s členom príslušného odborového orgánu musí zamestnávateľ tvrdiť a preukazovať existenciu skutočností, pre ktoré nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby takéhoto zamestnanca ďalej zamestnával; musí pritom ísť o iné skutočnosti než tie, ktoré naplňujú použitý výpovedný dôvod (rozsudok Najvyššieho súdu ČR 21Cdo/253/2008). Ak chce zamestnávateľ v spore o neplatnosť výpovede zvrátiť jej neplatnosť ako následok nesúhlasu zástupcu zamestnancov s výpoveďou danou zamestnancovi, ktorý je členom odborového orgánu, musí tvrdiť a preukazovať konkrétne hmotnoprávne skutočnosti, pre ktoré od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Ak tak neurobí, súd sa v konaní o neplatnosť výpovede z vlastnej iniciatívy nemôže zaoberať možnosťou aplikácie ustanovenia § 240 ods. 9 Zákonníka práce (rozsudok Najvyššieho súdu SR 6Cdo/273/2013). 57. Žalovaný ako dôvody, pre ktoré nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, uviedol: 57.1 Samotný dôvod výpovede. K tomu súd uvádza, že musí ísť o iné skutočnosti než tie, ktoré naplňujú použitý výpovedný dôvod. 57.2 Žalobca je konfliktná osoba, neschopná tímovej spolupráce, povýšenecké správanie k spolupracovníkom, pracovné výsledky a postoj k plneniu pracovných úloh. To prekukli členovia odborov, ktorý v júni 2024 zvolili nového predsedu. K tomu súd uvádza, že žiadne z tvrdení žalovaného o povahe žalobcu nebolo v konaní preukázané a nebolo k tomu ani navrhnuté dokazovanie. 57.3 Možnosť požiadať o predčasný dôchodok a poberanie výsluhového dôchodku podľa názoru súdu nie je dôvod, pre ktorý od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. 57.4 Neexistencia voľného pracovného miesta personálneho manažéra nie je dôvod, pre ktorý od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Žalovaný si bol vedomý už pred podaním výpovede, že nemá súhlas od zástupcov zamestnancov a následky s tým spojené, a preto ak pristúpil k obsadeniu miesta tak to nemôže byť dané na ťarchu žalobcu a takýmto spôsobom obchádzať § 240 odsek 9,10 Zákonníka práce. 57.5 Klamlivé tvrdenia žalobcu o dovolenke a klamstvo o ukončení pracovného pomeru s jeho manželkou. K tomu súd uvádza, že žalobca vysvetlil pri svojom výsluchu, z akého dôvodu najprv tvrdil, že sa malo jednať o dovolenku a to, aby dostal odmenu v sume 300,- eur. Pokiaľ ide o ukončenie pracovného pomeru s jeho manželkou tak aj svedkyňa C. H. potvrdila, že pani C. ponúkli skončenie pracovného pomeru. 57.6 Očierňovanie žalovaného a poškodzovanie dobrého mena a povesti. V konaní nebolo preukázané, aby údaje na nástenke zverejnil žalobca. Pokiaľ ide o podnet inšpektorátu práce a reportáž v STVR tak jednalo sa o obranu žalobcu proti skončeniu pracovného pomeru, a preto to nemožno hodnotiť ako poškodzovanie dobrého mena a povesti žalovaného. 58. S poukazom na vyššie uvedené má súd za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával, a preto ak by aj boli splnené podmienky výpovede tak výpoveď by bola neplatná. 59. Nárok žalobcu na náhradu mzdy súd postupom podľa § 166 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“) vylúčil na samostatné konanie s poukazom na to, že o náhrade mzdy je možné rozhodnúť až po právoplatnom skončení konania o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. 60. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania nebola žalovaným tvrdená a v zmysle § 257 CSP ani zo spisu nevyplynula. O výške trov konania bude po právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením. Poučenie:
Proti výroku I. a III. rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. Proti výroku II. odvolanie nie je prípustné. . Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).