Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 7C/48/2024 8124206853 28. 04. 2025 JUDr. Dana Farkášová ECLI:SK:OSPO:2025:8124206853.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: Mesto Prešov, so sídlom Hlavná 2907/73, 080 01 Prešov, IČO: 00 327 646, právne zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČ: 44 250 029, proti žalovaným: 1./ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. B. XXXX/XX, XXX XX A., 2./ D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. F. XXX, XXX XX D. F., 3./ E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, XXX XX A. - B., všetci žalovaní právne zastúpení: JUDr. František Komka, advokát so sídlom, Hlavná 27, 080 01 Prešov, IČO: 37 941 054, v spore o určenie vlastníckeho práva, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovaní v 1. až 3. rade m a j ú vo vzťahu k žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 02.08.2024 sa domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti pozemku KN číslo XXXX/X o výmere 1.550 metrov štvorcových, druh pozemku: orná pôda, katastrálne územie A., zapísanom na Liste vlastníctva číslo XXXX. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v prvom až treťom rade sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti zapísanej na LV číslo XXXX, a to žalovaný 1./ rade v podiele 2/4, žalovaný 2./ rade v podiele 1/4 a žalovaný v 3./ rade o veľkosti 1 k celku. Na základe rozhodnutia Mestského národného výboru v Prešove 7793/65/ KO, odboru výstavby zo dňa 12.01.1966 bolo rozhodnuté na základe ústavného vyvlastňovacieho konania o vyvlastnení parcely číslo XXXX/X o výmere 1.621 metrov štvorcových, vložka číslo XXXX, vo vlastníctve C. G. vlastniaceho podiel o veľkosti 1/2 a C. G. o veľkosti 1/2 za náhradu vo výške 91.331,80 Kčs. Na základe dohody zo dňa 24.10.1949 uzatvorenej medzi Okresným investorským úradom v Prešove a C. G. a C. G. boli medzi zmluvnými stranami upravené podmienky asanácie stavebných objektov na stavenisku. Z uvedeného je zrejmé, že vo vzťahu k tejto parcele KN XXXX/XX, katastrálne územie A. prebehlo vyvlastňovacie konanie za náhradu vo vzťahu k predkom, aktuálne evidovaných na liste vlastníctva, a to v prospech Československého štátu. Potvrdením zo dňa 02.04.1971 Okresný investorský úrad v Prešove potvrdil, že podľa právoplatného rozhodnutia o vyvlastnení vydaného Odborom výstavby Mestského národného výboru v Prešove zo dňa 12.01.1966 boli vyvlastnené nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe katastrálneho územia Mesta Prešov na meno C. G. o veľkosti 1/2 a C. G. o veľkosti 1/2, nakoľko celé sídlisko 3 nebolo doposiaľ kompletne usporiadané, nebolo toho času možné požiadať Stredisko geodézie v Solivare o založenie listu vlastníctva pre Československý štát. V zmysle rozhodnutia Mestského národného výboru číslo 7793/65/KO zo dňa 12.01.1966 bolo uskutočnené vyvlastnenie v prospech Československého štátu a následne došlo k prechodu vlastníctva na nadobúdateľa Mesto Prešov podľa článku 2 Ústavného zákona číslo 541/1992 Zb. o delení majetku Českej a Slovenskej federatívnej republiky medzi Českú republiku a Slovenskú
republiku, článku 3 ods. 1 Ústavného zákona číslo 541/1992 Zb. a Z.z. o majetku obcí.
§ 2 ods. 1 Zákona číslo 138/1991
2. Žalovaní v písomnom vyjadrení k žalobe žalobcu zo dňa 06.09.2024 žiadali žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa názoru žalovaných rozhodnutie MsNV v Prešove, odbor výstavby z 12.01.1966 nie je právoplatné, o čom svedčí, že nie je opatrené riadnou doložkou právoplatnosti. Žalobca nepredložil doručenky o riadnom doručení rozhodnutia jednotlivým účastníkom do vlastných rúk, vrátane právnych predchodcov žalovaných. Z vyvlastňovacieho rozhodnutia rovnako vyplýva, že boli tam v bode 3 neznámi vlastníci C. I., A. J., K. J., pričom nie je zrejmé, či boli zo zákona riadne zastúpení opatrovníkom a či takéto rozhodnutie bolo opatrovníkovi aj doručené. Podľa názoru žalovaných rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť ako celok, pričom poukázali na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky III.ÚS 127/2010. Rovnako je zrejmé, že žalobca nepredložil, že k predmetnej nehnuteľnosti mal právo hospodárenia bývalý MsNV v Prešove a takýto pozemok mal byť riadne zapísaný v delimitačných protokoloch. Rovnako samotné vyvlastňovacie rozhodnutie od jeho vydania do súčasnej doby ako nadobúdací titul nebolo vôbec zavkladované. K vyznačeniu zmeny vlastníctva na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia zo strany správneho orgánu nedošlo, pretože správny orgán posúdil, že vyvlastňovacie rozhodnutie je právne neúčinné ako nulitný akt. Naviac, samotný žalobca podáva takúto žalobu po 58 rokov odo dňa vyvlastnenia. Ďalším dôvodom neplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia je aj nedodržanie postupu podľa § 5 ods. 3 ods. 4 vyhlášky Ministerstva financií 72/1964 o odplatnom nadobúdaní vecí socialistickými organizáciami od občanov a súkromných právnických osôb, podľa ktorého ústredné orgány a krajské národné výbory dávajú privolenie pre nadobudnutie vecí pre organizácie nimi riadené v cene nad 50.000 československých korún, čo v prejednávanej veci takéto privolenie vyvlastňovaciemu orgán nebolo dané. Nulita aktu je sama o sebe dôvodom pre jeho zrušenie súdom bez ohľadu na to, či žalobca alebo žalovaný takúto skutočnosť nenamieta. Jedná sa o absolútnu neplatnosť, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo. 3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 25.09.2024 zotrval na svojej argumentácii. Bol toho názoru, že vyvlastňovacie rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Z predloženej listiny priamo vyplýva, že na poslednej strane je vyznačená právoplatnosť ku dňu 08.02.1966. Rovnako z predložených listín je zrejmé, že medzi pôvodnými vlastníkmi a vyvlastňovacím orgánom Okresným investorským úradom došlo k dohode a táto dohoda bola uzatvorená dňa 22.10.1969 medzi Okresným investorským útvarom v Prešove a pôvodnými vlastníkmi C. G. a C. G. vo veci asanácii stavebných objektov na stavenisku pre výstavbu sídliska juh 3 v Prešove. V potvrdení MsNV odboru výstavby zo dňa 02.04.1971 nepochybne sa uvádza, že podľa právoplatného rozhodnutia o vyvlastnení vydaného Odborom výstavby MsNV v Prešove zo dňa 12.01.1966, pričom táto formulácia opäť potvrdzuje skutočnosť, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Niet preto pochýb o právoplatnosti predmetného rozhodnutia o vyvlastnení. Pôvodní vlastníci predmetnej parcely číslo 2559/2 ani raz vo svojej komunikácii nenamietali vyvlastnenie tejto nehnuteľnosti. V zmysle rozhodnutia o vyvlastnení bola daná pôvodným vlastníkom možnosť podania písomnej žiadosti o pridelenie v prípade záujmu o pridelenie stavebného pozemku v blízkosti tej časti mesta, kde sa prevádza vyvlastnenie. Je zrejmé, že registrácia prechodu vlastníckeho práva sa pre nadobudnutie jeho účinnosti nevyžadovala a k prechodu vlastníckeho práva vo vzťahu k predmetným pozemkom do vlastníctva Československého štátu došlo ku dňu 08.02.1966. 4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil tento skutkový stav : 5. Z výpisu z listu vlastníctva číslo XXXX, okres Prešov, obec A., katastrálne územie A. mal súd za preukázané, že žalovaní v prvom až treťom rade sú vedení ako podieloví spoluvlastníci parcely registra E číslo XXX/X, o výmere 1.550 metrov štvorcových, druh pozemku: orná pôda a parcely číslo XXXX/ X, o výmere 67 metrov štvorcových, druh pozemku: vodná plocha a parcely XXXX/XXX, o výmere 101 metrov štvorcových, druh pozemku: vodná plocha, a to žalovaný 1./ v podiele 2/4, žalovaná 2./ v podiele 1/4 a žalovaný 3./ v podiele 1/4 na základe Uznesenia pod spisovou značkou 39D/1045/2021 zo dňa 24.01.2022, ktoré bolo zapísané pod číslom zmeny 12414/22 a u žalovaného 1./ na základe osvedčenia o dedičstve 26D/285/2015. Z majetkovej podstaty číslo vložky XXXX, katastrálne územie A., mal súd za preukázané vlastníctvo právnych predchodcov žalovaných, kde došlo 07.07.1950 pod ČD 1751 podľa pokonávky uzavretej pred tunajším Okresným súdom dňa 25.02.1950, pod číslom Nc 11341/48, vymazuje sa vlastnícke právo bývalého Slovenského štátu a vymazuje sa poznámka súpisu pod B3 a vkladá sa vlastnícke právo manželom C. G. v podiele 1/2 a C. G., L. I. v podiele 1/2. Zároveň z tejto
majetkovej podstaty číslo vložky 3090 pre súd vyplynulo, že podľa kúpno-predajnej zmluvy vystavenej dňa 20.12.1958 a geometrického plánu zo dňa 09.09.1955 odpisuje sa parcela číslo XXXX/X a zapisuje sa do vložky číslo XXXX, zároveň sa rozdeľuje parcela číslo XXXX/X na parcely XXXX/X roľa o výmere 16 a 21 metrov štvorcových, XXXX/X cesta o výmere 3 a 28 metrov štvorcových a parcela XXXX/X, skladovací priestor o výmere 3 a 10 metrov štvorcových. 6. V dohode o asanácii objektov sa uvádza, že v danom prípade ide o tie objekty, rodinný dom s príslušenstvom nachádzajúcich sa na pozemku vedenom v pozemnoknižnej vložke číslo XXXX, katastrálne územie A., pod parcelou číslo XXXX/X, na meno doterajšieho vlastníka C. G., od ktorého boli tieto nehnuteľnosti získané vyvlastnením. Na základe dohody sa pôvodný vlastník C. G. s manželkou C. G. zaviazali zbúrať a odviesť materiál z predmetnej nehnuteľnosti do dňa 15.11.1969, za čo mu bola vyplatená náhrada vo výške 9.180 Kčs. 7. Dňa 12.01.1966 Odbor výstavby a VH Mestského národného výboru v Prešove na základe Krajského investorského úradu v Košiciach, stredisko O2 Prešov zo dňa 29.11.1965 na základe ústneho vyvlastňovacieho konania zo dňa 15.12.1965 vyvlastnil v prospech Československého štátu zastúpeného Krajským investorským úradom Košice, stredisko O2 Prešov tieto nevyhnutne potrebné nehnuteľnosti pre výstavbu sídliska v Prešove pod bodom 4 vo vložke číslo XXXX, katastrálne územie A., parcela číslo XXXX/X, o výmere 1.621 metrov štvorcových, zapísané na meno C. G. v 1/2 a C. G., L. I. 1/2 Náhrada za vyvlastnenú nehnuteľnosť sa určuje za pozemok o výmere 800 metrov štvorcových po 1,60 Kčs na meter štvorcový, 1.280 Kčs za pozemok o výmere 821 metrov štvorcových, po 0,40 kčs, 328,40 Kčs, za stavebné investície 82.788,40 Kčs a za poľnohospodárske investície 6.870 Kčs, spolu 91.331,85 Kčs. 8. Dňa 09.01.1969 bol vypísaný odhad na vyzískaný materiál asanovaných domov pre investičnom výstavbu pri dome bývalého majiteľa C. G. na základe žiadosti kupujúceho, pričom náklad predstavoval celkovo 82.788 Kčs, výpočet za vyzískaný materiál celkom 9.180 Kčs. 9. Z oznámenia Mestského národného výboru, odbor výstavby zo dňa 02.04.1971 Okres investorský útvar v Prešove týmto potvrdil, že podľa právoplatného rozhodnutia o vyvlastnení vydaného Odborom výstavby MsNv v Prešove zo dňa 12.01.1966 pod číslom 7793/65/KO v bode 4 tohto rozhodnutia boli vyvlastnené nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe katastrálneho územia mesta Prešov, vo vložke číslo XXXX, parcela číslo XXXX/X, o výmere 1.621 metrov štvorcových na meno C. G. a C. G., každý v podiele 1/2. Tieto pozemky boli majetkovoprávne usporiadané pre Československý štát, nakoľko ale celé sídlisko 3 v Prešove nebolo dosiaľ kompletne usporiadané, keď nebolo možné požiadať Stredisko geodézie v Solivare o založenie listu vlastníctva pre Československý štát do operatívnej správy MsNV v Prešove. Mestský úrad v Prešove, odbor financií a mestského majetku dňa 23.02.2023 oznámil žalovanej v 2/, že navrhujú riešiť predmetnú záležitosť dohodou, ktorou sa konvaliduje táto chyba, v prílohe zaslali návrh zmluvy o bezodplatnom prevode majetku a dovolili si požiadať o zaslanie informácie, či súhlasia žalovaní s uzatvorením tejto dohody. Mestské zastupiteľstvo v Prešove uznesením zo 6. zasadnutia číslo 166/2023 dňa 28.06.2023 schválilo prevod nehnuteľnosti do majetku mesta, a to pozemok parcelu KN XXXX/X, orná pôda o výmere 1.550 metrov štvorcových bezodplatne s podmienkou úhrady nákladov spojených s prevodom a dedičským konaním. Mestský národný výbor v Prešove pod číslom VYST3448/1969-Sa zo dňa 20.10.1969 uviedol C. G. k jeho žiadosti zo dňa 30.04.1969, že výstavba rodinného domu v Prešove mu bude povolená po majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov parcely číslo XXXX/X v katastrálnom území mesta Prešov, záhrady. 10. Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 13.03.2025 bol toho názoru, že dané vyvlastňovacie rozhodnutie bolo vydané orgánom, do ktorého právomoci to spadalo. Zároveň preukázali, že toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Je nepochybné, že v rozhodnom čase Odbor výstavby Mestského národného výboru v Prešove plnil funkciu stavebného úradu. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení bolo bežnou praxou, že vydával rozhodnutia o vyvlastnení. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.01.2014, spisová značka 20Co/90/2012, rozhodnutie Krajského súdu Prešov zo dňa 19.09.2023, 20Co/17/2022, rozhodnutie Krajského súdu Prešov zo dňa 27.06.2024, 14Co/8/2024. 11. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 28.04.2025, kde prítomný právny zástupca žalobcu žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Bol toho názoru, že z vykonaného dokazovania a predložených
listinných dôkazov je možné konštatovať, že predmetné vyvlastňovacie rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Došlo k prechodu na Československý štát, následne na Slovenskú republiku a po účinnosti zákona č. 138/1991 Z.z. na žalobcu. Právny zástupca žalovaných zotrval na svojej právnej argumentácie, žalobu ako nedôvodnú žiadal zamietnuť. 12. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára: Podľa článku 2 Ústavného zákona č. 541/1992 Zb., o delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Českú republiku a Slovenskú republiku a jeho prechode na Českú republiku a Slovenskú republiku, majetkom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý je predmetom delenia podľa čl. 1, sú na účely tohto ústavného zákona: a) nehnuteľné a hnuteľné veci vo vlastníctve Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,1) b) štátne finančné aktíva a pasíva Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, c) menové aktíva, pasíva a rezervy Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, d) iné majetkové práva a záväzky patriace Českej a Slovenskej Federatívnej Republike a štátnym organizáciám v pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, nachádzajúce sa na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky aj mimo tohto územia. Podľa článku 3 ods. 1 Ústavného zákona 541/1992 Zb. o delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Českú republiku a Slovenskú republiku a jeho prechode na Českú republiku a Slovenskú republiku Princípy delenia majetku uvedeného v čl. 2 sú a) územný princíp, podľa ktorého prechádza majetok na ten nástupnícky štát, na ktorého území sa nachádza; pre nehnuteľnosti na území Českej republiky a Slovenskej republiky sa použije tento princíp vždy, pre hnuteľné veci sa použije v prípadoch, keď tieto veci vzhľadom na ich určenie, účel použitia, prípadne povahu tvoria príslušenstvo nehnuteľnej veci, b) princíp podielu počtu obyvateľov Českej republiky a obyvateľov Slovenskej republiky, podľa ktorého prechádza majetok na Českú republiku a Slovenskú republiku v pomere dva ku jednej; použije sa pre delenie ostatného majetku, pri ktorom nemožno použiť princíp podľa písmena a). Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. Podľa § 137 C.s.p., Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 13. Žalobca touto žalobou žiadal určiť, že je vlastníkom nehnuteľnosti pozemku parcely KN číslo XXXX/ X o výmere 1.555 metrov štvorcových, druh pozemku: orná pôda, katastrálne územie A., zapísanej na LV číslo XXXX. Vlastnícke právo v súčasnosti k predmetnej parcele v zmysle výpisu z listu vlastníctva
číslo XXXX, okres Prešov, obec A., katastrálne územie A., svedčí v prospech žalovaných v prvom až treťom rade, ktorí sú vedení ako podieloví spoluvlastníci parcely registra E číslo XXXX/X o výmere 1.555 metrov štvorcových, druh pozemku: orná pôda, a to žalovaný 1./ v podiele 2/4, žalovaná 2./ v podiele 1/4 a žalovaný 3./ v podiele 1 k celku, na základe uznesenia o dedičstve žalovaný 1./ pod číslom 26D/285/2015 a žalovaní v druhom a treťom rade na základe uznesenia 39D/1045/2021 zo dňa 24.01.2022 vedeného pod číslom zmeny 1214/22. S poukazom na to, že žalobca doručil súdu určovaciu žalobu, bolo povinnosťou súdu v prvom rade zaoberať sa, či je daný naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. Žaloba o určenie vlastníckeho práva je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva. Základným predpokladom úspešnosti takejto žaloby sú preukázanie vlastníckeho práva žalobcu a skutočnosť, že žalovaný mu vec neoprávnene zadržuje a pri určovacej žalobe aj preukázanie naliehavého právneho záujmu. V predmetnej veci bol daný naliehavý právny záujem žalobcu na určovacej žalobe daný spôsobilosťou byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedal skutočnému stavu. Žalobca svoje právo v predmetnej parcele odvodzoval od rozhodnutia výstavby 7793/65/KO zo dňa 12.01.1966, kde odbor výstavby VH Mestský národný výbor v Prešove na základe žiadosti Krajského investorského útvaru v Košiciach, stredisko O2 Prešov vyvlastnil v prospech Československého štátu zastúpeného Krajským investorským úradom Košice, stredisko O2 Prešov pod bodom 4, vo vložke číslo XXXX, katastrálne územie A., parcelu číslo XXXX/X, o výmere 1.621 metrov štvorcových, zapísanej na meno C. G. X/X a C. G., L. I. 1/2 za náhradu 91.331,80 Kčs. Žalovaní vo svojich vyjadreniach, ako aj prednese právneho zástupcu žalovaných na pojednávaní spochybnili právoplatnosť tohto rozhodnutia a tvrdili, že žalobca nepredložil doručenku o riadnom doručení rozhodnutia jednotlivým účastníkom do vlastných rúk, vrátane ich právnych predchodcov C. G. a C. G.. Navyše, v samotnom rozhodnutí v bode 3 sú zapísané aj osoby C. I., A. J., K. J., pričom z textu vyplýva, že C. I. a A. J. sú neznámi vlastníci. Nie je zrejmé, či boli zo zákona riadne zastúpení opatrovníkom a či vyvlastňovacie rozhodnutie takémuto opatrovníkovi bolo aj doručené. Naviac, z daného rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že účastníčka pod bodom 7 rozhodnutia M. C. podala odvolanie. Žalovaní boli toho názoru, že je potrebné konštatovať a prijať záver, že pokiaľ rozhodnutie o vyvlastnení nebolo doručené účinne čo len jednej z dotknutých osôb, ktorým boli nehnuteľnosti vyvlastnené, rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť ako celok, pričom poukázali na rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 23Co/171/2018 zo dňa 20.11.2019, bod 14, ako aj Nález Ústavného súdu sp. zn. III.ÚS 127/2010. K otázke právomoci všeobecných súdov preskúmavať správne akty z hľadiska toho, či boli riadne doručené účastníkom konania a zaoberať sa tým, či nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť, súd poukazuje na výstižný názor formulovaný Ústavným súdom Slovenskej republiky v jeho Náleze spisová značka III.ÚS 127/2010-35 zo dňa 22.06.2010, ktorým zrušil rozsudok Najvyššieho súdu SR 2Sžo/302/2008 zo dňa 21.10.2009 a konštatoval, že týmto rozsudkom boli porušené základné práva sťažovateľa vlastniť majetok podľa článku 20 ods. 1 Ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru. Ústavný súd v citovanom náleze považoval za nezlučiteľné s Ústavou a Dohovorom formalisticky v rozpore s požiadavkou materiálnej ochrany práv zo strany súdnej moci a v konečnom dôsledku hroziaci prípadnou ďalšou krivdou postup Najvyššieho súdu SR, akým sa v konaní vysporiadal s námietkami sťažovateľov úzko súvisiacim s meritom veci, t.j. posúdením reštitučného nároku sťažovateľov, ako aj s námietkou sťažovateľa, že rozhodnutie nikdy nebolo doručené ich právnemu predchodcovi a teda nenadobudlo právoplatnosť, ktoré Najvyšší súd označil za nepreukázané a vyvracal ich len všeobecným tvrdením o skartačných pravidlá a lehotách a skutočnosťou, žeby zisťovanie kedy a akým spôsobom boli v päťdesiatych, respektíve šesťdesiatych rokoch minulého storočia doručované rozhodnutia správnych orgánov, bolo spochybnením právoplatnosti rozhodnutia bez relevantných dôkazov a mohlo by to vniesť do štátu chaos a negovať dôležitý právny inštitút právoplatnosť rozhodnutí správnych orgánov. Ústavný súd Slovenskej republiky s odkazom na svoje rozhodnutia v iných veciach, napríklad III.ÚS 148/05 uviedol, že v špecifických okolnostiach prípadu záver o naplnení podmienok konania, napríklad doručenie rozhodnutia správneho orgánu, musí byť preukázané mimo rozumných pochybností. Pokiaľ všeobecný súd nemá preukázaný záver, že došlo k doručeniu správneho rozhodnutia mimo rozumných pochybností, musí vychádzať z predpokladu, že rozhodnutia doručené neboli. Podľa Ústavného súdu osobitnú pozornosť si zasluhuje zmienka o vnášaní chaosu do štátu, ktorá je v hlbokej kontradikcii k sledovanému obdobiu a postaveniu právnych predchodcov sťažovateľov v konaní pred orgánmi verejnej moci a ich vlastníctve. Napriek skutočnosti, že žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení, ale rovnako aj v prednese právneho zástupcu žalovaných na pojednávaní spochybnili právoplatnosť predmetného vyvlastňovacieho rozhodnutia s poukazom na to, že neboli doručené ich právnym predchodcom C. G. a
manželke C. I., ale aj s poukazom na neznámych vlastníkov pod bodom 3 C. I., rodená J. (nezvestná) a A. J. (neznámy), rovnako aj skutočnosť, že voči predmetnému rozhodnutiu podala odvolanie M. C., sa žalobca nevysporiadal s touto otázkou. Súdu neboli predložené doručenky o doručovaní predmetného rozhodnutia jednotlivým účastníkom tak, ako sú uvedené na strane 7 predmetného rozhodnutia. Súd poukazuje na právne závery vyplývajúce z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky III.ÚS 279/2010 zo dňa 25.08.2010, podľa ktorého, ak totiž správny orgán s fyzickou osobou alebo právnickou osobou nekoná ako s účastníkom konania, hoci tak konať mal a mal mu predpísaným spôsobom oznámiť svoje rozhodnutie, potom toto vydané administratívne rozhodnutie, hoci doručené všetkým ostatným účastníkom konania, nemôže nadobudnúť právoplatnosť. Obdobný záver vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky 6AS/32/2007, 7A/89/2001, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky III.ÚS 127/2010, ale aj rozhodnutia Krajského súdu v Prešove 23Co/171/2018 zo dňa 20.11.2019 bodu 14 jeho odôvodnenia. 14. V zmysle § 2 ods. 2 Zákona číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí, ku dňu účinnosti zákona dochádza k prechodu majetku štátu, ku ktorému mali právo hospodárenia národné výbory a organizácie v ich pôsobnosti do vlastníctva obcí, na území ktorej sa nachádzajú, t.j. k prechodu vlastníckeho práva do vlastníctva obcí, došlo iba vo vzťahu k majetku, ktorý bol ku dňu účinnosti zákona vo vlastníctve Slovenskej republiky. V danom prípade nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu ku dňu účinnosti zákona číslo 138/1991 Zb., t.j. k 01.05.1991 nebolo preukázané, že boli vo vlastníctve Slovenskej republiky, a preto na žalobcu neprešlo vlastníctvo k predmetným pozemkom ex lege dňom účinnosti tohto zákona. Pokiaľ žalobca tvrdí, že vlastníctvo k spornému pozemku nadobudol zo zákona 138/91 Zb. o majetku obcí a miest, mal povinnosť súdu preukázať v konaní vierohodným spôsobom, že ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona mal k predmetnej nehnuteľnosti právo hospodárenia bývalý MsNV Prešov a takýto pozemok mal byť riadne zapísaný v delimitačných protokoloch a súdu mali byť predložené. Rovnako samotné vyvlastňovacie rozhodnutie v dobe jeho vydania do súčasnej doby, ako nadobúdací titul nebolo nikdy zavkladované a nebola vyznačená žiadna zmena vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. Argumentácia žalobcu, že celé sídlisko 3 v Prešove nebolo doposiaľ kompletne usporiadané, preto nebolo možné požiadať Stredisko geodézie v Solivare na založenie listu vlastníctva pre Československý štát do operatívnej správy MsNV Prešov, právne neobstojí. Súd ju považuje za účelovú pretože, napríklad zmena vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom tohto vyvlastňovacieho rozhodnutia v bodoch 3, vo vložke XXXX a bodom 5 vo vložke XXX katastrálne územie A., vyznačená bola. Za najdôležitejšie považuje súd to, že samotný žalobca podáva takúto určovaciu žalobu po 58 rokoch od vyvlastnenia a skoro 24 rokov od účinnosti zákona číslo 138/1991 Zb. Možno teda konštatovať, že ak by právny predchodca žalobcu postupoval v súlade s princípom ochrany vlastníckeho práva, pozemky by už mal dávno vysporiadané aj pred nadobudnutím účinnosti zákona číslo 138/1991 Zb. Vzhľadom na takýto existujúci a popísaný skutkový stav by bolo v rozpore so zásadami uplatňovanými v demokratickej spoločnosti, ako aj s princípom ochrany vlastníckeho práva akceptovať záver, že v danom prípade došlo k prechodu vlastníckeho práva na právneho predchodcu žalobcu na základe vyvlastnenia, respektíve na základe zákona číslo 138/1991 Zb. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal súdu prechod daného majetku v zmysle vyvlastňovacieho rozhodnutia na Československý štát a následne účinnosťou zákona, t.j. od 01.05.1991 Zb. na obec a pre neunesenie dôkazného bremena bola jeho žaloba v celom rozsahu ako nedôvodná zamietnutá. 15. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalovaným v prvom až treťom rade priznal vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O ich náhrade bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 C.s.p. v Prešove. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.