Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 8C/1/2025 8125200167 10. 01. 2025 JUDr. Jozef Jaselský ECLI:SK:OSPO:2025:8125200167.1
Uznesenie Okresný súd Prešov v právnej veci žalobkyne: A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXXX/X, XXX XX H., proti žalovanému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXXX/X, XXX XX H., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd n a r i a ď u j e žalovanému, E. B., nar. XX.XX.XXXX, aby nevstupoval do bytu žalobkyne nachádzajúcom sa v bytovom dome na ulici F. G. I. XXXX/X J. H.. II. Súd n a r i a ď u j e žalovanému, E. B., nar. XX.XX.XXXX, aby sa nepriblížoval k žalobkyni, A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, a to na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou úkonov a konaní pred orgánmi verejnej moci. III. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a. IV. P o u č u j e žalovaného o tom, že môže proti žalobkyni podať žalobu o ochranu osobnosti, resp. o náhradu škody, či nemajetkovej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. V. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa podala na tunajšom súde dňa 09.01.2025 voči žalovanému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 písm. f) Civilného sporového poriadku, ktorým by súd nariadil žalovanému dočasný zákaz vstupu do bytového domu na adrese F. G. I. XXXX/X J. H. a zároveň zákaz priblíženia sa k žalobkyni a to na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Žalobkyňa zároveň navrhla kontrolu dodržiavania nariadených opatrení technickými prostriedkami. 2. Žalobkyňa v návrhu ďalej uviedla, že so žalovaným uzavrela manželstvo, ktoré trvá, a býva s ním spoločne v byte, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve. Manželské spolužitie so žalovaným je dlhodobo narušené, pričom situácia sa rapídne zhoršila cca pred jedným rokom a jej príčinou bolo dlhodobé psychické a fyzické násilné správanie žalovaného voči jej osobe, ktoré sa časom stupňovalo. Žalovaný ju viackrát fyzicky napadol, uráža ju, osočuje. Ponižuje jej ľudskú dôstojnosť, hovorí jej veci, ktoré ju bolia a traumatizujú. Žalovaný nedodržiava doporučenú psychiatrickú liečbu, čo ešte viac podnecuje jeho agresívne správanie. Žalovaný jej vulgárne nadáva, vrieska, vyhráža sa jej, kontroluje ju a prenasleduje, keď je s ním v byte. Žalobkyňa sa ho bojí, a preto sa zamyká do svojej izby. Vyháňa ju z bytu, vyhadzuje jej oblečenie, veci osobnej potreby a i. . Žalovaný sa jej vyhrážal, že keď sa s ním rozvedie, že si ublíži. Vydiera ju, že spácha samovraždu a ona ho bude mať na svedomí. V minulosti viackrát volala políciu, pretože ju fyzicky napadol a psychicky ubližoval. Keď prišla policajná hliadka, policajti žalovanému dohovorili, ale žiadna zmena po ich odchode nenastala. Po poslednej skúsenosti zo dňa 06.01.2025, keď ju manžel fyzicky napadol, opakovane do nej sotil a vykrúcal jej ruky, privolala políciu. Žalovaný sa
pokúsil vyskočiť z balkóna na šiestom poschodí, v čom mu zabránili policajti a odviezli ho na psychiatrickú hospitalizáciu, z ktorej ho však na druhý deň prepustili. 3. Žalobkyňa ďalej uviedla, že spolužitie so žalovaným sa pre ňu stalo neznesiteľné. Zo správania žalovaného má neustály strach o svoj život, bojí sa s ním byť v jednej miestnosti, preto sa snaží vyhýbať kontaktu s ním. Násilné správanie žalovaného sa každým dňom stupňuje. Žalovaný nemá zábrany jej ublížiť ani pred jej rodinou. Permanentne ju uráža, nadáva, osočuje ju, vyhrážal sa jej, že jej podpálili chalupu, zastrašuje ju, a posledné mesiace sa jej vyhráža svojou smrťou. Fyzicky na ňu útočí takým spôsobom, že sa bojí, že jej vážne ublíži na zdraví. Od 06.01.2025 políciou vykázaný zo spoločného obydlia na dobu 14 dní s povinnosťou nepribližovať sa k nej. Bojí sa, čo jej spraví, keď skončí lehota vykázania. Žalobkyňa uviedla, že má za to, že žalovaný bude aj naďalej pokračoval v násilnom správaní a preto žiada o nevyhnutnú súdnu ochranu, t.j. vylúčenie žalovaného zo spoločnej domácnosti. 4. Žalobkyňa spolu s návrhom predložila súdu potvrdenie OR PZ v H. o vykázaní žalovaného zo spoločného obydlia dňa 06.01.2025, oznámenie oddelenia cudzineckej polície o zrušení ubytovania žalovaného na adresy F. G. X, H. dňa 26.10.2023, upovedomenie OR PZ vo Vranovej nad Topľou a zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu. 5. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd môže pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, môže neodkladné opatrenie súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje. 8. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 9. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 10. Podľa § 328 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. 11. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 12. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo aj je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej umy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, pripadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Je preto nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti (pravdepodobnosti) nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana a trvaní nároku.
13. Pre neodkladné opatrenie platí, že navrhovateľ musí uviesť a opísať všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností navrhovateľ musí preukázať z čoho, teda z akých okolností, vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom rozhodujúce skutočnosti musí náležitým spôsobom osvedčiť. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, pričom prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by taktiež nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. 14. Opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) až h) CSP sú opatrenia v záujme ochrany jednotlivých osôb ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich je život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby /v pozícii svedka incidentu/, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod.. V prípade písm. f) cit. ustanovenia zákon výslovne vyžaduje, aby povinná osoba svojím konaním ohrozovala telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľa. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť /písm. h)/ ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného je podmienený tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. 15. Zo skutočností popísaných žalobkyňou v písomnom návrhu možno mať dôvodnú obavu, že jej reálne hrozí nebezpečenstvo najmä fyzickej, ale aj psychickej ujmy zo strany žalovaného. Súd považoval skutočnosti uvádzané žalobkyňou za osvedčené s poukazom na vykázanie žalovaného zo spoločného obydlia. Vzhľadom na zrejmú prioritu ochrany telesnej a duševnej integrity /života a zdravia/ žalobkyne pred ochranou práva na obydlie a slobodu pohybu žalovaného je tak v danom prípade nepochybne daný dôvod na vydanie neodkladného opatrenia o zákaze vstupu do obydlia /vzhľadom na v danom čase nefunkčnosť katastra súd bližšie nemohol špecifikovať nehnuteľnosť, ktorej sa zákaz týka/ a o zákaze približovania sa žalovaného k osobe žalobkyne, pričom stanovená vzdialenosť je podľa názoru súdu dostačujúca na prevenciu prípadných ďalších fyzických útokov žalovaného a zároveň neprimerane neobmedzuje slobodu jeho pohybu. 16. Žalobkyňa sa svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia snažila dosiahnuť taktiež uloženie zákazu priblíženia sa povinného k jej osobe ktoré ohraničila vzdialenosťou 50 metrov, bez toho, aby vo svojom návrhu detailnejšie konkretizovala ako by podľa jej predstáv malo dodržanie tohto „zákazu priblíženia“ vyzerať. Z dôvodu, že v každodennom živote nastávajú situácie, ktoré nedokážeme vopred ovplyvniť - náhodné, nečakané, či vopred neplánované stretnutia sa s inými, súd považoval za potrebné „zákaz priblíženia sa na vzdialenosť 10 metrov“ presnejšie vymedziť s prihliadnutím na konkrétnu situáciu žalobkyne a okolnosti, ktoré vo svojom návrhu uviedla. V prvom rade bolo nevyhnutné zákaz priblíženia sa koncentrovať len na úmyselné priblíženie sa menovaného, keďže ako už bolo uvedené nemožno vylúčiť, že tí, ktorých sa toto neodkladné opatrenie týka sa na verejnosti stretnú náhodne a nechcene /napr. na ulici, v obchode, u lekára a pod./, čomu sa nedá zabrániť. Pokiaľ ide o vymedzenie priblíženie sa prostredníctvom minimálnej metráže, ktorú povinný nemôže prekročiť bez toho, aby neporušil uložený zákaz, súd vychádzal zo vzdialenosti 10 metrov, ktorú považuje za dostatočnú na vylúčenie nielen fyzickej konfrontácie žalobkyne a povinného, ale taktiež z hľadiska možnosti včasnej vizuálnej identifikácie žalobkyne povinným za účelom vyhnutia sa priblíženiu na vzdialenosť kratšiu /a tým i vylúčenia, že by povinný mohol určenú vzdialenosť prekročiť z nedbanlivosti/. 17. Súd povinnosť uloženú žalovanému zúžil pre prípad úkonov orgánov verejnej moci (napr. v súdnom, správnom a trestnom konaní), na ktoré bude žalovaný predvolaný a to v rozsahu nevyhnutnom pre jeho riadnu účasť na týchto úkonoch. Súd považoval za potrebné z praktického hľadiska vylúčiť „platnosť“ tohto zákazu v prípade vedenia súdnych, resp. iných konaní, pri ktorých nemožno vylúčiť, že sa žalobkyňa a povinný stretnú pri vykonávaní konkrétnych procesných úkonov a z objektívnych dôvodov
(napr. rozloha pojednávanej miestnosti) nebude možné zabezpečiť, aby fyzická vzdialenosť medzi nimi bola menšia ako 10 metrov. Z tohto dôvodu rozhodol tak, že v prípade vykonávania procesných úkonov, na ktorých sa bude vyžadovať osobná prítomnosť žalobkyne a žalovaného, sa tento zákaz neuplatní. V tomto smere je potrebné poukázať na to, že v prípade účasti na procesných úkonoch bude ochrana poskytovaná týmto neodkladným opatrením nahradená ochranou, ktorú počas týchto úkonov žalobkyni dokážu zabezpečiť príslušné úradné osoby (napr. orgány činné v trestnom konaní, justičná stráž a pod..) 18. Čo sa týka trvania neodkladného opatrenia súd predmetné zákazy uložil bez časového obmedzenia z dôvodu, že v súčasnosti nie je možné určiť dobu, po ktorú budú trvať dôvody, pre ktoré boli nariadené. Koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených záujmov navrhovateľa bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho nariadenia (§ 330 CSP). 19. Toto neodkladné opatrenie môže byť zrušené postupom podľa § 334 CSP, podľa ktorého súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Na podanie návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia je legitimovaná nielen osoba, ktorej bola neodkladným opatrením uložená povinnosť, ale aj samotná navrhovateľka neodkladného opatrenia. 20. Čo sa týka návrhu na kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadených povinností technickými prostriedkami je súd toho názoru, že takéto opatrenie má byť opatrením výnimočným, keď účel neodkladného opatrenia (ochranu integrity osoby) nie je možné zabezpečiť iným spôsobom, hrozí napraviteľná ujma, jedná sa o ochranu osobitne zraniteľného subjektu a pod.. V tomto prípade tieto podmienky nie sú splnené. Podľa názoru súdu sa nejedná o jediný účinný nástroj ako zabezpečiť vykonateľnosť neodkladného opatrenia. Vzťahy medzi stranami konania sú síce zlé, avšak intenzita útokov žalovaného, nie je taká, aby odôvodňovala kontrole technickými prostriedkami. Z podaného návrhu tiež nevyplýva, že by žalovaný bol osobou, ktorá by sa odmietla dobrovoľne podrobiť vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu alebo rozhodnutiu iného orgánu, a súd nemal osvedčené, žeby voči žalovanému bolo už v minulosti vydané rozhodnutie trestnom, správnom, či inom konaní, ktoré by žalovaný svojím správaním maril, prípadne by konal v rozpore s ním. Na základe uvedených dôvodov súd návrh žalobkyne v tejto časti zamietol. 21. Súd neuložil žalobkyni podať žalobu vo veci samej, lebo má za to, že už samotným nariadením neodkladného opatrenia sa vyriešiť situácia strán sporu a to do budúcna. Podľa názoru súdu toto neodkladné opatrenie postačuje na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany v rozsahu vymedzeným samotným účelom tohto neodkladného opatrenia a v podstate procesne konzumuje vec samu. Z tohto dôvodu nepovažoval súd uloženie povinnosti podať žalobu vo veci samej (s identickým obsahom) za opodstatnené. 22. Súd zároveň poučil žalovaného v zmysle § 337 CSP, že môže proti žalobkyni podať žalobu v prípade ak by mu bola výkonom neodkladného opatrenia spôsobená škoda, či iná nemajetková ujma. 23. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a keďže žalobkyňa mala vo veci zákazu vstupu do obydlia a zákazu priblíženia plný úspech, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu /§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 355 ods. 2 CSP a § 357 ods. 1 písm. d) CSP)/ V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania /§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania/ uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 CSP/. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia v druhom výroku je vykonateľné doručením /§ 332 ods. 1 CSP/.