Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 34C/8/2025 8125201701 16. 04. 2025 JUDr. Peter Uhrinovský, PhD. ECLI:SK:OSPO:2025:8125201701.2
Uznesenie Okresný súd Prešov v právnej veci žalobkyne A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., proti žalovanému Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, o nahradenie prejavu vôle, takto rozhodol: I. Podanie doručené súdu dňa 6.3.2025 (žalobu) odmieta. II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Dňa 6.3.2025 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie žalobkyne označené ako „Žaloba“, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu žalobou (ďalej aj ako „podanie“). 1.1. V Podaní žalobkyňa uviedla, že podala žalobu o zrušenie záložnej zmluvy na jej obydlie uzavretej medzi ňou a žalovaným (ďalej aj ako „Záložná zmluva“). Okresný súd Prešov v konaní 9C/63/2023 žalobu zamietol precedensom (bod. 7 rozsudku). Konajúci súd tvrdenie žalovaného v konaní 9C/63/2023 (obydlie je priestorová dimenzia alebo inštitucionálna garancia) odobril na ústnom pojednávaní, ale zabudol ho uviesť do rozsudku. Žalobkyňa nemala tušenie, že zo slova obydlie sa dá dedukovať, že je to priestorová dimenzia alebo inštitucionálna garancia. Ale keď je to tak, tým, že to nebolo v Záložnej zmluve, uviedlo ju to do omylu. Delenie obydlia ju priviedlo do dražby. Takúto závažnú informáciu mala mať v Záložnej zmluve. 1.2. Z týchto dôvodov sa obrátila na súd a žiada, aby súd zaviazal žalovaného, aby do Záložnej zmluvy doplnil odkazy na zákony, ktoré hovoria, že obydlie je priestorová dimenzia alebo inštitucionálna garancia, alebo aby konštatoval, že ak zákony neexistujú, bol voči žalobkyni vykonaný podvod. 1.3. V časti podania označeného ako „petit“ žalobkyňa uviedla „žalovaný doplní čísla zákonov, ktoré delia obydlie na priestorovú dimenziu alebo inštitucionálnu garanciu.“ 2. Uvedené podanie žalobkyne súd vyhodnotil takým spôsobom, že je podľa svojho obsahu žalobou, avšak chýbajú mu niektoré zákonom predpísané náležitosti riadnej žaloby v zmysle § 127 ods. 1, § 132 a § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „CSP“). 3. V nadväznosti na to vyzval súd žalobkyňu Uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 34C/8/2025-29 zo dňa 12. marca 2025 (ďalej aj ako „Výzva“) aby v lehote 15 dní od doručenia Výzvy svoje podanie doplnila a opravila týmto spôsobom: (-) uviedla rozhodujúce skutočností; (-) uviedla, ktoré tvrdenia sú pre rozhodnutie podstatné; (-) uviedla čo sa podaním sleduje; (-) uviedla čo má byť predmetom konania a (-) špecifikovala žalobný návrh. Vo Výzve súd uviedol, akým spôsobom je potrebné podanie opraviť a doplniť. Zároveň ju súd poučil, že v prípade, ak sa podanie v stanovenej lehote neopraví alebo nedoplní a pre tento nedostatok nebude možné v konaní pokračovať, súd podanie odmietne.
4. Žalobkyňa dňa 10.4.2025 doručila podanie označené ako „Doplnenie podania“ (ďalej aj ako „Doplnenie podania“), v ktorom nad rámec žaloby uviedla, že Ústava je najvyšší, jedinečný zákon. V súlade s Ústavou musia byť podľa jej názoru všetky zákony. Teda ak Ústava hovorí, že obydlie je nedotknuteľné, tak logické, že na obydlie nie je možné vykonať dražbu. O možností delenia obydlia ju žalovaný v Záložnej zmluve neinformoval, čím ju dostal do omylu. Ak je žalovaný názoru, že obydlie sa dá deliť, žalobkyňa požaduje, aby bola Záložná zmluva doplnená o zákony, ktorými to je dovolené. 5. Vychádzajúc zo žaloby a Doplnenia podania, tak žalobkyňa v zmysle ňou uvedeného žalobného petitu žiadala, aby „žalovaný doplnil čísla zákonov, ktoré delia obydlie na priestorovú dimenziu alebo inštitucionálnu garanciu.“, teda aby súd nahradil prejav vôle žalovaného alebo aby ho zaviazal k povinnosti doplniť Záložnú zmluvu (aj v tomto smere súdu nebolo zrejme, čoho sa žalobkyňa vlastne domáha). 6. Súdu nie je zrejmé, či sa žalobkyňa domáha nahradenia prejavu vôle žalovaného (doplnenie ňou vymedzenej formulácie do Záložnej zmluvy) alebo určenie nešpecifikovaných povinnosti vo vzťahu k Záložnej zmluve. 7. Taktiež nie je zrejmé, či žalobkyňa podala tzv. žalobu na plnenie podľa § 137 písm. a) CSP. Pri žalobách na plnenie nie je v § 137 CSP síce explicitne vyjadrená žiadna podmienka prípustnosti, interpretáciou však možno dospieť k záveru, že žaloba na plnenie je procesne prípustná, ak bude navrhovaný rozsudok vykonateľný podľa predpisov exekučného práva. 8. Vlastnosť rozsudku, ktorým sa žalobe na plnenie vyhovie, je vykonateľnosť v zmysle § 232 ods. 1 CSP. Prípadný rozsudok môže slúžiť ako exekučný titul a môže byť vykonaný postupom podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“). Exekúciu možno vykonať výlučne spôsobom v Exekučnom poriadku uvedeným. Žalobou na plnenie sa preto možno domáhať iba splnenia takej povinnosti, ktorú predpisy exekučného práva umožňujú vymôcť. Materiálna vykonateľnosť rozsudku je implicitnou požiadavkou na obsah žaloby. Súd totiž nie je oprávnený rozhodnúť spor medzi stranami tak, že žalovanému uloží splnenie povinnosti a rozsudok nebude materiálne vykonateľný. 9. Vo výroku rozsudku súdu musí byť uložená povinnosť formulovaná určito a jednoznačne, aby nevznikla pochybnosť o rozsahu uloženej povinnosti. Nie je možné formulovať výrok rozsudku s odkazom na sporný a nejednoznačný obsah zmluvy (Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 4 Obdo 33/2017 zo dňa 29. novembra 2018). 10. Žalobkyňou vymedzené plnenie je však podľa názoru súdu tak neurčité a nejasné, že by spôsobovalo prípadnú materiálnu nevykonateľnosť rozsudku. Povinnosť vyjadrená formuláciou „doplniť čísla zákonov, ktoré delia obydlie na priestorovú dimenziu alebo inštitucionálnu garanciu“ je neurčité a nejasné. 11. Taktiež z vymedzenia žiadanej právnej ochrany formuláciou: „delenie obydlia na priestorovú dimenziu alebo inštitucionálnu garanciu“ nie je zrejmý význam slov v spojení v akom ich používa žalobkyňa. Uvedené nedáva význam a ani žiadnu logiku, čo spôsobuje neurčitosť a nejasnosť žiadanej ochrany porušených a ohrozených subjektívnych práv zo Záložnej zmluvy. 12. Žalobu žalobkyne teda súd vyhodnotil ako nezrozumiteľnú, nejasnú a neúplnú, nakoľko ňou žiadaná právna ochrana je nejasná a neurčitá, pričom aj prípadný navrhovaný rozsudok by nebol vykonateľný podľa predpisov exekučného práva. 13. Podľa § 129 ods. 3 CSP ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. 14. Vyššie vymedzené nedostatky podania zároveň súd považoval za také, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať.
15. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočností a citované právne normy súd procesným postupom v zmysle § 129 ods. 3 CSP odmietol podanie doručené súdu dňa 6.3.2025 (žalobu) tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. 16. Právoplatnosťou uznesenia o odmietnutí podania obsahujúceho návrh na začatie konania sa konanie končí. Odmietnutie podania však nevytvára prekážku veci právoplatne rozhodnutej, preto môže podávateľ podať návrh opätovne. 17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a podľa zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie (za použitia analógie vo vzťahu k procesnej zodpovednosti za odmietnutie žaloby). Súd teda vychádzal z toho, že skončenie konania odmietnutím žaloby procesne zavinila žalobkyňa. Žalovaný by tak mal mať vo vzťahu k nej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Nakoľko však žalovanému žiadne trovy konania v tomto štádiu konania v zmysle obsahu súdneho spisu nevznikli, tak súd rozhodol spôsobom, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Prešov. V odvolaní sa v zmysle § 363 CSP popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s Výzvou najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti tomuto uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.