Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 40Cb/86/2023 8622201849 10. 03. 2025 JUDr. Žaneta Motyková ECLI:SK:OSPO:2025:8622201849.7
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Žanetou Motykovou v právnej veci žalobcu: Contax Trade s.r.o., so sídlom Stročín 123, 089 01 Stročín, IČO: 46 054 740, právne zast.: JUDr. Ing. Adrián Cupák, advokát, Dr. Goldbergera 249/1, 089 01 Svidník, IČO: 40 803 350, proti žalovanému: HK LOAN Sp. z.o.o., so sídlom A. B. XX B., XXX XX C., D. E., IČO: 9542745296, právne zast.: JUDr. Jozef Bujdoš, advokát, Hlinky 262/6, 091 01 Stropkov, IČO: 42 088 461, o zaplatenie 13.236,- Eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 12.516,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 12.516,- Eur od 20.05.2023 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a. III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobca podal dňa 12.02.2022 Okresnému súdu Svidník návrh na vydanie Európskeho platobného rozkazu, v ktorom žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 13 236,- Eur s príslušenstvom ako doplatok kúpnej ceny za dodanie tovaru a služby spojené s predajom tovaru. Žalobca nadobudol predmetnú pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky od postupcu, spoločnosti Contax Sk, s.r.o. zo dňa 08.12.2022. Predmetom postúpenia bola faktúra číslo 2018120006 zo dňa 11.12.2018 vo výške 4 865,50 Eur, faktúra číslo 2018120007 zo dňa 13.12.2018 vo výške 4 891,40 Eur, faktúra číslo 2018120008 zo dňa 14.12.2018 vo výške 4 958,- Eur a faktúra číslo 2018120009 zo dňa 14.12.2018 vo výške 720,- Eur. Žalovaný uhradil časť faktúry číslo 2018120006 vo výške 2 198,40 Eur a preto neuhradená čiastka z predmetnej faktúry predstavuje sumu 2 666,60 Eur. 2. Okresný súd Svidník vydal vo veci dňa 22.03.2023 Európsky platobný rozkaz sp. zn. 4Cb/10/2022, proti ktorému podal žalovaný včas odpor. Následne Okresný súd Svidník dňa 05.10.2023 postúpil spor kauzálne príslušnému Okresnému súdu Prešov. 3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odporu žalovaného doručeného súdu dňa 14.12.2023 – replika uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne skutočnosti na obranu svojich tvrdení a tento neobsahuje vecné odôvodnenie. Na preukázanie svojho uplatneného nároku predložil súdu mailovú komunikáciu právneho predchodcu žalobcu a žalovaného, vystavené faktúry právnym predchodcom žalobcu pre žalovaného, prijaté platby od žalovaného, výpisy z banky za mesiace 11/2018, 12/2018 a 01/2019 a posledné 3 faktúry od dodávateľa tovaru INŽINIERING PLUS s.r.o.
4. Žalovaný vo svojej duplike doručenej súdu dňa 01.07.2024 uviedol, že právnemu predchodcovi žalobcu uhradil všetky pohľadávky a svoje záväzky týkajúce sa predaja potravinárskej pšenice v období november a december 2018. V mesiaci september 2020 malo dôjsť k rokovaniu medzi konateľmi žalovaného a právneho predchodcu žalobcu, kde došlo k prepočítaniu a preskúmaniu všetkých platieb a dlžná suma voči spoločnosti Contax Sk s.r.o. bola ustálená na sumu vo výške 3 640,- Eur, ktorú žalovaný zaplatil bezhotovostným prevodom dňa 05.10.2020, čím boli vysporiadané všetky vzájomné pohľadávky a záväzky medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu týkajúce sa predaja potravinárskej pšenice rozhodnom období. Žalovaný poukázal na platbu, ktorú vykonal dňa 21.12.2018, ktorou malo dôjsť okrem iného k úhrade sumy vo výške 720,- Eur za služby spojené s predajom pšenice za mesiac 12/2018, ktoré boli fakturované žalovanému na základe faktúry číslo 2018120009 uplatnenej v tomto konaní. Ostatné záväzky uplatnené v tomto konaní ako čiastočne nezaplatená faktúra číslo 2018120006, 2018120007 a 2018120008 boli uhradené žalovaným dňa 25.01.2009 vo výške 8 900,- Eur. 5. Žalobca vo svojom vyjadrení doručeným súdu dňa 18.09.2024 uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k vzájomnému rokovaniu ohľadom nevysporiadaných a nevyplatených faktúr za predaj potravinárskej pšenice a suma 3 640,- Eur uvádzaná žalovaným nemá súvis s prejednávanou právnou vecou, čomu nasvedčuje cena pšenice výške 140,- Eur za tonu uvedená v potvrdení o predmetnej platbe. Navyše, číslo účtu v potvrdení o vykonanej platbe patrí žalobcovi, pričom v tom čase ešte nedošlo k postúpeniu pohľadávky a neexistoval žiaden dôvod, aby žalovaný plnil žalobcovi a nie jeho právnemu predchodcovi. Podľa názoru žalobcu žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza nepravdivé a neúplné skutkové tvrdenia a úhrada sumy 8 900,- Eur nie úhradou na uplatnené faktúry v tomto konaní. 6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 27. 11. 2025 a 10.03.2025, na ktorých vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a výsluchom F. G.. Právny zástupca žalobcu argumentoval, že úhrada zo dňa 25.01.2019 vo výške 8 900,- Eur bola na faktúry s koncovými číslami 004 a 005 na č.l. 69 a 70, pretože tieto neboli uhradené a preto považuje faktúry uplatnené v tomto konaní za neuhradené. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav: 7. Žalovaný si od právneho predchodcu žalobcu objednal potravinársku pšenicu na základe objednávky potvrdenej emailom zo dňa 13.11.2018 v objeme 10 000 ton za dojednanú cenu 175,- Eur/tonu pšenice (č.l. 49). 8. Za dodanie tovaru právny predchodca žalovanému vystavil faktúry, vrátane faktúr uplatnených v tomto konaní: - faktúra číslo 2018120006 zo dňa 11.12.2018 vo výške 4 865,50 Eur, pričom žalovaný uhradil časť faktúry číslo 2018120006 vo výške 2 198,40 Eur a preto neuhradená čiastka z predmetnej faktúry predstavuje sumu 2 666,60 Eur (č.l. 71), - faktúra číslo 2018120007 zo dňa 13.12.2018 vo výške 4 891,40 Eur (č.l. 72), - faktúra číslo 2018120008 zo dňa 14.12.2018 vo výške 4 958,- Eur (č.l. 73), - faktúra číslo 2018120009 zo dňa 14.12.2018 vo výške 720,- Eur (č.l. 74). 9. Žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu dňa 21.12.2018 sumu 4 290,50 Eur ako doplatok faktúry 2018120003 a úhradu faktúry za služby 12m/2018 vo výške 720,- Eur (č.l. 139). 10. Žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu dňa 25.01.2019 sumu 8 900,- Eur na faktúru číslo 2018120004 zo dňa 07.12.2018 a faktúru číslo 2018120005 zo dňa 10.12.2018 (č.l. 69-70). 11. Žalovaný uhradil dňa 05.10.2020 žalobcovi sumu 3 640,- Eur za 26 ton pšenice ako pôžičku. 12. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2022 právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávky uplatnené v tomto konaní na žalobcu. 13. Žalovaný uplatnenú pohľadávku nad sumu 720,- Eur žalobcovi do dnešného dňa neuhradil. Zistený skutkový stav súd podriadil pod nasledovné zákonné ustanovenia:
14. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej ako „Obchodný zákonník“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. 15. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 16. Podľa § 409 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. 17. Podľa § 323 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3. 18. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. 19. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 20. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. 21. Podľa § 369 odsek 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 22. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Právne posúdenie veci: 23. Medzi stranami konania nebolo sporné, že si žalovaný objednal u právneho predchodcu žalobcu potravinársku pšenicu. Rovnako nebolo sporné, že právny predchodca dodával žalovanému objednaný tovar a žalovaný mu uhrádzal vystavené faktúry. Sporným bolo, či došlo k úhrade faktúr uplatnených v tomto konaní. 24. Vzťah medzi sporovými stranami súd posudzoval ako obchodnoprávny a aplikoval na neho príslušné ust. Obchodného zákonníka a to s poukazom na skutočnosť, že pôvodný vzťah právneho predchodcu žalobcu a žalovaného spadá pod charakteristiku relatívnych obchodnoprávnych vzťahov podľa ust. 261 ods. 1 Obchodného zákonníka a preto aj vzťah medzi sporovými stranami po postúpení má obchodnoprávny charakter. 25. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný neuhradil žalobcovi ani jeho právnemu predchodcovi zostatok faktúry číslo 2018120006 vo výške 2 666,60 Eur, faktúru číslo 201120007 vo výške 4 891,40 Eur a faktúru číslo 2018120008 vo výške 4 958,- Eur.
26. Žalovaný v rámci prostriedkov procesnej obrany spočiatku tvrdil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným prebehlo v septembri 2020 rokovanie, kde sa mali zmluvné strany dohodnúť a vysporiadať svoje vzájomné vzťahy. Na základe uvedeného preto podľa žalovaného neexistovala pohľadávka, ktorá by mohla byť predmetom postúpenia a preto namietol aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní. Žalobca však tieto skutočnosti v celom rozsahu poprel a tvrdil, že k žiadnemu stretnutiu a urovnaniu vzájomných vzťahov nedošlo. V zmysle negatívnej dôkaznej teórie bolo preto na žalovanom, aby preukázal, že k predmetnému stretnutiu skutočne došlo a že skutočne došlo aj k usporiadaniu vzťahov medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení síce navrhol výsluch konateľov sporových strán, avšak konateľ žalovaného sa nezúčastnil ani jedného z vytýčených pojednávaní a vo veci nevypovedal. Výsluch konateľa žalobcu k okolnostiam prípadného stretnutia medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu súd nevykonal a zamietol s poukazom na skutočnosť, že konateľ žalobcu nebol účastný pôvodného zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným a preto nebol ani účastný na tvrdenom rokovaní, na ktorom sa mal zúčastniť právny predchodca žalobcu a nie žalobca. Takýmto dokazovaním podľa súdu nemohlo dôjsť k objasneniu žalovaným tvrdených skutočností ohľadne rokovania právneho predchodcu žalobcu a žalovaného. Naopak, súd v konaní vypočul F. G., ktorý bol v rozhodnom období septembra 2020 konateľom právneho predchodcu žalobcu, avšak tento nepotvrdil rokovania medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným a v tejto súvislosti sa strana žalovaného pri výsluchu ani nedopytovala na predmetné stretnutie a nežiadala, aby bolo takéto rokovanie medzi poôvonými zmluvnými stranami zo strany F. G. potvrdené. Tvrdenia žalovaného o vzájomnom vyporiadaní právnych vzťahov medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným tak zostali len v rovine tvrdenia a žalovaný v tejto súvislosti neuniesol dôkazné bremeno. Na základe uvedeného má súd za to, že pohľadávky uplatnené v tomto konaní boli spôsobilými na postúpenie na základe Zmluvy o postúpení zo dňa 08.12.2022, žalobca tieto nadobudol, v konaní je aktívne vecne legitimovaný na ich uplatnenie a námietky žalovaného v tomto smere súd vyhodnotil ako nedôvodné . 27. Žalovaný ďalej v rámci prostriedkov procesnej obrany poukazoval na to, že dňa 25.01.2019 došlo z jeho strany v prospech právneho predchodcu žalobcu k úhrade sumy 8 900,- Eur. V poznámke k tejto platbe je len uvedené, že ide o platbu za pšenicu, pričom táto platba nie je nijakým spôsobom špecifikovaná, a teda nie je možné vyvodiť, na úhradu ktorej faktúry bola určená. Žalobca v konaní tvrdil, že išlo o úhradu faktúry číslo 2018120004 zo dňa 07.12.2018 na č.l. 69 a faktúry číslo 2018120005 zo dňa 10.12.2018 na č.l. 70 a preto faktúry uplatnené v konaní zostali neuhradené. V tomto kontexte má súd opäť za to, že v zmysle negatívny dôkaznej teórie bolo na žalovanom, aby preukázal, že tieto faktúry (2018120004 a 2018120005) už uhradené boli a preto žalobca nebol oprávnený pripísať úhradu vo výške 8 900,- Eur na tieto faktúry. Žalovaný však v konaní tieto skutočnosti nepreukázal a preto má súd za to, že úhradou zo dňa 25.01.2019 vo výške 8 900,- Eur žalovaný uhradil iné faktúry, ako tie, ktoré sú uplatnené v tomto konaní a preto túto úhradu nemožno započítať na faktúry uplatnené v tomto konaní. Ak žalovaný v konaní namietal, že žalobca svojvoľne páruje úhrady k jednotlivým faktúram, bolo jeho povinnosťou uviesť a preukázať, ktoré faktúry uhradil a zároveň uviesť, kedy a akými úhradami tak učinil. V opačnom prípade nesie dôsledky za neunesenie dôkazného bremena v podobe straty sporu. 28. Žalovaný zároveň poukázal na skutočnosť, že dňa 05.10.2020 zaplatil právnemu predchodcovi žalobcu, spoločnosti Contax Sk, s.r.o. bezhotovostným prevodom sumu 3 640,- Eur, ktorú je potrebné započítať na žalobcom uplatnený nárok. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že finančné prostriedky vo výške 3 640,- Eur žalovaný uhradil na účet žalobcu, spoločnosti Contax Trade, s.r.o. a nie na účet právneho predchodcu žalobcu a to v čase, kedy ešte nedošlo k postúpeniu pohľadávok na žalobcu. Navyše, z poznámky pri vykonanej platbe jednoznačne vyplýva, že ide o úhradu pôžičky na Contax trade a preto má súd za preukázané, že ide o úhradu vyplývajúcu z právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným z obdobia, kedy žalobca nevlastnil pohľadávky uplatnené v tomto konaní a preto predmetnú platbu nie je možné na tieto započítať. Navyše, v poznámke tejto platby je uvedené, že suma 3 640,- Eur je za 26 ton pšenice, čo v prepočte činí sumu 140,- Eur/tonu pšenice, pričom právny predchodca žalobcu a žalovaný mali dojednanú cenu pšenice vo výške 175,- Eur/tonu. Žalovaný v tejto súvislosti navrhol dokazovanie, na základe ktorého súd zistil, že účet, na ktorý žalovaný plnil sumu 3 640,- Eur skutočne patril žalobcovi, spoločnosti Contax trade, s.r.o. a nie jeho právnemu predchodcovi. Tvrdenia žalovaného v tejto súvislosti, že nevedel, komu plní a mal za to, že plní právnemu predchodcovi žalobcu sa javia ako neopodstatnené a účelové. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným preukázateľne existoval zmluvný vzťah a prebiehala medzi nimi početná fakturácia a úhrady, o čom svedčia dôkazy predložené v konaní a preto neobstojí námietka žalovaného, že nevedel, na koho účet
platí, resp. si myslel, že plní na účet žalovaného. Predmetnú platbu preto podľa názoru súdu nemožno posudzovať ako úhradu žalobcom uplatnenej pohľadávky. 29. Na základe uvedeného má súd za to že úhrady zo dňa 25.01.2019 vo výške 8 900,- Eur a zo dňa 05.10.2020 vo výške 3 640,- Eur v prospech právneho predchodcu žalobcu nemožno započítať na faktúry uplatnené v tomto konaní. 30. Naopak, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že úhradou zo dňa 21.12.2018 vo výške 4 290,50 Eur došlo k doplateniu faktúry číslo 201120003 (ktorá nie je predmetom tohto konania) a k zaplateniu faktúry za služby v 12. mesiaci roku 2018 vo výške 720,- Eur. Takúto platbu vo výške 720,- Eur možno podľa názoru súdu jednoznačne považovať za úhradu faktúry uplatnenej v tomto konaní. Ide o faktúru číslo 2018120009 zo dňa 14.12.2018 vystavenú za služby spojené s predajom pšenice vo výške 720,Eur a preto súd považuje nárok žalobcu v tejto časti za nedôvodný a žalobu v tejto časti zamietol. 31. Podľa názoru súdu z vykonaného dokazovania vyplynulo rozumné a logické vysvetlenie vzájomných vzťahov medzi sporovými stranami, resp. právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Žalovaný konzistentne počas celého konania zotrval na svojej právnej argumentácii. Naopak, žalovaný v konaní vzniesol viaceré námietky a použil viaceré prostriedky procesnej obrany, avšak súd nemohol prehliadnuť, že tvrdenia žalovaného sú rozporuplné, keď na jednej strane argumentuje, že z jeho strany došlo k úhrade žalobcom uplatneného nároku, na druhej strane však jedným dychom dodáva, že uplatnené faktúry mu nikdy neboli doručené. V rozpore s uvedeným zároveň argumentoval, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k usporiadaniu vzťahov v roku 2020, avšak svoje tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal. Za rovnako neopodstatnenú považuje súd argumentáciu žalovaného, ktorou namietal Knihu pohľadávok právneho predchodcu žalobcu, spoločnosti Contax Sk, s.r.o. (č.l. 188). Žalovaný v konaní žiadal, aby žalobca predložil Knihu pohľadávok svojho právneho predchodcu, aby bolo zrejmé, akým spôsobom právny predchodca žalobcu evidoval uplatnené pohľadávky, pretože žalovaný tvrdil, že vzájomné vzťahy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným boli vysporiadané. Žalobca predložil súdu Knihu pohľadávok svojho právneho predchodcu za rozhodné obdobie, t.j. od 01.01.2018 do 31.12.2018, z ktorej jednoznačne vyplýva, že faktúry uplatnené v tomto konaní právny predchodca žalobcu v rozpore s tvrdeniami žalovaného riadne evidoval vo svojom účtovníctve a preto tieto boli spôsobilé byť predmetom postúpenia. Argumentáciu žalovaného, že právny predchodca žalobcu aj v súčasnosti - ku dňu 10.02.2024 eviduje uplatnené faktúry vo svojom účtovníctve a preto tieto nikdy neboli postúpené na žalobcu považuje súd za neopodstatnenú až nezrozumiteľnú, pretože Kniha pohľadávok síce bola vyhotovená ku dňu 10.02.2025, avšak vzťahuje sa na obdobie od 01.01.2018 do 31.12.2018. Kniha pohľadávok tak nepreukazuje žalovaným tvrdené skutočnosti, a síce, že v súčasnej dobe právny predchodca žalobcu eviduje uplatnené pohľadávky vo svojom účtovníctve. Predložený dôkaz preukazuje, že pred postúpením pohľadávky v roku 2018 právny predchodca žalobcu evidoval pohľadávky voči žalovanému vo svojom účtovníctve. Na základe uvedeného preto argumentácia žalovaného v tejto súvislosti nemôže obstáť. Žalovaný na pojednávaní dňa 10.03.2025 navrhoval v tejto súvislosti vypočuť účtovníčku žalobcu a jeho právneho predchodcu, pani A., avšak súd považuje dôkaz v podobe Knihy pohľadávok za jasný, jednoznačný a zrozumiteľný a výsluch účtovníčky za nehospodárny a nadbytočný. Navyše, žalovaný neuviedol, aké skutočnosti by mali z jej výsluchu vyplynúť a aké skutočnosti chce v tejto súvislosti preukazovať a preto takýto návrh na doplnenie dokazovania zamietol. 32. Žalovaný zároveň v priebehu konania podal viaceré návrhy na doplnenie pomerne rozsiahleho dokazovania a preto ho súd na pojednávaní dňa 10.03.2025 vyzval, aby sumarizoval svoje návrhy na doplnenie dokazovania. Žalovaný navrhoval vypočuť konateľa žalobcu, pána H. I., k tomu, či žalobca vôbec trvá na podanej žalobe. K takémuto dokazovaním však súd uvádza, že na pojednávaní sa zúčastnil právny zástupca žalobcu a preto nemožno spochybňovať vôľu žalobcu vo vzťahu k podanej žalobe a súd považuje za nehospodárne vypočúvať žalobcu k tomu, či trvá na podanej žalobe a preto dokazovanie v tomto smere uznesením na pojednávaní dňa 10.03.2025 zamietol. Takýto návrh na doplnenie dokazovania považuje súd za minimálne neštandardný. Vo vzťahu k návrhu na výsluch pani A. ako účtovníčky žalobcu a jeho právneho predchodcu sa súd vyjadril v bode 31 tohto rozsudku. Vo vzťahu k výsluchu konateľa žalovaného súd opätovne uvádza, že žalovaný sa nedostavil ani na jedno z nariadených termínov pojednávania a preto si sám zmaril možnosť byť v konaní vypočutý a súd neodročil ďalšie pojednávanie za účelom jeho výsluchu a takýto návrh zamietol. Zároveň žalovaný žiadal, aby žalobca predložil súdu všetky faktúry, ktoré obdržal v rozhodnom období
od svojho subdodávateľa, spoločnosť Inžiniering Plus, s.r.o. na preukázanie objemu a ceny dodanej pšenice právnemu predchodcovi žalobcu. V tejto súvislosti však súd poukazuje na skutočnosť, že to, od koho a v akom objeme právny predchodca žalobcu objednával tovar - pšenicu, ktorú následne predával žalovanému nemá vplyv na opodstatnenosť uplatneného nároku a preto návrhy žalovaného na doplnenie dokazovania v tomto spore zamietol. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že samotný žalovaný vo svojej duplike zo dňa 27.06.2024 namietal, že emailová komunikácia a faktúry medzi právnym predchodcom žalobcu a jeho subdodávateľom, spoločnosťou inžiniering Plus, s.r.o. sú bez právnej relevancie, pretože spoločnosť Inžiniering plus, s.r.o. nie je sporovou stranou a tieto dôkazy nepreukazujú nároky žalobcu. Na druhej strane však navrhoval predloženie dôkazov od tej istej spoločnosti, ktorá nie je sporovou stranou na preukázanie svojich tvrdení. 33. Z uvedených dôvodov dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná do výšky 12.516,- Eur a v prevyšujúcej časti o zaplatenie 720,- Eur žalobu zamietol. 34. Žalobca si v súdnom konaní uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy uplatnenej jednotlivými faktúrami a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti týchto faktúr a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovaného, t. j. do zaplatenia. V tejto súvislosti však súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v konaní namietal nedoručenie faktúr a žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal ich doručenie zo strany právneho predchodcu žalobcu, preto súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania len odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému (20.05.2023), kedy sa žalovaný preukázateľným spôsobom oboznámil s faktúrami uplatnenými v tomto konaní a v prevyšujúcej časti uplatnené úroky z omeškania súd zamietol. Zákonná výška úrokov z omeškania ku dňu 20.05.2023 predstavovala 8 % ročne. Základná úroková sadzba ECB v rozhodnom období bola 0%, čo po zvýšení predstavuje 8 %. Žalovaný sa nezaplatením sumy 12.516,- Eur dostal do omeškania dňom 20.05.2023, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 12.516,- Eur od 30.05.2023 do zaplatenia. 35. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 a § 255 CSP. Žalobca bol v spore úspešný v pomere 89,2 % (úspech 94,6 % mínus neúspech 5,4 %), preto súd priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi v rozsahu 89,2 % voči neúspešnému žalovanému, keďže nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť len výnimočne. 36. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.