Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 23Cb/104/2023 8722202464 01. 07. 2025 Mgr. Alena Paveleková ECLI:SK:OSPO:2025:8722202464.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v spore žalobcu: Environmentálny fond, so sídlom Nevädzová 5, 821 01 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 30 796 491, proti žalovanému: Obec Kravany, so sídlom Kravany 111, 059 18 Kravany, IČO: 00 326 291, v konaní právne zastúpený: WITT&KLEIM Legal s. r. o., so sídlom Na Troskách 26, 974 01, Banská Bystrica, IČO: 47 257 164, o zaplatenie 2.368.909,43 Eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a . II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu v Poprade dňa 02.09.2022 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.368.909,43 Eur a náhrady trov konania. 2. Žalobca návrhom zo dňa 05.04.2023 (č. l. 288) rozšíril žalobu tak, že žiadal, aby súd zaviazal povinnosťou žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2.368.909,43 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.368.909,43 Eur od 06.07.2022 do zaplatenia a náhrady trov konania. 3. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi ním ako poskytovateľom dotácie a žalovaným ako príjemcom dotácie bola dňa 05.11.2020 uzatvorená zmluva o poskytnutí dotácie. Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanému dotáciu vo výške 2.368.909,43 Eur na realizáciu projektu „Kanalizácia a ČOV Kravany“, pričom 5 % oprávnených nákladov projektu mal žalovaný zabezpečiť z vlastných prostriedkov. Dotácia bola pripísaná na účet žalovaného 11.11.2020. 4. Dňa 17.06.2022 žalobca odstúpil od zmluvy, pričom toto odstúpenie bolo žalovanému doručené 20.06.2022, čím došlo k zániku zmluvy. Žalobca zároveň vyzval žalovaného na vrátenie poskytnutej dotácie v plnej výške, avšak žalovaný dotáciu nevrátil ani čiastočne. 5. Žalobca poukázal na to, že odstúpil od zmluvy o poskytnutí dotácie z dôvodov uvedených v odstúpení od zmluvy, konkrétne: a) Porušenie podmienok verejného obstarávania pri výbere dodávateľa - porušenie Čl. IV. bod 5 zmluvy o poskytnutí dotácie. b) Uhrádzanie faktúr dodávateľom bez súhlasu žalobcu - porušenie Čl. VI. bod 2 zmluvy o poskytnutí dotácie. c) Vyfakturované dodávky a práce nekorešpondujú so skutočne vykonanými prácami a dodávkami porušenie Čl. VII. bod 2 Zmluvy o poskytnutí dotácie.
d) Realizácia diela nebola v súlade s projektovou dokumentáciou - porušenie Čl. VII. bod 2 a bod 5 Zmluvy o poskytnutí dotácie. 6. Žalobca poukázal na to, že mu bol zo strany Úradu pre verejné obstarávanie (UVO) doručený „Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 8547-6000/2021-OD/4 zo dňa 20.12.2021“ (Protokol UVO) a „Dodatok č.1 k Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 8547-6000/2021-OD/8 zo dňa 17.02.2022“ (Dodatok č.1 k protokolu UVO). 7. Na základe kontroly postupu verejného obstarávania vykonanej zo strany UVO (vedenej od 1. júla 2021) bolo konštatované, že žalovaný ako príjemca dotácie svojím postupom v rámci procesu verejného obstarávania pri výbere dodávateľa porušil ustanovenia zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o verejnom obstarávaní), resp. konal v rozpore s ním. UVO v rámci vykonanej kontroly celkovo identifikoval štyri porušenia ZVO, pričom tri porušenia nemali vplyv na výsledok verejného obstarávania a jedno porušenie malo vplyv na výsledok verejného obstarávania. Žalovaný tak porušil podmienky ustanovenia Čl. IV bod 5 zmluvy o poskytnutí dotácie tým, že pri výbere dodávateľa projektu porušil ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní, resp. konal v rozpore s ním. 8. Žalobca ďalej poukázal, že v rámci priebežnej kontroly o použití prostriedkov z poskytnutej dotácie pri realizácii projektu zistil, že žalovaný uhrádza dodávateľské faktúry v rozpore so zmluvne dohodnutým postupom upraveným v Čl. VI. bod 2 zmluvy o poskytnutí dotácie, podľa ktorého je príjemca dotácie oprávnený uhrádzať jednotlivé faktúry dodávateľom podľa Čl. IV. bod 4 tejto zmluvy vždy až na základe kladného stanoviska fondu s úhradou jednotlivých faktúr. 9. Žalobca poukázal na to, že podľa jeho informácií pri realizácii projektu uhradil žalovaný zo samostatného bankového účtu vyplývajúceho z článku I. bod 2 dotačnej zmluvy faktúry č. 2200129, č. 2210001, č. 2210014, č. 2210018, č. 2210040, č. 2210057, č. 2220004 v celkovej sume 1 381 524,35 Eur, pričom mal súhlas od žalobcu iba čo sa týka faktúry č. 2200129 a č. 2210001. 10. Žalobca udelil žalovanému predchádzajúci súhlas s úhradou faktúr č. 2200129 a č. 2210001 v celkovej výške 288 316,27 Eur, čo po odpočítaní spoluúčasti žalovaného predstavuje sumu dotácie 273 900,45 Eur. Napriek tomu, že žalobca neudelil súhlas s úhradou ďalších faktúr (č. 2210014, č. 2210018, č. 2210040, č. 2210057 a č. 2220004), žalovaný tieto faktúry v celkovej výške 1 038 547,64 Eur uhradil dodávateľovi, čím opakovane porušil ustanovenie Čl. VI. bod 2 zmluvy o poskytnutí dotácie. Toto konanie zakladá podstatné porušenie zmluvy a oprávňovalo žalobcu od zmluvy odstúpiť. 11. Žalobca sa dozvedel o tomto porušení priamo od žalovaného. Úhrady realizované žalovaným z bankového účtu vo výške 539 152,84 Eur (20.09.2021), 437 845,34 Eur (08.10.2021) a 61 549,46 Eur (24.06.2022) zodpovedajú výške dotácie, ktorú by mal žalovaný použiť na úhradu faktúr, ak by mal kladné stanovisko žalobcu. Podľa potvrdenia o účte zo dňa 07.07.2022 sa na bankovom účte žalovaného nachádzal zvyšok nevyčerpané dotácie vo výške 1 056 461,34 Eur. 12. S odstúpením od zmluvy o poskytnutí dotácie je podľa Čl. IX. bod 3 spojená povinnosť žalovaného vrátiť žalobcovi poskytnutú dotáciu v celom rozsahu, čo by v prípade žalovaného predstavovalo sumu 2.368.909,43 Eur. 13. Úhradou faktúry č. 2220004, ktorú žalovaný uhradil dňa 24.06.2022, hoci mu bolo dňa 20.06.2022 zo strany žalobcu doručené odstúpenie od zmluvy, žalovaný celkom evidentne deklaroval svoj zámer pokračovať v protiprávnom konaní aj naďalej, čo odôvodňuje dôvodnú obavu, že bude v takomto konaní pokračovať. 14. Žalobca uviedol, že podľa Čl. VII. bod 2 zmluvy o poskytnutí dotácie sa prijímateľ dotácie zaväzuje realizovať projekt v súlade s dokumentáciou a rozpočtom. Porušenie tohto ustanovenia sa považuje za podstatné porušenie zmluvy. Pri fyzickej obhliadke diela 23.06.2021 žalobca zistil, že fakturované práce nekorešpondovali so skutočne vykonanými prácami. Celková cena nevykonaných prác bola vyčíslená na 396,00 Eur s DPH, pričom spoluúčasť príjemcu dotácie bola 19,80 Eur s DPH. Konečná suma za nevykonané práce predstavuje 376,20 Eur bez DPH.
15. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný nerealizoval práce v súlade s faktúrami, čo je podstatné porušenie zmluvy. Závery o porušení vyplynuli z návrhu správy o výsledku finančnej kontroly zo dňa 03.05.2022 a zo správy o výsledku finančnej kontroly zo dňa 24.05.2022. Žalovaný nespochybnil, že fakturované práce nekorešpondujú s vykonanými prácami podľa prílohy č. 1 k zmluve. 16. Pri fyzickej obhliadke diela 12.04.2022 žalobca zistil, že realizácia diela nebola v súlade s projektovou dokumentáciou. Podľa Čl. VII. bod 2 zmluvy o poskytnutí dotácie sa prijímateľ dotácie zaväzuje realizovať projekt v súlade s dokumentáciou a rozpočtom. Porušenie tohto ustanovenia sa považuje za podstatné porušenie zmluvy. 17. Podľa Čl. VII. bod 5 zmluvy o poskytnutí dotácie musí prijímateľ dotácie informovať fond o všetkých zmenách do 10 dní a zmeny možno uskutočniť len na základe písomného dodatku k zmluve. Porušenie tohto ustanovenia sa považuje za nepodstatné porušenie zmluvy. 18. Závery o porušení vyplynuli z návrhu správy o výsledku finančnej kontroly a správy o výsledku finančnej kontroly, kde bolo konštatované, že skutočná realizácia diela nebola v súlade s projektovou dokumentáciou. Stoka „C“ bola vybudovaná o 36 m nižšie, než bolo plánované. Táto zmena bola zadokumentovaná aj v porealizačnom zameraní. 19. Žalovaný porušil Čl. VII. bod 2 zmluvy o poskytnutí dotácie podstatným spôsobom a Čl. VII. bod 5 nepodstatným spôsobom, keď neinformoval žalobcu o zmene projektu a nepožiadal o súhlas. 20. Okresný súd Poprad realizoval výzvu žalovanému, aby sa vyjadril k žalobe a to uznesením podľa ustanovenia § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). 21. Vyjadrenie žalovaného č. l. 164 22. Žalovaný uviedol, že už dňa 28.10.2015 požiadal o dotáciu vo výške 2 771 698 Eur na projekt „Kanalizácia a ČOV obce Kravany“. Projekt bol v tom čase rozpracovaný a obec hľadala financovanie na jeho dokončenie. Dňa 31.12.2015 bola zverejnená výzva na predkladanie ponúk na stavebné práce na projekt. Dňa 18.03.2016 bolo rozhodnuté o poskytnutí dotácie vo výške 200 000 Eur. Rozhodnutie bolo doručené 24.03.2016 s požiadavkou na predloženie dokladov o verejnom obstarávaní do 31.05.2016 alebo 31.08.2016. Dňa 30.05.2016 bola podpísaná zmluva o dielo s dodávateľom VODOHOSPODÁRSKE STAVBY a.s. Dňa 07.07.2016 bola uzavretá dotačná zmluva č. 115838 08U01, na základe ktorej bola obci Kravany poskytnutá dotácia vo výške 200 000 Eur. Zmluva obsahovala identifikačné údaje dodávateľa a podmienky verejného obstarávania. 23. Žalovaný uviedol, že následne v roku 2017 mu nebola poskytnutá dotácia. Dňa 27.10.2017 požiadal o ďalšiu dotáciu vo výške 199 247 Eur na ten istý projekt „Kanalizácia a ČOV obce Kravany“ v rámci špecifikácie činností podpory formou dotácie pre rok 2018. Dňa 13.03.2018 bolo rozhodnuté o poskytnutí dotácie vo výške 150 000 Eur. Rozhodnutie bolo doručené 26.03.2018 s požiadavkou na predloženie dokladov o vybranom dodávateľovi do 31.05.2018. Dňa 30.07.2018 bola uzavretá dotačná zmluva č. 127812 08U01, na základe ktorej bola obci Kravany poskytnutá dotácia vo výške 150 000 Eur. Zmluva opäť obsahovala identifikačné údaje dodávateľa a podmienky verejného obstarávania. Žalobca uskutočnil finančnú kontrolu v súvislosti s čerpaním dotácie a nezistil žiadne nedostatky vo vzťahu k verejnému obstarávaniu. 24. Pre rok 2019 nebola poskytnutá dotácia. Dňa 16.12.2019 požiadal o ďalšiu dotáciu na dokončenie projektu „Kanalizácia a ČOV obce Kravany“. Výška dotácií na rok 2020 bola limitovaná sumou 5 000 000 Eur, a obec požiadala o dotáciu na dofinancovanie projektu. Dňa 04.03.2020 bolo rozhodnuté o poskytnutí dotácie vo výške 2 370 078 Eur. Rozhodnutie bolo doručené 16.03.2020 s požiadavkou na predloženie dokladov o vybranom dodávateľovi do 01.06.2020. Dňa 05.11.2020 bola uzavretá dotačná zmluva č. 3, na základe ktorej bola obci Kravany poskytnutá dotácia vo výške 2 370 078 Eur. Zmluva opäť obsahovala identifikačné údaje dodávateľa a podmienky verejného obstarávania. Dňa 11.11.2020 žalovaný prijal dotáciu vo výške 2 368 909,43 Eur na osobitný dotačný účet, čo umožnilo pokračovanie prác na projekte.
25. Žalobca udelil žalovanému predchádzajúce súhlasné stanovisko so zaplatením faktúr za december 2020 a január 2021 vo výške 273 900,45 Eur (po odpočítaní 5 % spoluúčasti žalovaného), pretože nezistil žiadne nedostatky. Toto stanovisko potvrdzuje obsah Návrhu správy o výsledku finančnej kontroly na mieste č. 04/2021 zo dňa 03.05.2022. 26. Žalovaný predložil žalobcovi aj faktúry za február, marec, apríl, máj, jún až august 2021, ale k týmto faktúram nebolo doručené žiadne stanovisko žalobcu. Napriek opakovaným urgenciám žalovaného sa žalobca k týmto faktúram nevyjadril, odvolávajúc sa na prebiehajúcu finančnú kontrolu. Starosta obce Kravany, opakovane žiadal žalobcu o vyjadrenie k splatným faktúram a vysvetlenie situácie, ale nedostal odpoveď. Písomnou výzvou zo dňa 17.08.2021 žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu požiadal žalobcu o vyjadrenie k plneniu záväzkov v zmysle splatných faktúr. 27. Žalovanému bol dňa 06.09.2021 doručený platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť dodávateľovi 539 152,84 Eur za mesiace február až máj 2021, spolu s úrokom z omeškania a náhradou trov konania. Žalovaný zaplatil istinu dňa 20.09.2021, aby predišiel ďalším finančným záväzkom. Následne, dňa 08.10.2021, zaplatil 437 854,34 Eur za mesiace jún až august 2021. Dňa 09.11.2021 a 14.07.2022 boli žalovanému doručené upomienky na zaplatenie úrokov z omeškania a náhrady trov konania. Dňa 24.06.2022 žalovaný zaplatil 61 549,46 Eur za faktúru č. 2220004. 28. Dňa 06.05.2022 bol žalovanému doručený návrh správy o výsledku finančnej kontroly, ku ktorému podal svoje vyjadrenie dňa 16.05.2022. Dňa 30.05.2022 žalobca doručil žalovanému správu o výsledku finančnej kontroly, v ktorej neakceptoval žiadne námietky žalovaného. Následne žalobca doručil žalovanému odstúpenie od zmluvy a výzvu na vrátenie dotácie. Dňa 21.07.2022 žalovaný doručil žalobcovi vyjadrenie k odstúpeniu od zmluvy a výzve na vrátenie dotácie. 29. Žalovaný následne k dôvodom odstúpenia uviedol, že neboli opodstatnené, a preto odstúpenie nemohlo nadobudnúť účinky. 30. Žalovaný k dôvodom odstúpenia uviedol, že už pred uzavretím dotačnej zmluvy č. 3 boli obci Kravany poskytnuté dotácie na rok 2016 (na základe dotačnej zmluvy č. 1) aj 2018 (na základe dotačnej zmluvy č. 2). Podľa skorších dotačných zmlúv platila rovnaká požiadavka na výber dodávateľa projektu vo verejnom obstarávaní ako podľa článku IV. bodu 5 dotačnej zmluvy č. 3. V rámci týchto vzťahov došlo k čerpaniu dotácií bez zistenia nedostatkov v súvislosti s výberom dodávateľa vo verejnom obstarávaní. Žalovaný zdôraznil, že výber dodávateľa v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní bol podmienkou už poskytnutia dotácie č. 3, ktorá bola obci Kravany poskytnutá dňa 11.11.2020. Z toho možno vyvodiť, že žalobca mal uvedenú podmienku za splnenú, inak by k poskytnutiu dotácie č. 3 vôbec nepristúpil. Žalovaný tiež zdôraznil, že dotačná zmluva č. 3 bola uzatvorená dňa 05.11.2020, práce na projekte prebiehali od decembra 2020 a žalobca udelil skoršie súhlasné stanovisko. Z toho vyplýva, že žalobca musel považovať podmienku výberu dodávateľa za splnenú, inak by nedal súhlas s použitím prostriedkov dotácie č. 3 vo výške 273 900,45 Eur. 31. Vzhľadom na uvedené mal za to, či postup voči nemu bol účelový a teda nepožívajúci právnu ochranu. Žalobca tvrdil, že o údajných porušeniach zákona o verejnom obstarávaní sa mal dozvedieť až v roku 2022 po vykonaní dohľadu nad verejným obstarávaním na základe jeho podnetu podaného až v čase zániku archivačnej povinnosti obce Kravany, kedy už táto objektívne nemohla predložiť všetky dokumenty vzťahujúce sa k verejnému obstarávaniu, a preto jeho kontrola ani nemohla byť úplná. 32. Žalovaný mal za to, že postupom, kedy sa najskôr rozhodlo o opakovanom pridelení dotácie a pristúpilo sa k uzavretiu jednotlivých dotačných zmlúv aj k poskytnutiu dotácií (roky 2016, 2018 a 2020), čím možno predpokladať splnenie podmienok pre ich poskytnutie, a následne po reálnom poskytnutí dotácie č. 3 a odsúhlasení jej čiastočného čerpania skorším súhlasným stanoviskom bolo konštatované nesplnenie podmienok pre jej poskytnutie ohľadne výberu dodávateľa, bol zo strany žalobcu porušený princíp legitímneho očakávania obce Kravany ako jeden zo základných princípov právneho štátu. Orgán verejnej moci musí vo vzťahu k účastníkom konania postupovať predvídateľným, čitateľným spôsobom vzhľadom na očakávania, ktoré voči tomuto orgánu účastník má.
33. Žalovaný poukázal na to, že podľa zák. č. 357/2015 Z.z o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o finančnej kontrole) sa finančná kontrola vykonáva aj ako kontrola na mieste, ktorou sa získavajú dôkaz a preverujú skutočnosti na účely overenia súladu finančnej operácie. Finančnou operáciou je aj poskytnutie verejných financií, ako napríklad dotácia. Podľa metodického usmernenia k finančnej kontrole sa súlad finančnej operácie alebo jej časti overuje vždy podľa povahy finančnej operácie. Žalovaný zastával názor, že žalobca mal splnenie podmienky výberu dodávateľa overiť už pri rozhodovaní o žiadosti o dotáciu č. 3 alebo najneskôr pri uzatváraní dotačnej zmluvy č. 3. Podnet na ÚVO na vykonanie kontroly verejného obstarávania bol podaný až dňa 01.07.2021. Obec predpokladala, že podmienka bola splnená, inak by jej žiadosti o dotáciu č. 3 nebolo vyhovené a dotačná zmluva č. 3 by nebola uzavretá. Žalovaný argumentoval, že postup žalobcu, ktorý podal podnet na ÚVO až po poskytnutí dotácie, bol neefektívny a nehospodárny. Ak by nesplnenie požiadavky na výber dodávateľa bolo vyhodnotené už pred rozhodnutím o pridelení dotácie na rok 2020, boli by ušetrené verejné zdroje spojené s procesom uzavretia Dotačnej zmluvy č. 3. 34. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobca sa v rámci odôvodnenia odstúpenia od dotačnej zmluvy č. 3 odvolával na protokol a jeho dodatok vydaný ÚVO. Podľa konštantnej judikatúry správnych súdov majú tieto administratívne akty predbežnú povahu a sú vylúčené zo súdneho prieskumu. Žalovaný nemohol protokol napadnúť na súde, aj keď so závermi v ňom uvedenými nesúhlasil. 35. Žalovaný upozornil, že protokol a dodatok nepreukazujú, že dodávateľ nebol vybraný v súlade s právnymi predpismi. Konštatovali len, že zistenie ÚVO mohlo mať, nie že skutočne malo vplyv na výber dodávateľa. Podľa dotačnej zmluvy č. 3 je relevantné, aký dopad malo porušenie zákona na výber dodávateľa. ÚVO nezistil, že výber dodávateľa nebol uskutočnený v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, ale vyjadril pochybnosť, že porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. 36. Žalovaný tiež poukázal na výkladové pravidlo, podľa ktorého sa prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, vykladá na ťarchu strany, ktorá tento výraz použila. Keďže dotačná zmluva č. 3 bola vypracovaná žalobcom, jej sporné ustanovenia by sa mali vykladať na ťarchu žalobcu. 37. Ku konkrétnemu zisteniu ÚVO, ktoré údajne mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, žalovaný uviedol, že ÚVO videl pochybenie v tom, že dodávateľ nebol požiadaný o vysvetlenie dokladov preukazujúcich dĺžku praxe vo funkcii stavbyvedúceho, keď ÚVO uznal prax len v rozsahu dvadsať mesiacov a desať dní. 38. Žalovaný uviedol, že v rámci podmienok verejného obstarávania bolo uvedené, že uchádzač musí predložiť doklady o vzdelaní a odbornej praxi riadiacich zamestnancov, vrátane osvedčenia o vykonaní odbornej skúšky pre stavbyvedúceho. A. B. predložil osvedčenie o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti vydané Slovenskou komorou stavebných inžinierov dňa 19.12.2008, čo preukazovalo jeho prax od roku 2008. Žalovaný tvrdil, že v čase vyhodnocovania ponúk vo verejnom obstarávaní spĺňal podmienku najmenej päťročnej praxe. 39. Žalovaný nesúhlasil so spôsobom, akým ÚVO posudzoval dĺžku praxe, keď spočítal dobu realizácie stavieb od uzavretia zmluvy o dielo do odovzdania diela. Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ktorý uviedol, že odborná spôsobilosť je preukázaná už získaním osvedčenia. Podľa rozhodnutia ÚVO zo dňa 06.09.2021 je preukázanie dĺžky praxe dostatočné predložením osvedčenia o vykonaní odbornej skúšky. 40. Žalovaný zastával názor, že ÚVO nepostupoval v súlade s právnymi predpismi, keď neposudzoval odbornú prax od dátumu získania osvedčenia. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca poskytol dotácie na roky 2016 a 2018 za rovnakých podmienok a tieto dotácie boli skutočne vyčerpané. Žalobca poskytol dotáciu č. 3 po finančnej kontrole splnenia podmienok a udelil skoršie súhlasné stanovisko s čerpaním dotácie. 41. Žalovaný tvrdil, že žalobca nie je oprávnený odôvodňovať odstúpenie údajným porušením zákona o verejnom obstarávaní. Ak by aj následná kontrola verejného obstarávania bola prípustná, protokol a dodatok nekonštatujú porušenie zákona predpokladané dotačnou zmluvou č. 3 vo vzťahu k výsledku výberu dodávateľa. Ak by súd považoval výklad žalobcu za správny, súd nie je viazaný protokolom a dodatkom a môže ich preskúmať sám. Žalovaný uzavrel, že neboli naplnené predpoklady pre odstúpenie od dotačnej zmluvy č. 3 podľa jej ust. článku XI. bodu 3. písm. b) v spojení s ust. článku IV. bodu 5.
42. Žalovaný vo svojom vyjadrení zdôraznil, že od podania žiadosti o dotáciu č. 3 konal v súlade so všetkými stanovenými podmienkami a pravidlami, pričom sledoval najmä oprávnené záujmy obyvateľov obce Kravany. Po reálnom pripísaní dotácie č. 3 na účet sa v dobrej viere obnovili práce na projekte s cieľom zachovať obdobie oprávneného čerpania dotácie. Skoršie súhlasné stanovisko k čerpaniu mu totiž na základe čiastkovej správy č. 1 z 17.03.2021 a správy o administratívnej finančnej kontrole z 26.04.2021 nebolo udelené nadarmo – finančná kontrola vtedy nedokázala žiadne nedostatky zistiť. 43. Neskôr sa však situácia skomplikovala napriek opakovaným žiadostiam obce Kravany a poskytnutej súčinnosti žiadne stanovisko k čerpaniu neprišlo. Žalobca prestal aktívne vykonávať finančnú kontrolu. V dôsledku toho sa žalovaný dostal do omeškania s platbami voči dodávateľovi, ktorý si svoje pohľadávky vymáhal súdnou cestou. Len samotným platobným rozkazom k 21.09.2021 narástli záväzky o úroky z omeškania 13.855,12 Eur a náklady na súdne konanie 21 621,59 Eur, teda spolu o 35 476,71 Eur. Žalovaný tieto pohľadávky uhradil, aby predchádzal ďalším škodám na majetku obce i dodávateľa. 44. Ďalej poukázal, že žalobca, ako poskytovateľ dotácie, pred uzavretím dotačnej zmluvy č. 3 poznal termíny splatnosti zmluvy o dielo medzi obcou a dodávateľom (30 dní podľa § 340b Obchodného zákonníka). Keďže žalobca v zmluve stanovil podmienku predchádzajúceho súhlasu k jednotlivým úkonom čerpania a zároveň určil časový interval na použitie dotácie (do 30. 10. 2022), nemal by trvať na presnej lehote uvedenej v zmluve, ak by to bolo neekvivalentné voči povinnosti obce hradiť faktúry v lehote splatnosti. Žalobca mal podľa neho postupovať tak, aby obec nebola v omeškaní so splatnosťou dodávateľských faktúr a aby sa realizácia projektu nepredlžovala prerušením prác. 45. Žalovaný tiež poukázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka § 415 („všeobecná prevenčná povinnosť“) a zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako „ZoEF“), § 1 ods. 1 v spojení s dotačnou zmluvou č. 3, z ktorých vyplývalo, že žalobca i príjemca dotácie mali konať v súlade s účelom zmluvy a environmentálnymi cieľmi projektu. Hoci zmluva explicitne lehotu na zaujatie stanoviska k faktúram neobsahovala, teleologickým výkladom vyplývalo, že sa mala chrániť plynulosť čerpania dotácie a plnenie záväzkov odberateľa. Žalobca si podľa žalovaného nemal dovolil tvrdiť, že nemá lehotu, keďže poznal zmluvu o dielo. 46. Na základe týchto skutočností žalovaný uznal, že príčinná súvislosť medzi porušením dotačnej zmluvy č. 3 žalobcom (neposkytnutie včasného stanoviska) a jeho vlastným omeškaním s úhradou dodávateľovi bola zrejmá. Z tohto dôvodu nebolo možné platne odstúpiť od zmluvy, pretože porušenie vyvolal žalobca. 47. Pri finančnej kontrole na mieste dňa 23.06.2021 sa zistili nezrovnalosti v marcovej faktúre č. 2210018 zo dňa 08.04.2021 - predpokladané tovary v hodnote 396 Eur sa mali líšiť od vyfakturovaných, pričom po odpočítaní spoluúčasti to bolo 376,20 Eur. Keďže celková dotácia bola 2 368 909,43 Eur a sporná položka predstavovala len cca 0,01 % z tejto sumy, žalovaný považoval odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu za neprimerané. Tvrdil, že rozpočet priložený k zmluve z 05.11.2020 už nereflektoval na aktuálne trhové ceny, lebo bol vyhotovený pred podaním žiadosti o dotáciu č. 2 v roku 2018. Dodané tovary mali podľa neho odpovedať reálnym podmienkam na trhu v čase montáže a nebolo možné hromadne nakúpiť materiál vopred (dotácia sa nevyplácala formou záloh). Upozornil, že žalobca vykonal len formalistickú komparáciu rozpočtu a dodaných tovarov, bez posúdenia kvality či cenovej primeranosti. 48. Žalobca vytkol odklon stoky „C“ od projektovej dokumentácie – mala odbočiť pri pozemkoch 600/3 a 600/71, no bola vybudovaná o 36 m nižšie pri šachte č. 97 na pozemku 600/123. Žalovaný namietal, že nespadlo do správy o kontrole žiadne objasnenie, či sa táto zmena premietla do rozpočtu či financovania dotácie č. 3. Poukázal na teleologický a systematický výklad dotačnej zmluvy, podľa ktorého sa dotácia mala použiť hospodárne a účelne. Dodal, že žalobca nemal právomoc detailne skúmať technickú stránku projektovej dokumentácie – takéto už sporné zistenia boli v správe neúplné a nemohli oprávnene odôvodniť odstúpenie. 49. Žalovaný pripomenul, že pôvodná projektová dokumentácia bola vypracovaná ešte v roku 2003 a stavebné povolenie sa vydalo 19.02.2004. Počas dlhodobého obdobia realizácie vznikli územné a vlastnícke zmeny, vrátane zmien územného plánu a bytovej výstavby. Projekt bol verejného záujmu,
vrátane environmentálnych cieľov a podľa dotačnej zmluvy č. 3 mal financovať len verejné kanalizačné prípojky (po verejnom priestranstve). Starosta sa v čestnom vyhlásení zaviazal trasovať kanalizáciu nielen podľa projektovej dokumentácie, ale v maximálnej miere po verejnom priestranstve. Posun o 36 m pri zachovaní spádu zabránil vedeniu cez cudzí pozemok a umožnil napojenie ďalších obytných jednotiek, ktoré v čase vzniku dokumentácie neexistovali (zabezpečilo sa tak napojenie aj pre novopostavené domy a predchádzalo sa znečisťovaniu životného prostredia). Podotkol, že obec (ako vlastník verejnej kanalizácie) musela umožniť pripojenie ďalších nehnuteľností podľa zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako „ZoVK“). Z toho vyplývalo, že aj zastúpenie stavby v odklonenej trase slúžilo verejnému záujmu a napĺňalo účel dotácie. Preto bol odstup od zmluvy z tohto dôvodu pre žalovaného opäť neadekvátny a neprimerane by narušil projekt i verejné zdroje. 50. Žalovaný označil samotné odstúpenie za rozporné s dobrými mravmi (Občianskeho zákonníka § 39) a so zásadami poctivého obchodného styku (Obchodného zákonníka § 265). Argumentoval, že žalobca už dvakrát predtým (Dotačné zmluvy č. 1 z 2016 a č. 2 z 2018) považoval výber dodávateľa za súladný s verejným obstarávaním, keďže dotácie poskytol. Rovnaký postup sa zopakoval pri dotácii č. 3 a skorom súhlasnom stanovisku na čerpanie 273 900,45 Eur. Potom však bez zjavného dôvodu prestal konať efektívne a aktívne ohľadom ďalších žiadostí žalovaného, čím spôsobil jeho omeškanie s plnením voči dodávateľovi. Žalobca svojím nekonaním neumožnil čerpať dotáciu v nastavenom období a tým sťažoval, dokonca sabotoval účel zmluvy. Nasledovné odstúpenie prišlo bez toho, aby sa najprv vykonali miernejšie opatrenia alebo aby sa hľadalo ideové riešenie, toto všetko svedčilo podľa žalovaného o účelovom konaní voči obci Kravany. 51. Žalobca navyše chcel vrátiť 273 900,45 Eur už poukázaných na čerpanie, hoci žalovaný splnil zmluvu v tom rozsahu, v ktorom mu bolo udelené skoršie súhlasné stanovisko. Zrušenie zmluvy totiž zaniká len nesplnené záväzky, nie tie, ktoré boli splnené. 52. Žalovaný napokon namietal, že návrh správy a konečná správa o kontrole z miesta neobsahovali zákonnú náležitosť podľa § 22 ods. 3 písm. e) zákona o finančnej kontrole : opis zistených nedostatkov s odôvodnením a odporúčaniami na nápravu. Kontrolné správy síce obsahovali generálne odkazy na dodržiavanie dotačnej zmluvy č. 3, no neobsahovali žiadne konkrétne odporúčania a ich odôvodnenie. Preto sa podľa neho nenaplnil preventívny účel finančnej kontroly a jej výsledky nemohli byť zákonným podkladom pre odstúpenie od zmluvy. 53. Zo všetkých uvedených skutočností žalovaný dospel k záveru, že tvrdené porušenie dotačnej zmluvy č. 3, ktorým sa žalobca odôvodnil, bolo spôsobené nekonaním a porušením žalobcu. Preto bolo odstúpenie neplatné. Súd mal podľa neho žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania v plnom rozsahu. 54. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (č. l. 258). 55. Žalobca vo svojom vyjadrení poukázal, že žalovaný porušil podmienky zmluvy o poskytnutí dotácie už tým, že disponoval s verejnými prostriedkami bez predchádzajúceho kladného stanoviska, ktoré mu zmluva výslovne ukladala. Podľa článku VI. bodu 2 zmluvy bol žalovaný oprávnený uhrádzať jednotlivé faktúry dodávateľom až po tom, čo mu žalobca vydal písomné súhlasné stanovisko. Keďže išlo o dotáciu zo štátneho účelového fondu, tieto prostriedky mali štatút verejných prostriedkov a podliehali neodkladnej finančnej kontrole podľa § 11 ods. 2 ZoEF, ktorá odkazovala na pravidlá finančnej kontroly a auditu upravené v zákone č. 357/2015 Z.z o finančnej kontrole. Každú samostatnú finančnú operáciu teda aj úhradu faktúr predkladaných žalovaným mal vykonať len po riadnom preukázaní súladu s podmienkami dotácie. Žalobca preto žiadal, aby mu žalovaný predložil výstupy z každej fázy finančnej kontroly pri úhrade dodávateľských faktúr a preukázal, že nešlo o úhrady v zjavnom rozpore so zákonom či zmluvou. 56. Žalobca zároveň upozornil, že žalovaný sa snažil navodiť dojem, že finančná kontrola žalobcu mala prispôsobiť svoje lehoty splatnosti záväzkom obce voči dodávateľovi. Žalobca toto označil za neprípustné, pretože účel finančnej kontroly spočíval v ochrane verejných prostriedkov a nemohol byť limitovaný platobnými lehotami tretích osôb. Práve naopak – žalovaný ako príjemca dotácie mal upraviť
svoj interný proces úhrad faktúr tak, aby neohrozoval termíny definované zmluvou. Ak by počas výkonu finančnej kontroly došlo k presunu v čase realizácie projektu, žalovaný už nemohol dodržať termín oprávneného obdobia na dokončenie projektu stanovený v zmluve, čo však nebolo v jeho neprospech, pretože takéto omeškanie vzniklo v súlade so zákonným postupom žalobcu pri finančnej kontrole. Zároveň žalobca poukázal na to, že podľa § 10 ods. 3 ZoEF mal právo z objektívnych dôvodov predĺžiť termín oprávneného obdobia na realizáciu projektu a podľa článku VII ods. 8 zmluvy mohla byť doba realizácie predĺžená v prípade, že žalovaný požiada o predĺženie z dôvodu závažných skutočností, ktoré nemohol ovplyvniť. Keďže žalovaný takúto žiadosť nepodal, porušenie povinnosti riadne a včas overiť finančnú operáciu bez obmedzenia zmluvnými dohodami viedlo k dôvodu na predčasné ukončenie zmluvy. 57. Druhým dôvodom, ktorý žalobca uviedol, bolo porušenie podmienok verejného obstarávania zo strany žalovaného. Hoci zmluva výslovne ukladala, že zodpovednosť za dodržanie zákonných postupov pri výbere dodávateľa nesie príjemca dotácie, žalovaný odmietol predložiť požadovanú dokumentáciu k verejnému obstarávaniu s odôvodnením uplynutia archivačnej lehoty. Žalobca pritom vykonal osobné stretnutie so žalovaným dňa 31.03.2021 a zaslal mu list zo dňa 28.04.2021, v ktorom ho vyzval na predloženie kompletnej dokumentácie k VO, no ani potom sa žalovaný nepodujal doložiť akékoľvek podklady. Následne UVO v protokole o výsledku kontroly zo dňa 20. 12. 2021 a v dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 17. 2. 2022 konštatoval, že porušenie zákona o verejnom obstarávaní mohlo mať vplyv na výsledok VO, čo priamo korešpondovalo s ustanoveniami článku IV ods. 5 a článku X ods. 4 zmluvy. Žalobca plne akceptoval tieto zistenia a považoval porušenie zákona o verejnom obstarávaní za dôkaz toho, že žalovaný porušil aj zmluvu. Okrem toho na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Poprade prebiehalo trestné konanie pre podozrenie zo spáchania zločinu machinácie pri verejnom obstarávaní podľa § 266 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktoré sa priamo týkalo procesu verejného obstarávania žalovaného, čím sa závery UVO potvrdili ako závažné. 58. Tretím dôvodom bolo nerealizovanie projektu v súlade s podmienkami dotácie a s projektovou dokumentáciou. Zmluva presne definovala, čo sa považuje za schválený projekt vrátane rozpočtu a projektovej dokumentácie a stanovila, že dotácia sa môže použiť výlučne na tento schválený účel. Žalovaný však priznal, že projekt prebiehal inak, ako bolo deklarované: vykonané stavebné práce a dodané materiály sa nezhodovali s tým, čo bolo uvedené v zmluve a v projektu. Každá takáto zmena musela byť najskôr oficiálne odsúhlasená žalobcom, čo sa nestalo. Preto došlo k podstatnému porušeniu zmluvných podmienok, a žalobca bol konať sankčne až k predčasnému ukončeniu zmluvy. 59. Vo svojom vyjadrení žalobca ďalej zdôraznil, že voči žalovanému pristupoval rovnako ako k ostatným obciam zaradeným do Výzvy B1/2020. Počas priebehu interného auditu Ministerstva životného prostredia SR, ktorého výsledky ovplyvnili formu a kvalitu finančných kontrol, žalobca vykonal dôkladné preverenie verejného obstarávania aj priebehu projektu. Napriek tomu žalovaný nepreukázal žiadne opatrenia na spomalenie či pozastavenie prác dodávateľa počas vykonávania finančnej kontroly, a to aj napriek písomnému i osobnému upozorneniu. 60. Keď žalovaný napriek včasným výzvam nevyužil legitímne prostriedky procesnej obrany (napríklad intervenciu pri doručení platobného rozkazu) a uhradil dodávateľské faktúry bez predchádzajúceho súhlasu žalobcu, vystavil sa riziku dvojitej platby a zvýšeným nákladom, ktoré potom prenášal na verejný rozpočet. Žalobca uviedol, že konanie žalovaného ohľadom úhrady záväzkov nebolo vyvolané skutočnou nevyhnutnosťou, ale ignorovaním povinností plynúcich zo zmluvy aj zákonov. 61. Z uvedených dôvodov žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe v plnom rozsahu. 62. Uznesením zo dňa 02.08.2023 Okresný súd Poprad vyzval žalovaného, aby sa vyjadril vyjadrením žalobcu. 63. Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu (č. l. 292) 64. V druhom vyjadrení žalovaný doplnil a výslovne poprel novouplatnený nárok žalobcu na úrok z omeškania 9 % ročne od 06.07.2022, namietal, že obec sa nemohla dostať do omeškania, ak samotný nárok na vrátenie dotácie vôbec nevznikol.
65. Zároveň namietal proti tomu, že by jeho predchádzajúca procesná obrana bola účelová alebo zmätočná. Súčasne namietal potrebu i hospodárnosť žalobcom navrhovaného rozsiahleho dokazovania (najmä čo do výstupov finančnej kontroly obce), keďže základná finančná kontrola podľa neho nebola medzi stranami sporná. Poukázal aj na skutkový stav a námietky voči postupu žalobcu pri následných finančných kontrolách tým, a podrobne popísal priebeh a časové rozostupy administratívnej kontroly a kontrol na mieste (vrátane dátumov 10.03.2021, 23.06.2021, 12.04.2022 a ukončenia 30.05.2022) a poukázal, že žalovaný konal neprimerane dlho a v rozpore s príslušnými pravidlami. Predložil Metodické usmernenie MF/008005/2019-1411, Metodické usmernenie MF/006646/2022-1411, Metodickú pomôcku MF/013837/2020-1411 (vzor smernice k finančnej kontrole) a stanovisko MF/014937/2021 v súvislosti s nimi poukazoval na legitímne očakávania obce, že finančné kontroly budú vykonané riadne a včas. 66. Ďalej poukázal na technicko-právnu líniu, podľa ktorej mal fond preveriť splnenie podmienky zákonného verejného obstarávania ešte pred poskytnutím dotácie. V tejto súvislosti odkázal na zistenia interného auditu Ministerstva životného prostredia, ktorý podľa neho poukazoval na pochybenia žalobcu, a na ďalšie metodické materiály MF vrátane Metodickej pomôcky (príloha č. 1) a Metodické usmernenie MF/011980/2021-1411, a zdôraznil požiadavku preventívnej kontroly na predchádzanie spätnému vymáhaniu prostriedkov. 67. Pokiaľ ide o výsledky kontroly verejného obstarávania žalovaný poukázal, že protokol z 20.12.2021 a jeho dodatok z 17.02.2022 nie sú pre súd rozhodujúci o žalobe právne záväzné a že žalobcom citovaný § 175 zákona o verejnom obstarávaní nemožno na danú situáciu mechanicky aplikovať; doplnil aj vysvetlenia k priebehu komunikácie, ktorými odmietol námietky o pasivite obce pri dokladovaní verejného obstarávania. 68. Poukázal tiež na záväzky a spory s dodávateľom t.j. na neuhradené faktúry z jesene 2022 (napr. č. 2220040 z 15.09.2022; č. 2220054 z 07.11.2022; č. 2220057 z 11.11.2022), vydanie platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo 17.02.2023 pod sp. zn. 34Up/253/2023 a následné exekučné konania 317EX 228/23 a 317EX 418/23; upozornil na nárast finančného tlaku na obec. Zároveň odmietol výklad, podľa ktorého by obec len pasívne ignorovala upomienky dodávateľa. 69. Pokiaľ ide o trestné konanie uviedol, že Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove (č. KRPZPO-19-004/2022-SI) odmietlo vec podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku. 70. Zopakoval a navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať mu 100 % náhradu trov konania. 71. V súvislosti so zmenou organizácie súdnictva, ktorá nastala dňom 01.06.2023 (účinnosťou zákona č. 150/2002 Z.z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov - súdna mapa), došlo k prechodu kauzálnej príslušnosti z Okresného súdu Poprad na Okresný súd Prešov vec teda bola postúpená tunajšiemu súdu. 72. Tunajší súd nariadil pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní, ktoré však neboli úspešné a následne po prvom otvorení pojednávania dňa 18.02.2025 súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a pripustil súd zmenu žaloby. 73. Pokiaľ ide o skutkový stav veci z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že žalobca dňa 22.11.2019 zverejnil výzvu č. B-1/2020 na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na podporné programové aktivity v oblasti vodného hospodárstva. Výzva bola obsahovo naviazaná na dlhodobý materiál k financovaniu rozvoja verejnej vodohospodárskej infraštruktúry a určovala postupy, podmienky a lehoty pre žiadateľov. Cieľ výzvy bol formulovaný tak, že mala podporiť činnosti smerujúce k napĺňaniu cieľov štátnej environmentálnej politiky v oblasti ochrany a využívania vôd, resp. k udržateľnému a účelnému využívaniu vodných zdrojov podľa osobitných predpisov (vodné právo a súvisiace nariadenia). Išlo teda o podporu verejnej vodohospodárskej infraštruktúry (najmä verejných vodovodov a kanalizácií) tam, kde investície prispievali k ochrane vôd, zvýšeniu napojenia obyvateľov a dosiahnutiu environmentálnych cieľov. Výzva stanovila aj rámec oprávnených nákladov a obdobia (výslovne trvala na primeranosti, hospodárnosti, efektívnosti, reálnom vykonaní a preukázateľnosti nákladov, ich väzbe na schválenú zmluvu/aktivitu a na dodržaní pravidiel verejného obstarávania) a určovala oprávnené obdobie realizácie a financovania (od 01.01.2020 do 31.10.2022). Z výzvy tiež vyplývalo, že dotácia
mala byť čerpaná len na činnosti a práce opísané v zmluve o poskytnutí dotácie a v súlade s podmienkami výzvy a z časti „Prílohy k žiadosti o poskytnutie dotácie“ vyplynulo, že žiadateľ bol povinný predložiť aj uzatvorenú zmluvu o dielo medzi žiadateľom a vybraným dodávateľom, vrátane položkovitého rozpočtu, čo znamenalo, že vyzývateľ (Environmentálny fond) mal už pri posudzovaní žiadosti k dispozícii zmluvnú a rozpočtovú dokumentáciu žalovaného. 74. Súd mal preukázané, že medzi žalobcom ako poskytovateľom dotácie a žalovaným ako príjemcom dotácie bola 28.10.2020 uzatvorená zmluva č. 14711608U01 o poskytnutí podpory z Environmentálneho fondu formou dotácie uzatvorená podľa § 4 ods. 4 a § 10 ZoEF a podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Obchodného zákonníka) a zákona č. 502/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len o rozpočtových pravidlách verejnej správy). 75. Podľa Čl. II. bodu 2 Zmluvy o poskytnutí dotácie rozhodnutím ministra životného prostredia Slovenskej republiky o poskytnutí podpory formou dotácie Environmentálneho fondu č. 147116/ B-1-62/20 zo dňa 04.03.2020 vydaného podľa § 4e ods. 4 zákona o environmentálnom fonde bola na základe žiadosti príjemcu dotácie č. 147116 zo dňa 16.12.2019, podanej v rámci výzvy č. B-1/2020, poskytnutá príjemcovi dotácia vo výške 2 370 078 Eur. 76. V zmysle ČI . IV. bod 6 Zmluvy o poskytnutí dotácie: Príjemca dotácie je povinný poskytnutú dotáciu použiť výlučne na účel realizácie projektu špecifikovaného v bodoch 1.a3. tohto Článku zmluvy a spôsobom a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve. 77. V zmysle ČI . VII . bod 1 Zmluvy o poskytnutí dotácie: Príjemca dotácie sa zaväzuje použiť poskytnutú dotáciu (Článok V. bod 1.) výlučne na účel vymedzený v Článku IV. zmluvy a za dodržania podmienok stanovených touto zmluvou. 78. V zmysle ČI . VII . bod 3 Zmluvy o poskytnutí dotácie: Príjemca dotácie sa zaväzuje zabezpečiť hospodárne, efektívne, účinné a účelové vynakladanie poskytnutej dotácie v súlade so zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách“). 79. V zmysle ČI. IX. bod 1 Zmluvy o poskytnutí dotácie: Príjemca dotácie berie na vedomie, že finančné prostriedky poskytnuté formou dotácie na základe tejto zmluvy sa považujú podľa zákona o rozpočtových pravidlách za verejné prostriedky. 80. V zmysle ČI. XI. bod 2 Zmluvy o poskytnutí dotácie: K ukončeniu zmluvy môže dôjsť aj odstúpením od zmluvy jednou zo zmluvných strán, a to v prípade porušenia zmluvy podstatným alebo nepodstatným spôsobom druhou zmluvnou stranou. Odstúpenie od zmluvy je v takomto prípade účinné dňom preukázateľného doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy druhej zmluvnej strane. Odstúpenie od zmluvy je spojené s povinnosťou príjemcu dotácie vrátiť poskytnutú dotáciu v celom rozsahu. 81. Podľa výpisu z účtu (č. l. 29) OTP Banka Slovensko č. 16858909/5200 (IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) vedeného na Obec Kravany, od 21.12.2018 do 11.11.2020 bol počiatočný stav účtu nulový, na účte sa dňa 11.11.2020 pripísala jednorazová kreditná platba vo výške 2 368 909,43 Eur, predmetné finančné prostriedky boli prijaté na osobitný účet obce. 82. Podľa listiny (č. l. 29) „Účtovný denník – rok 2020, doklad B15/1“ Obce Kravany, bolo zaúčtované prijatie prostriedkov označených v poznámke ako Dotácia na ČOV (účty 221016/357024 a pod.) v sume 2 368 909,43 Eur, s rozpočtovým zaradením P321000-000000-4500-000000-0100. Pod dokladovou časťou bola poznámka „ZÁKLADNÁ FINANČNÁ KONTROLA vykonaná v zmysle § 7 zákona NR SR č. 357/2015 Z. z.“, v ktorej boli vyznačené príslušné kontrolné kritériá a vo vyjadrení bolo označené, že finančnú operáciu je možné vykonať. Kontrola bola datovaná 12.11.2020 a podpísaná zodpovednou osobou. 83. Žalobca (poskytovateľ dotácie) listom zo dňa 17.06.2022 pod č. konania 14748/2022 adresovaným žalovanému oznámil, že odstupuje od zmluvy č. 147116 08U01 o poskytnutí podpory formou dotácie (uzavretej 05.11.2020) na projekt Kanalizácia a ČOV v obci D.. Súčasne žalovaného vyzval, aby
vrátil celú poskytnutú dotáciu vo výške 2 370 078,00 Eur do 15 kalendárnych dní od doručenia listu, bezhotovostne na určený účet v Štátnej pokladnici. Upozornil, že pri nesplnení povinnosti fond uplatní nárok súdnou cestou. 84. Žalobca odstúpenie odôvodnil tým, že podľa zmluvy bol príjemca oprávnený uhrádzať faktúry dodávateľa len po predchádzajúcom kladnom stanovisku fondu. Dňa 05.10.2021 fond doručil príjemcovi „sprievodný list“ k dokladovaniu čerpania; k 29.09.2021 mal príjemca zaslať doklady. Po preverení bankových pohybov zistil viacero úhrad dodávateľovi bez predchádzajúceho kladného stanoviska fondu. Fond priebežne vyzýval príjemcu na vysvetlenie listami z 01.12.2021, 07.01.2022 a 01.03.2022. 85. Neoprávnené použitie finančných prostriedkov – platby bez súhlasu fondu (porušenie čl. VI bod 2 zmluvy). Fond podľa výpisov z účtu identifikoval, že príjemca: Dňa 20.09.2021 previedol 539 152,84 Eur na účet dodávateľa projektu, dňa 29.10.2021 (po identifikácii výpisu) fond zistil ďalšiu sumu 437 845,34 Eur použitú na úhrady bez súhlasu, celkovo mal príjemca uhradiť 976 998,18 Eur dodávateľovi z bankového účtu príjemcu bez predchádzajúceho kladného stanoviska fondu. Fond to kvalifikoval ako porušenie povinností podľa Čl. VI bod 2 zmluvy; podľa Čl. XI bod 3 písm. a) (a v spojení s Čl. XI bod 2) ide o porušenie zmluvy podstatným spôsobom odôvodňujúce odstúpenie. 86. Porušenie povinnosti správneho a zákonného výberu dodávateľa - (porušenie čl. IV bod 5 zmluvy) Fond poukázal na výsledky kontroly Úradom pre verejné obstarávanie (ÚVO), ktorá bola zdokumentovaná v protokole z 18.03.2022 a dodatku z 17.02.2022. Podľa fondu príjemca pri výbere dodávateľa postupoval v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, čím porušil podmienku poskytnutia dotácie ustanovenú v čl. IV bod 5 zmluvy (príjemca bol povinný zabezpečiť výber dodávateľa v súlade so zákonom, resp. právnym predpisom obdobným, ktorý je v danom čase účinný). Porušenie tohto článku zmluva výslovne označuje za porušenie podstatným spôsobom. 87. Rozdiely medzi vyfakturovanými a skutočne vykonanými prácami a dodávkami (kontrolné zistenie č. 3). Pri fyzickej obhliadke diela (fond uviedol dátum 23.06.2021 v rámci výkonu finančnej kontroly na mieste FNKM) bolo zistené, že vyfakturované práce a dodávky úplne nezodpovedali skutočne vykonaným prácam; fond uviedol aj oceňovaciu tabuľku rozdielov (vrátane položiek ako kombinovaný stojací ZETA, umývadlá Lyra, Kolo a pod.), pričom po prepočte fond vyčíslil neuplatnené práce/dodávky v hodnote 396,00 Eur s DPH. Príjemca tým podľa fondu porušil záväzok realizovať projekt v súlade s rozpočtom a predloženými dokladmi (čl. VII bod 2 a čl. IV bod 4 zmluvy), čo zmluva tiež kvalifikuje ako porušenie podstatným spôsobom. 88. Realizácia diela v rozpore s projektovou dokumentáciou (kontrolné zistenie č. 4). Ďalšia fyzická obhliadka (fond uviedol dátum 12.04.2022) zistila, že určitá časť kanalizačnej stoky („stoka C“ – odbočka pri šachte) bola vybudovaná v inom trasovaní oproti projektovej dokumentácii (uvádza sa rozdiel 36 m, špecifikácia stoka 600/323 a 600/71, resp. 600/123; tiež zaevidovanie zmeny pod č. 374). Príjemca podľa fondu: nerešpektoval dokumentáciu a neinformoval fond o zmene projektu do 10 kalendárnych dní (povinnosť podľa čl. VII bod 5 zmluvy), tým porušil zmluvu nepodstatným spôsobom, avšak v kumulácii s vyššie uvedenými porušeniami fond zohľadnil aj toto zistenie pri rozhodnutí odstúpiť. 89. Žalobca v závere odstúpenia vyhodnotil, že príjemca sa dopustil porušení zmluvy: podstatným spôsobom (pre rozsah a povahu porušení čl. IV bod 5 a čl. VI bod 2, ako aj súvisiacich ustanovení čl. VII bod 2 a čl. IV bod 4), a nepodstatným spôsobom (pri porušení čl. VII bod 5). Podľa čl. XI bod 3 písm. a) a čl. XI bod 2 dotačnej zmluvy si strany dohodli, že takéto porušenia zakladajú právo poskytovateľa odstúpiť od zmluvy. Fond toto právo využil a výslovne vyhlásil: „poskytovateľ dotácie týmto odstupuje od dotačnej zmluvy“. Zmluva mala byť podľa jej znenia účinne ukončená dňom preukázateľného doručenia oznámenia o odstúpení príjemcovi dotácie. S odstúpením fond spojil povinnosť príjemcu vrátiť celú poskytnutú dotáciu v sume 2 370 078,00 Eur do 15 kalendárnych dní od doručenia listu na špecifikovaný účet fondu vedený v Štátnej pokladnici. 90. Z priloženej doručenky vyplýva, že zásielka obsahujúca odstúpenie od dotačnej zmluvy bola žalovanému doručená dňa 20.06.2022.
91. Podľa protokolu (č. l. 33) o výsledku kontroly dodržiavania zákona pre verejné obstarávanie Úradu pre verejné obstarávanie č. 8547 6000/2021 OD/4 (č.l. 33) na ktorú dal podnet Environmentálny fond (listom č. V 4520/2021 zo dňa 01.07.2021) na preverenie zákonnosti zadávania zákazky „Kanalizácia a ČOV obce Kravany“, bolo konštatované, že obec Kravany pri zadávaní zákazky porušila viaceré ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní. Kontrolu vykonávali pracovníci odboru dohľadu ÚVO od 23.08. do 20.12.2021, a ÚVO v protokole konštatoval, že obec nevyžiadala ani nevyhodnotila doklady preukazujúce technickú a odbornú spôsobilosť víťazného uchádzača VODOHOSPODÁRSKE STAVBY a. s., neposúdila splnenie minimálnych kvalitatívnych štandardov a konala v rozpore s princípom transparentnosti. Tieto nedostatky boli kvalifikované ako porušenia § 28 ods. 1 písm. c), § 44 ods. 1 v spojení s § 33 ods. 5 a § 9 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní; úrad výslovne uviedol, že takéto konanie mohlo ovplyvniť výsledok súťaže. 92. Po doručení pôvodného protokolu z 20. 12. 2021 dostala kontrolovaná Obec Kravany možnosť písomne sa vyjadriť k zisteniam (§ 146b ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní). V lehote (15 pracovných dní) obec zaslala list OCUKA-S2021/0011-3 z 11. 01. 2022, v ktorom k jednotlivým kontrolným zisteniam predložila doplňujúce vysvetlenia a prílohy. Kontrolná skupina ÚVO tieto vyjadrenia posúdila a 17. 02. 2022 vyhotovila dodatok. Dodatok (č.l. 50) sa týka výlučne vplyvu dvoch kontrolných zistení na výsledok súťaže; vecná podstata porušení (§ 9, § 28, § 33, § 44, § 100 zákona o VO) zostala zachovaná. Kontrolná skupina spresnila formuláciu a rozlíšila dve časti, pri požiadavke na minimálne 5-ročnú prax hlavného stavbyvedúceho so zameraním na vodohospodárske stavby: porušenie „mohlo mať vplyv“; pri požiadavke na skúsenosti s ČOV ? 1 000 EO: porušenie „nemalo vplyv“ na výsledok VO. Podstata kontrolných zistení a konštatovanie, že obec postupovala v rozpore so zákonom o VO (článok IV bod 5 dotačnej zmluvy), zostali v platnosti; Dodatok rozlíšil mieru vplyvu jednotlivých nedostatkov na výsledok verejného obstarávania. 93. Súd vykonal dokazovanie faktúrami dodávateľa VODOHOSPODÁRSKE STAVBY a. s. za práce na projekte „Kanalizácia a ČOV obce Kravany“, z ktorých vyplynulo, že obec postupne preberala a uhrádzala stavebné práce v roku 2021 v celkovej výške 1 316 735,44 Eur vrátane DPH, pričom len prvé dve platby boli riadne schválené Environmentálnym fondom, kým nasledujúce štyri obec preplatila bez predchádzajúceho súhlasu fondu. 94. Faktúra č. 2200129 z 14.01.2021 (č. l. 57) vyúčtovala práce vykonané od začiatku výstavby po 31.12.2020 v sume 75 555,18 Eur. Na listine je pečiatka obce „Schvaľujem s úhradou“ a doložka, že faktúru schválila kontrola Environmentálneho fondu dňa 26.04.2021. 95. Faktúra č. 2210001 z 04.02.2021 (č. l. 58) pokrýva obdobie 01.01.2021 – 31.01.2021 a sumu 212 761,09 Eur. Aj pri nej je pečiatka obce a rukou dopísané, že bola schválená Environmentálnym fondom 26.04.2021. 96. Faktúra č. 2210014 z 09.03.2021 (č. l. 59) za práce medzi 01.02.2021 a 28.02.2021 predstavuje 182 829,06 Eur splatná dňa 08.04.2021. Obec realizovala úhradu dňa 20.09.2021. 97. Faktúra č. 2210018 z 08.04.2021 (č. l. 60) za marcové práce (01.03.2021 – 31.03.2021) vo výške 158 199,02 Eur; splatná dňa 08.04.2021, obec ju uhradila 20.09.2021, opäť bez doloženého súhlasu fondu. 98. Faktúra č. 2210040 z 15.06.2021 (č. l. 61) pokrýva májové práce (01.05.2021 – 31.05.2021) splatná 15.06.2021 v sume 226 501,25 Eur a bola preplatená 20.09.2021 bez predchádzajúceho stanoviska Environmentálneho fondu. 99. Faktúra č. 2210057 z 02.09.2021 (č. l. 62) vyúčtovala práce za obdobie 01.06.2021 – 31.08.2021 v sume 460 889,84 Eur splatná dňa 02.10.2021; obec realizovala úhradu 08.10.2021, pričom ani k tejto faktúre sa nenachádza schválenie fondom. 100. Z týchto listinných dôkazov teda jednoznačne mal súd preukázané, že obec mala voči dodávateľovi oprávnené záväzky, ktoré postupne hradila, avšak po 26.04.2021 (keď fond odsúhlasil iba prvé dve faktúry) už uhrádzala ďalšie štyri faktúry bez požadovaného predchádzajúceho kladného stanoviska Environmentálneho fondu, čím naplnila skutkový dôvod, na ktorý sa fond neskôr odvolal pri odstúpení od dotačnej zmluvy.
101. Súd vykonal dokazovanie návrhom správy (č. l. 72) o výsledku finančnej kontroly na mieste č. 04/2021 Environmentálneho fondu a jej prílohami, z ktorých vyplynulo toto: 102. Environmentálny fond v období od 10.03.2021 do 12.04.2022 uvádzal, že preveril čerpanie dotácie a dodržiavanie zmluvných podmienok pri projekte „Kanalizácia a ČOV Kravany“. Kontrola sa uskutočnila v obci v troch termínoch (10.03.2021, 23. 06.2021 a 12.04.2022) a zahŕňala prehliadku diela, bankové výpisy dotovaného účtu za roky 2020 – 2021, faktúry, účtovné doklady a sprievodnú dokumentáciu. Kontrolná skupina vyhotovila návrh správy 03.05.2022. Z listín vyplynulo, že obec Kravany dňa 11.11.2020 prijala na osobitný dotačný účet celú dotáciu 2 368 909,43 Eur a z tohto účtu následne čerpala financie na úhradu faktúr. Fond konštatoval štyri hlavné kontrolné zistenia: kontrola vychádzala z protokolu ÚVO z 20.12.2021 a jeho dodatku z 17.02.2022; obec podľa fondu postupovala pri výbere dodávateľa v rozpore so zákonom, čo zakladalo podstatné porušenie čl. IV bod 5 dotačnej zmluvy. Ďalej obec z dotačného účtu zaplatila faktúry č. 2210018 (08.04.2021), 2210040 (15.06.2021) a 2210057 (02.09.2021) v celkovej výške 976 998,18 Eur, hoci fond predchádzajúce kladné stanovisko nevydal; tým porušila čl. VI bod 2 zmluvy, čo zmluva označovala za podstatné porušenie oprávňujúce fond od zmluvy odstúpiť. Pri obhliadke dňa 23.06.2021 a kontrolnom porovnaní so súpisom prác zistila kontrolná skupina, že niektoré fakturované dodávky (kombinovaný klozet Zeta, umývadlá Lyra, akumulačný elektrický ohrievač vody) neboli na mieste dodané; škoda bola vyčíslená na 396 Eur s DPH. Porušenie povinnosti realizovať projekt podľa rozpočtu a dokladov bolo fondom vyhodnotené ako podstatné. Dňa 12.04.2022 zistila kontrolná skupina, že stoka „C“ bola zrealizovaná v trasovaní, ktoré sa líšilo od schválenej dokumentácie o 36 m; obec o tejto zmene fondu v lehote 10 dní neoznámila. Fond kvalifikoval porušenie čl. VII bod 5 zmluvy ako nepodstatné, avšak v súlade so zmluvou ho pripojil k ostatným pochybeniam. 102.1 Správa nadviazala na tieto zistenia návrhmi opatrení (dodržiavať čl. IV pri výbere dodávateľa, čl. VI pri predkladaní faktúr na schválenie, čl. VII pri oznamovaní zmien) a určila obci lehotu do 27.05.2022 na predloženie písomného zoznamu prijatých opatrení a do 03.06.2022 na ich splnenie. 103. Žalobca (č. l. 280 a č. l. 422) v rámci finančnej kontroly na mieste č. 4/2021 (od 09.03.2021) adresoval obci písomnú výzvu na doplnenie dokumentov a podkladov. Žiadal v lehote 5 pracovných dní doručiť originály alebo úradne osvedčené kópie úplného spisu k verejnému obstarávaniu na projekt „Kanalizácia a ČOV obce Kravany“, a to najmä: stanovisko a zdôvodnenie predpokladanej hodnoty zákazky, súťažné podklady a evidenciu záujemcov, oznámenia a komunikáciu vo VO, všetky predložené ponuky, listiny k zriadeniu komisie (vrátane dokladov o odbornej spôsobilosti členov komisie), žiadosti o nápravu, potvrdenie o zložení zábezpeky, podklady k uzavretiu Dodatkov č. 1 až 6 k Zmluve o dielo č. 314/2016 (vrátane upraveného výkazu výmer a indexácií), doklad o odovzdaní staveniska, správy o výsledkoch doterajších kontrol VO, kópiu celej zmluvy o dielo so všetkými dodatkami, doklad o zmene zodpovedného zástupcu zhotoviteľa, IBAN účtu na zloženie 10 % záruky, výpis o zložení 5 % spoluúčasti, aktuálny výpis z dotačného účtu, doklad o zaúčtovaní dotácie a doklad o zaúčtovaní 5 % doplatku dodávateľovi. Fond zároveň upozornil, že o výsledku kontroly bude obec vyrozumená a pripomenul sankcie pri nesplnení povinností kontrolovaného subjektu. Z tohto dôkazu vyplynulo, že fond vyžiadal kompletnú obstarávaciu, zmluvnú a finančnú dokumentáciu k projektu a že už v čase kontroly mal mať k dispozícii úplný zmluvný spis vrátane všetkých dodatkov a rozpočtov. 104. Z vyjadrenia žalovaného k návrhu správy (č. l. 77) o výsledku finančnej kontroly na mieste č. 04/2021, vyplynulo, že žalovaný využil zákonnú možnosť podať písomné námietky podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 357/2015 Z. z.; a uznal, že návrh správy obsahoval štyri kontrolné zistenia, ale ku každému z nich uplatnil kvalifikované výhrady, k výberu dodávateľa namietal, že ÚVO nepreukázal, že zistené porušenia zákona o VO skutočne ovplyvnili výsledok súťaže, a poukázal na uplynutie archivačnej lehoty, pre ktorú nebolo možné posúdiť kompletne celý obstarávací spis; pri úhradách faktúr bez súhlasu fondu argumentoval predchádzajúcimi kladnými stanoviskami fondu k prvým faktúram a taktiež tým, že obec konala v súlade s platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica z 03.09.2021; pri rozdieloch medzi fakturovanými a skutočne vykonanými prácami poukázal na nepatrnú hodnotu zisteného rozdielu (376,20 Eur) a spochybnil kvalifikáciu „podstatné porušenie“; pri odchýlke trasy stoky „C“ tvrdil, že zmena nemala vplyv na účel projektu a bola realizovaná v teréne z technických dôvodov, pričom fond detaily zmeny posúdil bez zopakovania autorizačného procesu. Navrhol fondu, aby závery kontrolných zistení prehodnotil.
105. Podľa správy (č. l. 86) o výsledku finančnej kontroly na mieste č. 04/2021 zo dňa 24.05.2022, žalobca napriek vyššie uvedenému konštatoval, že povinná osoba pri výbere dodávateľa postupovala v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní a tým porušila článok IV bod 5 dotačnej zmluvy, opakovane bez predchádzajúceho súhlasu Environmentálneho fondu uhradila dodávateľovi faktúry z dotačného účtu (konkrétne faktúry č. 2210018 z 08.04.2021, 2210040 z 15.06.2021 a 2210057 z 02.09.2021), čím porušila článok VI. bod 2 zmluvy, nezrealizovala práce v súlade so schváleným rozpočtom projektu – pri faktúre č. 2210018 z 08.04.2021 bol zistený rozdiel nevyfakturovaných dodávok v hodnote 396 Eur – a tým porušila článok VII bod 2 zmluvy, nezrealizovala časť diela v súlade s projektovou dokumentáciou (posun stoky „C“ o 36 m bez oznámenia fondu) a tým porušila článok VII bod 5 zmluvy, sa dopustila porušenia Dotačnej zmluvy podstatným spôsobom; podľa článku XI bod 3 písm. a) a článku XI bod 2 zmluvy je preto Environmentálny fond oprávnený odstúpiť od zmluvy a požadovať vrátenie celej poskytnutej dotácie. 106. Súd vykonal dokazovanie aj e-mailovou komunikáciou starostu obce Kravany s Environmentálnym fondom a listom právneho zástupcu obce (č.l.229 až 234), z ktorých vyplynulo, že obec opakovane žiadala fond o písomné stanoviská k úhrade faktúr po vykonanej kontrole na mieste a upozorňovala na plynie lehoty a riziko omeškania voči zhotoviteľovi. Konkrétne, dňa 20.04.2021 starosta obce e-mailom adresovaným riaditeľovi fondu požiadal o písomné stanovisko, prečo nemôže po splatnosti uhradiť dodávateľovi faktúry č. 2200129 (75 555,18 Eur) a č. 2210001 (212 761,09 Eur), keďže podľa výsledku finančnej kontroly na mieste z 10.03.2021 neboli zistené nezrovnalosti medzi skutočne vykonanými a vyfakturovanými prácami a po osobnom rokovaní dňa 31.03.2021 sa vec neposunula. Následne starosta e-mailami zo dňa 23.07.2021, 03.08.2021 a 05.08.2021 opakovane žiadal zástupcov fondu (projektovú manažérku a referenta kontroly) o informáciu o výsledku kontroly vykonanej 23.06.2021, o ďalší postup a o zaslanie stanovísk k predmetným faktúram, pričom uvádzal, že uplynula približne 30-dňová lehota od kontroly bez odozvy zo strany fondu. 107. Listom právneho zástupcu obce zo dňa 17.08.2021 bola Environmentálnemu fondu doručená formálna výzva, v ktorej sa namietalo omeškanie fondu s poukazom, že fond mal k dispozícii všetky podklady potrebné na udelenie súhlasov už od júna 2021, a požadovalo sa, aby fond v lehote 5 dní oznámil súhlas s úhradou stavebných prác, najmä sumy 539 152,84 Eur. V liste sa zároveň poukazovalo na predžalobnú výzvu zhotoviteľa na zaplatenie tejto sumy, na riziko navýšenia nárokov zhotoviteľa v súdnom a exekučnom konaní a na možné škody spôsobené nečinnosťou fondu; list obsahoval aj otázky k právnemu základu kontrolných úkonov fondu a tvrdenia o nedostatku komunikácie zo strany konkrétnych zamestnancov fondu. 108. Súd vo veci vykonal dokazovanie aj odpoveďou Ministerstva financií SR č. MF/014937/2021-1417 zo dňa 22.10.2021 (č.l.312) adresovanou starostovi obce Kravany. Z tohto vyplynulo, že ministerstvo posúdilo žiadosť starostu o pomoc pri riešení problému s kontrolami Environmentálneho fondu a konštatovalo, že Environmentálny fond je orgánom verejnej správy oprávneným vykonávať administratívnu finančnú kontrolu aj finančnú kontrolu na mieste podľa zákona č. 357/2015 Z. z., pričom je zodpovedný za overenie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti nakladania s verejnými prostriedkami v súlade s právnymi predpismi, uzavretou zmluvou, rozhodnutím a podmienkami poskytnutia verejných financií. Zároveň bolo preukázané, že zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite ani zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde neupravovali lehoty, v akých má byť finančná kontrola vykonaná; prípadné lehoty môžu vyplývať len z interných predpisov orgánu verejnej správy alebo zo zmluvných dojednaní medzi fondom a prijímateľom, a ak takéto úpravy chýbajú, kontrola má byť uskutočnená „bez zbytočného odkladu“. Ministerstvo financií zároveň odporučilo, aby obec do budúcna v zmluvách o dielo výslovne upravovala mechanizmus úhrad (napríklad naviazanie splatnosti faktúr dodávateľa na uvoľnenie/poskytnutie finančných prostriedkov zo strany Environmentálneho fondu), čím by sa zohľadnil tok verejných financií a predišlo by sa sporom o platby a úroky z omeškania. Na záver ministerstvo uviedlo, že podania tohto druhu využíva ako zdroj informácií pre plánovanie vládnych auditov a bude sledovať postup Environmentálneho fondu v predmetnej problematike. 109. Podľa platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3Up/1417/2021 zo dňa 03.09.2021 (č.l.135) a následnými upomienkami dodávateľa VODOHOSPODÁRSKE STAVBY a. s. (č.l.237 až 239), zo dňa 04.11.2021, 11.07.2022 a 16.06.2022 vyplynulo, že dodávateľ si voči žalovanému - obci úspešne uplatnil súdnou cestou pohľadávku vo výške 539 152,84 Eur (ktorú obec
následne uhradila), avšak naďalej trvali povinnosti obce uhradiť úroky z omeškania a trovy konania z platobného rozkazu a zároveň mala obec ďalší omeškaný záväzok z faktúry č. 2220004 so zostatkom 61 549,46 Eur. 110. Vo veci žalovaný poukazoval, že „neplatil len na základe upomienok“, viedol rokovania s dodávateľom a bol upozornený, že veriteľ pristúpi k súdnym návrhom a exekučnému vymáhaniu; na podporu uvádzal konkrétne faktúry (č. 2220040 z 15.09.2022, č. 2220054 z 07.11.2022, č. 2220057 z 11.11.2022) a exekučné konania 317EX 228/23 (č.l. 320) a 317EX 418/23 (č.l.324), ktoré boli začaté na základe toho, že Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 04.01.2023 platobný rozkaz sp. zn. 15Up/1796/2022, ktorým priznal žalobcovi VODOHOSPODÁRSKE STAVBY a. s. voči obci Kravany istinu 308 564,12 Eue s úrokom z omeškania 9 % ročne od 16.10.2022 do zaplatenia a náhradu trov (paušál 40 Eur a trovy právneho zastúpenia 13 033,04 Eur). Na jeho podklade súdny exekútor JUDr. Radovan Ferenc začal exekúciu – upovedomením zo dňa 01.03.2023, sp. zn. 317EX 228/23 – 11 MM, v ktorom vyčíslil aj príslušenstvo a predbežné trovy exekúcie a Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 02.03.2023 ďalší platobný rozkaz sp. zn. 34Up/253/2023, ktorým priznal žalobcovi ďalšie plnenia voči obci Kravany: 171 235,12 Eur s úrokom z omeškania 11 % ročne od 08.12.2022 do zaplatenia a 50 719,99 Eur s úrokom z omeškania 11 % ročne od 12.12.2022 do zaplatenia; zároveň priznal náklady (paušál 40 Eur a trovy konania 8 764,00 Eur). Na základe tohto exekučného titulu exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 25.04.2023, sp. zn. 317EX 418/23 – 12 MM, s uvedením príslušenstva a predbežných trov exekúcie. Upomienky žalobcu adresované obci (napr. zo dňa 04.11.2021 a 11.07.2022) preukazovali, že obec síce dňa 21.09.2021 uhradila priznanú istinu 539 152,84 Eur podľa skoršieho platobného rozkazu, no žalobca následne požadoval úhradu úrokov z omeškania v sume 13 855,12 Eur a náhradu trov konania 21 621,59 Eur, ako aj úhradu ďalšej neuhradenej faktúry č. 2220004 so zostatkom 61 549,46 Eur, pričom upozornil na hrozbu vymáhania v exekúcii. 111. Ďalej bolo preukázané, že Ministerstvo životného prostredia SR – odbor vnútorného auditu spracovalo Správu z vnútorného auditu č. 2/2020 (auditované obdobie 01.01.2017 – 31.03.2020 č. l. 283) zameranú na systémový audit a audit zhody v Environmentálnom fonde. Zo záverov auditu vyplynulo, že bola identifikovaná „nedostatočná kontrola podmienok poskytovania podpory formou dotácie – najmä v oblasti verejného obstarávania a zverejňovania zmlúv“, pričom riziko bolo hodnotené ako vysoké. Audit odporučil fondu sprísniť metodiku a procesné kontrolné mechanizmy, najmä pred poskytnutím dotácie preverovať zákonnosť a úplnosť verejného obstarávania, dokumentov k zmluve o dielo a jej dodatkom, finančnú preukázateľnosť rozpočtov a naviazané zmeny. Z tohto dôkazu vyplynulo, že už pred predmetnou kontrolou projektu v Kravanoch bol fondu známy systémový deficit a mal prijímať preventívne opatrenia smerujúce k dôslednej kontrole VO a zmluvných dokumentov pri poskytovaní dotácií. 112. Súd vykonal dokazovanie aj listinnými dôkazmi predloženými žalovaným (č.l.303 až 311), a to metodickými usmerneniami sekcie auditu a kontroly Ministerstva financií SR – najmä metodickým usmernením k finančnej kontrole vykonávanej podľa zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a metodickou pomôckou k vypracovaniu internej smernice na výkon finančnej kontroly. Z týchto listín vyplynulo, že finančná kontrola je jednotne chápaná ako súbor činností orgánu verejnej správy smerujúcich k overeniu hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti nakladania s verejnými prostriedkami od plánovania a nastavenia podmienok, cez uzatváranie zmlúv a čerpanie, až po konečné vysporiadanie a účtovné zaevidovanie. Usmernenia výslovne rozlišovali administratívnu kontrolu a kontrolu na mieste, ako aj predbežnú, priebežnú a následnú kontrolu, pričom za ich výkon zodpovedá štatutárny orgán kontrolujúceho subjektu. 113. Zároveň bolo preukázané, že „finančnou operáciou“ (alebo jej časťou) je pri dotáciách najmä poskytnutie a použitie verejných financií, uzavretie zmluvy o poskytnutí dotácie, dodatky, objednávky, fakturácia a úhrady. Pri každej z týchto častí sa podľa usmernení overuje najmä súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi, s výzvou poskytovateľa, so zmluvou a jej podmienkami, s projektovým rozpočtom a účelom dotácie, ako aj existencia a úplnosť podkladov (zmluvná dokumentácia, verejné obstarávanie, výkazy výmer, faktúry, bankové výpisy). Cieľom kontroly je predchádzať porušeniam rozpočtovej disciplíny, nehospodárnosti a nepreukázanosti výdavkov; ak kontrola zistí nedostatky, metodika predpokladá prijatie nápravných opatrení a môže viesť až k sankciám či vráteniu prostriedkov.
114. Usmernenia tiež stanovovali, že orgán verejnej správy má mať vlastnú internú smernicu k výkonu finančnej kontroly, ktorá presne upraví procesy, kompetencie a dokumentáciu pri kontrole dotácií. Súčasťou metodiky boli aj vzorové kontrolné otázky pre dotácie – od preverenia nastavenia podmienok poskytnutia, cez kontrolu uzavretia a plnenia zmluvy, až po overenie oprávnenosti a účelu jednotlivých úhrad. 115. Zo správy o výsledku kontroly Najvyššieho kontrolného úradu SR za rok 2021 (č. l. 313) vyplynulo, že Environmentálny fond nemal od roku 2018 aktualizovaný svoj štatút napriek následným zmenám a doplneniam zákona o Environmentálnom fonde, že v procese kontroly formálnej správnosti a úplnosti žiadostí neexistoval všeobecne záväzný predpis upravujúci spôsob tejto kontroly, že fond pri poskytovaní podpory opieral postup iba o interné smernice a administratívne zabezpečoval externé odborné hodnotenie na MŽP SR, avšak samotný proces externého hodnotenia – rozhodujúci pre zoraďovanie žiadostí na rokovanie Rady EF – nebol upravený v žiadnom internom predpise fondu a nevyznačoval sa dostatočnou transparentnosťou. 116. Z predložených metodických usmernení sekcie auditu a kontroly MF SR (vrátane metodickej pomôcky k vypracovaniu internej smernice) nevyplývala žiadna pevná, zákonom určená lehota (napr. 30/60 dní) na začatie alebo ukončenie finančnej kontroly – či už administratívnej, alebo kontroly na mieste. Dokumenty nastavovali procesný rámec (čo sa má overovať, aké podklady, kto je zodpovedný), nie časový limit dokončenia. Jediné lehoty, ktoré sa v materiáloch vyskytovali, sa týkali súčinnosti kontrolovaného (ad hoc lehoty určené kontrolujúcim vo výzvach na predloženie podkladov alebo vyjadrení). Zároveň sa určoval len okamih skončenia – kontrola na mieste sa považovala za skončenú dňom odoslania správy o výsledku kontroly – bez toho, aby bola stanovená maximálna dĺžka trvania konania. Z listín teda vyplynulo, že dĺžka finančnej kontroly sa odvíjala od rozsahu preverovania, dostupnosti podkladov a poskytnutej súčinnosti, nie od všeobecnej zákonnej lehoty. 117. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany poukázal aj na odpoveď ministra životného prostredia Slovenskej republiky zo dňa 13.01.2022 (č.l.317 až 319) na dotaz poslanca E. C., poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, z ktorej vyplynulo, že Environmentálny fond je podľa zákona č. 357/2015 Z. z. povinný pri každej predloženej žiadosti o platbu vykonávať administratívnu finančnú kontrolu a zároveň je oprávnený vykonať aj finančnú kontrolu na mieste; predmetom kontroly na mieste je overenie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a súladu fakturovaných prác so zmluvou a položkovitým rozpočtom. Pri obci Kravany fond v roku 2021 realizoval dve fyzické kontroly priebehu diela (10.03.2021 a 23.06.2021) a vedie jednu otvorenú finančnú kontrolu na mieste na základe poverenia riaditeľa; popri tom prebieha administratívna kontrola pri každej žiadosti o platbu. Vyhotovenie záverečnej/čiastkovej správy z kontrol nie je viazané na pevný uniformný termín – dĺžka závisí od súčinnosti kontrolovaného, rozsahu a povahy zistení a niekedy aj od nadväzujúcich konaní iných orgánov (ÚVO, orgány činné v trestnom konaní), ktoré môžu determinovať okamih ukončenia kontroly na mieste. Minister zároveň uviedol, že v roku 2021 Environmentálny fond vykonal približne 30 kontrol na mieste a nastavil režim dôsledného preverovania verejného obstarávania a oprávnenosti nákladov pred uvoľnením dotácie. 118. Ďalšie dokazovanie bolo vykonané aj výsluchom svedkov, pričom bol vypočutý vtedajší generálny riaditeľ žalobcu F. G., ktorý uviedol, že po prevzatí výsledkov vnútorného auditu z roku 2020, ktorý identifikoval približne dvadsaťšesť rizikových obcí s problémami vo verejnom obstarávaní, zriadil pracovnú skupinu. Táto skupina priebežne analyzovala zistenia a viedla s dotknutými samosprávami intenzívnu komunikáciu, pričom v prípade obce Kravany sa podľa jeho slov uskutočnili aj opakované osobné a telefonické rokovania so starostom. Svedok opisoval, že obec bola opakovane vyzývaná na doplnenie podkladov a, že dve čiastkové platby fondu riadne odsúhlasili, ďalšie úhrady však bez kompletných podkladov a bez ukončenia administratívnej finančnej kontroly odsúhlasené byť nemali. Ako hlavné dôvody uvažovaného, resp. následného odstúpenia od dotačného vzťahu označil závažné porušenia pri výbere zhotoviteľa a použitie finančných prostriedkov bez predchádzajúceho súhlasu fondu, pričom takýto postup samosprávy označil za precedens. 118.1 Ďalej vypovedal, že pri neposkytnutí požadovanej dokumentácie fond inicioval fyzické kontroly a podával podnety na UVO; po doručení výsledkov kontroly ÚVO fond, podľa neho postupoval smerom k ukončeniu zmluvného vzťahu. Zároveň uvádzal, že všeobecný „súhlas do budúcna“ na čerpanie prostriedkov neexistoval (najviac mohol komunikovať prísľub realizovateľnosti projektu), a hoci „nejaká“ metodika postupu existovala, na konkrétne interné predpisy a písomné
pokyny, z ktorých by vyplývala povinnosť dokončiť každý detail administratívnej finančnej kontroly ako podmienku odsúhlasenia platieb, si nevedel spomenúť. Zdôraznil, že fond riešil situácie autonómne v rámci pracovnej skupiny, nie na pokyn ministerstva, pričom cieľom bolo projekty buď bezpečne dokončiť, alebo zvoliť právne korektné riešenie bez poškodenia verejných financií; podľa jeho odhadu sa mimosúdne podarilo vyriešiť len menšiu časť obcí, pričom vo viacerých prípadoch sa uvažovalo o vrátení prostriedkov alebo o inom postupe. Na detaily o písomných výzvach na zastavenie prác či o zápisoch zo stretnutí si nepamätal, potvrdil však, že po kontrolách boli protokoly zasielané obciam aj fondu a na ne nadväzovali kroky vedúce k ukončeniu zmlúv. 119. Pokiaľ ide o výpoveď E. H. tento uviedol, že pôsobil na Environmentálnom fonde od roku 2021 a približne pred tromi rokmi z fondu odišiel, na viaceré okolnosti si už nepamätal. Uviedol, že sa nezúčastnil žiadneho osobného stretnutia na pôde fondu výslovne so zástupcami obce Kravany. Pripustil, že sa pravdepodobne stretol so starostom obce, avšak pre časový odstup si nevedel vybaviť, pri akej príležitosti a o čom sa diskutovalo. Spomenul si, že v roku 2020 prebiehal vnútorný audit a následne sa realizovali kroky vo väzbe na jeho zistenia, avšak konkrétne okolnosti priebehu a vykonávaných úkonov špecifikovať nevedel. Potvrdil, že dňa 20.05.2021 sa uskutočnilo stretnutie so starostom obce, na ktoré si pamätal, avšak obsah rokovania nepotvrdil a bližšie ho neopísal. Na doplňujúce otázky uviedol, že si nepamätal žiadne písomné súhlasy fondu viazané na čerpanie finančných prostriedkov v prospech obce Kravany, nevedel sa vyjadriť k prípadným metodickým postupom ani k tomu, kto mal na fonde na starosti komunikáciu s obcou. 120. Štatutárny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že je starostom obce od roku 2014 (predtým pôsobil ako starosta do roku 2001). Po návrate v roku 2014 zistil, že kanalizácia a ČOV neboli zrealizované vôbec. Od roku 2015 sa preto s kolegami usiloval projekt rozbehnúť a jedinou reálnou cestou financovania sa javili zdroje z Environmentálneho fondu. Opísal, že po rokoch 2016–2018 sa dotácie poskytovali len postupne a po častiach, kým v roku 2020 schéma prešla na „blokové“ financovanie celých projektov. 120.1 Verejné obstarávanie na zhotoviteľa prebehlo v roku 2015 (realizované bolo externou spoločnosťou Public Tenders s. r. o.) a na jeho základe bola 05. 11. 2020 uzatvorená dotačná zmluva. Po jej podpise sa dielo začalo realizovať – najskôr technológia ČOV a následne kanalizácia – pričom pre splnenie účelu projektu bolo podľa neho nevyhnutné, aby boli práce dokončené do 30. 10. 2022. 120.2 Uviedol, že obec pravidelne zasielala na fond žiadosti o súhlas s úhradou vystavených faktúr; robili to doporučenou poštou a prikladali stavebné denníky, fotodokumentáciu a ďalšie požadované podklady. Ku prvým faktúram za december, január a február prišli reakcie, potom však už nie. Písomný pokyn na prerušenie prác nedostal nikdy; jediný list, ktorý obdržal, informoval o „neobmedzenej možnosti výkonu kontroly“. V čase, keď si fond vyžiadal doplnenie dokladov z verejného obstarávania, obec požiadala o predĺženie lehoty približne o mesiac a kópie podkladov fondu zaslala; originály pritom držal ÚVO a fond mal mať príslušné dokumenty k dispozícii už pri podpise dotačnej zmluvy. Výstup z prípadnej kontroly ÚVO obci doručený nebol. 120.3 Starosta poukázal na viacero osobných a pracovných kontaktov s fondom a ministerstvom (spomínal komunikáciu a stretnutia, vrátane rokovania 20. 05. 2021), v ktorých obhajoval pokračovanie prác, aby sa projekt včas dokončil. Zdôraznil, že podľa jeho názoru nemal fond kompetenciu kontrolovať verejné obstarávanie, resp. takáto kontrola má byť časovo limitovaná; zároveň však rešpektoval, že fond vykonával administratívne a finančné kontroly. 120.4 Tvrdil, že zhotoviteľ dielo vykonával podľa zmluvy „na 100 %“ si plnil aj fakturačné a administratívne povinnosti. Dielo bolo riadne dokončené, skolaudované a odovzdané do užívania; obec následne pristúpila k úkonom smerujúcim k pripojeniu obyvateľov. Keďže súhlasy s úhradami z fondu neprichádzali a proces nebolo možné len tak zastaviť, obec sa pokúšala získať vyplatenie faktúr a napokon čelila exekučným konaniam. Uviedol, že fond a o vzniku týchto finančných rizík informoval; potvrdil, že ako štatutár dával súhlas k platobným príkazom obce a že fond upozorňoval na škodu hroziacu z prieťahov spôsobených neukončenou kontrolou. 120.5 Na otázku k procesnej obrane proti platobnému rozkazu priznal, že obec žiadne procesné úkony nepodnikla a písomná ponuka na mimosúdne urovnanie zo strany fondu neprišla. Opísal, že po
zmene vedenia fondu prebehli ďalšie rokovania, no konkrétne dohody na urovnaní dosiahnuté neboli. K otázke, či fond žiadal o predĺženie realizačného obdobia alebo sám aktívne komunikoval riešenie, uviedol, že fond v danom čase „nereagoval“ a s obcou nekomunikoval. 120.6 Napokon zhrnul, že jeho cieľom bolo priviesť do obce poslednú chýbajúcu inžiniersku sieť; obec poskytla všetky vyžiadané podklady tak fondu, ako aj ÚVO, a konala v súlade so zmluvou, kým prieťahy a neukončené kontrolné postupy fondu spôsobili, že úhrady faktúr neboli načas schválené, obec čelila exekúciám a musela riešiť dôsledky na svoj rozpočet, hoci dielo bolo dokončené a užívané. 121. Vyjadrenie žalobcu zo dňa 13.06.2025 121.1 Žalobca sa vo vyjadrení doručenom súdu po pojednávaní dňa 03.06.2025 vyjadril k výpovediam svedka I. G. a starostu p. J., ktoré priniesli nové skutočnosti, a zároveň navrhol vykonanie ďalších dôkazov. Uviedol, že z výpovede Ing. Vačoka vyplynulo, že obec Kravany bola identifikovaná auditom MŽP SR ako riziková obec pre porušenie zákona o verejnom obstarávaní. Správa o audite konštatovala porušenie princípov verejného obstarávania a odporučila ďalšie opatrenia. Žalobca preto požadoval vykonať finančnú kontrolu podľa zákona o finančnej kontrole (ZFK) a poukázal na zákonnosť svojho postupu, ktorý korešpondoval s Metodikou MF SR. ZFK smerovala „dovnútra“ obce a overovala splnenie podmienok verejného obstarávania pred podpisom dotačnej zmluvy, pričom žalobca kontroloval aj existenciu a úplnosť dokumentácie. Túto dokumentáciu žalovaný nepredložil včas – dôkazom mali byť listy žalovaného zo dňa 28.04.2021 a 28.05.2021, ktorými žiadal o predĺženie lehoty na jej doručenie. 121.2 Žalobca ďalej uviedol, že AFK, teda kontrola smerujúca navonok, bola vykonaná až na základe podozrení a dokumentov, ktoré obec predložila neskôr. Poukázal tiež na obmedzenia čerpania dotácie – žalobca nemohol bez súhlasu uvoľniť prostriedky, a to až do vydania kladného stanoviska. Finančné prostriedky na účte teda podľa žalobcu nemohli byť považované za odčerpané. Ďalej žalobca tvrdil, že konal v súlade s predpismi a pred uzatvorením zmluvy riadne preveril plnenie podmienok na strane žalovaného. Uviedol, že k podmienkam verejného obstarávania sa vyjadroval aj MŽP SR v liste zo dňa 02.07.2021, podľa ktorého prebiehala štandardná finančná kontrola. Žalobca považoval za dôležité zdôrazniť, že neexistuje časový limit na trvanie AFK, a že jej dĺžka závisí aj od súčinnosti žalovaného – ten však požadované doklady doručil až 16.06.2021. 121.3 V časti o konformnom postupe žalobcu žalobca zdôraznil, že prípad Kravian nebol ojedinelý – kontrola sa týkala viacerých obcí, v ktorých MŽP SR zistilo porušenia zákona o verejnom obstarávaní. Zo 26 dotknutých obcí bola v 18 vykonaná AFK. Pri niektorých obciach došlo k dohode so žalobcom o akceptácii sankcie, no v prípade Kravian k dohode nedošlo, čo viedlo k odstúpeniu od zmluvy. Žalobca uviedol, že vzhľadom na porušenia zákona a nesplnenie podmienok verejného obstarávania zo strany žalovaného, ako aj chýbajúcu dokumentáciu a jej oneskorené doručenie, bol jeho postup oprávnený a legitímny. Odstúpenie od zmluvy označil za súladné s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku. 121.4 Žalobca vo svojom vyjadrení poukázal, že žalovaný vo veci neniesol dôkazné bremeno ohľadom svojej procesnej obrany, nepredložil dôkazy. Poukázal na to, že zásady poctivého obchodného styku predstavujú konkretizáciu dobrých mravov a že ich korektív má byť využívaný iba ako krajné riešenie. V danom prípade nebolo možné takéto zásady aplikovať, pretože žalobca konal v rámci zákonom určenej finančnej kontroly, ktorá preverovala splnenie podmienok pred poskytnutím dotácie. Žalovaný podľa žalobcu nedodržal zmluvné povinnosti a nepodal dôkazy o tom, že mu vznikla ujma. 121.5 Žalobca uviedol, že zásah do práva žalovaného bol legitímny, zákonný a smeroval k ochrane verejných prostriedkov. Žalovaný nespolupracoval, neinformoval o procese AFK, nepredložil faktúry ani dokumenty včas a bez súhlasu žalobcu uhradil dodávateľské faktúry, čím porušil zákaz nakladania s prostriedkami. Navyše nevrátil nevyčerpané prostriedky vo výške 405 000 Eur. Žalobca tvrdil, že žalovaný nevzniesol žiadny návrh na zmier, ani nevyvinul snahu o mimosúdne riešenie. Tiež nepožiadal o predĺženie obdobia realizácie projektu napriek zákonnej možnosti. Zo strany žalovaného preto podľa žalobcu nebolo možné hovoriť o zásadách poctivého obchodného styku. V časti týkajúcej sa legitímnych očakávaní žalovaný tvrdil, že došlo k ich porušeniu, žalobca uviedol, že takéto očakávania nemohli vzniknúť, keďže žalovaný nepreukázal žiadne konkrétne uistenie zo strany kontrolného orgánu o oprávnenosti čerpania dotácie. Odvolával sa na rozhodnutia najvyšších súdov ČR a EÚ, ktoré
zdôrazňujú, že legitímne očakávania musia byť podložené konkrétnym a zákonným aktom orgánu verejnej moci. Poukázal, že AFK bola vykonaná v súlade so zákonom a že žalovaný nemohol očakávať pozitívne stanovisko v situácii, keď nesplnil podmienky verejného obstarávania. Z dôkazov tiež vyplývalo, že kontrola nebola svojvoľná, ale opodstatnená a reagovala na konanie žalovaného. Ako orgán verejnej moci bol viazaný zákonom a jeho postup bol preukázateľný, zákonný a smeroval k ochrane verejných prostriedkov. Zdôraznil, že sa v žiadnom prípade nepreukázalo porušenie právnej normy alebo konkrétneho postupu. Záverom preto navrhol vykonať dôkazy zo štyroch listinných dokumentov a poukázal, že ani jeden jeho postup nebol svojvoľný ani nezákonný. 122. Takto zistený skutkový stav súd posúdil podľa týchto právnych predpisov: 123. Podľa § 269 ods. 2, 3 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Obchodného zákonníka) , účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Dohoda o určitej časti zmluvy sa môže nahradiť dohodou strán o spôsobe umožňujúcom dodatočné určenie obsahu záväzku, ak tento spôsob nezávisí len od vôle jednej strany. Ak má chýbajúcu časť zmluvy určiť súd alebo určitá osoba, vyžaduje sa, aby dohoda mala písomnú formu, a platí obdobne § 291. 124. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. 125. Podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka, na účely odseku 2 subjektom verejného práva je a) štátny orgán, b) obec, c) vyšší územný celok, d) právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 4, e) združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden zo subjektov verejného práva uvedených v písmenách a) až d). 126. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. 127. Podľa § § 4e ods. 4 zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako „ZoEF“), o poskytnutí dotácie na podporné programové aktivity rozhoduje minister na základe odporúčania rady fondu, a to formou písomného rozhodnutia o poskytnutí dotácie. Na základe rozhodnutia ministra fond uzavrie so žiadateľom zmluvu o poskytnutí dotácie na podporné programové aktivity. 128. Podľa § 11 ods. 1 ZoEF, ministerstvo vykonáva finančnú kontrolu a vnútorný audit hospodárenia s prostriedkami fondu a dodržiavania ustanovení tohto zákona o podmienkach a postupe pri poskytovaní a použití prostriedkov fondu podľa osobitných predpisov. 129. Podľa § 11 ods. 2 ZoEF, fond vykonáva finančnú kontrolu hospodárenia s prostriedkami fondu a dodržiavania podmienok zmluvy o poskytnutí podpory, zmluvy o poskytnutí dotácie na projekt, zmluvy o poskytnutí kompenzácie, zmluvy o poskytnutí prostriedkov fondu na účely § 4 ods. 1 písm. m), ad), aj) a ak), zmluvy o poskytnutí dotácie na účel § 4 ods. 1 písm. ai) alebo zmluvy o poskytnutí dotácie na účel § 4 ods. 2 podľa osobitných predpisov. 130. Podľa § 11 ods. 3 ZoEF, ak žiadateľ pri použití poskytnutej podpory, dotácie na projekt, kompenzácie, prostriedkov fondu podľa § 4b, 4c, 4g a 4h alebo dotácie podľa § 4e a 4f poruší finančnú disciplínu, fond postupuje podľa osobitného predpisu. 131. Podľa § 8a ods. 1 zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z výdavkov štátneho rozpočtu možno v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovať dotácie právnickým osobám a fyzickým osobám. Dotácie vo svojej vecnej pôsobnosti môže poskytovať správca kapitoly, orgán štátnej správy, ktorý je svojimi príjmami a výdavkami zapojený na rozpočet správcu kapitoly, alebo ak tak ustanovia osobitné zákony, iná rozpočtová organizácia (ďalej len „poskytovateľ dotácie“). Dotácie sa poskytujú len na základe osobitného zákona v rozsahu, spôsobom a za podmienok ním ustanovených
alebo ustanovených podrobnejšie iným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na jeho vykonanie; tým nie sú dotknuté ustanovenia tohto zákona. Poskytovateľ dotácie môže ustanovené podmienky podrobnejšie určiť, prípadne môže určiť ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí maximálna hospodárnosť a efektívnosť použitia dotácie. Poskytovateľ dotácie je povinný pri poskytnutí dotácie jednoznačne písomne vymedziť účel, na ktorý sa dotácia poskytuje. Na poskytovanie dotácií sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,48) ak osobitný predpis neustanovuje inak. 132. Podľa § 31 ods. 1 zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, porušením finančnej disciplíny je a) poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov v rozpore s určeným účelom, b) vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov, j) nehospodárne, neefektívne a neúčinné vynakladanie verejných prostriedkov, k) nedodržanie ustanoveného alebo určeného spôsobu nakladania s verejnými prostriedkami, l) úhrada preddavku z verejných prostriedkov v rozpore s týmto zákonom alebo v rozpore s podmienkami určenými pri poskytnutí verejných prostriedkov, m) porušenie pravidiel a podmienok pri poskytovaní prostriedkov z rozpočtu verejnej správy subjektom verejnej správy, n) porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté. 133. Podľa § 31 ods. 2 zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. a) sa nepovažuje taká realizácia výdavkov, pri ktorej dôjde k nesprávnemu zatriedeniu výdavkov podľa rozpočtovej klasifikácie, ak je dodržaný vecne vymedzený účel použitia verejných prostriedkov. 134. V konaní nebolo sporné, že žalobcom je Environmentálny fond, verejnoprávna inštitúcia zriadená zákonom č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde, v znení neskorších predpisov; na strane žalovaného vystupuje Obec Kravany ako územná samospráva – právnická osoba verejného práva. 135. Žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky formou dotácie na projekt „Kanalizácia a ČOV obce Kravany“. Súd je preto názoru, že vzťah medzi účastníkmi nemožno subsumovať výlučne pod určitý typový záväzkový vzťah podľa Obchodného zákonníka; ide o inominátnu zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (zmluvu o poskytnutí dotácie) so silnými verejnoprávnymi prvkami. Na tento vzťah sa primerane použijú jednak ustanovenia Obchodného zákonníka (najmä záväzkové pravidlá a zásady poctivého obchodného styku), jednak osobitné predpisy verejného práva upravujúce nakladanie s verejnými prostriedkami a kontrolu ich použitia, osobitne zákon č. 587/2004 Z. z., zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách a zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite. Z toho vyplýva, že žalovaný bol povinný preukazovať oprávnenosť a účelovosť čerpania poskytnutých prostriedkov, zatiaľ čo žalobca bol oprávnený vykonávať administratívnu finančnú kontrolu aj kontrolu na mieste v rozsahu uvedených predpisov. 136. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 2.368.909,43 Eur s príslušenstvom titulom vrátenia finančných prostriedkov poskytnutých ako dotácia na vyššie uvedený projekt. Uvádzal, že po odstúpení od Zmluvy o poskytnutí dotácie č. 147116 08U01 listom z 17.06.2022 (doručeným 20.06.2022) vznikla žalovanému povinnosť vrátiť celú dotáciu spolu s úrokmi z omeškania. Dôvodom odstúpenia malo byť podstatné porušenie zmluvy spočívajúce najmä v pochybeniach pri verejnom obstarávaní, v úhradách faktúr bez predchádzajúceho súhlasu poskytovateľa a v neoznámení zmeny projektu. 137. Vo veci bolo zistené, že fond - žalobca uzavrel so žalovaným dotačnú zmluvu dňa 05.11.2020, pričom na osobitný účet žalovaného bolo 11.11.2020 poukázaných 2 368 909,43 Eur. K tejto finančnej operácii bola vykonaná základná finančná kontrola podľa § 7 zákona č. 357/2015 Z.z. Zároveň je nepochybné, že žalobca realizoval priebežné administratívne úkony a vykonal finančné kontroly na mieste v dňoch 10.03.2021, 23.06.2021 a 12.04.2022. Po týchto kontrolách nasledoval návrh správy z 03.05.2022 a správa o výsledku finančnej kontroly na mieste č. 04/2021 zo dňa 24.05.2022. Zo skutkových zistení vyplýva, že prvé dve faktúry dodávateľa (č. 2200129 z 14.01.2021 a č. 2210001 z 04.02.2021) boli schválené žalobcom dňa 26.04.2021, pričom ďalšie faktúry žalovaný uhradil už bez výslovného predchádzajúceho stanoviska fondu. 138. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) vyhotovil dňa 20.12.2021 protokol (dodatok 17.02.2022), v ktorom identifikoval štyri porušenia zákona o verejnom obstarávaní; pri
troch z nich vyslovene uviedol, že nemali vplyv na výsledok, a pri jednom konštatoval, že mohlo mať vplyv. 139. Žalobca odstúpil od dotačnej zmluvy listom z 17.06.2022, doručeným žalovanému 20.06.2022. Taktiež bolo zistené, že dodávateľ VODOHOSPODÁRSKE STAVBY a.s. si časť pohľadávok úspešne uplatnil platobnými rozkazmi a v následných exekučných konaniach (napr. 03.09.2021, 04.01.2023 a 02.03.2023; exekúcie 01.03.2023 a 25.04.2023). 140. Z metodických usmernení MF SR, stanoviska MF z 22.10.2021 a odpovede ministra ŽP z 13.01.2022 vyplynulo, že právny poriadok ani štatút fondu neustanovoval pevnú zákonnú lehotu na ukončenie administratívnej alebo miestnej finančnej kontroly; kontrola mala prebiehať účelne a bez zbytočných prieťahov. Bolo preukázané zo správy NKÚ z roku 2021 a aj z vnútorného auditu MŽP zhodne, že na Environmentálnom fonde boli zistené systémové nedostatky v oblasti vnútorných pravidiel a transparentnosti postupov. 141. Sporné bolo, či zistenia ÚVO a ďalšie kontrolné zistenia žalobcu predstavovali podstatné porušenie zmluvy, ktoré by odôvodňovalo odstúpenie a vrátenie celej dotácie, ako aj to, či žalobca postupoval pri výkone kontroly v intenciách zákonnosti, hospodárnosti, účelnosti a predvídateľnosti. 142. Žalobca bol toho názoru, že žalovaný porušil čl. IV bod 5 zmluvy (zákonný výber dodávateľa) a čl. VI bod 2 zmluvy (úhrady bez predchádzajúceho súhlasu fondu) a že odklon stoky „C“ o približne 36 m a rozdiel vo vyfakturovaných položkách predstavujú porušenie zmluvných povinností. Proti tomu sa žalovaný bránil argumentom, že požiadavku 5-ročnej praxe hlavného stavbyvedúceho preukázal relevantnými osvedčeniami a listinami, že zistenie „mohlo mať vplyv“ nedosahuje potrebnú intenzitu skutočného dopadu na poradie ponúk ďalej, že rozdiel 396 Eur pri súpise vykonaných prác (mali byť dodané 1ks klozet kombinovaný ZETA, 1ks umývadlo Lyra plus a 1 kus Tatramat akumulačný elektrický tlakový ohrievač a v skutočnosti boli dodané 1 kus WC značky Kolo, 1 kus umývadlo Kolo a 1 kus ohrievač značky Siwell) je zanedbateľný a že odklon stoky bol technicky odôvodnený bez negatívneho vplyvu na funkčnosť alebo rozpočet, pričom dielo bolo dokončené, povolené do skúšobnej prevádzky a skolaudované. 143. Žalovaný namietal, že žalobca mal splnenie podmienky z čl. IV bod 5 overiť už pri rozhodovaní o žiadosti, prípadne najneskôr pri uzatváraní zmluvy 05.11.2020, kedy mal k dispozícii všetku požadovanú dokumentáciu, a nie podávať podnet na ÚVO až 01.07.2021. Práve prieťahy a neurčitosť stanovísk fondu podľa žalovaného viedli k situácii, v ktorej obec vykonala niektoré úhrady bez predchádzajúceho súhlasu, aby predišla väčším škodám a sporom s dodávateľom. Naopak, žalobca zotrvával na stanovisku, že bez kladného stanoviska k platbám a pri zistených porušeniach mal právo od zmluvy odstúpiť a požadovať vrátenie poskytnutej dotácie. 144. Súd v danej právnej veci mal preukázané, že ÚVO v Protokole z 20.12.2021 (s Dodatkom z 17.02.2022) identifikoval štyri porušenia zákona o verejnom obstarávaní z roku 2015. Pri troch výslovne uviedol, že nemali vplyv na výsledok, a pri jednom – nepreukázanie minimálne 5-ročnej praxe hlavného stavbyvedúceho v požadovanom zameraní – konštatoval len, že „mohlo mať vplyv“ na výsledok. Žalovaný k tomu predložil Osvedčenie z 19.12.2008 a ďalšie listiny preukazujúce odbornú prax, pričom namietal, že išlo o formálny a odstrániteľný nedostatok, ktorý neovplyvnil poradie ponúk (kritériom bola najmä cena). 145. Podľa čl. IV bod 5 dotačnej zmluvy bol žalovaný povinný zabezpečiť výber dodávateľa v súlade so zákonom; čl. XI bod 3. písm. b) zmluvy spája s podstatným porušením právo žalobcu odstúpiť. Na preukázanie podstatnosti porušenia niesol dôkazné bremeno žalobca. Súd dospel k záveru, že samotné konštatovanie ÚVO, že porušenie „mohlo mať vplyv“, nepreukazuje reálny dopad na výsledok súťaže ani nezákonnosť výsledku VO ako takého; z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by ÚVO nariadil zrušenie alebo anuláciu výsledku obstarávania. 146. Verejné obstarávanie prebehlo v roku 2015. Už výzva B-1/2020 vyžadovala ako prílohu žiadosti uzatvorenú zmluvu o dielo s vybraným dodávateľom vrátane položkového rozpočtu, takže žalobca mal kľúčové podklady pred rozhodnutím o dotácii a určite pri uzatváraní zmluvy 05.11.2020. Napriek tomu podal podnet na ÚVO až 01.07.2021. Takýto ex post postup je z hľadiska zásad účelnosti a
hospodárnosti neefektívny a nepredvídateľný; ak by žalobca pochybnosti z VO vyhodnotil ex ante, dalo sa predísť neskorším sporom a nákladom. 147. Súd dospel k záveru, že zistenia ÚVO sa z väčšej časti netýkali dopadu na výsledok a kľúčové zistenie bolo formulované len hypoteticky („mohlo mať vplyv“). Pri tejto dôkaznej situácii a vzhľadom na to, že projekt bol realizovaný a následne funkčný, nie je primerané kvalifikovať zistenie č. 1 ako podstatné porušenie zmluvy, ktoré by samo osebe odôvodnilo odstúpenie od dotačnej zmluvy a vrátenie celej dotácie. 148. Žalobca nepreukázal reálny vplyv namietaného kvalifikačného nedostatku na výsledok VO, ani to, že by išlo o neodstrániteľnú a podstatnú vadu. S prihliadnutím na povinnosť žalobcu preveriť splnenie čl. IV bod. 5 už pri rozhodovaní o žiadosti/uzatváraní zmluvy a na ex post načasovanie podnetu na ÚVO, súd vyhodnotil dôvod odstúpenia opretý o kontrolné zistenie č. 1 ako nedôvodný. 149. Ďalším a aj najpodstatnejším dôvodom odstúpenia od zmluvy bolo, že žalovaný z dotačného účtu uhradil viacero faktúr bez predchádzajúceho kladného stanoviska fondu (faktúry č. 2210018 z 08.04.2021, 2210040 z 15.06.2021 a 2210057 z 02.09.2021). Z vykonaných listín vyplynulo, že prvé dve faktúry (č. 2200129 z 14.01.2021 a č. 2210001 z 04.02.2021) fond schválil dňa 26.04.2021, následne však žalovaný opakovane žiadal o stanovisko k ďalším úhradám (e-maily 20.04.2021, 23.07.2021, 03.08.2021, 05.08.2021; výzva právneho zástupcu 17.08.2021). Medzitým bol voči žalovanému vydaný platobný rozkaz (doručený 06.09.2021) a istina 539 152,84 Eur bola uhradená 21.09.2021; neskôr pribudli ďalšie tituly a exekúcie v roku 2023. 150. Podľa čl. VI bod 2 dotačnej zmluvy viaže úhrady na predchádzajúci súhlas fondu; čl. XI umožňuje odstúpenie len pri podstatnom porušení zmluvy. Dôkazné bremeno o podstatnosti porušenia žalobca v tomto smere uniesol. 151. Súd však pristúpil k posúdeniu včasnosti a predvídateľnosť postupu fondu. Z metodických usmernení a stanovísk vyplynulo, že zákon nestanovuje pevnú lehotu na ukončenie kontroly, no výkon kontroly má byť účelný a bez zbytočných prieťahov. Žalobca mal k dispozícii kompletné zmluvné a obstarávacie podklady už pri žiadosti a najneskôr pri uzatvorení zmluvy 05.11.2020, pričom prvé dve žiadosti o úhradu posúdil a schválil (26.04.2021). Napriek následným opakovaným žiadostiam žalovaného o stanovisko k ďalším platbám žalobca neposkytol včasné a jasné vyjadrenie, čím vytvoril stav právnej neistoty v čase, keď žalovaný mal splatné záväzky a reálnu hrozbu súdnych a exekučných nákladov. 152. Súd konštatuje, že z vykonaných dôkazov nevyplynulo, že by uhradené prostriedky boli použité mimo účel projektu, čo považuje za mimoriadne podstatné. Naopak, z kontrol na mieste a z listín vyplynulo, že práce boli vykonané, dielo bolo uvedené do prevádzky a rozdiely boli identifikované len v zanedbateľnom rozsahu ( 396 Eur). Samotné porušenie formálnej podmienky „predchádzajúceho súhlasu“ tak nebolo sprevádzané dôkazom materiálnej škody na verejných prostriedkoch či zmareniu účelu dotácie. Naopak finančné prostriedky boli využité na verejnoprospešný účel, pre občanov SR, ktorí sú taktiež daňovými poplatníkmi. Ako vyplynulo z obsahu návrhu správy žalobcu tento mal k dispozícií aj kolaudačné rozhodnutie vydané Okresným úradom v Poprade zo dňa 20.10.2021 (č.l. 73). 153. Žalovaný naopak preukázal, že sa snažil získať stanoviská fondu a zároveň už mal platobné tituly zo strany zhotoviteľa. V takej situácii úhrada časti záväzkov (aj bez predchádzajúceho súhlasu) predstavovala opatrenie na zamedzenie väčších škôd (úroky, trovy, ohrozenie pokračovania diela). Naopak, žalobca nepreukázal, že by mu v poskytnutí stanoviska bránila objektívna prekážka, hoci prvé dve faktúry vedel vyhodnotiť a schváliť. 154. Súd považuje za právne i logicky neakceptovateľné, aby žalobca argumentoval, že žalovaný mal „pozastaviť práce“ na diele. Za trvania platnej zmluvy o dielo (§ 536 a nasl. Obchodného zákonníka) mal žalovaný ako objednávateľ povinnosť poskytovať zhotoviteľovi súčinnosť, umožniť riadnu realizáciu diela a plniť dohodnuté termíny a platby. Jednostranné pozastavenie prác bez zákonného alebo zmluvného titulu by žalovaného uviedlo do omeškania, vystavilo by ho zmluvným pokutám, náhrade škody a úrokom a zároveň by ohrozilo splnenie termínov vyplývajúcich z dotačnej zmluvy (vrátane účelového viazania prostriedkov).
155. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobca nepreukázal existenciu záväzného právneho aktu (rozhodnutia/písomného príkazu) na prerušenie prác; jeho „ponuka“ alebo neformálny návrh nemohli nahradiť zmluvný či zákonný dôvod na zásah do realizácie diela. Požadovať od žalovaného, aby porušil svoje vlastné povinnosti voči zhotoviteľovi, je preto absurdné a je to v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a povinnosťou minimalizovať škodu. 156. Súd vo svetle týchto mimoriadnych skutočností dospel k záveru, že odstúpenie od zmluvy a požiadavka vrátiť celú dotáciu sú najprísnejšou zmluvnou sankciou. Pri absencii preukázaného materiálneho dopadu a pri existencii prieťahov na strane fondu ide o neprimeranú reakciu. Ak aj dôjde k porušeniu formálnej podmienky, zmluvná reakcia má byť primeraná (napr. nepriznanie časti výdavkov, nápravné opatrenie), nie automatické zrušenie celej dotačnej schémy k rozbehnutému a funkčnému dielu. 157. Žalobca preukázal, že porušenie podmienky „predchádzajúceho súhlasu“ ale nepreukázal, že by to malo podstatný charakter a spôsobilo reálnu ujmu alebo zmarenie účelu dotácie. Naopak, bolo preukázané, že jedine prieťahy a nejednoznačná komunikácia zo strany fondu viedla k situácii, v ktorej žalovaný konal v záujme minimalizácie škôd a pokračovania projektu. Kontrolné zistenie č. 2 preto podľa súdu neobstálo ako dostatočný dôvod na odstúpenie od zmluvy. 158. Súd pri právnom posúdení vychádzal z ustálenej judikatúry (napr. 2Obdo/107/2021), podľa ktorej výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu (§ 265 Obchodného zákonníka). Najvyšší súd zároveň výslovne uvádzal, že poctivý obchodný styk je užší korektív než „dobré mravy“; posúdenie rozporu je právnou otázkou a zahŕňa aj prípady excesívneho uplatnenia práva, keď subjekt formálne postupuje v medziach zákona, no jeho konanie je nefér a neprimerané vzhľadom na okolnosti. 159. Súd upriamuje pozornosť, že žalobca mal kľúčové podklady k VO a zmluve už pred rozhodnutím o dotácii a najneskôr pri uzatvorení zmluvy dňa 05.11.2020, avšak podnet na ÚVO podal až 01.07.2021, pričom medzitým nevedel poskytnúť žalovanému včasné a jasné stanoviská k úhradám. Takýto postup – spočívajúci v udržiavaní právnej neistoty a následnom uplatnení najprísnejšej sankcie (odstúpenie a požiadavka vrátenia celej dotácie) – súd hodnotí ako excesívny výkon práva odporujúci zásadám poctivého obchodného styku; nebol férový, predvídateľný ani primeraný vzhľadom na možnosti žalobcu konať jednoducho včas a účelne. 160. Čo sa týka dôvodu na odstúpenie od zmluvy z pohľadu porušenia čl. VII. bodu 2 dotačnej zmluvy odôvodneného tým, že kontrolná skupina fondu pri obhliadke dňa 23.06.2021 zaznamenala, že niektoré drobné položky uvedené v súpise/fakturácii (napr. kombinovaný klozet Zeta, umývadlá Lyra, akumulačný elektrický ohrievač vody) sa v čase kontroly na mieste nenachádzali resp. nachádzali iné tri pokožky (č.l.31) a hodnotu rozdielu vyčíslila na 396 Eur s DPH. Súd poukazuje na to, že v ďalšom priebehu bolo dielo uvedené do skúšobnej prevádzky rozhodnutím príslušného orgánu a projekt plnil svoj účel; žiadny vyšší nedostatok materiálu či funkčnosti preukázaný nebol. 161. Žalobca oprel námietku o článok zmluvy, ktorý vyžaduje realizáciu v súlade so schváleným rozpočtom a dokladmi (čl. VII), pričom za „podstatné porušenie“ považuje aj používanie prostriedkov v rozpore s účelom. Na odstúpenie však treba kvalifikované (materiálne) porušenie zmluvy – také, ktoré zásadne ohrozí účel dotácie alebo spôsobí významnú ujmu na verejných prostriedkoch. Vyčíslený rozdiel 396 Eur predstavuje zanedbateľný zlomok celkového objemu financovania (0,03 % z preukázaných platieb za práce v roku 2021). Nejde o rozsah, ktorý by bol spôsobilý ohroziť účel dotácie, funkčnosť diela alebo hospodárnosť projektu. Zistenie je povahy de minimis. Žalobca nepreukázal, že by sporné položky boli nahradené neekvivalentne alebo že by vyvolali majetkovú ujmu presahujúcu vyčíslenú drobnú hodnotu. Aj keby sa mal rozdiel považovať za porušenie rozpočtu, primeraným opatrením pri finančnej kontrole je typicky neuznanie konkrétneho výdavku / krátenie v danej sume a výzva na nápravu, nie odstúpenie od zmluvy a požiadavka vrátiť celú dotáciu. Uplatnená sankcia k tomuto pochybeniu (odstúpenie a vrátenie všetkých prostriedkov) je vzhľadom na rozsah zistenia neprimeraná. Dielo bolo uvedené do prevádzky a plnilo environmentálny cieľ. Žalobca netvrdil ani nepreukázal, že by drobný rozdiel spôsobil nefunkčnosť, ohrozenie bezpečnosti alebo zvýšenie nákladov projektu.
162. Čo sa týka odklonu trasy „stoka C“ o 36 m a neoznámenie zmeny oproti schválenej projektovej dokumentácii a že prijímateľ túto zmenu neoznámil fondu v 10-dňovej lehote. Čl. VII dotačnej zmluvy ukladá povinnosť realizovať projekt podľa schválenej dokumentácie a oznamovať zmeny. Porušenie oznamovacej povinnosti je porušením zmluvy; aby však bolo dôvodom odstúpenia, podľa názoru súdu taktiež musí mať podstatný charakter (materiálny dopad na účel, bezpečnosť, rozsah alebo hospodárnosť projektu). Žalovaný vysvetlil, že k posunu došlo z objektívnych technických a majetkových dôvodov (trasovanie po vlastnom pozemku obce, rešpektovanie ochranných pásiem, zohľadnenie územných zmien a napojenie budúcej bytovej zástavby) a že funkčnosť ani rozsah diela tým neboli dotknuté. Zmena podľa neho nepriniesla negatívny finančný dopad a slúžila verejnému záujmu. Zdôraznil aj časový aspekt: projektová dokumentácia bola vyhotovená roky pred realizáciou (VO z roku 2015, realizácia 2020–2022), pričom dlhý odstup si vyžiadal drobnú terénnu korekciu trasy bez zásahu do účelu. Na podporu uviedol povolenú skúšobnú prevádzku a faktické užívanie diela. 163. Z týchto dôvodov taktiež súd mal za to, že žalobca nepreukázal, že 36-metrová odchýlka spôsobila nefunkčnosť, ohrozenie bezpečnosti, zvýšenie nákladov alebo zmenu účelu. Aj samotná kontrolná správa fondu túto odchýlku hodnotila skôr ako nepodstatné porušenie (pripájala ju „k ostatným pochybeniam“), nie ako samostatný dôvod na zrušenie zmluvy. Aj keby sa porušenie oznamovacej povinnosti malo za preukázané, primeranou reakciou je nápravné opatrenie (dokumentačné zosúladenie, prípadne formálna korekcia), najviac predstavuje krátenie konkrétneho výdavku, nie odstúpenie od zmluvy a požiadavka vrátiť celú dotáciu. Posúdenie, že by odstúpenie z tohto dôvodu bolo primerané vzhľadom na dlhý časový odstup medzi vyhotovením PD (VO 2015) a realizáciou (2020– 2022) by nebolo racionálne a formálne neoznámenie zmeny sám osebe nepredstavuje podstatné porušenie zmluvy spôsobilé založiť odstúpenie od dotačnej zmluvy. 164. Súd zamietol návrh žalobcu na vykonanie dôkazov. Pokiaľ ide o vykonanie dôkazu „registračným záznamom žalovaného o vyradení dokumentácie z archívu“, samotný spôsob archivačného nakladania žalovaného s dokumentáciou nemá bez ďalšieho vypovedaciu hodnotu o splnení či nesplnení zmluvných a zákonných povinností v čase rozhodnom pre spor; taktiež návrh na pripojenie celého vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-907/3VYS-PP-2021 bol neurčitý, navrhované dôkazy by nepriniesli nové, právne významné zistenia. Navrhované dôkazy neboli v zmysle zásad civilného sporového konania dostatočne určito a vecne odôvodnené a nepreukazovali skutočnosti rozhodné pre posúdenie predmetu sporu. 165. Súd z vyššie uvedených dôvodov žalobu zamietol, žalobca neuniesol dôkazné bremeno o podstatnom porušení zmluvy, jeho kontrolné zistenia nepreukázali reálny vplyv na výsledok verejného obstarávania (tri bez vplyvu, jedno len „mohlo mať vplyv“), kontrolu inicioval ex post a nehospodárne, pri žiadostiach žalovaného o vydanie stanoviska s úhradou jednotlivých faktúr postupoval v rozpore s princípmi poctivého obchodného styku. 166. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 167. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 168. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 169. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.