Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 17Cpr/2/2024 8724200332 11. 04. 2025 JUDr. Eva Lampartová ECLI:SK:OSPO:2025:8724200332.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 2 17Cpr/2/2024 Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobcu: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, XXX XX D., proti žalovanému: Technické služby mesta Humenné, so sídlom Sninská 27, 066 01 Humenné, IČO: 00 186 155, o určenie platnosti pracovnej zmluvy a o zaplatenie 3 000 EUR s príslušenstvom takto rozhodol: 2 17Cpr/2/2024 I. Žalobu v celom rozsahu
zamieta.
II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania, v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 11 17Cpr/2/2024 1. Žalobca sa žalobu doručenou Okresnému súdu Poprad dňa 24.01.2024 domáhal, aby súd určil, že pracovná zmluva uzatvorená medzi ním a žalovaným dňa 18.06.1990 je platná. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel pracovnú zmluvu na pracovnú pozíciu riaditeľ organizácie, pričom zmluva obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti. Napriek tomu, že ani jedna zo strán sporu neurobila žiadny právny úkon vo vzťahu k tejto pracovnej zmluve, žalovaný mu neumožňuje výkon dojednanej práce. 2. Dňa 07.02.2024 Okresný súd Poprad postúpil vec tunajšiemu súdu ako kauzálne príslušnému na prejednanie individuálneho pracovnoprávneho sporu. 3. Výzvou zo dňa 15.02.2024 súd vyzval žalobcu na predloženie pracovnej zmluvy zo dňa 18.06.1990. Výzva bola žalobcovi doručená dňa 20.02.2024. Žalobca však podaním zo dňa 20.02.2024 súdu oznámil, že má právo predložiť dôkazy až do vyhlásenia rozsudku a pracovnú zmluvu musí mať žalovaný vo svojom osobnom spise. 4. Súd uznesením č.k. 17Cpr/2/2024-9 zo dňa 16.02.2024 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom súd ešte žalovaného vyzval aj na predloženie pracovnej zmluvy
zo dňa 18.06.1990. Predmetné uznesenie bolo žalovanému doručené dňa 19.02.2024. Žalovaný naň žiadnym spôsobom nereagoval. 5. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd obe strany sporu vyzval na predloženie pracovnej zmluvy zo dňa 18.06.1990. Zároveň súd vyzval žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení, a to o uvedenie, dokedy mu žalovaný umožňoval vykonávať dojednanú prácu, ako aj o uvedenie okolností, z ktorých vyplynulo, že už žalovaný žalobcovi prestal umožňovať vykonávať dojednanú prácu. 6. Žalovaný dňa 15.04.2024 predložil súdu pracovnú zmluvu žalobcu zo dňa 18.06.1990, bez akéhokoľvek vyjadrenia k veci. 7. Žalobca podaním zo dňa 16.04.2024, doručeným súdu dňa 18.04.2024, doplnil skutkové tvrdenia tak, že uviedol, že dňa 18.06.1990 uzavrel so žalovaným pracovnú zmluvu a následne ho podpredseda MsNV v Humennom Ing. Ondrej Púpava uviedol do funkcie pred zamestnancami žalovaného. Prácu riaditeľa u žalovaného na základe predmetnej pracovnej zmluvy začal vykonávať o 6.00 hod. dňa 18.06.1990 a vykonával ju až do 01.08.1990. Mestský národný výbor v Humennom ako zriaďovateľ žalovaného dňa 01.08.1990 žalovanému oznámil, že pracovnú zmluvu zo dňa 18.06.1990 považuje za neplatnú a túto nahradí menovací dekrét. 8. Súd nariadil vo veci termín pojednávania, avšak zároveň výzvou zo dňa 10.04.2024 vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby v súlade s § 138 CSP, nakoľko sa súdu po predbežnom právnom posúdení javila žaloba ako zjavne nedôvodná, a to pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na danom určení. 9. Žalobca podaním zo dňa 26.04.2024 navrhol pripustiť rozšírenie jeho žaloby o výrok, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu ušlú mzdu za mesiac máj 2021 vo výške 3 000 EUR s 10 % ročným úrokom z omeškania počnúc dňom 01.06.2021 do zaplatenia. 10. Ďalším podaním zo dňa 26.04.2024 žalobca reagoval na pracovnú zmluvu doručenú žalovaným a zároveň predložil kópiu pracovnej zmluvy, ktorú obdržal hneď po jej podpísaní. Mal za to, že sú odlišné, pretože v zmluve predloženej žalovaným absentovali niektoré údaje. Taktiež sa vyjadril, že má naliehavý právny záujem na danom určení, nakoľko v prípade vyhovenia žalobe si bude môcť uplatňovať nárok na ušlú mzdu a iné náležitosti. Bez žalobcom dožadovaného určenia totiž nie je možné, aby si uplatnil mzdové nároky. Záverom navrhol, aby súd z dôvodu, že sa žalovaný k žalobe nevyjadril a pre prípad, že sa bez ospravedlnenia nezúčastní pojednávania dňa 24.05.2024, vydal rozsudok pre zmeškanie. 11. Súd doručil podania žalobcu zo dňa 26.04.2024 žalovanému s výzvou, aby sa k navrhovanej zmene žaloby vyjadril. Žalovaný sa k podaniam žalobcu nevyjadril. 12. Na pojednávaní dňa 24.05.2024 súd uznesením pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v jej rozšírení tak, ako to navrhol žalobca podaním zo dňa 26.04.2024. 13. Na pojednávaní dňa 24.05.2024 zároveň žalobca doplnil skutkové tvrdenia týkajúce sa pracovného pomeru u žalovaného a predložil viacero listinných dôkazov. 14. Súd rozhodol vo veci po vykonaní dokazovania rozsudkom č.k. 17Cpr/2/2024-44 zo dňa 24.05.2024 ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Voči predmetnému rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom Krajský súd v Prešove rozhodol uznesením č.k. 8CoCpr/4/2024-98 zo dňa 27.02.2025 tak, že rozsudok zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že dôvodom pre zrušenie rozsudku bol nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorý nepoučil žalobcu osobitne v súlade s § 318 CSP, čím bolo žalobcovi znemožnené, aby uskutočňoval svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom takýto nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Hoci prvostupňový súd poučil žalobcu vo výzve zo dňa 10.04.2024 o možnosti zastupovania alebo využitia služieb Centra právnej pomoci, toto všeobecné poučenie nie je úplné, pretože zamestnanec sa v individuálnom pracovnoprávnom spore môže dať zastúpiť aj odborovou organizáciou, a tak nebola riadne splnená manudukčná povinnosť súdu. Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa, aby po vrátení veci poučil žalobcu v zmysle požiadaviek § 318 CSP, opätovne nariadil pojednávanie, zopakoval dokazovanie a vo veci opätovne rozhodol, pričom v rámci
nového rozhodnutia má prvoinštančný súd rozhodnúť o náhrade trov konania vrátanie trov odvolacieho konania. 15. Súd teda spolu s rozhodnutím odvolacieho súdu doručil žalobcovi aj osobitné poučenie podľa § 318 CSP a zároveň nariadil nový termín pojednávania na deň 11.04.2025. 16. Žalobca podaním zo dňa 11.03.2025 požiadal o oznámenie o dôkazných prostriedkoch, ktoré je potrebné predložiť a zároveň požiadal, aby súd vykonal i také dôkazy, ktoré nenavrhol, ak to je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Záverom navrhol, aby súd zobral za dôkaz všetky skutočnosti uvedené v spise sp. zn. 29Cpr/7/2024, hlavne zápisnicu zo dňa 11.11.2024. 17. Listom zo dňa 14.03.2025 súd žalobcovi odpovedal, že nepovažuje za potrebné predložiť žiadne ďalšie dôkazné prostriedky, nakoľko sú v spise založené všetky listinné dôkazy predložené žalobcom na pojednávaní dňa 24.05.2024. Poučil ho ale, že až do vyhlásenia dokazovania za skončené môže súdu predkladať alebo označovať dôkazy, ktoré žalobca považuje za potrebné na preukázanie uplatneného nároku. Záverom súd objasnil, že súd si pripojil zápisnicu z pojednávania zo dňa 11.11.2024 zo spisu sp. zn. 29Cpr/7/2024, avšak spis samotný sa nachádza momentálne na Krajskom súde v Prešove. 18. Na pojednávaní dňa 11.04.2025 žalobca ešte súdu predložil krátkou cestou podanie zo dňa 10.04.2025, v ktorom opätovne poukazoval na nečinnosť žalovaného a nespornosť žalobcom tvrdených skutočností, preto navrhoval žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Zároveň poukázal na to, že k 01.05.2021 mal odbornú prax viac ako 40 rokov, a tak mu z prílohy č. 3 zákona č. 553/2003 Z.z. plynie základná mesačná mzda vo výške 1 373 EUR, ku ktorej má nárok na osobné ohodnotenie vo výške 100 % základného mesačného platu, t.j. 1 373 EUR, ďalej na príplatok za riadenie ako štatutárny orgán žalovaného podľa prílohy č. 6 zák. č. 553/2003 Z.z vo výške 40 % základného mesačného platu , t.j. 549,20 EUR a odmeny vo výške 100 % základného mesačného platu, t.j. 1 373 EUR, a teda jeho mesačná mzda k 01.05.2021 podľa zákona č. 553/2003 je vo výške 4 668,20 EUR. V pracovnej zmluve z 18.06.1990 mal priznanú tarifnú triedu T-15, základný mesačný plat 3 950 Kčs, osobné ohodnotenie 400 Kčs a prémie, ktoré sú až do 100 % základného platu. Preto považoval ním nárokovanú mesačnú mzdu za máj 2021 vo výške 3 000 EUR za dôvodnú. 19. Na pojednávaní dňa 11.04.2025 súd viazaný pokynom odvolacieho súdu zopakoval dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise i pripojenými zo spisu sp. zn. 29Cpr/7/2024 (na čl. 24 pracovná zmluva zo dňa 18.06.1990 spolu s originálom nachádzajúcim sa v prílohovej obálke na čl. 16, na čl. 31 list predsedu Mestského národného výboru v Humennom zo dňa 23.05.1990, na čl. 32 organizačný poriadok E. F. G. D., jeho výňatok iba prvá strana, na čl. 33 menovací dekrét zo dňa 18.06.1990, na čl. 34 pracovná zmluva z 02.07.1990, na čl. 35 uznesenie Mestskej rady v Humennom zo dňa 10.06.1991 uznesenie č. 51, na čl. 36 list primátora Mesta Humenné zo dňa 12.06.1991, na čl. 37 list primátora Mesta Humenné zo dňa 19.06.1991, na čl. 38 druhý list primátora Mesta Humenné zo dňa 19.06.1991, na čl. 39 dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 24.06.1991, na čl. 40 žiadosť o rozviazanie pracovného pomeru zo dňa 19.08.1991, na čl. 40 rubovej strane dohoda o rozviazanie pracovného pomeru zo dňa 19.08.1991, na čl. 109 zápisnica o pojednávaní vo veci 29Cpr/7/2024 vedenom na tunajšom súde zo dňa 11.11.2024, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 12Co/363/95-53 zo dňa 08.02.1996 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4CoCpr/3/2019 zo dňa 19.11.2019), oboznámil sa so skutkovými tvrdeniami strán sporu, ako aj s ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav: 20. Žalobca po úspešnom konkurznom konaní uzavrel dňa 18.06.1990 so žalovaným pracovnú zmluvu, v zmysle ktorej žalobca následne pracoval u žalovaného na pozícii riaditeľ organizácie (pracovná zmluva na čl. 24 a v prílohovej obálke). Do práce nastúpil dňa 18.06.1990. Následne žalobca podpísal ďalšiu pracovnú zmluvu na pozíciu riaditeľ, avšak už so zamestnávateľom Mestský národný výber v Humennom. Žalobcovi bolo vysvetlené, že sa jedná o formalitu a že sa predmetná zmluva podpisuje iba pre istotu. Následne dňa 01.08.1990 p. G., tajomníčka MNV Humenné povedala žalobcovi že predmetná pracovná zmluva so žalovaným je neplatná a bude žalobcovi vydaný menovací dekrét. Následne bol žalobcovi daný menovací dekrét zo dňa 18.06.1990. 21. Z uznesenia č. 51 Mestskej rady v Humennom zo dňa 10.06.1991 vyplýva, že Mestská rada v Humennom odvolala žalobcu z funkcie riaditeľa žalovaného dňom 10.06.1991 z dôvodu
nekoncepčnosti v riadení organizácie, hrubého porušovania finančnej disciplíny a nedostatkov v oblasti personálnej práce. Zároveň poverila vedením žalovaného A. G. E., vedúceho odborného ekonóma žalovaného. 22. Z listu primátora Mesta Humenné zo dňa 12.06.1991 vyplýva, že primátor odvolal žalobcu z funkcie riaditeľa žalovaného dňom 10.06.1991 podľa § 13 odst. 2 písm. d) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a požiadal ho, aby do 15.06.1991 v súvislosti s odvolaním z funkcie riaditeľa žalovaného odovzdal štatutárne oprávnenia A. G. E. povereného riadením žalovaného. 23. Z listu primátora Mesta Humenné zo dňa 19.06.1991 vyplýva, že primátor zrušil svoje rozhodnutie o odvolaní z funkcie riaditeľa žalovaného zo dňa 12.06.1991. 24. Z druhého listu primátora Mesta Humenné zo dňa 19.06.1991 vyplýva, že primátor odvolal žalobcu z funkcie riaditeľa Technických služieb mesta Humenné v zmysle § 13 ods. 2 písm. c) a d) a ods. 3 zák. č. 369/90 Zb. o obecnom zriadení, a to na základe odporúčania mestskej rady s poukazom na § 9 ods. 1 Zákonníka práce. Primátor žalobcu požiadal, aby do 21.06.1991 odovzdal štatutárne oprávnenia A. G. E., dovtedajšiemu vedúcemu odbornému ekonómovi TS mesta povereného riadením TS. Zároveň bol žalobca poučený, že o ďalšom pracovnom zaradení žalobcu v organizácii rozhodne A. E. a v prípade, že dňom 20.06. 1991 nezačne žalobca s odovzdávaním funkcie, bude primátor nútený v zmysle § 53 ods. 1 písm. b) ZP okamžite zrušiť pracovný pomer alebo v zmysle § 46 ods. 1 písm. f) rozviazať pracovný pomer. 25. Dňa 24.06.1991 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 18.06.1990, ktorou si dojednali zmena vo vykonávanom druhu práce žalobcu – žalobca mal po dohode so žalovaným v zmysle § 36 ods. 1 Zákonníka práce odo dňa 24.06.1991 vykonávať druh práce – funkciu číslo 25 – Vedúci odborný technický pracovník. Ako dôvod pracovnej zmluvy bolo uvedené odvolanie z funkcie. Uvedená zmena mala platiť na dobu neurčitú 26. Dňa 19.08.1991 žalobca ako riaditeľ organizácie TS mesta Humenné adresoval žalovanému (E. F. G. D., A. E., ved. odb. ekon. pov. ved. org.) žiadosť o rozviazanie pracovného pomeru dohodou ku dňu 20.08.1991. Žalovaný sa k predmetnej žiadosti vyjadril v spodnej časti formulára v časti „Vyjadrenie“ tak, že v zmysle dodatku č. 1 ku Kolektívnej zmluve bude žalobcovi vyplatené dňa 23.08.1991 trojmesačné odstupné. Dňa 19.08.1991 bola medzi žalobcom a žalovaným podpísaná dohoda o rozviazanie pracovného pomeru ku dňu 20.08.1991. Vo výstupnom liste sú ako dôvod skončenia pracovného pomeru uvedené organizačné zmeny a zníženie stavu pracovníkov. 27. Z rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 12Co 363/95-53 zo dňa 08.02.1996 vyplýva, že odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu v Humennom zo dňa 08.06.1995, č.k. 10C 759/94-24 vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá. Predmetným rozsudkom Okresný súd Humenné v spore medzi žalobcom a Technickými službami mesta Humenné ako žalovaným v 1. rade a Mestom Humenné ako žalovaným v 2. rade určil, že dohoda zo dňa 24.06.1991 o zmene funkcie žalobcu je neplatná a zamietol žalobu v časti, v ktorej žalobca žiadal určiť, že je neplatná aj dohoda o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 19.08.1991 a že pracovný pomer žalobcu trvá nepretržite od 18.06.1990. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že v danom prípade sa jednalo o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru a žalobca v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa pracovný pomer mal skončiť rozviazaním, neuplatnil žalobou neplatnosť rozviazania pracovného pomeru na súde. Konštatoval tak správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa v zamietavej časti. 28. Z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4CoPr/3/2019 zo dňa 19.11.2019 vyplýva, že odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Poprad č.k. 7Cpr/9/2016-100 zo dňa 09.02.2018 v spojení s opravným uznesením č.k. 7Cpr/9/2016-176 zo dňa 12.09.2019 a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Okresný súd Poprad pritom napadnutým rozsudkom v spore žalobcu proti žalovanému Mestu Humenné zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanému povinnosti zaplatenia ušlej mzdy vo výške 1 600 EUR za každý kalendárny mesiac od 01.12.2013 do umožnenia výkonu dojednanej práce do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a správne právne posúdil vec, ak uzavrel, že pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku na ušlú mzdu s prísl. je rozhodné ukončenie pracovného pomeru dohodou zo dňa 19.08.1991 u zamestnávateľa Technické služby mesta Humenné k 20.08.1991.
Odvolací súd taktiež uviedol, že žalobca nikdy nebol zamestnancom žalovaného Mesta Humenné, ktoré vzniklo na základe zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, pretože nie je právnym nástupcom bývalého Miestneho národného výberu v Humennom a k prechodu kompetencií bývalého miestneho alebo mestského národného výboru došlo na obec len v zákonom stanovaným spôsobom (§ 28 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb.). Na žalovaného – Mesto Humenné prešla len zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 138/191 Zb., čo neznamená, že žalované Mesto Humenné sa stalo právnym nástupcom príspevkovej organizácie zriadenej bývalým národným výborom v príslušnej obci alebo meste. 29. Žalobca po rozviazaní pracovného pomeru ku dňu 20.08.1991 už následne u žalovaného nikdy nepracoval. 30. Zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco: 31. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej tiež iba „CSP“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 32. Podľa § 27 ods. 4 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení účinnom od 23.04.1990 do 31.01.1991 vymenovaním sa môže založiť pracovný pomer len u vedúcich pracovníkov vymenovaných podľa osobitných predpisov, prípadne podľa stanov spoločenských organizácií do funkcie orgánom nadriadeným organizácii, v ktorej má pracovník svoju funkciu vykonávať, a u vedúcich pracovníkov, ktorých do funkcie vymenúva vedúci organizácie. Okruh vedúcich funkcií, do ktorých pracovníkov vymenúva vedúci organizácie, ustanoví nariadením vláda Československej socialistickej republiky po prerokovaní s Ústrednou radou odborov; to neplatí u vedúcich pracovníkov aparátov spoločenských organizácií. 33. Podľa § 29 ods. 1 a 2 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení účinnom od 23.04.1990 do 31.01.1991 (1) v pracovnej zmluve je organizácia povinná s pracovníkom dohodnúť: a) druh práce, na ktorý sa pracovník prijíma, b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú jednotku alebo inak určené miesto), c) deň nástupu do práce. (2) Okrem toho možno v pracovnej zmluve dohodnúť ďalšie podmienky, na ktorých majú účastníci záujem. 34. Podľa § 43 ods. 1 až 3 zák. č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení účinnom od 31.07.1991 do 28.05.1992 (1) ak sa organizácia a pracovník dohodnú na rozviazaní pracovného pomeru, končí sa pracovný pomer dojednaným dňom. (2) Dohodu o rozviazaní pracovného pomeru organizácia a pracovník uzavierajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody rozviazania pracovného pomeru, ak to pracovník požaduje. (3) Jedno vyhotovenie dohody o rozviazaní pracovného pomeru vydá organizácia pracovníkovi. 35. Podľa § 61 ods. 1 až 3 zák. č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení účinnom od 31.07.1991 do 28.05.1992 (1) ak organizácia dala pracovníkovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne zrušila pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak pracovník oznámil organizácii, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnávala, jeho pracovný pomer trvá i naďalej a organizácia je povinná poskytnúť mu náhradu mzdy. Táto náhrada patrí pracovníkovi vo výške priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil organizácii, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do doby, keď mu organizácia umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru. (2) Ak celkový čas, za ktorý by sa mala pracovníkovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje šesť mesiacov, môže súd na žiadosť organizácie jej povinnosť nahradiť mzdu za ďalší čas primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy pracovníkovi vôbec nepriznať; súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či pracovník bol medzitým inde zamestnaný, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil. (3) Ak organizácia rozviazala pracovný pomer neplatne, avšak pracovník netrvá na tom, aby
ho organizácia ďalej zamestnávala, platí, pokiaľ sa s organizáciou nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, a) ak bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby, b) ak bol pracovný pomer neplatne zrušený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer týmto zrušením skončiť; v týchto prípadoch pracovník má nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za dobu výpovednej doby. 36. Podľa § 63 zák. č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení účinnom od 31.07.1991 do 28.05.1992 pri neplatnej dohode o rozviazaní pracovného pomeru sa postupuje pri posudzovaní nárokov pracovníka na náhradu ušlej mzdy obdobne ako pri neplatnej výpovedi danej pracovníkovi organizáciou (§ 61). Organizácia nárok na náhradu škody pre neplatnosť dohody uplatňovať nemôže. 37. Podľa § 64 zák. č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení účinnom od 31.07.1991 do 28.05.1992 neplatnosť rozviazania pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým zrušením, zrušením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže tak organizácia, ako aj pracovník uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa pracovný pomer mal skončiť týmto rozviazaním. 38. Podľa § 65 ods. 2 zák. č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení účinnom od 31.07.1991 do 28.05.1992 uplynutím volebného obdobia, odvolaním z funkcie ani vzdaním sa funkcie sa pracovný pomer nekončí. Organizácia prerokuje s pracovníkom jeho ďalšie pracovné zaradenie v organizácii, a ak sa nedohodnú inak, rozhodne o jeho zaradení na inú prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii. Ak organizácia nemá pre pracovníka takú prácu, je daný výpovedný dôvod podľa § 46 ods. 1 písm. c); hmotné zabezpečenie poskytované pracovníkom pri organizačných zmenách patrí len v prípade rozviazania pracovného pomeru po odvolaní z funkcie v súvislosti s jej zrušením v dôsledku organizačnej zmeny. Pre skončenie tohto pracovného pomeru platia inak ustanovenia o skončení pracovného pomeru dojednaného pracovnou zmluvou. 39. Podľa § 79 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v aktuálnom znení ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. 40. Podľa § 79 ods. 4 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v aktuálnom znení ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby, b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť. 41. Podľa § 80 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v aktuálnom znení pri neplatnej dohode o skončení pracovného pomeru sa postupuje pri posudzovaní nároku zamestnanca na náhradu ušlej mzdy obdobne ako pri neplatnej výpovedi danej zamestnancovi zamestnávateľom. Zamestnávateľ nemôže uplatňovať nárok na náhradu škody pre neplatnosť dohody. 42. Tým, že sa žalovaný k žalobe nevyjadril a ani počas konania nevedel uviesť žiadne tvrdenia (pozn. súdu - žiadal o možnosť odročiť pojednávanie, aby sa mohol poradiť s personálnym oddelením), medzi stranami sporu neboli žiadne sporné skutkové okolnosti. Mnohé skutkové tvrdenia (väčšinu) však žalobca doplnil až na pojednávaní 24.05.2024. Rovnako až na predmetnom pojednávaní predložil všetky listinné dôkazy – okrem pracovnej zmluvy, ktorú predložil skôr. 43. Hoci žalovaný sa k žalobe nevyjadril, nebolo možné vydať rozsudok pre zmeškanie v časti o určenie, že pracovná zmluva je platná z dôvodu, že o takomto nároku nie je v zmysle § 273 a § 274 CSP ani prípustné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie – rozsudkom pre zmeškanie je možné rozhodnúť iba
o uplatnenom nároku na splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a) CSP, čo ale nie je daný prípad. Čo sa týka nároku na zaplatenie ušlej mzdy za mesiac máj 2021, táto časť žaloby predstavuje žalobu, ktorou sa žalobca domáha splnenia povinnosti podľa § 137 písm. a) CSP, avšak súd mal za to, že nemôže o tejto časti konania rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, pretože absentovali akékoľvek hmotnoprávne základy žalobcom uplatneného nároku (zvlášť v čase, kedy žalobca ešte o svojom nároku nepredkladal okrem pracovnej zmluvy žiadne listinné dôkazy) a zároveň na ostatnom pojednávaní už bol prítomný aj žalovaný, a teda neboli splnené podmienky podľa § 274 CSP. 44. Za prvoradé v danom prípade súd považoval vyriešenie otázky prípustnosti žaloby o určenie, že pracovná zmluva zo dňa 18.06.1991 je platná. Žalobca opakovane, i na pojednávaní dňa 24.05.2024 i na pojednávaní 11.04.2025 vyslovene žiadal o určenie platnosti pracovnej zmluvy, a to i napriek predbežnému právnemu názoru uvedenému na pojednávaní dňa 24.05.2024 neprípustnosti takejto žaloby podľa § 137 psím. d) CSP , ani podľa § 137 písm. c) CSP z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu na takomto určení. 45. Civilný sporový poriadok obsahuje v § 137 CSP neuzavretý výpočet druhov súkromnoprávnych žalôb. Druhy žalôb uvedené v § 137 písm. b) a d) CSP možno identifikovať nielen podľa žalobného návrhu, ale zároveň aj podľa právneho dôvodu tvrdeného práva. Ustanovenie § 137 CSP má význam aj v tom, že vymedzuje podmienky prípustnosti pre niektoré druhy žalôb - podmienkou prípustnosti žaloby na určenie, či tu právo je alebo nie je (§ 137 písm. c/ CSP), je naliehavý právny záujem žalobcu. Prípustnosť žaloby na určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d/ CSP) musí vyplývať z osobitného predpisu (najmä z hmotného práva); inak je takáto žaloba neprípustná. 46. V danom prípade súd vyhodnotil, že žalobca sa svojou žalobou o určenie platnosti pracovnej zmluvy domáha určenia právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napr. výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca alebo niekto iný. Ak to súd premietne do aktuálneho sporu, tak výrok o tom, že pracovná zmluva je platná, nemá výpovednú hodnotu, či pracovný pomer trvá alebo netrvá, či bol skončený platne, či neplatne a podobne. Nová právna úprava v § 137 písm. d) CSP pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti len za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu. V niektorých prípadoch hmotné právo pripúšťa žaloby na určenie právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť, príp. neúčinnosť právneho úkonu alebo neplatnosť konania, ktoré je „podobné“ právnemu úkonu (dražba, valné zhromaždenie). Čo sa týka pracovnoprávnej oblasti tak takouto žalobou je napríklad žaloba na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru určitým právnym úkonom (výpoveďou, okamžitým skončením pracovného pomeru, dohodou) podľa § 77 Zákonníka práce. V takomto prípade totiž z konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu vyplýva logický dôvod, prečo je potrebné, aby súd určil právnu skutočnosť (ako minulú udalosť). Dôvodom je to, že rozhodnutie súdu je osobitnou podmienkou, že sa na právny úkon hľadí ako na neplatný. Ide o výnimky zo všeobecného pravidla, že relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa postačí dovolať bez ingerencie súdu. Napr. hmotné právo vyžaduje, aby zamestnanec podal žalobu o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a ak tak neurobí, bude sa výpoveď považovať za platnú, aj keby zamestnanec jej neplatnosť nenamietal. 47. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd zastáva názor, že z hmotného práva nevyplýva možnosť domáhať sa určenia platnosti pracovnej zmluvy v zmysle § 137 písm. d) CSP. Napriek tomu, že súd realizoval výzvu na späťvzatie žaloby a prezentoval svoj predbežný právny názor aj na pojednávaní, žalobca svoju žalobu neupravil, ani nepreukázal, že by z určitého právneho predpisu vyplývala prípustnosť (možnosť podania) takéhoto typu žaloby. Súd zastáva názor, že žalobca nechcel ani preformulovať svoju žalobu odzrkadľujúc právnu úpravu – aby sa domáhal napríklad neplatnosti skončenia pracovného pomeru, alebo určenia že pracovný pomer trvá, a to práve z dôvodu vedomosti o skorších rozhodnutí súdov (viď odseky 27. a 28 tohto odôvodnenia), predovšetkým rozhodnutia Okresného súdu v Humennom v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach, ktorými bola zamietnutá žaloba žalobcu o určenie neplatnosti dohody o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 19.08.1991 a o určenie že pracovný pomer trvá nepretržite od 18.06.1990.
48. Ak by aj súd pripustil, že sa jedná o prípadný iný druh žaloby odlišnej od § 137 písm. d) CSP, jednalo by sa poťažmo o žalobu o určenie, či tu je právo alebo nie je podľa § 137 písm. c) CSP. Tento druh žaloby je svojou povahou žalobou preventívnou, ktorej účelom je predísť stavu právnej neistoty ohľadne určitého práva alebo jeho výkonu a jej význam je rýdzo praktický – nastoliť istotu v ohrozených právnych vzťahoch. Vyžaduje sa ale istá kvalita určovacej žaloby spočívajúca v tom, že žalobca musí preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Zo žalobcom tvrdených skutkových okolností avšak nevyplýva presne, čoho sa podanou žalobou a z akých dôvodov domáha. Žalobca totiž netvrdil, že u žalovaného pracuje (uviedol, že u žalovaného nepracoval od skončenia pracovného pomeru 20.08.1991), ani vyslovene netvrdil, že by pracovný pomer bol neplatne skončený. Na pojednávaní síce tvrdenými skutočnosťami naznačoval, že mal uzavretú jednak pracovnú zmluvu a jednak bol do funkcie menovaný, pričom následne poukazoval na to, že sa ho opakovane snažili odvolať a následne s ním nemali rozviazať pracovný pomer ako s riaditeľom. Avšak zvolený typ žaloby – o určenie platnosti pracovnej zmluvy – nerieši otázku existencie (trvania) pracovného pomeru, či neplatného skončenia pracovného pomeru. Súd tak nevidel ani naliehavý právny záujem na danom určení, ktorého sa žalobca domáhal. 49. Súd žalobcovi v písomnej výzve i na pojednávaní opakovane objasnil, že súd nemôže suplovať právne poradenstvo a je povinný zachovávať nestrannosť. Opakovane odkázal žalobcu na prípadnú odbornú pomoc – či už vyhľadanie advokáta alebo možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci, čo ale odmietol, pričom ani po poučení v súlade s § 318 CSP nevyužil možnosť zastúpenia v konaní. 50. Vzhľadom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti a s poukazom na citovanú právnu úpravu súd žalobu žalobcu v časti o určenie, že pracovný pomer trvá, zamietol ako nedôvodnú pre jej neprípustnosť. 51. Obiter dictum, súdu nedá nedoplniť, že ak by aj žalobca hodlal touto žalobou uplatňovať neplatnosť skončenia pracovného pomeru predmetnou dohodou zo dňa 19.08.1991, odo dňa uzavretia tejto dohody (19.08.1991) do dňa podania žaloby (24.01.2024) uplynulo vyše 32 rokov, pričom lehota na podanie žaloby o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým zrušením, zrušením v skúšobnej dobe alebo dohodou mohla byť ktoroukoľvek zmluvnou stranou v zmysle § 64 zák. č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení účinnom od 31.07.1991 do 28.05.1992 podaná na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa pracovný pomer mal skončiť týmto rozviazaním, a teda najneskôr dňa 21.10.1991 (20.10.1991 bola nedeľa, preto v súlade s § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka bol posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň). 52. Čo sa týka druhého uplatneného nároku – nároku na zaplatenie ušlej mzdy 3 000 EUR s príslušenstvom, tu súd mal za to, že žalobca absolútne neuniesol nielen dôkazné bremeno, ale ani bremeno tvrdenia – opísania rozhodujúcich skutkových okolností potrebných pre zistenie skutkového stavu. Vzhľadom na absenciu podrobnejšieho odôvodnenia žaloby – absenciu iných skutkových tvrdení ohľadom uplatneného nároku (hoci súd žalobcu žiadal, aby aj obšírnejšie zdôvodnil uplatnené nároky), nepredloženie žiadnych dôkazov svedčiacich o uplatnenom nároku, súd vyhodnotil, že sa zrejme má jednať o nárok na ušlú mzdu v súlade s § 80 Zákonníka práce, resp. § 79 Zákonníka práce. Žalobca ale netvrdil a ani nepreukázal naplnenie podmienok pre priznanie tohto nároku, ktoré vyplývajú z § 79 Zákonníka práce – netvrdil a ani nepreukázal neplatné skončenie pracovného pomeru, netvrdil a ani nepreukázal, že by žalovanému oznámil, že na ďalšom zamestnávaní trvá (prípadne, kedy takúto skutočnosť žalovanému oznámil). Z tvrdení žalobcu je ale zrejmé, že pre žalovaného nevykonáva žiadnu pracovnú činnosť – nepracuje pre žalovaného – odo dňa skončenia pracovného pomeru dohodou ku dňu 20.08.1991. Žalobca netvrdil, že by práve v mesiaci máj 2021 pracoval pre žalovaného, alebo že práve v tomto mesiaci máj 2021 mal pracovať pre žalovaného, ale z nejakého dôvodu nepracoval, a preto uplatnený nárok označil ako „ušlú mzdu“. Čo sa týka samotnej výšky uplatnenej ušlej mzdy, žalobca opätovne neustál ani bremeno tvrdenia o tom, prečo sa domáha práve uvedenej čiastky 3 000 EUR, ani nepredložil a nenavrhol žiadne dôkazy, ktoré by čo i len objasňovali uplatnenú výšku ušlej mzdy, nie to ju ešte preukázali. Hoci podaním zo dňa 10.04.2025 žalobca popisoval, aká by podľa neho mala byť jeho mesačná mzda k 01.05.2021 podľa zákona č. 553/2003 Z.z., súd toto považoval i vzhľadom na nepreukázaný základ nároku – titulom čoho si nárokuje ušlú mzdu, teda či ju odvodzuje od napríklad neplatného skončenia pracovného pomeru - za absolútne scestné. Navyše nepredložil súdu žiadne dôkazy, ktoré by mali nasvedčovať uvedenému zaradeniu do platovej triedy T11 a platového stupňa 14, ani preukazujúce dĺžku odbornej praxe, pričom jeho zdôvodnenie mesačnej mzdy obsahovalo i nenárokovateľné osobné ohodnotenie i odmeny vo výške 100 %. Napokon sa žiada tiež dodať, že pri tak
dlhej dobe, ktorá uplynulo od posledného výkonu práce pre žalovaného (19.08.1991) – takmer 30 rokov k máju 2021, by žalobcovi napríklad ani neprináležala náhrada mzdy za máj 2021 titulom neplatného skončenia pracovného pomeru, kde je zákonná limitácia v zmysle § 79 ods. 2 Zákonníka práce poslednej vety „Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov“. 53. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citovanú právnu úpravu súd žalobu aj v časti uplatnenej ušlej mzdy zamietol ako nedôvodnú. 54. Podľa § 255 ods.1 CSP zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 55. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 56. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 57. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 58. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu strán sporu v zmysle § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP, § 396 ods. 1 a 3 CSP tak, že žalovanému ako plne úspešnému v spore priznal nárok na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania, v plnom rozsahu voči žalobcovi, ktorý bol v konaní neúspešný. Žiada sa dodať, že až po vyhlásení rozsudku sa žalovaný vzdal práva na náhradu trov konania. Poučenie: 2 17Cpr/2/2024 Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.