Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 29Pc/26/2025 7923201673 17. 02. 2026 JUDr. Katarína Vorobelová ECLI:SK:OSPO:2026:7923201673.7
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci navrhovateľky: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XX, D. proti odporcovi: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, C., v konaní o určenie otcovstva k mal.: G. H. A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov takto rozhodol: I. U r č u j e, že E. F., nar. XX.XX.XXXX j e z matky A. A., nar. XX.XX.XXXX.
o t c o m mal. G. H. A., nar. XX.XX.XXXX, pochádzajúcej
II. Z v e r u j e mal. G. H. do osobnej starostlivosti matky. III. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. IV. U r č u j e otcovi prispievať na výživu mal. G. H. sumou 70 Eur mesačne, ktoré výživné bude platiť k rukám matky, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.05.2023 opakovane do budúcna. V. Dlžné výživné za obdobie od 01.05.2023 do 28.02.2026 vo výške 2 380 Eur p o v o ľ u j e súd otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 30 Eur spolu s bežným výživným, až do úplného vyrovnania, pod následkom straty výhody splátok. VI. V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a. VII. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovateľka, svojím návrhom podaným na Okresný súd v C. dňa 02.05.2023, žiadala určiť otcovstvo k maloletej G. H. a zároveň upraviť pomery k maloletej. Túto žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti, zo strany určeného otca určiť výživné 100 Eur od 01.04.2023 a zmeškané výživné zaplatiť k jej rukám v splátkach po 50 Eur. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom sa zoznámila v roku 2020 cez sociálne siete, postupne začali spolu po krátkej známosti žiť v H., neskôr odišli do C.. V lete v roku 2021 odišla na návštevu k svojej rodine do I. a tam zistila, že je tehotná. O tomto informovala odporcu, pričom sa opätovne vrátila do C. a žili spolu s odporcovými rodičmi v jednom byte až do narodenia maloletej. Po pôrode odmietal podpísať súhlasné vyhlásenie rodičov a po troch mesiacoch od narodenia dieťaťa odišiel pracovať do Čiech. Odvtedy navrhovateľka uviedla, že odporcu nevidela. O dieťa sa stará sama. V čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa iného sexuálneho partnera nemala. 2. Odporca súhlasil s návrhom na určenie otcovstva, potvrdil, že je otcom mal. G. H.. Pôvodne nesúhlasil s návrhom o zverenie maloletej do starostlivosti matky, túto chcel zveriť do svojej osobnej starostlivosti.
Uviedol, že starostlivosť zo strany matky o maloletú nie je dobrá. Neskôr sa na pojednávanie nedostavil, súhlasil, aby sa konalo v jeho neprítomnosti a uviedol, že s návrhom súhlasí. 3. Opatrovník navrhol určiť otcovstvo k maloletej, zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určiť výživné podľa úvahy súdu. 4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s informáciami od opatrovníka, informáciami zo sociálnej poisťovne, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav: 5. Dňa 27.04.2022 sa narodila mal. G. H. z mimomanželského vzťahu rodičov, ktorí žili v C. u rodičov odporcu. Navrhovateľka uviedla, že po 3 mesiacoch od narodenia odporca odišiel zo spoločnej domácnosti do Čiech, údajne za prácou, aby zabezpečil rodinu. Po mesiaci sa navrhovateľka odsťahovala z C. aj s dcérou. Žila v podnájme v rôznych mestách. Odporca uvádzal, že on chcel uznať otcovstvo, ale údajne v tom čase matka už odišla s maloletou do I.. Odporca spochybnil starostlivosť o maloletú zo strany matky a z tohto dôvodu chcel dieťa zveriť do svojej osobnej starostlivosti. Na posledné pojednávanie sa však nedostavil a s návrhom súhlasil. Matka má ďalšie 3 deti, staršieho H., nar. XX.XX.XXXX, J., nar. XX.XX.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX. 6. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že domnelý otec sa občas ozve, chce vidieť dcéru, ale na jej výživu nijako neprispieva. Matka uzatvorila dň 13.09.2024 manželstvo, pričom s manželom žije v byte jeho matky, kde užívajú jednu izbu. Kuchyňu a ostatné príslušenstvo užívajú spoločne, stravujú sa samy. Za ubytovanie podľa vyjadrenia matky platia 50-100 Eur mesačne. Z terajšieho manželstva má matka mal. C.. Matka je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a prídavky na 3 deti. Rodičovský príspevok XXX Eur, prídavky XXX Eur. Manžel matky nie je trvalo zamestnaný, chodí na brigády. Matka spláca peňažný trest, ktorý jej bol uložený za krádež, a to vo výške 160 Eur. Spláca ho po 20 Eur mesačne. Ďalšie výdavky má na stravu, ošatenie, lieky. Dieťa je zdravé, prekonáva bežné detské ochorenia. Otec žije s družkou a jej matkou v rodinnom dome v C., kde žije ešte aj jej sestra s dvoma malými deťmi. Rodina užíva 4 izby a kuchyňu. Otec uviedol, že nič nevlastní, nemá vodičský preukaz, je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, chodí príležitostne na brigády na výpomoc do kamenárskej dielne. Podľa jeho vyjadrenia má príjem XXX -XXX Eur mesačne. Stravu mu kupuje jeho matka, ktorej prispieva 20-30 Eur mesačne, za bývanie nič neplatí, cestovné náklady nemá. Telefón mu údajne platí otec. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi H., kde má platiť výživné 100 Eur, avšak platí 55 Eur. Nemá žiadne úvery, ani dlhy, ani iné zvýšené výdaje. Je zdravý. 7. Podľa § 94 ods. 1 zák.č. 36/2005 o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. 8. Podľa § 94 ods. 2 zák.č. 36/2005 o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti. 9. Podľa § 110 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého. 10 . Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 11. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 12. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 13. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
14. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 15. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 16. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 17. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 18. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 19. V predmetnom konaní bolo zistené, že účastníci splodili maloleté dieťa. Matka určila domnelého otca a tento so svojim otcovstvom súhlasil. Súd teda určil otcovstvo k mal. G. H.. Následne bolo potrebné upraviť pomery k maloletej. O dieťa sa riadne a po každej stránke stará matka. Hoci otec spochybnil starostlivosť matky, bližšie dôkazy nepredložil a súd nezistil žiadne pochybenia v starostlivosti matky. Matka žije v byte svojej svokry, o dieťa zabezpečuje riadne starostlivosť, chodí s ním na potrebné preventívne lekárske prehliadky. Súd teda zveril dieťa do osobnej starostlivosti matky. Čo sa týka výživného, matka žiadala určiť výživné 100 Eur od 01.04.2023. Návrh bol podaný 02.05.2023. Súd nevidel dôvod určovať spätne 1 mesiac výživné, neboli tu žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd teda určil výživné od 01.05.2023 a v prevyšujúcej časti, čo do obdobie od 01.04. do 30.04.2023 návrh zamietol. Čo sa týka samotnej výšky, súd vychádzal z potrieb maloletej, ktorá je naďalej v starostlivosti matky, je zdravá a možnosti a schopnosti otca s poukazom na to, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Súd sa javilo za prijateľné výživné vo výške 70 Eur mesačne s tým, že toto výživné má otec platiť vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky. 20. Od 01.05.2023 do 28.02.2026 vznikol otcovi dlh na výživnom vo výške 2 380 Eur ( 70 Eur x 34 mesiacov). Tento dlh súd povili otcovi zaplatiť v splátkach po 30 Eur. Aj keď sa samotná výška splátky javí nízka, súd má zato, že v takejto výške je otec schopný platiť výživné a samotná splátkach spolu s určeným výživným je pre maloleté dieťa v terajšej situácii dostačujúca. V opačnom prípade by sa otec mohol dostať do nebezpečenstva trestného stíhania, čo by ani matke, ani maloletej neprospelo. Pokiaľ nebude uhradená čo len jedna splátka riadne a včas, stane sa splatným celý dlh naraz. 21. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 22. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 23. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP) Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP) Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. (§ 62 ods. 3 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP)