Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 15Csp/29/2025 8125201848 05. 05. 2026 JUDr. Johana Bertová ECLI:SK:OSPO:2026:8125201848.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 2 15Csp/29/2025
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Johanou Bertovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/X, XXX XX C. právne zast.: JUDr. František Komka, advokát so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, IČO: 37941054 proti žalovanému: BENCONT FINANCE, a. s., IČO: 47967692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok takto: rozhodol: 3 15Csp/29/2025
I. U r č u j e, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere dostupná pôžička zo dňa 22.1.2009, je bezúročný a bezpoplatkový.
č. XXXXXXXXXX
II. U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX, zo dňa 22.1.2009 v časti [2] Zmluva o úvere, bod [3] v znení: „Právne vzťahy neupravené ZoÚ sa riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami pre úver dostupná pôžička, dostupná pôžička – šikovná rezerva, Sadzobníkom poplatkov, Oboznámením spotrebiteľa s niektorými zmluvnými podmienkami dostupnej pôžičky, Oznámením o úrokových sadzbách a informáciami o poistení podľa § 10 zákona č. 340/2005 Z. z., Klient svojím podpisom potvrdzuje, že bol s nimi oboznámený a súhlasí s nimi.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. III. U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX, zo dňa 22.1.2009 v časti [2] Zmluva o úvere, bod [4] v znení: „ Klient vyhlasuje, že nemá osobitný vzťah k Banke v zmysle ZoB a je si vedomý, že nepravdivosť tohto vyhlásenia spôsobuje neplatnosť tejto zmluvy a okamžitú splatnosť poskytnutého úveru, ku dňu keď sa Banka dozvie o nepravdivosti tohto vyhlásenia.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. IV. U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX, zo dňa 22.1.2009 v časti [2] Zmluva o úvere, bod [7], v časti, v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, sa budú rozhodovať v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V. U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená Obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička, dostupná pôžička – šikovná rezerva k Zmluve o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX, zo dňa 22.1.2009 v článku 4 – Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie, bod 4.6], v znení:
„Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky započítavajú, bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: [1] na poplatky podľa Sadzobníka, [2] sankčný úrok, [3] úrok z úveru, [4] splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok Banky voči Klientovi sa platby Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia. V prípade, ak je Klient majiteľom, prípadne spoludisponentom osobného účtu vedeného Bankou, podpisom ZoÚ udeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas s inkasom peňažných prostriedkov z tohto účtu na účely splácania svojich peňažných záväzkov zo ZoÚ. Banka je oprávnená započítať svoje splatné i nesplatné pohľadávky voči Klientovi bez ohľadu na právny titul ich vzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam Klienta voči Banke.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. VI. U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená Obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička, dostupná pôžička – šikovná rezerva k Zmluve o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX, zo dňa 22.1.2009 v článku 4 – Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie, bod 4.8], v znení: „ Klient a Banka podpisom ZoÚ zároveň uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení ak Klient udeľuje súhlas Banke na predloženie tejto dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy Klienta za účelom zabezpečenia peňažných záväzkov Klienta vyplývajúcich zo ZoÚ. Táto dohoda a tento súhlas sa vzťahujú aj na budúceho platiteľa mzdy Klienta, ako aj na iné príjmy Klienta, z ktorých umožňujú všeobecne záväzné právne predpisy vykonávať zrážky. Ukončením platnosti ZoÚ nezaniká zabezpečenie Klientových záväzkov voči Banke vyplývajúcich zo ZoÚ.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. VII. U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená Obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička, dostupná pôžička – šikovná rezerva k Zmluve o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX, zo dňa 22.1.2009 v článku 5 – Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a ukončenie ZoÚ, bod 5.4], v znení: „V prípade, ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 5.2 OP, Banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom podľa Oznámenia a sankčným úrokom vo výške stanovenej v Oznámení, a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta voči Banke.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. VIII. U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená Obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička, dostupná pôžička – šikovná rezerva k Zmluve o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX, zo dňa 22.1.2009 v článku 5 – Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a ukončenie ZoÚ, bod 5.6], v znení: „ Všetky výdavky Banky, spojené s vymáhaním pohľadávky sú účtované na ťarchu Klienta, pričom Klient súhlasí, že Banka je oprávnená postúpiť tretej15 osobe svoje pohľadávky zo ZoÚ.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. IX. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením v prípade právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 16 15Csp/29/2025
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Prešov dňa 12.3.2025 domáhal toho, aby súd určil, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX, zo dňa 22.1.2009 je bezúročný a bezpoplatkový a určenia, že Zmluvné podmienky uvedené vo výroku II - VIII, tohto rozsudku sú neprijateľné a náhrady trov konania. 2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že: s pôvodným veriteľom, Poštovou bankou, a.s., som uzavrela Zmluvu o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX, zo dňa 22.1.2009, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 2.000 Eur (ďalej aj ako „Zmluva“). V zmluve bola uvedená úroková sadzba: 24 %, RPMN: 26,82 %, s priemernou RPMN: 17,05 %, s počtom splátok 70 vo výške 57,29 eura. Na predmetný úver som uhradila sumu vo výške 1 207,17 eura. Aktuálnym veriteľom je žalovaný, ktorý voči mne eviduje dlh vo výške 8 845,74 eura. Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú som uzatvorila ako spotrebiteľka s obchodníkom, ktorý dodáva finančnú službu. Vzhľadom
na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva musí obsahovať náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len ZoSÚ). Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti musí obsahovať: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere ( § 4 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ). Zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ. V úverovej zmluve je uvedená nesprávne celková výška nákladov 1 678,54 eura. Celková výška nákladov predstavuje rozdiel medzi sumou, ktorú má spotrebiteľ na úver skutočne zaplatiť (výška mesačnej splátky x počet splátok), čo predstavuje v danom prípade sumu 4 010,30 eura (57,29 eur x 70) a výškou poskytnutého úveru 2 000 Eur. Skutočná celková výška nákladov je preto správne 2 010,30 eura (4 010,30 eura – 2 000 Eur = 2 010,30 eura). Aj keby výška splátky bola vo výške 54 Eur, čo som zistila z výpisu z úveru, keďže poistné bolo vo výške 3,29 eura, tak (54,- eur x 70 splátok), predstavuje sumu 3 780 Eur. Rozdiel potom medzi sumou 3 780 Eur a výškou úveru 2 000 Eur, činí 1 780 Eur, teda aj v tomto prípade je rozdielna celková výška nákladov ako je uvedená v zmluve. Je teda nepochybné, že celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom nie sú uvedené správne. Nesprávne uvedená výška celkových nákladov má nepochybne vplyv aj na ďalšiu náležitosť zmluvy o úvere vyplývajúcu z ust. § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ktorou je ročná percentuálna miera nákladov. Ročnou percentuálnou mierou nákladov v súlade s ust. § 2 písm. d) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy sa rozumela sadzba, ktorá sa aplikovala na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. Ak sú v zmluve celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom uvedené v sume nižšej než zodpovedajúcej skutočnosti, bez akýchkoľvek pochybností došlo k podhodnoteniu RPMN, ktorej výpočet je závislý aj od hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. S neuvedením ročnej percentuálnej miery nákladov, za čo je potrebné považovať aj jej neuvedenie v správnej výške, je spojená sankcia v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v súlade s ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Zároveň navrhujem, aby súd skúmal, či veriteľ pri uzatváraní zmluvy postupoval s odbornou starostlivosťou a skúmal bonitu spotrebiteľa. Vo vzťahu k bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poukazujem aj na to, že na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru postačuje neuvedenie, čo i len jednej z náležitosti zmluvy vyžadovaných zákonom a dodávam, že podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Spotrebiteľská zmluva uzatvorená medzi mnou a žalovaným má bezpochyby tzv. formulárový charakter. Ide o vopred pripravenú predtlač žalovaného, do ktorej žalovaný dopisoval len moje údaje. Moja „zmluvná voľnosť“ bola obmedzená len na dohodu o výške poskytnutého úveru, pričom všetky ostatné zmluvné podmienky ako aj všetky dokumenty predložené spolu so spotrebiteľskou zmluvou predstavujú diktát dodávateľa bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah. Spotrebiteľskú zmluvu je potrebné podrobiť súdnej kontrole neprijateľných zmluvných podmienok. 3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným Okresnému súd Prešov 3.4.2025, v ktorom uviedol, že: Žalovaný na úvod uvádza, že žalobca zneužíva právo a súdnu ochranu, nakoľko iniciuje 4 súdne konania, v ktorých požaduje rovnaký žalobný nárok vyplývajúci len z iných zmlúv o úvere, avšak zmlúv o úvere, ktoré uzatvoril žalobca s pôvodným veriteľom – Poštovou bankou, a.s. Vo všetkých súdnych konaniach je žalobca zastúpený rovnakým právnym zástupcom a vo všetkých požaduje určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a určenie neprijateľných zmluvných podmienok, pričom sa jedná o rovnaké zmluvné podmienky, nakoľko pôvodným veriteľom bol jeden subjekt, ktorého zmluvy sú rovnaké len s inými požadovanými sumami úveru. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby predmetné konania boli spojené do jedného konania z dôvodu hospodárnosti ako i z dôvodu, že strany sporu sú totožné a totožné sú aj žalobné nároky, ktoré je možné spojiť a len vymedziť jednotlivé čísla zmlúv o úvere, ale teda počet žalobných výrokov sa nezmení, len sa rozšíri o ustanovenie jednotlivých čísel zmlúv o úvere. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že žalobca koná v rozpore s dobrými mravmi, keď výkon jeho práv zneužíva. Žalovaný uvádza aj ďalšiu podstatnú okolnosť, v dôsledku ktorej žalovaný pokladá konanie žalobcu za rozporné s dobrými mravmi a to, že vo všetkých prípadoch žalobca nesplatil ani len istinu poskytnutého úveru a on ešte žaluje žalovaného ako jeho aktuálneho veriteľa, ktorému zasiahol do jeho ústavného majetkového práva. Žalobca je tým subjektom, ktorý porušil svoje základné záväzkové povinnosti a od poskytnuté finančné prostriedky minul a tieto nevrátil a teraz mu má byť poskytnutá právna ochrana ? Je absurdné, aby právo chránili takýchto dlžníkov, ktorí zneužívajú právo a konajú účelovo a zasahujú do majetkového práva veriteľov. Konanie
žalobcu nemožno vyhodnotiť inak ako konanie v rozpore s dobrými mravmi a zjavné zneužívanie práva a takémuto konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. Na základe uvedeného žalovaný žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný k vyššie uvedenému uvádza, že celková výška nákladov aj RPMN je v zmluve o úvere uvedené správne, pričom dôvodom, pre ktorý žalobcovi nevyšiel výpočet je, že žalobca si zvolil základný súbor poistenia, ktorý sa do celkových nákladov nezapočítava a ten ovplyvnil, že výpočet uskutočnený žalobcom nevyšiel. Na základe uvedeného je zrejmé, že v danom prípade išlo o dobrovoľné poistenie vo forme doplnkovej služby, pričom do celkových nákladov úveru sa s poukazom na ust. § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch nezapočítavajú poplatky za nepovinné poistenie k úveru, tzn., že ak na získanie úveru nebolo poistenie povinné, poplatok za poistenie nemá byť započítaný do celkových nákladov spojených s úverom. Do celkových nákladov a poplatok za poistenie úveru započíta, len ak je poistenie povinné na získanie úveru, resp. na získanie za ponúkaných podmienok. V prípade zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným nebol poplatok za poistenie zarátaný do celkových nákladov, nakoľko žalobca uzavrel zmluvu o poskytnutí doplnkovej služby poistenia úveru, pričom táto nebola podmienkou na získanie úveru alebo získanie za ponúkaných podmienok. Na základe uvedeného je správne uvedená aj celkový výška nákladov spojených s poskytnutím úveru ako aj je správne uvedená výška RPMN. Pokiaľ žalobca poukazuje na závery rozhodnutí súdov, tak tieto v prvom rade nie sú právne záväzné a v druhom rade v týchto sú odlišné skutkové okolnosti a preto nie je možné tieto záväzne právne aplikovať. Žalovaný ďalej uvádza, že žalobca zneužíva právo aj v tom ohľade, že zneužíva svoje hmotnoprávne postavenie spotrebiteľa a na základe tejto skutočnosti tvrdí, že by mu mala byť akoby automaticky poskytnutá právna ochrana a rozhodnuté v jeho prospech, s ktorou skutočnosťou sa žalovaný nestotožňuje. Je nevyhnutné uviesť aj to, že ochrana spotrebiteľa je síce dôležitým faktorom v spoločnosti, avšak nemožno mu poskytovať takú ochranu, ktorá by viedla k jeho jednostrannému zvýhodňovaniu, spotrebiteľ by bol v takýchto prípadoch zbavený akejkoľvek zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne konať. Neexistuje ani vecne odôvodniteľný dôvod oslobodiť spotrebiteľa od povinností, ktoré mu ukladá zmluva s rovnocenným partnerom, ak sa k splneniu tejto povinnosti zaviazal dobrovoľne a s vedomím ich rozsahu. Dovoľujeme si uviesť, že miera ochrany spotrebiteľa má svoje limity a nemôže byť absolútna. Limit pre určenie mieri ochrany spotrebiteľa je daný úrovňou spotrebiteľa. Aj vo vzťahu k neprijateľným zmluvným podmienkam s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalovaný žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. 4. Žalobca v replike doručenej súdu 23.4.2025 považoval argumentáciu žalovaného za nenáležitú a navrhujem, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. 5. Žalovaný v duplike doručenej súdu 2.5.2025 uviedol, že žalovaný v celom rozsahu zotrváva na svojej argumentácií, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o úvere boli všetky ustanovenia zmluvy prípustné a v súlade so zákonom a boli bežnou zaužívanou praxou. V tomto kontexte žalovaný dodáva, že žalobca si slobodne zvolil právneho predchodcu žalovaného, pričom na hospodárskom trhu bolo viacero bankových inštitúcií a ak žalobca nesúhlasil s podmienkami zmluvy o úvere od právneho predchodcu žalovaného, nemal uzatvoriť zmluvu o úvere a prijať a následne minúť poskytnuté finančné prostriedky. 6. V konaní súd nariadil na deň 5.5.2026 pojednávanie, ktorého sa žalobca zúčastnil a žalovaný nezúčastnil. Na tomto pojednávaní strany zotrvali na svojich doterajších stanoviskách. 7. Súd vo veci vykonal dokazovanie dôkaznými prostriedkami, ktoré súdu predložili alebo označili účastníci konania: žaloba na č.l. 1-8, návrh na odpustenie časti dlhu zo 16.11.2022 na č.l. 11, rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu IA-C/0214/0986 z 04.04.2014 na č.l. 12-15, aktuálny stav úveru ku dňu 31.05.2024 na č.l. 16-17, zmluva o úvere dostupná pôžička z 12.03.2025 na č.l. 18-20, vyjadrenie žalovaného doručené súdu 03.04.2025 na č.l. 28-33, replika žalobcu doručené súdu 23.04.2025 na č.l. 37-40, duplikát žalovaného doručená súdu 02.05.2025 na č.l. 44-46, prepočet RPMN na č.l. 50, podanie žalovaného doručené súdu 30.04.2026 na č.l. 53-55. 8. Na základe uvedeného súd zistil nasledujúci skutkový a právny stav: 9. Žalobca a právny predchodca žalovaného pod pôvodným názvom Poštová banka, a. s. (IČO : 31 340 890 ) uzatvorili dňa 22.1.2009 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX XXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 2000 euro, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať
v 70-tych pravidelných mesačných splátkach vo výške 57,29 euro, s dátumom konečnej splatnosti 22.11.2014, dátumom prvej platby od 22.02.2009, s celkovou výškou úveru neuvedenou, RPMN 26,82 % ročne, splácanie mesačne vždy k 22. dňu v mesiaci, úroková sadzba 24 %. V zmluve boli uvedené osobné údaje dlžníka a to, že má základné vzdelanie je zamestnancom J.V. S., s.r.o., Pionierska 24, Prešov s čistým mesačným príjmom domácnosti 990 euro, mesačnými splátkami 39 euro, počet vyživovaných detí 1, je ženatý/vydatá. Zmluva a obchodné podmienky účinné od 1.1.2009 obsahovali zmluvné podmienky, ktoré sú predmetom tohto konania. 10. V zmysle súdom vykonaného prepočtu ročnej percentuálnej miery nákladov na stránke Národnej banky Slovenska u zrejmé, že RPMN predmetného úveru je 30,92 %. 11. Priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny pre domácnostispotrebiteľské úvery nad 5 rokov za IV. štvrťrok roka 2008 bola 14,3 %. 12. Uvedená zmluva a obchodné podmienky obsahovali zmluvné podmienky tak ako sú uvedené vo výroku tohto rozsudku. 13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 14. Podľa § 298 Csp (1) súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve, alebo v iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tej zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentov súvisiacich spotrebiteľskou zmluvou. 15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákon ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 17. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 17. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 19. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 20. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 21. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 22. Podľa § 25 zákona č. 129/2010 Z.z. (1) právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
23. Podľa § 1 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (1) Tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. 24. Podľa § 2 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru, d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov. Podľa § 3 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.4) (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 25. Podľa § 4 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie
alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1. (3) Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 26. Na základe uvedeného súd právne uzatvára: 27. Súd nepovažoval návrh žalovaného na spojenie vecí tak ako je uvedený vyššie za dôvodný a to najmä s poukazom na to že napriek totožnosti subjektov je predmet konania odlišný. Samotný žalovaný uvádza že zmluvy, ktoré sú predmetom posúdenia nie sú totožné ide vždy o inú zmluvu, hoci postavenú na obdobných zmluvných podmienkach. Čase posúdenia súdom už tieto veci boli v rôznom procesnom štádiu. Preto má súd zato, že nebol dôvod spojiť dané veci do jedného konania. 28. Právny vzťah medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného založený Zmluvou o úvere číslo XXXXXXXXXX, zo dňa 22.1.2009, je spotrebiteľským právnym vzťahom medzi veriteľom- dodávateľom konajúcim v rámci svojho predmetu podnikateľskej činnosti a dlžníkom - spotrebiteľom, ktorý nie je podnikateľom, resp. nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. 29. Je potrebné stotožniť sa s námietkou žalobcu v tom zmysle, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosť podľa §4 ods. 2 zák. čl. 258/2001 j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 30. Súd pritom vychádzal z prepočtu RPMN prostredníctvom kalkulačky v informačnom systéme súdu tak ako je uvedené vyššie. Z uvedeného prepočtu vyplýva, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená táto hodnota nesprávne a to v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ žalovaný namietal, že v čase uzatvorenia zmluvy sa postupovalo na základe iných prepočtov súd si uvedené tvrdenie nemohol nijako overiť, nakoľko žalovaný neuviedol na akým spôsobom ich výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov a postupoval. 31. Žalovaný pritom vôbec neponúkol žiaden prepočet hodnoty RPMN a celkových nákladov, ako dospel k ich výške. Žalobca súdu predložil prepočet RPMN zohľadňujúci tú skutočnosť, že poistenie bolo povinné (zahrnul ho do výpočtu RPMN). I súd sa prikláňa k záveru, že poistenie malo byť zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa, nakoľko bolo podmienené uzavretím spotrebiteľského úveru. Z obsahu zmluvy totiž nepochybne plynie, že zvolený balík poistenia „komplexný súbor poistenia“ je uvedený v základných podmienkach zmluvy a žalobca bol oprávnený si vybrať medzi dvoma balíkmi poistenia – základný súbor poistenia alebo komplexný súbor poistenia, pričom nikde v týchto miestach, ani inde v zmluve sa neuvádza, že by si mohol aj nevybrať z ponúkaných poistení. Naopak v časti 10.2 obchodných podmienok sa uvádza, že ak má klient špecifické požiadavky a potreby v súvislosti s poistením buď je to zaznamenané v časti 3. 1 zmluvy o úvere v súlade s § 10 a 16 zákona číslo 340/2005 Z.z.. Konštrukcia týchto zmluvných podmienok je príkladom toho, ako banka u priemerného spotrebiteľa dosiahne viazanosť zmluvou, o ktorej uzavretie nemusí mať spotrebiteľ vôbec záujem a reflektuje výhradne záujem dodávateľa na uzavretí poistnej zmluvy v prospech jeho zmluvného partnera, ktoré si spotrebiteľ vôbec nevybral. Možno teda uzavrieť, že predmetné poistenie úveru bolo žalobcovi nanútené. Z uvedeného znenia danej zmluvnej podmienky je súd toho názoru, že získanie spotrebiteľského úveru bolo podmienené prijatím tejto zmluvnej podmienky (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20CoCsp 49/2021 z 17.3.2022). Navyše, ak by aj súd prípadne pripustil, že poistenie bolo dobrovoľné a žalobca mal možnosť ho odmietnuť, nikde sa transparentne neuvádza výška počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a v danom prípade je naozaj v konečnom dôsledku i pre spotrebiteľa neprehľadné, v akej výške je splátka úveru „s“ a „bez“ poistenia, a teda
akým spôsobom vlastne i veriteľ vypočítal RPMN. Rovnako tak potom nie je možné ani dospieť k záveru o správnosti výšky celkových nákladov, keďže vychádzajúc z výšky mesačnej splátky a poštu splátok nemožno vyvodiť, že by celkové náklady mali byť vo výške 1678,54 EUR, ako sa to v zmluve uvádza. Žalovaný opätovne žiadnym spôsobom nepreukázal správnosť údaja o výške celkových nákladov. Predmetný úver je z uvedených dôvodov bezúročný a bez poplatkov. (Obdobne Rozsudok Okresného súd Prešov, spisová značka: 17Csp/89/2025 z 31. 10. 2025). 32. Pokiaľ ide o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, tak súd sa v prvom rade zaoberal naliehavým právnym záujmom na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky a vychádzajúc z ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, je potrebné konštatovať, že v každom prípade je daný naliehavý právny záujem žalobcovia ako spotrebitelia na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to bez toho, aby žalobcovia museli tento naliehavý právny záujem na určení osobitným spôsobom preukazovať, pretože tento vyplýva priamo z vyššie uvedených zákonných ustanovení, najmä z citovaného § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. ( porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.12.2013, sp. zn. 1Co/237/2013). 33. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s ratio legis zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. 34. Ak bolo zmluvné ustanovenie nadiktované v rámci kontraktácie v režime typovej zmluvy, ide vždy o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je absolútne neplatná. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa. Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6 Co 161/2011, spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka. Sporná zmluvná podmienka je tak v rozpore s § 54 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka. Pre spotrebiteľské zmluvy platí všeobecné výkladové pravidlo v § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že pri pochybnostiach o obsahu spotrebiteľskej zmluvy sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Je potrebné konštatovať, že nebolo preukázané, že uvedená zmluvná podmienka bola individuálne dohodnutá. Všetky uvedené skutočnosti podporujú záver o nutnosti vyslovenia uvedenej zmluvnej podmienky za neprijateľnú. Takéto vyslovenie navyše nie je viazané zákonom iba v čase prípadného trvania zmluvného vzťahu medzi stranami sporu. Ba súd má za to, že aj v prípade neplatnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je nutné vyslovenie neprijateľnosti uvedenej zmluvnej podmienky. (viď rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo/320/2016 zo dňa24.11.2015 a Rozsudok Krajského súdu Prešov Sp. zn. 19Co/144/2019 z 18. 06. 2020). 35. Oprávnenosť súdu vysloviť v rozsudku nekalosť zmluvnej podmienky vyplýva z ust. § 298 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. CSP. Za situácie, keď vyslovenia neplatnosti zmluvnej podmienky sa dovoláva strana sporu priamo v žalobe, je povinnosťou súdu o tom rozhodnúť. 36. Platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenej zmluvnej podmienky za neprijateľnú. 37. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí sp. zn. C - 473/00 potvrdil, že uplynutie času v žiadnom prípade nemôže byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo znemožniť ochranu práv spotrebiteľa pred nekalými obchodnými podmienkami podľa čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS.27. Žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách aj v zmysle ust. § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z. z., z čoho taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva. Uvedené je aj v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora a ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.
38. Súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.3.2019, sp. zn. 6Cdo/27/2018, podľa ktorého žaloba, ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa vec týka, postavenie spotrebiteľa) domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia (určenia) ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku. Ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z.). Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že so žalobkyňou viedol kontraktačný proces vo vzťahu k napadnutým zmluvným podmienkam, pričom v zmysle citovaných zákonných ustanovení znáša dôkazné bremeno žalovaný a preto ako dodávateľ je povinný preukázať, že zmluvné podmienky boli dojednané individuálne. 39. Zo samotného znenia ust. § 137 CSP je možné vyvodiť nepochybný záver, že obsahuje iba demonštratívny výpočet žalôb. Aj zo znenia ust. § 298 CSP vyplýva, že súd môže v rozsudku v spotrebiteľskom spore aj bez návrhu určiť, že zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Uvedené zákonné ustanovenie teda umožňuje, aby sa spotrebiteľ aj individuálnom spotrebiteľskom spore domáhal určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky bez súčasne uplatneného nároku na plnenie z neprijateľného zmluvného dojednania. 40. Zo samotného zák. ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva právny záujem žalobcu ako spotrebiteľa na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení účastníkov tohto konania a predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. 41. Zmluva o úvere dostupná pôžička č. 7335508109, zo dňa 22.1.2009 v časti [2] Zmluva o úvere, bod [3] obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení: „Právne vzťahy neupravené ZoÚ sa riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami pre úver dostupná pôžička, dostupná pôžička – šikovná rezerva, Sadzobníkom poplatkov, Oboznámením spotrebiteľa s niektorými zmluvnými podmienkami dostupnej pôžičky, Oznámením o úrokových sadzbách a informáciami o poistení podľa § 10 zákona č. 340/2005 Z. z., Klient svojím podpisom potvrdzuje, že bol s nimi oboznámený a súhlasí s nimi.“ Táto zmluvná podmienka má za následok, že na spotrebiteľa je de facto prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy. Práve skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu jeho práva na súde a u iných štátnych orgánov, keďže spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Je neprijateľné, aby bolo na spotrebiteľa zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a splnenia si povinností veriteľa zo zákona. Uvedenú zmluvnú podmienku možno zahrnúť do tzv. čierneho zoznamu neprijateľných podmienok demonštratívne vymenovaných v § 53 od. 4 Občianskeho zákonníka, a to pod podmienku uvedenú pod písm. l). V zmysle tohto ustanovenia za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosť niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana. Uvedená podmienka bola viackrát právoplatne vyhlásená za neprijateľnú, a preto má žalovaná v zmysle §53a Občianskeho zákonníka povinnosť zdržať sa používania takejto neprijateľnej podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. (obdobne napr. Rozsudok Okresného súdu Prešov, spisová značka: 17Csp/89/2025 z 31. 10. 2025.) 42. Zmluva o úvere dostupná pôžička č. 7335508109, zo dňa 22.1.2009 v časti [2] Zmluva o úvere, bod [4] obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení: „ Klient vyhlasuje, že nemá osobitný vzťah k Banke v zmysle ZoB a je si vedomý, že nepravdivosť tohto vyhlásenia spôsobuje neplatnosť tejto zmluvy a okamžitú splatnosť poskytnutého úveru, ku dňu keď sa Banka dozvie o nepravdivosti tohto vyhlásenia.“ táto a jej obdoby taktiež predstavujú už notoricky vyhlasovanú neprijateľnú zmluvnú podmienku nachádzajúcu sa v obdobných spotrebiteľských zmluvách. Podľa názoru súdu je v predmetnom zmluvnom ustanovení značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa založená z dôvodu, že spotrebiteľ je vystavený nejasnej, nezrozumiteľnej zmluvnej podmienke spočívajú v používaní komplikovaných a sofistikovaných termínov („osobitný vzťah“), ktorá ho robí nepochopiteľným pre spotrebiteľa, a to pod sankciou neplatnosti zmluvy o úvere. Uvedené
ustanovenie pritom nie je pretavením zákonného ustanovenia zo zákona o bankách do zmluvy - § 35 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. V tomto smere súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 29Csp/74/2022 z 24.10.2022, s ktorého dôvodmi sa v plnom rozsahu stotožňuje a odkazuje na ne, cit.: „68. Zároveň z ods. 1 uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že banka nemôže vykonáva s osobami, ktoré k nim majú osobitný vzťah obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko by nevykonali s ostatnými klientami. Banka je povinná pred uzavretím a vykonaním takéhoto obchodu preveriť, či osoba, s ktorou takýto obchod vykonáva k nim nemá osobitný vzťah a táto osoba je povinná poskytnúť banke pravdivé informácie. Banka je povinná pravdivosť poskytnutých údajov písomne zabezpečiť v zmluve o nimi poskytnutej záruke alebo vklade sankciou neplatnosti uzavretia tejto zmluvy a v zmluve o úvere sankciou okamžitej splatnosti celej dlžnej sumy ku dňu, keď sa banka alebo pobočka zahraničnej banky dozvedela o nepravdivosti týchto údajov. Súd I. inštancie sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu o neprijateľnosti uvedeného zmluvného dojednania, ktoré umožňuje banke kedykoľvek vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru v prípade zistenia nepravdivosti údajov o existencii osobitného vzťahu k banke. Uvedené zmluvné dojednanie však odporuje zákonnej úprave § 35 ods. 1 Zákona o bankách, v zmysle ktorého banka, resp. pobočka zahraničnej banky nemôže s takýmito osobami uzatvárať iba tie obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko by nevykonali s ostatnými klientami. Uvedené zmluvné dojednanie však umožňuje banke v prípade zistenia existencie osobitného vzťahu klienta k bankovému subjektu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť každého úverového vzťahu, teda nie len toho rizikového. Zároveň v uvedenom zmluvnom dojednaní absentuje akékoľvek vysvetlenie pojmu osobitného vzťahu, z ktorého by bolo zrejmé aj z perspektívy priemerného spotrebiteľa, čo uvedený pojem znamená minimálne odkazom na konkrétne zákonné ustanovenie zákona o bankách, ktoré uvedený pojem upravuje.“ V danom prípade síce nie je následkom nepravdivosti uvedeného vyhlásenia mimoriadna splatnosť úveru, ale neplatnosť zmluvy, čo je rovnako závažný následok, ktorý ale nie je sledovaný pre účely štandardných, nie rizikových obchodov. (obdobne napr. Rozsudok Okresného súdu Prešov, spisová značka: 17Csp/89/2025 z 31. 10. 2025.) 43. Zmluva o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX, zo dňa 22.1.2009 v časti [2] Zmluva o úvere, bod [7], v časti, obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, sa budú rozhodovať v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach.“ Túto Zmluvnú podmienku, predstavujúcu rozhodcovskú doložku súd považuje za rovnako notoricky súdmi vyhlasovanú neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ide o neprijateľné zmluvné dojednanie v rámci spotrebiteľskej zmluvy, ktoré nebolo individuálne dojednané a je v hrubej nerovnováhe v neprospech spotrebiteľa bez potrebného objasnenia zmluvnej podmienky, zvýraznenia jej závažnosti, začlenením v rámci bežných zmluvných dojednaní upravujúcich úverový vzťah, pričom núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred vopred dodávateľom vybraným rozhodcovským súdom. V zhode so žalobcom súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 438/2018 zo dňa 11.06.2019, v ktorom ústavný súd vyslovil, že pre platnosť rozhodcovskej zmluvnej doložky v spotrebiteľských veciach sa vyžaduje, aby mal spotrebiteľ možnosť vyjadriť s ňou pri uzatváraní zmluvy nesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia nesúhlasu vzájomné spory v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd. Súd opäť považuje za vhodné poukázať aj na skutočnosť, že prax si vyžiadala zakotvenie mantinelov prijateľnosti obdobných zmluvných dojednaní, keď bola do § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka neskôr včlenená do demonštratívneho zoznamu neprijateľných zmluvných podmienok i zmluvná podmienka umožňujúca riešenie sporu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, ktorým je zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Predmetný zákon podrobnejšie upravil podmienky, za ktorých môže byť uzavretá spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, pričom okrem iného stanovil, že rozhodcovská zmluva v takomto prípade musí byť obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy.“ (obdobne napr. Rozsudok Okresného súdu Prešov, spisová značka: 17Csp/89/2025 z 31. 10. 2025.) 44. Obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička, dostupná pôžička – šikovná rezerva k Zmluve o úvere dostupná pôžička č. 7335508109, zo dňa 22.1.2009 v článku 4 – Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie, bod 4.6], obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení: „Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky započítavajú, bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: [1] na poplatky podľa Sadzobníka, [2] sankčný úrok, [3] úrok z úveru, [4] splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok Banky voči Klientovi sa platby
Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia. V prípade, ak je Klient majiteľom, prípadne spoludisponentom osobného účtu vedeného Bankou, podpisom ZoÚ udeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas s inkasom peňažných prostriedkov z tohto účtu na účely splácania svojich peňažných záväzkov zo ZoÚ. Banka je oprávnená započítať svoje splatné i nesplatné pohľadávky voči Klientovi bez ohľadu na právny titul ich vzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam Klienta voči Banke.“ Predmetná zmluvná podmienka nie je individuálne dojednaná, je súčasťou husto písaného textu a žalobkyňa mala ňou súhlasiť s tým, aby žalovaná započítala platby najskôr na poplatky, úrok z omeškania, úroky a až nakoniec na istinu. Súdny dvor EÚ v bode 68 rozsudku C-415/11 uviedol: „Ako uviedla generálna advokátka v bode 71 svojich návrhov, pri otázke, či podmienka spôsobuje „značnú nerovnováhu“ v právach a povinnostiach strán vyplývajúcich zo zmluvy na škodu spotrebiteľa, treba predovšetkým zohľadniť právne predpisy uplatňované vo vnútroštátnom práve v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami v tomto zmysle. Na základe takejto porovnávacej analýzy môže vnútroštátny súd posúdiť, či a prípadne do akej miery je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve. Okrem toho sa zdá, že na tieto účely je relevantné preskúmať právne postavenie uvedeného spotrebiteľa z hľadiska prostriedkov, ktoré má podľa vnútroštátnej právnej úpravy k dispozícii na zabránenie uplatňovaniu nekalých podmienok. Pokiaľ ide otázku, za akých okolností dôjde k takejto nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery“, treba konštatovať vzhľadom na šestnáste odôvodnenie a ako v podstate uviedla aj generálna advokátka v bode 74 svojich návrhov, že vnútroštátny súd má na tento účel preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorí zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s takouto podmienkou po individuálnom dojednaní.“ Podľa § 566 ods.2 OZ, pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Naproti tomu napadnuté zmluvné ustanovenie poskytuje žalovanej ako dodávateľovi úveru možnosť započítavať platby na iný účel, akým je splatenie istiny tohto úveru. Je teda nepochybné, že toto ustanovenie zmluvy zakladá nevyvážený vzťah medzi žalobcom a žalovanou a dochádza k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa. O neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky už rozhodli súdy, a to napríklad rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 8Csp/1/2023-91 zo dňa 27.04.2023, rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 19Csp/19/2022 zo dňa 18.09.2023, rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 9Csp/102/2020-158 z 23.6.2022, rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 9Csp/17/2021 zo dňa15.4.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 19CoCsp/24/2021 zo dňa 16.12.2021,Okresný súd Prešov rozsudkom sp. zn. 7Csp/3/2020 zo dňa 09.09.2020 a ďalšie. (obdobne tiež Rozsudok Okresného súdu Prešov sp, zn. 20Csp/58/2025 z 25. 08. 2025). 45. Obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička, dostupná pôžička – šikovná rezerva k Zmluve o úvere dostupná pôžička č. 7335508109, zo dňa 22.1.2009 v článku 4 – Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie, bod 4.8], obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení: „ Klient a Banka podpisom ZoÚ zároveň uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení a Klient udeľuje súhlas Banke na predloženie tejto dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy Klienta za účelom zabezpečenia peňažných záväzkov Klienta vyplývajúcich zo ZoÚ. Táto dohoda a tento súhlas sa vzťahujú aj na budúceho platiteľa mzdy Klienta, ako aj na iné príjmy Klienta, z ktorých umožňujú všeobecne záväzné právne predpisy vykonávať zrážky. Ukončením platnosti ZoÚ nezaniká zabezpečenie Klientových záväzkov voči Banke vyplývajúcich zo ZoÚ.“ Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom a ak neexistuje hoci len potenciálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia (súd) ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až na úrovni nezistiteľnosti, kedy tento inštitút obchodník aktivuje. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca sa pri realizácii dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či inou nezávislou inštitúciou. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale
spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu podnikateľa naviac zainteresovaného vo vlastnej veci a o vlastnom zisku. Tieto okolnosti opodstatňujú obzvlášť obozretnosť pri vykonávaní ex offo súdnej kontroly čestnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informáciu o tom, čo uzatvorenie konkrétneho právneho úkonu znamená. Z uzatvorenej dohody žiadne podstatné informácie o inštitúte dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov nevyplývajú. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov pritom nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia zo strany súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv. Občiansky zákonník za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. V predmetnom prípade je dohoda o zrážkach zo mzdy zakomponovaná do textu zmluvy o úvere (čl. 4, bod 4.8). Žalovaný nepreukázal, že v danom prípade išlo o zmluvnú podmienku, ktorú si vymienil žalobca, resp. že žalobca mal možnosť výberu, či predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy podpíše, alebo nepodpíše, ak chcel, aby mu bol zo strany právneho predchodcu žalovaného poskytnutý úver. Žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter dojednania dohody o zrážkach zo mzdy. Smernica Radyč.93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa čl. 6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života. Predformulovaný súhlas spotrebiteľa, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individuálny prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne požaduje. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa, rovnako prihliadnuc na skutočnosť, že podstatným znakom Dohody o zrážkach zo mzdy je písomný súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok z jeho mzdy. (odbodne Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. značka: 6Co/24/2019 z 21. 05. 2019.) 46. Obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička, dostupná pôžička – šikovná rezerva k Zmluve o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX, zo dňa 22.1.2009 v článku 5 – Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a ukončenie ZoÚ, bod 5.4], obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení: „V prípade, ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 5.2 OP, Banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom podľa Oznámenia a sankčným úrokom vo výške stanovenej v Oznámení, a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta voči Banke.“ Dotknutou podmienkou si spotrebiteľ neprípustne zhoršuje postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka), keďže umožňuje žalovanému úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou od predčasného zosplatnenia úveru až do úplného splatenia zmluvného záväzku, a to spolu s úrokmi z omeškania. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5Cdo/42/2020 zo dňa 16.06.2020 publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod R 5/2021, podľa ktorého veriteľovi pri predčasnej splatnosti úveru náleží úrok z istiny len vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Navyše daná zmluvná podmienka je neurčitá, keďže odkazuje na ďalší dokument -oznámenie banky o výške úrokovej sadzby, takže spotrebiteľ v čase uzatvorenia zmluvy ani nevie, v akej výške by mal platiť zmluvné úroky a úroky z omeškania pri predčasnej splatnosti úveru. Uvedená zmluvná podmienka je teda v rozpore s právom a preto spĺňa atribúty neprijateľnej zmluvnej podmienky. (obdobne tiež Rozsudok Okresného súdu Prešov sp, zn. 17Csp/89/2025 z 31. 10. 2025). 47. Obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička, dostupná pôžička – šikovná rezerva k Zmluve o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX, zo dňa 22.1.2009 v článku 5 – Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a ukončenie ZoÚ, bod 5.6], obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku
v znení: „ Všetky výdavky Banky, spojené s vymáhaním pohľadávky sú účtované na ťarchu Klienta, pričom Klient súhlasí, že Banka je oprávnená postúpiť tretej15 osobe svoje pohľadávky zo ZoÚ.“ Zmluvná podmienka, podľa ktorej má spotrebiteľ automaticky znášať všetky náklady veriteľa spojené s vymáhaním jeho pohľadávky navodzujú stav, kedy spotrebiteľ už vopred uznáva akékoľvek takéto nároky, prezumuje právo veriteľa na ich úhradu a to bez ohľadu na ich opodstatnenosť, bez ich stotožnenia s porušením konkrétnej povinnosti presne stanovenej výšky bez ohľadu na výsledok jednotlivých konaní a presné vyčíslenie. Zmluvné ustanovenie v uvedenom znení zároveň neprimerane a pre spotrebiteľa nepredvídateľne rozširuje okruh nárokov veriteľa, ktoré sa majú stať príslušenstvom pohľadávky, čo môže viesť k neprehľadnému navyšovaniu pohľadávky veriteľa, z čoho vyplýva, že zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a preto je neprijateľná. O neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky rozhodol Okresný súd Prešov rozsudkom 18Csp/75/2024 z 18.11.2024, na ktoré odôvodnenie súd poukazuje, ale rovnako aj Okresný súd Prešov 9Csp/128/2023, Krajský súd Prešov 6CoCsp/16/2024 z 19.09.2024. 48. Preto súd určil citované zmluvné podmienky v Zmluve o úvere za neprijateľné. 49. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 50. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 51. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto má žalobca voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. 52. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Poučenie: 19 15Csp/29/2025 Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.