Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 34C/7/2026 8126201152 25. 03. 2026 JUDr. Peter Uhrinovský, PhD. ECLI:SK:OSPO:2026:8126201152.2
Uznesenie Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., proti žalovanému F. F. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. H. E. XX, XXX XX D. E., zast.: AK MAZANEC, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Metodova 3331/12, 080 01 Prešov, IČO: 53 494 920, o návrhu žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Neodkladné opatrenie nariadené Uznesením Okresného súdu Prešov č. k. XXX/X/XXXX-XX zo dňa XX. XXXXX XXXX v znení s Dopĺňacím Uznesením Okresného súdu Prešov č. k. XXX/X/XXXX-XXX zo dňa XX. XXXXXXX XXXX a v spojení s Uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. XXXX/XX/XXXXXXX zo dňa XX. XXXXXXX XXXX v celom rozsahu zrušuje. II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia. odôvodnenie: 1. Okresný súd Prešov Uznesením č. k. XXX/X/XXXX-XX zo dňa XX. XXXXX XXXX v znení s Dopĺňacím uznesením č. k. XXX/X/XXXX-XXX zo dňa XX. XXXXXXX XXXX a v spojení s Uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa XX. XXXXXXX XXXX rozhodol: „(I.) Žalovaný je povinný zdržať sa právnych úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva, predmetom ktorého sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese I., obec I., katastrálne územie I., zapísané na LV č. XXXXX ako byt č. XX na X poschodí bytového domu súp. č. XXXX, vchod č. XX, ktorý je postavený na parcele registra C KN č. XXXXX/XXX o výmere 494 m2, zastavaná plocha a nádvorie, v podiele 1/1 z celku, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, vo veľkosti 75/3064-in z celku vlastníka pod XXX a nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese I., obec I., katastrálne územie I., zapísanej na LV č. XXXXX ako spoluvlastnícky podiel k pozemku zastavanom bytovým domom - parcela registra C KN Č. XXXXX/XXX o výmere 494 m2, zastavaná plocha a nádvorie, vo veľkosti 75/3064-in z celku vlastníka pod XXX (ďalej aj ako „Nehnuteľnosti“). (II.) Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia. (III.) Poučuje žalovaného, že súdnej ochrany sa môžu domáhať podaním žaloby vo veci samej ako žalobca, proti v tomto žalobcovi, ako žalovanému, o náhradu škody.“ 2. Tunajší súd teda nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa právnych úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva, predmetom ktorého sú Nehnuteľnosti (ďalej aj ako „Neodkladné opatrenie“). Zároveň poučil žalovaného, že súdnej ochrany sa môže domáhať podaním žaloby vo veci samej ako žalobca, proti žalovanému, o náhradu škody. 3. Žalovaný sa návrhom doručeným dňa X.X.XXXX domáhal zrušenia Neodkladného opatrenia.
3.1. Návrh odôvodnil tým, že žalobca svoj návrh na nariadenie Neodkladného opatrenia odôvodňoval mimo iného argumentáciou, že J. F., nar. XX.X.XXXX, bytom H. K. XXX, XXX XX H., ako postupca (ďalej aj ako „Postupca“), mal od zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa XX.X.XXXX odstúpiť s tým, že žalovaný v procesnom postavení žalobcu namieta neplatnosť takéhoto odstúpenia zo strany Postupcu, pričom toto konania bolo vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. XX/XX/XXXX (ďalej aj ako „Konanie XX“). 3.2. Konanie XX, o ktoré oprel žalobca svoj návrh na nariadenie Neodkladného opatrenia, je toho času právoplatne skončené rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa XX.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX (ďalej aj ako „Rozsudok“). 3.3. Rozsudkom bolo rozhodnuté (pozn. subjekty ďalej označené tak, ako vystupujú v procesnom postavení v tomto konaní), že: (I.) Postupca je zaviazaný zo Zmluvy o postúpení pohľadávky, uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX medzi Postupcom a žalovaným, ktorej predmetom je postúpenie pohľadávky zo zmluvy o pôžičky dňa XX.X.XXXX uzatvorenej medzi Postupcom ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, na čiastku 15.000,- € s prísl. a pohľadávky zo zmluvy o pôžičke dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi Postupcom ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, na čiastku 70.000,- € s príslušenstvom. (II.) Žalovaný je veriteľom pohľadávky voči žalobcovi, na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi Postupcom ako žalobcom dňa XX.X.XXXX na čiastku 15.000,- € s prísl., pričom záväzok z tejto zmluvy je zabezpečený na základe zmluvy o zriadení záložného práva k Nehnuteľnostiam zo dňa XX.X.XXXX v znení neskorších dodatkov. (III.) Žalovaný je veriteľom pohľadávky voči žalobcovi, na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi Postupcom a žalobcom dňa XX.XX.XXXX na čiastku 70.000,- € s prísl. pričom záväzok z tejto zmluvy je zabezpečený na základe zmluvy o zriadení záložného práva k Nehnuteľnostiam zo dňa XX.XX.XXXX v znení neskorších dodatkov. 3.4. V zmysle uvedeného je zrejmé, že tvrdenia žalobcu sa nezakladali ani nezakladajú na pravde, a žalovaný má podozrenie, že zo strany žalobcu mohlo dôjsť k podvodnému konaniu voči Postupcovi, a to v rozsahu uvedenia do omylu pri spracovaní súdu predložených čestných vyhlásení, ktoré boli podpísané dňa XX.XX.XXXX. 3.5. V zmysle uvedeného má žalobca za to, že s ohľadom na Rozsudok, je nespochybniteľné postavenie žalovaného ako veriteľa pohľadávok voči žalobcovi a v takom prípade je akékoľvek obmedzenie uplatnenia jeho práv ako veriteľa, resp. záložného veriteľa, nedôvodné a predovšetkým poškodzujúce práva žalovaného ako veriteľa pohľadávok voči žalobcovi. 4. Podľa § 339 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „CSP“) o zrušení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť bez pojednávania. V prípadoch neodkladného opatrenia podľa § 334 a 338 majú dotknuté subjekty právo vyjadriť sa k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia. 5. Žalobca sa k návrhu na zrušenie Neodkladného opatrenia vyjadril podaním doručeným dňa XX.X.XXXX, pričom uviedol, že s takýmto návrhom zásadne nesúhlasí. 5.1. Právna úprava nedáva podklad pre to, aby akékoľvek závery rozhodnutia súdu boli záväzné pre osobu, ktoré nebola stranou daného sporu. Vylučuje to § 228 CSP, v zmysle ktorého výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Ak teda súd koná s niekým, kto nebol stranou právoplatne skončeného a rozhodnutého konania (a nejde pritom ani o subjekt, na ktorý je zákonom rozšírená subjektívna hranica záväznosti súdneho rozhodnutia), môže túto otázku posúdiť aj inak, teda výrok právoplatného rozsudku preň v tomto prípade záväzný pochopiteľne nebude. Žalobca disponujem čestným prehlásením Postupcu, z ktorého nepochybne plynie, že žiadnu pohľadávku voči mne nedisponuje. 5.2. Skutočnosť, prečo Postupca zmenil svoj postoj v konaní o neplatnosť odstúpenia, resp. následne o určenie právnych skutočností, nemožno nazvať čestným. Žalobca poukázal na ojedinelú situácie, keďže sa Postupca aj vzdal podania opravného prostriedku proti vyhlásenému Rozsudku. Treba sa pozastaviť nad výrokom Rozsudku, ktorý žalobcu v žiadnom prípade nemôže zaväzovať, a to, že súd určil v spore medzi Postupcom a žalovaným, že on je veriteľom pohľadávky voči žalobcovi.
5.3. Z právnej úpravy vyplývajú dôvody zániku záložného práva a medzi iným je uvedené aj zánik zabezpečenej pohľadávky. Žalobca má za to, že skutočnosti uvedené mylne súdom pri Nariadení neodkladného opatrenia v bode 20 odôvodnenia nemôže byť na škodu samotného žalobcu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Tiež poukázal, že správne mal teda súd pri nariadení Neodkladného opatrenia mu uložiť povinnosť podať žalobu v ním stanovenej lehote. Pokiaľ to neurobil, nemôže to byť na škodu žalobcu a odporovalo by to právu na spravodlivý proces. Žalobca sa mieni samostatnou žalobou podanou voči žalovanému domáhať určenia, že Nehnuteľnosti, ktorá má byt' predmetom výkonu záložného práva, a ktorého je toho času sa povinný žalovaný stále zdržať, nie je zaťažená záložným právom, nakoľko bez existencie zabezpečenej pohľadávky nemôže existovať záložné právo. 6. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 7. Žalobca na osvedčenie ním tvrdených skutočností k návrhu pripojil, resp. dokázal na Rozsudok a Konanie XX. 7.1. Z pripojeného súdneho spisu Konania XX súd zistil, že bolo skončené vydaním Rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX. Rozsudkom bolo rozhodnuté (pozn. subjekty ďalej označené tak, ako vystupujú v procesnom postavení v tomto konaní), že: (I.) Postupca je zaviazaný zo Zmluvy o postúpení pohľadávky, uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX medzi Postupcom a žalovaným, ktorej predmetom je postúpenie pohľadávky zo zmluvy o pôžičky dňa XX.X.XXXX uzatvorenej medzi Postupcom ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, na čiastku 15.000,- € s prísl. a pohľadávky zo zmluvy o pôžičke dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi Postupcom ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, na čiastku 70.000,€ s príslušenstvom. (II.) Žalovaný je veriteľom pohľadávky voči žalobcovi, na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi Postupcom ako žalobcom dňa XX.X.XXXX na čiastku 15.000,- € s prísl., pričom záväzok z tejto zmluvy je zabezpečený na základe zmluvy o zriadení záložného práva k Nehnuteľnostiam zo dňa XX.X.XXXX v znení neskorších dodatkov. (III.) Žalovaný je veriteľom pohľadávky voči žalobcovi, na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi Postupcom a žalobcom dňa XX.XX.XXXX na čiastku 70.000,- € s prísl. pričom záväzok z tejto zmluvy je zabezpečený na základe zmluvy o zriadení záložného práva k Nehnuteľnostiam zo dňa XX.XX.XXXX v znení neskorších dodatkov 8. Všeobecný súd v rámci rozhodovania o zrušení uznesenia o nariadení predbežného alebo neodkladného opatrenia nemôže preskúmavať vecnú správnosť pôvodného uznesenia o jeho nariadení, ale musí sa zaoberať iba otázkou, či strana domáhajúca sa zrušenia tohto uznesenia vo svojom návrhu tvrdí také skutočnosti, ktoré nastali po jeho vyhlásení a ktoré zároveň znamenajú aj zmenu pomerov (vrátane situácie, keď v priebehu konania nastane kvalitatívny posun v otázke miery preukázania rozhodujúcich skutočností), pre úpravu ktorých bolo predbežné alebo neodkladné opatrenie nariadené. Len iný názor dotknutej strany sporu bez relevantnej zmeny skutkových okolností na hodnotenie otázok rozhodujúcich pre nariadenie predbežného alebo neodkladného opatrenia preto nevytvára dostatočný predpoklad pre rozhodovanie všeobecného súdu o jeho zrušení. Táto konštrukcia je reflexiou požiadavky, že aj v prípade právoplatných nemeritórnych rozhodnutí je potrebné chrániť stav nimi vytvorený a zamedziť jeho následným revíziám, čo znamená, že o otázkach, o ktorých už súd právoplatne rozhodol, nebude možné v prebiehajúcom konaní na tom istom skutkovom a právnom základe vydať obsahovo iné (protikladné) rozhodnutie (Ústavný súd SR, L.. M. XXX/XXXX (J. XX/XXXX). 9. Odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie pôvodne nariadené, nadväzuje na znenie § 325 ods. 1 CSP. Toto ustanovenie umožňuje nariadiť neodkladné opatrenie len v dvoch prípadoch, a to z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery alebo z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Aj k zrušeniu neodkladného opatrenia môže teda viesť iba odpadnutie toho dôvodu, pre ktorý bolo pôvodne nariadené. Dôkazné bremeno vo vzťahu k splneniu danej podmienky zaťažuje stranu, ktorá sa zrušenia neodkladného opatrenia domáha. Odpadnutie dôvodov nariadenia neodkladného opatrenia môže spočívať aj v tom, že medzi dotknutými subjektmi sa zmenila alebo nastala nová hmotnoprávna situácia, v dôsledku ktorej zanikla potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie. Do úvahy prichádza aj splnenie povinnosti dlžníkom alebo relevantný stav exekučného konania; avšak v danej súvislosti má vždy prednosť aplikácia osobitného ustanovenia § 338 písm. a) CSP, pokiaľ sú splnené tam uvedené zákonné podmienky zrušenia neodkladného opatrenia. Vzhľadom na skutočnosť, že pri nariadení neodkladného opatrenia vychádza súd iba z osvedčených skutočností,
možno ho v zmysle § 334 CSP zrušiť aj z toho dôvodu, že v konaní sa potom na základe riadneho dokazovania preukázalo nesplnenie zákonných podmienok nariadenia neodkladného opatrenia. Aj procesné dokázanie toho, že neodkladné opatrenie nemalo byť nikdy nariadené, možno z daného hľadiska považovať za odpadnutie dôvodov sui generis (E., F., N., O., B., P., F., O., B., P., Q., F. a kol. R. O. I.. X. D.. I.: R. C. B., XXXX). 10. Z odôvodnenie príslušného súdu, resp. súdov, ktorými bolo nariadené Neodkladné opatrenie vyplýva: 10.1. Podľa bodov 15. a 20. Uznesenia OS PO č. k. XXX/X/XXXX-XX zo dňa XX. XXXXX XXXX: (15.) Nariadením neodkladného opatrenia sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do práv a oprávnených záujmov žalovaného a ani iných osôb, pretože ide o neodkladné opatrenie, ktoré má len dočasný charakter a zanikne z dôvodov uvedených v ust. § 333 a nasl. CSP najneskôr rozhodnutím vo veci samej. (20.) Napokon procesná situácia strán sporu v tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa vyjasní až po právoplatnosti konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. XX XX/XXXX, v ktorom sa ustáli, kto je záložným veriteľom vo vzťahu k žalobcovi. 10.2. Podľa bodu 8. Dopĺňacieho uznesenia OS PO č. k. XXX/X/XXXX-XXX zo dňa XX. XXXXXXX XXXX: Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. 10.3. Podľa bodov 74. a 78. Uznesenia KS v PO č. k. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa XX. XXXXXXX XXXX: (74.) Otázku platnosti resp. neplatnosti postúpenia pohľadávky a následného odstúpenia od tejto zmluvy bude riešiť súd v inom konaní vo veci samej. Cieľom neodkladného opatrenia má byť do vyriešenia otázky existencie záložného práva žalovaného zabrániť jeho realizácii, najmä v súvislosti s tým, že v predmetnej nehnuteľnosti, konkrétne v byte žalobcu má žalobca svoje obydlie. Za podstatné odvolací súd považoval záver, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by mohol nastať stav, kedy by bolo záložné právo realizované bez toho, aby došlo vo veci samej k vyriešeniu otázky platnosti záložného práva, v dôsledku ktorého výkonu by žalobca stratil vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam a došlo by opätovne k rozmnožovaniu súdnych sporov prinajmenšom o konanie o určenie vlastníckeho práva v prípade, ak by k jeho realizácii došlo z nezákonných dôvodov. Okresný súd v rámci rozhodovania správne nachádzal proporcionalitu medzi právom veriteľa realizovať záložné právo a na druhej strane nevyhnutnou právnou ochranou pred zasahovaním do práv žalobcu na jeho obydlie a rodinný život. Následky spojené s prípadnou realizáciou záložného práva by totiž boli vážnejšie oproti následku, že žalovaný musí do vyriešenia sporu vo veci samej „vyčkať“ s jeho realizáciou. Naopak, realizáciou záložného práva, ktorá by nebola vykonaná v súlade so zákonom a došlo by k nej v rámci konania vo veci samej, v ktorom by žalovaný nebol úspešný, by došlo k nenávratnému stavu, resp. k stavu, ktorý by bol navrátiteľný z obzvlášť závažnými komplikáciami, a najmä by došlo k ďalším sporom. Je potrebné uznať, že nariadením neodkladného opatrenia ide o pozastavenie výkonu, resp. realizácie záložného práva žalovaného, avšak bolo úlohou súdu nájsť vhodnú mieru spravodlivosti pre obidve sporové strany vážením ich vzájomných práv a povinností. Zo spisu vyplýva, že žalobca je fyzickou osobou, naproti tomu zo spisu nevyplýva, že by týmto nariadeným neodkladným opatrením vznikla žalovanému ujma, prípadne akékoľvek nebezpečenstvo v súvislosti s nerealizáciou záložného práva. Naviac takúto ujmu, či nebezpečenstvo žalovaný v odvolaní ani netvrdil. Odvolateľ skôr poukazoval na šikanóznosť tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (78.) Aj keď v aktuálnom štádiu konania neprináleží odvolaciemu súdu posudzovať, do akej miery môže byť žalobca v konaní vo veci samej úspešný, nariadené neodkladné opatrenie má za cieľ, aby sa spor vo veci samej vyriešil medzi pôvodnými stranami sporu za daných vlastníckych práv, ako aj iných práv a povinností vyplývajúcich z dosiaľ uzavretých zmlúv s tým, že nariadením tohto neodkladného opatrenia žalovanému nevzniká žiadna ujma, pretože jeho súčasný´ fakticky´ a právny vzťah k žalobcovi sa nemení, a práve rozhodnutie vo veci samej poskytne odpoveď, či záložné právo žalovaného existuje, ktorého realizácia sa tohto času dočasne nevykoná. Význam dočasnej úpravy pomerov do skončenia konania vo veci samej je preto dôvodný, ak zároveň hrozí zásah do ústavne garantovaných práv žalobcu, t. j. právo na ochranu vlastníctva, ako aj práva na nedotknuteľnosť obydlia. 11. Súd má za to, že po nariadení Neodkladného opatrenia došlo k zmene pomerov, resp. nastal kvalitatívny posun v otázke miery preukázania rozhodujúcich skutočností.
12. V Konaní XX bolo právoplatne určené, že žalovaný je veriteľom predmetných pohľadávok voči žalobcovi, ktoré sú zabezpečené na základe zmluvy o zriadení záložného práva k Nehnuteľnostiam. 13. Súd nariaďujúci Neodkladné opatrenie vychádzal z toho, že nariadením Neodkladného opatrenia sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do práv a oprávnených záujmov žalovaného a ani iných osôb, pretože ide o neodkladné opatrenie, ktoré má len dočasný charakter a zanikne z dôvodov uvedených v ust. § 333 a nasl. CSP najneskôr rozhodnutím vo veci samej. Procesná situácia strán sporu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa vyjasní až po právoplatnosti Konania XX, v ktorom sa ustáli, kto je záložným veriteľom vo vzťahu k žalobcovi. Neodkladné opatrenie bolo ďalej odôvodnené tým, že otázku platnosti resp. neplatnosti postúpenia pohľadávky a následného odstúpenia od tejto zmluvy bude riešiť súd v inom konaní vo veci, pričom v konaní vo veci samej dôjde k vyriešeniu otázky platnosti záložného práva, resp. toto rozhodnutie vo veci samej poskytne odpoveď, či záložné právo žalovaného existuje. 14. Súd sa stotožňuje s námietkou žalobcu, že v nebol účastníkom Konania XX, a tak nemohol uplatňovať svoje práva, resp. argumentovať vo vzťahu k existencií, príp. neexistencií pohľadávok, a na to nadväzujúceho záložného práva zriadeného k Nehnuteľnostiam. Taktiež súhlasí aj s jeho názorom, že iba konanie o určenie neexistencie záložného práva môže ukončiť všetky spory medzi ním a žalovaným, a to s konečným výsledkom, právoplatne záväzným výrokom nielen voči žalovanému, ale aj voči žalobcovi. 15. Na strane druhej je však potrebné uviesť, že za súčasnej situácie, keď je nariadené Neodkladné opatrenie, ktoré nie je limitované časom, a osoba, v ktorej prospech je nariadené, tak nebolo zaviazaná podať žalobu vo veci samej (žaloba o určenie neexistencie záložného práva k Nehnuteľnostiam, kde účastníkmi budú žalobca a žalovaný), tak žalobca je v neistom postavení, nakoľko on sám konanie vo veci samej nemôže iniciovať a žalobcu k tejto povinnosti „nenúti“ žiadna zákonom alebo príslušným orgánom uložená povinnosť. 16. Sám žalobca pritom uviedol, že „skutočnosti uvedené mylne súdom pri Nariadení neodkladného opatrenia v bode 20 odôvodnenia nemôže byť na škodu samotného žalobcu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Správne mal teda súd pri nariadení Neodkladného opatrenia žalobcovi uložiť povinnosť podať žalobu v ním stanovenej lehote. Pokiaľ to neurobil, nemôže to byť na škodu žalobcu a odporovalo by to právu na spravodlivý proces. Žalobca sa mieni samostatnou žalobou podanou voči žalovanému domáhať určenia, že Nehnuteľnosti, ktorá má byt' predmetom výkonu záložného práva, a ktorého je toho času sa povinný žalovaný stále zdržať, nie je zaťažená záložným právom, nakoľko bez existencie zabezpečenej pohľadávky nemôže existovať záložné právo. Iba takéto konanie vo veci samej môže ukončiť všetky spory medzi žalobcom a žalovaným a s konečným výsledkom, právoplatne záväzným výrokom nielen voči žalovanému, ale aj voči žalobcovi.“ 17. To, či žalobca podá žalobu a iniciuje konanie o určenie neexistencie záložného práva k Nehnuteľnostiam je výlučne v jeho dispozícií. Síce uviedol, že mieni žalobu podať, avšak za súčasnej situácie (v zmysle obsahu Neodkladného opatrenie) ho k tomuto nič nezaväzuje. Taktiež aj riadne pokračovanie v konaní a disponovanie žalobou je do určitého času výlučným oprávnením žalobcu (limitácia § 146 ods. 1 CSP - súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie). Ak teda žalobcovi vyhovuje takáto „dočasná“ procesná ochrana (povinnosť žalovaného zdržať sa právnych úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva k Nehnuteľnostiam), tak bez toho, aby podal žalobu vo veci samej, ju môže udržiavať „trvalo“. 18. V tomto smere súd poznamenáva, že vo všeobecnosti procesná ochrana v podobne neodkladného opatrenia by mala mať dočasnú povahu. Výnimku predstavuje situácia, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, čo nie je prípad v tomto konaní. 19. Žalovaný pritom aspoň inicioval Konanie XX, ktorým bolo právoplatne určené, že žalovaný je veriteľom predmetných pohľadávok voči žalobcovi, ktoré sú zabezpečené na základe zmluvy o zriadení
záložného práva k Nehnuteľnostiam. V čase nariadenia Neodkladného opatrenia pritom výsledok Konania XX nebol známy. 20. Zároveň je potrebné uviesť, že žalobcom predložené čestné vyhlásenie Postupcu, aj ktorým osvedčoval potrebu nariadenia Neodkladného opatrenia, sa vo svetle výsledku Konania XX javí ako nepravdivé, resp. neosvedčujúce pôvodne tvrdenú skutočnosť (prijatie peňažných prostriedkov, existencia pohľadávky Postupcu a oprávnenosť subjektu predmetných pohľadávok a záložného práva k Nehnuteľnostiam). 21. Uvedené skutočností aj s ohľadom na vyššie uvedú limitáciu Neodkladného opatrenia (bez časového obmedzenia a bez povinnosti podať žalobu vo veci samej) považoval súd za zmenu pomerov, resp. v tejto veci nastal kvalitatívny posun v otázke miery preukázania rozhodujúcich skutočností, pričom tieto dôvody možno v zmysle vyššie citovanej judikatúry subsumovať pod § 334 CSP (odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo nariadené Neodkladné opatrenie). 22. V nadväznosti na vyššie uvedené tak súd procesným postupom v zmysle § 334 CSP návrhu na zrušenie Nedôkladného opatrenia vyhovel a nariadené Neodkladné opatrenie zrušil v celom rozsahu. 23. Na doplnenie súd uvádza, že žalobcovi nič nebráni spolu so žalobou o určenie neexistencie záložného práva k Nehnuteľnostiam žiadať aj dočasnú procesnú ochranu v podobe neodkladného opatrenia s totožným obsahom ako Neodkladné opatrenie. Účinky Neodkladného opatrenia zanikajú právoplatnosťou uznesenia o jeho zrušení. 24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a podľa zásady úspechu v spore. Žalovaný mal v spore plný úspech (návrhu na zrušenie Neodkladného opatrenia vyhovené v celom rozsahu), a preto má vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorý mu súd priznal, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Prešov. V odvolaní sa v zmysle § 363 CSP popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.