Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 8Cpr/8/2024 8722200537 23. 04. 2026 JUDr. Jozef Jaselský ECLI:SK:OSPO:2026:8722200537.14
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/X, XXX XX C., právne zastúpeného: Mgr. Martin Tomáš, advokát so sídlom Trieda 1.mája 51, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 53774205, proti žalovanému: Urbárske a pasienkové pozemkové spoločenstvo, Hlavná 171/65, 059 17 Vernár, IČO: 31 950 485, právne zastúpeného: HODOR advokátska kancelária, s. r. o., Vrátna 40, 040 01 Košice, IČO: 47 240 849, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto rozhodol: I. Žalobu zamieta. II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 25.02.2022 domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného listom zo dňa 29.12.2021 je neplatné a pracovný pomer trvá a zároveň sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému nahradiť žalobcovi mzdu vo výške 1.266,- eur mesačne od 10.02.2022 do času, kedy žalobcovi žalovaný umožní pokračovať v práci. 1.1 Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že ako zamestnanec uzatvoril so žalovaným ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu dňa 01.01.2016, na základe ktorej u žalovaného vykonával druh práce - člen výboru a ťažobný technik. Predtým žalobca pracoval ako zamestnanec resp. dohodár u žalovaného na základe rôznych právnych titulov od roku 2010. Ku dňu 29.12.2021 žalovaný ukončil so žalobcom pracovný pomer, pričom žalobca v čase podania žaloby nevedel, na základe akého právneho titulu, nakoľko so žalovaným nepodpísal dohodu o skončení pracovného pomeru, nebola mu doručená výpoveď ani okamžité skončenie pracovného pomeru. Zo strany žalovaného bol žalobca vyzvaný na vrátenie zvereného služobného vozidla a počas toho, ako žalobca pristavil vozidlo žalovanému, iný zamestnanec žalovaného dával žalobcovi podpísať na kapote auta dokument, avšak žalobca tento odmietol podpísať, keďže sa vopred nemohol oboznámiť s jeho obsahom a vyzval ho na doručenie dokumentu poštovou prepravou. Predseda spoločenstva, D. E., a ďalší dvaja členovia výboru - F. G. a H. I., žalobcu ubezpečili, že nasledujúci deň mu dokument zašlú, avšak k uvedenému nedošlo. Ani ku dňu podania tejto žaloby žalobca žiaden takýto dokument neobdržal. Dňa 03.01.2022 bolo žalobcovi vystavené Potvrdenie o zamestnaní, z obsahu ktorého vyplýva, že bol zamestnancom žalobcu do 29.12.2021. Dôvod skončenia pracovného pomeru nie je uvedený ani v tomto potvrdení. Žalobca požiadal Sociálnu poisťovňu o vydanie potvrdenia, či je naďalej evidovaný ako zamestnanec žalobcu. I z tohto potvrdenia vyplýva, že jeho pracovný pomer skončil ku dňu 29.12.2021. Dňa 08.02.2022 žalobca zaslal žalovanému Oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní, v ktorom žiadal žalovaného o umožnenie výkonu práce podľa pracovnej zmluvy, o prideľovanie práce, a v ktorom trvá na pracovnom pomere. Žalobca od nástupu do pracovného pomeru u žalovaného nikdy nebol upozornený na
porušovanie pracovnej disciplíny. Odo dňa 15.11.2021 došlo k zmenám vo vedení (výbore) žalovaného. Žalobca sa ako bývalý člen výboru zrejme stal „nechceným“ zamestnancom, a zrejme preto s ním žalovaný chcel ukončiť pracovný pomer. Vzhľadom na dĺžku trvania pracovného pomeru je zrejmé, že nedošlo k jeho ukončeniu v skúšobnej dobe. Ako už žalobca uviedol vyššie, na skončení pracovného pomeru sa so žalovaným nedohodol. Do úvahy tak prichádza len skončenie pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením. Uviedol, že Zákonník práce v oboch prípadoch predpokladá doručenie, či už výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru, druhému účastníkovi pracovnoprávneho pomeru, pod sankciou neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Nakoľko žalobcovi nebola ani výpoveď, ani okamžité skončenie pracovného pomeru doručené, má za to, že jeho pracovný pomer so žalovaným bol skončený neplatne. Navyše, pokiaľ by žalovaný ukončil pracovný pomer so žalobcom výpoveďou, v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k uplynutiu výpovednej doby. Ani v prípade skončenia pracovného pomeru výpoveďou, ani v prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru nemohli byť naplnené ani dôvody toho-ktorého spôsobu skončenia pracovného pomeru predpokladané Zákonníkom práce. 1.2 V prípade neplatného skončenia pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Uvedená náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, a to až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Žalobca dňa 08.02.2022 zaslal žalovanému Oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní a toto bolo žalovanému doručené dňa 10.02.2022. Nakoľko žalovaný do dňa podania tejto žaloby žalobcovi neumožnil výkon práce, žalobca žiada aj náhradu mzdy. Žalobca má za to, že priemerný zárobok sa zisťuje ku dňu 10.02.2022 (t. j. prvý kalendárny štvrťrok), a teda rozhodujúcim obdobím v zmysle príslušných vyššie uvedených ustanovení Zákonníka práce je štvrtý kalendárny štvrťrok roku 2021, t. j. mesiace október, november a december 2021. Žalobca v mesiaci október 2021 dosiahol hrubú mzdu vo výške 1.008,25 eur, v mesiaci november 2021 hrubú mzdu vo výške 913,28 eur a v mesiaci december 2021 hrubú mzdu vo výške 1.876,47 eur. Priemerný zárobok žalobcu za štvrtý štvrťrok roku 2021 predstavuje sumu 1.266,- eur, t. j. [(1.008,25 € + 913,28 € +1.876,47 €)/3]. Nakoľko ku dňu podania návrhu nebolo žalobcovi umožnené pokračovať v práci, ani nedošlo k rozhodnutiu súdu resp. dohode strán sporu o skončení pracovného pomeru, nie je možné ohraničiť' obdobie, za ktoré si žalobca uplatňuje náhradu mzdy konkrétnymi dátumami. 2. Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. 2.1 Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že po prevzatí dokumentácie od jeho právneho zástupcu sa dozvedel, že žalobca pri výkone svojich povinností závažne porušil pracovnú disciplínu, ktoré je v príkrom rozpore s jeho pracovnou náplňou, keď konal v rozpore s osobitnými predpismi a následkom tohto konania bolo rozhodnutie Slovenskej lesnícko-drevárskej inšpekcie zo dňa 08.07.2021 č. spisu 7433/2021-2002 o udelení pokuty vo výške 15.500,- eur za iný správny delikt. Na základe týchto skutočností sa žalovaný rozhodol, že so žalovaným okamžite skončí pracovný pomer a to v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pričom žalobcovi predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru odovzdával dňa 29.12.2021 pred budovou Obecného úradu vo C., avšak žalobca si odmietol prevziať. Okamžité skončenie pracovného pomeru mu odovzdával predseda žalovaného, D. E., a členovia spoločenstva, F. G. a H. I., ktorí túto skutočnosť potvrdzujú na Zázname zo dňa 29.12.2021 a na písomnej výpovedi zo dňa 29.12.2021 ako aj svojimi podpismi na zázname, ktorý je spísaný na Okamžitom skončení pracovného pomeru. 3. Žalobca v replike uviedol, že o rozhodnutí Slovenskej lesnícko-drevárskej inšpekcie bol výbor žalovaného opakovane informovaný na schôdzi výboru a predložil zápisnice z rokovaní dňa 22.01.2021, 16.07.2021 a 15.10.2021. 4. Okresný súd Poprad rozsudkom zo dňa 11.10.2022, č.k. 20Cpr/3/2022-86, určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu dané mu žalovaným dňa 29.12.2021 je neplatné a pracovný pomer trvá, a nárok na náhradu mzdy za obdobie od 10.2.2022 vylúčil na samostatné konanie. Rozsudok vecne dôvodil (pokiaľ ide o okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré je predmetom dovolania), že zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode okamžitého skončenia dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Obe lehoty (subjektívna i objektívna) sú prekluzívne. Subjektívna
lehota sa počíta od momentu, keď zamestnávateľ získal vedomosť, že sa zamestnanec dopustil takého konania, ktoré môže zakladať dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalovanému bola uložená pokuta za správny delikt rozhodnutím Slovenskej lesnícko-drevárskej inšpekcie z 08.07.2021 v spojení s rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR z 21.09.2021. Žalovaný považoval uloženú pokutu za následok konania žalobcu. Výbor žalovaného (ďalej len „výbor“) bol o uloženej pokute informovaný na zasadnutiach 16.07.2021 a 15.10.2021. Rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR bolo výboru doručené 29.09.2021 a od toho okamihu možno počítať plynutie subjektívnej premlčacej lehoty. Členovia výboru sa síce k 15.11.2021 zmenili, to však nemôže znamenať počiatok plynutia novej lehoty. Keďže okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi doručené až 29.12.2021, nebola dodržaná subjektívna dvojmesačná prekluzívna lehota podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, čo spôsobilo neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. 5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd rozsudkom zo dňa 06.02.2024, č.k. 3CoPr/5/2023-170, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné. K námietke, že súd prvej inštancie sa nezaoberal otázkou, ktorá osoba výboru predložila rozhodnutie a ktorá osoba za výbor, a teda aj za žalovaného konala do 15.11.2021, uviedol, že výbor je kolektívny orgán skladajúci sa z predsedu a štyroch členov, ktorý rozhoduje hlasovaním. Jeho rozhodovanie teda nemožno považovať za rozhodovanie jednej osoby. Žalobca ako člen výboru do 15.11.2021 preto nemohol rozhodovať svojvoľne. Do 15.11.2021 za výbor konali predseda spoločenstva, E. E., a ostatní členovia výboru: žalobca, J. K., L. E. M. a C. E.. Od 15.11.2021 za výbor konali predseda, D. E., a ostatní členovia výboru: B. E., H. I., L. E. M. a F. G.. Žalobca ako člen výboru informoval ostatných členov o postupe v riešení veci, ktorej výsledkom bolo aj uloženie pokuty žalovanému. Za žalovaného teda nekonal žalobca sám, ale kolektívny orgán (výbor) prostredníctvom svojho predsedu (E. E.), ktorý žalovaného zastupoval navonok. Odvolací súd uviedol, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nenastolil riešenie otázky, ktorá osoba za výbor do 15.11.2021 konala, a tiež žiadnym spôsobom neargumentoval, že za okamih, kedy mala začať plynúť subjektívna lehota podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, má byť považovaný práve 15.11.2021. Rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky sa do dispozičnej sféry žalovaného dostalo najneskôr 29.09.2021, čo vyplýva zo zasadnutia výboru z 15.10.2021, na ktorom boli prítomní okrem žalobcu aj E. E. (predseda spoločenstva) a J. K.. O skutočnostiach, ktoré boli žalobcovi vytknuté a ktoré žalovaný považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny, sa žalovaný dozvedel na základe inšpekcie vykonanej správnym orgánom, a preto subjektívna prekluzívna lehota začala plynúť odo dňa zistení vyplývajúcich z rozhodnutia správneho orgánu, ktoré žalovaný obdržal najneskôr 29.09.2021, a uplynula 29.11.2021. Žalovaný ako zamestnávateľ doručil okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcovi až 29.12.2021, teda po márnom uplynutí dvojmesačnej prekluzívnej lehoty. Preto záver súdu prvej inštancie o nedodržaní lehoty podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce bol vecne správny. 6. Najvyšší súd SR ako dovolací súd uznesením zo dňa 26.06.2025, sp. zn. 6CdoPr/14/2024, zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove a rozsudok Okresného súdu Poprad vo výroku o určení neplatnosti a trvaní pracovného pomeru ako aj vo výroku o trovách konania a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že odvolací súd sa opomenul vysporiadať so skutočnosťou, že v zmysle výpisu, z ktorého vychádzal, je zrejmé, že konanie výboru bolo obmedzené len na niektoré úkony v zmysle § 16 ods. 7 zákona č. 97/2013 Z. z.. Bez toho, aby nižšie súdy zohľadnili relevantné skutočnosti týkajúce konania za spoločenstvo sú akékoľvek závery o plynutí, resp. uplynutí prekluzívnej lehoty podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce predčasné. 7. Súd vykonal dokazovanie listinami (pracovná zmluva, pracovná náplň, potvrdenie o zamestnaní, potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2021, oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní s podacím lístkom, výplatné pásky, rozhodnutie Slovenskej lesnícko-drevárskej inšpekcie a ministerstva, zápisnice zo zasadnutí výboru, okamžité skončenie pracovného pomeru, výpis z Registra pozemkových spoločenstiev, stanovy, dodatok k pracovnej zmluve), ako aj ďalším spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový stav: 7.1 Žalovaný ako zamestnávateľ, zastúpený predsedom spoločenstva (E. E.) a podpredsedom spoločenstva (žalobcom) a žalobca ako zamestnanec uzavreli dňa 01.01.2016 Pracovnú zmluvu, na základe ktorej mal žalovaný vykonávať prácu člena výboru pozemkového spoločenstva a ťažobného technika. Popis pracovných činností bol vymedzený v pracovnej náplni tvoriacej prílohu zmluvy. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 30.06.2019. Zamestnávateľ sa zaväzoval poskytovať
zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu vo výške 3 eur/hod./brutto a za výkon funkcie ťažobného technika odmenu vo výške 150,- eur brutto/mesiac (č.l. 6) 7.2 Z Pracovnej náplne (č.l. 7) vyplýva, že vznikom funkcie člena výboru spoločenstva dňom 01.01.2016 žalobca: - pomáha predsedovi pri riadení spoločenstva vo veciach ťažby dreva, odpredaji a výdaji dreva. Kontroluje ťažbárov, objem vyťaženej hmoty, podpisuje číselníky. Zabezpečuje presun vyťaženého dreva na sklad. Vykonáva dohľad nad ostatnými pracovníkmi pri zalesňovaní, ochrane vyžínaním, chemickej ochrane, ochrane proti kôrovcovi, pozoruje a vykonáva kontrolu rozmiestnenia lapačov. - kontroluje a odoberá drevo nachystané samovýrobou, má právo kontrolovať všetky autá na cestách a majetku spoločenstva. 7.3 Z Rozhodnutia Slovenskej lesnícko-drevárskej inšpekcie zo dňa 08.07.2021, č. s. 7433/2021-2002, č. z. 15622/2021 súd zistil, že žalovanému bola uložená pokuta vo výške 12.500,- eur, podľa § 17 ods. 5 písm. a) zákona č. 113/2018 Z. z. o dreve za iný správny delikt podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dreve, ktorého sa účastník konania dopustil tým, že ako hospodársky subjekt v období od 01.05.2019 do 31.12.2019 predajom uviedol na vnútorný trh drevo v celkovom objeme 2.072 m3 vyťažené z lesných pozemkoch v obhospodarovaní účastníka konania zaradených do lesného celku Ostatné lesy na lesnom hospodárskom celku B. (ďalej len „LC Ostaté lesy na LHC B.“) nachádzajúcom sa v katastrálnom území C., obec C., okres J., v rozpore s osobitnými predpismi, pretože: a) nedodržal povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 23 ods. 5 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o lesoch“) v znení účinnom do 31.12.2019, nakoľko v jednotke priestorového rozdelenia lesa (ďalej len „JPRL“) 527_1 a 535a_1 v LC Ostaté lesy na LHC B. vykonal v období od 1.5.2019 do 30.10.2019 náhodnú ťažbu dreviny smrek obyčajný (ďalej len „SM") spolu v objeme 2.072 m3 na ploche spolu 3,25 ha bez podania hlásenia o vzniku dôvodu na náhodnú ťažbu v týchto JPRL príslušnému orgánu štátnej správy lesného hospodárstva do siedmich dní odo dňa, keď zistil, že k takémuto dôvodu na ohlásenie náhodnej ťažby došlo, najneskôr však do 30 dní odo dňa vzniku dôvodu na ohlásenie náhodnej ťažby, a zároveň (keďže túto náhodnú ťažbu účastník konania neohlásil) bola táto náhodná ťažba zrealizovaná aj pred uplynutím lehoty 72 hodín po doručení príslušného hlásenia; a teda účastník konania nedodržal zákonný lehotu na včasné ohlásenie náhodnej ťažby a zároveň túto náhodnú ťažbu vykonal pred uplynutím zákonom ustanovenej lehoty 72 hodín odo dňa doručenia ohlásenia, čím porušil ustanovenie § 23 ods. 5 zákona o lesoch v znení účinnom do 31.12.2019; b) nedodržal povinnosti vyplývajúce z čl. 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva (ďalej len ,,nariadenie"), podľa ktorého je zakázané uvádzanie nelegálne vyťaženého dreva na trh, a ktoré účastník konania porušil tým, že uviedol na vnútorný trh drevo vyťažené v rozpore s uplatniteľnými právnymi predpisy krajiny ťažby, ktoré sa vzťahujú na oblasť ťažby dreva vrátane právnych predpisov lesného hospodárstva, pričom konkrétne išlo o porušenie ustanovenia § 23 ods. 5 zákona o lesoch v znení účinnom do 31.12.2019, a to vyššie uvedeným konaním; čím porušil ustanovenie čl. 4 ods. 1 nariadenia. Okrem pokuty bola žalovanému uložená povinnosť prijať opatrenia v rámci svojho systému náležitej starostlivosti podľa § 4 ods. 1 zákona o dreve riadne uplatňovať tento systém, konkrétne bod „1.5. Odvoz dreva“ tohto systému a prijať také opatrenia, aby bolo zabezpečené, že každý doklad slúžiaci na prepravu dreva vystavený účastníkom konania, obsahoval všetky náležitosti podľa § 3 ods. 4 zákona o dreve. (č.l. 64-74) 7.4 Zo Zápisnice zo zasadnutia výboru zo dňa 16.07.2021 súd zistil, že pod bodom 4. programu bolo informovanie o doručení rozhodnutia Slovenskej lesnícko-drevárskej inšpekcie zo dňa 08.07.2021 č. spisu 7433/2021. Na zasadnutí výboru bol prítomný žalobca, ďalej E. E. a J. K.. (č.l. 46) 7.5 Z Rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zo dňa 21.09.2021, č. s. 10871/2021-750, č. r. 21544/2021 súd zistil, že podľa ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku bolo odvolanie žalovaného proti rozhodnutie Slovenskej lesnícko-drevárskej inšpekcie zamietnuté. (č.l. 75-82) 7.6 Zo Zápisnice zo zasadnutia výboru zo dňa 15.10.2021 súd zistil, že pod bodom 2. programu bolo informovanie o rozhodnutí Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 21544/2021, ktoré
bolo doručené dňa 29.09.2021 a návrh na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia súdom s tým, že povereným na podanie žaloby bol D. D. N.. Na zasadnutí výboru bol prítomný žalobca, ďalej E. E. a J. K.. 7.7 Z výpisu žalovaného v Registri pozemkových spoločenstiev pod č. R-017/706 súd zistil, že predseda výboru zastupuje spoločenstvo navonok a je štatutárnym orgánom spoločenstva. Pri rozhodovaní o ekonomických, finančných, pracovno-právnych a iných hospodárskych veciach sú potrebné písomné podpisy dvoch členov výboru predsedu a podpredsedu, alebo iného ďalšieho člena výboru. Funkčné obdobie členov výboru bolo 5 rokov. Do 18.03.2021 boli členmi výboru žalovaného E. E. (predseda), J. K., L. E. M., C. E. a žalobca. Od 06.06.2019 mal predseda výboru a členovia výboru (žalobca a E. M.) obmedzené konanie v zmysle § 16 ods. 7 zákona NR SR č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. Od 15.11.2021 sú členmi výboru D. E. (predseda), H. I., B. E., L. E. M. a F. G.. 7.8 Zo Zápisnice z výborovej schôdze zo dňa 28.12.2021 súd zistil, že predseda výboru, D. E., informoval o rozhodnutí SLDI a Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a uložení pokuty pričom pokutu odôvodnil tým, že žalobca ako ťažobný techník bol zodpovedný podľa pracovnej zmluvy a náplne práce za ťažbu a predaj dreva. Dopustil sa správneho deliktu, a to tým, že v čase od 01.05.2019 do 31.12.2019 ťažil drevo bez povolenia a predajom uviedol na trh drevo v celkovej výmere 2.072 m3 v rozpore s osobitnými predpismi. Súčasne žalobca zavádzal bývalých členov výboru, nepozýval všetkých členov výboru na výborové schôdze, nerešpektoval dozornú radu, predsedu dozornej rady neprizýval na výborové schôdze a nikoho neinformoval o rozhodnutí SLDI. Svojím konaním poškodil spoločenstvo a naše dobré meno, a to je dôvod okamžité skončenia pracovného pomeru, nakoľko je pre spoločenstvo nedôveryhodný. Nerešpektoval výzvu SLDI a neuhradil uloženú pokutu vo výške 12.500,- eur a spôsobil spoločenstvu problémy a komplikácie, ktoré sa výbor dozvedel 23.12.2021 z podkladov od právneho zástupcu. Výbor hlasoval za okamžité skončenie pracovného pomeru plným počtom hlasov a predsedovi výboru uložil vypracovať a doručiť písomné vyhotovenie okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi. (č.l. 31) 7.9 Žalovaný v Oznámení skončenia pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. /Zákonník práce/ zo dňa 28.11.2021 okamžite skončil so žalobcom pracovný pomer uzatvorený pracovnou zmluvou s nástupom do zamestnania dňa 01.01.2016 dňom doručenia tejto písomnosti, resp. odmietnutím jej doručenia. Odôvodnil to tým, že dňa 23.12.2021 predseda UaPPs vo C., D. E., prevzal fotokópie spisových materiálov od JUDr. Jána Slovinského, advokáta, ktorého žalobca splnomocnil na zastupovanie v dvoch konaniach. Po podrobnom preštudovaní spisového materiálu, ktorý súvisí s rozhodnutím Slovenskej lesnícko-drevárskej inšpekcie č. spisu 7433/2021-2002, č. záznamu 15622/2021 zo dňa 08.07.2021 a žalobcovej pracovnej zmluvy a pracovnej náplne mal za to, že žalobca závažne porušili pracovnú disciplínu konaním, ktoré je v príkrom rozpore s jeho pracovnou náplňou pre funkciu ťažobný technik. Žalobca konal aj v rozpore s osobitnými predpismi a následkom jeho konania je rozhodnutie Slovenskej lesnícko-drevárskej inšpekcie zo dňa 08.07.2021 o udelení pokuty vo výške 12.500,- eur za iný správny delikt. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ako odvolací orgán vyššie označené rozhodnutie dňa 21.09.2021 potvrdilo, pričom rozhodnutie sa stalo vykonateľným dňa 28.10.2021. Skutočnosť, že žalobca ako člen výboru a oprávnený disponovať s účtom dlžnú sumu neuhradil ani po doručení Výzvy na úhradu zo dňa 08.11.2021, žalovaný považuje za snahu o poškodenie jeho dobrého mena. O povinnosti uhradiť dlžnú sumu sa žalovaný dozvedel až po prevzatí spisového materiálu dňa 23.12.2021. Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru je, že závažne porušil pracovnú disciplínu tým, že: - v období od 01.05.2019 do 31.10.2019 umožnil náhodnú ťažbu dreviny spolu v objeme 2.072 m3 na ploche 3,25 ha tak, ako to popisuje predmetné rozhodnutie v bode 1/ a - v období od 01.05.2019 do 31.12.2019 ako poverený predsedom predajom uviedol na vnútorný trh nelegálne vyťažené drevo v celkovom objeme 2072 m3 v rozpore s osobitnými predpismi ako je uvedené v bode 1/b/ rozhodnutia. Rozhodnutie správneho orgánu zo dňa 08.07.2021 žalovaný považuje za dátum vzniku dôvodu na okamžité skončenie pracovného pomeru. Konanie žalobcu vážne narušilo dôveru žalovaného a preto vzhľadom k uvedenému nie je možné od neho spravodlivo považovať, aby ho žalovaný zamestnával až do uplynutia výpovednej doby. (č.l. 32) 7.10 Zo Záznamu zo dňa 29.12.2021 súd zistil, že predseda výboru (D. E.) a členovia výboru žalovaného sa toho istého dňa dostavili do kancelárie žalovaného za účelom osobného doručenia Oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru, pričom predseda spoločenstva a svedkovia F. G. a H. I. sa
následne pred budovou Obecného úradu vo C. o 14:47 hod. pokúsili oznámenie doručiť. Predseda výboru žalobcu vyzval niekoľkokrát na prevzatie listiny, čo žalobca odmietol. (č.l. 30) 7.11 V Oznámení o trvaní na ďalšom zamestnávaní zo dňa 08.02.2022 žalobca nesúhlasil s okamžitým skončením pracovného pomeru u žalovaného a trval na ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce. (č.l. 10) 7.12 Z Potvrdenia o zamestnaní vystavenom žalovaným dňa 03.01.2022 súd zistil, že žalobca bol evidovaný ako zamestnanec žalovaného od 06.08.2015 do 29.12.2021. (č.l. 8) 7.13 Z výplatných pások súd zistil priemernú mzdu žalobcu za mesiac október 2021 vo výške 739,92 eur v čistom, november 2021 vo výške 670,23 eur a za mesiac december 2021 vo výške 1.377,08 eur s tým, že v mesiaci december bolo žalobcovi preplatených 24 dní dovolenky. (č.l. 11) 7.14 V rámci výsluchu žalobca uviedol, že v predchádzajúcom období bol zvolený za predsedu výboru žalovaného, avšak o voľbe vznikli pochybnosti. Napriek podanému podnetu na prešetrenie volieb bol poverený vedením spoločenstva. Z dôvodu pochybností pri vedení spoločenstva bola vykonaná kontrola Slovenskou lesnícko-drevárskou inšpekciou. Inšpekcia so žalobcom konala ako s oprávneným zástupcom žalovaného. Poprel zavinenie neoprávnenej ťažby dreva a dôvod pre udelenie pokuty s tým, že ako ťažobný technik za plnenie oznamovacej povinnosti pri kalamitnej ťažbe nezodpovedal, a zodpovedal za to odborný lesný hospodár. V konaní pred Inšpekciou konal za žalovaného osobne, rovnako v odvolacom konaní. Trval na tom, že nie sú dané dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru. Trval na tom, že členov výboru o udelenej pokute informoval. Čo sa týka doručenia oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru, uviedol, že vlastne sám chcel ukončiť pracovný pomer a dňa 29.12.2021 sa dostavil pred sídlo žalovaného, aby odovzdal služobné vozidlo. Pri doručení oznámenia toto odmietol podpísať a žiadal, aby mu bolo doručené v kancelárii spoločenstva. Zástupcovia žalovaného toto odmietli s tým, že oznámenie pošlú poštou, k čomu nedošlo. 8. Na základe vykonaného dokazovania súd vec takto právne posúdil: Podľa § 22 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ“), zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 17 ods. 3 veta prvá Zákonníka práce (ďalej aj len „ZP“), neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. 9. Jedným z predpokladov platného zastúpenia je, aby záujmy zástupcu neboli v kolízii so záujmami zastúpeného. Uvedená povinnosť na osobu zástupcu má za cieľ chrániť záujmy zastúpeného. Jej porušenie má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorý vykonal zaujatý zástupca podľa ustanovenia § 39 OZ. O kolíziu záujmov pôjde najmä vtedy, ak je samotný zástupca ďalšou stranou zastupovaného právneho úkonu, zástupca zastupuje aj inú stranu predmetného právneho úkonu, alebo ak má zástupca z určitého konania prospech, ale toto konanie poškodzuje zastúpeného. Rozpor záujmov musí však aj reálne existovať, čo sa skúma v každom konkrétnom prípade individuálne. Nepostačuje teda, ak iba existuje možnosť kolízie (NS ČR 32 Cdo 679/2009). 10. Pri dojednávaní podmienok pracovnej zmluvy (výška mzdy, pracovná náplň, benefity či dĺžka výpovednej lehoty) stoja záujmy zamestnanca a zamestnávateľa prirodzene proti sebe. Jedna a tá istá osoba nemôže objektívne a dôsledne chrániť záujmy zamestnávateľa a zároveň sledovať svoj osobný prospech ako zamestnanec. 11. V danom prípade k takejto kolízii záujmov došlo pri uzavretí Pracovnej zmluvy zo dňa 01.01.2026, nakoľko za žalovaného, ako zamestnávateľa, konal budúci zamestnanec, žalobca. Z tohto dôvodu je pracovná zmluva z 01.01.2016 v zmysle § 39 OZ absolútne neplatná. 12. Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí z 14.02.2017, 5CoPr/2/2016, uviedol: „Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že funkcia štatutárneho orgánu nemôže byť vykonávaná v rámci výkonu práce, teda nie je možné vykonávať funkciu štatutárneho orgánu na základe pracovnej zmluvy a nie je možné uzavrieť pracovnú zmluvu, v ktorej dohodnutý druh práce zahŕňa činnosti spadajúce pod rozsah činnosti štatutárneho orgánu. V tejto súvislosti aj odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.11.1997, sp. zn. 5Cdo/92/97, z ktorého vyplýva, že vykonávanie funkcie člena štatutárneho orgánu nie je výkonom práce v pracovnom pomere. Odvolací súd súhlasí i so záverom uvedeným v dôvodoch tohto rozhodnutia, ktorý je možné aplikovať aj na prejednávanú vec, teda že medzi žalobcom a žalovaným mohol byť platne uzavretý pracovný pomer, ale len za podmienky, že náplň práce zamestnanca a súčasne konateľa by bola nezameniteľná, teda že činnosti si vzájomne nekonkurujú. Ak táto podmienka splnená nie je, nemôže vzniknúť pracovný pomer a to ani konkludentne.“ Napriek tomu, že predmetom rozsudku bol právny vzťah k družstvu, súd nevidí dôvod, prečo by sa uvedená judikatúra nemohla aplikovať aj na pomery pozemkových spoločenstiev. 13. Samotný výkon funkcie člena štatutárneho orgánu nie je druhom práce v zmysle pracovného práva, a preto výkon funkcie predsedu alebo člena výboru nemôže byť predmetom pracovnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené je predmetná pracovná zmluva neplatná aj z tohto dôvodu, t. j. z dôvodu kumulácie pracovného pomeru a činnosti člena štatutárneho orgánu. 14. Člen výboru by mohol byť zamestnancom pozemkového spoločenstva len vtedy, ak by náplň jeho práce v pracovnom pomere bola diametrálne odlišná od jeho kompetencií a povinností ako člena štatutárneho orgánu. V pracovnej zmluve je ako druh práce uvedená aj pracovná pozícia ťažobného technika. 15. Podľa Národnej sústavy povolaní (§ 35a a 35b zák. č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti) „Technik pre ťažbovú činnosť v lesníctve“ resp. „ťažbár“ (kód SK ISCO-08: 3143005) usmerňuje, organizuje a riadi ťažbovú činnosť na zverenom úseku hospodárenia v rámci komplexného spracovania dreva vykonávaného motomanuálne a lesnými ťažbovými, dopravnými a mechanizačnými prostriedkami. Zodpovedá za používanie vhodných technológií spracovania dreva v súlade s princípmi trvalo udržateľného obhospodarovania lesov a za ekonomickú efektívnosť vykonávaných prác vlastnými zamestnancami a výrobnými prostriedkami, ako aj prác vykonávaných externými dodávateľmi v ťažbovej činnosti. Je zodpovedný za tvorbu projektov ťažbovej činnosti a prípravu podkladov pre tvorbu hospodárskych plánov na zverenom úseku (lesná správa a polesie). Vykonáva lesnú hospodársku evidenciu, analyzuje a zodpovedá za plnenie bilancovaných úloh v ťažbovej činnosti, za stav drevných zásob na výrobných lokalitách a za sortimentáciu vyznačenej ťažby. Usmerňuje a riadi vyhotovovanie
technologických kariet. Spolupracuje s orgánmi štátnej správy a podieľa sa na tvorbe programu starostlivosti o les. Pre túto prácu sa vyžaduje vysokoškolské vzdelanie II. stupňa. 16. Zákonník práce nedefinuje presne čo je druh práce, ani spôsob jeho dojednania účastníkmi, no zo samotného pojmu druh práce vyplýva, že musí vykazovať určité druhové určenie práce. Pri identifikácii druhu práce je nutné uviesť niektoré charakteristické pracovné činnosti, ktoré bude zamestnanec vykonávať, aj keď nejde o detailnú pracovnú náplň. Pokiaľ v pracovnej zmluve absentuje spôsob vymedzenia druhu práce, tento nedostatok nemôže odstrániť ani predloženie pracovnej náplne ku pracovnej zmluve (viď rozsudok Krajského súdu v Prešove z 23.11.2022, sp. zn. 13CoPr/4/2022). Z pracovnej zmluvy, ale ani z pracovnej náplne nevyplýva, že by žalobca mal v popise práce vyššie uvedené činnosti technika pre ťažbovú činnosť v lesníctve. Podľa názoru súdu uvedenie činností spočívajúcich v kontrole a dohľade nie je postačujúce. Naopak, z pracovnej náplne vyplýva, že žalobca ako člen výboru pomáha predsedovi, t. j. štatutárovi, pri výkone jeho činností, a teda, že sám vykonáva činnosť štatutára pozemkového spoločenstva, ktorá, ako už bolo uvedené vyššie, nemôže byť predmetom pracovnej zmluvy. Navyše za výkon funkcie ťažobného technika nebola dojednaná žiadna mzda, ale iba jednorazová mesačná odmena, aká sa dojednáva v dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (§ 223 a nasl. ZP), a ktorú pripúšťajú aj stanovy žalovaného (čl. VI, časť B., bod 15). Žalobca tiež nepreukázal, žeby spĺňal kvalifikačné predpoklady pre prácu ťažobného technika. Rovnako absencia podstatnej náležitosti pracovnej zmluvy, a to uvedenie druhu práce ako v tomto prípade, robí pracovnú zmluvu neplatnou. Okrem toho je potrebné uviesť, že žalobca nerozporoval tvrdenie žalovaného o tom, že všetky činnosti si zabezpečoval dodávateľským spôsobom, a teda ani fakticky žalobca nemohol vykonávať prácu ťažobného technika. 17. V prípade, ak je samotná pracovná zmluva neplatná, nemožno platne skončiť pracovný pomer, a ani sa s úspechom domáhať určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. 18. Pracovná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú v trvaní dva a pol roka, čo však vylučuje ust. § 48 ods. 1 ZP. Neplatnosť pracovnej zmluvy spôsobil sám žalobca, ktorý konal zamestnávateľa, a preto sa ani nemôže dovolávať rozporu pracovnej zmluvy poukazom na ustanovenie § 48 ods. 2 ZP, a teda uplatnenia fikcie uzavretia pracovného pomeru na dobu neurčitú. 19. Na základe vykonaného dokazovania a vyššie uvedených skutočností, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 20. Na záver súd iba dodáva, že ak by aj vychádzal z predpokladu platnosti pracovnej zmluvy, tak by nemohlo dôjsť k uplynutiu subjektívnej prekluzívnej doby, nakoľko k riadnemu kreovaniu výboru došlo až dňa 15.11.2021, pričom okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi doručené 29.12.2021, t. j. v rámci dvojmesačnej prekluzívnej doby. Aj keď za výbor konali jeho členovia, ktorým uplynulo volebné obdobie, tak v zmysle § 16 ods. 7 zákona č. 97/2013 Z. z. mali od 06.06.2019 obmedzené kompetencie. V tomto prípade by bol pracovný pomer skončený dôvodne pre úmyselné konanie žalobcu (zamestnanca), v dôsledku ktorého bola žalovanému (zamestnávateľovi) uložená sankcia, pričom právny úkon skončenia pracovného pomeru spĺňal všetky zákonné náležitosti (§ 70 ZP). Hoci by nedošlo k uplynutiu subjektívnej lehoty, jednoročná objektívna prekluzívna lehota by však v danom prípade uplynula, nakoľko podľa cit. rozhodnutí (inšpekcie a ministerstva) protiprávne konanie žalobcu bolo ukončené dňa 31.12.2019, a teda objektívna prekluzívna lehota na okamžité skončenie pracovného pomeru sa v prípade porušenia pracovnej disciplíny počíta odo dňa, keď tento dôvod vznikol, čo v praxi znamená deň, kedy zamestnanec skutok (porušenie disciplíny) reálne spáchal. Pokuta uložená príslušným orgánom je len právnym následkom skutku, a preto neurčuje okamih počiatku plynutia objektívnej prekluzívnej lehoty. 21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanému ako strane sporu, ktorá mala vo veci plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva v rozsahu 100 % proti žalobcovi ako strane sporu, ktorá vo veci úspech nemala. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. V danom prípade súd nezistil a žalobca neuplatnil dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).