Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Prešov 3CoPr/1/2026 8722200537 17. 09. 2026 JUDr. Eva Šofranková ECLI:SK:KSPO:2026:8722200537.2
Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: U. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX/X, XXX XX U., právne zastúpený: Mgr. Martin Tomáš, advokát so sídlom Trieda 1. mája 31, 052 05 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: G., so sídlom Q. XXX/XX, XXX XX U., právne zastúpený: HODOR advokatska kancelaria, s.r.o., so sídlom Vrátna 40, 040 01 Košice-Staré Mesto, IČO: 47 240 849, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 8Cpr/8/2024-340 zo dňa 23. apríla 2026, takto jednohlasne rozhodol: Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.: „I. Žalobu zamieta. II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %.“ 2. Rozhodnutie o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru právne posúdil ustanovením § 22 ods. 1, 2, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 17 ods. 3, § 42 ods. 1, § 68 ods. 1, 2, § 70, § 77 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“). 3. Vychádza zo zistenie, že jedným z predpokladov platného zastúpenia je, aby záujmy zástupcu neboli v kolízii so záujmami zastúpeného. Uvedená povinnosť na osobu zástupcu má za cieľ chrániť záujmy zastúpeného. Jej porušenie má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorý vykonal zaujatý zástupca podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Pri dojednávaní podmienok pracovnej zmluvy (výška mzdy, pracovná náplň, benefity či dĺžka výpovednej lehoty) stoja záujmy zamestnanca a zamestnávateľa prirodzene proti sebe. Jedna a tá istá osoba nemôže objektívne a dôsledne chrániť záujmy zamestnávateľa a zároveň sledovať svoj osobný prospech ako zamestnanec. V danom prípade k takejto kolízii záujmov podľa súdu prvej inštancie došlo pri uzavretí Pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, nakoľko za žalovaného, ako zamestnávateľa, konal budúci zamestnanec, žalobca. Z tohto dôvodu súd vyhodnotil pracovnú zmluvu uzavretú medzi stranami sporu zo dňa XX.XX.XXXX v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatnú. Samotný výkon funkcie člena štatutárneho orgánu nie je druhom práce v zmysle pracovného práva, a preto výkon funkcie predsedu alebo člena výboru nemôže byť predmetom pracovnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené je predmetná pracovná zmluva neplatná z dôvodu kumulácie pracovného pomeru a činnosti člena štatutárneho orgánu. Člen výboru by mohol byť zamestnancom pozemkového spoločenstva len vtedy, ak by náplň jeho práce v pracovnom pomere bola diametrálne odlišná od jeho kompetencií a povinností ako člena štatutárneho orgánu. V pracovnej zmluve je ako druh práce uvedená aj pracovná pozícia ťažobného technika. Z pracovnej zmluvy, ale ani z pracovnej náplne však nevyplýva, že by žalobca mal v popise práce činnosti technika pre ťažbovú
činnosť v lesníctve v zmysle § 35a, § 35b (kód L.) zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Podľa názoru súdu prvej inštancie uvedenie činností spočívajúcich v kontrole a dohľade nie je postačujúce. Navyše za výkon funkcie ťažobného technika nebola dojednaná žiadna mzda, ale iba jednorazová mesačná odmena, aká sa dojednáva v dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Žalobca tiež nepreukázal, žeby spĺňal kvalifikačné predpoklady pre prácu ťažobného technika. Rovnako absencia podstatnej náležitosti pracovnej zmluvy, a to uvedenie druhu práce ako v tomto prípade, robí pracovnú zmluvu neplatnou. Okrem toho je potrebné uviesť, že žalobca nerozporoval tvrdenie žalovaného o tom, že všetky činnosti si zabezpečoval dodávateľským spôsobom, a teda ani fakticky žalobca nemohol vykonávať prácu ťažobného technika. V prípade, ak je samotná pracovná zmluva neplatná, nemožno platne skončiť pracovný pomer, a preto sa žalobca nemôže s úspechom domáhať určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. 4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zmenil, určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu dané mu žalovaným dňa XX.XX.XXXX je neplatné, pracovný pomer trvá a rozhodol o trovách konania tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že záver súdu prvej inštancie o neplatnosti Pracovnej zmluvy odporuje konkludentne vyslovenému právnemu názoru odvolacieho, a najmä dovolacieho súdu. Rovnako tak odporuje doterajšiemu priebehu súdneho konania a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Ani Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, a ani Najvyšší súd SR ako dovolací súd, absolútnu neplatnosť Pracovnej zmluvy nevzhliadli. Najvyšší súd SR konkludentne vyjadril, že Pracovná zmluva je platná - inak by nedávalo absolútne žiaden zmysel zaoberať sa otázkou konania za spoločenstvo a skúmať či, resp. odkedy existoval subjekt/orgán, ktorý bol spôsobilý okamžite skončiť pracovný pomer so žalobcom. Ak Najvyšší súd SR uložil povinnosť skúmať otázku konania za spoločenstvo v rozhodnom období vo vzťahu k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, je zjavné, že musel mať za preukázanú aj samotnú existenciu pracovného pomeru medzi stranami sporu, inak by nedávalo žiaden zmysel zaoberať sa jeho okamžitým skončením. Žalobca zdôraznil, že existencia pracovného pomeru vyplynula nielen z Potvrdenia o zamestnaní zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré žalobcovi vydal sám žalovaný, ale aj z faktického konania žalovaného. Tým ma žalobca na mysli nielen vystavovanie výplatných pások a vyplácanie mzdy, ale napr. aj to, že pokiaľ by žalovaný konajúci už prostredníctvom „nového“ výboru kreovaného po XX.XX.XXXX neuznával existenciu pracovného pomeru so žalobcom, nemal by dôvod realizovať okamžité skončenie pracovného pomeru, a rovnako tak by nemal dôvod priamo a výslovne v Oznámení o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXXuvádzať, že žalobca závažne porušili pracovnú disciplínu konaním, ktoré je v príkrom rozpore s jeho pracovnou náplňou pre funkciu ťažobný technik. Týmto konštatovaním obsiahnutý v Oznámení o skončení pracovného pomeru žalovaný priamo uznal existenciu pracovného pomeru a tiež relevantnosť pracovnej náplne žalobcu pre funkciu ťažobného technika. Súd prvej inštancie však uvedený skutkový stav nevzal do úvahy, v dôsledku čoho jeho skutkové zistenia nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu. Pri hodnotení dôkazov opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a ktoré počas konania vyšli najavo. Zároveň založil svoje skutkové závery na nesprávnom hodnotení vykonaných dôkazov, čo viedlo k prijatiu nesprávnych skutkových zistení. Podľa žalobcu súd prvej inštancie neidentifikoval, ani nepreukázal, žiadne konkrétne okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že medzi žalobcom a žalovaným pri uzatváraní Pracovnej zmluvy skutočne existoval rozpor záujmov. Naopak, jeho úvahy uvedené v bode 10 odôvodnenia Rozsudku poukazujú nanajvýš na abstraktnú možnosť vzniku kolízie záujmov. Takýto záver však nie je postačujúci ani podľa judikatúry, na ktorú sa samotný súd prvej inštancie odvoláva, keďže tá jednoznačne vyžaduje preukázanie reálnej, a nie len hypotetickej existencie konfliktu záujmov. Pri porovnaní rozsahu činnosti člena výboru a činnosti žalobcu ako zamestnanca podľa jeho pracovnej náplne, je už na prvý pohľad zrejmé, že tieto činnosti nie sú totožné, dokonca ani obdobné a nemožno za žiadnych okolností hovoriť o ich vzájomnej kolízii, či konkurencii. Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, na ktoré súd prvej inštancie poukazuje v bode 12 odôvodnenia Rozsudku, naopak, pripúšťa platný vznik pracovného pomeru v prípade, ak si činnosti člena štatutárneho orgánu a pracovná náplň zamestnanca vzájomne nekonkurujú. Pokiaľ súd prvej inštancie v bode 15. odôvodnenia Rozsudku poukazuje na Národnú sústavu povolaní a z nej vyplývajúcu pracovnú náplň pre pozíciu: Technik pre ťažbovú činnosť v lesníctve resp. ťažbár, tak žalobca musí uviesť, že na tento dôkaz v priebehu konania nepoukazovala ani jedna zo strán sporu. Rovnako tak súd tento dôkaz nevykonal v rámci pojednávaní a ani okrajovo ho nespomenul v rámci vyslovenia predbežného právneho posúdenia veci. Žalobca poukázal tiež na to, že prejednávaná vec je individuálnym pracovnoprávnym sporom, t. j. sporom s ochranou slabšej strany, pričom súd
v neprospech slabšej strany uplatnil dôkaz, ktorý žiadna zo strán nenavrhovala a ktorý ani riadne nevykonal na pojednávaní. 5. K odvolaniu žalobcu podal vyjadrenie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že dovolací súd sa po zistení vady zmätočnosti nezaoberal právnymi závermi rozhodnutia odvolacieho súdu ako aj prvého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Je preto vylúčené, aby dovolací súd konkludentne konštatoval platnosť pracovnej zmluvy. Žalovaný už v odvolacom aj dovolacom konaní poukazoval na neplatnosť danej pracovnej zmluvy v podstate z rovnakých dôvodov ako ju konštatoval aj súd prvej inštancie vo svojom v Rozsudku zo dňa 23.04.2026. Vo vzťahu ku konfliktu záujmov žalobcu žalovaný v konaní už uviedol, že slovenské súdy opakovane judikovali, že ak tá istá osoba vystupuje jak na strane zamestnanca a súčasne aj na strane zamestnávateľa (a to bez ohľadu, že za zamestnávateľa zmluvu podpíše aj ďalšia osoba) je taká pracovná zmluva absolútne neplatná. K tvrdeniam žalobcu, že počas predchádzajúceho obdobia boli žalobcovi vystavované potvrdenia, výplatné pásky a pod. žalovaný uviedol, že o neplatnosti pracovnej zmluvy resp. pracovného pomeru rozhoduje výlučne súd a žalobcom uvádzané okolnosti nemajú na dôvod neplatnosti vplyv. Žalobca v odvolaní a ani v celom priebehu konania netvrdil, že by žalobca pracovnú činnosť ťažobného technika aj skutočne vykonával. Žalovaný tiež uviedol, že jeho Stanovy ani nepripúšťali uzatváranie pracovného pomeru so zamestnancom a zamestnanecký pomer člena výboru v podstate vylučuje aj ustanovenie § 16 ods. 6 Zákona o pozemkových spoločenstvách. Vo vzťahu k náhrade trov konania žalobca nenavrhoval súdu aby aplikoval § 257 C.s.p. a v tomto smere ani nenavrhol súdu žiadne dôkazy. Samotná skutočnosť že žalobca má takmer XX rokov ešte uplatnenie § 257 automaticky nezakladá. Nad rámec uvedeného však žalovaný uvádza, že žalobca je vlastníkom pomerne rozsiahleho nehnuteľného majetku vrátane vysoko nadštandardného rodinného domu. 6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 7. Podľa Čl. 2 základných zásad Zákonníka práce, pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Zamestnávateľ má právo na slobodný výber zamestnancov v potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky a spôsob uplatnenia tohto práva, ak tento zákon, osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. 8. Podľa ustanovenia § 68 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec b) porušil závažne pracovnú disciplínu. Podľa ods. 2, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5. 9. Podľa ustanovenia § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. 10. Podľa ustanovenia § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Na predĺženie trvania pracovného pomeru podľa § 64 ods. 2 sa na účely prvej vety neprihliada, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak sa pracovný pomer predlžuje podľa § 64 ods. 2 z dôvodu plynutia ochrannej doby podľa § 64 ods. 1 písm. a), zamestnanec môže neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa uplynutia posledného
dňa ochrannej doby, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, ak by zamestnanec nebol v ochrannej dobe. 11. Podľa ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. 12. Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, výbor je výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva. Riadi činnosť spoločenstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach, o ktorých to ustanovuje tento zákon, zmluva o spoločenstve alebo stanovy alebo o ktorých tak rozhodne zhromaždenie, ak nie sú zverené týmto zákonom iným orgánom spoločenstva. Podľa ods. 3, výbor má najmenej troch členov. Rokovanie výboru organizuje a riadi predseda spoločenstva. Predsedu spoločenstva volí výbor zo svojich členov, ak nie je v zmluve o spoločenstve alebo v stanovách ustanovené inak. Podľa ods. 5, predsedu spoločenstva v čase jeho neprítomnosti zastupuje poverený člen výboru zapísaný v registri. Podľa ods. 7, výbor, ktorému uplynulo funkčné obdobie a nie je zvolený nový výbor, alebo ktorý nemá aspoň troch členov podľa odseku 3 a na uvoľnené miesto nenastúpil náhradník, až do zvolenia nového výboru alebo člena výboru môže vykonávať len a) úkony smerujúce k zvolaniu zasadnutia zhromaždenia na voľbu výboru alebo člena výboru, b) asanačnú ťažbu a činnosť zameranú na ochranu lesa, c) úkony súvisiace s plnením daňovej povinnosti, d) úkony nevyhnutné na odvrátenie ohrozenia života, zdravia alebo škody na majetku. 13. Odvolací súd na úvod uvádza, že v prejednávanej veci sa nie je možné stotožniť so záverom súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti Pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. 14. Žalovaný je pozemkové spoločenstvo zapísané v registri pozemkových spoločenstiev vložka č. R-XXX/XXX. Výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva je v zmysle Zákona o pozemkových spoločenstvách výbor. 15. Súd prvej inštancie absolútnu neplatnosť Pracovnej zmluvy odôvodnil tým, že pri jej uzavretí došlo ku kolízií záujmov zamestnanca a zamestnávateľa, nakoľko pri jej uzavretí stál na oboch stranách žalobca. 16. Treba prisvedčiť súdu prvej inštancie, že samotný výkon funkcie štatutárneho orgánu nie je možné vykonávať v pracovnom pomere. V prejednávanom prípade bol však žalobca Pracovnou zmluvou zamestnaný na funkciu ťažobného technika. Zákon pritom vo všeobecnosti nezakazuje aby osoba, ktorá vykonáva funkciu štatutárneho orgánu, bola zároveň u rovnakej právnickej osoby zamestnaná v pracovnom pomere. 17. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX bola medzi žalovaným ako zamestnávateľom (zastúpeným p. Y. Y. ako predsedom spoločenstva a žalobcom ako podpredsedom spoločenstva) a žalobcom ako zamestnancom uzatvorená Pracovná zmluva (ďalej len „Pracovná zmluva“). V Článku I. bola ako druh práce uvedená pracovná pozícia: „vznik volenej funkcie člen výboru pozemkového spoločenstva a ťažobný technik“. Ako deň nástupu do práce bol v zmysle Článku III. uvedený deň XX.XX.XXXX, pričom pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do XX.XX.XXXX. V Článku IV. boli dohodnuté mzdové podmienky tak, že zamestnávateľ sa zaviazal poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu sumu vo výške 3 eur brutto za hodinu. Za výkon funkcie ťažobného technika patrila zamestnancovi odmena vo výške 150 eur brutto mesačne (č.l. 6 súdneho spisu). Pracovná náplň ťažobného technika spočívala v cit.: „Pomáha predsedovi pro riadení spoločenstva vo veciach ťažby
dreva, odpredaji a výdaji dreva. Kontroluje ťažbárov, objem vyťaženej hmoty, podpisuje číselníky. Zabezpečuje presun vyťaženého dreva na sklad. Vykonáva dohľad nad ostatnými pracovníkmi pri zalesňovaní, ochrane vyžínaním, chemickej ochrane, ochrane proti kôrovcovi, pozoruje a vykonáva kontrolu rozmiestnenia lapačov. Kontroluje a odoberá drevo nachystané samovýrobou, má právo kontrolovať všetky autá na cestách a majetku spoločenstva. Súčasťou je podpísanie dohody o hmotnej zodpovednosti za vyťažené drevo.“ (č.l. 7 súdneho spisu). Napriek dobe platnosti uvedenej v Pracovnej zmluve z Potvrdenia o zamestnaní vystaveného žalovaným ako zamestnávateľom by malo vyplývať, že žalobca bol zamestnancom žalovaného od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX (č.l. 8 súdneho spisu). Rovnaká skutočnosť by mala vyplývať aj z Potvrdenia Sociálnej poisťovne. Z potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie XXXX vystaveného žalovaným ako zamestnávateľom dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti mala za sledované obdobie predstavovať suma vo výške 12.564,10 eura (č.l. 8 druhá strana súdneho spisu). 18. Z registra pozemkových spoločenstiev vyplýva, že žalobca bol v obdobiach XX.XX.XXXXXX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX-XX.XX.XXXX členom výboru pozemkového spoločenstva. V období XX.XX.XXXX-XX.XX.XXXX bol žalobca oprávnený konať za výbor, pričom od XX.XX.XXXX bolo konanie v zmysle § 16 ods. 7 Zákona o pozemkových spoločenstvách obmedzené. 19. Vyššie uvedené písomné dôkazy (Pracovná zmluva, potvrdenie na účely daňového priznania, výplatné pásky, potvrdenie Sociálnej poisťovne, ako aj samotná listina „Okamžité skončenie pracovného pomeru“ zo dňa XX.XX.XXXX) nasvedčujú tomu, že žalobca skutočne bol zamestnancom žalovaného. 20. Napriek písomnej formulácii, ktorá bola použitá v Pracovnej zmluve, a z ktorej by sa mohlo javiť, že bola Pracovná zmluva uzavretá aj na výkon funkcie člena výboru aj na výkon funkcie ťažobného technika má odvolací súd zato, že zistený skutkový stav nasvedčuje tomu, že nie je dôvod na vyhlásenie absolútnej neplatnosti Pracovnej zmluvy v časti týkajúcej sa vykonávania funkcie ťažobného technika. Náplň práce ťažobného technika bola konkrétne vymedzená (č.l. 7 súdneho spisu), pričom nemožno hovoriť o tom, aby sa uvedená pracovná náplň „kryla“ s bežnou činnosťou, ktorú vykonávajú členovia výboru. 21. Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo na mieste posudzovať, či žalobca spĺňal alebo nespĺňal kvalifikačné predpoklady na výkon dohodnutej pracovnej činnosti, keďže skutkový stav nasvedčuje tomu, že uvedenú pozíciu zastával vyše X rokov. V prejednávanom prípade šlo o pozíciu vytvorenú zamestnávateľom (žalovaným), ktorý na jej vykonávanie kládol iné nároky, resp. obsah jej činnosti určil inak, než to definuje súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 22. Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd zato, že v prejednávanom prípade bola odvolacia námietka týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia dôvodná. 23. Z registra pozemkových spoločenstiev tiež vyplýva, že predsedom výboru bol v období XX.XX.XXXXXX.XX.XXXX p. Y. Y., v období XX.XX.XXXX-XX.XX.XXXX p. R. Y. a v období XX.XX.XXXX-doposiaľ p. Q. Y.. Z registra teda vyplýva, že v období XX.XX.XXXX-XX.XX.XXXX pozemkové spoločenstvo (žalovaný) nemalo zvolený výbor a ani jeho predsedu. 24. Rozhodnutím Slovenskej lesnícko-drevárskej inšpekcie zo dňa XX.XX.XXXX bola žalovanému uložená pokuta vo výške 12.500 eur za iný správny delikt podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2019 Z.z.. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný v období XX.XX.XXXX-XX.XX.XXXX predajom uviedol na vnútorný trh drevo v celkovom objeme 2.072 m3, a to v rozpore s osobitnými predpismi. Rozhodnutie bolo doručené splnomocnenému právnemu zástupcovi žalovaného R.. R. L. dňa XX.XX.XXXX. Voči uvedenému rozhodnutia bolo zo strany žalovaného podané odvolanie, ktoré Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX odmietlo, pričom rozhodnutie bolo doručené splnomocnenému právnemu zástupcovi žalovaného R.. R. L. dňa XX.XX.XXXX. 25. Ako už odvolací súd uviedol, z registra pozemkových spoločenstiev vyplýva, že v období XX.XX.XXXX-XX.XX.XXXX (teda aj v čase vydania a doručovania rozhodnutia Slovenskej lesníckodrevárskej inšpekcie) pozemkové spoločenstvo (žalovaný) nemalo zvolený výbor a ani jeho predsedu. V
uvedenom období teda výbor mohol v zmysle ustanovenia § 16 ods. 7 vykonávať len úkony smerujúce k zvolaniu zasadnutia zhromaždenia na voľbu výboru alebo člena výboru, asanačnú ťažbu a činnosť zameranú na ochranu lesa, úkony súvisiace s plnením daňovej povinnosti a úkony nevyhnutné na odvrátenie ohrozenia života, zdravia alebo škody na majetku. Nový výbor (ako aj predseda) bol zvolený až XX.XX.XXXX. 26. Listinou zo dňa XX.XX.XXXX označenou ako „Okamžité skončenie pracovného pomeru - § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z.“ žalovaný žalobcovi oznámil, že s ním končí pracovný pomer uzatvorený pracovnou zmluvou s nástupom do zamestnania od XX.XX.XXXX dňom doručenia tejto písomnosti, resp. odmietnutím jej doručenia. Žalovaný v danej písomnosti uviedol, že žalobca závažne porušil pracovnú disciplínu konaním, ktoré je v príkrom rozpore s jeho pracovnou náplňou pre funkciu ťažobný technik. Žalobca mal konať v rozpore s osobitnými predpismi, pričom následkom jeho konania bolo rozhodnutie Slovenskej lesnícko-drevárskej inšpekcie zo dňa XX.XX.XXXX č. spisu XXXX/XXXX-XXXX o udelení pokuty vo výške 12.500 eur za iný správny delikt. Ministerstvo poľnohospodárstva a rozvoja vidieka SR ako odvolací orgán vyššie označené rozhodnutie potvrdilo, čím sa stalo vykonateľným dňa XX.XX.XXXX. Skutočnosť, že žalobca ako člen výboru (a osoba oprávnená disponovať s účtom) dlžnú sumu nehradil ani po doručení výzvy na úhradu zo dňa XX.XX.XXXX, žalovaný považuje za snahu žalobcu o poškodenie dobrého mena. O povinnosti uhradiť dlžnú sumu sa žalovaný mal dozvedieť dňa XX.XX.XXXX. Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru malo byť závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strana žalobcu, ktoré žalovaný vymedzil tak, že v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX umožnil náhodnú ťažbu dreviny spolu v objeme 2.072 m3 na ploche 3,25 ha a že v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX žalobca ako predsedom poverená osoba predajom uviedol na vnútorný trh nelegálne vyťažené drevo v celkovom objeme 2.072 m3 v rozpore v osobitnými predpismi. Žalovaný za dátum vzniku dôvodu na okamžité skončenie pracovného pomeru považuje rozhodnutie správneho orgánu zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 32 súdneho spisu). Uvedená písomnosť mala byť žalobcovi doručovaná dňa XX.XX.XXXX, ktorý ju odmietol v uvedený deň prevziať (č.l. 32 druhá strana, č.l. 33, 34 súdneho spisu). 27. Listinou označenou ako „Oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní“ zo dňa XX.XX.XXXX, doručenou XX.XX.XXXX žalobca žalovanému oznámil, že má zato, že mu Okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo doručené. Súčasne má zato, že na skončenie pracovného pomeru neboli dôvody. Preto považuje skončenie pracovného pomeru za neplatné a žalovanému oznámil, že trvá na tom, aby ho aj naďalej zamestnával podľa Pracovnej zmluvy. 28. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil plynutie subjektívnej prekluzívnej doby na okamžité skončenia pracovného pomeru. Zákonník práce vyžaduje, aby zamestnávateľ dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatnil v subjektívnej lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa dozvie o dôvode zakladajúcom možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, najneskôr v rámci objektívnej lehoty do jedného roka od vzniku dôvodu. V čase doručenia rozhodnutia Slovenskej lesnícko-drevárskej inšpekcie zo dňa XX.XX.XXXX žalovanému, výboru ako výkonnému a štatutárnemu orgánu uplynulo funkčné obdobie, pričom ešte nebol zvolený nový výbor. Z uvedeného dôvodu mal pôvodný výbor v zmysle § 16 ods. 7 Zákona o pozemkových spoločenstvách obmedzené právomoci, medzi ktoré však nepatrilo prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnancov žalovaného. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o začatí plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty, ktorú spojil s dňom XX.XX.XXXX, kedy došlo ku kreovaniu nového výboru. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi doručené dňa XX.XX.XXXX, teda v rámci dvojmesačnej lehoty. 29. Zákonník práce okrem subjektívnej prekluzívnej lehoty stanovuje aj objektívnu prekluzívnu lehotu jedného roka, ktorá začína plynúť odo dňa, keď dôvod k okamžitému skončeniu pracovného pomeru vznikol. V danom prípade treba prisvedčiť súdu prvej inštancie v tom smere, že vznik tohto dôvodu predstavuje spáchanie skutku, čo bola v danom prípade neoprávnená ťažba dreva v rozpore s osobitnými predpismi zrealizovaná v období XX.XX.XXXX-XX.XX.XXXX. Vzhľadom na uvedené bolo okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcovi doručené (XX.XX.XXXX) až po uplynutí jednoročnej objektívnej prekluzívnej lehoty.
30. Napriek tomu, že sa posúdenie plynutia prekluzívnych lehôt súdom prvej inštancie javí ako správne, v prejednávanom prípade bol názor súdu o absolútnej neplatnosti Pracovnej zmluvy nesprávny a s týmto záverom vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd nestotožňuje. 31. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 389 odsek 1 písm. b) C.s.p. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Po vrátení veci súd prvej inštancie v intenciách zrušujúceho rozhodnutia opätovne posúdi otázku platnosti Pracovnej zmluvy vo vyššie naznačenom smere. Prihliadne pritom na všetky dôkazy, ktoré vyhodnotí jednotlivo a zároveň všetky ich vzájomnej súvislosti, tiež starostlivo prihliadne na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Až následne zohľadní relevantné skutočnosti týkajúce sa konania za pozemkové spoločenstvo a ustáli začiatok plynutia prekluzívnych lehôt, ako aj dôvodnosť podanej žaloby. 32. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 odsek 3 C.s.p.). 33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).