Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 24Cb/94/2025 8725202741 03. 07. 2026 Mgr. Ivana Hanuščinová ECLI:SK:OSPO:2026:8725202741.3
Uznesenie Okresný súd Prešov v spore žalobcu: NATON TRANS s.r.o., so sídlom Malohontská 1535/5, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 52 131 891, proti žalovanému: Luxhaus HR s.r.o., Ludvika Svobodu 2361/30, 058 01 Poprad, IČO: 53 799 941, právne zast. JUDr. Michalom Barnovským, advokátom, so sídlom Námestie generála Štefánika 532/7, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 53 287 461, o zaplatenie 3 437,- eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd konanie zastavuje. II. Žalobcovi nepriznáva náhradu trov konania voči žalovanému. III. Žalovanému nepriznáva náhradu trov zmareného pojednávania. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Poprad sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu istinu 3 437,- eur, úrok z omeškania v súlade § 369 ods. 2 a § 369a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej iba ako Obchodný zákonník v spojení s § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. od uplynutia splatnosti dlžnej sumy až do riadneho splatenia pohľadávky, ako aj náhradu trov konania pozostávajúceho zo zaplateného súdneho poplatku. Prípisom Okresného súdu Poprad sp. zn. 9Cn/9/2025 bola predmetná vec postúpená Okresnému súdu Prešov ako súdu príslušnému na jej prejednanie. 2. Svoju žalobu odôvodnil žalobca tým že na základe ústnej dohody pôsobil ako subdodávateľ pri vykonávaní Zmluvy o dielo č. 1/2025 medzi žalovaným a verejným obstarávateľom. Nakoľko bol žalovaný s prvou časťou vykonávaného diela spokojný, žalobcu ústne požiadal, aby urobil aj exteriérový priestor. Dohodli sa na rovnakej sume, a to vo výške 1 825,- eur bez DPH. Žalovaný mal pripraviť pracovisko na pokládku dlažby, čo nespravil, a požiadal žalobcu, či neurobí aj túto časť diela v rovnakej sume. Okrem pokládky dlažby žalobca vykonal pre žalovaného aj sekacie a búracie práce, za ktoré žalobca žalovanému vystavil dňa 19.05.2025 faktúru č. 2025005 na sumu 1 825,- eur bez DPH, splatnú do 18.06.2025. Po vykonaní pokládky dlažby žalovanému vystavil dňa 02.06.2025 faktúru č. 2025006 na sumu 1 612,- eur bez DPH (na priloženej faktúre sa uvádzala suma 1 615,- eur, pozn. súdu). Zo strany žalovaného nebola dlžná suma uhradená ani po zaslaní upomienok, preto žalobca pristúpil k zaslaniu predžalobnej výzvy zo dňa 07.07.2025, ktorú žalovaný prevzal dňa 08.07.2025. 3. Žalobca dňa 26.12.2025 adresoval súdu e-mailové oznámenie k špecifikácii úrokov z omeškania uplatňovaných jeho žalobným návrhom, ktorým si uplatnil úrok z omeškania vo vyššej zmluvnej sadzbe, avšak nakoľko elektronické podanie vo veci samej nebolo autorizované podľa osobitného predpisu, t. j. nebolo opatrené zaručeným elektronickým podpisom, a súčasne podanie nebolo v lehote 10 dní doručené súdu dodatočne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu, súd v súlade s § 125 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
(ďalej iba ako „CSP“) súd nemohol na takéto rozšírenie žalobného návrhu prihliadať. Súčasne však z emailového podania vyplynulo, že žalobou uplatňovaná istina bola žalovaným dňa 11.11.2025 uhradená. 4. Žalovaný k žalobe v písomnom vyjadrení zo dňa 11.03.2026 uviedol, že faktúry boli v celom rozsahu uhradené, a to platbami zrealizovanými dňa 11.11.2025 v celkovej výške 3 440,- eur. Tým došlo k zániku záväzku žalovaného solúciou v intenciách § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka. 5. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca nevyjadril; na výzvu súdu na čiastočné späťvzatie žaloby nereagoval. 6. Súd nariadil vo veci termín pojednávania na deň 03.07.2026, na ktorom sa pokúsil o vyriešenie sporu mimosúdnou dohodou, avšak neúspešne, nakoľko právny zástupca žalovaného napriek písomnému splnomocneniu zahŕňajúcemu uzatváranie zmierov, nebol oprávnený na dohodu ohľadom príslušenstva žalovanej pohľadávky. 7. Pred otvorením pojednávania, po neúspešnom pokuse o zmier žalobca uviedol, že zaplatením istiny považuje celú vec za vyriešenú, a na zaplatení úrokov netrvá. Žalobu v celom rozsahu zobral späť. 8. V súvislosti so späťvzatím žaloby žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu navrhol zvážiť postup podľa § 256 ods. 2 CSP, a to priznaním náhrady trov zmareného pojednávania, nakoľko k späťvzatiu žaloby mohlo dôjsť pred uskutočnením pojednávania. 9. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť. 10. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 11. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 12. Vzhľadom na to, že v spore žalobca pristúpil k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu, súd konanie v zmysle vyššie uvedených ustanovení Civilného sporového poriadku zastavil. V spore obe strany sporu zhodne uviedli, že dňa 11.11.2025, t. j. po začatí súdneho sporu, došlo zo strany žalovaného k úhrade celej žalovanej istiny, pričom medzi žalobcom a žalovaným bolo nesporné, že k tejto úhrade došlo po stanovenej lehote splatnosti. Nedošlo však k úhrade úroku z omeškania, pri ktorého uplatňovaní zo strany žalobcu v spore bolo potrebné upustiť od formalistického posúdenia určitosti petitu a nárok vyhodnocovať podľa obsahu žaloby, z ktorého boli rozhodujúce skutočnosti pre určenie zákonného úroku z omeškania dostatočne zrejmé. 13. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 14. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. 15. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 17. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania z dôvodu späťvzatia žaloby je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania skúmať procesnú zodpovednosť za zastavenie konania, pričom rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. 18. V danej veci súd dospel k záveru, že procesné zavinenie za zastavenie konania v časti žalovanej istiny (3 437,- eur) nesie žalobca, ktorý po podaní žaloby uhradil faktúry č. 2025005 a č. 2025006 (v sumách uvedených na faktúrach), a procesné zavinenie na zastavení konania v časti žalovaného
úroku z omeškania, ktorý bol v zmysle odôvodnenia žalobného návrhu uplatnený v zákonnej výške (po kapitalizovaní v sume 146,39 eur), a ktorý v spore nebol žalovaným popretý, nesie žalobca, nakoľko po neúspešnom pokuse o zmier upustil od ďalšieho uplatňovania si tohto nároku. Posudzujúc pomer zavinenia strán na zastavení konania by tak náhrada trov konania bola priznaná žalobcovi. 19. Napriek tomu, že pri striktnej aplikácii § 256 ods. 1 CSP by bolo potrebné považovať za procesne zodpovedného za zastavenie konania v prevažujúcom rozsahu žalovaného, súd v okolnostiach prejednávanej veci dospel k záveru, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP na nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi. Žalobca mal vedomosť o úhrade istiny najneskôr z podania doručeného súdu dňa 26.12.2025, napriek tomu žalobu v rozsahu už splneného nároku späť nevzal, a to ani na výzvu súdu na čiastočné späťvzatie žaloby. Predmetom konania tak zostal pôvodne uplatnený nárok v celom rozsahu, hoci medzi stranami už neexistoval spor o istinu a žalovaný nespochybňoval ani nárok na zákonný úrok z omeškania. Žalobca napokon na pojednávaní uviedol, že na zaplatení úroku z omeškania netrvá, a žalobu v celom rozsahu vzal späť. Za týchto okolností súd dospel k záveru, že priznanie náhrady trov konania žalobcovi by nebolo primerané, keďže žalobca mal síce pôvodne dôvod na podanie žaloby, avšak následným procesným postupom ponechal v naďalej prebiehajúcom konaní aj nárok, o ktorom už medzi stranami nebol spor. Preto súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. 20. Pokiaľ ide o návrh žalovaného na priznanie náhrady trov zmareného pojednávania podľa § 256 ods. 2 CSP, tomuto súd nevyhovel. Uvedené zákonné ustanovenie predpokladá vznik takých trov konania, ktoré boli vyvolané procesným zavinením druhej strany a ktoré by inak nevznikli. Skutočnosť, že žalobca žalobu napriek vedomosti o úhrade istiny nevzal späť skôr a urobil tak až na nariadenom pojednávaní, bola zohľadnená pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a sama osebe neodôvodňuje priznanie ďalšej náhrady trov podľa § 256 ods. 2 CSP. Práve po neúspešnom pokuse o zmier v úvode pojednávania (pred jeho otvorením) došlo k späťvzatiu žaloby a k vytvoreniu podmienok na zastavenie konania, pričom žalobca sa na tomto pojednávaní vzdal aj nesporného nároku na úrok z omeškania, ktorý v spore nebol zo strany žalovaného popretý. Za týchto okolností by priznanie náhrady trov žalovanému nezodpovedalo spravodlivému usporiadaniu procesných vzťahov medzi stranami. 21. O prípadnom vrátení súdneho poplatku zo žaloby bude rozhodnuté až po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným rozhodnutím, ktorým rozhodne v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zmien a doplnkov vyšší súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 357 písm. a/, m/ a § 362 CSP) Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP) V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)