Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 10C/102/2016 8716203359 24. 09. 2024 JUDr. Richard Bureš ECLI:SK:OSPP:2024:8716203359.10
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Richardom Burešom, v spore žalobcu: SR – Ministerstvo obrany SR, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, IČO: 30 845 572 proti žalovanému: Rímskokatolícka cirkev – Biskupstvo Spišské Podhradie, Spišská Kapitula 9, 053 04 Spišské podhradie, IČO: 00 179 108, zast. JUDr. Marek Tkáč, advokát, Nám. sv. Martina 39, 082 71 Lipany, o určenie vlastníckeho práva takto rozhodol: I. U r č u j e , že výlučným vlastníkom parcely registra C č. 5529 o výmere 199.303 m2 – lesný pozemok a parcely registra C č. 5548 o výmere 94.709 m2 – lesný pozemok, zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. A. B., Obec A. B., okres Poprad je Slovenská republika – Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. II. P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: Žalobca žalobou podanou dňa 18.04.2016 žiadal, aby súd rozhodol o určení, že je vlastníkom parcely reg. C č. 1326/29 o výmere 321 609 m2 – lesné pozemky zapísanej na LV č. XXX, k. ú. A. B., Obec Spišská Teplica, okres C.. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania. V priebehu konania svoj nárok bližšie špecifikoval tak, že žiada určiť vlastníctvo k parcele reg. C č. 5529 o výmere 199 303 m2 – lesný pozemok a k parcele reg. C č. 5548 o výmere 94 709 m2 – lesný pozemok, zapísané na LV č. XXX pre k. ú. A. B., obec A. B., D. C.. Skutkovo žalobca žalobu odôvodnil tým, že vlastníctvo parciel je nesprávane napísané na žalovaného. Pôvodné parcely mpč. 5104, 5111/4, 5112, 5113, 5114, 5122/1, 5122/2, 5122/3, 5191/1 boli zapísané v pozemno-knižnej vložke č. X, k. ú. A. B. najskôr vo vlastníctve Spišského Biskupstva a od roku 1962 vo vlastníctve Československého socialistického štátu – Štátne lesy Košice. Neskôr boli tieto parcely, vrátane ďalších parciel v k. ú. A. B. zlúčené do jednej parcely č. 5210. Dňa 29.05.1964 bola uzatvorená Hospodárska zmluva medzi Štátnymi lesmi, podnik. Riaditeľstvom v Košiciach a Krajskou vojenskou ubytovacou a stavebnou správou v Košiciach. Predmetom bolo prenechanie parcely č. 5210, k. ú. A. B. o výmere 52,8286 ha pre účely obrany štátu a ubytovanie brannej moci. Dňa 26.06.1994 bola vyhotovená identifikácia mpč. 5104, 5111/4, 5112, 5113, 5114, 5122/1, 5122/2, 5122/3, 5191/1. Parcely boli zidentifikované ako združené pozemky. Nezohľadnilo sa, že niektoré parcely sú z časti užívané žalobcom a z časti Štátnymi lesmi – lesným závodom Poprad. Niektoré parcely
boli identifikované ako v užívaní Štátnych lesov, hoci slúžili pre potreby Ministerstva národnej obrany a nachádzali sa v objekte muničného skladu. Takáto identifikácia bola podkladom na vypracovanie dohody o vydaní veci dňa 3.10.1994, ktorú uzatvorili Východoslovenské lesy, š. p. Košice a Spišské Biskupstvo v Spišskej Kapitule. Predmetom dohody boli len parcely v užívaní Východoslovenských lesov, š. p. Košice. Listiny boli nesprávne zdokladované (identifikácia č. 20/94, Dohoda o vydaní veci, poz. kn. vl. č. 3) dňa 8.11.1994 a združené pozemky parcely č. 5104/1, 5111/4, 5112, 51113, 5114, 5122/1, 5122/2, 5122/3, 5191/1 boli zapísané na LV č. XXX. Na ROEP v roku 2001 došlo k zmene hraníc dotknutých parciel, zmene ich výmery a následne k zápisu vlastníctva v prospech žalovaného, v rozpore s dohodou zo dňa 3.10.1994. Preto vlastníctvo v prospech žalovaného bolo zapísané v rozpore s platnými právnymi predpismi. Skutočným vlastníkom je žalobca. Ďalej žalobca uviedol, že sporné pozemky podľa § 7 ods. 1 písm. e) zákona č. 282/1993 nie je možné vydať, pretože slúžia na účely obrany štátu. Žalobca ďalej uviedol, že na požadovanom určení má naliehavý právny záujem, pretože je potrebné dosiahnuť zhodu medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Muničný sklad Poprad – Kvetnica je dôležitým objektom podľa § 27 ods. 2 Zákona č. 319/2002 Z. z. a slúži na plnenie úlohy Ozbrojených síl SR a na zabezpečenie ochrany SR. Žalovaný aj napriek predchádzajúcej výzve k vyjadreniu k vlastníctvu pozemkov na svojom vlastníctve trvá. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že pozemky z poz. kn. vl. č. X, k. ú. A. B. mu boli odňaté, preto sa na nich vzťahoval reštitučný zákon a právne povinnou osobou Východoslovenské lesy, š. p. Košice, o. z. Poprad boli žalovanému aj vydané. V minulosti na nich nedostal žiadnu náhradu. Pôvodne žalovaná parcela č. 1326/29 bola vytvorená z pôvodných pozemno-knižných parciel z vložky č. 3, k. Spišská Teplica. Žalobca nepreukázal, že sporné pozemky žalovanému nepatria. Nemožno súhlasiť, aby SR bez akejkoľvek náhrady nadobudla vlastníctvo k pozemku, ktorý patrí žalovanému. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Na pojednávaní žalobca na podanej žalobe trval. Uviedol, že v roku 1994 boli aj pozemky nachádzajúce sa v Muničnom sklade Poprad – Kvetnica vrátené žalovanému Východoslovenskými lesmi, š. p. Košice, čo nebolo v súlade so Zákonom č. 282/1993 Z. z. Návrh na vklad tejto vydávacej zmluvy a samotný jej zápis bol vydaný bez geometrického plánu. Uviedol, že následne v rámci konania a ROEP došlo k zmene hraníc uvedených pozemkov, k zmene ich výmery a následne k zápisu vlastníctva v prospech žalovaného A tento zápis bol v rozpore s dohodou v roku 1994 o vydaní pozemkov. Tvrdil, že pozemky slúžia na obranu štátu. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že so žalobou nesúhlasí. Dňa 3.10.1994 boli pozemky odňaté žalovanému dohodou o vydaní. Išlo o pôvodné pozemky z poz. kn. vl. 3, k. ú. A. B.. Spochybnil užívanie žalobcu celej parcely č. 1326/29 (pôvodne žalovanej) a trvanie dôvodov užívať pozemky pre účely obrany v celom rozsahu. Nesúhlasil so žalobou, pretože žalovanému boli vrátené pozemky na základe majetkovej krivdy. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedka E. F. G., listinami, a to pozemnostným archom, dohodou o vydaní veci, hospodárskou zmluvou, geometrickým plánom č. 88/2003, rozhodnutím Okresného úradu Poprad X3/15/Zg-03, predloženou komunikáciou strán sporu, vyjadrením zhotoviteľa geometrického plánu č. 88/2003, Uznesením Okresného súdu Poprad čd. 381/62, vl. č. X, k. ú. A. B., LV č. XXX, k. ú. A. B., rozhodnutím Okresného úradu v Poprade z 3.5.2018 o schválení pozemkových úprav, znaleckým posudkom č. 12/2021 znalca Ing. Miloša Jacka, PhD., Sobrance, súpisom nehnuteľného majetku vo vlastníctve štátu vzťahujúcich sa na vojenský objekt
Muničného sklad Poprad – Kvetnica, technickou správou k oploteniu Muničného skladu Poprad – Kvetnica, Doplnkom 2 k technickej správe, vytyčovacou schémou oplotenia Muničného skladu Poprad – Kvetnica, na základe čoho zistil tento skutkový stav: Pôvodné parcely mpč. 5104, 5111/4, 5112, 5113, 5114, 5122/1, 5122/2, 5122/3, 5191/1 boli zapísané okrem aj ďalších parciel, ktoré nie sú predmetom sporu v pozemno-knižnej vložke č. X, k. ú. A. B., vo vlastníctve Spišského Biskupstva, Spišské Podhradie. Od roku 1962 na základe rozhodnutia Okresného národného výboru, poľnohospodársky odbor v Poprade a Uznesenia Okresného súdu Poprad čd. 381/62 výlučným vlastníctvom sa stal Československý socialistický štát – Štátne lesy v Košiciach. Dňa 29.5.1964 uzavreli Štátne lesy Košice a Krajská vojenská ubytovacia a stavebná správa Košice Hospodársku zmluvu, na základe ktorej bolo prenechané užívanie okrem iného aj parcely č. 5210, k. ú. A. B. – iné pozemky o výmere 52, 8286 ha ba dobu neurčitú na účely obrany štátu a ubytovania brannej moci. Rozsah užívania plôch a presné označenie jednotlivých parciel tvoriacich územie Muničného skladu Kvetnica vyplýva z pozemnostního archu vojenskej správy. Po tomto nadobudol účinnosť Zákon č. 282/1993 Z. z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam, bola dňa 23.6.1994 pod č. 20/94 identifikácia parciel, ktoré sú predmetom sporu. Jej existencia v listinnej podobe súdu predložená nebola, ale vyplýva z LV č. XXX, z rozhodnutia Okresného súdu Poprad z 19.3.2015, ale aj znaleckého posudku a nerozporovali ju ani strany sporu. Pôvodné parcely touto identifikáciou boli zidentifikované ako združené pozemky. Čísla združených pozemkov ostali totožné s číslami pôvodných pozemkov z pozemno-knižnej vložky. Ako vyplýva z Rozhodnutia Okresného úradu Poprad X3/15/Zg-02 z 19.3.2015, v identifikácii nebolo jednoznačne určené, ktorá časť tej ktorej parcely sa nachádza v akej výmere v užívaní Štátnych lesov – Lesný závod Poprad a rovnako, ktorá časť a v akej výmere sa užíva Ministerstvom národnej obrany SR. Správny orgán zistil, že združené pozemky č. 5112, 5122/2 a 5122/3 sú v užívaní Ministerstvom národnej obrany, hoci ich zidentifikovali v užívaní Štátnych lesov – Lesný závod Poprad a nachádzajú sa priamo v objekte Muničného skladu Poprad – Kvetnica. Táto identifikácia bola technickým podkladom k vypracovaniu Dohody o vydaní veci uzatvorenej medzi Východoslovenkami lesmi, š. p. Košice, o. z. Poprad na jednej strane a Spišským Biskupstvom v Spišskom Podhradí na druhej strane. Výpis z identifikácie parciel č. 20/94 zo dňa 23.6.1994 tvorí súčasť dohody a objednávateľom vyhotovenia tejto identifikácie je žalovaný. Na základe uvedeného správny orgán Katastrálny úrad v Košiciach, spáva katastra Poprad, predložil vklad vlastníckeho práva pod V595/94 v prospech žalovaného. Nežiadal si geometrický plán, ktorý by jednoznačne určil, čo je predmetom vydania pri uzavretej dohode o vydaní veci, teda ktoré parcely, v akej veľkosti (pôvodnej či menšej) sa vydávajú a kde sa nachádzajú. Keďže nebolo preukázané, že by sa oplotenie Muničného skladu Poprad – Kvetnica od momentu jeho zriadenia vo svojich hraniciach až do vydania nehnuteľnosti v roku 1994 menilo, nebolo preukázané žalovaným, že by režim hospodárenia žalobcu na parcelách č. 5104, 511/4, 5112, 5113, 5114, 5122/1, 5122/2, 5122/, 5191/1 sa zmenil. Je možné z uvedeného vyvodiť, že úmyslom vydať pozemky žalovanému podľa Zákona č. 282/1993 Z. z. bolo len zo strany subjektu Východoslovenské lesy, š. p. Košice, o. z. Poprad, pozemky, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona držali. Keďže uvedené parcely boli v držbe iného subjektu, nebolo možné uzavretou dohodou vydať pozemky, ktoré nedržali, resp. časti pozemkov, ktoré nedržali. Ako to vyplýva z vyjadrenia zástupcu žalovaného, vydanie považovali za odstránenie krívd z minulosti. Následne došlo k ROEP v roku 2001 v k. ú. A. B., kde parcely v objekte Muničného skladu Poprad – Kvetnica Ministerstvo národnej ochrany užíva 174 m2, mpč. 5117, kde Ministerstvo národnej obrany užíva 147 m2 a mpč. 5111/4, kde Ministerstvo národnej obrany užíva 1384 m2. Zo znaleckého posudku, ktorý rozhodol vo veci vypracovať žalobca prostredníctvom súdu a za tento uhradil znaleckú odmenu, vyplýva, že kde sporné parcely C-KN č. 5529 o výmere 199 303 m2 – lesný
pozemok a C-KN č. 5548 o výmere 94 709 m2 – lesný pozemok sa nachádzajúci v areáli Muničného skladu Poprad – Kvetnica. Obe parcely vznikli z pôvodných mpč. parciel z pozemno-knižnej vložky č. X, k. ú. A. B.. Predmetom Dohody o vydaní veci z 3.10.1994 boli výmery pôvodných pozemkov mpč. ponížené o výmeru, ktorá zodpovedala ploche časti pozemkov v užívaní Ministerstva obrany SR (MNO) podľa identifikácie zo dňa 23.6.1994, na podklade ktorej bola Dohoda o vydaní veci vyhotovená. Celá výmera sa ponechala len pri pozemkoch, ktoré sa celé nachádzali v areáli Muničného skladu. Hranice pôvodných pozemkov sa nemenili, nevytvárali sa ani nové parcely či podlomenia len sa v identifikácii rozdelili výmerovo pre dvoch užívateľov, a to Ministerstvo národnej obrany a Štátne lesy. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že aj v súčasnej dobe žalobca užíva sporné pozemky, nachádzajúce sa v oplotenom areáli Muničného skladu. E. F. G., svedok, uviedol, že žalovaný sa o vnútorné pozemky v Muničnom sklade počas jeho pôsobnosti nezaujímal. Pozemky mimo areálu sa riešia so Štátnymi lesmi a spoločnosťou PRO POPULO. Žalovaný namietal, že žalobca nevyužíva všetky pozemky o zabratej výmere, avšak žiadne dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia nepreložil. Z listín, ktoré boli súdu predložené je možné zistiť, že Muničný sklad Poprad – Kvetnica bol vybudovaný v roku 1934. Oplotenie bolo dobudované v roku 1956 v rozsahu, ktorý sa doposiaľ preukázateľne nezmenilo vo svojich hraniciach. V roku 1965 boli dané do užívania nové ubytovacie zariadenia a budovy Muničného skladu. Žaloba bola na súd podaná 18.4.2016 za účinnosti OSP. V tom čase základnou podmienkou určovacej žaloby podľa § 80c Civilného sporového poriadku bolo preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté dňom nadobudnutia jeho účinnosti (od 1.7.2016). Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, ak sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je ma tam naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. V danom prípade naliehavý právny záujem žalobcu na podanej žalobe nevyplýva z osobitného predpisu, preto bolo povinnosťou žalobcu tento nielen tvrdiť, ale ho aj preukázať. Žalobca tvrdil, že nehnuteľnosti, ktoré sú jeho vlastníctvom, užíva ich a patria mu má na liste vlastníctva zapísané žalovaný, ktorý ich získal nesprávnym zápisom správneho orgánu a odmieta ich žalobcovi vrátiť. Predložil o tom doklad. Súd dospel k záveru, že v danom prípade má žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Prípadným vyhovujúcim výrokom o určovacej žalobe žalobcu možno neistotu vlastníckych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným k sporným pozemkom odstrániť. Žalobca nemá k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného vlastníckeho práva, ako zosúladiť tvrdené vlastnícke právo a zápis vo verejnom registri. Keďže súd skúmaním tejto podmienky procesného charakteru dospel k záveru a prípustnosti žaloby, následne sa zaoberal meritórnym posúdením žaloby. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Podstatou žaloby o určenie vlastníckeho práva ako sui generis žaloby podľa § 126 OZ, je poskytnúť ochranu právnemu postaveniu žalobcu a má slúžiť potrebám praktického života. Cieľom je eliminovať
stav ohrozenia vlastníckeho práva žalobcu k sporným nehnuteľnostiam, parcele C-KN č. 5529 a č. 5548, zapísaných na LV č. XXX, k. ú. A. B. spôsobenej vadným postupom správneho orgánu a zároveň do neistých vzťahov strán sporu na jednej strane a na druhej strane sa predíde v budúcnosti k akýmkoľvek sporom medzi stranami. V súlade so zisteným skutkovým stavom a citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu je potrebné vyhovieť. Bolo nepochybne zistené, že v minulosti pozemky (alebo ich časť), ktoré následne vytvorili C-KN č. 5529 a C-KN č. 5548 boli zapísané ako vlastníctvo v pozemno-knižnej vložke č. X, k. ú. A. B., vo vlastníctve žalovaného. Na základe uznesenia Okresného súdu Poprad z 9.7.1962 v konaní sp. zn. Čd. 381/62 bol ako vlastník pozemkov zapísaný Československý socialistický štát – Štátne lesy v Košiciach v celosti 1/1. Od tohto momentu výlučným vlastníkom sa stal štát, ktorý na pozemkoch prostredníctvom štátom zriadenej organizácie hospodáril. V tom čase, dňa 29.5.1969 uzavreli Štátne lesy v Košiciach, lesný závod v Poprade s Krajskou vojenskou ubytovacou a stavebnou správou v Košiciach. Hospodársku zmluvu, na základe ktorej časť parciel v hospodárení lesov sa prenechá na účely obrany štátu a ubytovanie brannej moci. Parcely, ktoré sú predmetom sporu a ďalšie parcely spolu vytvorili parcelu č. 5210. Na uvedených pozemkoch následne bol vybudovaný barakový tábor a muničný sklad, ktoré budovy boli užívané od mája 1965 doposiaľ pre účely obrany štátu. Celý areál, teda pozemky a stavby sú oplotené od roku 1956 v rovnako rozsahu až doposiaľ. Po nadobudnutí účinnosti Zákona č. 282/1993 Z. z., žalovaný uzatvoril s Východoslovenskými lesmi, š. p. Košice, o. z. Poprad dohodu o vydaní veci z 3.10.1994, na základe ktorej pozemky, ktoré boli v užívaní tohto podniku, boli vydané v súlade s týmto zákonom žalovanému. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany ani len netvrdil, že by si nárok na vydanie pozemkov užívajúcich pre účely obrany štátu voči žalobcovi podľa Zákona č. 282/1993 Z. z. uplatnil. Súd len udáva, že v čase od účinnosti zákona č. 282/1993 Z. z. do uplynutia lehoty podľa § 5 ods. 1 tohto zákona sporené pozemky slúžili na obranu štátu, čo podľa § 7 ods. 1 písm. e) tohto zákona vylučovalo ich alebo ich časti vydať. Po uplynutí zákonnej lehoty na výzvu na vydanie vecí právo zaniklo (§ 5 ods. 1). Preto akákoľvek obrana žalovaného spočívajúca v tvrdení, že aktuálne už pozemky pre obranu štátu nie sú potrebné, je bez právneho významu. Výsluchom svedka toto naviac žalobcom preukázané, že sporné pozemky sú aj naďalej využívané pre účely obrany štátu. Pri uzatváraní dohody o vydávaní veci z 3.10.1994 ako podklad o rozsahu vydaných vecí bola len identifikácia č. 20/94, ktorá síce rátala s tým, že časť pozemkov je užívaných pre účely obrany štátu, ale nijako to evidenčne nepodchytila, nerozdelila vydávané a nevydávané parcely (alebo ich časti), len rozdelila ich výmer a bez geometrického plánu, bez určenia hraníc týchto vydávaných pozemkov bol povolený vklad vlastníckeho práva k vydávaným pozemkom v prospech žalovaného. Do tohto času si žalovaný vlastnícke nároky na pozemky žalobcu neuplatňoval. Až v roku 2001, ako bolo preukázané bol v katastri A. B. vypracovaný ROEP, kde aj združené pozemky vo vlastníctve štátu z pôvodnej pozemno-knižnej vložky č. X, k. ú. A. B., užívané v areáli Muničného skladu Poprad – Kvetnica pričlenil k pozemkom žalovaného, ktoré mu boli vydané na základe Dohody z 3.10.1994 a ako celok potom boli všetky zapísané v prospech žalovaného v katastri nehnuteľností. V tomto momente došlo k porušeniu vlastníckych práv žalobcu, keď administratívnym spôsobom, bez vykonania akéhokoľvek dispozičného úkonu žalobcu nesprávne evidenčne prišiel o vlastnícke právo v prospech žalovaného, ktorý obdobným spôsobom vlastníctvo k sporným pozemkom nadobudol. Žalovaný na výzvu žalobcu na mimosúdne vyriešenejšie sporu neodpovedal kladne. Trval na dôvodnosti svojho vlastníctva. Žalobca sa pokúsil uvedený nedostatok odstrániť v konaní o spore chyby v katastrálnom operáte v konaní pred Okresným úradom Poprad sp. zn. X3/15/Zg-02, kde jeho návrh bol zamietnutý, pretože
v takomto konaní nie je možné rozhodovať o otázkach tykajúcich sa vlastníctva k nehnuteľnostiam, určovať vlastníctvo pre nedostatok právomoci. V sporovom konaní po vykonanom dokazovaní bolo preukázané, že do vlastníctva žalobcu bolo zasiahnuté tým, že ako vlastník vecí vystupuje žalovaný, ktorý legálnym spôsobom nadobudnutie vlastníctva od žalobcu nepreukázal. Naopak, žalobca preukázal, že bol zbavený vlastníctva bez jeho vôle, napriek existujúcemu a nezaniknutému právu realizovať svoje vlastnícke právo podľa § 123 OZ. Preto tomuto vlastníckemu právu súd poskytuje ochranu podľa § 126 ods. OZ. Vlastníctvo žalobcu k sporným pozemkom trvalo, nikdy nezaniklo a ku dňu rozhodnutia súdu je žalobca stále vlastníkom uvedených parciel C-KN č. 5529 a C-KN č. 5548, k. ú. A. B., zapísaných na LV č. XXX. Preto súd žalobe vyhovel. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne súd samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.