Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 17C/19/2022 8722200944 18. 10. 2024 JUDr. Markéta Marečková ECLI:SK:OSPP:2024:8722200944.10
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom JUDr. Markétou Marečkovou v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpený: JUDr. KAROL PLANK Advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Štúrova 13, 814 74 Bratislava, IČO: 51 289 610, proti žalovaným: 1./ A. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX E., 2./ F. D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX E., žalovaná v 2./ rade právne zastúpená JUDr. Ján Jenča, advokát, 1.mája 221/19, 058 01 Poprad, IČO: 35 528 125, o vypratanie nehnuteľností, takto rozhodol: I. Návrh na prerušenie konania do skončenia konania pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Poprade č. k.: ORP-657/2-VYS-PP-2022 z a m i e t a. II. Návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Poprad sp. zn. 17C/25/2020 z a m i e t a . III. Žalovaní v 1./ a 2./ rade s ú p o v i n n í vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce v k. ú. G., a to: - pozemky registra C parcelné číslo XXXX/X o výmere 255 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/X o výmere 345 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/X o výmere 66 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/X o výmere 37 m2 - ostatná plocha, - rodinný dom súpisné číslo XXXX nachádzajúci sa na pozemku parcela registra C parcelné číslo XXXX/ X, - garáž bez súpisného čísla nachádzajúcu sa na pozemku parcela registra C parcelné číslo XXXX/X, zapísané na liste vlastníctva č. XXX na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad, a to v lehote troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Priznáva žalobcovi voči žalovaným v 1./ a 2./ rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých súd rozhodne uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobným návrhom doručeným súdu dňa 01.04.2022 žalobca žiadal, aby súd uložil žalovaným v 1./ a 2./ rade povinnosť spoločne a nerozdielne vypratať nehnuteľnosti: stavbu súpisné číslo XXXX, postavenú na parcela registra KN-C parcelné číslo XXXX/X, druh stavby - rodinný dom, stavbu bez súpisného čísla postavenú na parcele registra KN-C, parcelné číslo XXXX/X, druh stavby - samostatne stojaca garáž, pozemok parcela registra KN-C parcelné číslo XXXX/X o výmere 345 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcela registra KN-C parcelné číslo XXXX/X o výmere 37 m2 - ostatná plocha, evidované na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad, v k. ú. G., na liste vlastníctva č. XXX. Návrh odôvodnil tým, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností, stavby so súpisným číslom XXXX, postavenej na parcele registra KN-C parcelné číslo XXXX/X, druh stavby - rodinný dom, stavby bez súpisného čísla postavenej na parcele registra KN-C parcelné číslo XXXX/X, druh stavby -
samostatne stojaca garáž, pozemku parcely registra KN-C parcelné číslo XXXX/X o výmere 255 m2 zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parcely registra KN-C parcelné číslo XXXX/X o výmere 345 m2 zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parcely registra KN-C parcelné číslo XXXX/X o výmere 66 m2 zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parcely registra KN-C parcelné číslo XXXX/X o výmere 37 m2 ostatná plocha, evidovaných na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad, v k. ú. G., na liste vlastníctva č. XXX. Nehnuteľnosti žalobca nadobudol dobrovoľnou dražbou realizovanou exekútorským úradom Poprad, F. G. I., v exekučnom konaní vedenom pod J. XX/XX. Po vydražení nehnuteľnosti žalobca zistil, že v rodinnom dome, ktorého sa stal vlastníkom, sa zdržiavajú žalovaní v 1./ a 2./ rade a odmietajú sa z predmetného domu vysťahovať. Žalovaní v 1./ a 2./ rade užívajú predmetný rodinný dom vrátane garáže bez akéhokoľvek právneho titulu. 2. Žalovaný v 1./ rade so žalobným návrhom nesúhlasil. Uviedol, že v súčasnosti býva so svojou manželkou v predmetných nehnuteľnostiach, využívajú aj priľahlé pozemky a garáž. Doposiaľ neboli žiadnym spôsobom vyzvaní na vypratanie predmetných nehnuteľností, neboli informovaní o výsledku uskutočnenej dražby. Nemá preukázané udelenie príklepu dražby zo strany príslušného súdu. Vzhľadom na uvedené podal podnet na trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu, porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Doposiaľ mu nebola predložená zápisnica týkajúca sa údajnej dražby. Navrhol konanie prerušiť do skončenia konania vedeného na Krajskej prokuratúre v Prešove sp. zn. 1Kn162/22/7700-5, resp. na Okresnej prokuratúre Stará Ľubovňa sp. zn. 1 Pn 206/22/7710-3. 3. Žalovaná v 2./ rade sa k žalobnému návrhu nevyjadrila. 4. Žalobca v replike na podanej žalobe trval. Uviedol, že v zápisnici o dražbe a udelení príklepu pri dražbe nehnuteľnosti zo dňa 24.06.2021 o 14.00 hod., na ktorej boli vydražené predmetné nehnuteľnosti sa výslovne uvádza: „Exekútorka zisťuje po začatí dražby o 14.00 hod., že na dražbu sa zo subjektov, ktorým sa doručila dražobná vyhláška dostavil povinný a oprávnený.“ Z predmetnej zápisnice vyplýva, že žalovaný v 1./ rade bol osobne prítomný pri dražbe predmetných nehnuteľností, teda aj v čase, kedy bol žalobcovi ako vydražiteľovi udelený príklep, ktorým žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Žalovaný v 1./ rade mal vedomosť o tom, že došlo k vydraženiu predmetných nehnuteľností, ako aj k zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalobcu. Akékoľvek tvrdenia žalovaného v 1./ rade o nevedomosti predmetných skutočností sú len účelovými tvrdeniami zdržiavať predmetné súdne konanie. Pokiaľ žalovaný v 1./ rade vo vyjadrení uviedol, že doposiaľ nebol vyzvaný na vypratanie a odovzdanie predmetnej nehnuteľností, je zrejmé, že žalovaný v 1./ rade mal vedomosť o tom, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam a mal vedomosť o tom, že spolu so žalovanou v 2./ rade im nesvedčí žiaden užívací titul k daným nehnuteľnostiam. Samotné doručenie žaloby o vypratanie nehnuteľností v sebe zahŕňa aj výzvu na vypratanie nehnuteľností. K návrhu na prerušenie konania uviedol, že z vyjadrenia žalovaného v 1./ rade nevyplýva akýkoľvek dôvod prerušenia konania. Nie sú dané dôvody, aby predmetné konanie bolo prerušené do skončenia trestného konania, ktoré nemá s uplatňovaním nároku žiadnu súvislosť. Podstatným je, že žalovaný v 1./ rade vo vyjadrení uviedol, že spolu so žalovanou v 2./ rade bývajú v predmetných nehnuteľnostiach a neuviedol žiadne právne skutočnosti, na základe ktorých by bol spolu so žalovanou v 2./ rade oprávnený užívať predmetné nehnuteľnosti. 5. Žalovaný v 1./ rade sa v duplike nevyjadril. 6. Žalovaná v 2./ rade sa v duplike nevyjadrila. 7. Žalobca v písomnom záverečnom vyjadrení uviedol, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to stavby so súpisným číslom XXXX, postavenej na parcele registra KN-C parcelné číslo XXXX/X, druh stavby - rodinný dom, stavby bez súpisného čísla postavenej na parcele registra KN-C parcelné číslo XXXX/X, druh stavby - samostatne stojaca garáž, pozemku parcely registra KN-C parcelné číslo XXXX/ X o výmere 255 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parcely registra KN-C parcelné číslo XXXX/ X o výmere 345 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parcely registra KN-C parcelné číslo XXXX/ X o výmere 66 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parcely registra KN-C parcelné číslo XXXX/ X o výmere 37 m2 - ostatná plocha, evidovaných na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad, v k. ú. G., na liste vlastníctva č. XXX. Žalovaní spoločne užívajú nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX k. ú. G., ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Tieto skutočnosti žalovaní v písomných podaniach potvrdili.
Žalovaní zároveň nenamietali ani tú skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti v súčasnosti užívajú bez akéhokoľvek právneho titulu. 8. Pojednávania vo veci sa nezúčastnil žalobca, žalovaný v 1./ rade a žalovaná v 2./ rade, u ktorých súd mal riadne vykázané doručenie predvolania na pojednávanie. Neúčasť žalobcu ospravedlnil právny zástupca žalobcu, nežiadal pojednávanie odročiť. Žalovaný v 1./ rade neúčasť na pojednávaniach neospravedlnil. Žalovaná v 2./ rade neúčasť na pojednávaniach v dňoch 26.04.2024 a 04.06.2024 ospravedlnila prostredníctvom právneho zástupcu žalovanej v 2./ rade, nežiadala pojednávanie odročiť. Na pojednávaní 18.10.2024 neúčasť svoju a žalovanej 2./ rade ospravedlnil právny zástupca žalovanej v 2./ rade z dôvodu, že právny zástupca žalovanej v 2./ rade je od 15.08.2024 práceneschopný. Jeho zdravotný stav je relatívne stabilizovaný, avšak v deň pojednávania 18.10.2024 ho postihli silné žalúdočné problémy spojené s horúčkou a zvýšením krvného tlaku, žiadal pojednávanie odročiť. Právny zástupca žalovanej v 2./ rade nepriaznivý zdravotný stav nezdokladoval lekárskym potvrdením, hoci vo vyjadrení uviedol, že ráno 18.10.2024 vyhľadal lekársku pomoc a lekár mu diagnostikoval vírusové ochorenie. Navyše predmetné podanie právny zástupca žalovanej v 2./ rade podal emailom 18.10.2024 o 08:27 hod. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd v zmysle § 183 Civilného sporového poriadku nevzhliadol, že ide o dôležitý dôvod na odročenie pojednávania vzhľadom k tomu, že právny zástupca žalovanej v 2./ rade nepripojil doklad o náhlom nepriaznivom zdravotnom stave. Navyše súdu sa javí, vzhľadom na rozsah podania z 18.10.2024 (strán), ktoré bolo na osem strán, že zdravotný stav právneho zástupcu žalovanej v 2./ rade zrejme nezodpovedal tvrdeniu v predmetnom podaní, keď právny zástupca bol spôsobilý v ranných hodinách 18.10.2024 spracovať takéto rozsiahle kvalifikované podanie. V zmysle § 180 Civilného sporového poriadku súd pojednával v neprítomnosti žalobcu, žalovaného v 1./ rade, právneho zástupcu žalovanej v 2./ rade a žalovanej v 2./ rade. 9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaniach na podanej žalobe trval. Uviedol, že žalobca je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXX v k. ú. G.. Nehnuteľnosti žalobca nadobudol v rámci exekučného konania vedeného proti žalovanému v 1./ rade v rámci exekučnej dražby. Udelenie príklepu bolo osobitne schválené súdom. Ako sám žalovaný v 1./ rade vo vyjadrení uviedol, v súčasnosti býva spolu so žalovanou v 2./ rade v predmetnom rodinnom dome, využíva aj priľahlé pozemky a garáž. Žalovaní nedisponujú žiadnym užívacím titulom na užívanie predmetných nehnuteľností a nehnuteľností užívajú bez právneho dôvodu. Právoplatné schválenie príklepu dražby v rámci exekučného konania, nadobudnutie vlastníctva zo strany žalobcu nie je možné v predmetnom konaní preskúmavať. Nie je dôvod na prerušenie konania do skončenia trestného konania. Pokiaľ žalovaní v argumentácii poukazovali na rozpor s dobrými mravmi, je potrebné poukázať na rozhodnutie zo dňa 06.11.2018 vo veci 76202/16 F.J.M. proti Spojenému kráľovstvu, pre ktoré je charakteristické, že išlo o zmluvný vzťah medzi súkromnými osobami a sťažnosť sťažovateľky, ktorá namietala porušenie článku 8 Dohovoru bola odmietnutá. Európsky súd pre ľudské práva zdôraznil, že strata bývania je citlivým zásahom do práva na rešpektovanie obydlia, avšak táto zásada sa uplatní pri zohľadnení primeranosti zásahu do práv podľa článku 8 Dohovoru, tieto aspekty sú použiteľné len v prípadoch sociálneho alebo štátom poskytovaného bývania. Poukázal aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Vrzič proti Chorvátsku číslo 43777/1. Rozhodnutie sa presne dotýka predmetného skutkového stavu, kedy strana žalovaných poukazuje na svoj nepriaznivý zdravotný stav. Je potrebné uviesť, že výkon rozhodnutia, na základe ktorého žalobca sa stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti bol realizovaný na základe pristúpenia k záväzku spoločnosti H.. V danom prípade nie je dôvod na poskytnutie bytovej náhrady, keďže nejde o nájom bytu. 10. Právny zástupca žalovanej v 2./ rade na pojednávaniach uviedol, že strany sporu sa dobre poznajú z predchádzajúcich podnikateľských aktivít a sporov. Žalobca dobre vedel, že v dome niekto býva. Žalovaní sú bývalí vlastníci, majú právo bývania v predmetnom dome, je to ich dom. Bývali tam aj počas dražby, bývajú tam aj v súčasnosti. Žalovaní mali právny titul na to, aby užívali nehnuteľnosti. Ide o predčasný spor. Sporu mala predchádzať výzva na vypratanie nehnuteľnosti. Žalovaní napádajú trestným oznámením priebeh dražby, spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti. Poukázal na porušenie článku 8 Dohovoru o základných ľudských právach a slobodách. Poukázal na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Prokopovič proti Rusku, Buckley proti Spojenému kráľovstvu, Brežec proti Chorvátsku, Pavlič proti Chorvátsku, Stanková proti Slovenská republika a na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 13/2000, podľa ktorého je nevyhnutné skúmať, či je potrebné v demokratickej spoločnosti, aby došlo k vyprataniu obydlia a či nie je relevantné uvažovať o pridelení bytovej náhrady. Poukázal na rozpor s dobrými mravmi. Žalovaní nemajú kde ísť, sú to starí ľudia, majú
zdravotné problémy, mali jedno postihnuté dieťa, ktoré zomrelo asi pred dvoma rokmi. Majú ešte jedného syna. Žalovaná v 2./ rade nepoužila bývanie na zabezpečenie úveru, ani žalovaný v 1./ rade. Žalovaná v 2./ rade do tejto situácie padla na základe konania manžela, ktorý pochabo a po oklamaní pristúpil k záväzku iných osôb. Napriek tomu boli postihnutí, protiprávne prišli o celý majetok, dokonca aj na dôchodok majú obaja exekúciu. Prišli okrem toho aj o byt, o dom, rekreačné zariadenie. Bolo využité, že žalovaný v 1./ rade požíva alkoholické nápoje, preto bol oklamaný. Žalobca ponúkal žalovaným v 1./ a 2./ rade byt v rodinnom dome za nájom 720,- eur, čo je pre nich neprijateľná suma. 11. Súd vo veci vykonal dokazovanie: prostriedkami procesného útoku: výsluchom právneho zástupcu žalobcu, písomným vyjadrením žalobcu, listinnými dôkazmi: listom vlastníctva č. XXX a prostriedkami procesnej obrany: písomným vyjadrením žalovaného v 1./ rade, výsluchom právneho zástupcu žalovanej v 2./ rade, listinnými dôkazmi: pripojeným spisom J. XX/XXXX, uzneseniami Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade ČVS: ORP- 657/2-VYS-PP-2022 z 05.03.2022 a 22.03.2022 a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, z vykonania ktorých súd zistil skutkový stav. 12. V predmetnom konaní žalobca žiadal, aby súd uložil žalovaným v 1./ a 2./ rade povinnosť vypratať nehnuteľnosti: pozemky registra KN - C parcelné číslo XXXX/X o výmere 255 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/X o výmere 345 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/ X o výmere 66 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/X o výmere 37 m2 - ostatná plocha, rodinný dom súpisné číslo XXXX nachádzajúci sa na pozemku parcela registra KN - C parcelné číslo XXXX/X, garáž bez súpisného čísla nachádzajúcu sa na pozemku parcela registra KN - C parcelné číslo XXXX/X, zapísané na liste vlastníctva č. XXX na Okresnom úrade, odbor katastrálny Poprad, a to v lehote troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobca namietal, že žalovaní v 1./ a 2./ rade užívajú predmetné nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. 13. Z listu vlastníctva č. XXX vedeného na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad, súd zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. G., a to pozemkov registra KN - C parcelné číslo XXXX/X o výmere 255 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/X o výmere 345 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/X o výmere 66 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/X o výmere 37 m2 - ostatná plocha, rodinného domu súpisné číslo XXXX nachádzajúceho sa na pozemku parcela registra KN - C parcelné číslo XXXX/X, garáže bez súpisného čísla nachádzajúcej sa na pozemku parcela registra KN - C parcelné číslo XXXX/X. 14. Žalovaní v 1./ a 2./ rade v konaní nepopierali, že predmetné nehnuteľnosti užívajú. 15. Z pripojeného exekučného spisu súdnej exekútorky F. G. I. J. XX/XXXX súd zistil, že dňa 24.06.2021 bol udelený súdnym exekútorom príklep žalobcovi na nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, v k. ú. G.: rodinný dom, súpisné číslo XXXX, postavený na parcele C-KN č. XXXX/X, garáž, postavená na parcele C-KN č. XXXX/X, parcela C-KN, parcelné číslo XXXX/X o výmere 255 m2 - zastavená plocha a nádvorie, parcela C-KN, parcelné číslo XXXX/X o výmere 345 m2 - zastavená plocha a nádvorie, parcela C-KN, parcelné číslo XXXX/X o výmere 66 m2, zastavené plochy a nádvoria a parcela C-KN č. XXXX/X o výmere 37 m2 - ostatná plocha, ktoré boli v bezpodielovom spoluvlastníctve povinného A. F. G., a F. D. G., ocenené znaleckým posudkom č. 57/2016 v hodnote 371 000,00 EUR, ktoré vydražil A. B. C., za najvyššie podanie v sume 371.000,- eur. 16. Okresný súd Poprad uznesením sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo 15.10.2021 v bode III. rozhodol: „Schvaľuje príklep súdnej exekútorky K. G. I., Exekútorsky úrad so sídlom L. H. J. XX, E. udelený na dražbe konanej dňa 24.06.2021 na nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve povinného A. F. G. a F. D. G. o veľkosti 1/1 k celku na nehnuteľnosti v k. ú. G., zapísanej na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom ako - rodinný dom, s. č. XXXX, postavený na parcele C-KN č. XXXX/X, - garáž, postavená na parcele C-KN č. XXXX/X, - parcela C-KN č. XXXX/X o výmere 255 m2, zastavené plochy a nádvoria, - parcela C-KN č. XXXX/X o výmere 345 m2, zastavené plochy a nádvoria, - parcela C-KN č. XXXX/X o výmere 66 m2, zastavené plochy a nádvoria a - parcela C-KN č. XXXX/X o výmere 37 m2, ostatné plochy, vydražiteľovi A. B. C., nar. XX.X.XXXX, D. XXXX/XX, XXX XX E. za najvyššie podanie v sume 371.000,eur.“
17. Okresný súd Poprad uznesením sp. zn. 13Er/37/2015 z 24.11.2022 v bode II. rozhodol: „Rozvrh výťažku z dražby nehnuteľnosti vykonaný u súdnej exekútorky na rozvrhovom pojednávaní dňa 23.09.2022 schvaľuje.“ 18. Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Poprad ČVS: ORP-657/2-VYS-PP-2022 z 05.03.2023 bolo odmietnuté trestné stíhanie, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania, lebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. V trestnom oznámení žalovaný v 1./ rade oznámil, že zo strany súdnej exekútorky F. G. I. dochádzalo v exekučnom konaní pod spisovou značkou EX 19/2015 od 05.02.2015 doposiaľ k zneužitiu právomoci verejného činiteľa. 19. Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade ČVS: ORP-657/2-VYS-PP-2022 z 22.03.2023 bolo odmietnuté trestné stíhanie, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania, lebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.Trestné oznámenie podal žalovaný v 1./ rade vo veci zneužitia právomoci verejného činiteľa a prečinu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku, ku ktorému malo dôjsť na tom skutkovom základe, že neznámy páchateľ ako verejný činiteľ - súdny exekútor v dobe od 02.03.2022 do presne nezistenej doby v roku 2022 v Exekútorskom úrade v Poprade so sídlom na Námestí svätého Egídia 95 v Poprade ako aj na iných miestach, napriek opakovaným žiadostiam o umožnenie nahliadnutia do spisu zo strany A. F. G. nar. 27.10.1955, bytom E., ako povinného v 2./ rade v exekučnom konaní vedenom na Exekútorskom úrade v Poprade - súdny exekútor F. G. I., pod číslom exekútorského spisu EX 19/15, poškodenému neumožnil nahliadnuť do spisu. 20. V konaní žalovaní v 1./ a 2./ rade navrhovali výsluch žalobcu, žalovaného v 1./ rade, svedka K. M., N. I. a pripojenie spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 17C/25/2020, ktoré dôkazy súd zamietol s poukazom na zásadu hospodárnosti konania, keď podľa názoru súdu v predmetnej veci k predmetu sporu nie je potrebné vypočuť žalobcu, žalovaného v 1./ rade, svedka K. M., N. I. a nie je dôvodné pripojiť spis Okresného súdu Poprad vo veci sp. zn. 17C/25/2000 týkajúci sa strán sporu žalobcu proti žalovaným K. M. a spol. Navrhnuté dôkazy sú bez relevantnej súvislosti s predmetom konania, nemôžu posúdiť ani vyvrátiť tvrdené skutočnosti. Navyše treba uviesť, že žalobca a žalovaný v 1./ rade mali možnosť zúčastniť sa pojednávania vo veci, pojednávaní sa nezúčastnili, hoci boli s termínom pojednávaní riadne a včas oboznámení. 21. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez relevantnej súvislosti s predmetom konania, ďalšími je argument podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t.j. argument podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. 5Dco/107/2019). 22. Podľa článku 8 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. 23. Podľa článku 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. 24. Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
25. Podľa článku 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. 26. Podľa článku 21 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práva a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy. 27. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 28. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. 29. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákona, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 30. Vykonaným dokazovaním prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 31. V konaní nebolo sporné, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností, nachádzajúcich sa v k. ú. G., zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad, a to pozemkov: parcely registra KN - C parcelné číslo XXXX/X o výmere 255 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/X o výmere 345 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/X o výmere 66 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/X o výmere 37 m2 ostatná plocha, rodinného domu súpisné číslo XXXX nachádzajúceho sa na pozemku parcela registra KN - C, garáže bez súpisného čísla nachádzajúcej sa na pozemku parcela registra KN - C parcelné číslo XXXX/X. 32. Žalovaní v 1./ a 2./ rade v konaní poukazovali na okolnosti, za ktorých sa stal žalobca výlučným vlastníkom nehnuteľnosti. Súdu je zrejmé, že žalovaným v 1./ a 2./ rade sa subjektívne vzhľadom na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti žalobcom javí spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu ako v rozpore so zákonom. Súd však vychádzal z údajov vyplývajúcich z listu vlastníctva a z pripojeného exekučného spisu súdnej exekútorky F. G. I. EX 19/2015 a rozhodnutí Okresného súdu Poprad vo veci sp. zn. 13Er/37/2015, v ktorom konaní bol schválený príklep súdnej exekútorky F. G. I. udelený na dražbe, konanej dňa 24.06.2021, na nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1./ a 2./ rade, nachádzajúcich sa k. ú. G., a to vydražiteľovi A. B. C. za najvyššie podanie vo výške 371 000,- eur. V predmetnom konaní bol schválený rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností vykonaný u súdnej exekútorky na rozvrhovom pojednávaní dňa 23.09.2022. 33. V konaní sa žalovaní bránili prostriedkami procesnej obrany tak, že nehnuteľnosti užívajú dlhodobo, majú nepriaznivý zdravotný stav, nevedia si zabezpečiť iným spôsobom bývanie, a že nemali vedomosť o priebehu dražby a nadobudnutí vlastníckeho práva žalobcom. Zo zápisnice o dražbe o udelení príklepu pri dražení nehnuteľnosti bolo zistené, že dražby 24.06.2021 sa osobne zúčastnil žalovaný v 1./ rade, mal vedomosť o priebehu a obsahu dražby. 34. Žalobca ako vlastník nehnuteľnosti má právo na ochranu vlastníckeho práva. V tomto konaní sa žalobca ako vlastník domáha ochrany vindikačnou žalobou. Na to, aby sa vlastník úspešne domohol ochrany poskytovanej vindikačnou žalobou musia byť splnené nasledovné predpoklady: a. preukázanie vlastníckeho práca k premetu sporu, t.j. k veci, ktorá je predmetom rei vindicato (aktívna legitimácia), b. preukázanie, že vec sa nachádza z tretej osoby, pričom táto osoba bude v konaní označená ako pasívne legitimovaná (pasívna legitimácia), c. preukázanie, že táto osoba, označená v žalobe ako pasívne legitimovaná zadržiava vec u seba neoprávnene.
Predpokladom úspechu vlastníka v konaní o žalobe o vydanie veci je, že musí preukázať, že je vlastníkom veci, ktorej vydania sa domáha. 35. V konaní žalobca preukázal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Nebolo sporné ani užívanie nehnuteľností žalovanými v 1./ a 2./ rade bez právneho dôvodu. Za daných okolností boli splnené všetky podmienky pre úspech vindikačnej žaloby. V konaní sa žalovaní v 1./ a 2./ rade sami vyjadrili, že zo strany žalobcu im bolo ponúknuté uzatvorenie nájomnej zmluvy na užívanie predmetných nehnuteľností s výškou nájomného 720,- eur mesačne, s čím žalovaní v 1./ a 2./ rade nesúhlasili, vzhľadom na podľa ich názoru, neprimerane vysokú výšku nájomného. V konaní nebol preukázaný žiaden iný právny titul, na základe ktorého by boli žalovaní v 1./ a 2./ rade v súčasnosti oprávnení užívať predmetné nehnuteľnosti. 36. Vzhľadom na skutočnosť, že nehnuteľnosti predstavujú obydlie žalovaných v 1./ a 2./ rade a vzhľadom aj na vek a zdravotný stav žalovaných v 1./ a 2./ rade súd rešpektujúc základné ľudské právo žalovaných v 1./ a 2./ rade v zmysle článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vec posudzoval aj z hľadiska práva na obydlie žalovaných v 1./. a 2./ rade. 37. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 26/2010, súd môže zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov. 38. Ústava pojem obydlie bližšie nedefinuje, nakoľko základné práva a slobody podľa Ústavy je potrebné vykladať a uplatňovať v zmysle a v duchu medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách (PI. ÚS 5/93, PI. ÚS 15/98) aj na článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv. 39. Právo na ochranu domova je všeobecne pre každého zaručené aj článkom 17 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, podľa ktorého nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, do rodiny, domova alebo korešpondencie ani útokom na svoju česť a povesť. Právo na primerané bývanie (byt, domov) zaručuje článok 11 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, v zmysle ktorého zmluvné strany paktu uznávajú právo každého jednotlivca na primeranú životnú úroveň pre neho a jeho rodinu, zahrňujúce dostatočné výživu, šatstvo, byt a na neustále zlepšovanie životných podmienok. Napokon, je právo na ochranu domova zaručené aj článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý pre bývalú Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť 18.03.1992 a bol uverejnený v Oznámení Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. 209/1992 Zb. V zmysle tohto článku každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia (domova) a korešpondencie. 40. Európsky súd pre ľudské práva definuje domov ako miesto, kde sa rozvíja súkromný a rodinný život. Podľa Slovníka slovenského jazyka je domov miesto, kde sa človek narodil, kde býva, kde je doma, rodný domov. 41. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/211/2013 zo dňa 29.05.2014, Ústava Slovenskej republiky pojem obydlie bližšie nedefinuje, nakoľko základné práva a slobody podľa ústavy je potrebné vykladať a uplatňovať v zmysle a duchu medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách. Pri vymedzení obsahu uvedených pojmov je potrebné prihliadať aj na príslušnú judikatúru týkajúcu sa predovšetkým čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ochrane obydlia sa vo svojej judikatúre venuje aj Európsky súd pre ľudské práva a hierarchia hodnôt v zmysle život, zdravie, obydlie a tak majetok je zrejmá. Obydlie možno definovať ako miesto, kde osoba býva alebo vykonáva svoju obvyklú profesiu. Akákoľvek osoba, ktorej hrozí zásah do práva na obydlie by mala v princípe mať možnosť dať si preskúmať proporcionalitu a odôvodnenosť zásahu nezávislým súdom vo svetle relevantných princípov podľa článku 8 Dohovoru, a to napriek tomu, že podľa vnútroštátneho práva nemá právo bývať v byte. 42. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/1630/2002 zo dňa 28.07.2003, práva a právom chránené záujmy osôb, ktoré stratili vlastnícke právo k domu, v ktorom je obydlie, je treba vždy porovnať s právom vlastníka na ochranu proti tomu, kto do jeho práva neoprávnene zasahuje. Pokiaľ by dôsledkom vypratania domu žalovanými bolo, že by žalovaní a ich rodina stratili akúkoľvek ľudskú dôstojnú možnosť bývania, že by sa z členov jeho rodiny stali bezdomovci a vznikli by aj dôvody pre nariadenie ústavnej výchovy maloletých detí, nebolo by možno dať prednosť majetkovým právam žalobcu pred realizáciou zhora uvedených základných ľudských práv žalovaným.
43. Ako to uviedol najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 27.10.2009 sp. zn. 1Cdo/98/2008, radikálnym zásahom do vlastníckeho práva žalobcu by sa vytvoril precedens, na základe ktorého vy mal žalobca strpieť bezodplatné užívanie nehnuteľnosti žalovanými iba na základe ich zlej sociálnej situácie. 44. Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp. zn. 17Co/42/2021 zo dňa 15.12.20201 konštatoval, že o rozpor výkonu vlastníckeho práva realizovaného žalobou na vypratanie nehnuteľnosti s dobrými mravmi by nedošlo predovšetkým v prípade, ak by žalovaní svojvoľne poškodzovali práva žalobcu (Stanovisko občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky CPJN 6/2009 zo dňa 14.04.2009). 45. Predmetná vec je bezpochyby na jednej strane o ochrane vlastníka nehnuteľnosti a na druhej strane o obydlí a súkromí osoby. Ide o záujem na zabezpečenie bývania ako jednej zo základných sociálnych istôt. Vzhľadom na vyššie spomínaný význam práva na obydlie bolo potrebné vec posúdiť nielen z hľadiska opodstatnenosti ochrany práva žalobcov, ale komplexne zo všetkých do úvahy prichádzajúcich hľadísk. 46. Súd veľmi citlivo skúmal opodstatnenosť práva na obydlie žalovaných v 1./ a 2./ rade najmä s poukazom na vek, nepriaznivý zdravotný stav žalovaných v 1./ a 2./ rade a všetky okolnosti veci. Súd dospel k záveru, že samotný vek a nepriaznivý zdravotný stav žalovaných v 1./ a 2./ rade bez ďalšieho nepostačuje pri vykonanom teste proporcionality práva na ochranu vlastníckeho práva a práva na ochranu obydlia na záver súdu, že v demokratickej spoločnosti nie je nevyhnutné vypratanie nehnuteľností, v ktorých bývajú žalovaní v 1./ a 2./ rade. 47. Ani Ústava Slovenskej republiky ani Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd neupravuje právo na obydlie tak, že ho treba vykladať, že garantuje fyzickej osobe zotrvanie v určitom obydlí vždy a za každých okolnosti. Ochranu obydlia nie je možné posúdiť absolútne tak, že každé vypratanie obydlia je porušením ústavného práva na ochranu obydlia. 48. Ochranou obydlia sa v ľudskoprávnej rovine zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorého úlohou je výklad ustanovení Dohovoru o ochrane ľudských práv. Európsky súd pre ľudské práva sa v mnohých rozhodnutiach zaoberal obsahom práva na ochranu obydlia a súkromného života. V každom z týchto rozhodnutí však proti sťažovateľovi vystupoval štát, resp. orgány verejnej moci. Preto tieto rozhodnutia na prípad, v ktorom sú v konflikte práva dvoch súkromnoprávnych subjektov nemožno v žiadnom prípade aplikovať. Vo viacerých prípadoch proti Chorvátsku Európsky súd pre ľudské práva rozhodol o porušení práva sťažovateľov na rešpektovanie ich domova z dôvodu, že vnútroštátne súdy pri vydaní príkazu na vypratanie nevykonali test proporcionality (pozri napr. Paulić proti Chorvátsku, č. 3572/06, 22.10.2009; a Brežec proti Chorvátsku, č. 7177/10, 18.07.2013). Vo všetkých týchto prípadoch, žili sťažovatelia v štátnych alebo sociálnych bytoch a dôležitým aspektom pri konštatovaní porušenia ich práv podľa dohovoru bola skutočnosť, že vo veci nebol v stávke žiaden iný súkromný záujem. 49. V danom prípade nejde o tzv. sociálny byt, štátny byt, mestský byt, družstevný byt a to aj vzhľadom na charakter rodinného domu, výmeru pozemkov. Nemožno predmetné bývanie subsumovať pod tzv. minimálny a nevyhnutný štandard bývania. Uvedené súd vedie k záveru, že nie je nevyhnutné, aby za účelom zabezpečenia bývania bolo možné žalovaným v 1./ a 2./ rade napriek ich veku a nepriaznivému zdravotnému stavu priznať právo na ochranu obydlia v rodinnom byte, ktorý má charakter nadštandardného bývania. Súd navyše poukazuje na skutočnosť, že žalobca žalovaným v 1./ a 2./ rade ponúkal uzatvorenie nájomnej zmluvy na prenájom predmetných nehnuteľností za sumu 720,eur mesačne čo sa súdu vzhľadom na charakter bývania, v rodinnom dome, nejaví ako neprimeraná výška nájomného. Súd navyše poukazuje na skutočnosť, že príjem žalovaných v 1./ a 2./ rade aj z potencionálneho starobného dôchodku žalovaných v 1./ a 2./ rade, ktorého výška súdu síce nie je známa, im umožňuje zabezpečiť si bývanie v menšom nájomnom byte, keď cena nájmu jedno-, dvojizbového bytu v lokalite E. sa pohybuje cca. 500,- – 600,- eur mesačne. 50. Na margo veci súd dodáva, že žalobca nadobudol predmetné nehnuteľnosti udelením príklepu na dražbe 24.06.2021, žalovaní v 1./ a 2./ rade užívajú predmetné nehnuteľnosti viac ako 3 roky bez
právneho titulu, takže ani z tohto hľadiska by nebolo v súlade so zásadou proporcionality chrániť obydlie žalovaných v 1./ a 2./ rade bez ohľadu na ochranu vlastníckeho práva žalobcu. 51. Súdu je zrejmé, že žalovaní v 1./ a 2./ rade sa zrejme do tejto situácie dostali s poukazom na predchádzajúce podnikateľské aktivity žalovaného v 1./ rade a bez zavinenia žalovanej v 2./ rade, avšak súd v tomto konaní nemá právomoc ovplyvniť priebeh a výsledok konania o udelení príklepu, ani predchádzajúceho podnikateľského správania sa žalovaného v 1./ rade. 52. Súd rozhodol o povinnosti vypratať predmetné nehnuteľnosti v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku vzhľadom na charakter sporu. Súd má za to, že kratšia lehota na vypratanie nehnuteľnosti nie je vhodná, pretože žalovaní v 1./ a 2./ rade musia v stanovenej lehote troch mesiacov od právoplatnosti predmetného rozsudku zabezpečiť bytovú náhradu. 53. Nie je dôvodné uložiť v rozsudku žalobcovi povinnosť zabezpečiť bytovú náhradu v prospech osôb, ktoré sú povinné vypratať nehnuteľnosti, keď uvedené je možné iba v prípade nájmu bytu v súlade s § 712 a nasl. Občianskeho zákonníka. 54. Na základe uvedených skutočností v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak ako je uvedené v enunciáte rozsudku. 55. Návrh na prerušenie konania do skončenia konania pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Poprade ČVS: ORP-444/2-VYS-PP-2023 súd zamietol v zmysle § 162 ods. 3 Civilného sporového poriadku, keď nie je dôvodné, hospodárne a účelné prerušiť predmetné konanie do skončenia konania pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Poprad. Navyše v predmetnom konaní bolo uzneseniami z 05.03.2023 a 22.03.2023 odmietnuté trestné stíhanie. 56. Návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Poprad sp. zn. 17C/25/2020 súd zamietol zmysle § 162 ods. 3 Civilného sporového poriadku, keď nie je dôvodné, hospodárne a účelné prerušiť predmetné konanie do skončenia konania sp. zn. 17C/25/2020 vo veci žalobcu B. C. proti žalovaným K. M. a spol. o určenie vlastníctva, keď výsledok predmetného konania nemá žiaden vplyv na právne posúdenie veci o vypratanie nehnuteľnosti žalovanými v 1./ a 2./ rade. 57. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že súd úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. V danom prípade, aj keď žalovaní v 1./ a 2./ rade poukazovali na nepriaznivý zdravotný stav a nepriaznivú finančnú situáciu, žiadnym spôsobom nezdokladovali príjmy a výdavky, tak aby súd prípadne mohol v konaní aplikovať ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku a z dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalovaných v 1./ a 2./ rade nepriznať úspešnému žalobcovi náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.