Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 21C/31/2022 8722201297 16. 12. 2024 JUDr. Alexandra Mochnacká ECLI:SK:OSPP:2024:8722201297.7
Uznesenie Okresný súd Poprad v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/X, XXX XX C. D. E., zastúpená: JUDr. Iveta Pálfy Fabianová, so sídlom Štefánikovo nám. 5, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 42 241 481 proti žalovaným: 1/ F. G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/X, XXX XX C. D. E., 2/ E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX E., I. J., o určenie neplatnosti holografného závetu s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Konanie z a s t a v u j e. II. Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a voči žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súd rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia. odôvodnenie: 1. Na tunajší súd podala žalobkyňa žalobu, ktorou žiadala, aby súd určil neplatnosť holografného závetu poručiteľky neb. K. E.. Dňa 28.11.2024 bolo súdu doručené podanie žalobkyne, v ktorom uviedla, že žalobu berie v celom rozsahu späť a navrhuje konanie zastaviť a náhradu trov konania stranám nepriznať. V podaní uviedla, že po oboznámení sa so závermi znaleckého posudku týkajúceho sa pravosti písma a podpisu poručiteľky na závete sa rozhodla vziať žalobu späť. Žalobkyňa súčasne požiadala, aby súd stranám náhradu trov konania nepriznal, s poukazom na § 257 Civilného sporového poriadku. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovaným žalobkyňa vidí v tom, že žalobkyňa neverila a doposiaľ neverí, že poručiteľka, jej krstná mama, závetom odkázala celý majetok bývalému manželovi žalobkyne. Podľa vyjadrenia žalobkyne existoval medzi ňou a poručiteľkou dobrý vzťah a nič nenasvedčovalo tomu, že jej posledná vôľa bola tá, aby majetok po nej mal dediť práve žalovaný. 2. Súd vyzval žalovaných, či súhlasia so späťvzatím žaloby a uplatňujú trovy konania. Vo výzve ich zároveň poučil, že ak sa nevyjadria v lehote 7 dní, bude mať súd za to, že so späťvzatím žaloby súhlasia. Žalovaní sa určenej lehote nevyjadrili. 3. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť. 4. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 5. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 6. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
7. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 8. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd preukázané, že žalobkyňa zobrala žalobu v celom rozsahu späť a žalovaní so späťvzatím nevyjadrili nesúhlas. Súd preto konanie v súlade s citovaným ustanovením § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku zastavil. 9. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku je súd povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Súd v súlade s uvedeným o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni. Stranou, ktorá zavinila zastavenie konania, je žalobkyňa, ktorá zobrala žalobu v celom rozsahu späť, nakoľko zo záverov znaleckého dokazovania vyplynulo, že závet napísala a podpísala poručiteľka. 10. Žalobkyňa v podaní, ktorým zobrala žalobu späť, žiadala, aby súd nepriznal stranám náhradu trov konania s poukazom na § 257 Civilného sporového poriadku. V zmysle uvedeného ustanovenia súd neprizná náhradu trov konania strane, ktorá nezavinila zastavenie konania, ide teda o odchýlku od zásady zodpovednosti za zavinenie. Zákon stanovuje pritom dve kumulatívne podmienky: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. 11. Súd v predmetnom prípade nevidel žiadne výnimočné okolnosti prípadu. Žalobkyňu k podaniu žaloby neviedli žiadne ťaživé osobné okolnosti, rovnako nepreukázala žiadne iné výnimočné okolnosti, pre ktoré bola nútená podať žalobu. Jej presvedčenie, že vzhľadom na existujúci dobrý vzťah medzi ňou a poručiteľkou a malý časový odstup medzi spísaním závetu a smrťou poručiteľky, nemohol byť závet spísaný poručiteľkou, súd nepovažuje sa výnimočné okolnosti prípadu. Súd v danej veci nezistil ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktorými by v zmysle existujúcej judikatúry mohli byť osobné, majetkové, sociálne pomery strán. Žalobkyňa súdu nepreukázala existenciu takýchto osobitných dôvodov, pre ktoré by súd považoval za vhodné nepriznať žalovaným, ktorí nezavinili zastavenie konania, náhradu trov konania. Nakoľko súd nemal preukázané splnenie podmienok § 257 Civilného sporového poriadku, o náhrade trov konania rozhodol v zmysle zásady zodpovednosti za zavinenie vyjadrenej v § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Poprad. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.