Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 0T/37/2023 8723010115 04. 07. 2024 JUDr. Richard Bureš ECLI:SK:OSPP:2024:8723010115.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Richard Bureš, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní 4. júla 2024 takto rozhodol: Obžalovaný A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX v D. E., trvale bytom A., E. XXX/X, je vinný, že dňa 08.02.2023 o 22.56 hod. v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorú si privodil predchádzajúcim požitím alkoholických nápojov, viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Škoda Fabia s evidenčným číslom D., po ceste číslo X/XX v smere jazdy od mesta Svit na mesto Poprad, kde bol dňa 08.02.2023 o 22.57 hod. na ceste číslo 1/18 medzi mestom Svit a mestom Poprad, na odbočovanom pruhu v smere na diaľničný výjazd zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Svit, pričom počas následnej dychovej skúšky na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu vykonanej dňa 08.02.2023 o 23.27 hod. bolo u neho zistené predchádzajúce požitie alkoholických nápojov, ktoré zvýšilo hladinu etanolu v jeho krvi najmenej na 0,85 mg/l zistenú z vydychovaného vzduchu, pričom na motorovom vozidle jazdil aj napriek tomu, že mu bol rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru Liptovský Mikuláš sp. zn. ORPZ-LM-ODI2-P-436/2020 zo dňa 19.11.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.12.2020, uložený zákaz činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 30 mesiacov, t. j. do 22.06.2023, teda - vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, - maril výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie štátneho orgánu o zákaze činnosti, čím spáchal - prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, - prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a za to mu u k l a d á : Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, 4 Trestného zákona a podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 54 Trestného zákona ú h r n n ý trest povinnej práce vo výmere 250 (dvestopäťdesiat) hodín.
Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona mu zároveň ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu u k l a d á i trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 3 (troch) rokov. odôvodnenie: Súd vykonal dokazovanie a zistil a ustálil skutkový stav tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku. Prípravné konanie bolo vykonané v zmysle § 204 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, ako tzv. superrýchle konanie, ktoré sudca pre prípravné konanie akceptoval, a postupoval v zmysle § 348 ods. 1 písm. a ) Trestného poriadku, keď vo veci vydal trestný rozkaz, v ktorom uznal obvineného za vinného z vyššie opísaného skutku a podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona § 38 ods. 2, 4 Trestného zákona a podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona mu uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu uložil podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu i trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 2 (dvoch) rokov. Doručený trestný rozkaz po doručení obvinený okamžite napadol odporom, a preto súd vykonal vo veci hlavné pojednávanie. Po postupe v zmysle § 255 Trestného poriadku a § 256 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku obžalovaného poučil o jeho právach a následne pristúpil k vyhláseniu obžalovaného v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku o možnosti urobiť niektoré z vyhlásení a) že je nevinný b) že je vinný zo spáchania skutku c) že namiesto vyhlásenia, že je vinný môže urobiť vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku a že súd bude pre potreby ďalšieho konania a rozhodovania považovať toto vyhlásenie za priznanie sa k spáchaniu skutku. Po porade s obhajcom obžalovaný vyhlásil, že je vinný. Súd ďalej poučil obžalovaného v zmysle § 257 ods. 2 Trestného poriadku o následkoch vyhlásenia o vine, najmä o tom, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (§ 257 ods. 5 Trestného poriadku). Na položené otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku: - či rozumie čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, obžalovaný uviedol: áno, - či bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajcu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, obžalovaný uviedol: áno, - či rozumie právnej kvalifikácii skutku, obžalovaný uviedol: áno, - či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za prečin jemu kladený za vinu, obžalovaný uviedol: áno, - či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu zo spáchania skutku, obžalovaný uviedol: áno. Po zistení kladného stanoviska potrebných osôb v zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd uznesením v súlade s ustanovením § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná, a vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Za týmto účelom súd v zmysle § 269 Trestného poriadku prečítal listinné dôkazy. Ich vykonaním zistil, že obvinený v čase skutku viedol osobné motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu v krvi najmenej 0,85 mg/l, čo je v prepočte 1,77 promile. Na základe právoplatného rozhodnutia o priestupku Okresného riaditeľstva Policajného zboru okresného dopravného inšpektorátu č. s.: ORPZ-LM-OD12-P-436/2020
z 19.11.2020 súd zistil, že obžalovaný bol uznaný za vinného z priestupku, že viedol motorové vozidlo aj napriek tomu, že nebol držiteľom príslušného vodičského oprávnenia. Za to mu bola uložená pokuta vo výške 400 eur a zákaz činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 30 mesiacov. Ďalej boli na návrh obhajcu obžalovaného vykonané dôkazy súvisiace s nepriaznivým zdravotným stavom o manželky obžalovaného E. B., ktorá poberá pomoc v hmotnej núdzi, potvrdenia zo základnej školy, ktorú navštevujú deti obžalovaného, z ktorých je zrejmé, že o deti sa rodičia starajú, ako najlepšie vedia a môžu. Súd na základe vyhlásenia obžalovaného nemal pochybnosti o jeho vine, na základe právneho posúdenia dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil v jednočinnom súbehu dvoch prečinov, a to ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, pretože vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, a zároveň prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, keďže maril výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie štátneho orgánu o zákaze činnosti. Ustanovenie § 289 Trestného zákona chráni život a zdravie ľudí a majetok pred ich ohrozením výkonom inej činnosti v stave vylučujúcom spôsobilosť takúto činnosť vykonávať, ktorý bol spôsobený vplyvom návykovej látky. Ustanovenie § 348 ods. 1 Trestného zákona chráni záujem na riadnom výkone rozhodnutí súdu alebo iného orgánu verejnej moci v zákonom vymedzených oblastiach. Týmto sa charakterizuje protiprávnosť konania obžalovaného, ktorý konal v priamom úmysle. Pred prvým rozhodnutí vo veci súd zistil, že obžalovaný A. B. bol doposiaľ 8-krát súdne trestaný, z toho 6-krát s účinkami zahladenia a jeden rozsudok vo veci Okresného súdu Liptovský Mikuláš v konaní 2T 25/2020 bol vo výroku o treste zrušený. Zrušený bol na základe posledného odsúdenia na základe rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 2T/76/2020 z 12.5.2021, v ktorom mu bol uložený podľa § 189 ods. 1, § 38 ods. 2, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov s určením skúšobnej doby na 3 roky a 10 mesiacov. Skúšobná doba trvá od 13.5.2021 o po započítaní bol vyrátaný koniec skúšobnej lehoty na deň 30.1.2024. V prejednávanej veci Okresného súdu Poprad 0T/37/2023 bol skutok spáchaný dňa 8.2.2023, teda v rámci skúšobnej doby z odsúdenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš vo veci 2T /76/2020. Voči menovanému sa v tom čase neviedlo trestné stíhanie, viedlo sa voči nemu priestupkové konanie, ktoré ku dňa vyhlásenia rozsudku nebolo právoplatne ukončené. Po vyhodnotení všetkých dostupných dôkazov a uplatnení základných zásad ukladania trestov súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa rozhodol vo veci pod č. k. 0T/37/2023-142 rozsudkom z 8.8.2023, v ktorom uznal obžalovaného za vinného za skutok tak, ako bol uvedený v obžalobe a v súlade s navrhovanou právnou kvalifikáciou uložil mu podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, 4 Trestného zákona a podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 54 Trestného zákona úhrnný trest povinnej práce vo výmere 250 (dvestopäťdesiat) hodín, podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona mu zároveň uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu uložil i trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 4 (štyroch) rokov. Uvedené rozhodnutie napadol odvolaním prokurátor v neprospech obžalovaného do výroku o treste. Krajský súd v Prešove na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21.11.2023 uznesením sp. zn. 4To/37/2023-160 zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol. Urobil tak pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutému výroku rozsudku predchádzali súvisiace najmä s tým, že samosudca pred odchodom na záverečnú poradu po skončení záverečných rečí musí udeliť obžalovanému právo posledného slova. Túto povinnosť súd obžalovanému neumožnil, čím došlo k zásadnému porušeniu práva obžalovaného na obhajobu. Zároveň bolo súdu prvého stupňa nariadené doplniť dokazovanie vyžiadaním si spisu Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš, z ktorého rozhodnutím o podmienečnom zastavení trestného stíhania súd odôvodňoval uloženie trestu povinnej práce obžalovanému.
Súd na novom hlavnom pojednávaní po zrušení veci prečítal nové listinné dôkazy týkajúce sa osoby obžalovaného. Zistil, že A. B. ďalší trest v registri evidovaný nemá. V centrálnej evidencii priestupkov bol zistený záznam o postihnutí za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu pre hrubé správanie so sankciou vo výške 20 eur. Okresný úrad Liptovský Mikuláš uvedené priestupkové konanie správou potvrdil. Ďalšie priestupkové konanie bolo voči obžalovanému dňa 18.7.2023 zastavené. Oznámením Obvodného oddelenia Policajného zboru Liptovský Hrádok z 26.2.2024 bolo zistené, že sa voči obžalovanému neviedlo trestné stíhanie Z vypracovanej charakteristiky z miesta bydliska vyplýva, že na A. B. obe Važec neeviduje žiadnu ústnu ani písomnú sťažnosť na jeho osobu. Z predložených lekárskych správ možno skonštatovať pretrvávajúce vážne pohybové zdravotné problémy manželky obžalovaného E. B.. Súd sa riadil pokynom nadriadeného súdu, keď oboznámil trestný spis Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš č. k. 2 Pv 228/20-5505. Zo spisu vyplýva, že obžalovaný sa v skúšobnej dobe podmienečného zastavenia trestného stíhania osvedčil s tým, že nebol odsúdený za iný trestný čin a nie je voči nemu vedené iné trestné konanie za skutok spáchaný v skúšobnej dobe, teda viedol riadny život a nedopustil sa protispoločenského konania, pre ktoré by mohlo byť rozhodnuté o jeho neosvedčení. Súd z vlastnej iniciatíve znovu doplnil dokazovanie a podľa príslušných správ zo 17.6.2024 nezistil v nich nové záznamy alebo zmeny týkajúce sa obžalovaného. Súd oboznámil rozhodnutie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš a zistil, že sa priznáva účinnosťou od 1.1.2023 peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorou je E. B. vo výške 525,65 eur. V odôvodnení sa uvádza, že A. B. je nedobrovoľne nezamestnaný od 1.2.2023 až do súčasnosti, teda do mája 2023. Vykonával menšie obecné činnosti na základe ponuky pre občana v rozsahu 32 hodín mesačne, podľa doloženej dochádzky oddelenia aktivačného centra ÚPSVaR Liptovský Mikuláš. Tieto činnosti vykonával 4 hodiny denne, 8 dní v každom mesiaci, čo nie je v rozpore s účelom a rozsahom opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Po uznaní viny, zhodnotení osoby páchateľa jeho doterajšieho života bolo povinnosťou súdu rozhodnúť o zákonnom a spravodlivom treste v zmysle zákonných kritérií uvedených v ustanovení § 34 ods. 1, 2, 3, 4 a 6 Trestného zákona. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu na to, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona, páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery (majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny) a možnosť jeho nápravy. Čo sa týka uloženia trestu súd znovu vyhodnotil úvahy, ktoré pri ukladaní trestu vyjadril v predchádzajúcom rozsudku, a v týchto tvrdeniach zotrváva aj po doplnení dokazovania. Súd znovu v konkrétnom prípade skúmal jednotlivé druhy trestov, ktoré by mohli byť obžalovanému uložené. Pokiaľ by dospel k záveru, že je potrebné uložiť trest odňatia slobody, musel by byť uložený iba ako nepodmienečný, a to s ohľadom na ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona. Ukladať trest odňatia slobody však nie je nevyhnutné. V zmysle ustanovenia § 34 ods. 6 Trestného zákona ani jeden zo zbiehajúcich sa prečinov nedosahuje hornú hranicu trestu odňatia slobody ustanovenú v osobitnej časti zákona prevyšujúci päť rokov.
Súd vykonal dokazovanie aj za účelom zistenia, či nie je možné obžalovanému uložiť niektorý z iných druhov trestu predpokladaných v ustanovení § 32 Trestného zákona. Príslušný probačný a mediačný úradník na pokyn súdu skúmal v rámci predbežného šetrenia možnosť uloženia trestu domáceho väzenia. Nakoľko boli zistené viaceré rizikové faktory, napr. možnosť odstránenia stavby, v ktorej obžalovaný s rodinou žije, nemožnosť zabezpečenia hygienických náležitostí a v súvislosti s tým odkázanosť na iných, prípadne komplikované vyslanie policajnej hliadky v prípade riešenia možného bezpečnostného incidentu, súd od možnosti uloženia tohto druhu trestu upustil. Alternatívny trest k trestu odňatia slobody v podobe uloženia peňažného trestu do úvahy neprichádza. Vzhľadom na majetkové pomery a príjmy obžalovaného a jeho rodiny by bol peňažný trest zrejme nevymožiteľný, Pokiaľ súd neuložil trest odňatia slobody, ktorý by štandardne v obdobných prípadoch uložený bol, javí sa byť najvhodnejším druhom trestu trest povinnej práce. V súlade so zásadou depenalizácie umožňuje vykonať trest najmä odsúdeným, u ktorých by uloženie iného trestu predstavovalo neprimeraný zásah do práv v porovnaní so závažnosťou spáchaného trestného činu. Tým, že odsúdený je povinný tento druh trestu vykonať vo svojom voľnom čase a bez nároku na odmenu, má trest povinnej práce charakter represívneho opatrenia, ktoré má byť predovšetkým ujmou na konkrétnych právach páchateľa. Odsúdený musí počas výkonu trestu viesť riadny život, inak môže súd rozhodnúť o premene trestu na trest odňatia slobody (za každé dve hodiny nevykonanej práce súd nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody). Z uvedeného vyplýva, že počas výkonu trestu, ktorý musí vykonať do jedného roka od nariadenia výkonu trestu. Obžalovaný pre uloženie trestu splnil aj ďalšie predpoklady, nakoľko sa zistilo, že je práceschopný, a k uloženie tohto druhu trestu dal zo zákona potrebný súhlas. V súlade s použitým ustanovením § 38 ods. 2, ods. 4 bola stanovená aj výška trestu, a to pri hornej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Podľa odseku 4 citovaného zákonného ustanovenia ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. V danom prípade bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť uvedená v § 36 písm. l), keďže sa obžalovaný k spáchaniu trestného činu priznal a dve priťažujúce okolnosti, uvedené v ustanovení § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný spáchal viac trestných činov, a bol už za trestný čin odsúdený. Počas doby výkonu trestu povinnej práce bude musieť obžalovaný rešpektovať aj súdom uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov. Nesplnenie uloženého obmedzenia môže mať taktiež za následok premenu trestu povinnej práce na nepodmienečný trest odňatia slobody. Ako je zrejmé, hrozba nepodmienečného trestu odňatia slobody v prípade nesplnenia alebo porušenia stanovených podmienok výkonu trestu povinnej práce je dosť vysoká. Uloženie trestu zákazu činnosti pre skutok, ktorý obžalovaný spáchal je obligatórne. Výmera uloženého trestu je vysoká, obžalovaný opakovane nerešpektuje dopravné predpisy, ktoré zakazujú viesť motorové vozidlá pod vplyvom návykových látok. Na záver súd uvádza, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by bolo v danom prípade a s ohľadom na osobu obžalovaného neadekvátne. Obžalovaný sa preukázateľne stará o svoje maloleté deti, o svoju manželku, ktorá má nepriaznivý zdravotný stav. Nepodmienečný trest odňatia slobody by u obžalovaného mal veľmi nepriaznivý dosah na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Konkrétne hrozí, že by sa o jeho deti nemal kto postarať, nakoľko jeho manželka sa musí podrobiť závažnému neurochirurgickému zákroku, čo si akiste vyžaduje čas a prípadnú následnú rehabilitáciu. Obžalovaný preukázal motiváciu riadne sa o deti, ale aj sa o manželku postarať, má predpoklady poctivo pracovať a žiť riadnym životom. Súd na záver dodáva, že uloženie tohto trestu povinnej práce sa v prejednávanom prípade javí byť ideálnou príležitosťou pre nápravu obžalovaného, bude mať čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, a zároveň môže byť v súlade s legitímnou požiadavkou štátu na ukladanie alternatívnych trestov. Z oboznámeného rozhodnutia správneho orgánu vyplýva, že obžalovaný aj popri starostlivosti o chorú manželku by mohol naplniť účel tohto druhu trestu. - vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, - maril výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie štátneho orgánu o zákaze činnosti,
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, s výnimkou výroku o vine vyhlásenou obžalovaným v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku, a to do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.