Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 6T/49/2023 8723010456 27. 11. 2024 JUDr. Pavol Roth ECLI:SK:OSPP:2024:8723010456.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Pavol Roth, v trestnej veci obžalovaného A. B. C., stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Poprad dňa 27. novembra 2024, takto rozhodol: Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku o s l o b o d z u j e obžalovaného A. B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, C., spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Kežmarok Pv 49/22 zo dňa 23.6.2023, podanej na Okresnom súde Poprad dňa 27.6.2023 pre skutok, ktorý sa mal stať tak, že dňa 20.11.2021 v čase okolo 18.00 hod. v areáli spoločnosti TSM-11, s. r. o. v Ľubici, Pod lesom 1527 v časti areálu vojenských lesov, okres C., po prechádzajúcej slovnej výmene názorov fyzicky napadol E. B., a to takým spôsobom, že ho udrel jedenkrát drevenou palicou do oblasti hlavy, čím týmto fyzickým útokom obvinený spôsobil poškodenému E. B. zranenia, a to tržnú ranu v čelovej oblasti vľavo, kožnú odreniu v temennej oblasti vľavo s pomliaždením mäkkých tkanív v okolí, otras mozgu, podvrtnutie krčnej chrbtice, kde z medicínskeho hľadiska sa jedná o poranenia ľahkého charakteru s obmedzením na obvyklom spôsobe života do dvoch týždňov, kde zranenia tržnej rany v čelovej oblasti môže zanechať trvalý následok, a to belavú jazvu, kde iné zranenia nezanechajú trvalé následky, pričom týmto fyzickým útokom si tieto zranenia vyžiadali u poškodeného práceneschopnosť v trvaní 23 dní od 20.11.2021 do 12.12.2021, teda inému úmyselne ublížil na zdraví, čím mal spáchať prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, p r e t o ž e nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. odôvodnenie: Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok dňa 27.6.2023 podal na tunajšom súde obžalobu Pv 49/22 zo dňa 23.6.2023 na obvineného A. B. C. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v skutkovej vete vo výroku tohto rozsudku. Súd vo veci vykonal hlavné pojednávanie z výsledkov ktorého zistil nasledovné.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je nevinný zo skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní (konanom dňa 2.10.2024) uviedol, že kritického dňa vo večerných hodinách sa nachádzal v areáli spoločnosti, v ktorej sídlia vojenské lesy, kde má výrobnú halu. Keď vychádzal z haly von videl ako prišlo k hale nejaké auto, v ktorom sedel E. B., jeho bývalý zamestnanec a jeho syn B. B.. Nevenoval mu nejakú pozornosť, nevšimol si či niečo držal v ruke alebo nedržal. Nachádzal sa ešte vo vnútri haly, pár metrov od vchodu. E. B. prišiel k nemu do haly najprv sám, auto, ktorým prišiel zaparkovalo pred bránou, teda pred vstupom do haly a stálo šikmo asi 2 metre od brány. E. B. vystúpil z miesta spolujazdca a hneď ako vystupoval z auta, tak mu hovoril, že mu dlží nejaké peniaze, prišiel k nemu, chytil ho za bundu spredu, niekde v oblasti hrudníka a to oboma rukami. Stáli teda oproti sebe tvárou. Pritom ako ho držal tak mu povedal, že asi pred 2 týždňami sa vyrovnali. Maniak ho potom pustil a on išiel otvoriť bránu. V tej chvíli bol k B. otočený chrbtom, keď bol v predklone tak dostal úder zboku od E. B. do oblasti čeľuste, nevie či úder bol spôsobený nejakým predmetom alebo nejakou časťou tela E. B.. Trocha sa zatackal a pár metrov odbehol vonku od brány. E. B. potom niečo kričal a utekal k autu a nastúpil do auta. On pribehol k autu, na spolujazdcovu stranu a chcel sa spýtať čo to malo znamenať. F. E. B. sa snažil otočiť autom, pričom on otvoril dvere na spolujazdcovej strane a E. B. vypadol zo spolujazdcovej strany a spadol na panely, ktoré tam boli poukladané. Ďalej uviedol, že auto ktorým prišiel E. B. malo celý čas naštartovaný motor, pričom syn pána B. z auta nevystupoval. Auto stálo a potom čo dostal úder od E. B. a vyšiel vonku z haly a potom ako E. B. nastúpil do auta chcel utiecť. Vodič začal otáčať vozidlo, no vzhľadom na prekážky, ktoré tam boli nemohlo vytočiť naraz, ale musel to opakovať na 5, 6-krát. On teda dvere spolujazdca otváral za pohybu auta, pričom E. B., ktorý sedel v aute sa jednou rukou držal mádla na dverách. Tým ako otvoril dvere tak celý vypadol z auta a spadol tvárou na zem dole. Nevie, či to bol pád priamo tvárou alebo zboku, ale z auta vypadol celý. Keby jeho syn nezakričal tak vodič, ktorý robil manéver by po ňom prešiel. Keď E. B. vypadol z auta na zem, postavil sa a rozbehol sa smerom k nemu. Vtedy z auta vyšiel von aj Maniakov syn a potom ho začali naháňať okolo strojov. E. B. po ňom hádzal aj niečo, nevie čo presne. Obaja ho naháňali v hale, urobili jedno kolečko a keď videli, že ho nedobehnú tak sadli do auta a odišli preč. Keď ho E. B. naháňal nevidel na ňom žiadne zranenia. Počas celého incidentu boli pri ňom v hale aj jeho deti, pričom keď išiel zatvoriť halu boli dnu v hale. Keď ho potom B. naháňali vnútri haly tak mladší syn behal s ním a staršiemu kričal, aby niekomu zavolal, nech ide za vrátnikom a tak starší syn odbehol za vrátnikom. Doplnil, že v čase incidentu bola vonku tma, v hale svietilo jedno svetlo nad bránou, ktoré bolo nasmerované smerom do vnútra a vonku pred bránou bolo naštartované auto, ktoré malo zasvietené svetlá. V hale svetlá zapnuté neboli a ani vonkajší priestor pred halou osvetlený nebol. Po napadnutí E. B. ešte v ten istý deň bol aj na ošetrení na Centrálnom príjme Nemocnice Poprad, kde mu boli indikované poranenia. Pamätá si, že bol poslaný na CT vyšetrenie, že mu zastavovali vnútorné krvácanie v ústach nejakou emulziou a predpísali mu aj nejaké tablety, pričom nebolo potrebné šitie. Zdá sa mu, že bol aj PN, ale nepamätá si, že ako dlho. Poranenie oznámil aj na polícii v Kežmarku, ale nikto sa tomu rok nevenoval a až keď po vznesení obvinenia sa sťažoval poverenému príslušníkovi tak bol vo veci vypovedať. Celé vyšetrovanie nevníma ako spravodlivý proces, v prípravnom konaní registroval ako splnomocnenec poškodeného inštruoval svedkov. Čo sa stalo jemu nikto neriešil, naopak k nemu sa pristupuje nespravodlivo a to len kvôli jeho priezvisku. Svedok-poškodený E. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa 20.11.2021 v čase okolo 18:00 hod. prišiel do areálu firmy TSM, kde predtým pracoval za B. C. s tým, že si šiel pre výplatu. Ten začal po ňom kričať, že keby sa bral do roboty tak ako berie peniaze, tak ich mohol dostať. Potom zobral do ruky palicu, ktorou ho udrel do hlavy, do oblasti čela. Spadol na zem a syn ho potom naložil do auta a odišli preč. Keď vošiel do haly za obžalovaným nijaké iné osoby v hale nevidel. K svetelným podmienkam uviedol, že vonku sa už stmievalo, bolo šero, nepamätá si, či vonku svietilo nejaké svetlo a vo vnútri haly bolo takisto ako von. Upresnil, že palicu, ktorou ho obžalovaný udrel mal opretú na boku a slúžila na podopretie brány. Išlo o drevenú palicu s dĺžkou okolo 1 metra, bola oblá, taký hrubší kôl, priemer odhadnúť nevedel. Keď obžalovaný vzal do ruky palicu, zdá sa mu, že to bolo už vonku pred halou. Potom čo dostal úder palicou po hlave a to tak, že keď cúval obžalovaný ho udrel spredu, keď ruku v ktorej mal palicu zodvihol a následne urobil pohyb zhora dole. Po údere spadol na zem, chvíľu nevedel čo sa stalo a až následne ho syn zdvihol a odniesol do auta, kde si sadol na sedadlo spolujazdca. Čo robil obžalovaný po údere nevie, pamätá si len, že keď odchádzali autom, tak ešte hádzal po nich palice. Keď nastúpil do vozidla syn začal s vozidlom cúvať a následne opustili areál firmy. Poprel, aby po tom čo nastúpil do vozidla vozidlo následne opustil s tým, že do fyzického kontaktu s obžalovaným už potom
neprišiel. Doplnil, že pred týmto incidentom mal aj iný konflikt s obžalovaným, pretože bol aj predtým za ním pre výplatu. K fyzickému konfliktu medzi nimi síce nedošlo, ale obžalovaný po ňom verbálne kričal. V dôsledku konania obžalovaného utrpel poranenia, keď mal rozbitú hlavu, otras mozgu a mal aj podvrtnutú krčnú chrbticu. Hneď po incidente išiel na ošetrenie do Nemocnice Poprad. Po ošetrení šiel domov a ďalší pracovný deň k svojmu lekárovi, pričom chodil aj do Popradu k špecialistovi. PN mal asi 23 dní. Počas PN bol obmedzovaný na obvyklom spôsobe života a to tak, že sám nevedel ani poriadne chodiť, nevedel sa ani zdvihnúť z postele a ani prejsť na záchod. Mal bolesti, bral lieky od bolesti. Keďže bolesti neprechádzali tak šiel na vyšetrenie do Popradu, kde mu potom povedali, že má podvrtnutú krčnú chrbticu. Iné poranenia nemal. Keď prišiel do kontaktu s obžalovaným nevšimol si, aby obžalovaný mal nejaké poranenia. Vylúčil, aby kritického dňa nejakým spôsobom fyzicky napadol obžalovaného, aby tohto prípadne napadol jeho syn. V čase incidentu v hale bol iba on a obžalovaný. Ako poškodený sa pripojil do trestného konania s nárokom na náhradu škody v rozsahu bolestného vyčísleného v znaleckom posudku. Svedok B. B., syn poškodeného na hlavnom pojednávaní vypovedal, že kritického dňa šiel s otcom do jeho bývalej firmy za obžalovaným, kde si otec išiel pre výplatu. Išli tam autom, ktoré šoféroval, pričom vozidlo odstavil pred bránou hangáru. Otec vystúpil z auta a on ostal sedieť v aute. Otec vošiel dnu a za chvíľu počul krik a videl ako otec cúva, pričom keď bol pred bránou tak Kuffa chytil palicu, ktorou trafil otca po hlave. Otec spadol, načo vystúpil z auta, utekal rýchlo k nemu, zdvihol ho, naložil do auta a odišli spolu preč. Keď odchádzali Kuffa hádzal po aute nejaké drevá, ale auto netrafil. Otec celý krvácal, tak šli rovno na políciu, kde im povedali, že najprv majú ísť do nemocnice na ošetrenie a tak šli do Popradu do nemocnice. V ďalšej časti výpovede upresnil, že keď vozidlom prišiel za obžalovaným, vozidlo zastavil 3-4 metre od brány do haly a to prednou časťou kolmo. V tom čase sa už stmievalo. Keď otec vystúpil z auta a šiel do haly nemal v ruke žiaden predmet. Krátko nato počul iba krik z hangáru, keď kričať začal C., nevie, čo presne a po chvíli asi minúte až 3 minút od vystúpenia otca z vozidla videl ako obžalovaný chytil palicu do pravej ruky, ktorú zodvihol a pohybom zhora dole otca udrel. Šlo o drevenú palicu, ktorá mohla mať meter až dva, bola guľatá a priemer odhadnúť nevie. Pri incidente bol iba on, jeho otec a obžalovaný. Žiadne iné osoby v hangári alebo okolí neboli. Po tom ako obžalovaný udrel jeho otca niekde zmizol, utiekol. Otcovi pomohol nastúpiť do vozidla a ten si sadol na miesto spolujazdca a on potom tiež nasadol do vozidla. Keď sa snažil odísť nepamätá si, či sa niekto snažil dostať do vozidla. Otec však už vozidlo neopustil. Uvedený svedok bol v prípravnom konaní vypočutý opakovane, pričom vo výpovedi zo dňa 7.6.2023 okrem iného uvádzal, že nič nevidel, len počul krik. K vzniknutému rozporu potom uviedol, že možno na polícii neporozumel otázke, ale krik počul a videl ako C. kráčal k otcovi, keď ešte boli v hale. V uvedenej výpovedi z prípravného konania rovnako uviedol, že kritického dňa sa ho iba otec pýtal, či s ním neskočí do priestoru vojenských lesov, lebo nemal auto, ale konkrétne nevedel načo tam idú. Vzniknutý rozpor v tomto smere objasniť nevedel, iba ďalej tvrdil, že vedel, (že otec) s ním (obžalovaným) ide niečo riešiť, že ho vyhodil z roboty. V prípravnom konaní ako svedkovia boli vypočuté aj maloleté deti obžalovaného B. C. a B. C., ktorých výsluchy boli vykonané za použitia obrazovo-zvukových záznamov, ktoré boli potom oboznámené na hlavnom pojednávaní. Svedok B. C. vo výpovedi zo dňa 27.1.2023 uviedol, že kritického dňa spolu s bratom čakali v hangári tatika, keď o chvíľu prišiel tam aj E. a jeho syn. On ho chytil za bundu, pritiahol ho k sebe a niečomu mu tam povedal, aby to s bratom nepočuli a potom ho pustil. S tatikom chceli už odísť, lebo bol večer a bola tma a nebolo nič vidno. Keď sa ohol zatvoriť bránu tak ho niečím buchol po ústach, potom ho tatik naháňal a keď už chceli odísť a otáčali sa tatik mu otvoril dvere a spadol na hlavu, pričom vlastný syn skoro prejehal E.. Potom ho začali naháňať po hangári s niečím, tak tatik vybehol von, on začal behať za ním a oni nastúpili do auta, tak zakričal B. nech volá niekomu a on povedal, že už volal. Svedok B. C. vo výpovedi zo dňa 27.1.2023 v tomto smere vypovedal obdobne, keď uviedol, že najprv on a jeho brat videli vojsť E. a jeho syna na aute do areálu. Potom prišiel tatik do haly a po chvíli prišiel E. aj s jeho synom pred hlavný vchod k hale. Potom vystúpil, aj sa pozdravili. E. ho chytil za bundu, pritiahol ho k sebe, niečo mu pošepkal a potom ho pustil. Chceli ísť preč, tak tatik išiel zatvárať bránu, tak sa zohol a E. ho v ten moment buchol niečím do hlavy. On potom utekal na druhú stranu, aby ho náhodou nechytili a potom začal volať pomoc. V ten moment sa asi zľakli, tak chceli odísť het, tatik otvoril na
Tiborovej strane dvere a E. vypadol, spadol na hlavu a skoro syn ho prešiel na aute. On začal behať za vrátnikom, aby niečo robil, ale ten povedal, že zavolá vedúcemu a on povie, čo má robiť. Vzhľadom na obranu obžalovaného, ale aj tvrdenia maloletých svedkov – synov obžalovaného o ich prítomnosti na mieste skutku (v nadväznosti aj na tvrdenie poškodeného a svedka B. B., syna poškodeného, ktorý naopak vylučovali prítomnosť maloletých detí na incidente) potom súd zistil totožnosť vrátnika v objekte areálu, ktorý v kritickom čase mal byť v práci a ktorý v prípravnom konaní nebol stotožnený a ani vypočutý. V tomto smere potom súd ako svedka na hlavnom pojednávaní vypočul G. D., ktorý vo výpovedi uviedol, že pracuje ako traktorista, jeho zamestnávateľom sú vojenské lesy a majetky, štátny podnik. Obž. A. C. pozná len z práce, pričom obžalovaný má v areáli, ktorý patrí vojenským lesom sklady, ktoré odkúpil. S obžalovaným nemá žiadne vzťahy, z videnia pozná aj poškodeného E. B., takisto nemá s ním žiadne vzťahy. Okrem uvedeného pracovného zaradenia v roku 2021 vykonával aj činnosti v pozícii vrátnika-strážnika. V súvislosti s incidentom, ktorý sa mal odohrať medzi obžalovaným a poškodeným v mesiaci november 2021 svedok uviedol, že si pamätá, že do areálu prišlo auto, z ktorého vystúpil poškodený a ktorý sa ho pýtal na A. C.. On mu povedal, že je asi v areáli, pričom s určitosťou to nevedel. Otvoril mu potom rampu a šiel späť na vrátnicu. Čo sa tam udialo to nevie, akurát po čas prišiel chlapec s tým, že mu asi zbili otca, načo mu povedal, že čo on s tým má, že ak sa niečo stalo, tak nech volá políciu. Toho chlapca on nepoznal, pričom ani žiadnu políciu nevolal. Doplnil, že z priestoroch vrátnice nie je výhľad na dvere hangáru, ktorý patrí obžalovanému. Vo vzťahu k poraneniam poškodeného E. B. bol v prípravnom konaní do konania pribratý znalec z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia súdneho lekárstva B. H. I., ktorý vo veci podal znalecký posudok a ktorý na hlavnom pojednávaní konštatoval, že u poškodeného po incidente dňa 20.11.2021 boli zistené poranenia a to tržná rana v čelovej oblasti vľavo, kožná odrenina v temennej oblasti vľavo s pomliaždením mäkkých tkanív v okolí, otras mozgu a podvrtnutie krčnej chrbtice. V zdravotnej dokumentácii zo dňa 25.11.2021 je uvedená aj diagnóza palpačná bolestivosť v oblasti 6. a 7. rebra na hrudníku vľavo a hematóm staršieho dáta, ktorá bola dňa 1.12.2021 dodiagnostikovaná ako pomliaždenie hrudníka vľavo. Vzhľadom k dlhšiemu časovému odstupu nie je možné jednoznačne zhodnotiť či išlo o priamy následok incidentu. V dôsledku vzniknutých poranení bol poškodený obmedzovaný v obvyklom spôsobe života z dôvodu tržnej rany v čelovej oblasti vľavo a kožnej odreniny približne 5 až 7 dní, keď uvedené obmedzenia súviseli predovšetkým s bolestivosťou a obmedzeniami v spoločenskom styku. Ďalej bol obmedzený z dôvodu otrasu mozgu, s nemožnosťou vykonávať fyzickú a duševnú prácu z dôvodu bolestivosti hlavy a tzv. vegetatívnymi symptómami, ktoré trvajú individuálne a odznievajú približne po 7 dňoch, niekedy to môže trvať aj dlhšie. Poškodený bol obmedzený aj z dôvodu podvrtnutia krčnej chrbtice a to predovšetkým z dôvodu bolesti a nutnosťou obmedzenia a znemožnenia pohybu krku fixačným golierom s vynútenou polohou pri spánku a obmedzeniami pri osobnej hygiene, či fyzických a športových aktivitách. Toto obmedzenie bolo najvýraznejšie v prvých 14 dňoch a potom spontánne ustupuje. Podvrtnutie chrbtice, ako aj poranenie mäkkých tkanív chrbtice bez poškodenia kostených štruktúr nie je za bežných okolností viditeľná diagnóza. Jeho diagnostika sa všeobecne vykonáva na základe klinického vyšetrenia lekárom a hlavnými príznakmi sú zvýšené napätie svalov v postihnutej oblasti, príp. obmedzenie až znemožnenie pohybov s výraznou bolestivosťou pri takýchto pohyboch. Podvrtnutie krčnej chrbtice všeobecne vzniká nadmerným nekoordinovaným a nefyziologickým pohybom chrbtice nad rámec jej fyziologickej pohyblivosti a všeobecne môže vzniknúť tak priamym násilím, napr. pri údere tupým predmetom do oblasti hlavy, ako aj pádovým mechanizmom pri kontakte hlavy so širšou tupou podložkou napr. zemou. Je preto možné pripustiť možnosť vzniku tohto poranenia aj pádovým mechanizmom na zem vo všeobecnosti. Vo vzťahu k mechanizmu ďalších poranení poškodeného a to tržnej rany v čelovej oblasti znalec uviedol, že táto najpravdepodobnejšie vznikla jednorazovým priamym pôsobením vonkajšieho mechanického násilia tupého charakteru a užšej kontaktnej plochy na uvedenú časť tela, ktoré pôsobilo strednou silou a prudkosťou. Vo všeobecnosti takéto poranenia vzniká kontaktom s tvrdým predmetom pod určitým uhlom. Veľmi dobre sa tak mohlo stať jednorazovým úderom užším tvrdým predmetom, ktorý druhá osoba držala v ruke, napr. charakteru drevenej palice, poriska sekery. Iný mechanizmus, napr. pasívnym pôsobením v prípade poškodeného na zem je nepravdepodobný, nakoľko pri takomto mechanizme vznikajú poranenia iného rozsahu, charakteru a v iných anatomických lokáciách. Na otázku, či k tržnej rane v čelovej oblasti vľavo môže dôjsť aj pri páde čelnou časťou tváre na predmet užšieho charakteru, teda s užšou kontaktnou plochou znalec uviedol, že vznik takéhoto poranenia je možný, avšak muselo by dôjsť k pádu na nejaký tvrdý vystupujúci predmet o užšej kontaktnej ploche, prípadne predmet s hranou.
V tomto smere znalec doplnil, že pri pádovom mechanizme s kontaktom tvárovej časti o podložku vždy záleží od charakteru tejto podložky. Pri páde na širšiu tupú podložku, ako je bežne zem, dlažba a pod. spravidla vznikajú poranenia charakteru kožných odrenín, príp. krvných podliatin a to hlavne na vystupujúcich častiach tváre, ako je nos, lícne oblasti, príp. bočné plochy čela alebo brada. V prípade pádu na tvrdý predmet s užšou kontaktnou plochou, ako je napr. vystupujúci kameň, múr alebo schod môže vzniknúť aj väčšinou tržná, príp. tržno-zmliaždená rana bez toho, aby vznikli popisované kožné odreniny. Vo vzťahu ku zistenej kožnej odrenine v temennej oblasti vľavo s pomliaždením mäkkých tkanív v okolí a otrasu mozgu znalec uviedol, že uvedené poranenia vznikli pôsobením vonkajšieho mechanického násilia tupého charakteru stredne vysokej intenzity o širšej kontaktnej ploche, ktoré pôsobilo na oblasť hlavy poškodeného v priamom smere. Veľmi dobre sa tak mohlo stať pádovým mechanizmom pri náraze hlavy na tvrdú širokú podložku, ako je zem, dlažba a pod. Vyššie popísané podvrtnutie krčnej chrbtice vzniklo s najväčšou pravdepodobnosťou pri tom istom mechanizme a to uvedeným spôsobom. Znalec ďalej uviedol, že na vznik poranení v oblasti hlavy poškodeného pri predpoklade úderu do čelovej oblasti tupým predmetom a následnému pádu poškodeného na zem s pôsobením ostatných zistených poranení s najväčšou pravdepodobnosťou postačoval jeden úder. Vo vzťahu k tržnej rane v čelovej oblasti vľavo a kožnej odrenine v temennej oblasti vľavo s pomliaždením mäkkých tkanív znalec uviedol, že oba tieto poranenia sú charakteristické pôsobením tupého predmetu, no poranenie v temennej oblasti mohlo vzniknúť tak priamym násilím inou osobou, avšak rovnako dobre mohlo vzniknúť aj pádovým mechanizmom, či už pri spontánnom alebo potencovanom páde. Zo znaleckého hľadiska nie je možné jednoznačne zhodnotiť či v tomto smere išlo o poranenie tupým predmetom a druhou osobou alebo poranenie vzniknuté pádom. Znalec poukázal nato, že v relatívne nižšej intenzite násilia nebol poškodenému poškodený a ani ohrozený žiadny životne dôležitý orgán s tým, že popísaný otras mozgu je charakterizovaný ako krátkodobá prechodná porucha funkcie mozgu bez porušenia jeho anatomickej integrity. Vyjadril sa k adekvátnosti trvania doby liečby a PN s tým, že 23-dňovú dobu považuje za adekvátne dlhú a primeranú k utrpeným poraneniam. Súd ďalej vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov a to najmä lekárskych správ týkajúcich sa poškodeného E. B., potvrdenia o dočasnej PN poškodeného, lekárskeho potvrdenia o ošetrení obžalovaného, dohody o skončení pracovného pomeru, regresných nárokov Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne, záznamov o podaní vysvetlenia zo strany poškodeného a obžalovaného, charakteristiky, registra trestov a výpisy z evidencie priestupkov obžalovaného, ako ja ďalších listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou trestného spisu. Na podklade takto vykonaných dôkazov, hodnotiac tieto jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti súd konštatoval, že z ich výsledkov je nepochybné, že dňa 20.11.2021 v čase okolo 18:00 hod. na mieste označenom v obžalobe došlo k incidentu medzi obžalovaným A. B. C. a poškodeným E. B., po ktorom vznikli u poškodeného poranenia spojené s ujmou na zdraví, ktorá ujma zodpovedá popisu uvedeného v skutkovej vete obžaloby. Okolnosti vzniku týchto poranení zainteresované strany však popisujú diametrálne odlišne. Na jednej strane je tu výpoveď poškodeného E. B., ktorý vo svojich výpovediach, či už v prípravnom konaní alebo na hlavnom pojednávaní vznik poranení konzistentne popisuje ako dôsledok útoku zo strany obžalovaného, ktorý ho mal 1-krát drevenou palicou udrieť do oblasti hlavy, čím mu spôsobil tržnú ranu v čelovej oblasti vľavo s následným pádom, pri ktorom vznikli ďalšie poranenia a to kožná odrenina v temnej oblasti vľavo s pomliaždením mäkkých tkanív v okolí, otras mozgu, podvrtnutie krčnej chrbtice, ktoré poranenia sú potvrdené aj lekárskymi správami a podaným znaleckým posudkom z odboru zdravotníctva a farmácie, podľa ktorého mechanizmus ich vzniku zodpovedá výpovedi poškodeného. Na druhej strane je tu tvrdenie obžalovaného, že práve on bol napadnutý poškodeným, ktorý ho udrel zozadu palicou, bez toho, aby mu úder opätoval, s tým, že po tomto útoku sa od poškodeného vzdialil a potom čo poškodený nasadol do pristaveného motorového vozidla na miesto spolujazdca, ktoré vozidlo viedol jeho syn B. B., ktorý sa snažil s vozidlom ujsť, pričom vykonával s vozidlom opakovaný cúvací manéver, počas ktorého obžalovaný otvoril dvere na mieste spolujazdca, z ktorého potom vypadol poškodený tvárou k zemi v dôsledku čoho utrpel popísané poranenia. Obaja tak obžalovaný ako aj poškodený popreli vzájomné napádanie, keď poškodený tvrdil, že on bol udretý palicou a úder obžalovanému neopätoval a obžalovaný tvrdil, že to bol on, kto bol udretý
poškodeným, rovnako úder neopätoval, len neskôr pribehol k autu, na ktorom otvoril dvere, z ktorého vypadol poškodený. Na podporu tvrdení poškodeného bol vypočutý svedok B. B. – syn poškodeného, ktorý popísal na hlavnom pojednávaní priebeh incidentu v zhode s tvrdením poškodeného. Uvedený svedok bol v prípravnom konaní vypočúvaný opakovane, pričom keď bol vypočúvaný 1-krát využil svoje právo a odmietol vo veci vypovedať z dôvodu, aby neprivodil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, resp. osobe blízkej. V ďalších výpovediach najprv uvádzal, že nič nevidel, potom už popisoval incident v zhode s výpoveďou poškodeného. Tak uvedený svedok, ako aj poškodený popreli, žeby obžalovaného udreli a nepotvrdili účasť ďalších osôb na mieste incidentu. Obranu obžalovaného potvrdzujú výpovede maloletých svedkov Marca a Matthiasa Kuffovcov- synov obžalovaného, ktorí tvrdili, že incident prebehol spôsobom tak ako to popísal obžalovaný, ktorý bol udretý poškodeným, ktorý po incidente nastúpil do auta a keď otec – obžalovaný otvoril neskôr dvere na aute pri jeho pohybe tak poškodený vypadol z auta a jeho syn, ktorý auto viedol ho skoro prešiel. Maloletý Matthias okrem iného uvádzal, že potom čo bol otec napadnutý obžalovaným utekal za vrátnikom, aby volal pomoc. Vrátnik v prípravnom konaní vypočutý nebol, bol vypočutý až na hlavnom pojednávaní, pričom šlo o svedka G. D., ktorý potvrdil, že púšťal do areálu auto, z ktorého vystúpil poškodený a pýtal sa na obžalovaného. Čo sa stalo v samotnom areáli nevidel a z miesta, kde sa nachádzal nie je ani výhľad. Potvrdil však, že pribehol chlapec s tým, že tento povedal, že mu bijú tatika. Tak poškodený, ako aj jeho syn svedok B. B. popreli, žeby niektorý z nich udrel obžalovaného. To, že aj obžalovanému mali vzniknúť poranenia podporuje lekárske potvrdenie (na čl. 205 spisu) z 20.11.2021 z Nemocnice Poprad podľa ktorého bol obžalovaný ošetrený o 20:02 hod. s diagnózou pomliaždenie hlavy, ľahký úraz, liečba do 7 dní ambulantná. Súčasťou spisu sú aj oznámenia poškodeného a obžalovaného o priestupku z 20.11.2021 na OO PZ Kežmarok, ktoré majú formu záznamov policajtov, kde každí zo zainteresovaných sa vyjadruje k vlastnej verzii incidentu bez toho, aby sa vyjadroval k tvrdeniu protistrany. Z podaného znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva a farmácie B. I., ale aj výpovede znalca na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že okrem mechanizmu vzniku poranení poškodeného, tak ako ho popisuje samotný poškodený je iný mechanizmus vzniku poranenia – tržná rana v čelovej oblasti nepravdepodobný, keď pri páde vznikajú spravidla aj poranenia iného charakteru a v iných anatomických lokáciách, na druhej strane však znalec pripustil, že vznik týchto poranení pádom je možný za predpokladu, žeby došlo k pádu na vystupujúci predmet o užšej kontaktnej ploche, príp. predmet s hranou (napr. vystupujúci kameň, múr, schod) a v takom prípade môže vzniknúť tržne zmliaždená rana aj bez toho, aby vznikli kožné odreniny v iných lokáciách, hlavne vystupujúcich častiach tváre ( nos, brada, líce...). Ostatné poranenia podľa vyjadrenia znalca mohli vzniknúť aj úderom tupým predmetom, inou osobou, aj pádom. Takto vykonané dôkazy potom neposkytujú jednoznačný a spoľahlivý záver, že skutok, ktorého následkom boli poranenia poškodeného vykazujúce ujmu na zdraví sa stal tak, ako to uvádza obžaloba, resp. že iná alternatíva priebehu skutkového deja je jednoznačne vyvrátená. V tomto smere súd poukazuje predovšetkým na objektívne zadokumentované poranenie obžalovaného – pomliaždenie hlavy a to bezprostredne po incidente. Poškodený aj jeho syn, jednoznačne tvrdia, že obžalovaného žiadnym spôsobom neudreli. Rovnako nepotvrdzujú účasť ďalších osôb na mieste incidentu – synov obžalovaného, pričom takáto účasť bola potvrdená vypočutým svedkom D. na hlavnom pojednávaní. Z výpovede znalca na hlavnom pojednávaní nebola vylúčená verzia o vzniku poranení poškodeného spôsobom tak ako to uvádza obžalovaný. Súčasne je potrebné poukázať aj na výpoveď svedka B. B., syna poškodeného, ktorý bol vypočúvaný opakovane a ktorý bez dostatočného vysvetlenia nevedel objasniť rozpory vo svojich výpovediach, keď prvotne ako svedok dokonca odmietol vypovedať z dôvodu, aby neprivodil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo osobe blízkej, potom uvádzal, že nič nevidel a až následne potvrdzoval potvrdenia poškodeného, svojho otca. Nemožno opomenúť ani okolnosti, ktoré predchádzali vzniku samotného incidentu, že to bol práve poškodený, ktorý vyhľadal (vo večerných hodinách za tmy) obžalovaného s ktorým šiel riešiť svoje nevysporiadané majetkové nároky z pracovného pomeru a teda šiel za obžalovaným s určitým pocitom krivdy. Za takýchto okolností potom súd aplikujúc zásadu in dubio pro reo, keďže nemal preukázané jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb, že skutok sa stal tak, ako to uvádza obžaloba obžalovaného v súlade s ustanovením § 285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil.
Súčasne potom obligatórne poškodeného E. B. ako aj Sociálnu poisťovňu a J. D. K., L., ktorí poškodení si riadne uplatnili svoje nároky na náhradu škody s uplatnenými nárokmi odkázal na civilný proces. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.