Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 2T/68/2023 8723010550 06. 09. 2024 Mgr. Lukáš Hvizdoš ECLI:SK:OSPP:2024:8723010550.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad, samosudcom Mgr. Lukášom Hvizdošom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06. septembra 2024 v Kežmarku, takto rozhodol: Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom C. XXX/X, D. E., F. B., uznáva
sa
za vinného, že
dňa 08.06.2022 asi o 22.30 hod. v D. E., okr. B., v bytovom dome na ulici C. G. XXX/X, kde trvale býva, pod vplyvom požitého alkoholu, na chodbe bytového domu na 1. poschodí, pristúpil k poškodenej H. C., ktorá si v tom čase odomykala vchodové dvere do bytu, kde býva a bezdôvodne jej začal vulgárne nadávať a vyhrážal sa jej slovami: „Ty piča jedna, zabijem Ťa“, a počas toho ako sa pokúšala vojsť do bytu a chcela zavrieť rukami dvere bytu, rukami tlačil na vchodové dvere bytu, čím došlo k poškodeniu bezpečnostného kovania s krídlom vchodových bezpečnostných dverí tým, že po zatlačení na dvere silou dvere nedoliehali do zárubne a nedali sa zavrieť a dostal sa až do chodby bytu poškodenej H. C., poškodená H. C. kričala o pomoc a obž. A. B. jej chytil dlaňou jej ústa a pritlačil jej pravú stranu tváre o skriňu v chodbe, a keď z vedľajšieho bytu, kde obžalovaný A. B. býva, vyšla jeho manželka I. B., tak z chodby bytu poškodenej H. C. odišiel preč, čím takto spôsobil poškodenej H. C. duševnú poruchu adaptačná porucha s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní od 09.06.2022 do 31.07.2022 a škodu poškodením vchodových dverí v sume 960,- €, teda - inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví, - poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu, čím
spáchal
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, - prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona. Za to mu súd ukladá: Podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, s použitím § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 30 (tridsať) mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenej A. J. K., H., so sídlom K. L. X, XXX XX E., IČO: XX XXX XXX, spôsobenú škodu vo výške 167,64 Eur (stošesťdesiatsedem eur šesťdesiatštyri centov). Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenej D. K., M. XX H. X H. XX, E., IČO: XX XXX XXX, spôsobenú škodu vo výške 716,20 Eur (sedemstošestnásť eur, dvadsať centov). Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenej H. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, D. E., spôsobenú škodu vo výške 960,- Eur (deväťstošesťdesiat eur). Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodenú H. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/ X, D. E., so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces. odôvodnenie: Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal na tunajší súd dňa 27.07.2023 obžalobu pod č. Pv 426/22/7703-25 zo dňa 26.07.2023 na obvineného A. B. pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 8.6.2022 asi o 22.30 hod. v D. E., okr. B., v bytovom dome na ulici C. G. XXX/X, kde trvale býva, pod vplyvom požitého alkoholu, na chodbe bytového domu na 1. poschodí, pristúpil k poškodenej H. C., ktorá si v tom čase odomykala vchodové dvere do bytu, kde býva a bezdôvodne jej začal vulgárne nadávať a vyhrážal sa jej slovami: "Ty piča jedna, zabijem Ťa" a počas toho ako sa pokúšala vojsť do bytu a chcela zavrieť rukami dvere bytu, rukami tlačil na vchodové dvere bytu, čím došlo k poškodeniu bezpečnostného kovania s krídlom vchodových bezpečnostných dverí tým, že po zatlačení na dvere silou dvere nedoliehali do zárubne a nedali sa zavrieť a dostal sa až do chodby bytu poškodenej H. C., poškodená H. C. kričala o pomoc a obv. A. B. jej chytil dlaňou jej ústa a pritlačil jej pravú stranu tváre o skriňu v chodbe, čím jej spôsobil miernu podliatinu a mierny opuch na pravej strane tváre a keď z vedľajšieho bytu, kde obvinený A. B. býva, vyšla jeho manželka I. B., tak z chodby bytu poškodenej H. C. odišiel preč, čím takto spôsobil poškodenej H. C. duševnú poruchu - adaptačná poruchafile_0.jpg N..O. s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní od 9.6.2022 do 29.7.2022 a škodu poškodením vchodových dverí v sume 960,-€, ktorý skutok právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. B., svedkyne poškodenej H. C., svedkov I. B., P. N., C. F. K., E. D. a C. C. H., znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria C. E. Q., prečítaním zápisníc o výsluchu splnomocnených zástupkýň poškodenej strany C. D. K. a R. S. E., prečítaním zápisníc o výsluchu svedkov H. T. a I. D., prečítaním znaleckého posudku č. 125/2022 vypracovaného znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria C. E. Q., prečítaním znaleckých posudkov č. 13/2023 a č. 15/2023 vypracovaných znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých a klinická psychológia sexuality K. U. F., ako aj ďalej uvedenými listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovný skutkový stav. Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.12.2023, po zákonnom poučení, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, že je nevinný, po ktorom využil svoje právo a odoprel vypovedať. Následne, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.09.2024, využil svoje právo vypovedať ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a uviedol, že vinu odmieta v celom rozsahu. Kritického dňa sa stretol v konflikte so susedou C. večer, okolo desiatej. On vyšiel von z bytu, išiel odniesť smeti,
kde ona vchádzala alebo vychádzala, nevie, či bola na ceste z domu, či do domu. Stretli sa na chodbe, nakoľko ich byty sú oproti sebe. Na základe konfliktu, ktorý bol predtým jej povedal, nech dá jeho rodine konečne už pokoj a to bolo všetko. Mohol padnúť vulgarizmus, nie vyhrážka. Ona reagovala tak, že začala kričať, ako keby hysterický záchvat. V čase incidentu bol pri jej vchodových dverách, prechádza okolo nich. V tom čase v byte, resp. na rozhraní bytu v dverách pani C. nebol. Nemá vedomosť, že by v čase prebiehajúceho incidentu na chodbe domu ešte niekto bol. Jeho manželka na základe toho zvýšeného hluku vyšla von z bytu na chodbu, kde mu povedala, aby sa s ňou nebavil, aby išiel naspäť do bytu. On sa na to vrátil do bytu. V daný deň nedošlo medzi ním a susedou C. k fyzickému kontaktu. Odvtedy medzi ním a pani C. neprebehlo žiadne stretnutie. Jeho názor na výpoveď pani C. je taký, že pani C. má nejaký problém voči jeho osobe alebo teda voči osobám žijúcim v tom dome, kde je sústavne nejaký problém. Ona vyhľadáva konflikty, robí tie konflikty sama a tým pádom je tam tá atmosféra, aká je. So žiadnym zo susedov nikdy nemal akýkoľvek konflikt, problém, rozbroj, čokoľvek. Dokonca aj s nimi zo začiatku vychádzali úplne v poriadku, zdravili sa dobrý deň. Aj keď sa jej nebožtík manžel vymkol v byte, tak ho zobral k nim do bytu. Všetko bolo v poriadku, do okamihu, kým nezačali prerábať. V zásade s každým v bytovke ona mala alebo teda oni mali konflikt vtedy, keď sa prerábalo, že keď bola zvýšená hlučnosť a prašnosť. Tak isto, keď hlásila to údajné napadnutie, tak bola napadnutá v pivnici, zrazu bola napadnutá v byte, zrazu mala dvere poškodené. Nevie. Podľa znaleckých posudkov žiadne zranenia na tele nemala a tu sa ide teraz hrať na psychickú ujmu. K predchádzajúcemu konfliktu, na ktorý reagoval, aby im dala pokoj obžalovaný uviedol, že oni prerábali balkón, bolo postavené lešenie, pretože trebalo opraviť, vyspraviť fasádu obytného domu. Robila im to firma, ktorá to lešenie postavila. Urobila výspravky. Trvalo to, keď si dobre pamätá, zhruba 2 dni. Je pravda to, že to lešenie zasahovalo jej okno, ale s tým, že aby na miesto toho, aby prišla za nimi a povedala, že majú to lešenie posunúť alebo zabezpečiť, alebo proste čokoľvek, okamžite oznámila to na C. K. D. E.. To oznámenie umiestnenia lešenia zo strany poškodenej na C. K. D. E. vnímal určite nie pozitívne, pretože, ak je problém medzi susedmi, tak prídem, zazvoním, zaklopem, poviem: „Sused, nehnevajte sa, vadí mi to. Som sama v byte. Skúste niečo urobiť, prehodiť.“ Nebol by to problém urobiť a nie hneď, okamžite zaťahovať do toho políciu. Myslí si, že taký by mal byť taký nejaký postup v rámci normálnosti. Svedkyňa poškodená H. C., vypočutá na hlavnom pojednávaní, zotrvala na výpovedi z prípravného konania a ku skutku uviedla, že v ten deň, keď sa to stalo, zistila, že má lešenie okolo okna. Riešila to tak, že išla na mestskú políciu, a potom aj s manželkou obžalovaného. Na mestskej polícii to bola ohlásiť okolo tretej alebo štvrtej toho dňa, keď došlo k napadnutiu. Mali výjazd, prišli potom k večeru, okolo siedmej. Mestská policajtka jej povedala, že je to vybavené, že manželka obžalovaného má pozháňať chlapov a že to dajú preč. Potom večer bola v pivnici a z pivnice, keď vychádzala, bolo približne 22:30 hod., vychádzala hore k bytu, odomykala. Akonáhle už odomykala, tak v tom vyletel pán sused B., bosí, len v trenkách a tlačil sa jej do bytu, lebo nestihla zatvoriť. Takže tlačili. On tlačil zvonku a ona zvnútra. Keď sused B. začal tlačiť na dvere boli privreté, lebo ona bola dnu a nestihla zatvoriť. Tlačil rukami, celou silou. Takže tým pádom sa poškodili tie dvere. Nevie, ako dlho to pretláčanie rukami trvalo, koľko minút alebo sekúnd, bola v šoku. Vošiel do chodby jej bytu, začal kričať: „Ty piča jedna, zabijem Ťa.“ Ona začala kričať pomoc, pomoc. Tak ju chytil rukou a pritlačil, aby nekričala. Podľa dychu cítila, že bol pod vplyvom alkoholu. Pritlačil ju ku skrini v jej chodbe. Takže neoprávnene jej vošiel do jej bytu. Keď ju pustil vždy kričala o pomoc. A v tom videla, že tam stojí jeho manželka, lebo dvere boli otvorené, aj s dcérou. Nevie, už si nepamätá, či zavolala na suseda alebo on zbadal ju. Nikto iný na jej krik neprišiel, lebo pani D. aj s pánom D. prišli, keď bolo po incidente. Už potom volala políciu. Prišiel susedov brat aj ešte s jedným policajtom a vypovedala. Nasledujúce ráno vyhľadala lekársku pomoc, bola u C. F. nevie, či K.. Lekárka jej hneď zmerala tlak. Dala jej tabletku pod jazyk. Pichla jej nejakú injekciu a potom, že má ísť s tým, čo mala taký výron a ju to strašne bolelo, ako tlačila celou silou, tak aj na neurológiu. Bola u neurologičky v nemocnici v Kežmarku aj na chirurgii u C. D.. Lekári jej dávali lieky, chodila na kontroly. Lekárka jej vypísala práceneschopnosť, ale ona ju ukončila skôr kvôli tomu, lebo, keď sa to stalo, tak išla do Čiech na mesiac, lebo mali celozávodnú dovolenku. Aby sa trochu zregenerovala. Dodnes má panický strach. Okrem podliatin nemala iné viditeľné zranenie, len psychické. S tými psychickými problémami bola tiež na ošetrení u doktora na D., ktorý jej dal lieky. Na maródke bola vypísaná od 9. do 31. júla. 1. augusta odchádzala do Čiech. Čo sa týka nápravy poškodených dverí, prišiel vtedy pán K., zo Spišskej Belej, ktorému volala, aby ich prišiel skontrolovať. Ale on išiel na operáciu, tak jej dal číslo pána N.. On prišiel, videl, že celé sa to nedalo zatvoriť, pánty boli vylomené, fúkalo tam a bála sa. Na úhradu škody jej dal faktúry. Dvere, ktoré mala boli bezpečnostné, neboli staré, boli niekoľkoročné, robil ich pán K.. Nevie, koľko stáli. Pred incidentom mala problémy s krvným tlakom a so žlčníkom. Na to, po tom incidente
chytila aj helikobaktera. Povedali jej, že ho má zo stresu a dodnes má. Po incidente nemohla nikde chodiť. Ak išla mimo domu, k lekárovi, tak chodila s dcérou. V čase skutku sa bála, bojí sa aj dnes. Ráno ide do práce, príde z práce, zamkne sa a sedí doma. Keď niečo buchne v pivnici tak sa budí, nespí celú noc. Po tom incidente sa raz stretla s pánom B., prešli okolo seba na schodoch a ona utekala na WC. Svedok P. N., vypočutý na hlavnom pojednávaní, zotrval na výpovedi z prípravného konania a ku skutku uviedol, že bol som pozvaný tou pani, ktorej menil dvere, aby sa išiel na nich pozrieť. Nevedela si s tým rady. Povedala, že má dvere poškodené od suseda a on videl, že pani je v takom rozpoložení, že sa muselo stať niečo vážnejšie. Povedala mu, že k poškodeniu dverí došlo tak, že pán prišiel, nevie presne, či mal kopnúť alebo pretlačiť, ale skôr to muselo byť nejakým tlakom. Na prvý pohľad bolo vidno, že tie dvere nie sú v poriadku. Ako už uviedol, pani bola v takom rozpoložení, že videl, že je rozrušená a že sa to stalo asi tesne predtým. Bola v šoku, mala veľkú obavu pred tým človekom, ktorý jej mal poškodenie dverí spôsobiť. Keď prišiel k nej, pri pohľade z vonkajšej strany videl poškodenie, že zatváranie nebolo také, aké by malo byť, keď sa dvere zatvárajú. On vošiel dnu. Pani mu povedala, čo sa stalo. Volal kolegom, či sa dajú tie bezpečnostné dvere opraviť. Kovanie je tam špeciálne. Tie dvere majú kované výplne a mriežku, teda nie je možné narovnať kovanie, stačí, že sa posunie 1 milimeter a nespĺňalo by to podmienky bezpečnostných dverí. Aj keby vymenili kovanie, museli by toho veľa kombinovať. Zaoberá sa tým dlhodobo. Pani sa ho pýtala, či je možné dvere opraviť alebo radšej vymeniť. Povedal jej, že je to lepšie vymeniť, tak, aby spĺňali kvalitu a požiadavky bezpečnostných dverí. Ukázal jej vzorky ich dverí, ktoré boli kvalitatívne odlišné, nakoľko v tomto prípade išlo o starší typ dverí. Pani si vybrala dvere z ich ponuky. Oni tie pôvodné demontovali, teda to zahŕňalo montáž a následne staré dvere vyhodili vonku a pani vystavili faktúru. Je možné, že k poškodeniu dverí mohlo dôjsť aj spôsobom, že počas toho, ako boli dvere otvorené, by ich z jednej strany tlačila poškodená a z druhej strany páchateľ. Pani mohla vlastnou silou, keď bolo krídlo dverí otvorené, tak mohlo dôjsť k šprajcu, resp. k prekážke. Krídlo bolo viditeľne poškodené, nebolo v línii zárubni. Tam musela byť veľká sila z vonkajšej strany, musel tam byť veľký tlak. Vie uviesť, že to nebolo kopnutím. Na dverách neboli ani viditeľné žiadne vizuálne škrabnutia. Tie staré typy dverí boli neznačkové, to si všimol. Tie dvere fyzicky vyzerali ako nové. Predtým, ako sa toto stalo, by spĺňali na sto percent požiadavky bezpečnostných dverí. Nebol tam žiadny škrabanec. Boli hladučké. Ako uviedol, vonkajšia strana krídla, ale nesedela. To krídlo nebolo tak, ako by malo byť. Pri hodnote, ktorú určil 500,- až 600,- Eur bola zohľadnená aj amortizácia. Tie dvere boli jedny z prvých dverí na trhu. To znamená v tom čase boli drahšie. Odvtedy sa však rozšírila konkurencia a tak aj cena išla dole. Dvere, ktorých poškodenie riešil nebolo možné v čase po skutku zadovážiť. Identické dvere sa už nevyrábajú. Tie dvere sa vyrábajú, ale už pod značkou. Pokiaľ ide o tie vymieňané dvere, v tej kategórii sa ceny držia. Ide o dvere v kategórii okolo 850,- Eur. To boli lacnejšie. Teraz robia dvere okolo 1.200,Eur až 1.300,- Eur. To sú dvere vyššej kategórie. Pani C. nedávali také dvere, ktoré by mali vyššiu triedu bezpečnosti za 1.200,- Eur. Dá sa povedať, že dvere, ktoré poškodenej vymenili sú z bezpečnostného hľadiska také, aké mala predtým. Možno je to o percento vyššia trieda bezpečnosti, ale teraz sa už všetky bezpečnostné dvere robia také. Súd postupom podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku na návrh obhajcu odstraňoval rozpory vo výpovediach svedka, keď prečítal časť výpovede svedka P. N. z prípravného konania, kde svedok vypovedal, že p. C. mu uviedla, že so susedom má problémy a že k poškodeniu dverí došlo tak, že jej sused búchal do dverí. K tomuto rozporu svedok uviedol, že to búchanie bral s tým, že ten sused ju zrejme obťažoval, nie prvýkrát a teda, že to búchanie nebolo prvýkrát. Potom, keď videl dvere, videl, že to s búchaním nemá nič spoločné. Ako spomínal, pani bola v šoku, že to nebolo prvýkrát, kedy mala problémy s týmto susedom. Súd ďalej postupom podľa § 264 ods. 1 ods. 2 Trestného poriadku na návrh obhajcu prečítal časť výpovede svedka z prípravného konania, v ktorej na otázku, či si vie predstaviť, či by bolo možné uvedené dvere poškodiť spôsobom, že by ich z jednej strany pri otvorení tlačila poškodená a z druhej strany páchateľ odpovedal, že takto si to nevie predstaviť, to skôr by povedal, že pri zavretých dverách by mohlo dôjsť k poškodeniu dverí. K tomuto rozporu svedok uviedol, že ako uvádzal, to mohlo byť. Predtým ho to vôbec nenapadlo, že sa to mohlo stať nejako takto. To ho napadlo až dnes (pozn. na hlavnom pojednávaní), keď to obhajca spomenul, ale je to jedna z tých možností. Pri tej výpovedi predtým, ak by mu to spomenul ten pán, tak určite by to určite potvrdil. Napokon súd postupom podľa § 264 ods. 1 ods. 2 Trestného poriadku na návrh obhajcu prečítal časť výpovede svedka z prípravného konania, kedy na otázku, či si myslí, že by bolo možné poškodiť dvere vlastnými rukami bez pomocných predmetov odpovedal, že nie, nebolo by to možné, z vnútornej strany poškodenie nevidel. K tomuto rozporu svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že viac-menej z vnútornej strany to poškodenie nevidel. Pri tej verzii, čo tu dnes spomínali, potvrdzuje, že by to tak mohlo byť. Tlakom by to bolo možné. Tam mohol byť tlak a keď pani by zatvárala dvere, v takom prípade, keď tam bola prekážka,
k tomu mohlo dôjsť. To poškodenie bolo vidno skôr v spodnej časti dverí. Teda, ak by prípadne obaja tlačili, pani z vnútra a ak by tam bola nejaká prekážka, mohlo by dôjsť k takémuto poškodeniu dverí, ale to je jeho úvaha. Pani mu toto nespomínala. Náčinie na takéto poškodenie dverí nie je potrebné, skôr ide o poškodenie, ktoré vzniklo činnosťou jednej a druhej osoby, ako uviedol, tak že z jednej strany tam bol tlak a dvere narážali na prekážku. Svedkyňa C. F. K., vypočutá na hlavnom pojednávaní, zotrvala na výpovedi z prípravného konania a ku skutku uviedla, že 09.06.2022 prišla pacientka pani C. na ich ambulanciu a sťažovala sa, že mala problémy ôsmeho so svojím susedom, že ju napadol a udrel ju do hlavy. Povedala, že ju napadol sused a pritlačil ju dverami. Prišla s bolesťami hlavy, zvýšeným krvným tlakom, vyplašená. Sťažovala sa na bolesti hlavy, krčnej chrbtice a bolesti žalúdka. Povedala, že mala z neho strach, celú noc nespala. Ona na jej tele nevidela nejaké fyzické poranenie, ani na hlave. V tento deň bolo odporučené pacientke chirurgické vyšetrenie. 10.06. navštívila doktora - chirurga, ktorý jej pri vyšetrení doporučil ešte neurologické vyšetrenie. Z jeho strany úraz nebol ťažký. Doktorka neurológie vyšetrila pacientku 15.06. Urobené bolo CT vyšetrenie, RTG krčnej chrbtice, kde všetko bolo v poriadku. U nich potom bola na odber krvi 13.06. Tam bolo tiež všetko v poriadku. Vypísaná bola maródka od 09.06. - v deň prvej návštevy s diagnózou povrchové poranenia časti hlavy a neurotická porucha. Predpísaný bol na ukľudnenie liek Xanax 2-krát denne a odporúčané psychiatrické vyšetrenie. Pri psychiatrickom vyšetrení tiež bolo odporučené. Mala zmenené lieky a ešte lieky na ukľudnenie. Kontrolu doktor odporučil o mesiac. Ešte boli odporúčané lieky na krvný tlak, ktoré lieky brala už dávnejšie, čiže bola trochu zvýšená dávka. Potom išla pacientka na kontrolu k doktorovi psychiatrovi. Doktor odporučil pokračovať v užívaní Xanaxu. A 29.07. bola 3. návšteva u nich. Prišla pacientka, že si žiadala ukončiť maródku. Maródka bola ukončená 31.07., schopná od 01.08.2022. Po incidente bola poškodená obmedzovaná na obvyklom spôsobe života tak, ako keď človek prekoná stres, nemohla ísť do roboty, nespala celú noc, mala hnačky, zvýšil sa krvný tlak. Po fyzickej stránke nebola obmedzená na obvyklom spôsobe života, len po psychickej stránke. Pred incidentom, keď pani C. zomrel manžel po Covide bola vystresovaná, tak na krátku dobu jej predpísali lieky na ukľudnenie, ktoré užívala dva, tri týždne. Predtým ani potom nemala žiadne psychické problémy, nepredpisovala jej žiadne tabletky. Pred incidentom poškodená navštevovala gastroenterológa. Brala tiež lieky na vyšší krvný tlak. Po skutku u poškodenej boli zmeny v jej psychickom stave, lebo bola vystrašená. Poškodená nemohla ísť do práce, lebo mala aj zvýšený krvný tlak. Bolo potrebné zvyšovať dávku, pri strese sa tlak vždy zvyšuje. Bola jej vypísaná PN, nie dlhá, psychiater odporučil kontrolu o mesiac, čiže mala brať lieky mesiac, potom mal skontrolovať, aký bol výsledok. On ešte predpísal lieky, takže preto bola dva mesiace. Súd postupom podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku na návrh prokurátora odstraňoval rozpory vo výpovediach svedkyne, keď prečítal časť výpovede svedkyne C. F. K. z prípravného konania, kde táto vypovedala, že pacientka H. C. je povedala, že sused prišiel večer a začali sa hádať a že jej udrel dverami do hlavy. K rozporu vo výpovediach svedkyňa uviedla, že udrel ako pritlačil dverami. Ona má informáciu, že pritlačil dverami. Svedkyňa E. D., vypočutá na hlavnom pojednávaní, zotrvala na výpovedi z prípravného konania a ku skutku uviedla, že vie toľko, že pán B. vraj napadol pani C.. Dozvedela sa to od susedov, myslí, že najprv od pani C.. Pani C. jej povedala, že ju chytil pod krk. Vie, že v minulosti medzi nimi boli nejaké trenice, ale konkrétne nevie. Ona s oboma susedmi vychádza dobre. Svedok C. C. H., vypočutý na hlavnom pojednávaní, zotrval na výpovedi z prípravného konania. Uviedol, že je odborný lekár, pani C. k nemu do ambulancie prišla prvýkrát 23.06.2022, čo si pamätá, tak bolo to na odporúčanie odborného lekára, ale s určitosťou to nevie povedať. Pacientka udávala, že sa to stalo 08.06., napadol ju sused vo dverách vlastného bytu. Prišla domov z práce, videla, že v okne má lešenie, tak na mestskej polícii to nahlásila, rovno jej to zasahovalo do okna, prišli vyriešili to, podvečer išla do špajze, nato na ňu vyletel sused a pritlačil rukou o dvere, od vtedy má taký panický strach, trasie sa, zle jej je, má búšenie srdca, odvtedy nespí. Pani C. navštívila jeho ambulanciu celkovo 5-krát. Druhá návšteva bola 27.07., následne absolvovala ďalšiu kontrolu 30. augusta, 28. októbra a posledná bola 15. decembra. Prvá diagnostika, resp. taká pracovná diagnóza bola adaptačná porucha. To je v podstate taká štandardná diagnóza, ktorá sa zvykne stanovovať, keď je tam taký nejaký vonkajší faktor, ktorý môže spôsobiť to, že sú tam následne nejaké prejavy úzkostno-depresívneho charakteru spolu s nejakou nespavosťou. On tam dával aj, že teoreticky sú tam aj nejaké prvky posttraumatickej stresovej, to bolo na základe toho, čo mu v podstate ona uvádzala. Ako taký veľmi silný nejaký popud alebo moment hneď v tom úvode ohľadom toho suseda, takže preto v podstate, ale ináč ostatné všetky boli prvky tej adaptačnej
poruchy, preto ten záver prvého stretnutia bol zatiaľ taký. Tvrdila mu, že navštívila psychiatra prvýkrát. Pôvodne brala nejakú symptomatickú liečbu, Xanax, pravdepodobne asi od obvodného lekára. Ide o liek, ktorý zvyknú viac všeobecní lekári predpisovať, na úzkosť, nespavosť, ale keď príde k psychiatrovi tam sa skôr dáva nejaká taká psychiatrická liečba. Dalo sa jej Trittico, Trazodón, tiež symptomatický, ale je bezpečnejší, nenávykový, za účelom zlepšenia spánku, aj v podstate nejakej nervozity, napätia, úzkosti. Čiastočne sa jej to zlepšilo, v priebehu tých kontrol. K prežitým udalostiam skutku sa vracala v podstate na každej kontrole. Napríklad v auguste hovorila, že ako náhle prišla domov, zbadala dvere, že opäť začalo búšenie srdca, že opäť menej spala. To povedala v kontexte toho, že predtým bola na nejakej dovolenke, takže sa jej trošku polepšilo. V októbri hovorila, že znovu sa jej trošku prihoršil ten stav, lebo začalo vyšetrovanie, tak povedala, že opäť sa cíti horšie, spomínala búšenie srdca, bolesti žalúdka. Ten emočný náboj u nej bol dosť výrazný. Bola výrazne napätá, nervózna, vyslovene nepokojná. Okrem zistenej adaptačnej poruchy nezistil nejaké iné poruchy, na takej pracovnej báze, že sú tam aj prvky tej posttraumatickej stresovej. Ono to tam v podstate aj pribúdalo, v podstate nejaké ďalšie kritériá tam boli aj v kontexte toho, že sa tomu snažila aj vyhýbať, ale nič viac. Nedalo sa to diagnostikovať, aspoň podľa neho, z tých jeho sedení, ako posttraumatická stresová, jednak v kontexte toho, že trvalo to veľmi krátko, a jednak aj v kontexte toho, že tam chýbali ďalšie diagnostické kritériá nato, aby to mohlo byť splnené, takže to viedol ako adaptačnú poruchu. Znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria C. E. Q., vypočutá na hlavnom pojednávaní, zotrvala na záveroch ňou vypracovaného znaleckého posudku č. 125/2022 a ďalej na kladené otázky uviedla, že u poškodenej vyšetrením zistila, že sa jedná o osobnosť hypersenzitívne reagujúcu, emočnú labilnejšie reagujúcu, ktorá v čase jej vyšetrenia trpela adaptačnou poruchou, to znamená reaktívnou depresívnou poruchou, ktorá sa prejavuje smutnou náladou, obavami, strachmi, úzkosťami, rôznymi degratívnymi príznakmi, môže sa prejavovať poruchami spánku a unaviteľnosťou. Posttramatickú stresovú poruchu u nej nezistila. Táto adaptačná porucha, vplyvom toho, že poškodená navštívila ambulantného psychiatra a bola ordinovaná liečba antidepresívami, bola v zmiernenej intenzite. Vzhľadom na prvovyšetrenie, ktoré bolo myslí, že hneď 23.06.2022 a u nej bola vyšetrená 09.12.2022, išlo o polročnú liečbu, čo malo efekt na symptómy, liečenie malo priaznivý vplyv na zdravie poškodenej. Diagnóza adaptačnej poruchy bola klasifikovaná už aj pri psychiatrickom vyšetrení v júni 2022. Ohľadom skutku jej poškodená uviedla, tak ako to uvádza na strane č. 10 znaleckého posudku „So susedom majú už dlhodobo problémy, v roku 2020 im rozbil pivnicu, v roku 2021 im kopal do dverí, nadával manželovi vulgárne, zamaľoval im dvere fixkou, ale nehlásili to. Sused, keď je triezvy je veľmi dobrý človek, je ako anjel, ale keď si vypije, je ako diabol. V deň skutku ju napadol, lebo hlásila na mestskú políciu, aby si odstránil lešenie, ktoré zasahovalo aj do jej okna a ona sa bála, aby ju niekto neprepadol. Aj povedala susedovi nech sa odstráni, ale nič sa nedialo. Nahnevalo ho ako to riešila. Tak ako išla do bytu, chcel sa sused k nej dostať, nadával jej, veľmi sa bála. Sused B. tlačil na dvere, tlačil ich dnu, ona tlačila na dvere, aby sa nedostal do vnútra jej bytu. Až sa nakoniec dovnútra dostal a začal jej nadávať „Ty piča jedna, zabijem ťa.“, kričala o pomoc pri tom ju rukou tlačil na pravú časť tváre, nevie ako dlho to trvalo, ale asi krik počula jeho manželka a vyšla von a odtiahla ho domov, ale ako chcela zatvoriť dvere, nedali sa zatvoriť.“ Poškodená, keď rozprávala o skutku, keďže ide o osobu hypersenzitívnejšiu, značne labilnejšiu, tomu zodpovedali emočne výraznejšie prejavy, ale bolo to v rámci normy, nebolo to v rámci nejakej psychopatologickej alebo psychopatickej osobnosti. Aj pri vyšetrení mala ešte stále mierne úzkosti a strachy, aby sa daná situácia nezopakovala. Zistená adaptačná porucha neovplyvňovala poškodenú po fyzickej stránke, bola schopná samostatne fungovať, bola schopná ísť do obchodu, bola schopná chodiť na prechádzky, ale psychicky bola obmedzená v tom, že bola na tej PN, bála sa ísť mimo toho bytu, preto radšej odišla k tej dcére. Psychicky bola ovplyvňovaná tými stavmi strachu aj úzkosti, ktoré ju zneschopňovali aj čo sa týka pracovného procesu, preto bola na PN. Adaptačná porucha u nej vznikla na podklade konania obvineného. Už pred skutkom mala prirodzené prejavy smútku vzhľadom na úmrtie manžela, ale táto skutočnosť ju nedoviedla na psychiatrickú ambulanciu, čiže v čase úmrtia manžela aj po úmrtí manžela nevyhľadala psychiatrickú pomoc, to znamená, že jej stav bol primeraný smútok k danej situácii. Pred skutkom poškodená trpela prirodzenou ľahkou depresívnou symptomatológiou v súvislosti s úmrtím manžela. Nejednalo sa o adaptačnú poruchu. Súd ďalej prečítal zápisnicu o výsluchu splnomocnenej zástupkyne poškodenej strany D. K. – C. D. K. z prípravného konania, kde o. i. uviedla, že poškodená H. C. je poistenec ich poisťovne a práceneschopná bola od 09.06.2022 do 31.07.2022. D. K., K. K., vyplatila poškodenej nemocenské dávky vo výške 716,20 Eur za obdobie od 19.06.2022 do 31.07.2022, ktorú výšku ako náhradu škody si uplatňuje.
Súd prečítal zápisnicu o výsluchu splnomocnenej zástupkyne poškodenej strany A. J. K., H. – R. S. E. z prípravného konania, kde o. i. uviedla, že poškodená H. C. je poistencom ich poisťovne. Náklady vynaložené na zdravotnú starostlivosť H. C., ktorá jej bola poskytnutá v dôsledku poškodenia zdravia, ktoré utrpela, sú vo výške 167,64 Eur, ktoré žiada ako náhradu spôsobenej škody. Súd prečítal tiež zápisnice o výsluchu svedkov H. T. a I. D. z prípravného konania, kde títo vypovedali, že ku skutku zo dňa 08.06.2022 nevedia nič uviesť. S obžalovaným nemali nikdy žiadny problém. Súd ďalej prečítal znalecký posudok č. 125/2022 vypracovaný znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria C. E. Q., zo záverov ktorého vyplynulo, že v dôsledku konania obžalovaného svedkyňa poškodená trpí duševnou poruchou – Adaptačnou poruchou, ktorá sa u nej prejavuje smutnou náladou v kombinácii so stavmi úzkosti, strachu, obavami, poruchou spánku, čo u nej bolo aj diagnostikované počas psychiatrického ambulantného vyšetrenia. Prvky posttraumatickej stresovej poruchy u svedkyne poškodenej nie sú prítomné, preto ju znalkyňa vylučuje. Na ľahší vznik adaptačnej poruchy mohla mať vplyv aj jej zmenená životná situácia – úmrtie manžela, čím ani doteraz nie je vysporiadaná a jej osobnostný terén je citlivejší, reaguje hypersenzitívnejšie. Avšak základným predpokladom zostáva, že porucha by nevznikla bez záťažovej situácie, t. j. napadnutia obžalovaným. Adaptačná porucha sa u svedkyne prejavuje stavmi emočnej lability so smutnou náladou, stavmi úzkosti a strachu, poruchami spánku, hypersenzitívnym prežívaním a vegetatívnou symptomatológiou (tras, búšenie srdca, zvýraznenie potenia v záťažovej situácii). Príznaky u nej v zníženej intenzite potrevávajú aj napriek liečbe psychofarmakami a to z dôvodu, že je vystavená pretrvávajúcemu stresoru (bývanie v blízkosti suseda, ktorým bola napadnutá), ktorý má na ňu vplyv, ak sa nachádza mimo svojho bytu (bojí sa, že stretne obžalovaného). Sama uvádza, že v byte sa cíti bezpečne. Pri adaptačnej poruche ide o poruchu prechodného charakteru. Jej obvyklý spôsob života bol obmedzovaný v zmysle voľného pohybu mimo bytu. Ak sa nachádzala v spoločných priestoroch bytového domu, sa jej strach a úzkosť zvýrazňovali, boli doprevádzané vygetatívnou symptomatológiou ako búšenie srdca, nevoľnosť a preto, aj za účelom ustálenia jej psychického stavu zmenila prostredie, bola v ČR u dcéry. Pri diagnóze adaptačná porucha, pri liečbe špecialistom, v tomto prípade psychiatrom, sa pacient vráti k normálnemu životu za 2 – 3 mesiace, teda dĺžka jej zníženej pracovnej spôsobilosti v trvaní 53 dní tomu zodpovedá. Znalkyňa u svedkyne poškodenej nezistila snahu vedome skresľovať skutočnosti vo svoj prospech, no na potvrdenie vierohodnosti svedkyne je potrebné do konania pribrať znalca z odboru psychológia. Je však nepravdepodobné, aby svedkyňa poškodená interpretovala skutočnosti, ktoré uviedla vo svojej výpovedi bez toho, že by ich, ako také, sama prežila, najmä, keď sú pre ňu tak emočne významné. Tendencia k vedomému klamstvu alebo vymýšľaniu u nej nebola zistená. Súd prečítal znalecký posudok č. 13/2023 vypracovaný znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých a klinická psychológia sexuality K. U. F., zo záverov ktorého vyplynulo, že osobnosť obžalovaného A. B. je priemerne diferencovaná. Afektivita je intenzívna. Je závislý od vonkajšieho sveta, jeho správanie je často situačne determinované. Je náladový, so sklonom k explozivite. Agresivita je vyvažovaná úzkosťou. Je intolerantný, často koná v záujme znižovania vlastnej úzkosti. City a nálady sa vo zvýšenej miere prejavujú v správaní, časté je teatrálne odvádzanie úzkosti a napätia. V afektívne napätých situáciách možno očakávať neadekvátne správanie. Má sklon k nadraďovaniu, sebapresadzovaniu. Má sklon prežívať všetko osobne, cez svoju osobu. Má sklon k neadekvátnemu správaniu v emocionálne vypätých situáciách. Je impulzívny, často koná v záujme znižovania vlastnej agresivity. Ak sa u neho prejaví agresívne správanie, jedná sa o správanie pod vplyvom nespracovaných afektov, nie o plánované agresívne správanie. U obžalovaného boli zistené sklony k impulzivite, explozivite, skôr na podklade neurotickom, než na podklade závažnej poruchy osobnosti. Prítomné sú znaky nadmerného užívania alkoholu. Obžalovaný vo všeobecnosti dokáže správne vnímať a následne popísať prežité udalosti s určitou mierou skreslenia, ktorá súvisí s jeho tendenciou ukazovať sa v lepšom svetle, skrývať svoje pohnútky. Táto tendencia sa s veľkou pravdepodobnosťou prejavila aj pri jeho popise vyšetrovaného skutku. U obžalovaného neboli preukázané skony k vymýšľaniu, neboli u neho zistené ani poruchy pamäti. Jeho výpoveď bola s veľkou pravdepodobnosťou ovplyvnená jeho tendenciou k zbavovaniu sa zodpovednosti, ukazovaní sa v lepšom svetle, čo znižuje objektivitu jeho vyjadrení. Motívom konania obžalovaného mohlo byť nahromadené napätie z dlhodobých konfliktov medzi ním a poškodenou, ktoré mohli vyvrcholiť počas hádky na chodbe pred uvádzaným napadnutím.
Súd prečítal znalecký posudok č. 15/2023 vypracovaný znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých a klinická psychológia sexuality K. U. F., zo záverov ktorého vyplynulo, že u poškodenej H. C. neboli zistené poruchy vnímania. V posudzovaní je však výrazne subjektívna, má tendenciu spájať akékoľvek dianie okolo so svojou osobou. Má sklon k odbrzdenosti na verbálnej úrovni, môže povedať viac, než zažila, zveličovať. Poškodená popisovala priebeh skutku pri znaleckom vyšetrení podobne ako vo svojej výpovedi. Na kontrolné otázky odpovedala adekvátne, bez dopĺňania nových okolností. Nemá sklon k vymýšľaniu. Pri posudzovaní jej výpovede však treba brať do úvahy jej sklon k výrazne subjektívnemu popisu udalostí, zveličovaniu, čo objektivitu jej výpovede znižuje. Pamäťové schopnosti poškodenej sú celkovo priemerné. To, čo si nezapamätá, nemá tendenciu dopĺňať na podklade svojich predpokladov či skúseností. Mechanická a vizuálna pamäť sú dobré. Poškodená nie je sugestibilná, ťažko prijíma názory iných, preto nie je pravdepodobné, aby jej výpoveď bola ovplyvnená inými osobami. Poškodená popisovala asi dva roky trvajúce konflikty s obžalovaným. K fyzickému útoku podľa nej došlo iba raz. Psychický diskomfort u nej nastal až po poslednom incidente, kedy malo dôjsť k fyzickému útoku zo strany obžalovaného. Odvtedy popisuje zhoršený spánok a strach priblížiť sa k dverám. Napriek tomu je poškodená schopná zvládať bežné životné nároky, chodiť do práce, teda k závažným zmenám v psychickom stave, ktoré by jej znemožnili normálne fungovanie nedošlo. Zo správy Mestskej polície mesta D. E. vyplynulo, že dňa 08.06.2022 v čase o 16:00 hod. sa na oddelenie Mestskej polície dostavila p. H. C., trvale bytom C. XXX/X, D. E., ktorá nahlásila postavené lešenie pred bytovým domom, kde býva. Lešenie mal postaviť jej sused p. A. B. a postavil ho tak, že je postavené pred vchodom do bytového domu a zasahuje do polovice balkóna na 1. poschodí a z časti zasahuje aj do jej okna. Následne sa hliadka presunula k prevereniu oznamu na uvedenú adresu. Na zvonenie u p. B. sa nik nehlásil. Hliadka odišla k plneniu si iných služobných povinností. V čase o 19:00 hod. sa hliadka opätovne dostavila na adresu oznamu, kde bol vykonaný rozhovor s p. B., ktorá uviedla, že manžel nie je doma. Vo veci povolenia na postavenia lešenia uviedla, že povolenie nemajú, lebo im správca D. povedal, že povolenie nepotrebujú. Bola na mieste informovaná, že sa jedná o pozemok mesta D. E. a majú voči mestu oznamovaciu povinnosť. Ďalej uviedla, že si opravu balkóna objednali u firmy. Robotníci povedali, že postavia lešenie, aby im nechodili cez byt. Celý deň neboli doma, nevie prečo to lešenie postavili tak. Hneď im volala, ale odmietli sa vrátiť, že to dajú do poriadku na druhý deň, kedy by mali práce ukončiť. Následne bola p. C. hliadkou požiadaná o trpezlivosť, aby v rámci dobrých susedských vzťahov strpela tento stav do druhého dňa. Z prepisu zvukového záznamu z prijatia oznámenia na linku 112, ktorý bol následne prepojený na linku 158 KR PZ v Prešove zo dňa 08.06.2022 v čase o 22:52 hod, ktoré bolo prijaté z tel. čísla XXXX XXX XXX, vyplýva, že oznamovateľka sa predstavila ako C., C. X, D. E. a uviedla, že chce nahlásiť, že sused ju prepadol, išla z pivnice. Ona bola dneska nahlásiť, lebo tu dal lešenie jej rovno pred okná, tak bola na mestskej polícii nahlásiť, oni boli za ním a teraz večer išla do pivnice pre sirup a naraz sused vyletel z dverí spitý jak delo a začal ju dusiť a pchal sa jej do dverí, jej pomaly vylomil, ťažko sa jej teraz zatvára. Potom kričala na živé raty pomoc, pomoc, tak vyletela jeho manželka aj s dcérou, že ho brali preč. Sused sa volá B.. Je u seba doma a bojí sa, lebo ide ráno do roboty, čo ona tam sama. Z uplatnenia nároku na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť A. J. K., H. vyplýva rozpis nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenej H. C. v celkovej výške 167,64 Eur. Zo záznamu o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch vyplýva, že dňa 08.06.2022 o 23:35 hod. sa na OR PZ v Kežmarku, OO PZ v Spišskej Belej dostavila oznamovateľka H. C., ktorá uviedla, že býva na adrese C. X, D. E., kde dňa 08.06.2022 sa nachádzala doma, na adrese trvalého pobytu, kde v čase o 22:40 hod. vchádzala zo spoločnej chodby do svojho bytu, kde sa vracala z pivnice. Keď odomykala vchodové dvere do svojho bytu, tak sused A. B. vyletel zo svojho bytu, ktorý je hneď oproti cez chodbu oproti jej bytu, tak začal vulgárne nadávať, že „Ty piča jedna“, kde popritom tlačil rukami na jej vchodové dvere. Ona pritom zakričala „pomoc“, kde sused A. B. jej zatlačil rukou na pravú časť tváre, aby prestala kričať. Toto konanie suseda A. B. trvalo chvíľu, niekoľko sekúnd. Následne potom vyšla z bytu oproti suseda, žena A. B., ktorá vzala suseda A. B. a išli spolu do svojho bytu. Týmto to všetko skončilo. Nevzniklo jej zranenie a nežiadala si na mieste lekárske ošetrenie. Ako A. B. tlačil rukami na jej vchodové dvere, tak mohlo dôjsť k posunutiu pántov na vchodových dverách, kde vchodové dvere nevykazovali žiadne vonkajšie poškodenie a ani narušenie celistvosti dverí.
Z dodatku k záznamu o podaní oznámenia zo dňa 13.06.2022 vyplýva, že oznamovateľka H. C. doplnila informácie k oznámeniu zo dňa 08.06.2022, kde dňa 08.06.2022 v čase o 22:40 hod., ako ju fyzicky napadol sused A. B. tak bola v šoku a v strese, kde v tom čase ako ju fyzicky napadol na chodbe bytovky pred jej dverami bytu jej vulgárne nadával a popritom kričal „Ty piča jedna, zabijem ťa“, kde popritom tlačil rukami na vchodové dvere bytu, kde následne prešli do vstupnej chodby bytu, kde sused A. B. ju zatlačil na skrinku v chodbe bytu, kde následne jej rukou zatlačil na pravú stranu tváre, aby prestala kričať „pomoc“. Fyzický útok zo strany suseda A. B. trval niekoľko minút, nevie uviesť ako dlho. Sused A. B. bol opitý, kde po tomto fyzickom napadnutí vyšla z bytu jeho manželka s dcérou, ktoré ho následne zavolali a vzali do bytu. Následne volala linku 158. Od tohto incidentu sa bojí vychádzať zo svojho bytu, pretože sa bojí o svoj život. Kvôli tejto udalosti a kvôli strachu o život prišla z Čiech jej dcéra K. C.. Odo dňa 09.06.2022 je práceneschopná, kde toho času pracuje vo firme D. D. D. v C.. Dňa 30.06.2022 má naplánovanú kontrolu u svojho obvodného lekára.Tiež uviedla, že domov si zavolala V. K., ktorý jej osádzal a montoval súčasné vchodové dvere na byte, kde na mieste zhodnotil, že na vchodových dverách do bytu sú vykrivené pánty a zle doliehajú a tým spôsobom sa dvere nedajú poriadne zamknúť. Na ďalší deň prišiel P. N. a taktiež zhodnotil, že je potrebné vchodové dvere komplet vymeniť a osadiť nové vchodové dvere do bytu. Predbežná vyčíslená suma na výmenu a osadenie nových vchodových dverí je 1000,- Eur. Zo zápisnice o ohliadke priestupku realizovanej dňa 08.06.2022 so začiatkom o 23:30 hod. a koncom o 00:00 hod. na adrese C. X, D. E. vyplýva, že vstupné vchodové dvere do bytu H. C. sú bezpečnostné, kovovej konštrukcie, nezisteného typu o rozmeroch 92 x 210 cm, v čase ohliadky nevykazujú znaky vonkajšieho poškodenia alebo narušenia celistvosti dverí. V čase ohliadky vchodové dvere pri zatváraní zle doliehajú a ťažšie sa zatvoria. Z odborného vyjadrenia vypracovaného P. N. k poškodeniu bezpečnostných dverí vyplýva suma 960,Eur za výmenu (demontáž) pôvodných bezpečnostných dverí a osadenie zárubne a (montáž) nových bezpečnostných dverí + stavebné práce spojené s montážou bezpečnostných dverí. Z faktúry č. 22025 dodávateľa P. N. – T. adresovanej odberateľovi H. C. vyhotovenej dňa 20.06.2022 vyplýva fakturovanie bezpečnostných dverí 92x210, priezor. gula 1 ks o cene 690,- Eur bez DPH a demontáž, montáž, vyspravky 1 ks o cene 110,- Eur bez DPH, cena celkom 960,- Eur s DPH, kde dátum splatnosti faktúry je 20.06.2022. Z úhrady faktúry č. 0005 vyplýva úhrada faktúry č. 22025 v sume 960,- Eur dňa 20.06.2022. Z vyjadrenia vyhotoveného P. N. T. dňa 20.06.2022 vyplýva, že oprava pôvodných bezpečnostných dverí by stála približne 1.100,- Eur, aj to by nebola záruka, že uvedené dvere budú v sto percentnom stave, keďže najviac bolo poškodené bezpečnostné kovanie s krídlom dverí, ktoré sa nedá samostatne vymeniť. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vyplýva, že poškodená H. C. bola neschopná práce od 09.06.2022 s dátumom ošetrenia 30.06.2022. Zo správy mesta D. E. o povesti obžalovaného vyplýva, že tento je ženatý, žije v spoločnej domácnosti so svojou manželkou a dvoma deťmi. Pracuje ako kuchár. V roku 2021, v mesiaci marec, bol riešený za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. m) zákona č. 372/1990 Zb. a v mesiaci september za priestupok proti verejnému poriadku podľa § 48 zákona č. 372/1990 Zb., za ktoré bol prejednaný v blokovom konaní. Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný bol rozmedzí rokov 2018 až 2022 sedemkrát priestupkovo riešený, z toho v šiestich prípadoch pre priestupky na úseku dopravy. Dňa 26.11.2022 sa dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, kedy o 09:05 hod. viedol osobné motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu s nameranou hodnotou alkoholu 0,47 mg/l vydychovaného vzduchu o 09:10 hod. Za to bol postihnutý pokutou vo výške 400,- Eur a zákazom činnosti v trvaní 16 mesiacov. Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva jeden záznam, a to odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 7T/169/2011 zo dňa 21.11.2011, ktorým bol uznaný za vinného z prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní jedného roka s podmieneným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní pätnásť mesiacov, v prípade ktorého sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený. Na základe takto vykonaného dokazovania a vyhodnotením dôkazov podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, dospel súd k bezpečnému záveru, že skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal, a že ho spáchal obžalovaný A. B.. Obžalovaný je zo spáchania skutku tak, ako bol tento ustálený vo výrokovej časti rozsudku, usvedčovaný predovšetkým výpoveďami svedkyne poškodenej H. C., svedkov P. N., C. F. K., C. C. H., znalkyne C. E. Q., vykonaným znaleckým dokazovaním, správou mestskej polície D. E., zápisnicou o obhliadke miesta činu a jej fotodokumentáciou, prepisom zvukového záznamu z prijatia oznámenia KR PZ v Prešove, ako aj ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.12.2023 vyhlásil, že je nevinný a ďalej využil svoje právo a odmietol vypovedať. Následne, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.09.2024, po vykonaní dokazovania výsluchom svedkyne poškodenej H. C., ako aj ďalších navrhovaných svedkov a znalkyne k veci vypovedal tak, že vinu odmieta v plnom rozsahu. Potvrdil, že s poškodenou H. C. sa kritického dňa večer okolo desiatej stretol, keď vyšiel z bytu a išiel odniesť smetie. Stretli sa na chodbe, kde poškodenej povedal, nech dá konečne jeho rodine pokoj. Oni totiž prerábali balkón, bolo postavené lešenie, ktoré je pravdou, že zasahovalo do okna poškodenej, ale tá namiesto toho, aby prišla za nimi a povedala, aby to lešenie posunuli to okamžite oznámila na mestskej polícii. Potom, čo poškodenej povedal tie slová začala kričať, ako keby mala hysterický záchvat. Na základe toho zvýšeného hluku vyšla z bytu jeho manželka, ktorá mu povedala, aby sa s ňou nebavil, aby išiel naspäť do bytu. Obžalovaný pripustil, že v priebehu konfliktu s poškodenou mohol z jeho strany padnúť vulgarizmus, ale poprel, že by sa poškodenej vyhrážal alebo že by ju fyzicky napadol. Súd obrane obžalovaného neuveril, nakoľko táto bola v konaní vyvrátená vyššie uvedenými usvedčujúcimi dôkazmi. Obžalovaný je zo spáchania skutku usvedčovaný v prvom rade výpoveďou svedkyne poškodenej H. C., ktorá súladne s jej výpoveďou z prípravného konania, na hlavnom pojednávaní popísala konanie obžalovaného kritického dňa v nočných hodinách, keď uviedla, že približne o 22:30 hod. bola v pivnici, z ktorej vychádzala hore k bytu a odomykala. Akonáhle už odomykala, tak v tom vyletel obžalovaný, bosí, len v trenkách a tlačil sa jej do bytu, lebo nestihla zatvoriť. Takže tlačili. On tlačil zvonku a ona zvnútra. Tým došlo k poškodeniu dverí. Poškodená ďalej popísala, ako obžalovaný vošiel a začal kričať: „Ty piča jedna, zabijem Ťa.“ Ona začala kričať o pomoc. Tak ju chytil rukou a pritlačil, aby nekričala. Pritlačil ju ku skrini v jej chodbe. A potom nevie, koľko to trvalo, ako dlho, ale vyšla suseda aj s dcérou. Nevie, či táto zavolala na suseda alebo on zbadal ju. Potom volala políciu. Výpoveď svedkyne poškodenej H. C. súd hodnotí ako logickú, vierohodnú a konzistentnú, keď táto v podstatnom zhodne vypovedala tak na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní, a ňou v trestnom konaní uvedené skutočnosti napokon zodpovedajú aj jej tvrdeniam v rámci jej vyšetrení pred ošetrujúcimi lekármi a znalkyňou z odvetvia psychiatrie C. Q.. Poškodená v rámci svojej výpovede popísala agresívne konanie obžalovaného spočívajúce vo vulgárnom nadávaní spoločne s výslovnou vyhrážkou zabitím, ktoré vyvrcholilo až fyzickým atakom zo strany obžalovaného. Bola v šoku, mala strach, aj preto po udalostiach kritickej noci, hneď na druhý deň v raných hodinách, vyhľadala lekársku pomoc, pričom bojí sa dodnes, dodnes má panický strach. Poškodená bezprostredne po skutku tento oznámila na linke 158, čo dokumentuje aj prepis zvukového záznamu z prijatia oznámenia KR PZ v Prešove, ktorému poškodená nahlásila, že keď išla z pivnice, sused B. ju prepadol, vyletel z dverí spitý jak delo, začal ju dusiť a pchal sa jej do dverí, jej pomaly vylomil, ťažko sa jej teraz zatvára. Potom kričala na živé raty pomoc, pomoc, tak vyletela jeho manželka aj s dcérou, že ho brali preč. Vyjadrila strach a obavy, nakoľko je sama doma. Je tak zrejmé, že aj zvukový záznam z prijatia oznámenia KR PZ v Prešove v podstatnom korešponduje s následnými výpoveďami poškodenej v priebehu trestného konania, čo iba podčiarkuje konzistentnosť ňou uvádzaných tvrdení. Výpoveď poškodenej H. C. je podporovaná tiež ďalšími vykonanými dôkazmi, o. i. výpoveďou svedka P. N., ktorý, aj keď nebol prítomný v mieste a čase skutku, videl rozpoloženie poškodenej, že sa muselo
stať niečo vážnejšie. Poškodená bola rozrušená a v šoku, mala veľkú obavu pred tým človekom, ktorý jej mal poškodenie dverí spôsobiť. Svedok ako odborne spôsobilá osoba sa ďalej osobitne vyjadril k mechanizmu poškodenia dverí poškodenej, keď korešpondujúc s výpoveďou poškodenej vypovedal, že k poškodeniu dverí mohlo dôjsť tak, že ich z jednej strany tlačila poškodená a z druhej strany páchateľ. Z vonkajšej strany tam musela byť veľká sila, veľký tlak, pričom na také poškodenie dverí nie je potrebné žiadne náčinie. Zároveň vylúčil, že by k poškodeniu dverí došlo kopnutím. Svedok v tejto súvislosti relevantným spôsobom ozrejmil rozpory s jeho výpoveďou z prípravného konania, keď uviedol, že predtým ho to vôbec nenapadlo, že by sa to mohlo stať takto, až na hlavnom pojednávaní, keď to spomenul obhajca. Jednoznačne zotrval na tom, že poškodenie predmetných dverí bolo možné tlakom, ak by pani zatvárala dvere, obaja by tlačili a bola by tam nejaká prekážka, pričom poškodenie bolo vidno skôr v spodnej časti dverí. To, že ku skutku došlo potvrdzujú aj následky na zdraví svedkyne poškodenej H. C., v priebehu konania objektivizované výpoveďami lekárov, svedkov C. K. a C. H., ktorí poškodenú po skutku vyšetrovali, ako aj výpoveďou znalkyne C. Q. a ňou vypracovaným znaleckým posudkom. Tieto dôkazy získané hneď od viacerých odborníkov z oblasti medicínskej vedy tak taktiež podporujú výpoveď svedkyne poškodenej a na strane druhej prispievajú k vyvráteniu verzie prezentovanej obžalovaným. Svedkyňa C. K. na hlavnom pojednávaní vypovedala, ako ju dňa 09.06.2022, teda iba niekoľko hodín po skutku, ktorý sa odohral 08.06.2022 v nočných hodinách, vyhľadala poškodená H. C., ktorá prišla s bolesťami hlavy, zvýšeným krvným tlakom, vyplašená, sťažovala sa na bolesti krčnej chrbtice a bolesti žalúdka. Uviedla, že ju napadol sused a pritlačil ju dverami, po čom z neho strach mala, celú noc nespala. Po skutku u poškodenej lekárka zistila zmeny v jej psychickom stave, bola vystrašená, nemohla ísť do práce, mala aj zvýšený krvný tlak. Zdravotný stav poškodenej si vyžiadal návštevu ďalších, odborných lekárov, kde v tejto súvislosti bolo zo strany C. K. poškodenej odporučené o. i. aj psychiatrické vyšetrenie. Psychiater, C. H. vypovedal o tom, ako mu pacientka – poškodená udávala, že dňa 08.06. podvečer ju napadol sused vo dverách vlastného bytu, potom, čo nahlásila na mestskej polícii lešenie, ktoré jej zasahovalo do okna, keď na ňu vyletel a pritlačil rukou o dvere. Odvtedy má panický strach, trasie sa, je jej zle, má búšenie srdca, odvtedy nespí. K prežitým udalostiam skutku sa vracala v podstate na každej kontrole. V priebehu liečenia sa zdravotný stav poškodenej aj vďaka naordinovanej liečbe zlepšil, avšak v auguste uviedla, že akonáhle prišla domov, zbadala dvere, že opäť začalo búšenie srdca, opäť menej spala, čo povedala v kontexte toho, že predtým bola na nejakej dovolenke, takže sa jej trošku polepšilo. V októbri hovorila, že znovu sa jej trošku prihoršil ten stav, lebo začalo vyšetrovanie, tak povedala, že opäť sa cíti horšie, spomínala búšenie srdca, bolesti žalúdka. Psychiater vypovedal o výraznom emočnom náboji u poškodenej, ktorá bola výrazne napätá, nervózna, vyslovene nepokojná. C. H. vyšetrením u poškodenej diagnostikoval adaptačnú poruchu. Zistil aj prvky posttraumatickej stresovej poruchy, na ktorej stanovenie pribúdali aj ďalšie kritériá, avšak napokon nezistil všetky potrebné diagnostické kritériá na záver posttraumatickej stresovej poruchy, preto konečnou diagnózou zostala adaptačná porucha. K identickému diagnostickému záveru ako C. H. dospela následne aj znalkyňa z odvetvia psychiatrie C. Q., ktorá pri výpovedi uviedla, že adaptačná porucha u poškodenej vznikla práve na podklade konania obžalovaného. Vychádzajúc z výsluchu ošetrujúcich lekárov a osobitne znalkyne C. Q. je zrejmé, že poškodená H. C. pred spáchaním skutku netrpela žiadnou duševnou poruchou. Po smrti manžela po covide bola vystresovaná, brala lieky na ukľudnenie iba po dobu dvoch až troch týždňov, predtým ani potom problémy nemala. Reakciu poškodenej na úmrtie manžela znalkyňa C. Q. charakterizovala ako ľahký, prirodzený smútok, vylúčila, že by sa jednalo o adaptačnú poruchu. Adaptačná porucha ako duševná porucha u poškodenej vznikla nepochybne na podklade konania obžalovaného, pričom vychádzajúc aj zo znaleckého posudku č. 125/2022, k vzniku tejto poruchy by nedošlo bez záťažovej situácie, a to napadnutia obžalovaným. Teda práve konanie obžalovaného bolo tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá zapríčinila vznik duševnej poruchy u poškodenej, pričom bez konania obžalovaného by táto u poškodenej nevznikla. Súd tak na základe vykonaného dokazovania, osobitne znaleckého dokazovania, dospel k záveru, že k vzniku duševnej poruchy – adaptačnej poruchy u poškodenej došlo práve v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného. Znalkyňa C. Q. sa zároveň vyjadrila a špecifikovala obmedzenie na obvyklom spôsobe života poškodenej po skutku, ku ktorému vypovedala aj svedkyňa C. K.. Je zrejmé, že poškodená H. C. bola v dôsledku spáchania skutku objektívne práceneschopná v období od 09.06.2022 do 31.07.2022. Mala značné zdravotné problémy psychickej povahy, keď sa bála ísť mimo svojho bytu, bola ovplyvňovaná
stavmi strachu a úzkosti, ktoré ju zneschopňovali aj čo sa týka pracovného procesu. Došlo u nej k zvýšeniu krvného tlaku, po skutku nespala, mala hnačky, bolesť hlavy. Súd tak na základe výsluchu svedkyne C. K., znalkyne C. Q., ňou vypracovaného znaleckého posudku, ako aj výpovedi poškodenej H. C., ktorá s tými korešpondovala, mal jednoznačne preukázané, že v dôsledku konania obžalovaného poškodená utrpela poruchu zdravia, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, a zároveň aj pracovnú neschopnosť v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní. Z uvedených dôkazov je zrejmé, že v období po skutku, po dobu päťdesiattri dní bola poškodená v dôsledku utrpenej poruchy zdravia závažným spôsobom ovplyvňovaná na jej obvyklom spôsobe života, a to tak, pokiaľ išlo o oblasť života súkromného, ako aj pracovného, keď bola o. i. obmedzovaná v zmysle voľného pohybu mimo bytu, pričom už keď sa nachádzala v spoločných priestoroch bytového domu, sa jej strach a úzkosť zvýrazňovali a boli tiež doprevádzané búšením srdca, nevoľnosťou, čo dokonca viedlo poškodenú k tomu, že prechodne zmenila miesto jej pobytu. Tieto značné zdravotné problémy poškodenú zneschopňovali taktiež v pracovnom procese. Súd zároveň považoval dĺžku trvania pracovnej neschopnosti po dobu päťdesiattri dní za proporcionálnu k poškodeniu zdravia poškodenej, keď aj podľa záverov znaleckého posudku č. 125/2022, pri diagnóze adaptačná porucha, pri liečbe špecialistom, v tomto prípade psychiatrom, sa pacient vráti k normálnemu životu za dva až tri mesiace, ktorej dobe dĺžka zníženej pracovnej spôsobilosti v trvaní päťdesiattri dní zodpovedá. Konformne s uvedeným vyznievajú tiež závery znaleckého dokazovania charakterizujúce osobnosť obžalovaného a poškodenej H. C., obsiahnuté v znaleckých posudkoch č. 13/2023 a č. 15/2023 vypracovaných znalkyňou z odboru psychológia K. U. F.. Táto znaleckým vyšetrením u obžalovaného zistila, že tento je osobou náladovou, so sklonom k explozivite, u ktorého v afektívne napätých situáciách možno očakávať neadekvátne správanie, prítomné sú u neho znaky nadmerného užívania alkoholu. Vo všeobecnosti dokáže správne vnímať a následne popísať prežité udalosti, avšak s určitou mierou skreslenia, ktorá súvisí s jeho tendenciou ukazovať sa v lepšom svetle, skrývať svoje pohnútky, pričom táto tendencia sa s veľkou pravdepodobnosťou prejavila aj pri jeho popise vyšetrovaného skutku. Znalecké dokazovanie z odboru psychológie tak iba ešte väčšmi a výraznejšie podporuje záver o účelovosti tvrdení obžalovaného pri popise skutku. Práve snaha ukázať sa v lepšom svetle a tendencia k zbavovaniu sa zodpovednosti s veľkou pravdepodobnosťou podľa znalkyne ovplyvnili výpoveď obžalovaného, čo z psychologického hľadiska znižuje objektivitu jeho vyjadrení. Na druhej strane, aj keď v prípade poškodenej H. C. znalkyňa zistila sklon k zveličovaniu a k výrazne subjektívnemu popisu udalostí, čo je potrebné brať do úvahy pri posudzovaní jej výpovede, jednoznačne konštatovala, že poškodená nemá sklon k vymýšľaniu, pričom to, čo si nezapamätá nemá tendenciu dopĺňať na podklade svojich predpokladov, či skúseností. Má dobrú mechanickú a vizuálnu pamäť, nie je sugestibilná, preto nie je pravdepodobné, aby jej výpoveď bola ovplyvnená inými osobami. Priebeh skutku popisovala pri znaleckom vyšetrení podobne ako vo svojej výpovedi, na kontrolné otázky odpovedala adekvátne, bez dopĺňania nových okolností. V súvislosti takýmito závermi znaleckého dokazovania sa žiada doplniť, že s výnimkou výpovede samotného obžalovaného, ktorá v kontexte vykonaného dokazovania bola vyhodnotená ako tendenčná a účelová, v priebehu konania nevyplynuli také dôkazy, ktoré by tvrdenia poškodenej o skutku vyvracali, či viedli k záveru o tom, že by jej výpoveď bola vymyslená, práve naopak, zistené skutočnosti z početného množstva ďalších vo veci vykonaných dôkazov výpoveď poškodenej výrazným spôsobom podporujú a prispievajú k vierohodnosti ňou uvádzaných tvrdení. Rovnako aj skutočnosti vyplývajúce zo zápisnice o ohliadke miesta činu podporujú výpoveď svedkyne poškodenej o priebehu skutku. Obžalovaný potvrdil verbálny konflikt s poškodenou, avšak vylúčil akýkoľvek fyzický kontakt s ňou, či to, že by bol v byte, či na rozhraní bytu poškodenej C.. O tom, že výpoveď obžalovaného je v tomto smere účelová, popri výpovediach svedkyne poškodenej, svedka P. N., ako aj ďalších vyššie uvedených dôkazoch, osobitne znaleckom dokazovaní z odboru psychológie, svedčí taktiež obsah zápisnice o ohliadke miesta činu, vykonanej krátko po skutku, z ktorej vyplýva zistenie o zlom doliehaní a ťažšom zatváraní vstupných vchodových dverí do bytu H. C., tak ako o tom aj poškodená vypovedala. S poukazom na uvedené to teda v žiadnom prípade nie je „iba“ výpoveď svedkyne poškodenej H. C., ktorá obžalovaného usvedčuje zo spáchania stíhaného skutku, tak, ako to v priebehu konania prezentovala obhajoba. Obžalovaný je v predmetnej trestnej veci totiž usvedčovaný celým radom ďalších vo veci vykonaných dôkazov, ktoré výpoveď obete, poškodenej H. C. výrazným spôsobom podporujú a spolu s výpoveďou poškodenej vytvárajú ucelenú reťaz priamych a nepriamych dôkazov, ktoré obžalovaného zo spáchania stíhaného skutku usvedčujú.
Pokiaľ ide o výpovede ďalších v priebehu trestného konania vypočutých svedkov, svedkyňa I. B., manželka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a odmietla vypovedať a svedkovia E. D., H. T. a I. D. sa ku skutku vyjadriť nevedeli, nakoľko pri tomto osobne prítomní neboli. Obhajoba tiež poukazovala na osobnosť obžalovaného, ktorý má byť pokojnej a rozvážnej povahy, čo znamená, že poškodenej by nijako neublížil a na niečo také ani nemal jediný dôvod. Súd sa však, aj s prihliadnutím na vykonané znalecké dokazovanie z odboru psychológie, ako aj skutočnosti vyplývajúce z odpisu registra trestov obžalovaného, s touto argumentáciou obhajoby nestotožnil. V súvislosti s osobnosťou obžalovaného je potrebné dať do pozornosti už vyššie konkretizované závery znaleckého posudku č. 13/2023 znalkyne z odboru psychológia, ktorá pri osobnosti obžalovaného konštatovala, že tento je náladový, so sklonom k explozivite. Agresivita je u neho vyvažovaná úzkosťou. Má sklony k neadekvátnemu správaniu v emocionálne vypätých situáciách. Je impulzívny, často koná v záujme znižovania vlastnej agresivity. Ak sa u neho prejaví agresívne správanie, jedná sa o správanie pod vplyvom nespracovaných afektov, nie o plánované agresívne správanie. Prítomné sú u neho znaky nadmerného užívania alkoholu. Z uvedeného je zrejmé, že závery odborného skúmania osobnosti obžalovaného preukazujú, že povaha stíhaného skutku zodpovedá osobnosti obžalovaného. Na tomto mieste je zároveň navyše potrebné doplniť, že v prejednávanej veci nejde o prvý prípad, kedy sa obžalovaný dopustil protiprávneho konania násilnej povahy. Vychádzajúc z odpisu registra trestov, obžalovaný už bol v minulosti právoplatne uznaný za vinného zo spáchania trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Teda z uvedeného je zrejmé, že konania povahou obdobného sa obžalovaný v minulosti už dopustil, čo iba podporuje záver o tom, že spáchanie skutku v predmetnej veci sa nevymyká osobnosti obžalovaného. Na uvedenom konštatovaní pritom nič zásadné nemení skutočnosť, že v konaní vypočutí svedkovia – susedia obžalovaného uviedli, že týmto osobne problém nemali. Na tomto mieste je zároveň potrebné uviesť, že obžalovaný na svoje konanie mal dôvod. V konaní bolo preukázané, že už v čase pred skutkom bola povaha susedského vzťahu medzi obžalovaným a poškodenou napätá, čo napokon vyplynulo aj z výpovede samotného obžalovaného, ale aj svedkyne E. D.. V kontexte uvedeného, motív konania obžalovaného súd vzhliadol v skutočnostiach skutku predchádzajúcich, kedy nahromadené napätie z dlhodobých konfliktov medzi obžalovaným a poškodenou vyvrcholilo v deň skutku, kedy iba niekoľko hodín pred útokom obžalovaného, v popoludňajších hodinách, poškodená nahlásila postavené lešenie pred domom, v ktorom býva, ktoré mal postaviť obžalovaný, ktoré sčasti zasahovalo aj do jej okna. Výsledkom preverenia hliadkou na mieste malo byť ukončenie prác na druhý deň, keď lešenie malo byť postavené bez povolenia na pozemku mesta D. E., voči ktorému majú oznamovaciu povinnosť. Obžalovaný tak následne svoju nespokojnosť a frustráciu z toho, ako vec riešila poškodená túto v nočných hodinách rovnakého dňa konfrontoval a dopustil sa násilného konania popísaného v skutkovej vete výrokovej časti rozsudku. Nadväzujúc na vyššie uvedené závery znalkyne z odboru psychológie, toto agresívne správanie sa u neho prejavilo ako výsledok nespracovaného podnetu o oznámení postaveného lešenia na polícii zo strany poškodenej. Na základe vykonaného dokazovania mal tak súd za bezpečne preukázané, že skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal a že tento spáchal obžalovaný A. B.. V porovnaní s podanou obžalobou súd vykonal úpravy v skutkovej vete, keď vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne preukázané, že by obžalovaný svojím konaním poškodenej spôsobil podliatinu a opuch na pravej strane tváre. Svedkyňa C. K. v tejto súvislosti vypovedala, že poškodenej H. C. bolo, popri neurotickej poruche, diagnostikované aj povrchové poranenie časti hlavy, avšak túto diagnózu ďalej bližšie nešpecifikovala, pričom ona na poškodenej nevidela fyzické poranenie, ani v oblasti hlavy. Súd tiež precizoval dobu pracovnej neschopnosti poškodenej, ktorá vychádzajúc z vykonaného dokazovania trvala od 09.06.2022 do 31.07.2022. Súd tak na základe vyššie uvedeného mal za preukázané, že obžalovaný A. B. inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví. Zároveň, obžalovaný poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu.
Obžalovaný týmto svojím konaním po objektívnej stránke naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona a prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona. Obžalovaný ako plne trestnoprávne zodpovedný subjekt, aj s prihliadnutím na jeho predchádzajúce odsúdenie za násilnú trestnú činnosť, vedel, že svojím konaním môže ohroziť, resp. porušiť záujem chránený zákonom, t. j. záujem štátu na ochrane ľudského zdravia a záujem štátu na ochrane vlastníckeho práva, a tým, že poškodenú H. C. spôsobom popísaným v skutkovej vete rozsudku verbálne ako aj fyzicky napadol, za použitia vyhrážky, takéto ohrozenie, resp. porušenie chráneného záujmu spôsobiť chcel. Obžalovaný mal vedomosť o osobných pomeroch poškodenej, že táto je vdovou, po úmrtí manžela, žijúcou v byte sama, vo veku blízkom dôchodkovému veku, avšak ani tieto okolnosti mu nezabránili v jeho násilnom konaní voči poškodenej spočívajúcom v tlačení silou na dvere a napokon pretlačení poškodenej, ktorému táto ako slabšie fyzicky disponovaná napriek snahe nedokázala zabrániť, v chytení úst a násilnom pritláčaní tváre o skriňu. V ďalšom pokračovaní v útoku pritom obžalovanému zabránila iba intervencia jeho manželky. Prihliadajúc aj na spôsob tak verbálneho, ako aj fyzického útoku a jeho intenzitu charakterizovanú značnou mierou agresivity, ako aj povahu obete je zrejmé, že obžalovaný konal v úmysle poškodiť cudziu vec a ublížiť na zdraví poškodenej, kedy však došlo preukázateľne k ťažkej ujme na zdraví poškodenej, ako k nedbanlivostnému následku konania obžalovaného. S poukazom na uvedené sa súd nestotožnil s názorom obhajoby navrhujúcej aplikáciu § 10 ods. 2 Trestného zákona, nakoľko berúc do úvahy spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepochybne vyššia ako nepatrná. Pokiaľ ide o výšku spôsobenej škody, táto bola v konaní ustálená výsluchom svedka P. N., ním vypracovaným odborným vyjadrením, ako aj faktúrou č. 22025 dodávateľa P. N. – T. adresovanej odberateľovi H. C. a úhradou faktúry č. 0005, z ktorých vyplýva suma 960,- Eur za výmenu (demontáž) pôvodných bezpečnostných dverí a osadenie zárubne a (montáž) nových bezpečnostných dverí, ako aj stavebné práce spojené s montážou bezpečnostných dverí, ktorá suma bola aj poškodenou uhradená. Na margo vyjadrenia obhajoby, ktorá v priebehu konania výšku škody namietala súd poukazuje na ustanovenie § 126 ods. 1 Trestného zákona, ktoré stanovuje kritériá určovania výšky škody dvoma spôsobmi, ktoré sú hierarchicky usporiadané. Prvým z týchto kritérií je určenie výšky škody podľa ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom útoku, v čase a mieste činu obvykle predáva. Vykonaným dokazovaním, osobitne výsluchom svedka P. N., bolo preukázané, že vchodové bezpečnostné dvere, ktoré boli predmetom útoku obžalovaného, sa v čase skutku už nevyrábali a nevyrábajú, čo neumožňovalo určenie výšky škody podľa prvého kritéria. Druhým spôsobom je určenie výšky škody vychádzajúc z účelne vynaložených nákladov na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci alebo na uvedenie do predošlého stavu, ktorý spôsob určenia výšky škody bol aplikovaný aj v prejednávanej veci. Podľa výpovede svedka P. N. a ním vypracovaného odborného vyjadrenia poškodenie dverí bolo takej povahy, že prípadná oprava by bola nákladná a komplikovaná, nakoľko bolo poškodené kovanie, ktoré, aj keby vymenili, bolo by potrebné toho veľa kombinovať. Z odborného vyjadrenia zo dňa 20.06.2022 vyplýva, že oprava pôvodných bezpečnostných dverí by stála približne 1.100,- Eur, aj to by nebola záruka, že uvedené dvere budú v stopercentnom stave. Z uvedeného dôvodu navrhol výmenu dverí, kde suma za výmenu (demontáž) pôvodných bezpečnostných dverí, osadenie zárubne a (montáž) nových bezpečnostných dverí a stavebné práce spojené s montážou bezpečnostných dverí predstavovali sumu 960,- Eur. Osadené bezpečnostné dvere pritom podľa výpovede svedka predstavujú dvere z bezpečnostného hľadiska v zásade také, ako mala predtým, nejde o dvere vyššej triedy bezpečnosti, a teda dvere vyššej kategórie, čo dokumentuje, že ide o vec obdobnú ako bol predmet útoku. V podanej obžalobe skutok kladený obžalovanému za vinu prokurátor právne kvalifikoval aj ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v konaní bolo preukázané, že obžalovaný sa v priebehu skutku poškodenej o. i. vyhrážal zabitím, po ktorom sa dopustil aj fyzickej agresivity zavŕšenej až prichytením úst poškodenej a pritlačením jej tváre o skriňu. Zároveň samotná poškodená v priebehu jej výsluchu opakovane vyjadrila jej strach a obavy, ktoré mala počas skutku, a ktoré doposiaľ má, ktoré skutočnosti vyplynuli aj z výsluchu svedkov – lekárov, ktorí poškodenú ošetrovali a znaleckého dokazovania. Je tak zrejmé, že konanie obžalovaného naplnilo aj znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona.
V prejednávanej trestnej veci bol však obžalovaný uznaný za vinného o. i. aj pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, keď svojím konaním spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. Na tomto mieste súd poukazuje na to, že ak páchateľ splní pri zachovaní toho istého skutku hrozbu ťažkej ujmy, bude prečin podľa § 360 Trestného zákona spravidla konzumovaný závažnejším poruchovým trestným činom, napríklad úkladnej vraždy a vraždy podľa § 144 a § 145 Trestného zákona, ublíženia na zdraví podľa § 155 Trestného zákona, ku ktorým je vo vzťahu subsidiarity, ale i trestným činom všeobecného ohrozenia podľa § 284 TZ (porov. ŠÁMAL, Pavel a kol. Trestní zákoník: Komentář – díl II, 6. vydání, Praha: C. H. Beck, 2004, str. 1189). Za takýto konzumujúci trestný čin možno podľa názoru súdu považovať tiež trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona v jeho kvalifikovanej skutkovej podstate odseku 3 písmena c), charakterizovaný následkom spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví poškodeného. Na základe uvedeného tak súd dospel k záveru, že aj keď obžalovaný v prejednávanej veci svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania, tento je konzumovaný závažnejším poruchovým trestným činom, a to prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona. Za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody na dva roky až päť rokov. Za prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody až na dva roky. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 4, alinea prvá, Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. Nakoľko obžalovaný sa svojím konaním dopustil dvoch trestných činov, súd v rámci výroku o treste aplikoval § 41 ods. 1 Trestného zákona a ukladal úhrnný trest podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona, ktorý v danom prípade predstavuje trestný čin najprísnejšie trestný. U obžalovaného A. B., ktorý spáchanie skutku poprel, súd nevyhodnotil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Na druhej strane bola vyhodnotená jedna priťažujúca okolnosť, a to, že obžalovaný spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) Trestného zákona). Aj keď obžalovaný v minulosti bol súdne trestaný, ide o odsúdenie, ktoré je toho času zahladené, preto súd toto nevyhodnotil ako priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona. V nadväznosti na ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona je potrebné poukázať, že dňa 06.08.2024 nadobudla účinnosť novela Trestného zákona vykonaná zákonom č. 40/2024 Z. z., ktorú súd v prejednávanej veci vyhodnotil ako pre páchateľa priaznivejšiu. Trestný zákon v znení účinnom do 05.08.2024 v prípade prevažujúceho pomeru priťažujúcich okolností zakotvoval zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu (§ 38 ods. 4 Trestného zákona v znení účinnom
do 05.08.2024), čo by v predmetnom prípade znamenalo, že trestná sadzba trestu odňatia slobody by predstavovala tri roky až päť rokov odňatia slobody. Nakoľko novelizované znenie Trestného zákona takúto modifikáciu trestnej sadzby neobsahuje, čo je nepochybne pre páchateľa priaznivejšie, súd pristúpil k aplikácii Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024. Súd ďalej pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol na vyššie konkretizovaný spôsob spáchania činu a jeho následky v podobe ťažkej ujmy na zdraví poškodenej, ktoré by však, nemali byť trvalého charakteru, a násilnú povahu spáchanej trestnej činnosti. Taktiež nemožno opomenúť nekritický postoj obžalovaného k ním spáchanej trestnej činnosti a absenciu úsilia o náhradu škody a dosiahnutie urovnania s poškodenou. Na strane druhej je v súvislosti s osobou obžalovaného potrebné uviesť, že tento, aj keď v minulosti bol súdne trestaný, a to pre druhovo obdobnú trestnú činnosť, nejde v jeho prípade o osobu výrazne kriminálne narušenú. K okolnostiam prípadu je žiaduce tiež konštatovať, že čin nebol spáchaný rafinovaným, alebo vyslovene brutálnym spôsobom, ale skôr išlo o ventilovanie emócií, nešlo o skutok vopred plánovaný ani premyslený a čin bol výsledkom konfliktnej situácie medzi obžalovaným a poškodenou prameniacej aj z ich vzájomných nezhôd. Obžalovaný pritom svojím konaním nespôsobil neodstrániteľný či mimoriadne závažný následok. Súd tiež prihliadol na to, že obžalovaný je pracovne činný, vedie rodinný život, je ženatý, otcom dvoch detí, ktoré sú závislé aj na jeho zárobku a príjmoch, kde výkonom nepodmienečného trestu by bola citeľne zasiahnutá jeho rodina. Berúc tak do úvahy všetky okolnosti relevantné pre ukladanie trestu súd dospel k záveru, že zákonným a primeraným bude v danom prípade úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov, teda na samotnej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zároveň, aj s prihliadnutím na osobu obžalovaného mal súd za to, že na obžalovaného nie je nevyhnutné pôsobiť trestom odňatia slobody, ktorý by bol spojený s jeho výkonom, preto výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov, počas ktorej je obžalovaný povinný viesť riadny život a preukázať tak, že výkon trestu odňatia slobody nie je potrebný. Takto uložený trest, podľa názoru súdu, v sebe obsahuje tak požadovaný prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu), ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti). Pokiaľ ide o náhradu škody, svedkovia poškodení A. J. K., H. a D. K. si nárok na náhradu škody riadne a včas uplatnili. Keďže z vykonaného dokazovania, osobitne z vyčíslenia A. J. K., H. o vynaložených liečebných nákladoch za zdravotnú starostlivosť poskytnutú poistencovi H. C. a z potvrdenia D. K. o vyplatených nemocenských dávkach, mal súd uplatnené nároky za preukázané, zaviazal obžalovaného povinnosťou nahradiť škodu uvedeným poškodeným v uplatnenej a preukázanej výške. V súvislosti s nárokom na náhradu škody uplatneným svedkyňou poškodenou H. C. mal súd za preukázaný nárok na náhradu škody titulom poškodenia bezpečnostných vchodových dverí v uplatnenej výške 960,- Eur, ktorá sa zároveň aj premietla do skutkovej vety vyhláseného rozsudku. Pokiaľ ide o nárok spočívajúci v náhrade ušlej mzdy vo výške 700,- Eur, tento súd na základe vykonaného dokazovania preukázaný nemal, poškodenej boli pritom navyše počas doby trvania pracovnej neschopnosti vyplácané nemocenské dávky, kde v tomto smere by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by presahovalo potreby trestného konania, preto súd poškodenú H. C. so zvyškom uplatneného nároku odkázal na civilný proces. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. - inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví, - poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Poprad. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.