Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 2T/70/2023 8723010563 06. 11. 2024 Mgr. Lukáš Hvizdoš ECLI:SK:OSPP:2024:8723010563.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad, samosudcom Mgr. Lukášom Hvizdošom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06. novembra 2024 v Kežmarku, takto rozhodol: Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXXXX/XX, C., uznáva
sa
za vinného, že
obžalovaný A. B. s úmyslom získať úver, dňa 03.03.2017 v C. na pobočke spracovateľského centra C., D. XXXX/X, požiadal E. F., G. so sídlom D. H. X, XXX XX F. XX, IČO:XXXXXXXX o poskytnutie hypotekárneho úveru vo výške 140.000,-€, kde v žiadosti o flexihypotéku, ktorú toho istého dňa osobne podpísal, uviedol, že je od mesiaca máj 2016 zamestnancom spoločnosti F. I., so sídlom J. XXX/XX, C. X, K. J., IČO:XXXXXXX, jeho základný mesačný príjem je vo výške 5.550,-€ a zároveň k svojej žiadosti predložil občiansky a vodičský preukaz, potvrdenie o príjme zo závislej činnosti overené podpisom a pečiatkou spoločnosti F. I., pracovnú zmluvu zo dňa 06.05.2016 a výpisy z osobného účtu z C. F., G. za mesiace 08/2016 až 01/2017, kde následne ústredím E., G. došlo k overeniu výpisov z osobného účtu z C. F., G., kde pracovníkom C. F., G. bolo zistené, že predložené výpisy z účtu sú falzifikáty a nezodpovedajú skutočnosti, na základe čoho mu bol predmetný úver E. F., G. zamietnutý a teda v žiadosti o poskytnutie úveru vedome uviedol nepravdivé údaje ohľadom svojho príjmu a schopnosti splácať poskytnutý úver, avšak k poskytnutiu požadovaného úveru vo výške 140.000,- € nedošlo, teda sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, v úmysle vylákať od iného úver tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie úveru, a tak mu spôsobiť väčšiu škodu, čím
spáchal
zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona. Za to mu súd ukladá: Podľa § 222 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, peňažný trest vo výške 3.000,- (tritisíc) Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona, pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šiestich) mesiacov. odôvodnenie: Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad podal dňa 01.08.2023 na Okresný súd Poprad obžalobu pod č. 2 Pv 8/23/7706-11 zo dňa 01.08.2023 na obvineného A. B., pre skutok tak, ako je uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku, ktorý právne kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 5 písm. a) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. B., ako aj ďalej uvedenými listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovné: V rámci prednesu obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.11.2024, prokurátor uviedol, že vzhľadom na novelu Trestného zákona účinnú od 06.08.2024 predmetný skutok právne kvalifikuje, a teda mení právnu kvalifikáciu na zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona. Zároveň upravil právnu vetu, a to tak, že v závere text: „škodu veľkého rozsahu“ upravil na text „väčšiu škodu“. Na tomto hlavnom pojednávaní bol obžalovaný A. B. poučený o tom, že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, vo vzťahu k zmenenej právnej vete a právnej kvalifikácii, ktoré boli v prospech obžalovaného, môže urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po zákonnom poučení urobil obžalovaný vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, a to, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu v obžalobe prokurátora kladie za vinu a úprimne skutok ľutuje. Súd tak po splnení zákonných podmienok podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o vine zo spáchania stíhaného skutku, tak ako bol tento uvedený v podanej obžalobe, právne kvalifikovaného ako zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, keďže na podklade dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní a v kontexte priznania obžalovaného na hlavnom pojednávaní, ktorý zmenu svojho postoja ku skutku kladenému mu za vinu v konaní pred súdom dostatočne odôvodnil, súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného. Súd následne v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že vedie riadny život, pracuje aj so ženou. Chcú budovať rodinu. Má rešpekt voči tomu, čo spáchal, alebo nie rešpekt, ale úprimne to ľutuje, čo sa stalo. Žije riadny život. Založil si vlastnú firmu, robí s alternatívnou energiou, s fotovoltikou a buduje zelené elektrárne, čo ho baví. Chce napredovať ďalej, rásť, tvoriť zelenšiu spoločnosť. Jeho osobné a pracovné pomery by mu umožňovali zaplatiť peňažný trest, pokiaľ by mu bol uložený. S manželkou vlastní rodinný dom v C.. Presťahovali sa do C. kvôli práci. Má firmu, kde podniká s fotovoltikou a jeho mesačný príjem je nejakých 1.500,- Eur až 2.000,- Eur v čistom. K výdavkovým pomerom uviedol, že spláca hypotéku nejakých 890,- Eur. Má ďalšiu hypotéku na byt, ktorý vlastní v C.. Tam je nejakých okolo 250,- Eur. Okolo 100,- Eur stojí elektrina a také bežné ako strava a iné bežné náklady okolo 300,- Eur, 400,- Eur. Napriek výdavkom by bol spôsobilý prípadne uložený peňažný trest zaplatiť. Podľa správy o povesti vypracovanej obcou L. obžalovaný je prihlásený k trvalému pobytu v obci, ale v mieste trvalého bydliska sa nezdržiava. Menovaný je ženatý. V období, keď sa zdržiaval v obci, sa správal slušne, komisiou verejného poriadku nebol riešený. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ päťkrát priestupkovo riešený, pričom vo všetkých prípadoch sa jednalo o priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Za priestupok zo dňa 27.08.2018, kedy prekročil povolenú rýchlosť, mu bola v blokovom konaní uložená pokuta vo výške 50,- Eur, za priestupok zo dňa 25.05.2019, kedy prekročil povolenú rýchlosť, mu bola v blokovom konaní uložená pokuta vo výške 150,- Eur, za priestupok zo dňa 01.06.2019, kedy prekročil povolenú rýchlosť, mu bola v rozkaznom konaní uložená pokuta vo výške 150,- Eur, za priestupok zo dňa 04.05.2021, kedy ako vodič počas vedenia motorového vozidla obsluhoval telefónny prístroj, mu bola v blokovom konaní uložená pokuta vo výške 20,- Eur a za priestupok spáchaný dňa 23.08.2021, kedy ako účastník cestnej
premávky neuposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia, mu bola v blokovom konaní uložená pokuta vo výške 40,- Eur. Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný nebol súdne trestaný. Vykonaným dokazovaním a priznaním viny obžalovaným A. B. dospel súd k jednoznačnému záveru, že skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal a je trestným činom. Ohľadne posúdenia otázky, kto uvedený skutok spáchal, súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného A. B.. Podľa súdu je nepochybné, že obžalovaný sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, v úmysle vylákať od iného úver tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie úveru, a tak mu spôsobiť väčšiu škodu. K dokonaniu trestného činu, teda vyplateniu úveru obžalovanému bankou nedošlo, a to výlučne len z dôvodu obozretnosti banky a jej aktívnym pričinením spočívajúcom v preverení tvrdení a dokladov predložených obžalovaným. Z hľadiska právnej kvalifikácie sa obžalovaný dopustil zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona. V súvislosti s právnou kvalifikáciou konania obžalovaného, a v tomto smere správnou modifikáciou právnej vety a právnej kvalifikácie prokurátorom na hlavnom pojednávaní, súd uvádza, že dňa 06.08.2024 nadobudla účinnosť novela Trestného zákona č. 300/2005 Z. z., vykonaná zákonom č. 40/2024 Z. z., v dôsledku ktorej sa škodou malou rozumie škoda prevyšujúca sumu 700,- Eur, škodou väčšou rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000,- Eur, značnou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 250 000,- Eur a škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 650 000,- Eur. Táto zmena Trestného zákona, týkajúca sa úpravy výšky škody, tak v prejednávanej veci mala za následok zmenu v kvalifikácii konania obžalovaného, ktora zmena bola v jeho prospech. Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k zmene zákonného znaku skutkovej podstaty trestného činu, a to výšky spôsobenej škody, ktorá v predmetnom konaní bola ustálená v sume 140 000,- Eur, bolo potrebné, za použitia § 2 ods. 1 Trestného zákona, konanie obžalovaného právne kvalifikovať ako zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona v jeho novelizovanom znení účinnom od 06.08.2024, nakoľko výška škody ustálená v prejednávanej veci predstavovala škodu väčšiu (prevyšovala sumu 20 000,- Eur, ale zároveň neprevyšovala sumu 250 000,- Eur). Subjektívna stránka konania obžalovaného je daná formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Trestného zákona. Obžalovaný A. B., ako plne trestnoprávne zodpovedný subjekt, chcel, spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, t. j. záujem štátu na ochrane majetkových práv oprávnených osôb. Za zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody na dva roky až osem rokov. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a
právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu. Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V predmetnej trestnej veci obžalovaný vo vzťahu ku skutku kladenému mu za vinu, ktorého sa dopustil dňa 03.03.2017, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, a to na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.11.2024, kedy súd vyhlásenie o tom, že je vinný zo spáchania stíhaného skutku uznesením prijal. Vyhlásenie obžalovaného vo vzťahu k priznanému skutku uvedenom v obžalobe, ako aj prijatie jeho vyhlásenia zo strany súdu boli realizované po dni 06.08.2024, kedy nadobudla účinnosť novela Trestného zákona vykonaná zákonom č. 40/2024 Z. z. Z dôvodov, ktoré už boli vyššie konkretizované, bolo konanie páchateľa trestného činu v prejednávanej veci, s prihliadnutím na ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona, posúdené podľa Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024. Pri rozhodovaní o vine a treste pritom súd vychádza z jedného právneho predpisu, a teda vždy sa použije, vo všetkých smeroch, buď len právo účinné v čase spáchania činu alebo len právo neskoršie (R 32/1951), pričom vždy je potrebné použiť súhrn trestnoprávnych noriem ako celok. Vzhľadom na uvedené súd aj pri rozhodovaní o treste za protiprávne konanie obžalovaného postupoval v zmysle Trestného zákona účinného po 06.08.2024, kedy právna úprava po 06.08.2024 bola pre obžalovaného priaznivejšia. Proces ukladania trestov v trestnom konaní závisí od dvoch skupín podstatných okolností – okolností spáchaného skutku a okolností na strane páchateľa, pričom niektoré atribúty sa môžu aj prelínať. V zmysle ustanovenia § 33a ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa. U obžalovaného, ktorý sa k spáchaniu trestného činu priznal a svoje konanie úprimne oľutoval, súd vyhodnotil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Obžalovaný neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny, a to dokonca bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Obžalovaný týmto jednak prispel k podstatnému urýchleniu trestného konania a zároveň tak vyjadril svoj negatívny postoj k ním spáchanej trestnej činnosti, ktorú v priebehu súdneho konania opakovane oľutoval. Pri skúmaní doterajšieho života obžalovaného bolo zistené, že tento doposiaľ nebol súdne trestaný, avšak dopustil sa piatich priestupkov, z toho v dvoch prípadoch priestupkov za ktoré bol riešený pokutou vo výške 150,- Eur, teda vyššej výšky. Aj keď v tomto smere, poukazujúc na zistenia z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR, nebola vyhodnotená poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, je potrebné uviesť, že obžalovaný sa v minulosti nedopustil protiprávneho konania obdobnej povahy ako v prejednávanej veci. Doposiaľ nespáchal žiadny trestný čin, pričom evidované priestupky boli druhovo odlišnej povahy, na ktoré skutočnosti súd aj prihliadal. U obžalovaného súd nevyhodnotil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Popri vyššie uvedenej prevahe poľahčujúcich okolností a takmer bezúhonného doterajšieho života obžalovaného súd pri rozhodovaní o druhu treste a jeho výmery zobral do úvahy ďalšie okolnosti relevantné pre výrok o treste, o. i. týkajúce sa osoby obžalovaného, jeho rodinných a osobných pomerov, ako aj postoja k trestnej činnosti a následku trestného činu. U obžalovaného, ktorý v priebehu hlavného pojednávania zaujal kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti a svoje konanie opakovane oľutoval, možno, aj vzhľadom na jeho osobu charakterizovanú listinnými dôkazmi, vyjadriť presvedčenie, že si svoje konanie uvedomil a v budúcnosti sa bude podobnému správaniu vyhýbať. Na tomto mieste je potrebné akcentovať, že v prejednávanej veci zo strany obžalovaného nedošlo k dokonaniu trestného činu. Obžalovaný sa dopustil úverového podvodu v štádiu pokusu, kde jeho konaním nedošlo k spôsobeniu žiadnej škody, nakoľko k poskytnutiu úveru nedošlo. Napokon ani poškodená spoločnosť E. F., G. si v konaní žiadny nárok na náhradu škody voči obžalovanému
neuplatnila, keďže žiadna škoda jej nevznikla. Súd v tomto smere zároveň prihliadol na to, do akej miery sa konanie obžalovaného priblížilo k dokonaniu trestného činu, okolnosti a dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo, keď k dokonaniu trestného činu, teda vyplateniu úveru obžalovanému bankou nedošlo z dôvodu obozretnosti banky a jej aktívnym pričinením spočívajúcom v preverení tvrdení a dokladov predložených obžalovaným. Pri ukladaní trestu súd zohľadnil aj časové hľadisko a odstup od spáchania skutku, kedy k žalovanej trestnej činnosti došlo ešte dňa 03.03.2017, a v tomto smere aj dĺžku prípravného konania. Obžalovaný nebol súdne trestaný, a teda v prípade ukladania trestu sa súd zaoberal výchovným účelom trestu a individuálnou prevenciou, aj keď nemožno opomenúť aj význam trestu z hľadiska generálnej prevencie. Výchovný účel trestu pri jeho ukladaní musí zohľadňovať aj výchovné pôsobenie celého trestného stíhania na obžalovaného. Aj samotné súdne pojednávanie a prejednanie tejto veci pred súdom, samo o sebe predstavuje pre obžalovaného dostatočné ponaučenie zo svojho správania a bude pre neho podľa presvedčenia súdu výstrahou do budúcna. Osoba obžalovaného na tento záver dáva predpoklady. Pri zohľadnení všetkých okolností relevantných pre ukladanie trestu, osobitne osoby páchateľa, jeho doterajšieho života, pomerov, možnosti nápravy a postoja k trestnej činnosti, vývojového štádia trestného činu, absencie akejkoľvek škody a doby uplynulej od spáchania trestného činu, mal súd za to, že účel trestu u obžalovaného je možné dosiahnuť uložením alternatívneho trestu, a to peňažného trestu, na ktorého uloženie boli splnené zákonné podmienky. V tomto smere je potrebné poukázať taktiež na ustanovenie § 34 ods. 4 Trestného zákona v jeho novelizovanom znení, v zmysle ktorého, súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Uvedené okolnosti dôležité pre ukladanie trestu, a v rámci nich obzvlášť spôsob života obžalovaného pred, ako aj po spáchaní skutku objektivizovaný vykonanými listinnými dôkazmi, ako i doba uplynulá od spáchania skutku, viedli súd k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu v prejednávanom prípade nie je nevyhnutné uloženie trestu odňatia slobody. Súd na hlavnom pojednávaní skúmal tak osobné, rodinné, ako aj majetkové pomery obžalovaného. Uloženie alternatívneho trestu umožňovali o. i. aj poznatky o osobe obžalovaného a jeho pomeroch. S poukazom na to, že obžalovaný je pracovne činný, podniká, kde aj jeho výdavkové pomery nie sú prekážkou v zaplatení peňažného trestu, prihliadajúc na odpis z registra trestov obžalovaného, ako aj výpis z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR, z ktorého vyplývajú priestupky povahou nesúvisiace s predmetnou trestnou činnosťou, súd dospel k záveru, že zákonným a primeraným je v danom prípade peňažný trest vo výške 3.000,- (tritisíc) Eur, za súčasného uloženia náhradného trestu odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený. Súd pri ukladaní peňažného trestu tento neuložil blízko dolnej hranice (160,- Eur), ale vo vyššej výške, zohľadňujúc v tejto súvislosti aj výšku hroziacej škody, a teda úveru, ktorý sa obžalovaný pokúsil vylákať, kde obozretnosťou a aktívnym pričinením poškodeného však k škode nedošlo. Peňažný trest v uvedenej výške podľa názoru súdu obžalovaného citeľne postihne na jeho majetku a bude viesť k tomu, aby si obžalovaný do dôsledkov uvedomil závažnosť jeho konania, ku ktorému už aj zaujal kritický postoj, a zároveň obžalovaného odradí od prípadného obdobného konania do budúcnosti. Takto uložený trest považuje súd za zákonný a primeraný, spĺňajúci účel trestu a požiadavky tak generálnej, ako aj individuálnej prevencie. S prihliadnutím na povahu a závažnosť pokusu trestného činu, jeho vývojové štádium, okolnosti prípadu, keď konaním obžalovaného nebola spôsobená žiadna škoda, osobu páchateľa, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný a nedopustil sa žiadnej druhovo obdobnej trestnej činnosti, jeho pomery tak osobné, rodinné, ako aj pracovné a možnosti nápravy, uloženie iného trestu nebolo potrebné, preto súd peňažný trest uložil ako trest samostatný. Nakoľko poškodená strana si nárok na náhradu škody voči obžalovanému neuplatnila, súd o škode nerozhodoval.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, v úmysle vylákať od iného úver tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie úveru, a tak mu spôsobiť väčšiu škodu, Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Poprad. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.