Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 3T/57/2023 8723010971 09. 10. 2024 Mgr. Svetlana Filipová ECLI:SK:OSPP:2024:8723010971.10
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad samosudcom Mgr. Svetlanou Filipovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09. októbra 2024 na pracovisku v Kežmarku, t a k t o rozhodol: Obžalovaný A. B., narodený XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX/XX, E., toho času F. G. H. H. B., uznáva sa
za vinného, že
dňa 27.05.2023 v čase okolo 08.00 hod. v meste C. na ulici Suchá hora, po predchádzajúcom sledovaní poškodenej I. A. od C. na ulici J. H. C., ktorá sa vracala z Tesca Kežmarok na ulicu Suchá hora XX, kde žije u svojho priateľa, ju pri garáži s popisným číslom XXX/X K. L. L. „H. mi ho?", na čo ona odpovedala nie a začala pred ním utekať, kde ju v uličke, ktorá sa nachádza medzi kotolňou s popisným číslom XXXX/X M. N. L. B. O. XXX/X po niekoľkých metroch dobehol a chytil ju zozadu priamo za rozkrok, kde ju následne obchytkával priamo na vagíne cez dlhú sukňu, ktorú mala v tom čase oblečenú na sebe, na čo sa mu snažila vytrhnúť a utiecť mu, ale on ju celý čas držal za rozkrok a silou ju položil na zem, pritom kričala, aby ju pustil, ľahol si na ňu a stále ju obchytkával v oblasti rozkroku, na čo ho následne kopla pravou nohou do brucha, čím ho od seba odsotila a z miesta ušiel, čím jej nespôsobil zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie, teda obžalovaný A. B., narodený XX.XX.XXXX, násilím donútil iného k iným sexuálnym praktikám, čím
spáchal
zločin sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024 (ďalej ako „Trestný zákon“). Za to
sa
odsudzuje
Podľa § 200 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 39 odsek 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 4 (štyri) mesiace. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona súd z a r a ď u j e obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie: Dňa 16.11.2023 bola Okresnému súdu Poprad doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Kežmarok číslo Pv 297/23/7703-58 zo dňa 16.11.2023 proti obvinenému A. B. pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1 Trestného zákona, ktorý mal násilím donútiť iného k iným sexuálnym praktikám na tom skutkovom základe, ako je uvedené v skutkovej vete výroku o vine tohto odsudzujúceho rozsudku. Obžalovaný ako obvinený v prípravnom konaní bol vzatý do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Kežmarok číslo konania 11Tp/15/2023-14 zo dňa 29.05.2023, právoplatným dňa 29.05.2023, z dôvodov podľa § 71 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku s tým, že väzba začala dňa 27.05.2023 o 12.50 hod. a vykoná sa v Ústave na výkon väzby Prešov. Po legislatívnych zmenách v organizácii všeobecného súdnictva na území Slovenskej republiky účinných od 01.06.2023, samosudca Okresného súdu Poprad po podaní obžaloby v trestnej veci spisovej značky 3T/57/2023 uznesením zo dňa 27.11.2023, právoplatným dňa 29.11.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove číslo konania 10Tos/34/2023-297 zo dňa 29.11.2023, rozhodol o ponechaní obvineného vo väzbe pre trvanie dôvodov väzby podľa § 71 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku. Obhajoba k obžalobe uvádzala, že je na mieste zmena právnej kvalifikácie na trestný čin výtržníctva, nebolo v prípravnom konaní preukázané, že obžalovaný svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty žalovaného zločinu sexuálneho násilia. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nechcel urobiť žiadne z vyhlásení podľa § 257 odsek 1 písmeno a/ až písmeno c/ Trestného poriadku s tým, že trvá na tom, k čomu sa priznal v prípravnom konaní, neležal na poškodenej, ani ju nenútil k žiadnej sexuálnej praktike. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať. Postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku sa čítala zápisnica o výpovedi obvineného pred vyšetrovateľom z prípravného konania zo dňa 27.05.2023 a zápisnice z väzobných výsluchov pred sudcom pre prípravné konanie zo dňa 29.05.2023 a zo dňa 15.08.2023, pričom vo všetkých troch prípadoch vypovedal, že po nočnej išiel do obchodného centra a cestou domov si všimol poškodenú, ktorá sa mu páčila, chcel ju len chytiť za zadok, bolo tam ale veľa ľudí, preto ju sledoval, s niekým telefonovala. Dňa 27.05.2023 vypovedal, že sa na neho otočila, čo chce a on jej povedal, že nič. Mal také nutkanie chytiť ju za zadok. Keď chcela ísť hore do uličky, dobehol ju a chytil oboma rukami zozadu za zadok a pravou rukou ju chytal aj vpredu cez sukňu, celý čas ju držal medzi nohami, snažila sa mu vytrhnúť a kričala, aby ju pustil, ale ako ona na to spadla na zem, zľakol sa a odišiel preč. Dňa 29.05.2023 vypovedal, že strašne ľutuje, čo sa stalo, hanbí sa. Nebolo to, ako hovorila poškodená, bola strašne opitá, on ju len udrel po zadku, sama spadla. Brali aj šaty, mohli zistiť, že na nej neležal. Vymyslela si, že na nej ležal a že jej povedal, aby mu vyfajčila. Dňa 15.08.2023 vypovedal, že len kráčal za poškodenou, nebežal, chytil ju za zadok s jednou rukou a s druhou za predok medzi nohy cez sukňu, otočila sa, chcela ho rukami odraziť, odrazila sa ale ona a spadla na zem, vypadol jej telefón a on utekal preč. Neležal na nej. Nevie, či kričala alebo sa bránila. Utiekol, keď spadla na zem. Nevyzýval ju, aby mu vyfajčila pohlavný úd. Ľutuje veľmi, čo sa stalo. Svedkyňa poškodená I. A. vypovedala, že dňa 27.05.2023 cestou z Kauflandu si všimla, že niekto ide jej smerom, keď zabočila ku garážam, kadiaľ chcela ísť skratkou k Suchej hore, na konci tých garáží sa ho opýtala, že čo od nej chce, lebo vzdialenosť medzi nimi sa stále zmenšovala a nerozumela prečo. Myslela si, že ju chce okradnúť. Povedal, či mu nevyfajčí. Povedala nie a začala bežať. Dohnal ju, chytil ju zozadu za rozkrok a začal pohybovať prstami a šmátrať, obchytkával ju cez sukňu len za rozkrok. Zložil ju na zem, bol od nej ťažší, nemusel vynaložiť nejakú neskutočnú silu, potom bol spredu, dokázal ju otočiť na chrbát a neprestával, držal ju za rozkrok, celý čas bola na telefóne s mamou, potom ho kopla a ušiel naspäť tou cestou cez garáže. Vôbec si nepamätá, či niečo rozprával okrem toho, či mu vyfajčí. Bola v šoku, nepamätá si, či niečo kričala alebo nie, suseda tvrdí, že áno, našla ju kvôli tomu, že počula, že sa vonku niečo deje. Len vie, že začala utekať a potom ho kopla. Kopla ho, ako sa snažil dať na ňu, kopla ho do brucha alebo do oblasti panvy. Keď odišiel, ostala tam chvíľu sedieť a plakať a prišla za ňou suseda, vzala ju k sebe domov a kontaktovala políciu, priateľa a rodičov.
Svedkyňa H. A., matka poškodenej, vypovedala, že ráno 27.05.2023 sa rozprávala s dcérou cez telefón, dcéra jej zavolala okolo pol ôsmej cestou do obchodu v Kežmarku. Po nákupe jej opäť zavolala a rozprávali sa, ako išla z obchodu naspäť. Vravela jej, že ide zavolať priateľovi, aby jej otvoril dvere. Počula mužský hlas, či fajčí. Nepochopila najskôr o čo ide. Dcéra fajčí, preto jej to neprišlo čudné. Potom sa strhla slovná prestrelka, dcéra vravela, čo od nej chce, vykala mu. Povedala mu, že všimla si, že dlhší čas ide za ňou, nech jej dá pokoj. Nahlas kričala, aby ju nechal a dal jej pokoj. Zakaždým, keď hovorila, aby ju nechal, počula „au, au, dajte mi pokoj“. Pýtala sa dcéry, čo sa deje. Potom počula, akoby sa hlas vzdialil, akoby jej vypadol telefón. Celý čas dcére kričala do telefónu, čo jej je. Keď zase zdvihla telefón, dcéra jej povedala, že dáky cigán ju zhodil zem, chytil ju za vagínu a ju tam škrabal. Vravela, že ho potom kopala, vytrhla sa mu a uteká. Potom jej vypla telefón. Trvalo to tri, štyri, päť minút, bola to chvíľa, ale ako večnosť. Nedvíhala, preto zavolala dcérinmu priateľovi, tiež nedvíhal. Zavolala opäť dcére a zdvihla to nejaká pani s tým, aby sa nebála, že je suseda a dcéra je v šoku. Keď sa potom s dcérou rozprávala o tom, čo sa stalo, vravela jej, že ju prenasledoval mladší cigán a chcel, aby mu vyfajčila. Keď sa bránila, zvalil ju na zem a ľahol si na ňu. Kopala ho do brucha a dáko sa mu vytrhla, zobrala telefón a vtedy ju aj lepšie počula. K následku vypovedala matka poškodenej, že dcéru to veľmi zasiahlo, začala sa zahaľovať, bojí sa chodiť vonku, nechce chodiť do obchodu, spáva pri zapnutom svetle, lebo sa bojí, jej chovanie je iné, bola u nich počas dvojtýždňovej práceneschopnosti. Prosila ju, aby jej našla odbornú pomoc. Priateľ jej jej oporou, ale dcéra odmietala objatie aj od neho, ani oni ako rodičia ju nemohli objať. Dosť dlho trvalo, kým si ich pustila k telu. Svedkyňa M. N., bytom blízko miesta činu, vypovedala, že na chodníku uvidela ženu, ktorá veľmi plakala a kričala do telefónu, potom sa od nej dozvedela, že volala s mamou. Myslela si, že je to Ukrajinka, ktorá dostala zlú správu z domu. Zastavila ju, objala, ale stále plakala. Až potom si všimla, že je to jej suseda, ktorá býva u svojho priateľa. Poškodená vravela, že ju cestou domov prenasledoval cigán, keď sa ho pýtala, čo chce, povedal, aby mu vyfajčila, odpovedala nie a začala utekať. Dobehol ju pri garážach, sotil ju na zem a chytil medzi nohy, ona ho odkopla. Vzala ju k sebe domov, prikryla a uvarila jej čaj. Zavolala priateľa, ktorý prišiel a svedkyňa zavolala políciu, oni najprv nechceli volať, boli v šoku. Nevšimla si, že by poškodená mala poranenia alebo špinavé oblečenie. Volala aj mama poškodenej, povedala jej, že dcéra je v bezpečí a ozve sa jej neskôr, lebo je v šoku. Podľa znaleckého posudku číslo 70/2023 znaleckej organizácie z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, sexuológia, Psychiatrická a sexuologická expertízna organizácia, s.r.o. v zastúpení JUDr. MUDr. Ján Uhrin, MPH., obžalovaný netrpí duševnou chorobou ani poruchou. Rozumové schopnosti má v dolnom pásme populačného priemeru, neporušené pamäťové a úsudkové schopnosti, jednoznačne rozumie kauzalite dejov príčina – následok. Nebola u neho vymiznutá rozumová ani ovládacia schopnosť v čase činu. Netrpel ani sexuálnou deviáciou. Z hľadiska psychiatrického ani z hľadiska sexuologického nie je jeho pobyt na slobode pre spoločnosť nebezpečný. Netrpí ani žiadnou látkovou závislosťou. Znalec u obžalovaného vykonal aj PPG (phallopletyzmografické vyšetrenie) – meranie objemových zmien penisu pri prezentácii erotických a neerotických podnetov. Vyšetrenie bolo ale nevalidné so zaznamenaním len veľmi nízkych reakcií, pravdepodobne pre emočnú tenziu pri vyšetrení, preto nebolo hodnotiteľné. Pri prihliadnutí na jeho konanie dňa 28.03.2018 v kupé vlaku a dňa 09.05.2023 pri predajni Jaccar v Kežmarku znalecká organizácia konštatovala, že vnútorné motivačné mechanizmy podieľajúce sa na páchaní protiprávnej činnosti obžalovaným spočívajú v jeho emočne nestabilných, impulzívnych rysoch a sklonu k nižšiemu rešpektovaniu spoločenských noriem, pri intelektových schopnostiach v dolnom pásme populačného priemeru. Podľa znaleckého posudku číslo 47/2023 znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality, PhDr. Antónie Solárovej, PhD., poškodená má celkovú úroveň rozumových a pamäťových schopností v pásme priemeru, lži skóre je hranične nadpriemerné. Jej všeobecná vierohodnosť je priemerná. Jej vnímanie reality je adekvátne, ale aktuálne je vystupňovaná jej vzťahovačnosť a paranoidita, pravdepodobne reaktívne. Aktuálne boli prítomné znaky reakcie na ťažký stres, znaky posttraumatickej stresovej poruchy, depresívnej a fóbickej poruchy stredne ťažkého stupňa, závažnej psychosomatickej poruchy, pričom ide o osobnosť doposiaľ vo vývine, inak primerane disponovanej. Možno predpokladať vyššiu validitu výpovede, skôr len nepodstatné neúmyselné skreslenia pre afektívny stav v čase skutku. Vysoko pravdepodobne by nebola spôsobilá skutočnosti uviesť bez autentického prežitia. Absentuje psychologicky zrozumiteľný motív tzv. lživej
výpovede v neprospech obžalovaného. Ide o osobnosť premorbídne vysoko senzitívnu a vnútorne psychicky vzrušivú nemožno ju zaradiť ku konfliktným ani aktívne provokujúcim typom osobnosti. Správanie poškodenej je determinované primárne situačne, jedná sa o neriadené, emocionálne impulzívne (nepokojné, neurotické až cholerické) správanie bez toho, aby bola venovaná pozornosť predchádzaniu ťažkostí, dôsledkom konania. Najmä v záťaži má sklon k panickým reakciám, jej správanie môže byť vtedy infantilné, regresné, pravdepodobné je vtedy tiež agresívne konanie (skôr reaktívne a formou obrany než primárne útoku). Extrémne vysoká je konformita osobnosti a extrémne vysoká je jej tendencia prispôsobovať sa , resp. podliehať, názorom, či tlakom verejnej mienky a tým predchádzať možným interpersonálnym konfliktom a nedorozumeniam. Stíhané konanie obžalovaného v prípade preukázania viny spôsobovalo poškodenej situačne fyzické a viac intenzívne psychické utrpenie, ktoré sa vyznačovalo najmä prežitým enormným strachom, fyzickou bolesťou, ohrozením telesnej a psychickej integrity, bezmocnosťou časovo krátkej, ale extrémne silnej intenzity. Nateraz uvedené nezodpovedá prežitému ťažkému príkoriu. Aktuálne prítomnú afektívnu poruchu možno vysoko pravdepodobne dať do súvisu s vyšetrovanou udalosťou a označiť ju ako prítomnosť znakov syndrómu traumy zo sexuálneho násilia, resp. syndrómu rape trauma syndrome RTS. Aktuálne nebolo možné jednoznačne znalecky vymedziť dopad vyšetrovaných súvislostí na osobnosť poškodenej a jej budúci psychický stav. Podľa znaleckého posudku číslo 116/2023 zo dňa 07.11.2023 vypracovaného znalcom v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, MUDr. Ladislavom Laukom, poškodená utrela psychotraumu, následkom ktorej sa u nej vyvinula posttraumatická stresová porucha, čo je vážne psychické ochorenie, ktoré dokáže významne negatívne ovplyvniť kvalitu života. Obvykle odznie po čase aj samovoľne, u poškodenej by bola vhodná odborná intervencia, ktorej sa nepodrobila. Závažnosť úzkostných a depresívnych príznakov u poškodenej je strednej až závažnej intenzity. Išlo o ujmu na zdraví, ktorá ovplyvnila poškodenej obvyklý spôsob života viac ako iba na krátky čas. Podľa zápisníc o vydaní vecí – oblečenia z času stíhaného skutku zo dňa 27.05.2023, poškodená dobrovoľne vydala 1 ks dlhá sukňa bordovej farby značky Chanade collection, size 14, 1 ks crop top čiernej farby, veľkosť S, zadokumentované na šiestich fotografiách a obžalovaný dobrovoľne vydal 1 ks kožená bunda čiernej farby, značky ICONO, veľkosť L, 1 ks tričko limetkovej farby, značky NIKE, veľkosť M, 1 ks nohavice čiernej farby, značka RITTER, veľkosť 38, zadokumentované na desiatich fotografiách. Podľa zápisnice o obhliadke miesta činu vykonanej dňa 27.05.2023 od 12.30 hod. do 13.35 hod. na ulici Suchá hora v Kežmarku postupným spôsobom pri slnečnom počasí za prítomnosti poškodenej, miesto činu sa nachádza v meste Kežmarok na ulici Suchá hora, kde pri garáži s popisným číslo XXX/X po odbočení doľava je úzka ulička medzi garážou na pravej strane a kotolňou s popisným číslom XXXX/X na ľavej strane. Na pravej strane uličky sa nachádza garáž a na ľavej strane vysoký trávny porast, kde bola zaistená vecná stopa číslo 1 (pachová stopa). Ulička smeruje hore kopcom na ulicu Suchá hora k rodinnému domu s popisným číslom XXXX/X na pravej strane. Bolo vyhotovených jedenásť fotografií. Podľa zápisu o dychovej skúške bola obžalovanému dňa 27.05.2023 o 13.03 hod. nameraná hodnota 0,00 mg/l. Podľa zápisníc o prehliadkach tela zo dňa 27.05.2023, obaja sa podrobili odobratiu bukálneho steru (poškodená ako domáca osoba) a obžalovaný aj odobratiu pachovej konzervy z ľavej a pravej časti bokov tela. Obaja udelili písomné súhlasy Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky ako prevádzkovateľovi národnej databázy profilov deoxyribonueklovej kyseliny podľa § 11 odsek 1 zákona č. 122/2013 Z. z.. Podľa znaleckého posudku číslo PPZ-KEU-KE-EXP-2023/1885 Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice, na vecnej stope číslo 2 (svetlozelené tričko obžalovaného s nápisom Nike) z vonkajšej strany predného dielu trička bola potvrdená prítomnosť DNA obžalovaného, na vecnej stope číslo 3 (čierne nohavice obžalovaného) z vonkajšej strany predného dielu nohavíc z hornej časti bola zistená prítomnosť bližšie nešpecifikovaného zmiešaného biologického materiálu, DNA profil vzorky bol tvorený kombináciou DNA obžalovaného ako majoritného profilu DNA a minoritný profil DNA bol nevhodný na identifikáciu, na vecnej stope číslo 4 (čierna kožená bunda obžalovaného) z vonkajšej strany predného dielu bundy bol zistený DNA profil nevhodný na porovnávanie a identifikáciu, na vecnej stope číslo 5 (čierny crop top
poškodenej) z vonkajšej strany predného dielu i zadného dielu topu boli zistené DNA profily nevhodné na porovnávanie a identifikáciu, na vecnej stope číslo 6 (dlhá bordová sukňa poškodenej) z vonkajšej strany vrchného zadného i spodného zadného dielu sukne boli zistené DNA profily zhodné s DNA profilom poškodenej. Na vecných stopách číslo 2 až 6 nebola zistená prítomnosť krvi ani spermy. Súčasťou vyšetrovacieho spisu je správa zo dňa 22.05.2023 o výsledku objasňovania priestupku podľa § 60 odsek 3 písmeno d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších prepisov, ktorú predložilo Obvodné oddelenie Policajného zboru číslo ORPZ-KK-OPDP3-179/2023-P, ID: 2023 0000 332 404, Okresnému úradu Kežmarok, odbor všeobecnej vnútornej správy, podľa ktorej poškodená P. Q., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom v E., K. C., oznámila dňa 11.05.2023 útvaru Policajného zboru v Kežmarku priestupok proti občianskemu spolunažívaniu – hrubé správanie voči poškodenej podľa § 49 odsek 1 písmeno d/ Zákona č. 372/1990 Zb., ktorého sa mal dopustiť podozrivý A. B. tým, že dňa 09.05.2023 okolo 15:15 hod. na ulici Hviezdoslavovej v Kežmarku nad predajňou Jacar bezdôvodne chytil poškodenú za zadok a následne z miesta utiekol. A. B. sa vyjadril, že dňa 09.05.2023 po 15:00 hod. bol na mieste z dôvodu, že išiel do holičstva, kde v uličke zistil, že holičstvo je zatvorené a všimol si mladé dievča, ktoré vyšlo z lekárne, prešiel okolo dievčaťa a následne sa otočil, pribehol k nemu zozadu a chytil ju za zadok. Mal uviesť, že nevie, prečo to spravil, mal v tom čase vypité. Súčasťou správy sú i fotografie zo záznamu z bezpečnostnej kamery. Okresný súd Kežmarok rozsudkom spisová značka 6T/126/2013 zo dňa 02.10.2014, právoplatným dňa 02.10.2014, odsúdil obžalovaného pre úmyselný prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno e/ Trestného zákona na podmienečný trest odňatia slobody, ktorý spáchal dňa 09.09.2012 v čase okolo 22.00 hod. v meste Beroun v Českej republike tak, že na mieste verejne prístupnom sledoval tri ženy a v ich blízkosti obnažoval stoporený penis a masturboval, pričom k fyzickému a slovnému napadnutiu z jeho strany nedošlo. Okresný súd Poprad odsúdil obžalovaného trestným rozkazom spisová značka 4T/18/2020 zo dňa 17.03.2020, právoplatným dňa 06.05.2020, pre úmyselný prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona na podmienečný trest odňatia slobody, ktorý spáchal dňa 26.08.2019 v čase 13.57 hod. v hale prevádzky Hydina C. vo Veľkom Slavkove potom, ako ho poškodený udrel svojou rukou do oblasti tváre, vzal do svojej pravej ruky mäsiarsky sekáč o dĺžke čepele cca 30 cm a ostrou hranou čepele sekáča jedenkrát sekol poškodenému R. G. do oblasti ľavého ramena, čím mu takto spôsobil zranenie, a to pomliaždenie ľavého ramena s dĺžkou liečenia v trvaní od 27.08.2019 do 22.09.2019 a s obmedzením na obvyklom spôsobe života v trvaní štrnásť dní. Odbor všeobecnej vnútornej správy Okresného úradu Kežmarok rozkazom o uložená sankcie za priestupok číslo OU-KK-OVVS-2023/010414-002 zo dňa 03.07.2023, právoplatným dňa 25.07.2023, uznal vinu obžalovaného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu iným hrubým správaním podľa § 49 odsek 1 písmeno d/ zákona o priestupkoch, ktorý spáchal tým, že dňa 09.05.2023 okolo 15.15 hod. v Kežmarku na Hviezdoslavovej ulici pred predajňou S. bezdôvodne chytil za zadok P. Q.. Uložená mu bola pokuta 35,00 eur. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov obvineného za obdobie od 28.03.2018 do 27.05.2023 vyplýva, že obvinený spáchal osem priestupkov, za ktoré bol postihnutý v blokovom konaní pokutami v rôznych výškach od 10,00 eur do 50,00 eur. Dva priestupky proti majetku sa týkali drobných krádeží v obchodných domoch (dňa 12.10.2018 a 08.01.2023), jeden priestupok na úseku dopravy ako chodec (dňa 13.01.2020), jeden priestupok pre neuposlúchnutie výzvy verejného činiteľa pri výkone jeho právomocí (dňa 17.04.2018) a štyri priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, z toho dva prípady formou vulgárneho nadávania inej osobe (dňa 07.03.2023 a dňa 08.03.2023), jeden prípad fyzického napadnutia inej osoby (dňa 27.12.2021) a jeden prípad hrubej neslušnosti so sexuálnym motívom (dňa 28.03.2018). Priestupku dňa 28.03.2018 sa pritom mal dopustiť tak, že v čase okolo 5:25 hod. v kupé vlaku RR 763 na železničnej stanici Poprad – Tatry si prisadol do kupé k P. P., obnažil si svoj pohlavný úd a začal pred ňou masturbovať, následne po jej upozornení, že zavolá políciu, z kupé odišiel, teda svojím úmyselným konaním narušil občianske spolunažívanie iným hrubým spôsobom. Podľa pracovného posudku obžalovaného od zamestnávateľa PLASTIFLEX Slovakia, spol. s r.o., IČO: 31670521, obžalovaný pracoval na pozícii operátor výroby od 24.01.2022, pracovné výsledky mal priemerné. Priamo nadriadený ho popisuje ako tichého a uzavretého človeka. Vyhýbal sa priamemu
kontaktu s kolegami aj nadriadeným. Bol veľmi málo komunikatívny. Pracovný pomer mu bol ukončený dňa 20.06.2023 po tom, ako bez ospravedlnenia nenastúpil do zamestnania dňa 29.05.2023. Podľa správy o povesti od Obce Huncovce, obžalovaný žije s manželkou a troma maloletými deťmi v dvojpodlažnom rodinnom dome v rómskej osade, ktorého vlastníkom je otec obžalovaného a jeho súrodenci. Vyznačoval sa spoločenským, nekonfliktným fungovaním v rámci rodiny a susedských vzťahov. Podľa správy Ústavu na výkon väzby Prešov, obžalovaný sa počas výkonu väzby správal na požadovanej úrovni, dňa 08.06.2023 bol zaradený do oddielu so zmierneným režimom. Disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol. Pracovne zaradený nebol. Dňa 10.04.2024 rozhodol súd prvého stupňa rozsudkom pri čiastočnej úprave skutku a zmene právnej kvalifikácie tak, že uznal obžalovaného vinným zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, pretože sa dopustil úmyselného konania. Ktoré bezprostredne smerovalo k tomu, aby násilím donútil iného k iným sexuálnym praktikám, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo na tom skutkovom základe, že dňa 27.05.2023 v čase okolo 08.00 hod. v meste C. na ulici Suchá hora, po predchádzajúcom sledovaní poškodenej I. A. od C. G. T. J. H. C., ktorá sa vracala z Tesca Kežmarok na ulicu Suchá hora 19, kde žije u svojho priateľa, ju pri garáži s popisným číslom XXX/X K. L. L. „H. mi ho?", na čo ona odpovedala nie a začala pred ním utekať, kde ju v uličke, ktorá sa nachádza medzi kotolňou s popisným číslom XXXX/X M. N. L. B. O. XXX/X po niekoľkých metroch dobehol a chytil ju zozadu priamo za rozkrok, kde ju následne obchytkával v oblasti vagíny cez dlhú sukňu, ktorú mala v tom čase oblečenú na sebe, na čo sa mu snažila vytrhnúť a utiecť mu, ale on ju celý čas držal za rozkrok a silou ju položil na zem, pritom kričala aby ju pustil, ľahol si na ňu a stále ju obchytkával v oblasti rozkroku, na čo ho následne kopla pravou nohou do brucha, čím ho od seba odsotila a z miesta ušiel, čím jej nespôsobil zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie. Za to obžalovanému súd uložil podľa § 200 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 39 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere tri roky a štyri mesiace a zaradil ho na výkon trestu podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Krajský súd v Prešove uznesením číslo konania 10To/13/2024-381 zo dňa 18.06.2024, právoplatným dňa 18.06.2024, na základe odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora, podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno c/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a po starostlivom zhodnotení dôkazov v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 2 odsek 12 Trestného poriadku rozhodol. Odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa precízne vysvetlil preukázanie napadnutia poškodenej so sexuálnym motívom, ale nesúhlasil so skutkovými závermi súdu prvého stupňa o pochybnostiach o vykonaní sexuálneho násilia obžalovaným na poškodenej. Odvolací súd vytkol, že znalecký posudok PhDr. Antónie Solárovej, PhD. bol len čítaný bez osobného výsluchu znalkyne, ak mal súd prvého stupňa pochybnosti o popise časti deja poškodenou a že nedošlo k prehratiu zvukovoobrazového záznamu z výpovede poškodenej z prípravného konania. Rovnako tak podľa odvolacieho súdu, bez výsluchu znalca z odvetvia kriminalistickej biológie a kriminalistickej genetickej analýzy nebolo možné za dôvodné považovať ani súdom prvého stupňa konštatované pochybnosti plynúce z toho, že na prednej časti sukne poškodenej nebola potvrdená DNA profilu obžalovaného. Odvolací súd poukázal i na rozhodovaciu činnosť súdov v súvislosti s hodnotením konania ako inej sexuálnej praktiky (pre porovnanie uznesenie Krajského súdu v Bratislave spisová značka 1To/4/2019 z 13.03.2019 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka 1Tdo/6/2020 z 10.02.2021) a v súvislosti s možnosťami aplikovania zásady in dubio pro reo v zmysle rozhodovacej činnosti súdov (napríklad R 28/1998 a uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky spisová značka 5Tz 37/2001 z 19.10.2001). Po vrátení veci súdu prvého stupňa odvolacím súdom bolo doplnené dokazovanie výsluchom znalca MUDr. Ladislava Lauka, výsluchom znalkyne B. M. L., B., prehratím zvukovoobrazových záznamov z výsluchov svedkyne poškodenej I. A. a svedkyne H. A., výsluchom znalca mjr. Mgr. Petra Kekeňáka z Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Košice, lustráciou obžalovaného v Registri obyvateľov a jeho aktuálnym odpisom registra trestov.
Znalec v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, MUDr. Ladislav Lauko, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že svedkyňu poškodenú vyšetril dňa 03.11.2023 vo svojej ambulancii formou pozorovania, pohovoru a dotazníkovým testom zameraným na výskyt depresívnych a úzkostných príznakov. Po udalosti trpela posttraumatickou stresovou poruchou. Pani znalkyňa B. L. nezávisle potvrdila existenciu psychotraumy u poškodenej, stíhaný skutok zanechal stopy v jej prežívaní. V minulosti bola poškodená psychiatricky evidovaná pre mentálnu anorexiu a mala pochybnosti o svojej sexualite, obe skutočnosti sú bez priameho vzťahu k jej súčasnému psychickému stavu v čase vyšetrenia a k predmetu konania. Mentálna anorexia je forma závislosti a súvisí s pocitom kontroly nad svojím telom, čo bráni osobe normálne prijímať potravu. Sklony k anorexii majú skôr úzkostlivé a perfekcionistické osoby. Časté sú aj sprievodné depresie a to aj po prekonaní mentálnej anorexie. Možno predpokladať i nejaké ťažkosti s intimitou. Nedá sa vylúčiť, že u nej existovala depresia i pred skutkom. Znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality, PhDr. Antónia Solárová, PhD., na hlavnom pojednávaní vypovedala, že svedkyňu poškodenú osobne vyšetrila a možno u nej konštatovať celkovú úroveň rozumových a pamäťových schopností v pásme priemeru a že je spôsobilá adekvátne vnímať realitu. Opis prežitej udalosti, kvalita pamäťových stôp nie je výraznejšie ovplyvnená osobnosťou poškodenej, prípadne uvádzané rozdiely vo výpovediach budú skôr menej podstatné, nepresné z hľadiska emočného stavu v čase skutku. Možno u nej predpokladať skôr vyššiu mieru jej všeobecnej vierohodnosti a možno skôr vylúčiť motív lživej výpovede v neprospech obvineného. Zistené odchýlky v jej psychickom zdraví v čase vyšetrenia možno dať vysoko pravdepodobne do súvisu s charakterom posudzovanej veci, bol u nej prítomný tzv. syndróm traumy zo sexuálneho násilia. Podiel poškodenej na viktimite znalkyňa ohodnotila ako nízky a bezvýznamný. Svedkyňa poškodená má sklony k panickým reakciám v záťaži a má osobnosť vo vývine vysoko senzitívnu, vnútorne psychicky zrušivú a má sklony k neriadenému emocionálne impulzívnemu správaniu. Pri takejto enormne stresovej a záťažovej situácii možno vysoko pravdepodobne u poškodenej v takomto stave predpokladať skôr úbytok kvality pamäťových schopností, príp. nepresností, ktoré nie sú podmienené jej osobnosťou, ale skôr súvisia s emočným prežívaním tejto situácie a sú prirodzené, nie sú vedomé. Vysoko pravdepodobne by poškodená nebola spôsobila uvedené uvádzať bez autentického prežitia. Znalkyňa na výslovnú otázku samosudcu k otázke konformity osobnosti poškodenej a jej tendencii podliehať názorom verejnej mienky uviedla, že ide vo všeobecnosti o schopnosť osobnosti prispôsobiť sa sociálnemu prostrediu a spoločenským normám, predchádzať rozdielom a konfliktom, čiže nejde o prispôsobenie sa extrémne záťažovej situácii, pretože jej správanie a prežívanie skutku sú dve odlišné veci, ktoré spolu nesúvisia. Miera konformity ako sociálna adaptácia nie je podstatná pre prežívanie extrémnej situácie. Jednoznačne nemožno dať do súvisu v čase vyšetrenia poškodenej jej psychický stav z minulosti a dopad prežitého skutku na jej osobu. Každá osobnosť sa s prežitou traumou v sexuálnej oblasti vysporiada inak, môže to viesť aj k post traumatickej stresovej poruche a tým k prehĺbeniu už predtým spôsobených odchýlok v psychickom vývoji osobnosti. Znalec mjr. Mgr. Peter Kekeňák, ktorý vypracoval znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice, odvetvie kriminalistickej biológie a kriminalistickej genetickej analýzy, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dotyková stopa je spravidla latentná, neviditeľná a obsahuje čiastočky pokožky, malé množstvo slín, bunky sliznice, najčastejšie vzniká kontaktom nekrytých častí pokožky s predmetom. Môže vzniknúť i pri rozprávaní, kašľaní, či kýchaní spádom slín. Spravidla dotykové stopy obsahujú malé množstvo DNA. Úspešnosť analýzy DNA závisí od faktorov ako uvoľňovanie kožných buniek, dĺžka a intenzita kontaktu, typ povrchu, ale aj od iných vplyvov prostredia ako je vlhkosť, teplota prostredia, vplyv UV žiarenia, prítomnosť chemických látok (čistiace prostriedky, saponáty, detergenty). Dotykové stopy sa zaisťujú spravidla v miestach ich predpokladaného výskytu po kontakte. Mechanizmus vzniku dotykových stôp nespadá do odvetvia kriminalistickej biológie a kriminalistickej genetickej analýzy, o takom odbore nemá vedomosť. V súčasnosti neexistujú orientačné ani špecifické skúšky na prítomnosť ľudského potu, ktorý môže obsahovať epitely pokožky a ak pot obsahuje dostatočné množstvo buniek, je možné úspešne vykonať DNA analýzu zo vzoriek dotykovej stopy. Na otázku samosudcu, či možno zovšeobecniť záver, že ak sa človek dotkne nejakej látky pokožkou, či musí alebo nemusí dôjsť k zanechaniu biologickej stopy z pokožky človeka na látke, znalec uviedol, že mechanizmus prenosu biologickej stopy závisí aj od intenzity a dĺžky kontaktu, vplyv môže mať aj to, ak išlo o dotyk rukami, či si osoba tesne predtým umývala ruky, ďalej od intenzity potenia osoby, od povrchu premetu, teda môže, ale nemusí dôjsť k zanechaniu biologickej stopy. Vo všeobecnosti, ak je vyššia intenzita potenia, tak osoba
má vlhkejšie ruky, kde je vyšší predpoklad ako pri suchých rukách, že sa uvoľňuje väčšie množstvo buniek z epitelu pokožky a osoba môže skôr zanechať biologickú stopu. Na vecnej stope č. 5 tope čiernej farby a na vecnej stope č. 6 dlhej sukni nebola zistená prítomnosť DNA obžalovaného. Pri odoberaní dotykových stôp na sukni len zo zadného dielu vychádzal z popisu skutku, vždy sa robí selekcia miest na odobratie vzoriek, spravidla sa nevyhotovuje 20-30 vzoriek pre neúčelnosť a nákladnosť. Preskúmaná bola celá sukňa pre účely zistenia prítomnosti krvi a spermy, a to vizuálne i pod kriminalistickým UV žiarením bez zistenia krvných a spermatických stôp. Pri násilnej trestnej činnosti sa štandardne zameriavajú na krv a spermu, ktoré majú vysoký výťažok DNA. Podľa Registra obyvateľov, obžalovaný je ženatý a je otcom troch maloletých detí, má dve dcéry narodené v rokoch 2018, 2020 a syna narodeného v roku 2021. Z aktuálneho odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti trikrát súdne trestaný, toho času sa vo všetkých prípadoch hľadí na páchateľa, ako keby nebol odsúdený. Prokurátor v záverečnej reči trval na uznaní viny obžalovaného podľa obžaloby a ponechal na úvahu súdu právnu kvalifikáciu skutku aj ako prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona spáchaného v súbehu so stíhaným zločinom. Dôvodnosť trestného stíhania je možné vyvodiť najmä vzhľadom na výpoveď poškodenej I. A., ktorá skutok popísala v zhode s obžalobou. Jej výpovedi zodpovedá aj svedecká výpoveď jej matky H. A., s ktorou v čase skutku poškodená telefonovala a tiež svedecká výpoveď M. N., ktorej priebeh skutku bezprostredne po jeho spáchaní poškodená popísala. Prokurátor navrhoval obžalovanému uložiť podľa § 200 odsek 1 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona nepodmienečný test odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby so zaradením na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Obhajca v záverečnej reči poukázal na rozpory vo výpovediach svedkyne poškodenej a jej matky a na ich rozdielne sprievodné emočné prejavy počas výpovedí v prípravnom konaním podľa zvukovoobrazových záznamov. Skutkový dej v judikáte, na ktorý poukázal odvolací súd (rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave spisová značka 1To/4/2019 z 13.03.2019 v spojení s uznesením najvyššieho súdu SR spisová značka 1Tdo/6/2020 z 10.02.2021) vychádza z diametrálne odlišného skutkového deja. Obžalovaný poškodenú neobmedzil na pohybe po dlhší čas a nič nenasvedčovalo tomu, že by jeho konanie malo mať nejaké pokračovanie. Obhajoba sa stotožnila s pochybnosťami súdu prvého stupňa z rozsudku zo dňa 10.04.2024 o vierohodnosti svedeckej výpovede poškodenej a s poukazom na závery znaleckého dokazovania k osobe poškodenej navrhovala prekvalifikovanie stíhaného skutku na prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona. Obžalovaný v záverečnej reči, ktorú prečítal zo svojich vopred pripravených poznámok a ktoré sú súčasťou spisu, uvádzal, že na poškodenej neležal, ak by to tak bolo, mala by špinavé oblečenie a škrabance. Svedkyňa M. N. vypovedala, že poškodená jej po incidente vravela, ju mal chytať medzi nohy a ona ho odkopla, vôbec nespomínala, že jej mal tam šmátrať, škrabať a obchytkávať ju na vagíne a ležať na nej. Vôbec jej pohyb neobmedzil. DNA na sukni sa nenašlo a to ju mal obchytkávať cez sukňu. Jedným letmým dotykom zadku jej nemohol spôsobiť psychickú traumu, poškodená mala psychické problémy už v minulosti. Poškodená išla vypovedať až po 10 hodinách, lebo bola opitá, čo by sa potvrdilo, keby jej policajti dali fúkať. K tomu, čo urobil, sa hneď na začiatku priznal. Nemôže sa priznať k tomu, čo neurobil. Vo väzbe sa už ponaučil, je mu to strašne ľúto, čo spôsobil. Má manželku a tri malé deti, ktoré ho potrebujú. Poškodenej sa za svoje skratové konanie ospravedlňuje a je mu to strašne ľúto. Súd v súlade s § 2 odsek 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne. Kľúčovú a usvedčujúcu výpoveď svedkyne poškodenej súd považuje za vierohodnú. Isté pochybnosti o objektivite a úplnosti jej výpovede v časti opisu miest a spôsobu dotykov obžalovaného po tom, ako jej zamedzil v pohybe, súd vyhodnotil po osobnom výsluchu znalkyne psychologičky ako nedôvodné, pretože k otázke konformity osobnosti poškodenej a jej tendencii podliehať názorom verejnej mienky uviedla, že ide vo všeobecnosti o schopnosť osobnosti prispôsobiť sa sociálnemu prostrediu a spoločenským normám, predchádzať rozdielom a konfliktom, čiže nejde o prispôsobenie sa extrémne záťažovej situácii, pretože jej správanie a prežívanie skutku sú dve odlišné veci, ktoré spolu nesúvisia.
Miera konformity ako sociálna adaptácia nie je podstatná pre prežívanie extrémnej situácie. K tomu ďalej uviedla, že u poškodenej je predpoklad skôr vyššej miery jej všeobecnej vierohodnosti a možno skôr vylúčiť motív lživej výpovede v neprospech obžalovaného. Vysoko pravdepodobne by poškodená nebola spôsobila uvedené uvádzať bez autentického prežitia. Podľa súdu, u poškodenej nebol zistený žiaden motív pre lživú výpoveď v neprospech obžalovaného, ktorý bol pre ňu neznámou osobou a s ktorým si nevyžadovala osobný kontakt v žiadnej podobe nikdy pred skutkom ani v priebehu skutku. Svedkyňa poškodená vypovedala po vznesení obvinenia podľa zvukovoobrazového záznamu súvisle a bez zjavných rozporov. Išlo o výpoveď v deň skutku 27.05.2023 v podvečerných hodinách, čiže to, že matka poškodenej mala podľa zvukovoobrazového záznamu pri výpovedi dňa 11.07.2023, t.j. o mesiac a pol neskôr, emotívnejšie sprievodné prejavy bolo, podľa súdu, v priamej príčinnej súvislosti s opisovanými psychickými následkami u jej dcéry – poškodenej, ktoré možno dať do priamej príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného, a to matkou opisované zmenené správanie poškodenej, ktoré nastalo po skutku v priebehu daného mesiaca a pol, kedy sa poškodená začala zahaľovať, bála sa chodiť vonku, nechcela chodiť do obchodu, pre pocit strachu spávala pri zapnutom svetle, jej chovanie sa podľa matky zmenilo, dcéra ju prosila, aby jej našla odbornú pomoc, odmietala objatia priateľa i rodičov a malo to trvať dosť dlho, kým si svojich najbližších príbuzných pustila k telu. Teda matka poškodenej dané obdobie po dni 27.05.2023 do dňa 11.07.2023 aj v dôsledku toho, že dcéra bola v jej domácnosti počas uvedenej doby dva týždne v kuse, prežívala emotívne, pretože reálne zažila, videla a cítila ako rodič, aký bol dopad konania obžalovaného na jej vlastné dieťa. Obžalovaný bol už v čase stíhaného skutku s prihliadnutím na jeho kriminálnu a deliktuálnu anamnézu v smere sexuálne ladeného exhibicionizmu v postavení recidivistu, aj keď do stíhaného skutku pri absencii použitia násilia, či použitia hrozby násilia alebo obmedzovania osobnej slobody vyhliadnutej obete. Nemožno ale opomenúť, že dňa 09.05.2023, t.j. necelé tri týždne pred stíhaným skutkom zo dňa 27.05.2023, pozíciu pozorovateľa, či exhibicionistu opustil tým, že sa dopustil voči cudzej žene sexuálne motivovaného fyzického kontaktu bez jej súhlasu (chytenie okoloidúcej ženy za zadok). K tomu bol v minulosti súdne trestaný za fyzický útok voči telu iného so zbraňou. Znalec psychiater zistil, že obžalovaný má emočne nestabilné, impulzívne rysy osobnosti a sklon k nižšiemu rešpektovaniu spoločenských noriem. Preto zmeny výpovede obžalovaného, jeho bagatelizovanie toho, čo sa stalo, či pripisovanie viny zle vytvorenému úsudku poškodenej (opitosť) súd hodnotí ako účelovú snahu nebyť väzobne stíhaný a vyhnúť sa odsúdeniu a nepodmienečnému trestu odňatia slobody. Vierohodnosť výpovedí dvoch svedkýň, matky poškodenej H. A. a susedy poškodenej M. N., nebola spochybnená, podľa súdu, vypovedali pravdu, ale nešlo o priamych svedkov skutku, informácie mali sprostredkovane od poškodenej. Jedine matka poškodenej bola v špecifickom postavení, keď na diaľku prostredníctvom prebiehajúceho telefonátu s poškodenou mohla vnímať sluchové vnemy zachytené prostredníctvom mobilného aparátu, jej podanie priebehu časti skutkového deja v konečnom dôsledku korešpondovalo s výpoveďou poškodenej (prvotný verbálny kontakt poškodenej s obžalovaným, výzva na orálny styk, prejavenie odporu poškodenej a vyzývanie obžalovaného, aby ju nechal, odmlčanie sa v dôsledku vypadnutia mobilu z ruky poškodenej, keď sa dostala na zem, kde ležala). Bola to práve matka poškodenej, ktorej poškodená bezprostredne po úteku obžalovaného referovala, čo sa stalo. Súd podľa § 277 odsek 3 Trestného poriadku odmietol návrh obhajoby na zabezpečenie výpisov hovorov poškodenej a jej matky v čase skutku, pretože išlo o preukazovanie okolnosti, ktorú súd zistil inými, už skôr navrhnutými dôkazmi, a to výpoveďami poškodenej a jej matky a podporne výpoveďou susedy poškodenej, ktorá krátku chvíľu po stíhanom skutku bola v telefonickom kontakte s matkou poškodenej, teda matka poškodenej mala svoj telefón v prevádzke a mala vedomosť, že sa niečo dcére prihodilo. O okolnosti, že telefonický hovor medzi matkou a dcérou v priebehu stíhaného skutku prebiehal, súd nemal pochybnosť. Miesto a čas skutku preukazuje v tejto časti zhodná výpoveď obžalovaného a poškodenej, podporne výpoveď matky poškodenej o čase, kedy s dcérou telefonovala po jej odchode z nákupného centra a kedy zaregistrovala konflikt s pre ňu neznámym mužom a výpoveď susedy poškodenej, M. N., ktorá bola s poškodenou bezprostredne po skutku a čas zavolania polície. Obžalovaný sa priznal len k prenasledovaniu poškodenej, potvrdil, že ju chytil vpredu za rozkrok v oblasti vagíny, keď pred ním začala utekať, že sa bránila, spadla a z miesta ušiel.
Celý čas popieral úmysel vykonať inú sexuálnu praktiku, tvrdil, že sa chcel len dotknúť zadku poškodenej, čomu súd neuveril i s ohľadom na verbálnu výzvu na orálny styk. To, že takúto výzvu poškodenej adresoval tak, ako to tvrdí poškodená, preukazuje výpoveď matky poškodenej, ktorá otázku v kontexte fajčenia počula, aj keď si ju sprvoti tým, že tam nebola a dianie len sprostredkovane vnímala cez telefonát, nedávala do súvisu so sexuálnym významom, ale fajčením cigariet. Poškodená tvrdila, že ju obžalovaný chytil priamo za rozkrok zozadu, kde ju následne obchytkával priamo na vagíne cez dlhú sukňu a nepustil ju ani napriek jej kriku a snahe brániť sa. Zvalil ju na zem a priľahol, kopnutím ho odsotila a utiekol. Obžalovaný popieral tieto tvrdenia poškodenej, rovnako tak namietal, že by odišiel až po kopnutí poškodenej. Tvrdil, že odišiel, keď začala kričať a sama spadla, že vtedy sa zľakol a ušiel. To ale odporuje výpovedi matky poškodenej, ktorá v telefóne počula opakované kričanie poškodenej „au, au, dajte mi pokoj,“ teda obžalovaný neodišiel len v dôsledku toho, že poškodená začala kričať. Násilné konanie za použitia sily voči telesnej integrite poškodenej preukazuje výpoveď poškodenej, keďže aj obžalovaný vypovedal, že dostal nutkavú potrebu chytiť ju za zadok, keď začala pred ním utekať. Obrana obžalovaného, že ak by ležal na poškodenej na zemi, mala by zašpinené šaty, súd nebral v úvahu. Zo zápisnice o obhliadke miesta činu a z fotodokumentácie zaistených šiat poškodenej je zrejmé, že v čase skutku bol slnečný deň bez zrážok, pričom z fotodokumentácie miesta činu nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali výdatnému dažďu v čase pred skutkom, tráva, chodník a kamene boli bez blata a viditeľnej vlhkosti. Sukňa poškodenej mala tmavšiu bordovú farbu, nešlo o farebne háklivé oblečenie na kontakt s trávou alebo štrkom. To, že obžalovaný zvalil poškodenú na zem, priľahol a ohmatával v oblasti vagíny, kým ho poškodená nekopla vyplýva z výpovede poškodenej a potom najmä jej matky, ktorej sa bezprostredne po skutku zverila s opisom udalosti. Obžalovaný síce zvalenie a priľahnutie poškodenej popieral, ale i z jeho výpovede vyplynulo, že poškodená sa na zemi ocitla. Podporne k tomu vyznieva výpoveď matky poškodenej k tomu, že sa hlasy odmlčali, akoby telefón spadol poškodenej na zem. Pri prehliadke miesta činu bola zaistená ako vecná stopa číslo 1 - pachová stopa a následne bola odobratá porovnávacia pachová stopa len z tela obžalovaného, nie z tela poškodenej, pričom k znaleckému skúmaniu v odbore odorológie nedošlo. Tu súd poukazuje na to, že dokazovanie za použitia pachových stôp v takto zabezpečenej kombinácii by nemalo výpovednú hodnotu o tom, či obžalovaný ležal alebo neležal na poškodenej, lebo bezprostredne na zemi sa nachádzala poškodená a nie obžalovaný. To, že poškodená bola na zemi v podstate potvrdil aj obžalovaný, aj keď účelovo vypovedal, že na zem spadla sama a on na nej následne neležal. To, že obžalovaný zvalil poškodenú na zem, priľahol a ohmatával v oblasti vagíny, kým ho poškodená nekopla, vyplýva z výpovede poškodenej a potom najmä jej matky, ktorej sa bezprostredne po skutku zverila s opisom udalosti. Súd ohľadom zisteného skutkového stavu záverom konštatuje, že prehliadka tela poškodenej i obžalovaného bola v prípravnom konaní robená len pre účely odobratia bukálnych sterov. Vo vyšetrovacom spise sa nenachádzala fotodokumentácia tela poškodenej za účelom jej obhliadky a zistenia, zadokumentovania prípadných zranení v súvislosti so stíhaným skutkom. Tu súd poukazuje na obhajobu obžalovaného, že ak by poškodenú zvalil na zem a ležal na nej, na zemi, kde bol štrk, by sa poudierala a mala škrabance a modriny. Z opisu priebehu skutku poškodenou a zadokumentovanej trávnatej plochy na mieste skutku, z ktorej bola aj odobratá pachová stopa – vecná stopa číslo 1, v prítomnosti poškodenej, súd ale dospel k záveru, že zvalenie, položenie poškodenej na zem silou obžalovaného, nemuselo nevyhnutne viesť k citeľným ani viditeľným oderom, preto absencia dôkazu o takýchto zmenách na tele poškodenej nevyvracia priebeh skutkového deja v tejto časti tak, ako o ňom podala svedectvo poškodená. Vykonaným znaleckým dokazovaným v rámci odvetvia kriminalistickej biológie a kriminalistickej genetickej analýzy nebola zistená prítomnosť DNA obžalovaného na zadnom diele sukne poškodenej (vecná stopa č. 6) ani na jej vrchnom tričku – tope (vecná stopa č. 5). Zástupca Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Košice po zložení sľubu znalca vypovedal na hlavnom pojednávaní, že mechanizmus prenosu biologickej stopy závisí aj od intenzity a dĺžky kontaktu, vplyv
môže mať aj to, ak išlo o dotyk rukami, či si osoba tesne predtým umývala ruky, ďalej od intenzity potenia osoby, od povrchu predmetu, teda môže, ale nemusí dôjsť k zanechaniu biologickej stopy. Vo všeobecnosti, ak je vyššia intenzita potenia, tak osoba má vlhkejšie ruky, kde je vyšší predpoklad ako pri suchých rukách, že sa uvoľňuje väčšie množstvo buniek z epitelu pokožky a osoba môže skôr zanechať biologickú stopu. Tu súd poukazuje na to, že ku skutku došlo o ôsmej hodine ráno, po tom, ako obžalovaný odišiel z práce po nočnej smene (kde možno predpokladať po práci napríklad návštevu toalety a umytie rúk) a ešte na obed bolo len 16°C , obžalovaný bol oblečený, a tak nie je dôvod predpokladať, že by sa potil, resp. potil vo zvýšenej miere. Tu súd poukazuje i na to, že svedkyňa N. vypovedala, že keď poškodenú vzala k sebe domov, prikryla ju, teda poškodená sedela a zároveň bola prikrytá, čím na látku, na ktorej by mohla byť biologická stopa obžalovaného následne po skutku vplývali aj ďalšie externé podmienky prostredia. Skutok sa stal ráno okolo 08.00 hod., k obhliadke miesta činu za prítomnosti poškodenej došlo toho istého dňa po viac ako štyroch hodinách v čase od 12.30 hod. do 13.35 hod. a k vydaniu oblečenia poškodenou, ktoré mala na sebe v čase skutku ráno, došlo až následne v čase o 14.05 hod.. Súd dospel s potrebnou mierou istoty k záveru, že obžalovaný spáchal skutok kladený mu za vinu v celom rozsahu tak, ako bol opísaný v skutkovej vete obžaloby a ako je uvedený v skutkovej vete výroku o vine tohto odsudzujúceho rozsudku, preto uznal vinu obžalovaného zo spáchania zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1 Trestného zákona. Zločin sexuálneho násilia patrí do skupiny tzv. trestnej činnosti proti slobode a ľudskej dôstojnosti a tzv. mravnostnej trestnej činnosti. Objektom je ochrana práva človeka rozhodovať sa vo vybraných aspektoch vlastného sexuálneho života. Predmetom útoku v tomto prípade môže byť ktorýkoľvek človek (žena alebo muž), teda nielen žena ako v prípade trestného činu znásilnenia podľa § 199 Trestného zákona. V danom prípade hmotným predmetom útoku bola žena – svedkyňa poškodená. Obžalovaný je spôsobilým všeobecným subjektom daného zločinu za kumulatívneho splnenia podmienky veku podľa § 22 odsek 1 Trestného zákona a na podklade znaleckého posudku psychiatra aj podmienky zachovanej príčetnosti (a contrario k definícii nepríčetnosti podľa § 23 Trestného zákona). Znalec psychiater vylúčil duševnú chorobu aj duševnú poruchu, rovnako tak nebola preukázaná sexuálna deviácia obžalovaného v čase skutku. V čase skutku mal zachované rozpoznávacie i ovládacie schopnosti, pod vplyvom alkoholu nebol. Objektívnu stránku zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 Trestného zákona v základnej skutkovej podstate obžalovaný naplnil vlastným aktívnym konaní, ktorým donútil svedkyňu poškodenú k inej sexuálnej praktike, a to násilím v zmysle § 122 odsek 7 Trestného zákona, pretože obžalovaný použil voči poškodenej fyzické násilie proti jej telesnej integrite, čo je jedna z troch zákonných alternatív spáchania daného zločinu v základnej skutkovej podstate popri hrozbe bezprostredného násilia a zneužitiu bezbrannosti predmetu útoku. Obžalovanému musel byť zrejmý zjavný nesúhlas poškodenej, ktorá negatívne reagovala už na jeho prenasledovanie a prvotnú verbálnu výzvu na orálny styk. Obžalovaný sa dopustil na poškodenej inej sexuálnej praktiky, pretože z jeho strany išlo o sexuálnu aktivitu zameranú na uspokojovanie vlastných sexuálnych potrieb, svojím konaním sledoval uspokojenie sexuálneho nutkania ohmatávaním pohlavných orgánov ženy, pričom nešlo len o letmé dotyky. Táto sexuálna aktivita obžalovaného predstavovala pre poškodenú traumatický zážitok, čo konštatovala aj znalkyňa psychologička aj znalec psychiater, rovnako tak laicky matka poškodenej opisom zmien správania poškodenej, teda obžalovaný nepopierateľne zasiahol do slobody rozhodovania poškodenej o svojom tele a sexuálnom živote. Subjektívnu stránku zločinu sexuálneho násilia obžalovaný naplnil formou priameho úmyslu podľa § 15 písmeno a/ Trestného zákona. Následkom bolo porušenie chráneného objektu a to v priamej príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného. Súd nevyužil postup podľa § 241 odsek 2 Trestného poriadku v spojení s § 278 odsek 3 Trestného poriadku a § 284 odsek 2 Trestného poriadku vo vzťahu k návrhu prokurátora predneseného v záverečnej reči ohľadom uznania viny obžalovaného aj z trestného činu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, a to s ohľadom na charakter priestranstva (úzka ulička medzi garážou a kotolňou) a to, že v čase skutku sa tam nenachádzali žiadne iné osoby okrem obžalovaného a poškodenej.
Trest má podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (prvok individuálnej prevencie) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov (prvok generálnej prevencie), trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súd v dôsledku novely Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. zákonom č. 40/2024 Z. z. účinným od 06.08.2024 nezistil dôvod na aplikovanie ustanovenia § 2 odsek 1 druhá veta Trestného zákona a použitie neskoršieho zákona, ktorý nadobudol účinnosť v medziobdobí medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku, pretože trestná sadzba v ustanovení § 200 odsek 1 Trestného zákona ostala bez zmeny vo výmere päť rokov až desať rokov, súd nezistil možnosť aplikovania § 38 odsek 3 alebo odsek 4 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024, čo by mohlo byť nepriaznivé pre obžalovaného, pretože nepriznal obžalovanému žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona a súčasne nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona a ustanovenie § 38 odsek 2 Trestného zákona ostalo bez zmeny. Preto súd uznal vinu obžalovaného podľa § 200 odsek 1 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024, t.j. v znení účinnom pred novelou Trestného zákona a rovnako tak sa skôr platným Trestným zákonom účinným v čase skutku spravuje i ukladanie trestu. U obžalovaného nebolo možné priznať ani jednu z poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno Trestného zákona (najmä teda okolnosti podľa § 36 písmeno j/, písmeno l/ Trestného zákona), nakoľko k spáchaniu skutku sa v rozhodných skutkových okolnostiach nepriznal a pred skutkom neviedol riadny život s poukazom na jeho predchádzajúce zahladené odsúdenia a evidované deliktuálne postihnutia, ktoré svojou povahou mali váhu aj k prejednávanej trestnej veci. Súd u obžalovaného nezistil ani priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona (najmä teda § 37 písmeno m/ Trestného zákona, nakoľko jeho predchádzajúce odsúdenia sú toho čase zahladené). Preto aplikovaním § 38 odsek 2 Trestného zákona nedošlo k úprave dolnej ani hornej hranice zákonnej trestnej sadzby, ktorá ostala vo výmere päť rokov až desať rokov. Súd pristúpil k aplikovaniu inštitútu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona, pretože prihliadal na spôsob prevedenia a intenzitu vykonanej inej sexuálnej praktiky, kedy nešlo o sadomasochistickú ani inú praktiku vyznačujúcu sa intenzívnejším zásahom do telesnej integrity poškodenej, nedošlo k hrubému zaobchádzaniu s pohlavnými orgánmi poškodenej alebo inými časťami jej tela, nedošlo k dotykom na prsiach poškodenej, k núteniu k bozkávaniu, obžalovaný sa neobnažoval, dlhšie sa neobtieral pohlavným údom o telo poškodenej, nenútil ju k masturbácii, či k aktívnemu stimulovaniu jeho pohlavného údu. V danom prípade nešlo ani o vykonanie orálneho, či análneho styku. Ďalej súd prihliadal na to, že obžalovaný je otcom troch maloletých detí v útlom predškolskom veku, pred vzatím do väzby pracoval, v domácom prostredí v rámci rodinného a susedského spolužitia viedol riadny život, pochádza z usporiadanej a prispôsobivej rodiny, ktorá žije v prostredí marginalizovanej komunity rómskej osady. Zákonnú trestnú sadzbu päť rokov až desať rokov súd vyhodnotil pre obžalovaného ako neprimerane prísnu, a to vzhľadom na povahu objektívnej stránky zločinu, rovnako tak podľa súdu na ochranu spoločnosti postačuje trest kratšieho trvania. Ide o prvý nepodmienečný trest pre obžalovaného, ktorý je toho času väzobne stíhaný. Súd mu preto dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby vo výmere piatich rokov znížil o jednu tretinu a podľa § 200 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 39 odsek 1 Trestného zákona mu uložil trest odňatia slobody vo výmere troch rokov a štyroch mesiacov, čo súd v danom prípade považuje za primerané, zákonné a spravodlivé potrestanie. S prihliadnutím na charakter jeho doterajšej protiprávnej činnosti má súd dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný. Súd má za to, že podmienečné tresty neboli pre obžalovaného doposiaľ dostatočne odrádzajúce od protiprávnych skutkov a nemali na neho potrebný výchovný vplyv. Súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody v súlade § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody nebol. Alternatívny trest domáceho väzenia podľa § 53 Trestného zákona súd s poukazom na to, že ide o mravnostný – sexuálny trestný čin (zločin sexuálneho násilia) a charakter trestnej činnosti a priestupkov, ktorých sa obžalovaný dopustil v minulosti, vylúčil ako nepostačujúci. Rovnako tak
peňažný trest podľa § 56 odsek 1 Trestného zákona, tu aj s prihliadnutím na rodinné a sociálne pomery obžalovaného. Súd na základe vykonaného dokazovania vyhovel obžalobe a uznal obžalovaného vinným zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil vlastným aktívnym úmyselným konaním tak, že násilím svedkyňu poškodenú donútil k inej sexuálnej praktike, súd mal za preukázanie naplnenie všetkých zákonných znakov základnej skutkovej podstaty daného zločinu. Súd obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody mimoriadne znížený pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby o jednu tretinu vo výmere tri roky a štyri mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Nárok na náhradu škody si svedkyňa poškodená v súlade s § 46 odsek 3 Trestného poriadku do skončenia vyšetrovania riadne a včas, čo do dôvodu a výšky, neuplatnila, preto o tomto nároku súd osobitným výrokom a postupom podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku ani podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku nerozhodoval. obžalovaný A. B., narodený XX.XX.XXXX, násilím donútil iného k iným sexuálnym praktikám, Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. Odvolanie má odkladný účinok.