Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 2T/107/2023 8723011020 21. 11. 2024 Mgr. Lukáš Hvizdoš ECLI:SK:OSPP:2024:8723011020.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad, samosudcom Mgr. Lukášom Hvizdošom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. novembra 2024 v Kežmarku, takto rozhodol: Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. C. D., E. F., trvale bytom G. XX, E. F., uznáva
sa
za vinného, že
v presne nezistený deň na konci mesiaca august 2022 v G., okr. F., počas toho, ako prechádzal okolo domu poškodeného G. D. nachádzajúceho sa v obci G., okr. F., popisné číslo XX, osobným motorovým vozidlom zn. Renault Twingo ev. č. F. XXXXX, pri dome spomalil a vykrikoval opakovane na poškodeného G. D., ktorý sa v tom čase nachádzal na dvore rodinného domu, že ho zastrelí, následne v presne nezistený deň začiatkom mesiaca február 2023 v presne nezistenom čase v obci G., okr. F., pred rodinným domom s popisným číslom XX, A. B. slovne napadol G. D. a povedal mu: „keď pôjdeš niekam von alebo do lesa tak sa obzeraj kto pôjde za Tebou, lebo nevieš z ktorej strany priletí guľka“, pričom takýmto spôsobom sa mu vyhrážal už aj v minulosti a kričal mu pred domom s popisným číslom XX, že ho zastrelí a následne dňa 2.6.2023 v čase asi okolo 10.00 hod. v G., okr. F., počas toho ako poškodený G. D., stál v priestore vchodových dverí domu, išiel okolo domu po ceste pešo A. B. a keď uvidel poškodeného G. D., tak mu kričal slová: „len si píš na tom mobile, zastrelím Ťa Ty kokot zubatý“, čím takto vzbudil u poškodeného G. D. dôvodnú obavu o jeho život a zdravie, teda inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, čím
spáchal
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona. Za
to
mu
súd
ukladá:
Podľa § 44 Trestného zákona súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu, nakoľko trest uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 6T/52/2024 zo dňa 13.06.2024, právoplatným dňa 13.06.2024, ktorým mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu na 2 (dva) roky a trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 6 (šesť) rokov, považuje súd na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného za dostatočný.
odôvodnenie: Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. B., svedka poškodeného G. D., svedkyne H. D. a svedkyne I. A. J., ako aj ďalej uvedenými listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovný skutkový stav. Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.09.2024, po zákonnom poučení, v súlade s § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný a využil svoje právo a odoprel vypovedať. Následne, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.11.2024, ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, uviedol, že ani raz sa nevyhrážal. Sú to len ich psychiatrické výmysly. Pán D. vydieral pani J. nejakým ohníkom v kachliach, že keď nebude rozprávať tak, ako on chce, že sa rozpamätá na nejaký ohník v kachliach. Priznal sa mu, že ju vydieral, lebo ho chce zavrieť do basy, lebo žiarli. J. klame, lebo tam sa okno nikdy neotváralo, nevie ani rok. Proste všetko sú to výmysly. Poškodenému sa nikdy nevyhrážal. Sú to jeho halucinácie. Pán D. sa do J., ako on hovorí, bezhlavo zamiloval. Tým, že ona nemala, kde ísť bývať, tak jej povedal, že môže bývať u neho, ale dodržiavať nejaké pravidlá. Nesmie piť, chlastať, lebo má problémy s alkoholom. Párkrát sa pohádali, lebo ona chcela piť, tak ušla k pánovi D.. Mohla tam bývať a dal jej tam aj prechodný pobyt s tým, že keď mu vynosí syna, tak jej dá parcelu. Ona sa ulakomila na tú parcelu, a tak bývala uňho. Lenže pendlovala aj ku nemu a pán D. žiarlil. Hodil si sám do schránky ruženec a náboj. Prvý, kto bol podozrivý, bol on, lebo akože už predtým ho zbil 15timi ranami do oblasti tváre, ale nemal lekárske ošetrenie. Pán D. sa tváril, že má trvalé následky. J. sa mu priznala, že umývala ten náboj vo formaldehyde. On žiadnu strelnú zbraň nevlastní, nepotrebuje. On má na to ruky. Nemá konflikt s poškodeným. Akurát hanbu, lebo sa mu teraz celá dedina smeje, že mu pomáhal vo všetkom a teraz ho tlačí po súde. K tomu zastreleniu podotkol, že pán D. má z toho traumu, komplex, lebo jeho otec sa zastrelil. On vlastní dosť dlho Twingo, sivej farby. Svedok poškodený G. D., vypočutý na hlavnom pojednávaní, zotrval na výpovedi z prípravného konania a uviedol, že sa cíti ohrozený, lebo pán B. nemá dobrú povesť. Stále má s niekým nejaké problémy. Stále niekoho udáva na políciu a každému sa vyhráža. Po dedine rozpráva, že ho vypáli. Pán B. sa mu viackrát vyhrážal, či bez svedkov, či so svedkami, že ho zastrelí. Prišiel mu náboj a ruženec v schránke. Nezistilo sa, že kto, ale má podozrenie, že obžalovaný, lebo niekedy dávnejšie ešte hovoril, že pán K., že by sa s prepáčením posral, keby našiel náboj na aute alebo fľašu s benzínom. On sa zasmial a hovoril, že mu trebalo aj ruženec dať. A presne toto o 2, 3 roky dostal. Ku skutku uviedol, že prvý osobný incident sa udial v auguste 2022, okolo obeda, asi okolo 10-tej hodine. Obžalovaný išiel hore, smerom domov, na aute značky Renault Twingo, asi tmavosivej farby, EČV F., sedel ako vodič, šoférovo okno mal otvorené a dvakrát za sebou uviedol: „Zastrelím Ťa, zastretím Ťa.“ Svedkom bola jeho kamarátka J., ktorá vtedy u neho bývala a bola v izbe. Otvárala okno a videla, ako obžalovaný zastal a všetko videla a počula. Vyhrážku vnímal ako pravdivú, lebo je toho schopný. Druhý incident sa udial vo februári 2023, niekedy okolo obeda, bol na dvore, asi 5 metrov od cesty. Obžalovaný mu povedal, že ho zastrelí, aby nikde nešiel, že nevie, z ktorej strany príde guľka, keď niekde pôjde do terénu. Tretí incident sa stal dňa 2. júna 2023, bolo asi 10 hodín, on stál vo dverách a pozeral do mobilu. Manželka stála za ním, tak trošku vľavo, na boku vo dverách. S manželkou sa rozprávali a išiel pán B.. On ho nevidel. Keby sa neozval, ani nevie, že ide. Išiel hore po ceste, teda domov, a kričal na neho: „Zastrelím Ťa, zastrelím. Len si píš. Zastrelím Ťa,“ a išiel preč. On nemal šancu ani zareagovať. Zdvihol hlavu, že čo sa robí. Mal oblečené asi rifle alebo nohavice, niečo tmavé, tmavosivé alebo tmavomodré. Dvakrát sa stretli, keď išiel po ceste. On nemá šancu ani zareagovať, ani nič, lebo väčšinou z auta, pomaly z okna vypadne, jazdí dole a: „Zastrelím Ťa, zastrelím Ťa.“ Má divý pohľad, zrelý pre psychiatriu. Obžalovaný musí prechádzať okolo jeho domu, keď ide domov. To je jediná cesta. On býva na čísle domu XX a obžalovaný na č. XX, domy sú od seba vzdialené asi 300 metrov. Vie, že obžalovaný má zbraň, lebo ju u neho videl. Nosí ju aj do Kežmarku, lebo raz ju nemal pri sebe a dostal nakladačku od Rómov a hovoril, že keby mal pištoľ, tak ho nezbijú. Všetci sa ho boja, lebo je nebezpečný človek. Pištoľ videl u neho doma, keď sa ešte kamarátili. Má i ostré náboje. Aj minulého roku jeden Róm, čo pasie ovce za rybníkom, tak tiež povedal, že išiel dole cestou, vtedy bola náhodou u neho pani J., Róm sa s ňou rozprával, tak vybehol z domu a strieľal mu poza hlavu s pištoľou. Asi žiarlil, že sa rozprával s J.. Nevie, či keď sa obžalovaný vyhráža, či vtedy má pri sebe zbraň. Keď je od neho 10 metrov, nevie, či má zbraň alebo nemá zbraň vo vrecku. V ruke nikdy. Aj keď boli na policajnej stanici, tak ho napadol pred 3 policajtmi. Udrel ho zozadu bez všetkého. S obžalovaným nekomunikuje. Keď ho vidí, že ide po ceste, radšej vojde do izby. Obžalovaný huláka, ale on sa s ním
nerozpráva. Nereaguje, nemá to zmysel. Obžalovaný, keď komunikoval, tak išiel oblúkom cez pani J. a jej písal SMS-ky. Zablokoval ho. Pani J. písal, lebo bola vtedy u neho a potrebuje sa zrealizovať. Jeho správanie voči nemu vníma ako abnormálne neľudské. Vôbec to nepatrí do civilizovanej spoločnosti. Nerobí mu to dobre. Dvíha sa mu tlak. Vyhrážky vníma zle, bojí sa o život. Okrem vyhrážok zastrelením, mu nadáva, že zubatý kokot, hlupák. Útočil aj inak ako slovne. Písal SMS-ky. Fyzicky nemá šancu, lebo by musel preskočiť cez plot. Vie, čo ľudia hovoria, že povedal, že ho vypáli a kúpi benzín. Stále dookola, už 3 roky, že ho vypáli. Počul ako volal s nejakým pánom, a hovoril mu do telefónu, že ho treba zabiť, že by bol pokoj. Kvôli tomu, že vraj on volal políciu na deti, že sa sánkujú. Vzájomné vzťahy s obžalovaným boli do toho 20-teho roku normálne, ale obžalovaný má takú tendenciu, že každého začne ohovárať poza chrbát. Odišla od neho pani J., tak začal žiarliť. A od vtedy sa jeho správanie zmenilo. Aj jej sa vyhrážal. Začal robiť prieky, vykrikovať, že ho zastrelí a SMS-ky. Obžalovaný je na neho naštvaný. Svedkyňa H. D., manželka svedka poškodeného, vypočutá na hlavnom pojednávaní, zotrvala na výpovedi z prípravného konania a ku skutku uviedla, že obžalovaný vykrikoval na jej manžela, že: „Len píš, píš, Ty kokot, zastrelím Ťa.“ Manžel stál vo dverách, ona stála za ním a obžalovaný išiel peši po ceste a kričal naňho. Keď sú dvaja, tak nekričí. Iba keď je jeden. Ale videl iba manžela, ju nevidel, tak preto kričal. Bolo to asi v máji minulého roku (pozn. vypočutá na hlavnom pojednávaní dňa 05.09.2024), niekedy doobedu, nevie presne koľko bolo hodín. Obžalovaný mal oblečenú vetrovku, asi niečo červené, nevie, nepamätá si už presne. Tieto prednesy vnímala zle. Dobre to na ňu nepôsobilo, keď sa niekto vyhráža. Bola tak trošku z toho vedľa, otrasená. Vyhrážku vnímala ako vážne mienenú. Manžel bol naštvaný, nazlostený. Išiel na políciu, lebo už aj predtým dostal náboj a ruženec v obálke. Od manžela vie, že obžalovaný sa mu stále niečím vyhrážal, keď išiel okolo, kričal. Vykláňal sa z auta sa a kričal naňho. Stále, keď mal možnosť, tak vrieskal. Susedia to počuli, len mu to nikto nepríde povedať. Od manžela vie, že obžalovaný má zbraň, lebo ju videl. Osobne bola svedkom útoku obžalovaného voči manželovi raz, pri tých dverách a ešte pred týmto incidentom, asi pol roka predtým, keď išla vešať prádlo a nebolo ju vidieť, vyhrážal sa, nadával na jej svokra, na jej svokru, že sú všetci postihnutí. Keď vyšla spoza stodoly, tak vtedy už rýchlo zobral nohy na plecia a bežal preč. Nevie, prečo sa obžalovaný takto správa voči jej manželovi. Nevie, ako dlho dochádza k takýmto konfliktom. Manžel to vníma zle, ale nereagoval na vyhrážky. Súd postupom podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku prečítal výpoveď svedkyne z prípravného konania zo dňa 10.11.2023 a to v časti, kedy uviedla, že dňa 02.06.2023 bola u manžela v obci G., okres F., kde jej manžel v čase okolo 10.00 hod. stál v dverách rodinného domu s popisným číslom XX. Svedkyňa zotrvala na výpovedi z prípravného konania, pričom k rozporu uviedla, že predtým si to lepšie pamätala. Svedkyňa I. A. J., vypočutá na hlavnom pojednávaní, zotrvala na výpovedi z prípravného konania a ku skutku uviedla, že bolo to už dosť dávno, takže si to až tak presne nepamätá. Incident sa udial asi v 2019 alebo asi v lete 2021. Mohol byť august. Obžalovaný išiel popred dom pána G. D.. Nevidela D. na dvore, ale vedela, že je tam. Ona bola v tom čase pri okne, ktoré zatvárala, keďže bolo pootvorené, v prednej izbe domu. Obžalovaný išiel autom značky Twingo, bordovej farby, aj keď nemá vodičák a kričal G., že ho zastrelí, doslova „Zaštrelím ce“. Nekričal to opakovane, zakričal a išiel preč. Auto spomalilo, ale nemyslí si, že zastavilo. Obžalovaný išiel zdola hore alebo zhora dole. Ona vyšla za G.. Pri tomto incidente neboli prítomné iné osoby. Myslí, že G. nekričal na obžalovaného. Po tých slovách mal pán D. z neho obavu a mal z neho strach, pretože A. B. je taký nevypočítateľný. On sa vyhrážal dávno napr. aj jej sestre a tam nikdy človek nevie, ako to myslí. Potom sa už počas jej prítomnosti nestalo, aby sa mu vyhrážal. Pán D. jej povedal, že sa mu pán B. vyhráža, pričom sa ho bál sa, aj kvôli tomu sa zamykal, mal aj fotopasce. Bál sa nechať aj svoj dom sám, aby náhodou mu nešiel A. na pozemok, že by mu niečo nepodpálil alebo nespravil nejakú škodu na pozemku, aby mu tam proste nešiel v čase, keď tam nie je. Pán B. aj jej vypisoval nejaké správy, aj jej sa vyhrážal, písal všelijaké SMS-ky vo všelijakom znení. Ona ozajstnú zbraň u obžalovaného nevidela, čiže môže byť, že keď videla, tak to bola iba atrapa zbrane. A. robil také smiešky, keď mal predtým nejaké pojednávanie s pánom G., že si berie zbraň a niečo bral, dával si to za pás s tým, že zoberie to tam. Bol tam vtedy s K. a povedal, že mu tam ukáže. Myslí si, že tam išlo aj o nejaké tie ich dokazovania si. Možno, že nejakú úlohu zohrala aj ona. Keď odišla od jedného, tak bol nahnevaný ten jeden na druhého. Ona v tom čase prišla z výkonu trestu a na striedačku sa vyskytovala raz u jedného, raz u druhého, kde ju kto ako kedy prichýlil. Domov veľmi nemohla ísť a potrebovala sa nejako dostať na nohy, tak istý čas bývala u obžalovaného. Keď mal nejaké sexuálne narážky alebo chcel s ňou spávať, tak išla k pánovi D., lebo tam vedela, že tam ju nikto nebude sexuálne obťažovať. U obžalovaného to bolo také, že jej dal vypiť, čo jej ako alkoholičke vtedy padlo dobre, mala s kým
piť, ale akonáhle chcel začať s ňou spávať, tak išla k pánovi G.. A oni si potom medzi sebou ako keby dokazovali veci, že A. bol nahnevaný na G., že je uňho, a potom zase pán G. bol na ňu nahnevaný. Keď mala prísť jeho manželka, tak ju pobalil a vyhodil ju niekde preč. Pre ňu to bolo veľmi ťažké obdobie, ale tak prežila to. Odišla od jedného aj druhého a myslí, že sa má konečne dobre. Súd postupom podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku prečítal výpoveď svedkyne z prípravného konania zo dňa 16.10.2023 a to v časti, kedy uviedla, že niekedy, koncom augusta 2022 vykrikoval opakovane na pána G. D., ktorý bol na dvore, že ho zastrelí a časť výpovede svedkyne zo dňa 09.08.2023, a to v časti, kedy uviedla, že niekedy koncom augusta 2022 vykrikoval opakovane na pána G. D., ktorý bol na dvore, že ho zastrelí. Svedkyňa k rozporom uviedla, že povedal: „Zaštrelím ce, zaštrelím ce.“, ale on kričal vlastne raz. Nevie, že či opakovane. To slovo povedal dvakrát. K času spáchania skutku uviedla, že zotrváva na výpovedi z prípravného konania, kedy uviedla, že skutok sa stal v roku 2022. Svedok K. K. v prípravnom konaní uviedol, že A. B. žiadnu zbraň nezohnal, nezabezpečil, o žiadnej nevie. Pána D. osobne nepozná, žiadne SMS mu nevypisoval, taktiež nepočul, aby sa mu A. vyhrážal. Z podania G. D. zo dňa 14.03.2022, označeného ako „Oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že došlo k spáchaniu trestného činu podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona“, doručenom dňa 15.03.2023 Okresnej prokuratúre Kežmarok, vyplýva, že oznamovateľ v tomto uviedol, že podozrivý A. B. sa mu dlhodobo vyhráža smrťou alebo ťažkou ujmou na zdraví. Konanie je takej intenzity, že negatívne ovplyvňuje jeho zdravotný stav, čo sa prejavuje zhoršením problémov so srdcom. Vzhľadom na opakované incidenty s podozrivým má veľkú obavu o svoje zdravie, ale aj život. Podozrivý sa mu vyhráža osobne aj telefonicky. Podozrivý počas 2 rokov niekoľkokrát na neho a pani J. vykrikoval, že ich dostane do Levoče a do basy. Dňa 21.04.2022 ho podozrivý verbálne a fyzicky napadol na jeho pozemku a kričal, že ho zastrelí. V auguste 2022 sa mu pred jeho domom opakovane vyhrážal, že ho zastrelí, čo počula a videla cez otvorené okno aj I. J.. Vo februári mu podozrivý pri osobnom stretnutí povedal, že keď pôjde vonku alebo do lesa, tak sa má obzerať, kto za ním pôjde, lebo nevie, z ktorej strany priletí guľka. Vie, že podozrivý má zbraň a ostré náboje, ktoré mu ukázal, takže sa obáva, že vyhrážky uskutoční. Z kópie výňatku správ vyplýva, že L. K. komunikujúca s osobou používajúcou zariadenie A. B., tento uvádza, „Čo také som ti spravil, že mi len ubližuješ, to mám za to, že som ti stále pomohol? Žebrák ťa ma len za kurvu, čo jebe v merané a belančanami a ty mu koláčiky pečieš, koľkokrát si mi popratala v živote si nemala vysávač v ruke, ešte ti navaril, operiem a ty sa za to dostis a ja pravému nepamätáš, čo robíš a mňa za to podozrievaš, klesla si na zubatého úroveň, on nemôže, že je jebnutý jak jeho otec, čo sme zo žiarlivosti strelil do tej hlúpej hlavy, ale ty si bola inteligentná, pozri sa okolo seba s kým sa stýkaš, samý ožran a psych pacient“. Zo správy o povesti obžalovaného, vypracovanej obcou G., vyplýva, že obžalovaný býva na adrese trvalého pobytu G. M. XX. Jeho správanie bolo opakovane riešené priestupkovou komisiou ohľadom opakovaného voľného pohybu jeho psa po obci. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že obžalovaný bol šesťkrát priestupkovo riešený, a to dňa 21.06.2019 pre priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, kedy dňa 21.06.2019 v čase o 17.00 hod. slovne napadol G. K., v blízkosti potravín v obci G., na miestnej komunikácii, kedy jej bezdôvodne vulgárne vynadal a uviedol, že ich vypáli, za čo mu bola v rozkaznom konaní uložená pokuta vo výške 15,- Eur a v čase o 18.00 hod., kedy v blízkosti rómskych obydlí v obci G. opakovane vulgárne slovne vynadal N. K., A. K. a A. K., čo bolo vybavené v rozkaznom konaní pokarhaním, dňa 31.10.2020 pre priestupok proti verejnému poriadku podľa § 48 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, kedy nezabezpečil svojho psa proti voľnému pohybu, pričom ohrozoval občanov obce a plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky, za čo mu bola v blokovom konaní uložená pokuta vo výške 10,- Eur, dňa 28.02.2022 pre priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c) bod 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, kedy jazdil bez vodičského preukazu a vodičského oprávnenia, za čo mu bola v blokovom konaní uložená pokuta vo výške 500,- Eur a trest zákazu činnosti od 30.03.2022 v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov, dňa 23.04.2022 pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, kedy
mal od 23.04.2022 o 12.14 hod. do 01.05.2022 do 13.52 hod. posielať sms oznamovateľke I. A. J., za čo mu bola v rozkaznom konaní uložená pokuta vo výške 10,- Eur a dňa 19.09.2023 pre priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, kedy nerešpektoval výzvy hliadky polície a pokúsil sa o útek z miesta pred ukončením služobného zákroku, za čo mu bola v blokovom konaní uložená pokuta vo výške 150,- Eur. Z aktuálneho odpisu z registra trestov bolo zistené, že obžalovaný bol šesťkrát súdne trestaný za rôznorodú trestnú činnosť, v prípade záznamov 1. až 5. pre trestné činy marenia výkonu úradného rozhodnutia, nebezpečné vyhrážanie, porušovanie domovej slobody, ohrozenie pod vplyvom návykovej látky, pričom vo všetkých týchto prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Ostatným, šiestym záznamom je odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/52/2024. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6T/52/2024 vyplýva, že dňa 29.05.2024 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok obžalobu pod č. Pv 173/24/7703-29 zo dňa 28.05.2024. Trestným rozkazom Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/52/2024 zo dňa 13.06.2024, právoplatným dňa 13.06.2024, bol A. B. uznaný za vinného za skutok, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že dňa 13.03.2024 okolo 23.45 hod. po tom, čo požil alkoholické nápoje, ktoré zvýšili koncentráciu alkoholu v jeho dychu na najmenej 1,03 mg/l vydychovaného vzduchu (najmenej 2,15 promile), čo bolo zistené analyzátorom dychu typu Alcotest 7510, výrobné číslo ARSL-0371, v obci Jezersko, po ceste č. III/3108, v smere od penziónu „C. G.“ k rodinnému domu č. XX, E. F., viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky RENAULT TWINGO, evidenčné číslo F. XXX B., kde po zastavení motorového vozidla pri rodinnom dome č. XX v obci G., E. F., bol kontrolovaný policajnou hliadkou Okresného riaditeľstva Policajného zboru Kežmarok - Obvodné oddelenie Policajného zboru Spišská Stará Ves v zložení K.. G. O., ČOZ XXXXXX, v postavení veliteľa hliadky a L.. I. B., ČOZ XXXXXX, v postavení člena hliadky, oblečených v uniformách Policajného zboru Slovenskej republiky, kedy bol vyzvaný na vystúpenie z vozidla a k predloženiu dokladov na vedenie a prevádzku motorového vozidla, čo odmietol vykonať, pričom bol taktiež vyzvaný k vykonaniu dychovej skúšky, kde s jej vykonaním najprv vyslovil súhlas, avšak po založení náustku do analyzátora dychu typu AlcoQuant 6020 plus, výrobné číslo A408875, zmenil svoje správanie, začal vulgárne nadávať, kde so slovami „jebem vám na to“ oboma rukami tento analyzátor dychu, ktorý bol zabezpečený bezpečnostnou šnúrou a túto držal v rukách veliteľ policajnej hliadky K.. G. O., vytrhol z jeho rúk a následne odhodil do blízkeho potoka, z ktorého dôvodu došlo k jeho poškodeniu, čím spôsobil škodu pre Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Centrum podpory Prešov v hodnote najmenej 196,32 EUR, pričom následne pri obmedzovaní jeho osobnej slobody v zmysle § 85 ods. 2 Trestného poriadku začal klásť policajnej hliadke aktívny fyzický odpor, v dôsledku čoho boli voči nemu použité donucovacie prostriedky, a to hmaty a chvaty, boli mu založené putá a došlo k jeho predvedeniu na Obvodné oddelenie Policajného zboru Spišská Stará Ves, kde po vykonaní dychovej skúšky došlo k jeho zadržaniu v zmysle § 85 ods. 1 Trestného poriadku, kde konania spojeného s vedením motorového vozidla pod vplyvom alkoholu sa dopustil aj napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 0T/4/2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 28.2.2012, bol uznaný vinným aj z prečinu ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 19 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov, pri súčasnom uložení trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu v trvaní 36 mesiacov, za čo bol uznaný za vinného z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov, trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 6 (šesť) rokov a povinnosť nahradiť škodu. Súd návrh obžaloby na vykonanie dokazovania prečítaním zápisnice o vykonanej konfrontácii obvineného a poškodeného, prečítaním návrhu na vykonanie dôkazov svedka poškodeného a prečítaním úradného záznamu policajta odmietol postupom podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku. Súd mal za to, že okolnosti relevantné pre rozhodnutie boli zistené už inými vykonanými dôkazmi, bol vykonaný osobný výsluch obžalovaného aj svedka poškodeného a bolo možné im klásť otázky a v prípade potreby navrhovať odstránenie rozporov s ich skoršími výpoveďami. Súd zároveň poukazuje aj na povahu dôkazu - úradný záznam spísaný príslušníkom PZ, ktorý nepredstavuje dôkaz spôsobilý na vykonanie v konaní pred súdom, kedy uvedený úradný záznam obsahoval skutočnosti, ktoré je možné zistiť iba výsluchom konkrétnej osoby.
Na základe takto vykonaného dokazovania a vyhodnotením dôkazov podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, dospel súd k bezpečnému záveru, že skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal, a že ho spáchal obžalovaný A. B.. Obžalovaný je zo spáchania skutku usvedčovaný predovšetkým výpoveďami svedka poškodeného G. D. a svedkýň H. D. a I. A. J., ako aj ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je nevinný. Trestnú činnosť v priebehu trestného konania popieral, nesúhlasil s tým, že sa poškodenému vyhrážal, nikomu sa nevyhrážal. Pripustil nezhody s poškodeným z minulosti. Na svoju obranu uviedol, že sú to ich psychické výmysly, halucinácie, poškodený žiarlil a chce ho dostať do basy. Obrana obžalovaného bola vyvrátená predovšetkým výpoveďami svedka poškodeného ktorý vypovedal v podstatných okolnostiach zhodne ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní k jednotlivých čiastkovým útokom, jeho výpovede boli logické a konzistentné. Výpoveď svedka poškodeného je zároveň súladná s ním podaným trestným oznámením. Trestné oznámenie je tiež jedným z dôkazov, ktorý bol ako zákonný vykonaný na hlavnom pojednávaní, a ktorý súd musí vyhodnocovať, avšak vždy v kontexte iných zabezpečených dôkazov. Svedok poškodený G. D., v prípravnom konaní, ale aj na hlavnom pojednávaní opísal správanie obžalovaného, ktoré je zachytené v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku. Konanie obžalovaného subjektívne pociťoval ako vážne ohrozenie svojej osoby. Z konania obžalovaného mal strach, bál sa o svoj život a v dôsledku jeho správania, po incidente z 02. júna 2023, išiel aj na políciu. Opísal aj motív a dôvod správania sa obžalovaného voči jeho osobe, ktorý podľa neho pramení v žiarlivosti zo strany obžalovaného na neho a svedkyňu J., čo potencuje u obžalovaného agresívne prejavy jeho správania. Taktiež uviedol, že od ľudí z dediny počul, že obžalovaný sa mal vyjadriť, že ho podpáli, pričom má vedomosť, že má zbraň, čo len umocňuje jeho obavy. Správanie obžalovaného, ktorý žije v neďalekom susedstve so svedkom poškodeným, v tomto prípade našlo svoj odraz vo svedeckých výpovediach aj svedkyne I. J. pokiaľ ide o skutok z augusta 2022 a H. D. pokiaľ ide o skutok z júna 2023, ktoré boli očitými svedkami incidentov. Svedkyňa I. A. J. popísala vyhrážanie sa zastrelením zo strany obžalovaného z augusta 2022, opísala najlepšie ako vedela, čo videla a počula a nie je možné jej vyčítať, že detailne neopísala napr. na akej farbe motorového vozidla sa obžalovaný viezol alebo kedy presne sa mal incident stať. Pokiaľ ide o údajné nezrovnalosti vo výpovedi svedkyne, ktoré boli odstraňované prečítaním výpovedí z prípravného konania, je nevyhnutné uviesť, že súd vo výpovedi na hlavnom pojednávaní žiadne zásadné diskrepancie nezistil, súd zdôrazňuje, že svedkyňa vypovedala o udalostiach konzistentne tak na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní a tiež obsah jej neskoršej výpovede len s malými odchýlkami korešponduje s obsahom podaného trestného oznámenia a výpoveďou svedka poškodeného, pričom pokiaľ ide o dátum, resp. rok spáchania skutku, svedkyňa zotrvala na výpovedi z prípravného konania a taktiež sa vyjadrila k počtu, koľkokrát sa mal obžalovaný vyhrážať, kedy uviedla, že obžalovaný mal doslova zakričať na poškodeného, že „Zaštrelím ce, zaštrelím ce“. Popísala strach poškodeného, jeho obavu nielen o jeho osobu, ale aj jeho majetok. Svedkyňa H. D. uviedla, že obžalovaný sa vyhrážal jej manželovi, že ho zastrelí, pričom nešlo o prvý takýto incident, už aj predtým bola svedkom ako obžalovaný vykrikoval na jej manžela, a taktiež od manžela vie, že sa mu obžalovaný vyhráža, pričom má vlastniť zbraň. Svedkyňa tiež popísala psychické rozpoloženie manžela v dôsledku týchto vyhrážok, ktoré vnímal zle, má strach. Súd zdôrazňuje, že svedkyňa vypovedala o udalostiach toho dňa konzistentne, tak na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní a tiež obsah jej neskoršej výpovede len s malými odchýlkami korešponduje s obsahom výpovede poškodeného. Argumentácia obžalovaného poukazujúceho na rozpory vo výpovediach svedkyne H. D. s výpoveďou svedka poškodeného, ohľadom oblečenia pri spáchaní čiastkového skutku z júna 2023, poukazujúc zároveň na ich manželský vzťah, nebola natoľko silná, aby oslabila silu dôkazov, z ktorých súd pri uznaní viny obžalovaného vychádzal. Pochopiteľne, súd musí brať nutne do úvahy aj možnosť, že by si svedkyňa uvedené skutočnosti vymyslela a
tiež tendenčnosť výpovedí vzhľadom na blízke príbuzenstvo s poškodeným. Tu súd konštatuje, že výpoveď svedkyne na hlavnom pojednávaní bola z hľadiska faktografického ako aj z hľadiska popisu udalostí konzistentná v podstatných okolnostiach, popísala udalosti skutku a správanie sa obžalovaného sprevádzané nadávkami, pričom ako uviedla, z vyhrážok obžalovaného mala strach, mala obavy z ich naplnenia v okamihu vyhrážania. Obavy odôvodnila aj tým, že od manžela vedela, že obžalovaný sa mu stále niečím vyhrážal. V tomto kontexte je potrebné uviesť, že pre posúdenie vierohodnosti konkrétneho svedka je potrebné zohľadniť viacero aspektov. Na jednej strane treba posúdiť, akej skutočnosti sa rozpor týka, t. j. či sa týka skutočnosti, ktorá je v popise skutku a zakladá trestnoprávnu zodpovednosť konkrétnej osoby, alebo skutočnosti, ktorá pre ustálenie skutkového deja nemá zásadný význam a na strane druhej zohľadniť aj plynutie času a okolnosti, za ktorých svedok vnímal skutočnosti, o ktorých vypovedá. To, že svedkyne si na niektoré parciálne, menej relevantné okolnosti skutkového deja (napr. čo mal obžalovaný oblečené, či kde presne stál) na hlavnom pojednávaní nespomenuli odôvodnili uplynutím času od predmetnej udalosti, pričom okolnosti nemali za následok nepravdivosť výpovede. Práve naopak, v prípade výpovede svedkýň ide o výpovede presvedčivé a konzistentné, ktoré v podstatných, už vyššie uvedených okolnostiach korešpondujú s ich výpoveďami z prípravného konania, a tiež korešpondujú a zásadným spôsobom podporujú výpoveď poškodeného. Výpovede svedkýň usvedčujú obžalovaného zo spáchania skutku a jednoznačne vyvracajú tvrdenia obžalovaného o tom, že sa nikomu nevyhrážal a všetko si to vymysleli. Zistené rozdiely súd vyhodnotil ako nepodstatné, netýkajúce sa dôležitých skutočností ako nespôsobilé vyvolať rozumné a dôvodné pochybnosti o objasňovaného skutku a zároveň ich súd vyhodnotil ako akceptovateľné rozdiely, teda také, ktoré aj pre odstup času len potvrdzovali autentickosť svedeckých výpovedí. V priebehu konania nebola zistená akákoľvek motivácia poškodeného a svedkýň fabulovať, výpovede nejavia znaky výmyslu či klamstva. Súd neuveril tvrdeniam obžalovanému, že ich výpovede boli zmanipulované a má ísť o výmysly. Tvrdenia o turbulentnom vzťahu medzi obžalovaným a poškodeným vyplývajú z výpovede svedka poškodeného aj z výpovede svedkyne I. A. J., ktorá vypovedala, že si medzi sebou niečo dokazovali, pripúšťajúc svoj podiel viny. Súd nemal pochybnosti o vierohodnosti výpovedí svedka poškodeného a svedkýň, pričom v konaní neboli zistené také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali ich krivej výpovedi. V tejto súvislosti nebol zistený ani motív prípadnej krivej výpovede. S poukazom na uvedené to teda v žiadnom prípade nie je „iba“ výpoveď svedka poškodeného G. D., ktorá obžalovaného usvedčuje zo spáchania stíhaného skutku. Výpovede svedka poškodeného o konaní obžalovaného, podporené výpoveďami svedkýň H. D. a I. A. J. vytvárajú dostatočne pevnú dôkaznú situáciu na to, aby súd mohol bez akýchkoľvek pochybností ustáliť, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v obžalobe a ako ho súd v súlade s obžalobou formuloval v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku. Uvedené teda vyvracia námietky obžalovaného, v rámci ktorých namieta, že sú to len ich halucinácie. Stíhané konanie, pokiaľ ide o skutok z februára 2023, sa stalo medzi obžalovaným a poškodeným bez prítomnosti ďalších osôb, a tak súd vyhodnocoval ich výpovede v súvislosti s ďalšími vykonanými dôkazmi a dospel k záveru, že výpoveď obžalovaného nie je na rozdiel od výpovede poškodeného podporená ďalšími vykonanými dôkazmi. Poškodený, ale aj svedkyne vypovedali o vyhrážaní, o ktorých im povedal poškodený. Súd nemá pochybnosti o vierohodnosti tejto časti výpovede poškodeného, pretože logicky zapadá do priebehu konfliktov s obžalovaným, ktorého súčasťou boli verbálne útoky aj pred vyhrážaním z februára 2023. Súd nemá pochybnosti o vierohodnosti výpovede poškodeného. Naopak, súd má za to, že obžalovaný mal na svoje správanie, tak, ako ho popísal poškodený, dôvod, a tým bola žiarlivosť na svedkyňu I. A. J.. Z dôkazov vyplýva, že konaniu obžalovaného predchádzal záujem obžalovaného o vzťah so svedkyňou I. A. J., ktorý si predstavoval ako nadštandardný až milenecký, avšak svedkyňa mala dobré vzťahy aj so svedkom poškodeným, u ktorého istý čas aj bývala, a preto ich susedské vzťahy boli narušené na prelome rokov 2020 – 2021, a teda vzťah medzi obžalovaným a poškodeným sa ešte viac narušil po nasťahovaní sa svedkyne do domu svedka poškodeného. Motívom porušenia záujmov chránených zákonom bola skutočnosť, že obžalovanému prekážalo bývanie v byte G. D., pretože tento vzťah s poškodeným bol pre neho prekážkou k tomu, aby mohol svoje predstavy naplniť, keď mal záujem vytvoriť nadštandardný vzťah so svedkyňou a žiť s ňou aj po intímnej stránke, čo svedkyňa odmietla a táto skutočnosť mu bola známa, a preto hľadal spôsoby, ako si vytvoriť podmienky pre obnovenie narušených vzťahov so svedkyňou pre naplnenie svojich predstáv. Poškodeným popísané správanie obžalovaného, teda vyhrážanie sa zabitím, nie je cudzie jeho osobe. Žiada sa doplniť, že v prípade obžalovaného nejde o prvé konanie takejto povahy,
keď obžalovaný sa už v minulosti násilnej protiprávnej činnosti dopustil, a to tak na úrovni trestnoprávnej, kedy bol odsúdený pre prečin nebezpečného vyhrážania, ako aj priestupkovej, keď v troch prípadoch bol riešený pre priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, kedy slovne napádal iné osoby. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že násilná protiprávna činnosť obžalovanému nie je cudzia. Vo veci vypočutý svedok K. poprel, aby obžalovaný poskytol nejakú zbraň a o žiadnej ani nemá vedomosť, avšak ku skutku, ktorý obžaloba kladie obžalovanému za vinu, sa nevedel bližšie vyjadriť. Rovnako bezvýznamné pre zistenie skutkového stavu ako takého, sú aj sms správy, ktorých obsah je nejasný, na druhej strane dotvárajú vzťahy, preukazujú spôsob komunikácie obžalovaného. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že vzťah medzi obžalovaným a poškodeným nebol v stíhanom období vzťahom harmonickým. Vzťah medzi nimi bol na začiatku v poriadku, avšak postupne sa obžalovaný začal správať voči poškodenému agresívne. Obžalovaný viní poškodeného z pomsty, mal mu podľa jeho vyjadrenia závidieť vzťah so svedkyňou I. A. J. a taktiež ho chce dostať do basy. Tu je podľa názoru súdu daná aj príčina a motív jeho konania, ktoré je emočným vyústením zlých medziľudských vzťahov. Poškodený a svedkyne pri svojom výsluchu jasne uviedli, že nezhody, ktoré predchádzali protiprávnemu konaniu obžalovaného, prebiehali po dlhšiu dobu, pričom správanie obžalovaného zachádzalo ďaleko za hranice bežných slovných výmen. Z celkového kontextu prejednávanej trestnej veci je zrejmé, že cieľom protiprávneho konania obžalovaného bolo dosiahnuť zastrašenie. Jeho obhajoba spočívala len v teoretických a nelogických argumentoch, kedy pred súdom neprodukoval jediný dôkaz, na podporu svojich tvrdení. Súd ďalej dodáva, že v prípade, ak obžalovaný uvádza iný priebeh skutkového deja, než je uvedený orgánmi činnými v trestnom konaní v obžalobe, respektíve ak vysloví domnienku, že poškodenému sa nevyhrážal, neznamená to, a priori, že súd má rozhodnúť podľa zásady „in dubio pro reo“, pretože je tu pochybnosť vyvolaná tvrdením obžalovaného. Trestný poriadok totiž nepozná zásadu, že obžalovaného treba vždy oslobodiť, ak tvrdí, že sa nedopustil žalovaného trestného činu. Súd musí použiť zásadu „in dubio pro reo“ len vtedy, ak aj po riadnom vyhodnotení dôkazov (§ 2 ods. 12 Trestného poriadku) zostanú o okolnosti, či sa stal žalovaný skutok alebo či ho spáchal obžalovaný, rozumné pochybnosti. O takýto prípad však v posudzovanej veci nejde. Svedok poškodený popísal vzťah s obžalovaným, jeho správanie, ktoré svedok poškodený charakterizoval ako abnormálne. O strachu a obavách poškodeného z vyhrážok obžalovaného v deň incidentu dňa 02.06.2023, ktoré bolo vyvrcholením jeho obáv svedčí oznámenie skutku, kedy správanie sa obžalovaného sa vystupňovalo, kedy si svedok poškodený myslel a aj myslí, že vyhrážky dokáže obžalovaný naplniť. U poškodeného prednesy obžalovaného tak vyvolali tiesnivý pocit vo forme dôvodnej obavy z ich uskutočnenia. Vzhľadom na správanie sa obžalovaného, ktoré vyplynulo z vykonaného dokazovania, možno bez pochybností konštatovať, že výkriky obžalovaného zo dňa 02.06.2023 spočívajúce v tom ako ich opísal poškodený a svedkyňa H. D. možno vyhodnotiť ako vyústenie predchádzajúceho protiprávneho konania obžalovaného. Správanie sa obžalovaného možno hodnotiť ako nevyspytateľné. Preto obranu obžalovaného súd vyhodnotil ako tendenčnú v snahe vyhnúť sa trestu za spáchaný skutok. Je zrejmá snaha obžalovaného o zbavenie sa trestnej zodpovednosti, resp. zmiernenie jeho konania a povahy jeho útoku voči poškodenému. Úvaha, či ide o čin, ktorý nie je trestným činom pre nedostatok závažnosti, sa uplatní v tých prípadoch, v ktorých posudzovaný skutok z hľadiska nepatrnosti závažnosti nezodpovedá bežne sa vyskytujúcim trestným činom danej skutkovej podstaty. Spôsob spáchania skutku, t. j. že nešlo o jeden prednes zo strany obžalovaného, ale opakované prednesy počas dlhšieho obdobia, vyvolávanie strachu u poškodeného až v takom rozsahu, že vyhrážky oznámil na polícii, úmyselné zavinenie obžalovaného, nemožno hodnotiť ako konanie, ktorého závažnosť je nepatrná. Z uvedeného dôvodu preto nebolo možné konanie obžalovaného posúdiť ako čin nižšej závažnosti, napr. ako priestupok a vec postúpiť na prejednanie inému orgánu. Konanie páchateľa v prejednávanej veci, s prihliadnutím na spôsob vykonania činu, jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, jednoznačne presiahlo intenzitu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a miera jeho závažnosti, ktorá bola nepochybne vyššia ako nepatrná, neumožňovala aplikáciu tzv. materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa dožadovala obhajoba. Objektom trestného činu nebezpečného vyhrážania je záujem na ochrane jednotlivca pred závažnými vyhrážkami. Hmotným predmetom útoku je osoba v jej fyzickom zhmotnení, pričom táto osoba vníma a je schopná rozumieť vyhrážke. Subjekt trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného
zákona je všeobecný. Tento trestný čin teda môže spáchať ktorýkoľvek trestne zodpovedný páchateľ. V tejto skutkovej podstate je obligatórnou zložkou objektívnej stránky aj spôsob spáchania trestného činu, ktorý musí byť taký, aby z neho vyplynul nutný následok: možnosť vzbudenia dôvodnej obavy. Vyhrážka predstavuje vyjadrenie, že páchateľ spôsobí poškodenému nejakú ujmu - alternatívne smrť, ťažkú ujmu na zdraví alebo inú ťažkú ujmu. Aby šlo o vyhrážanie v zmysle dokonaného trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona, musí byť osoba, na ktorú má vyhrážka pôsobiť v takom stave, aby dokázala vyhrážku vnímať. Pri vyhrážke je irelevantné, či má byť jej obsah naplnený ihneď po jej vyslovení alebo až v budúcnosti, či už určitej alebo neurčitej. Vyhrážka musí byť prednesená takým spôsobom resp. za takých okolností, že môže vzbudiť dôvodnú obavu z jej naplnenia, resp. z naplnenia nejakého jeho variantu. Skutková podstata § 360 Trestného zákona vyžaduje situáciu, v ktorej existuje možnosť vzbudenia dôvodnej obavy, netreba, aby táto obava naozaj vznikla. Nerozhoduje početnosť útokov páchateľa – počet vyhrážok, pretože postačuje aj jeden útok – vyhrážka. Rozhodujúca je intenzita a to, či existuje reálny predpoklad, že páchateľ hrozbu voči poškodenému aj zrealizuje. Hrozba smrťou musí byť samotným cieľom konania páchateľa. Ak by taká hrozba – vyhrážka bola len prostriedkom na vynútenie určitého správania, išlo by o trestný čin vydierania podľa § 189 Trestného zákona. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v samotnom vyhrážaní, ktoré musí byť spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu, ktorou sa rozumie vyšší stupeň tiesnivého pocitu zo zla, ktorým je vyhrážané. Je potrebné odlíšiť nebezpečné vyhrážanie od prejavov, pri ktorých boli použité silné slová, ale v skutočnosti o nič závažnejšieho nešlo. To, či vyhrážanie je spôsobilé v inom vzbudiť dôvodnú obavu, je potrebné posudzovať so zreteľom ku všetkým okolnostiam prípadu, najmä k povahe vyhrážky, k fyzickým a charakterovým vlastnostiam páchateľa v porovnaní s takýmito vlastnosťami poškodeného, k ich vzájomnému vzťahu a podobne. Použitie výrazu „zabijem ťa“ napĺňa trestnoprávny rozmer nebezpečného vyhrážania len vtedy, ak je táto vyhrážka vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu a osobu voči ktorej smeruje spôsobilá u nej vyvolať obavu o svoj život alebo zdravie. Súd nemal pochybnosti o tom, že svedok poškodený mohol vnímať vyhrážky zo strany obžalovaného ako vážne mienené, a že tieto mohli u poškodeného vzbudiť dôvodnú obavu, a to aj s prihliadnutím na predchádzajúce protiprávne konanie obžalovaného. Na tomto mieste je vhodné doplniť, že tak z výpovede svedka poškodeného, svedkyne I. A. J. ako aj obžalovaného vyplýva, že obžalovaný má dlhodobo narušené susedské vzťahy so svojím susedom, svedkom poškodeným. Súd nemá ambíciu posudzovať, kto ich zapríčinil alebo kto je väčšou či menšou mierou za tieto vzťahy zodpovedný, len poukazuje na úroveň týchto vzťahov ako na dokázaný fakt majúci pôvod v konaní obžalovaného, ktoré mu bolo kladené v obžalobe za vinu, a ktoré bolo na hlavnom pojednávaní preukázané. V tejto súvislosti je potrebné osobitne poukázať na skutočnosť, že v prejednávanej veci nejde o prvý prípad, kedy sa obžalovaný dopustil protiprávneho konania, kedy sa vyhrážal či napadol inú osobu. Následkom konania obžalovaného bolo narušenie objektu trestného činu nebezpečného vyhrážania, teda záujmu na ochrane jednotlivca pred vyhrážkami smrťou. Medzi konaním obžalovaného a následkom bol preukázateľne príčinný vzťah. Bez aktívneho konania obžalovaného by v čase skutku nedošlo k porušeniu objektu. Podľa súdu išlo o nebezpečné verbálne prejavy, ktoré navonok adresne voči osobe poškodeného boli pre jeho život a zdravie ohrozujúce a nebezpečné myšlienkové pochody obžalovaného mali trvať nie krátky čas, či jednorázovo. Miera intenzity použitej vyhrážky zo strany obžalovaného, bola tak s ohľadom na osobu obžalovaného, ako aj vzájomný vzťah medzi obžalovaným a svedkom poškodeným tak vysoká, že naplnila skutkovú podstatu trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa ustanovenia § 360 Trestného zákona. Subjektívna stránka konania obžalovaného je daná formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, pretože obžalovaný ako plne trestnoprávne zodpovedný subjekt, aj s prihliadnutím na jeho predchádzajúce odsúdenie za druhovo totožnú trestnú činnosť a postihnutia za povahovo obdobné priestupky, sa svedkovi poškodenému vyhrážal zabitím za použitia nadávok, teda svojím konaním chcel ohroziť, resp. porušiť záujem chránený zákonom, t. j. záujem štátu na ochrane jednotlivca pred niektorými závažnými vyhrážkami. Za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody až na jeden rok.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 4, alinea prvá, Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa § 44 Trestného zákona, súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Súd u obžalovaného zohľadnil jeho osobu, aj okolnosti prípadu a závažnosť spáchaného trestného činu, keď v predmetnej veci išlo o spáchanie prečinu, ktorý zákonodarca sankcionuje najmiernejšou trestnou sadzbou odňatia slobody až na jeden rok. U obžalovaného, ktorý sa ku skutku nepriznal nebola vyhodnotená žiadna poľahčujúca okolnosť. Na druhej strane, nebola vyhodnotená ani žiadna priťažujúca okolnosť. Obžalovaný má síce v odpise registra trestov šesť záznamov, avšak v prípade záznamov 1. až 5. sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený a pokiaľ ide o záznam č. 6, skutku v prejednávanej veci sa dopustil skôr ako bol oznámený trestný rozkaz v pripojenej trestnej veci Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/52/2024. V súvislosti s výrokom o treste malo tak osobitnú relevanciu ostatné odsúdenie obžalovaného trestným rozkazom Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/52/2024 zo dňa 13.06.2024, vo vzťahu ku ktorému prichádzalo do úvahy ukladanie súhrnného trestu. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že vo veci Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/52/2024 bol obžalovaný uznaný za vinného za závažnejšiu trestnú činnosť (na ktorú poukazuje trestná sadzba) vo vzťahu k zbiehajúcej sa trestnej činnosti, ako tomu bolo v prejednávanej veci, keď bol odsúdený za dva trestné činy, a v rámci nich o. i. pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody na jeden rok až päť rokov. Bez toho, aby súd akokoľvek znižoval závažnosť skutku v prejednávanej veci, dospel k záveru, že v danom prípade je namieste aplikovať ustanovenie § 44 Trestného zákona, a teda upustiť od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k odsúdeniu za inú zbiehajúcu sa trestnú činnosť, nakoľko úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov a trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 6 (šesť) rokov, uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/52/2024 zo dňa 13.06.2024, pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, považoval súd za zákonný, primeraný a dostatočný vo vzťahu k celej zbiehajúcej sa trestnej činnosti, a to tak na ochranu spoločnosti, ako aj na nápravu páchateľa. Tento trest zohľadňuje účel trestu z hľadiska jej individuálnej i generálnej prevencie. Zo strany svedka poškodeného nárok na náhradu škody nebol uplatnený, preto súd o tomto nerozhodoval. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Poprad. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.