Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 21C/8/2023 8723200220 03. 06. 2024 JUDr. Alexandra Mochnacká ECLI:SK:OSPP:2024:8723200220.7
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX B., právne zastúpeného: JUDr. Mgr. Martina Tomasová, advokátka so sídlom Francisciho 3288, 058 01 Poprad, IČO: proti žalovanej: C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XXX, XXX XX B., právne zastúpenej: JUDr. Nikola Tudajová, advokátka so sídlom Levočská 5112/26A, 058 01 Poprad, IČO: 52 701 476, o zaplatenie 5.030,- eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Konanie v sume 80,- eur z a s t a v u j e . II. Žalobu z a m i e t a . III. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súd rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.01.2023 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť sumu 5.030,- eur so 7,50 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 05.01.2023 do zaplatenia a náhrady trov konania. 2. Svoj nárok odôvodnil tým, že na základe ústnej dohody so žalovanou, poskytol žalovanej v postupných finančných čiastkach celkom pôžičku vo výške 5.030,- eur. Jednotlivé čiastkové peňažné prostriedky zasielal žalovanej z titulu pôžičky bankovým prevodom zo svojho účtu na účet žalovanej v dňoch: 03.01.2022 sumu 250,- eur, 12.01.2022 sumu 140,- eur, 21.01.2022 800,- eur, 04.04.2022 sumu 250,- eur (dátum zúčtovania 03.04.2022, dátum spracovania 04.04.2022), 06.04.2022 sumu 250,- eur, 19.04.2022 sumu 100,- eur, 24.06.2022 sumu 520,- eur, 30.06.2022 sumu 500,- eur (dátum zúčtovania 29.06.2022, dátum spracovania 30.06.2022), 01.07.2022 sumu 120,- eur, 29.07.2022 sumu 200,- eur, 13.08.2022 sumu 1.600,- eur, 25.06.2022 sumu 100,- eur, 21.09.2022 sumu 200,- eur, celkovo vo výške 5.030,- eur. So žalovanou začal komunikovať formou správ cez instagram a viber a dňa 08.12.2022, kde medzi nimi prebehla komunikácia ohľadom vrátenia peňažných prostriedkov, kde popísal žalovanej niektoré sumy, ktoré jej požičal, konkrétne 600,- eur na zrkadlá, 500,- eur na depozit do štúdia, 600,eur na nájom žalovanej, 200,- eur, keď žalovaná nemala a išla na diskotéku, 165,- eur na železá do štúdia, 80,- eur na bosu. Ďalej žiadal vrátiť sumu 1.200,- eur a 1.600,- eur. Na uvedenú komunikáciu žalovaná reagovala s tým, že mu všetko jedného dňa vráti. Žalovaná prevádzkuje štúdium jogy v B. na E. F.. Dňa 07.12.2022 vyzval žalovanú prípisom Predžalobnou výzvou – pokusom o mimosúdny zmier na vrátenie pôžičky, aby požadovanú sumu vrátila najneskôr do 30.01.2023. Žalovaná písomne oznámila dňa 16.12.2022, čo mu bolo doručené 04.01.2023, že predmetnú výzvu považuje za nedôvodnú.
3. Právna zástupkyňa žalovanej v písomnom podaní zo dňa 28.02.2023 poprela nárok žalobcu v celom rozsahu. Od žalobcu si žalovaná nikdy žiadne peniaze nepožičala a považuje žalobu za nedôvodnú, ako reakciu žalobcu na ukončenie partnerského spolužitia. K vzťahu so žalobcom uviedla, že tento vznikol na začiatku roka 2022 a trval do konca novembra 2022. Keď sa spoznali, žalobca bol slobodným otcom s maloletou dcérou a ona s dvoma maloletými dcérami. V rámci partnerského spolužitia žili v spoločnej domácnosti od augusta 2022 do novembra 2022, kedy dal žalobca do prenájmu svoj byt a nasťahoval sa k nej do bytu. K ukončeniu partnerského vzťahu došlo z jej strany. Nepopiera tú skutočnosť, že žalovaný na jej účet poslal v žalobe špecifikované finančné čiastky, ale popiera, že išlo o pôžičky. Finančné čiastky boli na účet žalovanej poslané z dôvodu zabezpečovania chodu domácnosti – nákupy, nájom a starostlivosti o maloleté deti – oblečenie, trávenie voľného času, nakoľko žalobca pracoval dlhodobo vo Francúzsku a na Slovensko chodil na krátke časové obdobie. Starala sa aj o dcéru žalobcu v čase keď bol v zahraničí, nakoľko mala s ňou dobrý vzťah a ich deti dobre vychádzali. Všetky peniaze boli spotrebované na zabezpečenie rodiny, ktorú v tom čase žalobca a žalovaná tvorili. Žalobca nikdy nepoužil slovo „pôžička“ a ani nikdy neprejavil úmysel, že peniaze, ktoré jej posiela, bude povinná vrátiť. Uviedla, že zabezpečovala taktiež finančne maloleté deti a domácnosť – len nájom trojizbového bytu, v ktorom spolu žili predstavoval mesačne cca 550,- eur. Keďže došlo k ukončeniu partnerského vzťahu, žalobca toto ukončenie ťažko znášal a začal nielen ju, ale aj celú jej rodinu a jej kamarátov obťažovať telefonátmi a SMS správami s tým, že nakoniec si číslo žalobcu zablokovala. Krátko po ukončení vzťahu sa žalobca odsťahoval z jej bytu s tým, že mu vrátila všetky jeho veci, ktoré u nej mal a predložená komunikácia sa týkala všetkých vecí, ktoré žalobca od nej chcel a ktoré mu vrátila. Poukázala aj na agresívne správanie žalobcu, keď posledné veci už neodovzdávala ona osobne, ale jej kamarátky, keďže sa začala báť a dňa 08.12.2023 musela dokonca zavolať políciu, nakoľko bol žalobca agresívny pri vypratávaní vecí z jej bytu. Ku zrkadlám v hodnote 600,- eur uviedla, že tieto jej kúpil žalobca v sume 600,- eur a keďže ich chcel naspäť, tak mu žalovaná umožnila, aby si po ne prišiel, čo doložila vzájomnou komunikáciou. Keďže pracuje ako osobná trénerka v prenajatom štúdiu od konca roka 2021, platila si depozit sama, čiže nevie o akom depozite žalobca hovorí. Vo vzťahu k sume 600,- eur nájmu uviedla, že všetky peniaze sa spotrebovali na spoločnú domácnosť, vo vzťahu k 200,- eur, ktoré mali byť použité na diskotéku, uviedla, že počas ich partnerského spolužitia bola na diskotéke iba jedenkrát s kamarátkou a žiadnych 200,- eur tam neminula a ako slobodná matka by si nikdy nepožičala od nikoho 200,- eur na diskotéku. Vo vzťahu k 165,- eur na železá do štúdia uviedla, že týmito nedisponuje. K 80,- eur na bosu uviedla, že ich vrátila prostredníctvom svojej kamarátky. Navrhla výsluch kamarátok G. a H. E.. Poukázala, že podstatné náležitosti Zmluvy o pôžičke, prenechanie veci veriteľom dlžníkovi, povinnosť dlžníka vrátiť vec rovnakého druhu, vymedzenie požičiavaných veci a dočasnosť zmluvy, neboli splnené, keď žalobca posielal peniaze žalovanej tzv. medzi nimi nikdy neexistoval konsenzus o požičaní a vrátení. Poukázala, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdených skutočností, že k uzatvoreniu pôžičiek skutočne došlo a nepreukázal, že existoval konsenzus uzatvorenia zmlúv o pôžičkách a taktiež ani dôvodnosť svojho konania. Žalobca nepreukázal z akého dôvodu (kauzy) má žalovaná povinnosť peniaze vrátiť. Žalovaná sa nikdy žalobcovi nezaviazala, že mu vráti hnuteľné veci, ktoré jej dal, ale len z dôvodu, aby mala pokoj od žalobcu, mu vrátila všetky veci, ktoré mala. Žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 21.03.2023 uviedol, že je dávno vysporiadaný s rozchodom, preto nevidí dôvod nepožadovať od žalovanej späť to, čo jej požičal a čo svojimi správami žalovaná aj potvrdila, keď uviedla, že mu všetko do centu vráti. Peniaze boli požičané na podnikateľské účely žalovanej a v žiadnom prípade nepokrývali bežný chod domácnosti tak, ako účelovo uvádza žalovaná. Poprel, že by ich vzťah mal začať začiatkom roka 2022 a trval do novembra 2022, keďže ešte vo februári 2022 žalovaná prejavovala city k svojmu kolegovi. Vzťah medzi nimi sa začal až v júni 2022 a trval do novembra 2022 a v spoločnej domácnosti začali žiť od augusta 2022 do novembra 2022 s tým, že dal do prenájmu svoj byt. V spoločnej domácnosti v uvedenom období žil reálne so žalovanou cca 20 dní, keďže pracoval v zahraničí. Poukázal, že okrem dvoch platieb v mesiaci august, september 2022, všetky prevody peňazí boli realizované ešte pred začatím partnerského vzťahu a spoločného bývania. Peňažné prostriedky nemohli byť a neboli poukazované na účel spoločného súžitia, ale na podnikateľské účely žalovanej. Poprel tvrdenie žalovanej, že by sa mala starať o jeho maloletú dcéru, keď bol v zahraničí, keďže o dcéru sa starala žalobcova exmanželka. Uviedol, že 2-mesačné spolužitie dvoch osôb nemožno považovať za partnerský vzťah a že by sa dalo hovoriť o rodine. Taktiež poprel, aby bol agresívny na žalovanú tak ako to uviedla, keďže sa s ňou osobne nestretol, preto žiadal, aby žalovaná predložila záznam o privolaní policajnej hliadky. Uviedol, že veci mu doniesla G. E., ktoré mu odovzdala pred štúdiom jogy a fitness v B. a prítomná pri odovzdávaní bola sl. G. A., ktorú navrhol vypočuť. Uviedol,
že žalovaná do dnešného dňa zrkadlá využíva. Žalovaná nikdy nenavrhla, aby si vyzdvihol zrkadlá ako peňažnú náhradu. Z komunikácie vyplýva, že si ich mal prísť odlepiť. Preto si nárokuje na peňažnú náhradu v sume 600,- eur, keďže ich žalovaná využíva pri výkone jej činnosti. K tvrdeniu žalovanej, že suma 600,- eur mala byť použitá na účel nájmu a spotrebovanie na spoločnú domácnosť uviedol, že v čase ich zaslania ani spoločne nežili a ide o účelovú obranu žalovanej. Vo vzťahu k sume 165,- eur na železá do štúdia uviedol, že žalovaná si objednala železá do štúdia jogy a fitness, ktoré za ňu uhradil o čo ho požiadala, keďže nemala finančné prostriedky. Tieto železá sú stále neprevzaté žalovanou a uložené u dodávateľa dovtedy, kým mu nepreplatí uhradenú sumu. Sumu 200,- eur poukázal žalovanej, keďže nemala peniaze a tieto využila na diskotéku. Bosu v hodnote 80,- eur vrátila po podaní žaloby a v tejto časti zobrali žalobu späť. Žalovaná na začiatku podnikania od konca roku 2021 žiadnu klientelu nemala a preto ani nedosahovala príjem z tejto činnosti a nemala ani na zaplatenie depozitu. Tento depozit platil jej bývalý partner. Sumu 500,- eur bývalému partnerovi vrátila. Navrhol, aby žalovaná predložila daňové priznanie za rok 2021, z ktorého by bol zrejmý jej príjem. Poukázal, že pri uzatvorení Zmluvy o pôžičke existoval úmysel, aj skutočná vôľa oboch strán v čase ich ústneho dojednania. 5. Žalovaná sa v písomnom podaní zo dňa 04.04.2023 vyjadrila, že sa poznali dlhšiu dobu predtým ako začal ich vzťah, boli kamaráti a trávili čas spolu s ich deťmi, chodili na výlety, do kina, atď. Následne sa dali dokopy a začali žiť ako partneri. Poukázala, že začali vznikať problémy, keďže tam zohrala úlohu žiarlivosť žalobcu, a preto vzťah ukončila. Trestné oznámenie podala dňa 04.03.2023 z dôvodu, že po rozchode ju obťažoval a aj jej príbuzných a kamarátky, ako aj jej exmanžela. Uviedla, že od žalobcu si žiadne peniaze nepožičala ani na podnikateľské, ani na súkromné účely. Keď si začala zariaďovať svoje podnikanie, nebola v partnerskom vzťahu so žalobcom, ale mala finančné prostriedky, ktoré si zadovážila prostredníctvom spotrebiteľského úveru, preto nepotrebovala si požičiavať od žalobcu. Uviedla, že predložená komunikácia zo strany žalobcu sa týkala hnuteľných vecí a preto mu vrátila všetky veci, aby mala od neho pokoj. Vo vzťahu k zrkadlám uviedla, že išlo o dar od žalobcu. Nemôže predložiť daňové priznanie za rok 2021, nakoľko SZČO je od 05.01.2022 a k 31.01.2023 ukončila svoje podnikanie. 6. Na pojednávaní dňa 03.06.2024 právna zástupkyňa žalobcu uviedla: „Preukázali sme výpismi z účtu, že k reálnemu plneniu medzi žalobcom a žalovanou došlo. Následne žalobca požadoval vrátiť finančné prostriedky, čo si uplatnil aj písomnou predžalobnou výzvou, ako aj správami prostredníctvom Viber alebo Instagram, pričom spočiatku žalovaná prejavila svoju vôľu, že všetko, čo žalobca požaduje, vráti žalobcovi, no následne zmenila svoj názor a finančné prostriedky žalobcovi odmietla vrátiť. Žalobca v plnom rozsahu popiera, že by žalovanú sumu mal akýmkoľvek spôsobom darovať žalovanej, pritom poukazuje na to, že vzťah, ktorý bol medzi nimi, nie je možné označiť ako trvalý partnerský vzťah, ale bol to kamarátsky vzťah, ktorý následne až po 6. mesiaci prerástol do bližšieho súžitia.“ 7. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla: „S podanou žalobou v celom rozsahu nesúhlasíme a trváme na písomných vyjadreniach. Podstatou žaloby je údajne uzatvorená zmluva o pôžičke. Tu poukazujeme na právny dôvod, medzi stranami v čase začiatku roka 2022 nikdy nebolo použité slovo pôžička a neboli splnené ani podstatné náležitosti, aby zmluva o pôžičke bola uzatvorená, teda úmysel nielen na strane žalovanej ani na strane žalobcu. Sám žalobca sa po rozchode rozhodol, že ide o pôžičku a že žalovaná má peniaze vrátiť. Žalobca sám posielal peniaze a žalovaná o ne nikdy nežiadala. A už vôbec nie na podnikateľskú činnosť. Máme za to, že sme listinnými dôkazmi preukázali, že žalovaná mala finančné prostriedky na podnikateľskú činnosť. Je pravdou, že začala podnikať až v januári, ale od septembra do decembra 2021 priestory prerábala, a preto bola Zmluva s bankou uzatvorená v auguste. Jediné čo uznávame, sú finančné prostriedky, za ktoré kúpila zrkadlá. Keď si ich chce zobrať, môže. Žalovaná predložením trestného oznámenia chcela poukázať, že žalobca ju obťažoval a chceli sme tým preukázať, že chcel vrátiť všetky veci naspäť. Všetky hnuteľné veci, oblečenie, ktoré mala k dispozícii mu vrátila. K finančným prostriedkom uvádzame, že tieto boli spotrebované na spolužitie. Vo vzťahu k partnerskému spolužitiu, popierame, aby žili spolu iba 20 dní v spoločnej domácnosti. Vzťah začal v januári 2022, žalobca mal svoj vlastný byt, ale striedali sa, keď bol žalobca na Slovensku, že raz boli u neho a raz u žalovanej, posledné 4 mesiace sa žalobca presťahoval ku žalovanej a svoj byt dal do prenájmu. Žalobca dlhodobo pracuje v zahraničí. Z týchto vyjadrení navrhujeme žalobu zamietnuť.“ V záverečnej reči uviedla: „V plnom rozsahu trváme na našich písomných vyjadreniach a prednese. Podstatou je preukázanie vzniku pôžičky a teda vzťahu. Z vykonaného dokazovania ale vyplynulo, že už na začiatku chýbali podstatné náležitosti, ktoré sú potrebné na to, aby bola uzatvorená zmluva o pôžičke. V prvom rade je to konsenzus o požičaní finančných prostriedkov a vrátenie finančných prostriedkov. Tento konsenzus tu nikdy neexistoval, sám
žalobca v rámci svojho výsluchu uviedol, že keď boli spolu a zle sa správala, videl, že to inak nejde a poslal jej peniaze. Vo zvyšku zotrvávame na uvedenom a z uvedeného dôvodu, navrhujeme súdu žalobu zamietnuť a súhlasíme s čiastočným späťvzatím vo výške 80,- eur.“ 8. Žalobca na pojednávaní uviedol: „V prvom rade nesúhlasím, že vzťah začal v januári 2022. Žalovaná v tom čase prechovávala vzťah s podnikateľským priateľom. Určite sme od januára neboli spolu. V SMS komunikácii sama uviedla, že prechovávala city k niekomu inému. Potrebovala na zrkadlá požičať peniaze, tak som jej tie peniaze požičal s tým, že mi ich vráti. Povedal som, nech mi to vráti naraz a nie v čiastkach. Jedna splátka prebehla. Ja som jej nepožičal zrkadlá ale peniaze. Následne ďalšie sumy boli na nájom, keďže nemala na nájom svojho bytu a podnikateľských priestorov, nemala klientelu a nepracovala, tak som jej peniaze požičal s tým, že mi ich jedného dňa vráti.“ 9. Žalovaná na pojednávaní uviedla: „Všetky finančné prostriedky boli spotrebované keď sme žili v spoločnej domácnosti, na výlety, hokej, tak ako to partneri robia bežne. Nedával to cudziemu človeku, keďže hovoril, že ma ľúbi. Nikdy som ho o nič neprosila, dával mi dobrovoľne tam kde bolo treba. Aj všetky darčeky čo mi kúpil som mu vrátila. Chcel vrátiť aj bundu, ktorú som mu vrátila a dnes ju nosí jeho sestra. Psychicky ma zničil. Zabudla som mu vrátiť potom ešte teplákovú súpravu, na základe toho mi trieskal na dvere a preto som volala políciu. Zabudla som vrátiť botasky, ktoré mu na dnešnom pojednávaní vraciam. Mal u mňa veci, a ja nie som sklad. Je pravdou, že bol v zahraničí, ale ja nie som skladník.“ 10. Vykonaným dokazovaním, najmä výsluchom procesných strán a listinnými dôkazmi: Platobné príkazy Tatra banky na sumu 250,- eur zo dňa 03.01.2022, na sumu 140,- eur zo dňa 12.01.2022, na sumu 800,- eur zo dňa 21.01.2022, na sumu 250,- eur zo dňa 04.04.2022, na sumu 250,- eur zo dňa 06.04.2022, na sumu 100,- eur zo dňa 19.04.2022, na sumu 520,- eur zo dňa 24.06.2022, na sumu 500,- eur zo dňa 30.06.2022, na sumu 120,- eur zo dňa 01.07.2022, na sumu 200,- eur zo dňa 29.07.2022, na sumu 1.600,- eur zo dňa 13.08.2022, na sumu 100,- eur zo dňa 25.06.2022, na sumu 200,- eur zo dňa 21.09.2022, písomná komunikácia, predžalobná výzva zo dňa 07.12.2022, Vyjadrenie k predžalobnej výzve zo dňa 16.12.2022, doručenka, písomná komunikácia s fotodokumentáciou, Zmluva o spotrebiteľskom úvere VÚB banky zo dňa 19.08.2021, VOP, Potvrdenie ORPZ PP o oznámení žalovanej vo veci prečinu ohovárania zo dňa 04.03.2023, výpis zo ŽR, Uznesenie OR PZ PP ČVS: ORP-320/PP-PP-2023 zo dňa 04.04.2023, súd zistil nasledovný skutkový stav vo veci: 11. Z bankového prevodu prostredníctvom internet bankingu žalobcu vyplýva poukázanie sumy dňa 03.01.2022 vo výške 250,- eur na účet žalovanej (č.l. 7 súdneho spisu). 12. Z výpisu účtu žalobcu vyplýva poukázanie sumy prostredníctvom internet bankingu dňa 12.01.2022 vo výške 140,- eur na účet žalovanej (č.l. 7 rub súdneho spisu). 13. Z výpisu účtu žalobcu vyplýva poukázanie sumy prostredníctvom internet bankingu dňa 21.01.2022 vo výške 800,- eur na účet žalovanej (č.l. 8 súdneho spisu). 14. Z výpisu účtu žalobcu vyplýva poukázanie sumy prostredníctvom internet bankingu dňa 04.04.2022 vo výške 250,- eur na účet žalovanej (č.l. 8 rub súdneho spisu). 15. Z výpisu účtu žalobcu vyplýva poukázanie sumy prostredníctvom internet bankingu dňa 06.04.2022 vo výške 250,- eur na účet žalovanej (č.l. 9 súdneho spisu). 16. Z výpisu účtu žalobcu vyplýva poukázanie sumy prostredníctvom internet bankingu dňa 19.04.2022 vo výške 100,- eur na účet žalovanej (č.l. 9 rub súdneho spisu). 17. Z výpisu účtu žalobcu vyplýva poukázanie sumy prostredníctvom internet bankingu dňa 24.06.2022 vo výške 520,- eur na účet žalovanej (č.l. 10 súdneho spisu). 18. Z výpisu účtu žalobcu vyplýva poukázanie sumy prostredníctvom internet bankingu dňa 30.06.2022 vo výške 500,- eur na účet žalovanej (č.l. 10 rub súdneho spisu).
19. Z výpisu účtu žalobcu vyplýva poukázanie sumy prostredníctvom internet bankingu dňa 01.07.2022 vo výške 120,- eur na účet žalovanej (č.l. 11 súdneho spisu). 20. Z výpisu účtu žalobcu vyplýva poukázanie sumy prostredníctvom internet bankingu dňa 29.07.2022 vo výške 200,- eur na účet žalovanej (č.l. 11 rub súdneho spisu). 21. Z výpisu účtu žalobcu vyplýva poukázanie sumy prostredníctvom internet bankingu dňa 13.08.2022 vo výške 1.600,- eur na účet žalovanej (č.l. 12 súdneho spisu). 22. Z výpisu účtu žalobcu vyplýva poukázanie sumy prostredníctvom internet bankingu dňa 25.06.2022 vo výške 100,- eur na účet žalovanej (č.l. 12 rub súdneho spisu). 23. Z výpisu účtu žalobcu vyplýva poukázanie sumy prostredníctvom internet bankingu dňa 21.09.2022 vo výške 200,- eur na účet žalovanej (č.l. 13 súdneho spisu). 24. Z predžalobnej výzvy zo dňa 07.12.2022 vyplýva vyjadrenie žalobcu adresované žalovanej: „Do dnešného dňa neevidujem úhradu žiadnej z pôžičiek, ktoré si odo mňa dostala, aj napriek mojim opakovaným výzvam. Touto cestou ťa opätovne vyzývam o zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 5025 eur a to buď v hotovosti, ale vkladom na môj účet I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX najneskôr do 30. januára 2023. V opačnom prípade využijem svoje právo na súdnu ochranu a budem vec riešiť súdnou cestou“ (č.l. 17 súdneho spisu). 25. Z internetovej komunikácie zo dňa 08.12.2022 vyplýva vyjadrenie žalovanej: „Všetko si prejdem co si kí poslal enboj a jedného dňa do posledného centu ti vrátim“ Žalobca uvádza: „Po veci si prídem a vezmem si všetko nebol, na stole alebo na účte chcem mať moje peniaze 1200, 1 600, 600 za zrkadlá, 500 za depozit do štúdia, 600 keď ti chýbalo do nájmu, potom 200 keď si nemala a išla si na diskotéku, 165 teraz železa do štúdia, potom 80 za bosu a činky si zoberiem lebo sa mi zídu, auto už nepoužívaj“. Žalovaná uviedla: „Tých 1600 eur tu vrátim. Ti.“ (čl. 15 - 16 súdneho spisu). 26. Z vyjadrenia žalovanej zo dňa 16.12.2022 vyplýva, že: „Dňa 15.12.2022 mi bola doručená Predžalobná výzva – pokus o mimosúdny zmier zo dňa 07.12.2022. V predmetnej predžalobnej výzve sa spomína viacero pôžičiek, o ktorých nemám žiadnu vedomosť. Nikdy som si od teba žiadne peniaze nepožičala, neviem ani ako si prišiel k sume 5025 eur. Predmetnú výzvu považujem za nedôvodnú, z tvoje strany len ako reakciu na ukončenie nášho partnerského vzťahu.“ (č.l. 18 súdneho spisu). 27. Z fotografie vecí žalobcu a komunikácii medzi sporovými stranami zo dňa 06.12.2022 vyplýva odovzdanie hnuteľných vecí (č.l. 41 súdneho spisu). 28. Zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru VÚB bankou, a.s. vyplýva, že táto bola uzatvorená žalovanou dňa 19.08.2021, na základe ktorej čerpala úver vo výške 10.000,- eur (č.l. 49 súdneho spisu). 29. Z potvrdenia Okresného riaditeľstva policajného zboru v Poprade, odbor poriadkovej polície zo dňa 04.03.2023 DU:668/2023 vyplýva, že C. C. urobila oznámenie vo veci prečinu ohovárania (č.l. 58 súdneho spisu). 30. Z Výpisu zo živnostenského registra vo vzťahu k žalovanej, ktorej bolo pridelené IČO: 51 631 148 s miestom podnikania B., D. XXXX/XXX vyplýva, predmet podnikania - prevádzkovanie športových zariadení a zariadení slúžiacich na regeneráciu a rekondíciu s dňom vzniku oprávnenia 05.01.2022 (č.l. 59 súdneho spisu). 31. Z Uznesenia Okresného riaditeľstva policajného zboru v Poprade, odbor poriadkovej polície ČVS: ORP-320/PP-PP-2023 vyplýva rozhodnutie o odovzdaní Okresnému úradu v Poprad, odboru všeobecnej vnútornej správy, na prejednanie priestupku alebo iného správneho deliktu, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného zákona. 32. Na zistený skutkový stav súd aplikoval uvedenú právnu úpravu:
33. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 34. Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. 35. Podľa Čl. 8 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 36. Podľa § 145 ods. 1, 2, 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti. 37. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 38. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 39. Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. 40. Podľa § 185 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. 40. 41. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. 42. V predmetnom konaní sa žalobca žalobou domáha, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 5.030,- eur s príslušenstvom, titulom vrátenia peňažnej pôžičky. Podaním zo dňa 23.03.2024 zobral žalobca žalobu v rozsahu 80,- eur späť s čím žalovaná súhlasila. Žalovaná sa v konaní bráni tým, že so žalobcom neuzavrela žiadne zmluvy o pôžičkách. 43. Vychádzajúc z vyjadrení a listinných dôkazov možno zistiť tento skutkový stav: Je nesporné, že žalobca poukázal na účet žalovanej v období od januára 2022 do septembra 2022 sumu 5.030,- eur. Je nesporné, že žalobca a žalovaná boli v partnerskom vzťahu, a to do novembra 2022, s tým, že od augusta 2022 žili v spoločnej domácnosti. Obe strany však tvrdia odlišne, kedy vzťah začal. Podľa žalobcu až od júna 2022, podľa žalovanej začiatkom roka 2022. Podľa názoru súdu ide o subjektívny náhľad na vec každej sporovej strany, ktorý je ovplyvnený aj daným súdnym konaním. K tvrdeniam neboli navrhované dôkazy ani výsluchy svedkov. Zásadne táto skutočnosť, obdobie kedy začali bývať, nemala na právne posúdenie veci vplyv. Po odchode žalobcu zo spoločnej domácnosti, žalobca v mobilnej komunikácii vyzval žalovanú na vrátenie sumy 4.945,- eur (č. l. 15 súdneho spisu) – 1.200,- eur, 1.600,- eur, 600,- eur za zrkadlá, 500,- eur za depozit do štúdia, 600,- eur nájom, 200,- eur na diskotéku, 165,- eur železá, 80,- eur za bosu. Žalovaná odpovedala, že si všetko prejde, čo poslal
a vráti do posledného centu s tým, že 600,- eur si má prísť odlepiť do štúdia. Táto náhla reakcia žalovanej nasledovala deň po predžalobnej výzve zo strany žalobcu. Dňa 07.12.2022 zaslal žalobca žalovanej predžalobnú výzvu, v ktorej vyzval žalovanú na vrátenie dlžnej sumy 5.025,- eur do 31.01.2023. (č. l. 17 súdneho spisu). Žalovaná listom zo dňa 16.12.2022 žalobcovi oznámila, že si nie je vedomá žiadnych pôžičiek a podľa nej ide len o reakciu na ukončenie vzťahu. Ďalšie skutočnosti ohľadom odovzdávania vecí žalobcovi za prítomnosti osôb, ne/agresívne správanie boli pre posúdenie veci irelevantné. Preto súd vo vzťahu k týmto skutočnostiam považoval vypočúvanie navrhovaných svedkov za nadbytočné, nehospodárne, zaťažujúce procesné konanie, keďže nevedeli o skutočnostiach týkajúcich sa prevodu peňazí. 44. Medzi pojmové znaky zmluvy o pôžičke patria určenie zmluvných strán, prenechanie druhovo určenej veci, dočasnosť zmluvného vzťahu, povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, a preto k jej uzavretiu je potrebné odovzdanie požičanej veci veriteľom dlžníkovi. Zmluva o pôžičke nemusí byť uzavretá v písomnej forme. Dôkazné bremeno o existencii zmluvy je však vždy na žalobcovi teda veriteľovi (KS BB 14Co/120/2023). Veriteľ musí preukázať, že medzi ním a dlžníkom bola uzavretá zmluva o pôžičke, teda boli naplnené všetky podstatné náležitosti zmluvy. Čo je podstatné pre daný spor je, že všetky pojmové znaky musia byť pritom naplnené v čase vzniku zmluvného vzťahu, pričom musí ísť o zhodnú vôľu oboch zmluvných strán. To znamená, že vôľa oboch zmluvných strán smeruje k uzavretiu zmluvy o pôžičke. Veriteľ, ktorý sa domáha od dlžníka vrátenia požičaných peňazí, musí preukázať, že s dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke – teda, že peniaze mali byť v dohodnutej dobe vrátené a že peniaze skutočne dlžníkovi odovzdal. 45. V predmetnej veci žalobca preukázal, že na účet žalovanej poukázal postupne 5.030,- eur. Pre existenciu zmluvy o pôžičke však nestačí preukázať odovzdanie a prijatie peňazí, ale aj vôľu strán, že dlžník peniaze v dohodnutej dobe, ktorá nebola preukázaná, pri vzniku záväzku, má vôľu vrátiť a že vôľa vrátenia je v čase poskytnutia pôžičky daná. Žalobca súdu nepredložil žiadny dôkaz (napr. svedka, účel platby v platobnom príkaze, vzájomnú písomnú komunikáciu a pod.) o vôli žalovanej v čase odovzdania a prijatia peňazí, že tieto v dohodnutej dobe vráti. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno keď nepreukázal, že poskytol žalovanej na účet pôžičky, nepreukázal dohodu vrátenia peňazí v relevantnom čase odoslania platby, ani v jednom prípade ich neoznačil pri prevode, že ide o pôžičku. V bežnom platobnom styku je to obvyklý modus označiť účel platby, a v prospech koho je platby realizovaná pre istotu. Dôkaz na ktorom žalobca stavia procesný útok - predložená mobilná komunikácia je z obdobia až po ukončení vzťahu t. j. niekedy po novembri 2022, preto nie je možné ňou preukazovať vôľu žalobkyne v čase, keď jej peniaze boli poskytnuté. Preto podľa názoru súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno o existencii zmluvy o pôžičke medzi ním a žalovanou, z titulu ktorej je žalovaná povinná žalovanú sumu žalobcovi vrátiť. Nebol preukázaný žiaden záväzkový vzťah. Súd je toho názoru, že žalobca iba tvrdil, že poskytoval pôžičky žalovanej na jej podnikanie. Aj keby súd vzal do úvahy, že jej poskytol peniaze na podnikanie v čase rozbiehania živnosti žalovanej, to neznamená, že sa dohodli na vrátení peňazí, keďže boli vo vzťahu, ktorý napredoval až tak, že žalobca sa vzdal svojho bytu v prospech nájmu a vzápätí vzťah aj náhle skončil. Nie každé poskytnutie peňažných prostriedkov sa viaže na povinnosť tieto peňažné prostriedky vrátiť. Pre peňažné plnenie môže existovať akýkoľvek iný právny dôvod (darovanie, plnenie z inej zmluvy), prípadne sa môže jednať i o plnenie bez právneho dôvodu, čo zrejme v čase poskytnutia peňazí, sa súd domnieva že to tak aj bolo. 46. Predmetné konanie nie je konaním o tom, aký bol partnerský vzťah medzi nimi, ale konanie, kde predmetom je vrátenie pôžičky, preto je na žalobcovi, aby uniesol dôkazné bremeno, preukázal vznik pôžičkového vzťahu a tým preukázal splnenie podstatných náležitostí Zmluvy o pôžičke. Neexistuje písomná zmluva o pôžičke ani svedkovia. 47. Právna zástupkyňa žiadala, aby žalovaná predložila daňové priznanie z roku 2022, avšak o tento dôkaz mohla požiadať skôr v rámci plynutia lehôt v zmysle § 167 CSP, keďže táto lehota uplynula a uplynula aj sudcovská koncentrácia. Údaj o vzniku živnostenského oprávnenia, je údajom vyplývajúcim z verejného registra, prístupný každému. Súd je preto toho názoru, že o tento dôkaz mohlo byť požiadané skôr, preto súd nevykonal tento dôkaz, pretože by došlo k odročeniu pojenávania. Zároveň v zmysle vyššie odôvodnených dôvodov pre zamietnutie žaloby, tieto skutočnosti neboli pre posúdenie veci relevantné.
48. V súlade s čl. 6 ods. 1 CSP, čl. 8 pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach, a to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaná v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov Civilného sporového poriadku a spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I.ÚS 50/04). 49. Dokazovanie je jeden zo základných inštitútov civilného procesu. Aby súd vedel spor riadne prejednať a rozhodnúť, musí mať zabezpečený dostatok skutkových poznatkov významných pre rozhodnutie vo veci samej. Zákonodarca pri koncipovaní inštitútu dokazovania v novej právnej úprave vychádzal z doterajšej právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku, ktorú precizuje a sprehľadňuje. Zaviedol však aj viaceré zmeny, podľa stále platnej právnej úpravy nie je súd viazaný len tými dôkazmi, ktoré navrhli strany sporu. Zákonodarca sa pri koncipovaní CSP odchýlil a do ustanovenia § 185 CSP zaviedol princíp formálnej pravdy, čo predstavuje jednu z najzásadnejších zmien civilného procesu. Formálnou pravdou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Podľa § 185 CSP môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Iba celkom výnimočne môže súd vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli strany sporu. Ide o prípady, kedy je kladený zvýšený dôraz na ochranu práv a oprávnených záujmov jednej zo strán, o uvedené konanie sa však nejedná. 50. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 51. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 52. Súd zaviazal na náhradu trov konania neúspešného žalobcu voči úspešnej žalovanej. Keďže žalovaná odovzdala bosu žalobcovi v sume 80 eur, išlo o nepatrnú sumu voči žiadanej sume preto súd považoval v danom konaní úspešnú žalovanú. 53. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.