Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C/8/2023 z 28. 11. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Poprad 12C/8/2023 8723200244 28. 11. 2024 JUDr. František Zelený ECLI:SK:OSPP:2024:8723200244.8

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Františkom Zeleným, v právnej veci žalobcu: 1) A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, A. X) E. B., C. D., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, A., práv. zast. JUDr. Martin Tomas, advokát, Francisciho 3288, Poprad, IČO: 43267408, proti žalovanému: 1) Slovenská republika, zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova cesta 36, Bratislava, IČO: 17 335 345 2) F. G., C. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. J. XXX/XX, K. X) L. M., C. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. XXX/XX, A. X) G. G., C. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O. XXXX/X, M., 5) H. P., C. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L. XXXX/X, I., práv. zást. 6) A. H., C. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. H. XXXX/XX, O., JUDr. Ján Jenča, advokát, ul. 1. mája 221/19, Poprad, IČO: 35 528 125 v konaní o určenie vlastníckeho práva s prísl., takto rozhodol: I. Súd u r č u j e, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckych podielov k parcele KN-E č. 404/2 o výmere 604 m2, druh pozemku orná pôda, vedených na liste vlastníctva číslo XXXX pre okres I., obec A. a Katastrálne územie Q. A., v časti B3 vo veľkosti X/XXX - P. pomere k celku, v časti B4 vo veľkosti X/XXX - P. pomere k celku, v časti B6 vo veľkosti X/XXX - P. pomere k celku, v časti B7 vo veľkosti X/XXX - P. pomere k celku a v časti B10 vo veľkosti X/XX - P. pomere k celku. II. Žalobu voči žalovanému v 1./rade z a m i e t a . III. Žalovaný v 1./rade má voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že títo sú p o v i n n í ju zaplatiť spoločne a nerozdielne. O výške náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. IV. Žalobcovia a žalovaní v 2./rade až v 6./rade n e m a j ú na náhradu trov konania právo. odôvodnenie: 1.Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou doručenou súdu dňa 19.1.2023 domáhali, aby určil, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckych podielov k parcele KN-E č. 404/2 o výmere 604m2, druh pozemku orná pôda, vedených na liste vlastníctva číslo XXXX pre okres I., obec A. a Katastrálne územie Q. A. v časti B2 vo veľkosti 1/48 – ina pomere k celku, v časti B3 vo veľkosti 7/120 – ina pomere k celku, v časti B4 vo veľkosti 7/120 – ina pomere k celku, v časti B6 vo veľkosti 7/120 – ina pomere k celku, v časti B7 vo veľkosti 7/120 – ina pomere k celku a v časti B10 vo veľkosti 1/48 – ina pomere k celku. Žalobu v písomnom podaní odôvodnili tým, že ako manželia na základe kúpnej zmluvy spísanej štátnym notárstvom v Poprade do notárskej zápisnice N 147/1991, Nz 149/1991

zo dňa 24.4.1991 registrovanej dňa 6.5.1991 č.k. RI 1866/1991 odkúpili do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov od právnych predchodcov žalovaných v zmysle geometrického plánu č. 244-GN – 140-90 zo dňa 30.1.1990 spoluvlastnícky podiel vo výške XX/XX-XX v pomere k celku k časti parcely mpč 2182 vedenej v pozemkovo-knižnej zápisnici XXX, k. ú. Q. A.. V zmysle daného geometrického plánu sa jednalo o diel h o výmere 650 m2, ktorý bol pričlenený k parcele č. 965/7 k. ú. Q. A.. Následne dňa 26.5.1992 na Okresnom súde v Poprade podali žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, okrem iného, aj k parcele č. 965/7 k. ú. A.. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 11C/489/1992. Rozsudkom zo dňa 27.5.1992 Okresný súd Poprad prikázal do výlučného bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov okrem iného aj parcelu č. 965/7 k. ú. Q. A.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.5.1992. Žalobcovia od roku 1992 parc. č. KNC č. 965/7 o výmere 2130 m2 – orná pôda, ktorej súčasťou je aj parcela KNE č. 404/2 o výmere 604 m2 –orná pôda, ktorý je vedený na LV č. XXXX k. ú. Q. A., riadne užívali a užívajú. Pestovali na nej plodiny a i. Z popísaných skutočností jednoznačne vyplýva skutočnosť, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parc. KNC č. 965/7 o výmere 2130 m2, ktorá však nie je evidovaná na žiadnom LV. Súčasťou tejto parcely je okrem iného aj parc. KNE č. 404/2 o výmere 604 m2 – druh pozemku orná pôda, ktorý je vedený na LV č. XXXX k. ú. Q. A., na ktorom je zapísaný podiel žalovaného 1 vo výške 1/48, žalovaného 2 vo výške 7/120, žalovaného 3/ vo výške 7/120, žalovaného 4/ vo výške 7/120, žalovaného 5/ vo výške 7/120 a žalovaného 6/ vo výške 1/48. Žalobkyňa v 2./rade až v roku 2020 pri vysporiadavaní pozemkov svojho suseda zistila, že pozemky, ktoré v roku 1991 odkúpila a na základe rozsudku súdu v roku 1992 nadobudla, nie sú v katastri vedené na ich mená. Po danom zistení navštívila všetkých vlastníkov vedených na LV č. XXXX v k. ú. Q. A., ako aj žalovaných, od ktorých (právnych predchodcov) predmetné parcely v roku 1991 odkúpila a pokúsila sa s nimi dohodnúť. S niektorými sa jej to podarilo, o čom svedčí zápis pod B9 na LV č. XXXX v k. ú. Q. A., avšak žalovaní požadovali od nej odplatu za ich podiely, čo odmietla s odôvodnením, že tieto nehnuteľnosti odkúpila od ich už právnych predchodcov. Na danej žalobe má naliehavý právny záujem, pretože bez požadovaného určenia je jej právo ohrozené, prípadne by jej právne postavenie sa stalo neistým. Medzi stranami trvá objektívne stav právnej neistoty, súvisiaci s usporiadaním vlastníctva sporných nehnuteľností. 2.Na preukázanie svojich tvrdení predložila notársku zápisnicu, geometrický plán, výpis z pozemkovoknižnej vložky, návrh na začatie konania, rozsudok Okresného súdu Poprad, časť pozemkovo-knižnej mapy. 3.V ďalšom písomnom podaní žalobcovia popreli, aby existoval dôvod na zastavenie konania z dôvodu litispendencie, pretože predmet konania vedeného pod č. 12C/8/2023 nie je totožný s predmetom konania pod č. 21C/42/2022. Ak žalovaní spochybňujú, akej pôvodnej pozemkovo-knižnej parcele zodpovedá sporná parcela, tak táto skutočnosť vyplýva z geometrického plánu č. 244-GN-140-90, z ktorého obsahu je zrejmé, že z časti parcely mpč 2182 vedenej v pozemkovo-knižnej zápisnici č. XXX k. ú. Q. A. bol odčlenený diel h o výmere 650 m2 a tento bol pričlenený k parcele č. 965/7 k. ú. Q. A.. Porovnaním kópie z katastrálnej mapy parc. KNC č. 965/7 o výmere 2130 m2, druh pozemku – orná pôda, k. ú. Q. A. a dielu h podľa uvedeného geometrického plánu je zrejmé, akej pôvodnej PK parcele zodpovedá sporná parcela KNE č. 404/2 o výmere 604 m2. Nie sú proti vykonaniu dôkazu vyžiadaním si písomnej identifikácie, akej pôvodnej PK parcele zodpovedá sporná parcela. Žalobcovia majú záujem usporiadať vlastníctvo k vyššie uvedenej nehnuteľnosti, ktorú riadne v roku 1991 odkúpili a v roku 1992 vysúdili a od uvedenej doby aj užívali ako svoju vlastnú. V tomto užívaní ich nik nerušil. Žalobcovia majú preto splnené všetky podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Odkázali na judikatúru súdov a to na nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo dňa 14.11.2018. 4.Na pojednávaní žalobcovia zotrvali na svojich skutkových tvrdeniach. Od roku 1992 parcelu KNC 965/7 o výmere 2130 m2, druh pozemku –orná pôda k .ú. Q. A., ktorej súčasťou je aj parc. 404/2 o výmere 604 m2, druh pozemku –orná pôda, ktorý je vedený na LV XXXX, k. ú. Q. A., na základe kúpnej zmluvy a rozhodnutia súdu riadne užívajú, pestujú na nej zeleninu a táto parcela je aj riadne zo strany žalobcov ohradená. Z vyššie popísaných skutočností a predložených dôkazov jednoznačne vyplýva tá skutočnosť, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parc. č. KNC 965/7 o výmere 2130 m2, druh pozemku – orná pôda, k. ú. Q. A., ktorá však nie je evidovaná v žiadnom LV. Súčasťou parc. KNC 965/7 o výmere 2130 m2 – druh pozemku orná pôda v k. ú. Q. A. je okrem iných aj parc. KNC 404/2 o výmere 604 m2, druh pozemku –orná pôda, ktorý je v súčasnosti vedený na LV č. XXXX v k. ú. Q. A. tak, že žalovaný v 1./rade má spoluvlastnícky podiel vo výške X/XX-XXX, žalovaný v 2./rade vo výške 7/120, žalovaný v 3 podiel vo výške 7/120, žalovaný v 5./rade podiel 7/20,

žalovaný v 6./rade podiel 1/48. Tieto skutočnosti vyplývajú jednak z identifikácie parciel OÚ Poprad, odbor katastrálny č. K2-120/24 zo dňa 24.4.2024 ako i samotnej grafickej identifikácie. Žalobkyňa až v roku 2020 zistila, keď si jej sused vysporiadaval svoje pozemky,že pozemky, ktoré v r. 1991 spolu so svojim manželom odkúpila a v r. 1992 nadobudla na základe rozhodnutia OS PP, nie sú vedené na ich mená. Po tomto zistení žalobkyňa navštívila všetkých vlastníkov vedených na LV XXXX k. ú. Q. A.. Niektorí súhlasili s tým, že predmetné parcely boli odpredané ich právnymi predchodcami, a previedli svoje spoluvlastnícke podiely za účelom vysporiadania uvedenej parcely na žalobcov. V súčasnosti sú v podstate žalovaní iba tí, ktorí požadovali od žalobkyne v prípade mimosúdneho vyporiadania ešte vyplatenie finančných prostriedkov za ich spoluvlastnícke podiely, čo žalobkyňa odmietla. Nechcela uhrádzať peňažné prostriedky za niečo, čo už raz odkúpila spolu s manželom. Preto oslovila notára JUDr. Čabrovú, aby jej s tým pomohla. Notárka JUDr. Čabrová vyhotovovala kúpne zmluvy ako aj ostatné podklady, a keďže žalovaní neboli ochotní v podstate vysporiadať tieto sporné spoluvlastnícke podiely notár – JUDr. Čabrová pripravila pre žalobkyňu a jej manžela žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorá je vedené na tun. súd v konaní 21C, ktoré je právoplatne prerušené. Žaloba nebola podaná zo špekulatívnych dôvodov, ako tvrdila protistrana.V prípade ornej pôdy za túto žalobcovia platia dane. Zo strany žalovaného bola vyslovená domnienka, že žalobkyňa si sama môže za daný stav nevysporiadania vlastníckych vzťahov. Žalobkyňa v roku 1991 štátnym notárstvom mala vyhotovenú kúpnu zmluvu, ktorá bola registrovaná štátnym notárskom, a zase prostredníctvom štátne orgánu – súdu, mala v roku 1992 rozhodnuté o svojom podielovom spoluvlastníctve, kde došlo k zrušeniu a vyporiadaniu tohto spoluvlastníctva. Pokiaľ štát tvrdí, a má zapísané na LV č. XXXX ako titul nadobudnutia parc. č. 404/2 D 78/1972, tak tu žalobkyňa poukazuje na KZ a rozhodnutie v konaní 11C na tomto súde, kde štátne orgány zrejme toto nepreverili, a z tohto dôvodu aj žalobcovia poukazujú na inštitút vydržania vlastníckeho práva ako originálneho spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva. Poukázali na nález ÚS sp.zn. II ÚS 484/2015 zo dňa 14.11.2018. Čiže v prípade, ak by mali byť tituly nadobudnutia vlastníckeho práva pre žalobcov neplatné, práve v odôvodnení rozhodnutia citovaného nálezu ÚS je vyriešená táto otázka. Pani G. a M. sú dcéry právnej predchodkyne zapísanej na LV č. XXXX L. H., nar. XXXX. G., P. sú vnučky L. H., nar. XXXX, a A. H. je vnukom A. H., nar. XXXX. Skutočnosti týkajúce sa dedičského spisu nezistil vtedajší štátny orgán, ktorý či už vyhotovoval kúpnu zmluvu žalobcom, a teda štátnym notárstvom, ale následne túto skutočnosť nezistil ani príslušný súd, ktorý rozhodoval v danej veci žalobcov o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Uvedená skutočnosť nemôže byť v súčasnosti na ťarchu žalobcom, nakoľko pokiaľ tieto skutočnosti nevyplývali ani z LV, tak žalobcovia sa o nich nemali ani reálnu možnosť dozvedieť. K roku 2021 žalobcovia boli minimálne 28 rokov dobromyseľní, a mali minimálne splnené či už subjektívne, objektívne podmienky pre vydržanie. 5.Žalobkyňa v 2./rade- E. B. na pojednávaní uviedla, že je rodená Šuňavčanka, a stále bývala a býva v A.. V roku 1990-1991-1992 sa s manželom rozhodli postaviť si rodinný dom na novo tvoriacej sa ulici. Obišla vlastníkov nehnuteľností, na ktorých mal byť dom s pozemkom postavený. Bolo ich cca 40. Tých vozila do Popradu k notárke JUDr. Podhorskej, vyplatila ich sumou 100.000,- Sk. Požiadala kraj o vyňatie pozemku z PPF, pretože doposiaľ boli pozemky vedené ako orná pôda, ktorá bola využívaná družstvom na pestovanie poľnohospodárskych plodín. Nakoniec s manželom rodinný dom postavili a spolu užívali celú parcelu, aj za domom až ku poľnej ceste. Pozemok si ohradili pletivom skoro až po poľnú cestu. Od prednej cesty, kde vchádzajú do rodinného domu, je pozemok po bokoch ohradený až do diaľky. Dom je ohradený už od začiatku, a ďalší pozemok oplocovali asi pred 15-16 rokmi. Pri pohľade na roľu od domu vľavo už je postavený rodinný dom p. H. a tento v čase našej výstavby stál. Z pravej strany zatiaľ nestojí žiadny dom, ale pozemok obhospodaruje p. B.. Keď zistila problém, obišla skoro všetkých pôvodných vlastníkov, resp. ich právnych nástupcov, 35-ti zo 40-tich jej uznali kúpu a podpísali pozemok, akurát 5-ti žalovaní nie, pretože chcú dvakrát zaplatiť. 6.Žalovaný v 1./rade vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že žalobcovia sú už vlastníkmi spornej parcele v podiele 29/40 k celku, a to na základe osvedčenia, vyhlásenia o vydržaní N128/21 a kúpnej zmluvy V 6153/21. Domáhajú sa určenia vlastníckeho vzťahu k parcele KNE 404/2 v zostávajúcom podiele 11/40 k celku. Žalovaný je spoluvlastníkom predmetnej parcely v podiele 1/48 k celku, čo predstavuje výmeru 12,58 m2. Vlastníkom spoluvlastníckeho podielu sa stal na základe dedičského rozhodnutia D 78/1972. Žalobcovia svoj nárok na spornú parcelu odvodzujú od kúpnej zmluvy N147/91 zo dňa 24.4.1991 a rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 11C/489/92 o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva parc. č. 965/7, ktorá bola okrem iného vytvorená aj z parcely mpč 2182 pôvodne zapísanej PK v zápisnici č. 102 k. ú. Q. A.. Podľa žalobcov parc. č. 965/7 zodpovedá aj sporná

parcela registra KNE 404/2 v k. ú. Q. A.. Z predložených listín nevyplýva, akej pôvodnej PK parcele zodpovedá sporná parcela, teda či sporná parcela zodpovedá pôvodnej parc. č. 2182, zapísanej v PK zápisnici č. XXX. Žalobcovia sú výlučnými vlastníkmi vedľajších parciel KNC č. 446/6, č. 965/3, č. 965/29, na ktorej majú postavený rodinný dom súp. č. XXX, ako aj parciel registra KNE č. 403/3 a nasl. Všetky uvedené parcely boli zrejme predmetom geometrického plánu zo dňa 28.1.1991. Šetrením zistil, že kúpna zmluva N147/91, geometrický plán zo dňa 28.1.91 a rozsudok súdu sú ako tituly nadobudnutia v prospech žalobcov zapísané len na LV č. XXX k. ú. Q. A.. Na ostatných LV sú uvedené iné tituly nadobudnutia vlastníctva k dotknutým parcelám (osvedčenie vyhlásenia o vydržaní zo dňa 28.4.2021, kúpne zmluvy zo dňa 7.1.2022, 21.12.2021 a 4.1.2022, dokonca aj na LV č. XXX k. ú. Q. A. sú zapísané aj iné tituly nadobudnutia. Vo vzťahu k spornej parcele sú na LV č. XXXX k. ú. Q. A. zapísané pri žalobcoch tituly osvedčenie vyhlásenia o vydržaní zo dňa 28.4.2021 a kúpna zmluva zo dňa 28.12.2021. Je preto otázne, ako bol realizovaný zápis kúpnej zmluvy N147/91, geometrického plánu zo dňa 28.1.91 a rozsudku súdu vo vtedajšej evidencii nehnuteľností. Je na žalobcoch, aby preukázali dôvodnosť uplatňovaného nároku. Medzi sporovými stranami na Okresnom súde v Poprade prebieha pod sp. zn. 21C/42/2022 súdne konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spornej parcele KNE č. 404/2 k. ú. Q. A.. Uznesením súd dňa 28.3.2023 konanie prerušil do právoplatného skončenia právnej veci o určenie vlastníckeho práva. Za daného stavu nie je preukázané, že nárok žalobcov na spornú parcelu je nespochybniteľný a dôvodný. 7.Na preukázanie svojich tvrdení navrhol vyžiadať fotokópie úplných výpisov z LV č. XXXX, R. XXX, R. XXX, R. XXXX, R. XXXX, R. XXXX k. ú. Q. A.. Z Okresného úradu Poprad navrhol vyžiadať písomnú a grafickú identifikáciu, akej pôvodnej PK parcele zodpovedá sporná parcela a rovnako identifikáciu parciel podľa geometrického plánu z roku 1991 vrátane vyjadrenia katastra z histórií zápisov na citovaných LV. Predložil snímku z pozemkovej mapy, výpis z LV č. XXX, R. XXXX, R. XXXX, uznesenie súdu 21C/42/2022. 8.Žalovaný v prvom rade k spisom bývalého štátneho notárstva RI 1538/91, RI 3505/91, RI 1539/91, RI 1866/91 a RI 2159/91 uviedol, že spisy C. XXXX/XX, C. XXXX/XX, C. XXXX/XX a C. XXXX/XX sa netýkajú spornej parcely. V ďalšom konštatuje, že žalobcovia si voči žalovanému uplatňujú vlastnícky nárok v rozsahu 1/48 k celku, čo predstavuje výmeru 12,58 m2.Štát nadobudol pôvodnú parcelu mpč.2182 dedením na základe uznesenia D78/72 ako odúmrť po poručiteľke M. S., ktorá bola zapísaná v PK zápisnici č. XXX k. ú. Q. A. pod B 40b/-podiel 1/48. Účastníkmi dedičského konania boli aj A. H., J. H., H. S., ktorí boli účastníkmi aj kúpnej zmluvy N147/91 zo dňa 24.4.1991. Uvedené osoby boli súrodenci poručiteľky. V konaní bol zabezpečený spis štátneho notárstva v Poprade, registrácia predmetnej kúpnej zmluvy RI 1866/91. Zo spisu vyplýva, že predmetom kúpnej zmluvy bola parcela mpč 2182 k. ú. Q. A. len v podiele 45/48 k celku. Predmetom prevodu nebol podiel štátu 1/48 k celku po M. S., pretože účastníci kúpnej zmluvy vedeli, že uvedená podielová spoluvlastníčka už nežije a podiel nadobudol dedením štát. Žalobcovia mali vedomosť o tom, kto sú pôvodní pozemkovo-knižní vlastníci, z ktorých niektorí už nežijú, mali vedomosť aj o dedičských rozhodnutiach po zomrelých pozemkovo-knižných vlastníkov (pod B 8 a 38. V PK zápisnici č. XXX, po nich dedičské rozhodnutie D 471/84, spoluvlastník pod B46 v PK zápisnici č. XXX – po ňom dedičské rozhodnutie D681/75 a kupovali podiely už od ich dedičov. Súčasťou spisu je aj GP č., 244 –GN – 140-90. Štát nebol účastníkom ani súdneho konania vedeného na OS v Poprade pod č. 11C 489/92. Žalobcovia v tom čase už mali vedomosť o tom, že po zomrelej, pôvodne podielovej spoluvlastníčke M. S. je vlastníkom štát. Napriek uvedenému žalobcovia spornú parcelu registra KNE č. 404/2 vrátane ďalších parciel, ktoré boli predmetom GP 244-GN-140-90, nadobudli do vlastníctva na základe notárskej zápisnice N128/2021, ale len určitý podiel na uvedených parcelách, vo vzťahu k spornej parcele podiel 5/6 k celku. Vo vzťahu k spornej parcele – podiele 1/48 k celku nadobudli žalobcovia kúpnou zmluvou zo dňa 26.11.2021 . Toho času sú spoluvlastníkmi parcely v podiele 29/40 vo vzťahu k parcelám KNE 402/2, 401/3, 401/4, 403/3, 403/4 k. ú. Q. A., nadobudli žalobcovia vlastnícke právo kúpnymi zmluvami v priebehu roku 2021. Konanie žalobcov poukazujúc na notársku zápisnicu N128/2011 a kúpne zmluvy nesvedčí o dobromyseľnosti držby spornej parcely žalobcami. Žalobcovia na jednej strane tvrdia, že nadobudli spornú parcelu vydržaním, na druhej strane spornú parcelu ako aj ďalšie parcely, ktoré boli predmetom geometrického plánu od niektorých spoluvlastníkov kupovali na základe kúpnych zmlúv z roku 2021 resp. z roku 2022. Vo vzťahu k podielu štátu žalobcovia nespĺňajú podmienky vydržania spornej parcely. Žalovaný vyčíslil hodnotu spoluvlastníckeho podielu na sumuj 125,80 eur pri cene 10,-eur/m2 a výmere 12,58 m2.

9.Žalovaný v prvom rade na pojednávaní uviedol, že štát nadobudol spornú parcelu na základe dedenia D 78/1972. V čase notárskej zápisnice č. N 147/91 na základe ktorej žalobcovia kupovali podiely na pôvodnej parcele mpč 2182, štát bol vlastníkom podielu X/XX-XXX k celku. Štát neodpredával predmetnú parcelu, nie je ani uvedený v citovanej notárskej zápisnici N 147/91. Predmetom kúpy na základe N 147/91 bol podiel XX/XX-XX k celku. Čo sa týka rozsudku 11C 489/1992, takisto štát nie je účastníkom konania. Vo vzťahu k podielu štátu, nesvedčí žalobcom vlastnícke právo ani titulom vydržania Otázne je nadobúdanie vlastníctva zo strany žalobcov aj vzhľadom na to, že žalobcovia majú aj pri nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX k. ú. Q. A., kde v súčasnosti majú postavený dom, zapísané tituly nadobudnutia z roku 1991,ktoré bližšie uvádzal písomnom vyjadrení a ktoré aj sú uvádzané na LV. Rovnako aj v prípade spornej parcely je takisto uvádzaná KZ V 6153/21, pričom štát ani v jednom z týchto prípadov nebol predávajúcim, teda nenakladal so spornou parcelou. V skoršom konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva 21C 42/2022 navrhovali protistrane vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tak, že mu bude vyplatená náhrada za 12 m2. Návrh nebol akceptovaný a bola podaná žaloba na určenie vlastníckeho práva. Práve postup žalobcov podaním žaloby o zruš. a vypor. podiel. spoluvlastníctva ako aj spôsoby nadobudnutia či už spornej parcely alebo ďalších parciel, ktoré mali byť predmetom notárskej zápisnice N 147/1991, nesvedčia o splnení podmienok vydržania na strane žalobcov. Je otázne, či práve notárska zápisnica z roku 1991 a rozsudok súdu boli spôsobilými listinami pre zápis do vtedajšej evidencie nehnuteľností, nakoľko tituly nadobudnutia, ktoré sú uvádzané, či už na LV č. XXXX, alebo č. 867, resp. č.XXXX k. ú. Q. A., sú iné než notárska zápisnica, resp. rozsudok súdu, a sú to kúpne zmluvy z rôznych časových období. 10.Právny zástupca pôvodne žalovanej v piatom rade, neskôr žalovaných v 2. až v 6./rade vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že v predmetnom konaní ide o totožnú parcelu a aj totožných účastníkov sporu s konaním vedeným pod sp. zn. 21C/42/2022 o vyporiadanie spoluvlastníctva. V danom konaní 21C/42/2022 sa ako prejudiciálna otázka musí riešiť aj otázka vlastníctva, táto záležitosť, ktorá je predmetom tohto sporu o vlastníctvo, je súdu v tej veci známa a musí ju vyriešiť. O tejto otázke majúcej význam pre rozhodnutie v tej prebiehajúcej veci môže rozhodnúť v konaní súd sám, je to možné vyriešiť samotným súdom pri rozhodovaní o prejudiciálnej otázke sa posúdeniu vlastníctva nedá vyhnúť, to predsa môže posúdiť súd sám v tom inom prebiehajúcom, v tomto konaní. V oboch konaniach ide o rovnaké subjektívne práva, vlastníctvo, a otázka vlastníctva sa aj v tomto konaní musí riešiť ako prejudiciálna otázka, a je tak základnou otázkou aj v tom prebiehajúcom, nielen v tomto konaní o určovacej žalobe. Čiže aj konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti v sebe zahŕňa vyriešenie otázky o existencii práva vlastníckeho k predmetnej nehnuteľnosti. Otázku vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti tak totiž musí súd I. inštancie vyriešiť ako prejudiciálnu, nie je ani hospodárne, aby znova vo veci sa viedlo ďalšie konanie. Takýto postup vyplýva aj z pomerne bohatej a konštantnej ustálenej judikatúry súdov v Slovenskej republike, či samotného odvolacieho súdu. Konanie o vyporiadanie spoluvlastníctva začalo skôr, zakladá aj prekážku litispendencie pre určovaciu žalobu, pretože sa koná o rovnakom subjektívnom práve a vyporiadanie spoluvlastníctva tiež možno prirovnať akoby k žalobe na plnenie, ktoré zahŕňa otázku riešenia vlastníckej otázky. Pri žalobe o určenie navyše treba preukázať naliehavý právny záujem a nie je vôbec zrejmé, či žalobca ho preukáže, lebo z doterajších listín to nevyplýva. Zo strany žalobcu ide o nejaký procesný úskok, možno zámer naťahovať čas, či vyhnúť sa súdnym poplatkom, trovám prípadne neželanému spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva. Žalovaní riadne nadobudli dedením predmetné podiely v roku 2015, žalovaná v 5./rade po H. D. a i. Právny predchodca žalovanej ako aj samotná žalovaná boli v tom, že pozemok, resp. podiel sú ich, a svedčí im titul a právo zápisom v katastri. Dané doposiaľ nikto nenapadol. Žalovaná bola dobromyseľná, tak potom podiel žalovaná i naviac predsa aj vydržala. Žalovaná nemá vedomosť, aby niektorých z dedičov po starých rodičoch H. niekto vyplatil na základe riadneho právneho úkonu. Právne úkony, na ktoré sa žalobcovia odvolávajú, neboli zapísané do požadovaných registrov, po troch rokoch sa má za to, že právne úkony sa nikdy nestali, výkon rozhodnutia súdu nebol zrealizovaný a po 20 rokoch sa premlčal. Pani G. a p. M. sú deti poručiteľov, ešte žijú a ani oni o ničom nevedia. Problémom je zrejmé to, že žalobcovia nechcú za podiely ostatných spoluvlastníkov nikomu nič zaplatiť, teda uhradiť primeranú náhradu za vyporiadavaný spoluvlastnícky podiel. Žalobcovia nárok odvodzujú od kúpnej zmluvy registrovanej dňa 6.5.1991 a rozsudku súdu zo dňa 27.5.1992. V katastri nehnuteľností sú žalobcovia zapísaní ako výluční vlastníci vedľajších parciel, zrejme všetky tieto parcely boli aj predmetom geometrického plánu č. 244 –GN – 140/90 z 28.1.1991. Kúpna zmluva a rozsudok súdu sú ako tituly nadobudnutia v prospech žalobcov zapísané na LV č. XXX k. ú. A.. Na ostatných LV sú poznamenané iné právne tituly. Vo vzťahu k spornej parcele na LV č. XXXX sú zapísané tituly nadobudnutia osvedčenie, vyhlásenie o vydržaní a kúpna zmluva. Je preto otázne, ako

bol realizovaný zápis kúpnej zmluvy N 147/91 z geometrického plánu. Sporná parcela bola predmetom viacerých právnych zmien v rôznom časovom období, preto je potrebné objasniť v chronológii zápisov spôsob nadobúdania vlastníctva a nakladanie s dotknutými parcelami. Navrhol žalobu zamietnuť, resp. konanie zastaviť z dôvodu litispendencie. 11.Pre prípad pokračovania v súdnom spore navrhol doplniť dokazovanie v obdobnom rozsahu ako to navrhol žalovaný v 1./rade ,vyžiadať z Okresného úradu Poprad fotokópie úplných výpisov z LV č. XXXX, R. XXX, R. XXX, R. XXXX, R. XXXX, R. XXXX k. ú. Q. A., fotokópiu pozemkovej mapy, písomnú grafickú identifikáciu parciel, vyjadrenie k histórii zápisov na vyžiadaných LV, pripojiť dedičský spis D78/72 a súdny spis 11C/489/92. Zároveň navrhol zabezpečiť spisy Bývalého štátneho notárstva k registrácii kúpnych zmlúv RI 1866/91, RI 1538/91, RI 3505/91, RI 1539/91, RI 2159/91. 12.V ďalšom písomnom podaní zástupca žalovaných uviedol, že identifikácia parciel a vyjadrenie katastra k údajnej chybe tvrdenej žalobcami, resp. záver o konaní o chybe v katastri malo bez pochýb predchádzať žalobe a súd by v tomto konaní nemal a ani nesmie nahrádzať iniciatívu žalobcu a vykonávať dokazovanie v jeho prospech, dokazovať jeho tvrdenia, či vlastne jeho domnienky, ktoré nepodoprel žiadnymi dôkazmi. Žalobcovia nepredložili žiadne dôkazy, aby mohli pozemok vydržať, resp. z niektorých dedičov po starých rodičov H. vyplatili na základe riadneho právneho úkonu, ktorý vtedy právny poriadok vyžadoval. Právne úkony, na ktoré žalobcovia poukazujú, neboli zapísané do požadovaných registrov. Do podania žaloby žalobcovia vlastníctvo žalovaných k spornej parcele bez výhrad uznávali, nespochybňovali, čo nakoniec zreteľne žalobcovia dokázali tým, že podali skoršie na súd žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej parcele. V oboch spomínaných konaniach ide o totožnú parcelu a totožných účastníkov sporu. V skoršom spore sa ako otázka prejudiciálna musí riešiť aj otázka vlastníctva. O takejto otázke môže rozhodnúť v konaní sám súd pri rozhodovaní o prejudiciálnej otázke. Preto nie je možné v neskoršom konaní pokračovať. Odkázal na rozhodovaciu činnosť súdnych autorít, a to rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/77/2009. Pred rozhodnutím v spore vedenom pod sp. zn. 21C/42/2022 nie je daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, ktorá je predmetom daného konania. Ak súd konanie nezastaví, navrhol uplatniť postup § 138 CSP a vyzvať žalobcu, aby svoju (zatiaľ) zjavne nedôvodnú žalobu vzal späť, resp. aby súd žalobu vzhľadom na vyššie uvádzanú skutočnosť rovno zamietol z dôvodu chýbajúceho naliehavého záujmu. Ak žalovaný v 5./rade nadobudol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti v roku 2015 dedením po matke H. D., nie je daný dôvod určovacej žaloby. Právny predchodca žalovanej v 5./rade, ako aj žalovaná boli v tom, že pozemok, resp. podiel je ich, bol na nich vedený v katastri, svedčil im titul toto nikto do podania žaloby nenapadol, boli dobromyseľné, že im pozemok patrí, tak, že potom je tu jednoznačný záver, že svoj podiel žalovaná v 5./rade naviac predsa aj práve ona vydržala, hoci by aj bola v katastri vedená ako vlastníčka nesprávne, bol jej vlastníctvom, vedela o tom a bola v tom, že jej patrí, takže práve ona splnila ako posledná podmienky vydržania. Tento dôvod svedčí aj pre ostatných žalovaných, ktorí rovnako splnili podmienku vydržania. Žalobcovia ani nevedeli, že by pozemok mal byť ich, čo namietajú s podanou žalobou. Sami žalobcovia podmienky vydržania splniť nemohli. Zotrval na vykonaní dôkazov navrhnutých v predchádzajúcom podaní. 13.Žalovaní v druhom až šiestom rade na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že žalobcovia podali žalobu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na tunajší súd, ktorá je vedená pod sp. zn. 21C 42/2022. Touto žalobou v podstate akceptovali vlastnícke práva či štátu, ako aj ostatných spoluvlastníkov, a navrhovali vysporiadať toto ich spoluvlastníctvo. Štát a ostatní účastníci vyjadrili súhlas s vysporiadaním, ale za primeranú náhradu, aspoň symbolickú, no nie 2,- eur ako to bolo v konaní o zruš. a vyporiadanie navrhované. Źalovaní majú na podiely jednoznačné tituly. Podľa ich vyjadrenia boli v tom, že parcely im patria a za tieto parcely platili aj dane. Väčšina ich nadobudla právnym titulom dedičstva. Žalobcovia zvolili špekulačný postup, nechceli dať symbolickú cenu ani štátu ani účastníkom a tento ich postup podaním žaloby o určenie vlastníctva je v rozpore s článkom 5 CSP. Opätovne špekulatívne pôvodné konanie navrhli prerušiť. Bol podaný opravný prostriedok v tom inom konaní, kde súd mi dal za pravdu, a dotkol sa aj tohto konania, ktorý jednoznačne na strane 4 rozhodnutia krajského súdu je povedané, že dané konanie v tejto veci je zaťažené prekážkou litispendencie. Toto konanie je neskorším konaním. Iba špekulačným spôsobom sa dosiahlo, že v inom konaní sa nepokračuje. Okolnosti, ktoré uvádza žalobca, sa stali dávno v minulosti, nie sú žalovaným známe a je práve na žalobcovi, aby preukázal, že je tomu tak. Žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na podanej žalobe. Žalovaní sú v tom, že ten pozemok im patrí, tak sú vedení na katastri. Vedeli o tom, lebo takto to dedili ich predkovia, toto bolo zapísané, čo je zrejmé z LV. Boli nakoniec dobromyseľní v tom, že

im to patrí, a teda sú v tom, že pozemok vydržali. Preto podávajú námietku, že pozemok vydržali. Je možné, že žalobca naozaj mohol nadobudnúť výlučne celé vlastníctvo k danej parcele, ale má v tom neporiadok, podľa zákona si to neusporiadal. Ak sa nezapíše vlastníctvo do 3 rokov, potom už súd na to neprihliadne. Pre NS aj ostatné súdy platí stará rímska zásada: právo patrí bdelým. Čo sa týka tvrdenia o ohradení parciel, podľa ich vedomostí výmera 604 m2 nie je samostatne oplotená ako parcela, je len v tom balíku parciel, ktoré sú oplotené jedným plotom. Nie sú oplotené z všetkých 4 strán, je tam možný prístup. Podanie žaloby na vyporiadanie spoluvlastníctva žalobcovia rešpektovali žalovaných ako spoluvlastníkov, teda vlastníkov predmetnej parcely. Akú mali teda dobromyseľnosť, že parcela patrí im. Čiže žiadna dobromyseľnosť nebola. Žalovaní nevedia o predmetnej KZ, na základe ktorej si žalobca odvodzuje svoj právny nárok, pritom dvaja v tom čase žili, teda ich právni predchodcovia ešte žijú, pritom si nespomínajú, že by odpredávali podiely parciel. A právni predchodcovia ostatných nevedia o tom, že by k tomu niekedy došlo, tie parcely dedili, a boli prededené až do súdneho konania. Boli stále v tom, že sú ich a ich vlastníctvo nebolo nijako rušené. 14.Čo sa týka rozsudku súdu, na ktorý poukazoval žalobca, tu len poukázal na vyjadrenia štátu, ktorý preukázal, že v tom čase bol vlastníkom podielu, avšak súd s ním nekonal, takže rozhodoval teoreticky o ňom bez neho. Ten rozsudok bol nezákonný, lebo nekonal s účastníkom, s ktorým konať mal. Z pohľadu práva je ten to rozsudok reálne nezákonný. Štát tu preukázal jasne, že v tom čase bol vlastníkom, takže nešlo o žiadnych predchodcov a SPF jasne ozrejmil, prečo ani podiel štátu nemohol žalobca platne uzavrieť. Žalobca uvádzal, že v roku 2020-2021 odkupoval, keď prechádzal po vlastníkoch a chcel odkúpiť podiely, s niektorými sa mu to malo podariť a s niektorými nie, vraj žalovaní pýtali od neho nejakú náhradu. Tí ostatní zrejme nie, tak potom ak neboli vyplatené kúpne ceny, tak kúpne zmluvy sú neplatné, z dôvodu, že sú simulovaným právnym úkonom. Žalovaní neboli oslovení na vyporiadanie v čase, ktorý uvádza žalobca. To súvisí s trovami, kde dobromyseľný vlastník je atakovaný žalobou, dopredu o ničom nevie, nikto ho neosloví, zrazu je postavený do situácie, že sa má brániť na súde a ešte zaplatí trovy žalobcovi. Nesúhlasí s tým , že ak by súd rozhodol v prospech žalobcov, mala by žalovaná strana znášať trovy. Procesná taktika žalobcu nie je v súlade s dobrými mravmi a vzhľadom na okolnosti prípadu, že žalovaní sú dobromyseľní, sú vedení ako vlastníci, prejavili ochotu za primeranú cenu, nie úplne bagateľnú, sumu odpredať svoje podiely, aby ešte aj znášali trovy tohto konania, oni sa súdiť nechceli. Je to jednoznačný dôvod na použitie § 257 CSP, s tým, aby trovy sporovým stranám nepriznal. „Bol by veľmi nespravodlivý postup, ak by žalovaní prišli o vlastníctvo a znášali ešte aj trovy konania, pričom ešte zaplatili aj dane.“ 15.Súd na základe vykonaného dokazovania, vypočutím žalobkyne v 2./rade, oboznámením listinných dôkazov a to notárskej zápisnice, geometrického plánu, výpisu z pozemkovo-knižnej vložky, rozsudku Okresného súdu Poprad, časti pozemkovo-knižnej mapy, výpisov z LV č. XXXX, R. XXX, R. XXX, R. XXXX, R. XXXX, R. XXXX k. ú. Q. A., písomnej a grafickej identifikácie, vyjadrenia katastra z histórií zápisov na citovaných LV, , fotokópie pozemkovej mapy, vyjadrenia k histórii zápisov na vyžiadaných LV, pripojeného dedičského spisu D78/72 a súdneho rozhodnutia 11C/489/92, spisov bývalého štátneho notárstva k registrácii kúpnych zmlúv RI 1866/91, RI 1538/91, RI 3505/91, RI 1539/91, RI 2159/91, snímky z pozemkovej mapy, uznesenia súdu 21C/42/2022 a KS PO a.i. zistil nasledovný skutkový stav : 16.Dňa 18.1.1972 štátne notárstvo v Poprade vyhotovilo zápisnicu o predbežnom vyšetrení vyslúchajúcim J. E., vyslúchanú osobu A. H. vo veci prerokovania dedičstva po M. S., C. H., zomr. dňa 9.2.1945, manžel neb. A. S., zomr. v r.1970. Zápisnica obsahuje údaje k osobám detí zomrelého, rodičov zomrelého ako aj nehnuteľnosti poručiteľky zapísané v zápisnici č. 46, č. 290, č. 102, č. 105, č. 139, č. 140, č. XXX k. ú. Q. A.. Pod č. D78/72, štátne notárstvo Poprad dňa 24.2.1972 prejednalo pozostalosti po neb. M. S., C. H., zomr. X.X.XXXX, v ktorom bol vykonaný súpis nehnuteľností a odhad majetku, okrem iného, nehnuteľnosti obsiahnuté v zápisnici č. 102 k. ú. Q. A., a i. Štátny notár vydal uznesenie, ktorým pojednávanie odročil za účelom doplnenia dokazovania. Uznesením zo dňa 15.6.1972 pod č. D78/72 štátne notárstvo považuje dedičstvo po poručiteľke M. S., C. H., zomr. X.X.XXXX za odúmrť, ktorá pozostáva z majetku ako bude uvedené v uznesení a tento majetok bude vydaný štátu podľa § 342 OZ z roku 1950 ako odúmrť. 17.Dňa 15.6.1972 bolo štátnym notárstvom v Poprade vo veci prejednania pozostalosti po neb. M. S. vydané uznesenie, právoplatné dňa 26.7.1972, podľa ktorého treba považovať dedičstvo za odúmrť, ktorú treba vydať štátu. Preto štátne notárstvo po zistení dedičstva toto dedičstvo odovzdalo

štátu. Predmetom dedičstva boli okrem iného nehnuteľnosti v pozemkovo-knižnej zápisnici č. XXX v spoluvlastníckom podiele 1/48. 18.Dňa 23.11.1990 bol vyhotovený geometrický plán na majetkovo-právne vysporiadanie overený P. T.. Žalobcovia predložili výpis z pozemkovo-knižnej vložky č. XXX so zápismi vyhotovenými v maďarskom jazyku. 19.Dňa 24.4.1991 do notárskej zápisnice N147/91, Nz 161/91 spísanej na štátnom notárstve v Poprade bola pojatá kúpna zmluva odpredávateľov F. G., C. H., nar. X.X.XXXX, A. H., nar. XX.X.XXXX, H. S., C. H., nar. XX.X.XXXX, J. H., nar. X.X.XXXX, H. H., nar. XX.X.XXXX a L. H., C. H., nar. X.X.XXXX a kupujúcich E. B., nar. X.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX. Odpredávatelia uviedli, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná v pozemkovej knihe v zápisnici č. 102 ako mpč 2182 a to F. G. B. XX/XX, A. H. X/XX, H. S. X/XX, J. H. X/XX, H. H. X/XX a L. H. 21/72, spolu v 45/48inách. Na základe GP zo dňa 30.1.1990, č. 244 – GP – 140 – 90, boli z mpč 2182 odčlenené časti, ktoré boli pričlenené k novo vytvoreným parcelám a to časť o výmere 175 m2 k parc. č. 965/3 – ostatná plocha o výmere 798 m2 a časť o výmere 650 m2 k parc. č. 965/7 – orná pôda o výmere 2130 m2. Odpredávatelia odpredávajú svoje spoluvlastnícke podiely v 45/48 na častiach mpč 2182, spolu vo výmere 825 m2 a kupujúci A. B. a jeho manželka títo nadobúdajú do bezpodielového spoluvlastníctva za dohodnutú kúpnu cenu 8.000,- Kčs. Odpredávateľka F. G. potvrdila vyplatenie kúpnej ceny ešte pred podpisom zmluvy. Na pozemkoch si mienia kupujúci postaviť vlastný rodinný doma a zvyšok využívať ako záhradu. Dňa 29.4.1991 bol vyhotovený zápis o pokračovaní notárskej zápisnice, kde A. B. sa oboznámil s obsahom tejto zápisnice a osvedčil, že pristupuje ku kúpnej zmluve. 20.Dňa 26.5.1992 Okresnému súdu Poprad bol doručený návrh E. B. a A. B. proti žalovaným 1. H. S., C. H. –na neznámom mieste a 2. M. S., C. H. na neznámom mieste o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k parc. č. 965/3 – ostatná plocha o výmere o 790 m2 a parc. č. 965/7 –orná pôda o výmere 2130 m2 v k. ú. Q. A. s tým, aby nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov. 21.Rozsudkom sp. zn. 11C/489/92 – 7 Okresný súd Poprad vo veci účastníkov a to navrhovateľov E. B., A. B. proti odporcom v 1 rade H. S., rod Marton, nachádzajúcej sa na neznámom mieste, a v druhom rade M. S., C. H. nachádzajúcej sa na neznámom mieste, zast. Opatrovníkom A. B., bytom A. XXX o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorý nadobudol PPL 27.5. 1992, zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k parc. EN 965/3 – ostatná plocha o výmere 798 m2 a parcele č. XXX/X- orná pôda o výmere 2130 m2, vytvorených GP č- 244 –GN – 140/90 z 28.1. 1991, nachádzajúcich sa v k.u. Q. A. a nehnuteľnosti prikázal do výlučného bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov za primeranú náhradu 219,- Kčs pre odporkyňu v 1./rade a 109,50 Kčs pre odporkyňu v 2./ rade. Podľa odôvodnenia rozhodnutia súd sa oboznámil s výpisom z pozemkovej knihy č. 102, GP zo dňa 28.1. 1991, registrovanou kúpnou zmluvou , potvrdením Obecného úradu. Zistil, že novo vytvorené parcely EN 965/3, č. 965/7 sú v podielovom spoluvlastníctve účastníkov. Odporkyňa v 1./ rade je spoluvlastníčkou mpč 2182 v podiele 1/24 a odporkyňa v 2./rade je spoluvlastníčkou mpč 2182 v podiele 1/48. Ostatné podiely sú v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľov. Návrhu vyhovel pre splnenie podmienok ust. 141 a 142 O.z. 22.Podľa kópie snímky z pozemkovej mapy žalovaný na tejto vyznačil nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov a to parc. č. 965/29, č. 965/3 a v ďalšom vyznačil parc. č. 404/2 situovanú za nehnuteľnosťou žalovaných, vedľa parciel č. 965/7, č. 403/4, č. 403/3, č.402/2. 23.Podľa výpisu z LV č. XXX k. ú. Q. A., žalobcovia sú evidovaní ako vlastníci parciel č, 444/6, č. 965/3, č. 965/21, stavby – rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parc. č. 965/29. Ako titul nadobudnutia parciel sú uvedené kúpne zmluvy okrem iného RI 1865/91, GP č. 244 – GN – 140/90, rozsudok 11C, kúpna zmluva V 6152/2021 a i. 24.Podľa výpisu z LV č. XXXX k. ú. Q. A. žalobcovia sú vedení ako vlastníci v pomere 1/1 k parcelám č. 403/3, č. 403/4. Ako titul nadobudnutia je okrem iného vedená kúpna zmluva V 6348/2021.

25.Podľa výpisu z LV č. XXXX k. ú. Q. A., žalobcovia sú vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci parciel č. 401/3, č. 401/4, č. 401/2 – orná pôda. Ako titulu nadobudnutia sú okrem iného vedené kúpna zmluva V 6155/2021, V 6154/2021 a i. 26.Podľa výpisu z LV č. XXXX k.ú. Q. A. ako spoluvlastníci parcely reg. E 404/2 o výmere 604 m2 – orná pôda sú vedení : 27.Uznesením Okresného súdu Poprad č. k. 21C/42/2022 – 99 zo dňa 28.3.2023 v právnej veci žalobcov proti žalovaným (rovnaké subjekty ) o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k parc. č. KNE č. 404/2 –orná pôda vo výmere 604 m2, zapísanej na LV č. XXXX k. ú. Q. A., súd podľa § 164 CSP prerušil predmetné konanie do právoplatného skončenia veci, vedenej na Okresnom súde Poprad, pod sp. zn. 12C/8/2023. Podľa odôvodnenia rozhodnutia v konaní vedenom pod sp. zn. 12C bude predmetom určovanie vlastníckeho práva k totožnej parcele, je prvoradé najprv vysporiadať vlastnícku otázku, preto súd návrhu žalobcov na prerušenie konania vyhovel. 28.Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.10.2023 sp. zn. 11Co/6/2023 / vec 21C/42/2022 / Krajský súd v Prešove na základe odvolania podaného žalovanou v 5./rade H. P. proti uzneseniu I. stupňového súdu zo dňa 28.3.2023 napadnuté uznesenie potvrdil. Podľa bodu 10. odôvodnenia odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí stotožnil s opodstatnenosťou prerušenia konania z dôvodu vedenia iného sporového konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam totožným s nehnuteľnosťami v predmetnom konaní. Podľa bodu 11.odôvodnenia konštatuje, že na rozdiel od obligatórneho prerušenia konania, v danom prípade ide o otázky, ktoré by mohol sám vyriešiť súd ako prejudiciálne. Je však na vôli súdu, či tak urobí, alebo či počká na vyriešenie otázky v súdnom alebo v správnom konaní, ak takéto konanie prebieha, alebo môže dať na takéto konanie aj sám podnet. Následne konanie preruší. Podľa poslednej vety bodu 12.odôvodnenia, v prípade ak súd v konaní sp. zn 12C/8/2023 dospeje k záveru, že sporné podiely žalovaných patria výlučne do vlastníctva žalobcov, potom tieto parcely vo vzťahu medzi žalobcami a žalovanými nie je potrebné vysporiadať. V bode 14. k námietke odvolateľky, že neskôr začaté konanie by malo byť zastavené z dôvodu prekážky litispendencie, odvolací súd uviedol, že táto námietka má svoj racionálny základ a judikatúrnu oporu, avšak táto argumentácia smeruje k začatému konaniu o určenie vlastníckeho práva, ktoré nie je predmetom tohto preskúmania odvolacím súdom, a nie ku rozhodovaniu v konaní sp. zn. 21C/42/2022. Súd I. inštancie v konaní 21C/42/2022 nemal zákonnú možnosť priamo ovplyvniť rozhodnutie o zastavení konania v konaní pod sp. zn. 12C/8/2023, ktoré stále prebiehalo, preto bolo dôvodné prerušiť konanie. Napriek riziku predĺženia celkovej doby konania, takýto postup eliminuje možnosť, aby bolo v dvoch súčasne prebiehajúcich konaniach rozhodnuté o totožnej otázke na podklade tých istých skutkových okolností odlišne, čo by malo za následok významné oslabenie princípu právnej istoty. Uvedený záver je podporený aj rozhodovacou činnosťou krajských súdov v obdobných veciach, napríklad KS PO 2Co/36/2020, KS Trenčín 5Co/92/2022. V bode 15. odôvodnenia, ak ide o veci, v ktorých sú totožné strany sporu ako aj predmet konania, a teda je daný dôvodu na zatavenie jedného z konaní z dôvodu litispendencie, je spojenie vecí vylúčené. 29.Podľa pripojenej snímky z pozemkovej mapy k. ú. Q. A., na tejto sú okrem iného vyznačené parcely č. 965/2, č. 965/3, za ktorými až ku parc. č. 965/8 sú vyznačené parc. č. 404/2 a č. 965/7. Susediacou parcelou z pravej strany je parcela 400/2. 30.Rozhodnutím č. 715 Obce Šuňava zo dňa 21.2.2024 vyrubila A. B. na rok 2024 daň v celkovej sume 27,59 eur, z toho daň z pozemkov v sume 8,- eur (parcela č. 548, č.1147) v celkovej výmere 2078 m2 a daň zo stavieb v sume 19,59 eur. 31.Okresný úrad Poprad listom zo dňa 25.4.2024 na základe dožiadania súdu tomuto predložil kópie LV č. XXXX, LV č. XXX, č. LV XXX, PKV 102, grafickú identifikáciu, písomnú identifikáciu, osvedčenie vyhlásenia o vydržaní N 128/2021 – PZV 80/21, kúpnu zmluvu V 6153/2021 – PZV 169/2021 v k. ú. A.. Podľa identifikácie parciel stav podľa verejnej listiny pozemkovo-knižná vložka XXX parc. č. 2182 zodpovedá stavu podľa údajov určeného operátu parc. č. 404/2 – orná pôda o výmere 604 m2, vlastník LV č. XXXX. Podľa grafickej identifikácie parcela 404/2 je susediacou parcelou 403/4 a 405/2. Podľa pôvodnej mapy tvorí časť parcely č. 404.

32.Dňa 28.4.2021 bola vyhotovená notárska zápisnica 11392/2021, do ktorej bolo pojaté osvedčenie vyhlásenia o vydržaní prítomných A. B. a jeho manželky E., C. D. o tom, že sú výlučnými bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti z LV č. XXXX a to parcely č. 402/2 –orná pôda o výmere 576 m2, z LV č. XX parc. č.401/3 ornej pôdy vo výmere 72 m2, z LV č. XXX parc. KNE č. XXX/X- orná pôda o výmere 604 m2, z LV č. XXXX parc. KNE č. 403/3 orná pôda o výmere 339 m2, parc. č. 403/4 orná pôda o výmere 335 m2. 33.Dňa 26.11.2021 uzavrel H. D. ako predávajúci a žalobcovia ako kupujúci kúpnu zmluvu na odpredaj nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. Q. A., parc. registra E, parc. č.404/2 – orná pôda o výmere 604 m2 v podiele pod B8:X/XX-XXX v pomere k celku za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 100,- eur. 34.Rozhodnutím zo dňa 28.12.2021 Okresný úrad Poprad povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti v k. ú. Q. A., LV č. XXXX, pozemok registra EKN, parc. č. 404/2 – orná pôda o výmere 604 m2 v prospech A. B. a E. B. na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi H. D. ako predávajúci a A. B. a E. B. ako kupujúci. 35.Podľa výpisu z LV č. XXX T. A. pod položkou výkazu zmien 41/84 bola zo zoznamu vlastníkov vyškrtnutá L. H., C. H., nar. X.X.XXXX – poznámka 21/72 a do LV bola zapísaná F. G., C. H., nar. X.X.XXXX – poznámka 39/72. Na LV je poznámka LV prepísaný – vz 81/97. 36.Podľa výpisu z LV č. XXXX vyhotoveného dňa 25.4.2024 , k. ú. Q. A. ako vlastníkom parc. registra E evidované na mape určeného operátu parc. č. 404/2 o výmere 604 m2 –orná pôda, sú ako spoluvlastníci uvedení Slovenská republika v spoluvlastníckom podiele 1/48 titulom rozhodnutia ObPU Poprad zo dňa 6.12.2010 a D78/1972 – PKV 102, F. G., C. H. v spoluvlastníckom podiele 7/120 titulom nadobudnutia rovnaké rozhodnutia ObPU a D681/75, 2D261/95- č.zmeny 81/97, L. M., C. H. v spoluvlastníckom podiele 7/120, titul nadobudnutia rovnaké rozhodnutia ObPU a D681/75, 2D261/95 – č.zmeny 81/97, G. G., C. H. v spoluvlastníckom podiele 7/120, titul nadobudnutia osvedčenie o dedičstve 6D/125/2012, H. P., C. D. v spoluvlastníckom podiele 7/120, titul nadobudnutia osvedčenie o dedičstve 12D/64/2015, A. B. a E. B. v spoluvlastníckom podiele 29/40, titul nadobudnutia osvedčenie vyhlásenia o vydržaní zo dňa 28.4.2021, kúpna zmluva V-6153/2021 zo dňa 28.12.2021, A. H., C. H. v spoluvlastníckom podiele 1/48, titul nadobudnutia uznesenie 7D/165/2021. Ako účastník právneho vzťahu je uvedený správca Slovenský pozemkový fond v spoluvlastníckom podiele 0/0. 37.Na LV č. XXX T. A. je vyznačená zmena a to vyškrtnutý vlastník L. H., C. H., nar. X.X.XXXX – 21/72 a zapísaný pod č. 2 vlastník J. H., nar. XX.X.XXXX – 33/72. Na LV v časti D – poznámka sú uvedené pozemky v k. ú. A. podľa D 681/75 a D 471/84. Na LV je ďalšia poznámka – LV prepísaný – vz 81/97. Okresný úrad súdu v ďalšom predložil výpis z pozemkovo-knižnej vložky XXX, ktorý je od dátumu 10.5.1935 vedený v slovenskom jazyku. 38.Dňa 21.8.2024 súd vykonal ohliadku na mieste samom v mieste bydliska žalobcov. Na základe vykonanej ohliadky súd konštatuje, že na parc. č. 965/2 je postavený rodinný dom žalobcov. Bočná časť nehnuteľnosti z pravej strany od cesty je ohraničená plotom z pletiva. V zadnej časti za domom sa nachádza prístavba – sklad. Za skladom sa nachádza oplotenie z pletiva ohraničujúce zastavaný pozemok. Za oplotením na ľavej strane nehnuteľnosti sa nachádza prístrešok so skladom dreva. Z pravej strany je pozemok ohraničený plotom z pletiva, ktorý súvisle nadväzuje na bočný plot od miestnej komunikácie. Po ďalších cca 10 metrov v smere k zadnej časti / lesu/ je pozemok priečne predelený plotom z pletiva. V ďalšej časti nehnuteľnosti smerom k lesu sa z ľavej strany nachádza oplotenie z pletiva súvisle nadväzujúce na hranicu pozemku v smere od miestnej komunikácie. Pokračuje v nezistenej vzdialenosti až po poľnú cestu a potok. Podľa vyjadrenia žalobkyne 2 sa jedná o plot ľavého suseda. Z pravej strany oplotenie z pletiva súvisle pokračuje v línii bočného plotu od miestnej komunikácie. Pletivovo je fixované na 15 kovových stĺpikoch. Vzdialenosť medzi jednotlivými stĺpikmi je cca 417 cm. Medzi 8. a 9. stĺpikom v hranici oplotenia je osadený stĺp vysoké napätia. Za posledným osadeným stĺpikom oplotenia toto ďalej nepokračuje. Podľa vyjadrenia žalobkyne oplotenie smeruje až k hranici pozemku 965/8. Na časti pozemku od drevárne smerom k lesu (poľnej ceste) je asi po dĺžke oplotenia z pravej strany pozemok osadený z jednej polovice zemiakmi, druhá polovica pozemku ako aj ďalšia časť smerom k poľnej ceste leží úhorom. Prílohou ohliadky na mieste samom je grafický náčrt, za využitia snímky z pozemkovej mapy.

39.Slovenský pozemkový fond dňa 24.11.2022 v konaní vedenom pod sp. zn. 21C/42/2022 podal písomné vyjadrenie týkajúce sa možného zmierlivého vyriešenia veci s tým, že navrhol výšku primeranej náhrady na rozdiel od náhrady uvedenej žalobcami 0,1553 eur/m2 vo výške najmenej 10,- eur/m2. 40.Pod sp. zn. RI 1866 je evidovaný spis štátneho notárstva v Poprade, kúpna zmluva účastníkov G. a spol., Vozák Štefan. Podľa obsahu spisu dňa 29.4.1991 bola vyhotovená pod č. N 147/91, Nz 149/91 notárska zápisnica, do ktorej bola pojatá kúpna zmluva odpredávateľov F. G. a spol. a kupujúcich E. B. a spol., predmetom kúpy boli nehnuteľnosti zapísané v pozemkovoknižnej zápisnici č. XXX ako mpč 2182 v podiele 45/48-inách a to v rozsahu na základe geometrického plánu zo dňa 30.1. 1990 č. 244 – GN -140 -90 a prísl výkazu výmer.za dohodnutú kúpnu cenu. Odpredávateľka F. G. pri uzatváraní zmluvy bola splnomocnená A. H., H. S., J. H., H. H. a L. H.. Zmluva bola registrovaná rozhodnutím štátneho notárstva v Poprade dňa 6.5.1991 pod č.k. RI 1866/91. Prílohou zmluvy je geometrický plán majetkovo-právneho vysporiadania, zameranie 23.11.1990, vyhotovený dňa 28.1.1991 a úradne overený 30.1. 1991 správou katastra osobou, Ing. Kupčo. Podľa popisnej časti – výkaz výmer, v rámci doterajšieho stavu bola predmetom geometrického plánu dotknutá okrem iných parciel tiež parcela 2182 z pozemkovo-knižnej vložky č. 102/631 vo výmere 1618 m2 – orná pôda tak, že z tejto parcely bol vytvorený diel g pričlenený k parcele č.965/3 vo výmere 175 m2 a diel h pričlenený k parcele 965/7 vo výmere 650 m2 /825. V novom stave pôvodná parcela 2182 bola evidovaná vo výmere 793 m2. V novom stave parcela 965/7 bola evidovaná vo výmere 2130 m2 – orná pôda a parcela 965/3 vo výmere 798 m2 – zastavaná plocha a nádvorie. Parcela 965/8 je vyznačená vo výmere 218 m2. Ako vlastník/ užívateľ všetkých parciel je poznačený A. B.. V grafickej časti bola zakreslená parc.č. 965/3 , parcela 965/7 a parc.č. 965/8. 41.Podľa aktuálnej informácie z mapy Úradu geodézie a kartografie k.u. Nižná Šuňava na mape je zobrazená parcela 965/3, parcela 965/7, v ktorej sú vyznačené parcely 404/2, 403/4, 403/3 , 402/-, 401/8 a 401/4. Bočná hranica parciel 965/3 a 965/7 prebieha v priamej línii. Podľa § 70 Zákona č. 162/1995 Z.z. Hodnovernosť a záväznosť údajov katastra (1) Údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. (2) Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E". Podľa § 123 O.z. Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa § 132 O.z. (1) Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. (2) Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia. Podľa § 134 O.z. účinného v čase registrácie kúpnej zmluvy N 147/91, NZ 149/91 zo dňa 24.4. 1991 kúpnej zmluvy (1) Ak sa prevádza hnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. (2) Ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do, socialistického vlastníctva. Podľa § 130 ods. 1, 2 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

Podľa § 134 ods. 1-4 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosti, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby. Podľa § 6 vyhlášky č. 23/1964 Zb. Ústrednej správy geodézie a kartografie z 31. januára 1964, platnej v čase uzavretia kúpnej zmluvy žalobcami v roku 1991, ktorou sa vykonáva zákon č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností (1) Zápisy právnych vzťahov o nehnuteľnostiach sa vykonávajú na základe overených odpisov, prípadne originálov, najmä týchto rozhodnutí alebo iných listín: a) ak ide o vlastníctvo (správu národného majetku): notársky registrovaná zmluva, rozhodnutie v dedičskom konaní, hospodárska zmluva, opatrenie nadriadených orgánov o prevode správy národného majetku, rozhodnutie národného výboru o vyvlastnení, rozhodnutie národného výboru podľa vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb., rozhodnutie národného výboru podľa osobitných predpisov, 3) rozhodnutie orgánu spoločenskej organizácie o prevode majetku, rozsudok súdu o prepadnutí majetku, písomná dohoda alebo potvrdenie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súhlasné vyhlásenie o tom, že v lehote troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nebol podaný návrh na jeho vyporiadanie súdom, 1) potvrdenie štátneho notárstva o nadobudnutí nehnuteľnosti pri výkone rozhodnutia, rozhodnutie o udelení popisného alebo evidenčného čísla spolu s geometrickým plánom, ak ide o novú stavbu vo vlastníctve občanov, b) ak ide o právo osobného užívania pozemku alebo právo trvalého užívania národného majetku: notársky registrovaná dohoda alebo oznámenie užívateľa o zániku užívania, opatrenie o trvalom užívaní národného majetku, rozsudok o zániku užívania, registrovaná dohoda o spoločnom užívaní, dohoda alebo súdny rozsudok o vyporiadaní pri zrušení spoločného užívania, c) ak ide o obmedzenie vlastníckeho práva: registrovaná zmluva o obmedzení prevodu, rozhodnutie národného výboru a zavedení národnej správy, návrhy príslušných orgánov na zápis zákonného záložného práva podľa osobitných predpisov a iné listiny, uvedené pod písm. e), ak je v nich uvedené obmedzenie vlastníckeho práva, d) ak ide o nadobudnutie osobného vlastníctva k nehnuteľnosti vydržaním alebo obdobné nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu 2) písomné ohlásenie občana o zmene právneho vzťahu k nehnuteľnosti, doloženého osvedčením štátneho notárstva, 3) ktoré vydá štátne notárstvo na základe: vyhlásenia občana o okolnostiach, dobe a nepretržitosti držby nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, súhlasného vyjadrenia dotknutého vlastníka nehnuteľnosti a vyjadrenia miestneho národného výboru, e) ak ide o zánik obmedzenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo zánik obmedzenia práva osobného užívania pozemku: rozhodnutie oprávneného orgánu, listina o nadobudnutí nehnuteľnosti do štátneho socialistického vlastníctva, 4) registrovaná zmluva o zániku vecného bremena, návrh povinného doložený úradnou listinou o úmrtí osoby, ktorej patrilo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, 5) alebo návrh dlžníka doložený listinou o zániku pohľadávky. 6) (2) Všetky nehnuteľnosti musia byť uvedené v listine podľa obcí a katastrálnych území a parcelných čísiel vedených v evidencii nehnuteľností. Ak je listinou prevádzaná reálne oddelená časť nehnuteľnosti, musí sa predložiť aj geometrický plán, na ktorom je vyznačené oddelenie príslušnej časti a udať jej výmera. Ak sa listinou zriaďuje vecné bremeno, ktoré sa vzťahuje len na časť pozemku, táto časť sa vyznačí na geometrickom pláne alebo na kópii z pozemkovej mapy; geometrický plán alebo kópia z pozemkovej mapy sa pripoja k listine. (3) Ak orgán geodézie zistí, že listiny a iné podklady predložené na zápis zmeny neobsahujú všetky potrebné údaje pre vykonanie zápisu alebo nezodpovedajú obsahu evidencie, upovedomí o tom príslušný orgán alebo organizáciu, prípadne účastníka, ktorý zmenu hlásil alebo ktorého sa vec týka, s poukazom na zistenú závadu alebo prekážku. (4) Ak nebude podkladom zápisu právoplatné rozhodnutie národného výboru, hospodárskej arbitráže, súdu, štátneho notárstva alebo notársky registrovaná listina, budú účastníci o zápise upovedomení, pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak. (5) Ak je vlastníkovi alebo užívateľovi uložené nejaké obmedzenie, ktoré je predmetom zápisu, musí byť s obmedzením práva zapísané súčasne i právo vlastníctva alebo užívania.

(6) Rozhodnutie alebo iné listiny sa po vykonaní zápisu uložia do zbierky listín na orgáne geodézie. Podľa § 8 uvedeného právneho predpisu Záväznými údajmi evidencie nehnuteľností sú parcelné čísla nehnuteľností, výmery a druhy pozemkov (kultúry), výmery pôdohospodárskych závodov (sektorov), výmery územných správnych jednotiek (obcí, okresov, krajov, štátu) a hospodárske plochy obcí, okresov a krajov. 5) Podľa § 159 CSP Začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr. 42.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že žaloba je mimo žalovaného v prvom rade dôvodná. Žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na podanej žalobe na určenie vlastníckeho práva, pretože podľa evidencie nehnuteľností k spornej parcele sú vedení ako podieloví spoluvlastníci. Vzhľadom ku skutkovým tvrdeniam žalobcov o existencii vlastníckeho práva k celej parcele KNE č. 404/2 k. ú. Q. A., ich práva sú ohrozené a ich postavenie je neisté. Majú záujem usporiadať vlastníctvo k vyššie citovanej nehnuteľnosti. Medzi stranami trvá objektívne stav právnej neistoty, súvisiaci s usporiadaním vlastníctva sporných nehnuteľností. 43.Súd skúmajúc procesnú obranu žalovaných nezistil prekážku konania / prekážku litispendencie/ , pre ktorú by malo byť konanie zastavené. Prekážka začatého konania, tzv. prekážka litispendencie je neodstraniteľným nedostatkom podmienok konania, ktorý má za následok zastavenie konania. Ak na súde prebieha konanie tých istých strán, týkajúce sa tej istej právnej veci (totožnosť predmetu konania a skutkových okolností, z ktorých sa nárok vyvodzuje), súd konanie, ktoré začalo na základe neskôr podanej žaloby, zastaví. O tie isté strany ide aj prípade, ak v konaní vystupujú nositelia práv z rovnakého právneho vzťahu v opačnom procesnom postavení, a tiež vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia strán. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t. j. ak je založený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode. Podmienky totožnosti strán a totožnosti predmetu konania musia byť splnené súčasne (uznesenie NS SR sp. zn.5Cdo 280/0210). 44.Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. V inom konaní vedenom pod sp. zn. 21C/42/2022 je vedená síce vec tých istých účastníkov, avšak predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Dané konanie bolo právoplatne prerušené s poukazom na ust. § 164 CSP s tým, že je vedené iné konanie, ktoré môže mať pre výsledok sporu význam. Súd pokladal rozhodnutie súdu v inom konaní za tak významné, že bude mať dopad pre rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Je preto bez právneho významu tvrdenie žalovaných, že súd v inom konaní si túto otázku môže vyriešiť ako otázku predbežnú pre svoje rozhodnutie, no dané konanie mu v tom bráni. Súd v inom konaní sa rozhodol otázku vlastníctva neriešiť a vyčkať na rozhodnutie v inom konaní. Nie je preto dôvod pre zastavenie konania vo veci určenia vlastníckeho práva z dôvodu litispendencie, čím by malo byť umožnené súdu v inom konaní sa zaoberať rovnako otázkou vlastníctva, ale ako prejudiciálnou pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Ak žalovaná strana poukazuje na uznesenie Krajského súdu vydané v danom konaní, právne závery daného rozhodnutia nezaväzujú súd v konaní o určenie vlastníckeho práva. Vychádzajúc z odôvodnenia daného rozhodnutia súd II. inštancie sa stotožnil s dôvodmi pre prerušenie konania. Vyslovil domienku o možnej prekážke litispendencie pre konanie 12C 8/2023 - rozhodovanie o určení vlastníckeho práva, o ktorom môže rozhodnúť aj súd v konaní 21C ako prejudicálnej otázke, no tieto závery nie sú pre rozhodovanie súdu v danej veci záväzné. Súd v inom konaní po právoplatnom vyriešení sporu o vlastníctvo môže vo veci jeho predmetu konania rozhodnúť. 45.Súd vzhľadom ku skutkovým tvrdeniam žalobcov a vznesenej procesnej obrane žalovaných skúmal, ži žalobcovia uniesli dôkazné bremeno na preukázanie svojho vlastníckeho práva k spornej

nehnuteľnosti. Medzi stranami je nesporná iba skutočnosť, že toho času sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti na LV č. XXXX k.ú. Q. A.. 46.Žalobcovia svoje bezpodielové spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti odvodzujú z originálneho titulu a to nadobudnutia spoluvlastníctva parcely na základe registrovanej kúpnej zmluvy, ktorou pôvodní spoluvlastníci / právni predchodcovia žalovaných/ nehnuteľnosti odpredali svoje spoluvlastnícke podiely o.i. k nehnuteľnosti vedenej v PKV č. 102 mpč. 2182 v rozsahu, ako bol stanovený pripojeným GP, v podiele 45/48 a súdneho rozhodnutia. Predmetom prevodu nebola označená parcela reg. E, parcelného čísla 404/2, ale diel h , ktorý bol vytvorený GP a pričlenený do novovytvorenej parcely 965/7 k. ú. Q. A. o výmere 2130 m2, do ktorej mala byť parcela 404/2 ako diel h začlenená. Zostávajúci spoluvlastnícky podiel evidovaný v PKV na mená H. S., C. H. a M. S., C. H. v rozsahu 3/48 žalobcovia mali nadobudnúť zrušením a vyporiadaním podielového spooluvlastníctva parciel 965/7 a 965/3 v súdnom konaní . Žalobcovia tvrdia, že práve odčlenená časť z PKV č.102 , mpč. 2182 vo výmere 650 m2 ako diel h má predstavovať spornú parcelu, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX na rozdiel od novovytvorenej parcely 965/7, ktorá je síce vyznačená v mapovom podklade správy katastra, no k tejto parcele nie je vedený LV. Do LV XXXX boli žalobcovia zapísaní až na základe právnych úkonov uzavretých v roku 2021. 47.Obe parcely 965/7 a 965/3 minimálne od roku 1992 žalobcovia nerušene užívajú, vlastnícky si parcely vysporiadali za účelom výstavby, postavili na nich rodinný dom a hospodárske stavby a z podstatnej časti ich oplotili. Ich užívanie v hraniciach, ktoré žalobcovia deklarovali a ktorú má tvoriť hranica parcely 965/7, súd konštatoval na mieste samom vykonanou ohliadkou. 48.Súd nemá pochybnosti o tom, ako je to zrejmé aj z listinných dôkazov predložených najmä Okresným úradom – grafickej a popisnej identifikácie spornej parcely, pripojených spisov bývalého štátneho notárstva, najmä R I 1866/91, že sporná parcela reg E 404/2 je parcelou pôvodne zapísanou v PKV 102 ako mpč. 2182 s vlastníckou štruktúrou pôvodnej PKV, o čom svedčí aj zápis na LV a bola predmetom uzavretej kúpnej zmluvy mimo vedených spoluvlastníkov H. S. a M. S.. Nebolo zistené, aký bol dôvod nezapísania vlastníkov do evidencie nehnuteľností k parcele 965/7 na rozdiel od parcely 965/3, na základe registrovanej kúpnej zmluvy a ani na základe rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva, no založenia samostatného LV XXXX v pôvodnej vlastníckej štruktúre, s vyznačovaním výkazu zmien vlastníkov na základe dedičských rozhodnutí po poručiteľoch, pôvodných spoluvlastníkov parcely. 49.Takto nastala situácia, že vlastnícky titul k spornej parcele svedčil od roku 1992 tak žalobcom, ako aj žalovaným, resp. ich právnym predchodcom, ktorým svedčí zápis na LV XXXX. 50.Za danej situácie sa súd s poukazom na skutkové tvrdenia žalobcov zaoberal tým, či žalobcovia nemohli získať právny titul nadobudnutia vlastníctva vydržaním. 51. Titul vstupu do držby je len jedným z dôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť držiteľa a oprávnenosť držby, preto jeho nedostatok pre účely vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby. Rozhodujúcim vždy bude, či držiteľ konal poctivo, teda napr. či za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. mája 2024 sp. zn. 1VCdo/1/2024) 52.Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené súčasne zákonné predpoklady a to, že držba veci musí byť oprávnená po celú vydržaciu dobu, že musí ísť o neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby a že musí ísť o spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba teda vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Vo všeobecnosti platí, že dobromyseľnosť zaniká v okamihu,

kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí alebo že je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva. Pre zánik dobromyseľnosti a následné prerušenie vydržacej doby je teda rozhodujúca vedomosť držiteľa o takýchto skutočnostiach. Takýto okamžik nastáva napr. doručením návrhu na začatie konania, v ktorom iná osoba uplatňuje svoje právo k veci. 53.Podľa ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky, súdov Českej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „Súd“), dobromyseľnému nadobúdateľovi vlastníckeho práva musí byť v materiálnom právnom štáte poskytnutá súdna ochrana aj pred pôvodným (skutočným) vlastníkom. Ako napríklad uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v uznesení sp. zn. 6Cdo/71/2011 z 27. februára 2013, ochranu skutočného vlastníka, zaručovanú zásadou „nikto nemôže previesť viac práv, než má sám“, možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol (porovnaj tiež nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS 3314/11 z 2. októbra 2012). Dobrá viera musí byť pritom hodnotená veľmi prísne, pričom poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej veci musí javiť ako spravodlivé. Poskytnutie tejto ochrany sa vo svojich dôsledkoch prejaví ako možnosť dobromyseľného nadobúdateľa pokračovať v oprávnenej držbe. Ústavný súd Českej republiky, ktorého judikatúra je vzhľadom na historickú príbuznosť právnych poriadkov Českej republiky a Slovenskej republiky podnetná aj pri aplikácii a výklade práva súdmi Slovenskej republiky, vrátane Ústavného súdu Slovenskej republiky, v náleze sp. zn. II.ÚS 165/11 z 11. mája 2011 konštatoval, že z vývoja jeho judikatúry jednoznačne vyplýva rozširovanie ochrany osôb konajúcich v dobrej viere v prípade nadobudnutia nehnuteľnosti od nevlastníka. Ústavný súd Českej republiky pripomenul, že už v náleze sp. zn. II.ÚS 77/2000 z 23. januára 2001 zaujal stanovisko, podľa ktorého v prípade riadneho nadobudnutia vlastníckeho práva vyplýva nárok na jeho ochranu aj proti pôvodnému vlastníkovi za podmienky, že toto vecné právo bolo nadobudnuté v dobrej viere a bez rozporu s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. Opačná interpretácia by podľa názoru ústavného súdu narušila celý koncept právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv. Ako ďalej ústavný súd uviedol, „osobe, ktorá urobila určitý právny úkon s dôverou v určitý, jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav, navyše potvrdený údajom z verejnej, štátom vedenej evidencie, musí byť v materiálnom právnom štáte poskytnutá ochrana.“ Rovnako aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorého judikatúra je právne záväzná pre všetky orgány verejnej moci Slovenskej republiky, celkom jednoznačne poskytuje súdnu ochranu dobromyseľnému nadobúdateľovi vlastníckeho práva aj pred pôvodným vlastníkom. Napríklad v rozsudku vo veci GLADYSHEVA v. Ruská federácia zo 6. decembra 2011 (sťažnosť č. 7097/10) súd konštatoval porušenie práva sťažovateľky pokojne užívať svoj majetok garantovaný článkom 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tým, že jej bola odňatá nehnuteľnosť, ktorú nadobudla v dobrej viere od nevlastníka a prikázal Ruskej federácii obnoviť vlastnícke právo sťažovateľky k odňatej nehnuteľnosti a zaplatiť jej náhradu nemajetkovej ujmy a trovy konania. Súdnu ochranu dobromyseľnému nadobúdateľovi vlastníckeho práva Súd poskytol aj v mnohých iných svojich rozhodnutiach, napr. BEYELER v. Taliansko, rozsudok veľkého senátu z 28. mája 2002 (sťažnosť č. 33202/96), MOSKAL v. Poľsko, rozsudok z 15. septembra 2009 (sťažnosť č. 10373/05), ÖNERYILDIZ v. Turecko, rozsudok z 30. novembra 2009 (sťažnosť č. 48939/99) či ŽÁKOVÁ v. Česká republika, rozsudok z 3. októbra 2013 (sťažnosť č. 2000/09). V prípade ŽÁKOVÁ v. Česká republika, obdobne ako v prípade GLADYSHEVA v. Ruská federácia (§ 79), súd zdôraznil, že sťažovateľka, ktorá konala v dobrej viere, že je vlastníkom pozemkov, by nemala byť postihovaná za pochybenia správnych orgánov (§ 93). V súvislosti s predmetným súdnym sporom má význam nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 549/2015 zo 16. marca 2016, v ktorom ústavný súd, v súlade s vyššie uvedenou ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pred ľudské práva a Ústavného súdu Českej republiky, zaujal zásadný postoj v riešení otázky „nemo plus iuris“. V uvedenom náleze ústavný súd okrem iného uviedol: „Aj keď Občiansky zákonník explicitne neupravuje všeobecný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka iba na základe dobrej viery nadobúdateľa, s výnimkou vydržania nemožno bezvýnimočne tvrdiť ako to konštatovali všeobecné súdy, že samotná absencia vlastníckeho práva prevodcu (dominum auctoris) povedie automaticky k neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva. V tomto smere musí dôjsť aj k určitému posunu v doterajšej judikatúre ústavného súdu v riešení otázky „nemo plus iuris“ (I.ÚS 50/2010) o nové interpretačné závery či vývoj sociálnej reality najmä v zmysle zásadnej ochrany tej osoby, ktorá robila právny úkon s dôverou v určitý jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav. Navyše, ak bol potvrdený údajmi z verejnej štátom vedenej evidencie a najmä, keď ho potom aprobuje aj príslušný orgán verejnej moci [kataster nehnuteľností, súd a pod.].

Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istým svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu (porovnaj aj R 14/2009). Otázkou dobrej viery takého nadobúdateľa vlastníckeho práva sa tak všeobecné súdy musia vždy riadne zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou. Ústavný súd z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany musí tak postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní.“ Ústavný súd v uvedenom náleze v súvislosti s ochranou princípu dobrej viery nadobúdateľa vlastníckeho práva tiež poukazuje na skutočnosť, že k rovnakým záverom došla aj naša predvojnová judikatúra či neskoršia jurisprudencia, ale aj zahraničná právna úprava (napr. v Taliansku, Poľskej republike či Rakúsku), „preto ústavný súd nevidí dôvod sa k nim opäť neprihlásiť a prevziať ich tak, že ak sťažovateľ pri nadobudnutí nehnuteľností evidovaných v katastri nehnuteľností konal v dobrej viere v konštitutívny akt štátu, mal by požívať ústavnú ochranu.“ Vo svojom náleze ústavný súd poukazuje aj na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Českej republiky, predovšetkým na nález sp. zn. III.ÚS 247/14 z 28. januára 2016, v ktorom Ústavný súd Českej republiky zhrnul svoju doterajšiu judikatúru s jasným záverom o originálnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom, ktorému treba poskytnúť ústavnoprávnu ochranu, ak odvodzoval svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným. Nevyhnutným predpokladom pre tento originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je dobrá viera nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné súdy povinné dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti každého prípadu. Potom už zistenie, že osoba bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie ochrany jej vlastníckemu právu. Uvedené právne závery Ústavný súd Slovenskej republiky konzistentne potvrdzuje aj vo svojich nasledujúcich rozhodnutiach v obdobných právnych veciach (napr. I.ÚS 151/2016, I.ÚS 460/2017, I.ÚS 92/2018). V spore medzi pôvodným (skutočným) vlastníkom a dobromyseľným nadobúdateľom vlastníckeho práva prichádza do úvahy aj prípadná aplikácia všeobecne uznávanej právnej zásady „vigilantibus iura scripta sunt“. Ako v tejto súvislosti konštatoval napríklad Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 5Sžf/65/2011, podľa uvedenej právnej zásady, ktorá platila už v rímskom práve, „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. Hoci je v zmysle článku 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vlastnícke právo nepremlčateľné, plynutie času samozrejme má právny význam a môže viesť k oslabovaniu vlastníckeho práva, prípadne až k jeho zániku, a to nielen v súvislosti s aplikáciou inštitútu vydržania (§ 134 Občianskeho zákonníka), ale tiež pri originárnom nadobúdaní vlastníckeho práva v dobrej viere. Čím dlhší čas uplynie od nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom, tým má ústavnoprávna ochrana princípu právnej istoty bona fide vlastníka na pomyseľnej miske váh „väčšiu váhu“ než má ochrana vlastníckeho práva pôvodného (skutočného) vlastníka. 54.Súd poukazuje tiež na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14. novembra 2018, z ktorého si dovolíme odcitovať: „Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j., či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva

nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí (rozhodnutie najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/287/2006). Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky.Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.“ 55.Žalobcovia v konaní preukázali, že v roku 1991 odkúpili od právnych predchodcov žalovaných mimo evidovaných spoluvlastníkov H. S., rod H. a M. S., C. H. spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnosti vedenej v pozemkovo-knižnej zápisnici č. XXX , mpč 2182 v časti GP odčlenených podielov. Podkladom pre uzavretie kúpnej zmluvy bol spracovaný, úradne overený geometrický plán vyhotovený dňa 28.1.1991, ktorým boli vytvorené okrem iného parcely 965/7 o výmere 2130 m2, 965/3 o výmere 790 m2. Z popisnej časti geometrického plánu je zrejmé, že z pôvodnej časti parcely č. 2182 zapísané v pozemkovoknižnej vložke XXX bol do novo vytvorenej parcely 965/3 začlenený diel g vo výmere 175 m2 a do parc. č.965/7 začlenený diel h o výmere 650 m2. Na takto novo vytvorenej parc. č. 965/3 žalobcovia postavili rodinný dom a podstatnú časť parcely č. 965/7 ohradili oplotením, čo bolo zistené vykonanou ohliadkou na mieste samom a nerušene užívali na poľnohospodárske využitie .Žalobcovia v konaní preukázali, že od roku 1992 po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, vstúpili do držby celej nehnuteľnosti tak, ako boli vytvorené geometrickým plánom a tieto nehnuteľnosti nerušene užívali ako vlastné. V užívaní neboli nikým rušení, ani pôvodne na LV zapísanými spoluvlastníkmi, ani ich právnymi nástupcami , ktorí v nasledujúcom období spoluvlastnícke podiely mali zdediť v dedičských konaniach v rokoch 2012 až 2021. Uplynutím vydržacej doby rokom 2002 nadobudli spoluvlastnícke právo k daným nehnuteľnostiam vydržaním. Preukázali teda nehodnovernosť údajov katastra. 56.Žalovaní v 2. až v 6./rade netvrdili, ani nepreukázali, aby nehnuteľnosti reálne užívali, aby akýmkoľvek spôsobom vstúpili do držby a v tejto zotrvali požadovaný čas, prípadne aby žalobcov upovedomili na neoprávnenosť ich držby nehnuteľnosti. Preto nepreukázali, aby im k týmto nehnuteľnostiam, ktoré zdedili po svojich právnych predchodcoch, malo vzniknúť , resp. svedčiť vlastnícke právo vydržaním. 57.Vo vzťahu k žalovanému v 1./rade súd žalobu zamietol. Uznal ako dôvodnú procesnú obranu žalovaného, že tento sa stal u spornej parcely podielovým spoluvlastníkom na základe odúmrte po poručiteľke M. S., C. H., vo vzťahu ktorej bolo dedičstvo prejednané ešte v roku 1972. 58.V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy žalobcami a právnymi predchodcami žalovaných v roku 1991 žalobcovia museli mať vedomosť o tom, že spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnosti, ktoré žalobcovia nenadobudli kúpnou zmluvou v rozsahu 3/48, predstavujú práve spoluvlastnícke podiely vlastníkov M. S., a H. S., C. H., z ktorých M. S. už v tom čase nežila. Menovaná bola totiž súrodencom odpredávateľov tak, ako to tvrdí žalovaný v prvom rade. Napriek uvedenému bol žalobcami podaný návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva voči odporkyni v 2./rade – M. S. ako osoby nachádzajúcej sa na neznámom mieste. V tom čase už menovaná nebola spôsobilou osobou na práva a povinnosti a nemohla mať ani procesnoprávnu spôsobilosť. Vo vzťahu k nej teda nemohol nastať právny následok zmeny vlastníctva. Vo vzťahu k podielu M. S. súd nemôže konštatovať ani dobromyseľný vstupu žalobcov do držby, ktorý je zákonnou podmienkou pre možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Spoluvlastnícky podiel žalovaného v 1./rade žalobcovia od roku 1992 začali fakticky užívať a tento aj nerušene užívali, avšak nie ako oprávnení držitelia. Preto sa nemohli stať vlastníkmi podielu titulom vydržania. 59.Žalobcovia vysvetlili tak dôvod podania žaloby o určenie vlastníckeho práva ako aj uzavretie právnych úkonov a to osvedčenia o vydržaní, kúpnych zmlúv, uzatváraných v roku 2021-2022 a to tým, že po zistení, že nie sú zapísaní na príslušných LV mali záujem vlastníctvo nehnuteľnosti, parc. č. 965/7 tak, ako bola vytvorená geometrickým plánom, deklarovať v príslušnej evidencii katastrálneho odboru Okresného úradu Poprad usporiadať. Žalovaní však v súdnom konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nepristúpili na symbolické náhrady, aj keď ich právni predchodcovia boli vyplatení z kúpnej zmluvy. Uvedené listiny preto nie je možné vyhodnotiť ako preukazujúce

spochybnenie oprávnenej držby žalobcami v priebehu plynutia vydržacej lehoty. Takto žalobcovia dosiahli mimo spornej parcely zápis spoluvlastníckeho práva k cca rozlohe parcely 965/7 vytvorenej GP vo výmere 2130 m2 , ktorú pôvodne odkúpili. To je zrejmé z LV XXXX, XXXX, reg. E . V konečnom dôsledku od vstupu do oprávnenej držby do doby uzatvorenia týchto právnych úkonov uplynula doba viac ako 10 rokov, kedy už žalobcom svedčilo nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. 60.Súd z dôvodu hospodárnosti konania zamietol ďalšie návrhy žalovaných v 2. až v 6./rade na doplnenie dokazovania. Pripojením súdnych spisov. V konečnom dôsledku rozhodnutia vo veci prejednávanej pod sp. zn. 21C/42/2022 sú obsahom súdneho spisu. Z vykonaných dôkazov súd mohol vo veci rozhodnúť. 61.O náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanému v 1./rade súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP riadiac sa zásadou úspechu. 62.Len výnimočne nemusí súd úspešnej strane priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa ustanovenia § 257 C.s.p., podľa ktorého ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. V zmysle ustálenej judikatúry/uznesenie NSSR 2NCdo/17/2009, 3MCdo/46/2012 ho nemožno považovať za také ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie v zmysle svojvôle. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti a nastoleniu spravodlivosti medzi stranami sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 C.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán v priebehu konania a pod. Len skutkové okolnosti danej veci nemôžu byť dôvodom hodným osobitného zreteľa. 63.Vo vzťahu medzi žalobcami a žalovanými v 2. až v 6./rade vychádzajúc zo zásady úspechu by náhrada trov prislúchala žalobcom ako úspešnej strane. Súd však dospel k záveru, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CPS, pre ktoré úspešnej strane náhradu trov nepriznal. Súd vychádzal z okolností daného prípadu. Žalobcovia mali dostatok času zvrátiť neúplnosť vedenia údajov vlastníckych vzťahov od roku 1992, čím nepriamo zavinili kopenie zápisov nezodpovedajúcich skutočným vlastníckym vzťahom na LV a podaním samotnej žaloby o zrušenie podielového spoluvlastníctva bez ingerencie žalovanej strany. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.