Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 18Cn/5/2024 8723210479 19. 06. 2024 JUDr. Juraj Šteffel ECLI:SK:OSPP:2024:8723210479.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v spore žalobcu: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Digital Park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 31 351 026, právne zastúpeného: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/X, XXX XX C., o zaplatenie 245,69 eur s prísl., t a k t o rozhodol: I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 245,69 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 28.08.2016 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, to všetko v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou podanou pôvodne na Okresnom súde Banská Bystrica 07.06.2018 domáhal zaplatenia istiny vo výške 245,69 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. 2. Žalobu dôvodil tým, že so žalovanou ako finančnou agentkou 04.11.2015 uzavrel v súlade s § 652 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov zmluvu o finančnom sprostredkovaní, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala realizovať činnosť smerujúcu k uzatváraniu zmlúv v oblasti stavebného sporenia v rozsahu stanovenom zákonom č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoFS“) a žalobca sa zaviazal vyplácať žalovanej províziu (ďalej len „zmluva o FS“). 3. Žalobca poukázal na ust. § 2 ods. 5 ZoFS, podľa ktorého „Finančné sprostredkovanie vykonané podľa tohto zákona je podnikaním“. 4. V danom právnom vzťahu mala žalovaná postavenie podnikateľa. 5. Uvedené skutkové tvrdenia preukázal zmluvou o finančnom sprostredkovaní zo 4.11.2015 a províznym poriadkom vrátane príslušného dodatku. 6. Žalobca ďalej tvrdil, že so žalovanou 13.11.2015 uzavreli osobitnú zmluvu o poskytnutí nábehovej odmeny, ktorej predmetom je v zmysle čl. I určenie podmienok výplaty mesačnej nábehovej odmeny, jej výšky, vrátenia a ďalších práv a povinností zmluvných strán (ďalej len „zmluva o nábehovej odmene“). Platnosť zmluvy o nábehovej odmene bola viazaná na existenciu zmluvy o sprostredkovaní (čl. VIII ods. 3 písm. c) zmluvy o nábehovej odmene). Nábehová odmena je svojou povahou províziou za obchodné zastúpenie, viazanou na počet uzavretých obchodov (§ 659 ods. 1 in fine ObZ), t. j. podlieha
režimu zániku nároku na províziu v zmysle § 662 ObZ. Účelom takto poskytovanej provízie je podporiť novoprijatých finančných agentov pri ich obchodnej činnosti podľa zmluvy o sprostredkovaní a motivovať ich k dosahovaniu stabilnej produkcie v podobe obchodov uzavretých v prospech žalobcu. 7. Podľa čl. IV ods. 1 zmluvy o nábehovej odmene: „Finančnému agentovi vzniká právo na mesačnú nábehovú odmenu vo výške podľa článku III tejto zmluvy, ak k poslednému kalendárnemu dňu sledovaného mesiaca splní produkčné podmienky stanovené nábehovým plánom tvoriacim prílohu č. 1 tejto zmluvy aspoň v minimálnom rozsahu určeným týmto plánom pre daný mesiac a mesačný príjem finančného agenta neprevyšuje sumu 600,- eur.“. Nábehová odmena sa vyplácala mesačne (čl. III zmluvy o nábehovej odmene) a bola rovná rozdielu, ktorý vznikol odpočítaním mesačného príjmu finančného agenta od sumy 600,- eur. Vrátenie nábehovej odmeny (zánik nároku obchodného zástupcu na províziu podľa § 662 ObZ) je upravený tak, že finančný agent je v zmysle čl. VII ods. 1 zmluvy o nábehovej odmene povinný vrátiť: a) 100 % z celkovej vyplatenej nábehovej odmeny v prípade: i. v prípade, ak v období dvoch rokov od prvého dňa prvého sledovaného mesiaca dôjde k stornovaniu viac ako 30 % zo všetkých poistných zmlúv v oblasti životného poistenia, ktorých sprostredkovanie sa finančnému agentovi započítalo na splnenie produkčných podmienok stanovených prílohami k tejto zmluve. Stornovaním poistnej zmluvy podľa tohto článku sa rozumie zánik poistnej zmluvy z akéhokoľvek dôvodu. Percentuálny podiel stornovaných zmlúv životného poistenia sa vypočíta ako podiel produkčnej hodnoty stornovaných zmlúv životného poistenia k produkčnej hodnote všetkých zmlúv životného poistenia, ktoré sa finančnému agentovi započítali na splnenie produkčných podmienok stanovených prílohami k tejto zmluve. ii. v prípade, ak v období dvoch rokov od uzatvorenia tejto zmluvy vyjde najavo, že vyhlásenie finančného agenta podľa článku IV ods. 8 a článku IV ods. 9 tejto zmluvy nebolo v čase jej uzatvorenia pravdivé. iii. v prípade, ak do uplynutia šiesteho sledovaného mesiaca dôjde k zániku zmluvy o finančnom sprostredkovaní, a to bez ohľadu na dôvod zániku zmluvy; b) 75 % z každej mesačnej vyplatenej nábehovej alebo nadštandardnej odmeny, ak zmluva o finančnom sprostredkovaní z akéhokoľvek dôvodu zanikne v období od začiatku siedmeho do skončenia dvanásteho sledovaného mesiaca, c) 50 % z každej mesačnej vyplatenej nábehovej alebo nadštandardnej odmeny, ak zmluva o finančnom sprostredkovaní z akéhokoľvek dôvodu zanikne v období jedného roka nasledujúceho po poslednom sledovanom mesiaci. 8. Podľa čl. VII ods. 2 zmluvy o nábehovej odmene: „Finančný agent je povinný vrátiť odmenu vo výške stanovenej podľa predchádzajúcich odsekov na provízne účty vedené poisťovňou a stavebnou sporiteľňou, v pomere v akom mu boli poisťovňou a stavebnou sporiteľňou podľa článku V ods. 2 tejto zmluvy vyplatené.“. Žalobca si uplatňuje voči žalovanej titulom vrátenia nábehových odmien sumu 251,93 eur. Uplatnený nárok odôvodňuje vyššie uvedenými ustanoveniami zmluvy o nábehovej odmene, pričom nárok žalobcu na vrátenie uplatnenej sumy vznikol podľa čl. VII ods. 1 písm. b) zmluvy o nábehovej odmene, t.j. z dôvodu zániku zmluvy FS v období od začiatku siedmeho do skončenia dvanásteho sledovaného mesiaca (k zániku zmluvy o FS došlo v 8. sledovanom mesiaci). 9. Skutkové tvrdenia preukázal zmluvou o poskytnutí nábehovej odmeny z 13.11.2015 a vyčíslením storna nábehovej odmeny. 10. Zmluva o FS zanikla výpoveďou z 01.04.2016 zo strany žalobcu. Výpovedná lehota uplynula 31.05.2016 (čl. 8 ods. 1 písm. b) zmluvy o FS). Uvedené skutkové tvrdenie žalobca preukázal výpoveďou zmluvy o FS z 01.04.2016 s dokladom o doručení. 11. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku 03.05.2018 sumu vo výške 245,69 eur. Podľa § 369 ods. 1 ObZ „Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.“. Podľa § 369 ods. 2 ObZ „Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.“. Zákonný úrok z omeškania je v súlade s § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., stanovený vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov (spolu 9,00 % p.a.).
12. Listom z 05.08.2016, doručeným 12.08.2016 vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 245,69 eur v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Keďže žalovaná do dnešného dňa svoj peňažný záväzok neuhradila, žalobca si uplatňuje aj nárok na úrok z omeškania vo výške 9,00 % p.a. zo sumy 245,69 eur od 28.08.2016 do zaplatenia, Zároveň si žalobca uplatňuje i právo na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 ObZ. Výška paušálnej náhrady predstavuje sumu 40,- eur, a to v zmysle § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení neskoršieho predpisu. Tieto skutkové tvrdenia žalobca preukázal výzvou na úhradu dlžných pohľadávok z 05.08.2016 s dokladom o doručení. 13. Platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica, č. k.: 11Up/382/2018-38 z 29.06.2018 bolo rozhodnuté tak, že žalovaná sa zaviazala povinnosťou zaplatiť žalobcovi v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu istinu 245,69 eur, úrok z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 245,69 eur od 28.08.2016 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,- eur, alebo v tej istej lehote podať odpor (výrok I.) a zároveň zaviazal žalovanú povinnosťou do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť náhradu trov konania vo výške 90,40 eur, a to žalobcovi prostredníctvom jeho zástupcu v konaní (výrok II.). 14. Voči vyššie uvedenému platobnému rozkazu žalovaná podala odpor, ktorý dôvodila tým, že žalobca nepostupoval korektne voči jej osobe, keď ju prijímal na miesto sprostredkovateľa, finančný agent. Nikdy jej nebolo vysvetlené podrobne koľko zmlúv bude musieť uzatvoriť. Bol na ňu vyvíjaný nátlak, aby urýchlene podpísala bez prečítania zmluvy. Prácu vykonávala zodpovedne a nikto jej nevysvetlil pojem nábehová odmena. Je matkou na rodičovskej dovolenke a sama vychováva dvoch synov a preto prijala prácu, aj keď nemala o nej dostatok informácii. 15. Žalobca sa vyjadril k podanému odporu, ku ktorému uviedol, že podľa § 267 ods. 1 CSP sa odpor proti platobnému rozkazu musí vecne odôvodniť. Základnou podmienkou pre zrušenie platobného rozkazu je podanie odporu, ktorý už pri podaní musí obsahovať vecne odôvodnenie vo veci samej, teda so splnením si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Žalovaná je povinná uviesť také skutočnosti, ktoré spochybňujú žalobcom uplatnený nárok. Nepostačuje iba konštatovanie, že s platobným rozkazom nesúhlasí. 16. Okresný súd Kežmarok rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, č. k.: 8Cb/49/2018-193 z 06.08.2020 rozhodol tak, že žalobu zamietol (výrok I.) a zároveň žalovanej voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Voči tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Prešove uznesením, č. k.: 3Cob/83/2020-218 z 02.02.2021 odmietol odvolanie (výrok I.) a priznal žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Voči uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, č. k.: 2Obdo/27/2022-277 z 26.04.2023 rozhodol tak, že uznesenie Krajského súdu v Prešove z 02.02.2021 č. k. 3Cob/83/2020-218 a rozsudok Okresného súdu Kežmarok zo 06.08.2020 č. k. 8Cb/49/2018-193 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Kežmarok na ďalšie konanie. 17. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi označenými a predloženými žalobcom, vyjadreniami sporových strán, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav: 18. Podľa § 150 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 19. Žalobca v žalobe splnil základnú povinnosť pravdivo a úplne uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu tak ako mu to ukladá ust. §150 ods. 1 CSP 20. Subjektívne dôkazné bremeno určuje, ktorá procesná strana si má aktívne počínať pri preukázaní určitej skutočnosti (znaku skutkovej podstaty normy práva), t. j. kto má navrhnúť dôkaz na jej preukázanie. Preto je toto bremeno označované i ako bremeno vedenia dôkazu. 21. Rozdelenie bremena vedenia dôkazu medzi sporové strany zásadne vyplýva z pravidiel delenia objektívneho dôkazného bremena (pozri Štajgr, F. Dôkazné bremeno v civilnom súdnom spore. Praha:
Knihovna sborníku věd právních a státních, 1931, s. 89). Je totiž zrejmé, že navrhovať dôkazy má ten, kto je ohrozený stratou sporu v prípade, že rozhodujúca skutočnosť nebude preukázaná. 22. Subjektívne bremeno tvrdenia vyjadruje, aké skutkové tvrdenie musí jedna alebo druhá sporová strana uviesť, aby v spore uspela. 23. Ktorá strana má určité skutočnosti tvrdiť, aby odvrátila nepriaznivý následok, vyplýva z objektívneho dôkazného bremena: subjektívne bremeno tvrdenia nesie strana, ktorá je zaťažená objektívnym dôkazným bremenom. 24. Aké konkrétne skutkové prednesy má jedna alebo druhá strana učiniť, vyplýva z pravidiel o delení objektívneho dôkazného bremena. 25. Určité skutočnosti nie sú pre tú ktorú stranu priaznivé len preto, že ich strana tvrdí, ale preto, že s nimi spája priaznivý následok norma práva. Z toho je nepochybné, že rozdelenie dôkazného bremena nie je určené tvrdením strán, ale naopak z toho, ako je medzi strany rozdelené objektívne dôkazné bremeno, možno zároveň identifikovať, aký skutkový prednes má strana sporu urobiť. 26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je žalobca povinný v priebehu konania tvrdiť skutočnosti zodpovedajúce všetkým znakom skutkovej podstaty normy práva zakladajúcej ním uplatnené právo (pozri napr. NS ČR 22Cdo 3108 / 2010, 21Cdo 2682 / 2013, 21Cdo 3989 / 2011, obdobne II. ÚS ČR 385 / 2015). Ak tak neurobí, súd musí v zásade žalobu bez ďalšieho zamietnuť. 27. Žalobca však vyššie uvedené procesné povinnosti riadne splnil. 28. Naopak, žalovaná v priebehu konania pred súdom prvej inštancie neuplatnila prostriedky procesnej obrany spôsobilé účinne poprieť skutkové tvrdenia žalobcu preukázané i listinnými dôkazmi. Jej jedinou námietkou bolo tvrdenie, podľa ktorého činnosť, ktorú pre žalobcu vykonávala, vykonávala v rámci pracovného pomeru. 29. Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov finančné sprostredkovanie vykonávané podľa tohto zákona je podnikaním. 30. S uvedeným právnym posúdením žalovanej sa nemožno stotožniť, keďže vzťah sporových strán je nepochybne upravený ust. § 2 ods. 5 zákona č. 186 / 2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve v znení neskorších predpisov. Podľa normy práva zakotvenej v tomto ustanovení je finančné sprostredkovanie vykonávané podľa tohto zákona podnikaním. 31. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 32. Za daných okolností neostávalo súdu prvej inštancie iné, ako na daný prípad aplikovať ust. §151 ods. 1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 33. I preto si súd prvej inštancie dovoľuje v plnom rozsahu odkázať nielen na nesporné skutkové tvrdenia žalobcu, ale i na adekvátne právne posúdenie, ktoré vykonal už v rámci samotnej žaloby nad rámec svojich procesných povinností. 34. Na základe vyššie uvedeného tak bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené a žalobcovi bol voči žalovanej priznaný nárok na zaplatenie istiny a príslušenstva tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. 35. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 36. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Súd skúmal možnosť aplikácie ust. § 257 CSP, avšak v danom prípade nie sú splnené podmienky pre použitie predmetného ustanovenia. 38. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa citovaného zákonného ustanovenia aplikujúc zásadu úspechu v konaní. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, a preto mu bol voči žalovanej priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 39. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Košiciach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.