Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 22C/16/2023 8723210862 13. 09. 2024 JUDr. Erika Borovská ECLI:SK:OSPP:2024:8723210862.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v spore žalobcu: POLES, s.r.o. IČO: 36 488 101, Slov. nár. A. XXX/XX, XXX XX B. B. C., zast.: JUDr. Rudolf Bezák – advokát, Krmanová 14, 040 01 Košice, žalovaný v 1. rade: D. E., nar.: 30.03.1955, trvale bytom A. F. XXX/XX, XXX XX E., žalovaný v 2. rade: E. E., nar.: 16.11.1952, trvale bytom A. F. XXX/XX, XXX XX E., žalovaný v 3. rade: AGRO ST DOMA, s.r.o., IČO: 50 056 239, so sídlom Račianske mýto 1/D, 831 02 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, o vypratanie nehnuteľnosti, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a . II. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovaným v 1. - 3. rade náhradu trov konania v plnej výške do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdneho úradníka o jej výške. odôvodnenie: 1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 25.08.2023 v jej úprave podaním zo dňa 05.09.2023 sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovaným povinnosť vypratať stavbu evidovanú ako pozberová linka – plechová hala č. 3, súpisné číslo XXX, stojacu na parcelách registra „C“ č. 808/5, 808/9, 808/8, 808/7, 808/10, 808/12 a 808/11, na LV č. XXXX vedenom pre Okres: G., Obec: Matiašovce, Katastrálne územie: E. (ďalej už len „hala č. 3“ a „LV č. XXXX“), a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Žalobu zástupca žalobkyne odôvodnil tak, že žalobkyňa je podnikateľom vykonávajúcim podnikateľskú činnosť v poľnohospodárskej prvovýrobe, ktorý obhospodaruje približne 62 ha poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území E.. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľného majetku, a to viacerých stavieb tvoriacich hospodársky dvor, využívaný na poľnohospodársku prvovýrobu, evidovaných na LV č. XXXX. Žalobkyňa je tiež vlastníkom ďalších majetkových hodnôt nezapísaných v katastri nehnuteľnosti, tvoriacich súčasť hospodárskeho dvora, ktoré nadobudla kúpou zmluvou zo dňa 09.03.2006 od správkyne konkurznej podstaty Poľnohospodárskeho družstva Matiašovce JUDr. Janky Vasiľovej. Pozemky pod hospodárskym dvorom, vrátane pozemkov pod halou č. 3, sú nevysporiadané. Hala č. 3 je postavená na nasledujúcich pozemkoch: a) sčasti na parcele registra „C“ č. 808/5, na ktorú nie je LV založený, a ktorá je súčasťou parcely registra „E“ č. 581 evidovanej na LV č. XXXX, ktorá nie je vo vlastníctve a spoluvlastníctve žiadnej zo sporových strán, b) sčasti na parcele registra „C“ č. 808/6, na ktorý nie je založený LV, a ktorá je súčasťou parcely registra „E“ č. 568 evidovanej na LV č. XXX, ktorá nie je vo vlastníctve a spoluvlastníctve ani jednej zo sporových strán, c) sčasti na parcele registra „C“ č. 808/7 zapísanej na LV č. XXXX, ktorá je v spoluvlastníctve žalobkyne v podiele o veľkosti 9/80 v pomere k celku, E. H. (osoby blízkej žalobkyni) v podiele o veľkosti 3/64 v pomere k celku, žalovaných v 1. a 2. rade v podieloch o veľkosti 129/320 a 9/64 v pomere k celku, a v rozsahu pripadajúcom na 53,03 m2 predmetom nájmu na základe Nájomnej zmluvy č. 00175/2016-PNZ-P40052/1600 zo dňa 01.03.2016 uzavretej so Slovenským pozemkovým fondom, d)
sčasti na parcele registra „C“ č. 808/8, na ktorú LV nie je založený, a ktorá je súčasťou parcely registra „E“ č. 4156/2 evidovanej na LV č. XXXX, ktorá nie je vo vlastníctve žiadnej zo sporových strán, avšak je predmetom nájmu na základe nájomnej zmluvy uzavretej so Slovenský pozemkovým fondom, e) sčasti na parcele registra „C“ č. 808/9 evidovanej na LV č. XXXX, ktorá je v spoluvlastníctve žalobkyne v podiele o veľkosti 9/80 v pomere k celku, E. H. (osoby blízkej žalobkyni) v podiele o veľkosti 3/64 v pomere k celku, žalovaných v 1. a 2. rade v podieloch o veľkosti 129/320 a 9/64 v pomere k celku, a v rozsahu pripadajúcom na výmeru 19,11 m2 predmetom nájmu na základe nájomnej zmluvy uzavretej so Slovenským pozemkovým fondom; f) sčasti na parcele registra „C“ č. 808/10 evidovanej na LV č. XXXX, ktorá je v spoluvlastníctve žalobkyne v podiele o veľkosti 9/80 v pomere k celku, E. H. (osoby blízkej žalobkyni) v podiele o veľkosti 3/64 v pomere k celku, žalovaných v 1. a 2. rade v podieloch o veľkosti 129/320 a 9/64 v pomere k celku, a v rozsahu pripadajúcom na výmeru 94,35 m2 predmetom nájmu na základe nájomnej zmluvy uzavretej so Slovenským pozemkovým fondom; g) sčasti na parcele registra „C“ č. 808/11, na ktorú nie je založený LV, a ktorá je súčasťou parcely registra „E“ č. 578/1 evidovanej na LV č. XXXX, ktorá je vo výlučnom vlastníctve E. H. (osoby blízkej žalobkyni), h) sčasti na parcele registra „C“ č.808/12 evidovanej na LV č. XXX, ktorá je vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade. Vo vzťahu k pozemkom vo výlučnom vlastníctve alebo spoluvlastníctve E. H., ktorý je synom jediného spoločníka a konateľa žalobkyne, žalobkyňa má uzavretú nájomnú zmluvu zo dňa 01.01.2020. 3. Približne od roku 2015 žalovaní v 1. a 2. rade začali nedobromyseľne skupovať a doposiaľ pre žalobkyňu neznámym spôsobom vydržiavať poľnohospodársku pôdu pod hospodárskym dvorom. V dôsledku týchto úkonov žalovaní v 1. a 2. rade sú zapísaní ako vlastníci alebo spoluvlastníci niektorých pozemkov pod halou č. 3. Žalovaná v 3. rade, podobne ako žalobkyňa, podniká v poľnohospodárstve. Je spriaznená so žalovanými v 1. a 2. rade, nakoľko jediným spoločníkom a konateľom žalovanej v 3. rade je syn žalovaných v 1. a 2. rade, E. E.. Spoločne s úkonmi smerujúcimi k vlastníckemu ovládnutiu pozemkov pod hospodárskym dvorom žalobkyne žalovaní začali vyvíjať na žalobkyňu nátlak formou opakovaných nekontrolovaných vstupov na hospodársky dvor a zapratávať pozemky pod dvorom svojimi hnuteľnými vecami. Účelom tohto konania je prinútiť žalobkyňu k predaju svojho nehnuteľného majetku za neprimerane nízku cenu. Žalobkyňa opakovane žiadala žalovaných, aby upustili od tohto protiprávneho konania. Za účelom vyporiadania užívacích práv k pozemkom v dotknutej lokalite žalobkyňa vydala žalovanej v 3. rade ako náhradu za užívanie poľnohospodárskych pozemkov pod hospodárskym dvorom (ako aj iných pozemkov) náhradnú poľnohospodársku pôdu o výmere cca 25 ha. No ani táto dohoda nezamedzila ďalšiemu opakovaniu nátlakových konaní zo strany žalovaných. Žalovaní nijako nereagovali na výzvu žalobkyne na upustenie od protiprávneho konania listami zo dňa 05.04.2023 a 24.05.2023. Napriek výzvam žalobkyne na korektné usporiadanie vzájomných vzťahov začiatkom júla 2023 žalovaní zapratali halu č. 3 svojimi poľnohospodárskymi mechanizmami. Žalobkyňa je jediným a výlučným vlastníkom haly č. 3. Žalovaní nemajú k hale č. 3 žiadny právny vzťah, a ani právny vzťah žalovaných v 1. a 2. rade k niektorým pozemkom pod ňou ich neoprávňuje halu č. 3 užívať. 4. Právny základ žaloby zástupca žalobkyne dôvodil existenciou občianskoprávneho vzťahu medzi stranami upraveného ust. § 123 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Ďalej ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju zadržuje. 5. V prílohe žaloby zástupca žalobkyne predložil súdu tlač obrazových snímok, kúpnu zmluvu zo dňa 09.06.2006, výpisy z LV č. XXX, XXX, 1155,1430, 1669, 1673 a 2102, informácie z mapy, zmluvy o nájme zo dňa 01.03.2016 a 01.01.2020, potvrdenie obce Matiašovce a listy zo dňa 05.04.2023 a 24.05.2023. 6. Uznesením zo dňa 16.10.2023 súd podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku vyzval žalovaných v 1. - 3. rade na vyjadrenie k žalobe a jej prílohám v lehote 15 dní od doručenia uznesenia. Na výzvu žalovaní v 1.- 3. rade reagovali písomným podaním zo dňa 29.10.2023, v ktorom uviedli, že v roku 2014 žalobkyňa dala cez internet ponuku predaja svojej farmy ako celku za sumu 500.000 eur. Ako rodina sa so žalobkyňou stretli. Na mieste obhliadky boli žalobkyňou ubezpečení, že všetko má právne v poriadku. No po obliehaní rôznych úradov zistili, že žalobkyňa vlastní len kúsok pozemku a nemá ani žiadny geometrický plán, hoci získala budovy a všetky ďalšie veci, ktoré patrili bývalému družstvu v Matiašovciach. Družstvo bolo umelo dané do krachu, a potom cez znalecký posudok a exekútora boli na dražbe predané budovy ako hnuteľný majetok. Budovy mali byť po dražbe zbúrané, avšak
prednedávnom niektoré boli zapísané do katastra. Niektoré zmizli alebo sa rozobrali. V čase obhliadky všetko tvorilo už len ruiny ako dôsledok nestarania sa o pôvodne celkom slušný a moderný majetok družstva. Tento stav žalobkyňa chcela riešiť odpredajom. V roku 2014 sa vyhotovil geometrický plán, pozemky odkúpili, zaplatili dohodnutú cenu a pozemky boli zapísané v ich prospech. S ich majiteľmi sa dohodli, že pozemky budú využívať na poľnohospodárske účely a tento sľub sa snažia aj dodržať. Žalobkyňa, ktorá mala záujem celú farmu pôvodne odpredať, zrazu ju už odpredať nechcela. Potom aj chcela. V jeden deň si podali ruku na znak dohody o určitej sume. O dva týždne však cena narástla o 80 %. Čo sa týka výmeny pozemkov, starosta sa snažil usporiadať obhospodarovanie danej lokality. Žalobkyňa vyplákavala, že jej budú krátené dotácie, a potom ich oklamala, a zase ich sankcionovali. Všetko si financujú z vlastných zdrojov, aby to postavili na nohy a družstvo mohlo zase fungovať. Žalobkyňa im spôsobila škodu, keď jej kravy zožrali 130 balíkov, ktorú neuhradila. Do dnešného dňa žalobkyňa neuhradila ani faktúru za nájom pôdy, ktorú od roku 2014 užíva, za pozemky, na ktorých stoja budovy a haly, ktoré získala v dražbe. Žalovaní v 1. a 2. rade platia za nich príspevok vo forme dane v miestnej správe. Cca 80 % z geometrického plánu je ich majetok. Keďže žalobkyňa všetko rozpredala, v tomto roku nepodniká, a všetky svoje stroje a techniku mali po dvoroch, rozhodli sa všetko, čo používajú v poľnohospodárstve, presunúť na svoje pozemky, keďže so žalobkyňou nebol normálny spôsob porozprávať sa a dohodnúť sa. Žalovaní v 1. rade chce iba pre seba a synov do dôchodku vytvoriť a vybudovať družstvo po tej hrôze, čo ostala po družstve v E., a čo mnohým neboli ani vyplatené podiely. 7. Uznesením zo dňa 05.12.2023 súd podľa § 167 ods. 3 Civilného sporového poriadku vyzval zástupcu žalobkyne na vyjadrenie k vyjadreniu žalovaných k žalobe a jej prílohám v lehote 15 dní o jeho doručenia. Uznesenie bolo zástupcovi žalobkyne doručené dňa 13.12.2023. Zástupca žalobkyne na výzvu súdu nereagoval. 8. Dňa 19.10.2023 bol súdu doručený návrh žalobkyne na pripustenie zmeny žaloby, spočívajúcej v rozšírení žaloby o ďalší nárok, a to o uloženie povinnosti žalovaným vypratať aj ďalšiu stavbu evidovanú ako senník – plechová hala č. 2 súpisné č. 606, na LV č. XXXX (ďalej už len „hala č. 2„), do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozšírenie žaloby o nárok na vypratanie tejto ďalšej haly zástupca žalobkyne odôvodnil tak, že žalovaní protiprávne zapratali aj túto ďalšiu halu. Uviedol, že pozemky ani pod halou č. 2 nie sú vysporiadané. Podľa údajov v katastri nehnuteľnosti vlastnícky a spoluvlastnícky patria žalovaným, E. H. a tretím osobám. V prílohe predložil výpisy z LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX I. XXXX a tlač obrazových snímkov. Súd návrh doručil žalovaným v 1. - 3. rade s výzvou na vyjadrenie. Žalovaní na výzvu nereagovali. 9. Dňa 22.03.2024 bol súdu doručený ďalší návrh zástupcu žalobkyne na pripustenie zmeny žaloby, spočívajúcej v jej rozšírení o nárok na vypratania aj ďalšieho objektu, a to plechovej haly bez súpisného čísla, nezapísanej v katastri nehnuteľnosti, podľa návrhu stojacej na parcelách registra „C“ č. 805/83 evidovanej na LV č. XXX, č. 805/84 evidovanej na LV č. XXXX, č. 805/85 evidovanej na LV č. XXXX, č. 821/27 evidovanej na LV č. XXXX a č. 574/1 evidovanej na LV č.XXXX, vedených pre Okres: G., J.: Matiašovce, Katastrálne územie: E.. Návrh odôvodnil tvrdeniami, že žalovaní protiprávne zapratali aj túto halu, ktorá nie je zapísaná v katastri nehnuteľnosti, pričom pozemky aj pod touto halou nie sú vysporiadané. V prílohe predložil výpisy z označených LV, tlač obrazových snímkov, opakovane nájomnú zmluvu zo dňa 01.03.2016 a tiež písomné potvrdenie súdneho exekútora JUDr. Michala Bulku zo dňa 28.07.2004. 10. Súd aj tento návrh na zmenu žaloby doručil žalovaným v 1.- 3. rade s výzvou na vyjadrenie v lehote 15 dní. Dňa 11.04.2024 bolo súdu doručené písomné podanie žalovaných v 1.- 3. rade datované dňom 09.04.2024, v ktorom žalovaní poukázali na rozhodnutia sudcu JUDr. Juraja Šteffela zo dňa 18.07.2023 a senátu sudcu JUDr. Milana Majerníka z 18.12.2023 o zamietnutí práv žalobkyne s tvrdením, že rozhodnutia považujú za správne. Uviedli, že im stále nie je zrejmé, o čo žalobkyni v spore ide, keďže sú riadnymi majiteľmi pozemkov, ktoré získali kúpou od pôvodných vlastníkov zapísaných v registri a evidenciách. Keď bol inzerát v roku 2014 na predaj celej farmy, žalobkyňa im povedala, že to je jej, a že môžu si tu robiť, čo chcú, stavať, budovať. Nič vierohodné im však nepredložila. Potvrdilo sa im, čo rozprávali aj miestne žijúci, že žalobkyňa už viacerých oklamala a podviedla. Ak by to takto nebolo, väčšina z majiteľov by im pozemky nepredala. Žalobkyňa toho času už nemá ani jediný poľnohospodársky stroj, či dobytok alebo funkčné kancelárie, čo za cca 30 rokov farmárčenia a poberania dotácií považujú za zvláštne. Potvrdili, že všetky stroje a mechanizmy na obrazových snímkach predložených žalobkyňou sú ich majetkom.
11. Dňa 30.07.2024 súd spor predbežne prejednal za prítomnosti všetkých sporových strán a ich zástupcov. Uznesením vyhláseným na tomto predbežnom prejednaní súd rozhodol o oboch návrhoch žalobkyne na pripustenie zmeny žaloby tak, že pripustil rozšírenie žaloby o nárok na vypratanie haly č. 2, evidovanej na tom istom LV č. XXXX ako povodne žalovaná hala č. 3. Návrh na pripustenie rozšírenia žaloby o nárok na vypratanie ďalšieho objektu, a to haly bez súpisného čísla, ktorá nie je zapísaná v katastri nehnuteľnosti, súd nepripustil. Predmetom konania tak ostali nároky na vypratanie haly č. 3 a č. 2, evidovaných na LV č.XXXX. Zástupca žalobkyne na predbežnom prejednaní trval na vyprataní oboch hál s tvrdením, že žalobkyňa je vlastníčkou týchto nehnuteľností. Žalovaná v 3. rade tvrdila, že žalobkyňa haly nadobudla v dražbe ako hnuteľné veci s tým, že už pri dražbe bola upozornená, že stoja na cudzom pozemku. Napriek tomu to cca 20 rokov nevyporiadala. Preto žalovaní nemajú dôvod pozemok vypratávať. Naopak, nech žalobkyňa vypratá svoje haly, ktoré sú schátrané a zastaralé, z ich pozemkov, za užívanie ktorých im neplatí. Obe strany zhodne potvrdili, že žalobe predchádzala vzájomná komunikácia, v rámci ktorej sa strany snažili nájsť riešenie celej situácie. Dohoda sa však nedosiahla. Splnomocnený zástupca žalobkyne neprejavil už záujem o ďalšie mimosúdne jednania, či súdom ponúknutú mediáciu. Zástupca žalovanej v 3. rade tvrdil, že podstata problému je v tom, že so žalobkyňou sa dlhodobo nevedia dohodnúť na kúpnej cene za celú farmu. Uviedol, že aktuálne si dala urobiť znalecký posudok na všetko, čo sa nachádza v areáli bývalého Poľnohospodárskeho družstva Matiašovce. Po ukončení predbežného prejednania sporu, na ktorom súd oznámil stranám predbežné právne posúdenie žaloby ako nedôvodnej, súd stanovil termín prvého pojednávania na deň 13.09.2024. 12. Na pojednávaní konanom dňa 13.09.2024 súd vec prejednal za prítomnosti všetkých sporových strán a ich zástupcov. Splnomocnený zástupca žalobkyne trval na žalobe v celom rozsahu s tvrdením, že žalobkyňa ako výlučná vlastníčka oboch plechových hál, ktoré žalovaní zapratali, má právo požadovať ich vypratanie. Vlastnícke právo žalobkyne je absolútne a pôsobí voči všetkým. Namietol, že žalovaní nepreukázali tvrdenie, že haly nie sú nehnuteľnosťami tak, ako to vyplýva z LV č. XXXX. Žalovaní naďalej nepopierali, že obe haly zapratali svojimi poľnohospodárskymi strojmi a mechanizmami. Žalovaní v 1. a 2. rade tvrdili, že nie je problém haly vypratať, avšak najprv treba zaplatiť dlžoby. Štatutárny zástupca žalovanej v 3. rade zotrval na tvrdení, že haly boli exekútorom na dražbe predané ako hnuteľný majetok, a že v znaleckom posudku vypracovanom pre účely dražby bola výslovná podmienka, že haly budú po dražbe zbúrané, pretože stoja na cudzích pozemkoch a jedná sa o hnuteľný majetok. Haly boli zapísané do katastra až dodatočne, keď sa vyhotovil geometrický plán, ktorý sa dal zapísať do územného plánu obce. Preto by žalobkyňa mala vypratať haly z pozemkov žalovaných. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie v celom rozsahu návrhov všetkých sporových strán a vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu celkom zamietol. K dôvodom svojho rozhodnutie súd udáva: 13. Z aktuálneho internetového výpisu z LV č. XXXX, o ktorý zástupca žalobkyne opieral záver, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou oboch plechových hál vyplýva, že na tomto LV je zapísaných celkom 8 stavieb. Z hľadiska ich druhu ide poľnohospodárske budovy (2), budovy technickej vybavenosti sídla (18) a iné budovy (20). A to, prevádzková budova súp.č. 600 (20), dielne a garáže súp. č. 601 (20), elektrorozvodňa súp.č. 602 (18), zber uhynutých zvierat súp. č. 603 (20), teľatník súp. č. 604 (20). A tiež ďalej obe plechové haly č. 2 a 3, ktorých vypratania sa žalobkyňa žalobou v prejednávanej veci domáha, a to ako stavby „pozberová linka-plechová hala č. 3“, súp. č. 605, druh stavby poľnohospodárska budova (2), a „senník-plechová hala č. 2“, druh stavby poľnohospodárska budova (2). Podľa časti B zápis všetkých týchto 8 stavieb na LV č. XXXX, vrátane hál č. 2 a 3, bol vykonaný na základe uznesenia Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3Er 207/04 (Z 1307/04 - 50/05), rozhodnutia o určení súp. čísel 157/05 (Z 653/05, Z 654/05, Z 655/05, Z 656/05), uznesenia Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3Er 499/04 a rozhodnutí o určení súpisných čísel č.157/2015, č.156/2015, č. 156/2015 (Z 2736/14). 14. Ďalej podľa výpisu z LV č. XXXX hala č. 3 stojí na pozemkoch označených na tomto LV bez ďalšieho iba ako parcely č. 808/5, 808/9, 808/8, 808/7, 808/10, 808/11 a 808/12. Právne vzťahy k parcelám č. 808/5, 808/8 a 808/11 nie sú evidované na listoch vlastníctva. Parcely č. 808/7, 808/9, 808,10 sú evidované na LV č. XXXX, a parcela č. 808/12 na LV č. XXX. Podľa aktuálneho internetového výpisu na LV č. XXXX na tomto LV sú evidované parcely registra „C“ č. 808/7, 808/9 a 808/10, zapísané ako podielové spoluvlastníctvo celkom 16 osôb, vrátane žalovaných v 1. a 2. rade, ktorí sú pod B10 a B11 vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci podielov o veľkosti 129/320 a 9/64 v pomere k celku, teda 45/64 v pomere k celku (cca 70%). Zápis v prospech žalovaných v 1. a 2. rade bol vykonaný na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.08.2019, V 2139/19, a Kúpnej zmluvy zo dňa 10.10.2022,
V 2910/22. Ako ďalší zo spoluvlastníkov je pod B14 zapísaný E. H., nar. XX.XX.XXXX, syn jediného konateľa a spoločníka žalobkyne, a to v podiele o veľkosti 3/160. Zápis v prospech tohto podielového spoluvlastníka bol vykonaný na základe Darovacej zmluvy zo dňa 26.01.2016, V 131/2016. Podľa aktuálneho internetového výpisu z LV č. XXX na tomto LV je evidovaná parcela registra „C“ č. 808/12 ako bezpodielové spoluvlastníctvo žalovaných v 1. a 2. rade, a to na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 25.05.2016, V 1282/16. 15. Podľa výpisu z LV č. XXXX hala č. 2 stojí na pozemkoch označených na tomto LV bez ďalšieho ako parcely č. 813/7, 813/6, 813/5, 813/4 a 813/3. Právne vzťahy k parcelám č. 813/3 a 813/7 nie sú evidované na listoch vlastníctva. Parcela č. 813/4 je evidovaná na LV č. XXXX, parcela č. 813/5 na LV č. XXXX a parcela č. 813/6 na LV č. XXXX. Podľa aktuálneho internetového výpisu z LV č. XXXX na tomto LV je evidovaná parcela registra „C“ č.813/4, zapísaná ako podielové spoluvlastníctvo v prospech celkom 4 osôb, vrátane žalovaných v 1. a 2. rade ako bezpodielových spoluvlastníkov podielu o veľkosti 8/21 v pomere k celku pod B4. Zápis bol vykonaný na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 23.08.2019, V 2139/19. Podľa aktuálneho výpisu z LV č. XXXX na tomto LV je evidovaná parcela registra „C“ č. 813/5, zapísaná ako podielové spoluvlastníctvo celkom 3 osôb, vrátane žalovaných v 1. a 2. rade ako bezpodielových spoluvlastníkov podielu o veľkosti 5/8 v pomere k celku. Zápis bol vykonaný na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 21.06.2019, V 1614/19. Podľa aktuálneho výpisu z LV č. XXXX na tomto LV je evidovaná parcela registra „C“ č. 813/6, zapísaná ako bezpodielové spoluvlastníctvo žalovaných v 1. a 2. rade. Zápis bol vykonaný na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 25.05.2016 V 1284/16 a rozsudku sp. zn. 10C 79/2019 zo dňa 14.10.2020. 16. V priebehu konania zástupca žalobkyne v prílohe písomného podania zo dňa 22.03.2024 predložil súdu písomné potvrdenie súdneho exekútora JUDr. Michala Bulku, Exekútorský úrad Poprad, Nám. Sv. Egídia 95, sp. zn. EX 448/2004, zo dňa 28.07.2004 (čl. 142 spisu). Podľa tohto potvrdenia žalobkyňa vydražila na dražbe vykonanej týmto exekútorom dňa 28.07.2004 veci vo vlastníctve povinného, Poľnohospodárskeho družstva Matiašovce, IČO: 171 469 941, a to nasledovné hnuteľné veci: „plechová hala č. 1 - prístrešok,“ „plechová hala č. 2 - senník“, „plechová hala č. 3 - pozberová linka“, a „plechová hala č. 4 - poradňa“. 17. Podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. 18. Podľa § 119 ods. 1 Občianskeho zákonníka veci sú hnuteľné a nehnuteľné. 19. Podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. 20. Podľa § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku. 21. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 22. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 23. Právna teória delí veci, ktoré môžu byť predmetom občianskoprávnych vzťahov, podľa rôznych hľadísk. Najvýznamnejšie právne dôsledky pre výklad práva má rozdelenie veci na veci hnuteľné a nehnuteľné. Vyplýva to z odlišnosti ich právnej úpravy, a to nie len požiadaviek zákona na uskutočnenie právnych úkonov, ale aj od rôznych predpokladov pre samotné dôsledky právnych úkonov v závislosti od toho, či sa úkon týka hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci. Za hnuteľnú vec sa považuje každá vec, ktorá nie je nehnuteľnosťou. K takémuto záveru právna prax dospela výkladom á contrario z definície toho, čo Občiansky zákonník považuje za nehnuteľnosť. Podľa cit. ust. § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka za nehnuteľnosť sa považuje pozemok a stavba spojená so zemou pevným základom. Občiansky zákonník teda za nehnuteľnosti považuje pozemky a stavby, ktoré sú spojené so zemou pevným základom. Ostatné veci je treba pre účely občianskoprávnych vzťahov považovať sa veci hnuteľné. Občiansky
zákonník pritom nedefinuje pojem „stavba„. Tento pojem je preto potrebné vykladať za pomoci iných zákonov, a to predovšetkým právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Ten stavbu v § 43 definuje ako stavebnú konštrukciu postavenú stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Na rozdiel od Občianskeho zákonníka stavebný zákon teda považuje za stavbu aj takú stavbu, ak jej spojenie so zemou vyžaduje úpravu základu. V zmysle cit. § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa však za nehnuteľnosť z občianskoprávneho hľadiska považuje len stavba, ktorá je spojená so zemou pevnými základmi (porovnaj napr. uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 126/2010 zo dňa 18.03.2010 a pod). Otázka, či sa z občianskoprávneho hľadiska jedná o nehnuteľnosť, je otázkou právnou. Avšak jej posúdenie vždy závisí od technického riešenia konkrétnej stavby, na ktoré je neraz potrebné znalecké dokazovanie. Je treba zároveň vždy zobrať na zreteľ aj to, či stavbu je možné premiestniť bez narušenia jej hospodárskeho určenia. Pokiaľ ide o vzájomný vzťah pozemku a stavby na ňom postavenej, do účinnosti tzv. Stredného občianskeho zákonníka (zákon č. 141/1950 Zb. účinný od 01.01.1951) sa na území Slovenskej republiky uplatňovala zásada, podľa ktorej veci vyčnievajúce nad povrch pozemku sa pokladali za súčasť pozemku. Táto zásada bola prijatím Stredného občianskeho zákonníka opustená, nakoľko ten v ust. § 155 výslovne upravil možnosť oddeleného nadobudnutia vlastníctva k pozemku a k stavbe na ňom postavenej. Právna úprava umožňujúca oddelené vlastníctvo pozemku a stavby, pretrváva dodnes. S účinnosťou od 01.01.1992 to zákonodarca výslovne zakotvil do cit. ust. § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého stavba nie je súčasťou pozemku (novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 509/1991 Zb.). Vlastník stavby tak v režime Občianskeho zákonníka od 01.01.1951 môže byť odlišný od vlastníka pozemku. Avšak za vlastníka stavby z pohľadu cit. § 120 ods. 2 je možné považovať iba vlastníka nehnuteľnosti, teda stavby pevne spojenej so zemou. Inak ide o hnuteľnú vec. 24. Žalobu na ochranu vlastníckeho práva žalobkyne k halám zástupca žalobkyne opieral o cit. ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aktuálna právna úprava neuvádza výpočet konkrétnych druhov vlastníckych žalôb, ktorými sa vlastník veci môže domáhať ochrany vlastníckeho práva podľa tohto ustanovenia. Použitie ust. § 126 ods. 1 tak nie je nijako taxatívne obmedzené. Právna prax za základné typy žalôb podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka považuje v zásade dva druhy žalôb, a to tzv. negatórnu žalobu (žalobu o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva) a tzv. vindikačnú žalobu, teda žalobu o vydanie veci. Zatiaľ čo žaloba na vydanie veci má miesto tam, kde dochádza k porušovaniu vlastníckeho práva neoprávneným zadržiavaním veci, negatórna žaloba smeruje k odstráneniu iných zásahov do vlastníckeho práva, než je neoprávnené zdržiavanie veci, spravidla ide o uvedenie veci do pôvodného stavu. Oboma žalobami možno uplatniť právo na ochranu vlastníckeho práva ako k nehnuteľnej, tak aj k hnuteľnej veci. Žaloba s petitom na „vydanie“ veci sa však viaže výlučne k hnuteľnej veci. Vo vzťahu k nehnuteľnej veci ide o žalobu na „vypratanie“ nehnuteľnosti, čo výslovne vyplýva z procesného práva (napr. § 181 a § 186 Exekučného poriadku). Typickou žalobou na vypratanie nehnuteľnosti je však žaloba na vypratanie pozemku. Okrem žaloby na vypratanie pozemku právna prax výslovne pripúšťa aj žaloby na vypratanie v súvislosti so skončením nájomnej zmluvy: a) bytu (§ 712c Občianskeho zákonníka) , b) rodinného domu, c) obytného domu (§ 711 ods. 1 písm. e) Občianskeho zákonníka ) alebo nebytového priestoru (§ 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Teda na odstránenie hnuteľných vecí vnesených do domu prípadne bytu vlastníka. V prípade stavieb ako nehnuteľnosti z hľadiska občianskeho práva sa spravidla možno domáhať ochrany vlastníctva negatórnou žalobou, teda žalobou o odstránenie zásahov do vlastníckeho práva a uvedenie stavby do pôvodného stavu. 25. V prejednávanej veci zástupca žalobkyne skutkový základ žaloby o vypratanie plechových hál dôvodil tak, že žalobkyňa je vlastníčkou oboch plechových hál, ktoré ako nehnuteľnosti sú súčasťou hospodárskeho dvora, a že žalovaní protiprávne zapratali haly svojimi poľnohospodárskymi strojmi a mechanizmami. Žalovaní v 1. - 3. rade síce neučinili sporným tvrdenie zástupcu žalobkyne, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou oboch plechových hál. Žalovaná v 3. rade však v rámci procesnej obrany (na rozdiel od žalobkyne) uviedla tvrdenia týkajúce sa okolnosti nadobudnutia vlastníckeho práva žalobkyňou k oboch plechovým halám, keď tvrdila, že obe haly žalobkyňa kúpila na exekučnej dražbe ako hnuteľné veci, ktoré sa nachádzali na cudzích pozemkoch s tým, že bola výslovne upozornená, že po dražbe majú byť zbúrané, a že v rozpore s týmito skutočnosťami haly boli dodatočne zapísané do katastra nehnuteľnosti na LV č. XXXX. Žalovaní v 1. - 3. rade neučinili sporným, že v oboch halách umiestnili svoje stroje a mechanizmy. Nesúhlasili však s tvrdením žalobkyne, že tak urobili neoprávnene. Tvrdili, že stroje a mechanizmy umiestnili na svoje pozemky.
26. Bolo na žalobkyni, ak chcela byť v konaní úspešná, aby riadne a úplne opísala a preukázala všetky rozhodné skutočnosti, ktoré odôvodňujú poskytnutie právnej ochrany jej vlastníctvu k plechovým halám tak, ako sa petitom žaloby opretým o cit. ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka domáhala. Bolo na žalobkyni, aby opísala a preukázala predovšetkým dva základné okruhy skutočností: 1. že nastali skutočnosti, na ktorých existenciu právo viaže nadobudnutie jej vlastníckeho práva k obom plechovým halám, a 2. skutočnosti, že žalovaní do tohto jej vlastníckeho práva zasahujú neoprávnene. Tvrdenie zástupcu žalobkyne o existencii vlastníckeho práva žalobkyne k plechovým halám nie je skutkovým tvrdením, ale právnym záverom zástupcu žalobkyne. Podľa Civilného sporového poriadku povinnosťou žalobkyne bolo predovšetkým tvrdiť a preukázať skutočnosti, s ktorými zákon spája právne dôsledky nadobudnutia vlastníctva. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd považuje za nesporné iba skutkové tvrdenia, ktoré protistrana nepoprela, nie právne závery strany. Preto aj za situácie, že žalovaní v prejednávanej veci nepopreli právny záver konštatovaný zástupcom žalobkyne o existencii vlastníckeho práva žalobkyne k plechovým halám, žalobkyňu to nezbavilo dôkazného bremena vo vzťahu k preukázaniu skutočnosti zásadných pre úspech každej vlastníckej žaloby, a to skutočnosti, na ktorých existenciu právo viaže nadobudnutie vlastníckeho práva k veci. Z hľadiska posúdenia splnenia všetkých základných zákonných predpokladov pre nadobudnutie vlastníctva žalobkyne k plechovým halám bol pritom rozhodný právny záver, či haly možno považovať za veci nehnuteľné tak, ako to tvrdil zástupca žalobkyne, alebo za veci hnuteľné tak, ako to tvrdila žalovaná v 3. rade. 27. V tejto otázke zástupca žalobkyne, bez ďalšieho, poukazoval iba na zápis oboch plechových hál ako stavieb na LV č. XXXX s tvrdením, že vychádzajúc z tohto zápisu v katastri nehnuteľnosti plechové haly sú nehnuteľnosťami. Vo vzťahu k obom halám zástupca žalobkyne teda, okrem poukazu na údaje na LV, v priebehu celého konania neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, na ktoré by právo viazalo nadobudnutie vlastníckeho práva žalobkyne k týmto plechovým halám. V prílohe podania zo dňa 22.03.2024 zástupca žalobkyne predložil súdu o. i. aj ďalší listinný dôkaz, a to písomné potvrdenie súdneho exekútora o vydražení hnuteľných vecí na dražbe dňa 28.07.2004 žalobkyňou, ktorý je obsahom spisu (aj keď s tvrdením o nadobudnutí inej haly, a to haly bez súpisného čísla, nezapísanej v katastri nehnuteľnosti, ktorá nie je predmetom konania, na tejto dražbe). Zástupca žalovaného v 3. rade tvrdil, že žalobkyňa obe plechové haly nadobudla kúpou na dražbe v roku 2004 uskutočnenej súdnym exekútorom ako hnuteľného majetku stojaceho na cudzích pozemkoch s tým, že haly budú odstránené, čo bolo výslovne uvedené ako podmienka v znaleckom posudku vypracovanom pre účely tejto dražby, a že haly v rozpore s týmito skutočnosťami boli dodatočne zapísané do katastra nehnuteľnosti. 28. Nebolo pochýb, že obe plechové haly, ktorým boli pridelené súpisné čísla 605 a 606, sú aktuálne zapísané na LV č. XXXX ako stavby v prospech žalobkyne. Podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv v znení neskorších predpisov (ďalej už len „Katastrálny zákon“) v katastri nehnuteľnosti sa evidujú iba stavby spojené so zemou pevným základom, teda iba nehnuteľnosti, spravidla označené súpisným číslo. Podľa § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona údaje katastra nehnuteľnosti uvedené v § 7 sú však hodnoverné len potiaľ, pokiaľ sa nepreukáže opak. Zásada tzv. materiálnej publicity katastra teda neplatí absolútne, ale ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku. 29. Podľa časti B LV č. XXXX zápis všetkých 8 stavieb na tento LV, vrátane plechových hál č. 2 a 3, v prospech žalobkyne bol vykonaný na základe uznesenia Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3Er 207/04, uznesenia Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3Er 499/04, a rozhodnutí o určení súp. čísel z rokov 2005 a 2015. Súd zo súdneho registra zistil, že vykonaním exekúcie vedenej tunajším súdom pod sp. zn. KK-3Er 207/2004 proti povinnému Poľnohospodárskemu družstvu Matiašovce, IČO: 17 146 941, bol poverený súdny exekútor JUDr. Michal Bulko so sídlom Poprad, Nám. Sv. Egídia 95, ktorý exekúciu viedol pod sp. zn. EX 448/04. Právoplatným uznesením zo dňa 24.11.2004 č. k. 3Er 207/2004-20 súd schválil príklep udelený týmto exekútorom na dražbe nehnuteľností konanej dňa 20.05.2004 vo vlastníctve povinného, a to nasledovných nehnuteľností: „prevádzkovej budovy“, „dielne a garáže“, „zber uhynutých zvierat“ a „elektrorozvodov“, všetko v tom čase bez súpisného čísla (len s inventarizačnými číslami). Zo špecifikácie nehnuteľnosti je zrejmé, že ide o stavby zapísané aktuálne na LV č. XXXX, ktorým boli v roku 2005 pridelené súpisné č. 600, 601, 602 a 603, ktoré nie sú predmetom žaloby. Podľa potvrdenia o vykonaní dražby EX 448/2004 (čl. 142 spisu) súdny exekútor JUDr. Michal Bulko so sídlom Poprad, Námestie sv. Egídia 95, v rámci exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 448/2004 vykonávanej na základe poverenia vydaného súdom pod sp.zn. 3Er 207/2004 pre vymoženie pohľadávky proti
povinnému Poľnohospodárskemu družstvu Matiašovce, IČO: 17 146 941, vykonal exekúciu aj predajom hnuteľných vecí na dražbe konanej dňa 28.07.2004, a to nasledujúcich hnuteľných vecí: „plechová hala č. 1 - prístrešok“, „plechová hala č. 2 – senník„ , „plechová hala č. 3 - pozberová linka „ a „plechová hala č. 4 - poradňa“. Zo špecifikácie týchto hnuteľných vecí je zrejmé, že ide veci zapísané ako stavby dnes na LV č. XXXX so súpisnými čl. 605, 606 a 607, ktoré im boli pridelené v roku 2015. Tzn. aj plechové haly č. 2 a 3. Na LV nebola zapísaná len „plechová hala č. 1 – prístrešok“. Podľa súdneho registra súdny exekútor JUDr. Michal Bulko so sídlom Poprad, Nám. Sv. Egídia 95, bol súdom poverený vykonaním aj ďalšej exekúcie vedenej proti povinnému Poľnohospodárskemu družstvu Matiašovce, IČO: 17 146 941, vedenej pod sp. zn. KK-3Er 499/2004, EX 1225/2004. Právoplatným uznesením zo dňa 14.04.2005 č. k. KK-3Er 499/2004-15 súd schválil príklep udelený týmto súdnym exekútorom na dražbe nehnuteľností konanej dňa 29.03.2005 vo vlastníctve povinného, a to „teľatníka“, v tom čase bez súpisného čísla (len s inventarizačným číslom). Podľa špecifikácie tejto nehnuteľnosti ide o stavbu zapísanú aktuálne na LV č. XXXX, ktorej bolo v roku 2005 pridelené súpisné č. XXX, ktorá však tiež nie je predmetom žaloby. 30. Dražba veci patrí medzi osobitné spôsoby nadobudnutia vlastníctva k veci. Podľa § 62 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom v čase konania dražby plechových hál (ďalej už len „Exekučný poriadok“) exekúciu predajom veci na dražbe mohol súdny exekútor vykonať len spôsobmi uvedenými v Exekučnom poriadku, ktorý rozlišoval medzi exekúciou predajom hnuteľných vecí (§ 63 ods. 1 písm. c)) a exekúciou predajom nehnuteľnosti (§ 63 ods. 1 písm. e)). Exekúciu predajom hnuteľných vecí upravovali ust. § 114 a nasl., podľa ktorých vlastníctvo k hnuteľnej veci vydražiteľ nadobudol príklepom exekútora za predpokladu, že zaplatil cenu dosiahnutú vydražením. Exekúciu predajom nehnuteľnosti upravovali ust. § 134 a nasl. Exekučného poriadku, podľa ktorých vydražiteľ sa stal vlastníkom vydraženej nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu za splnenia dvoch predpokladov, a to okrem zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením, súčasne aj ďalšieho predpokladu, a to schválenia udelenia príklepu exekútorom súdom (§ 148 ods. 1 Exekučného poriadku). Zákonnou podmienkou nadobudnutia vlastníctva k plechovým halám č. 2 a 3 žalobkyňou ako k nehnuteľnostiam na dražbe vykonanej podľa Exekučného poriadku v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. KK-3Er 207/2004, EX 448/04, ktoré je uvedené ako titul nadobudnutia vlastníctva na LV č. XXXX teda bolo, aby príklep udelený súdnym exekútorom na dražbe bol schválený právoplatným uznesením súdu. Z výsledkov vykonaného dokazovania však takýto záver nevyplýva. Výsledky dokazovania potvrdzujú tvrdenia žalovanej v 3. rade, že žalobkyňa nadobudla vlastníctvo k plechovým halám č. 2 a 3 na dražbe v rámci exekúcie vykonanej predajom hnuteľných vecí, u ktorej schválenie príklepu udeleného exekútorom nepodliehalo schváleniu súdom, a nebolo ani podmienkou nadobudnutia vlastníctva k hnuteľným veciam príklepom na dražbe. Potvrdenie súdneho exekútora o vykonaní dražby oboch plechových hál ich predajom ako hnuteľných vecí dňa 28.07.2004 je verejnou listinou vydanou súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonanie núteného výkonu exekučných titulov v rámci kompetencií daných Exekučným poriadkom. Súd v tomto civilnom konaní nie je oprávnený skúmať jej vecnú správnosť. Táto verejná listina je dôkazom o pravdivosti toho, čo je v nej uvedené, a Civilný sporový poriadok s ňou spája vyvrátiteľnú domnienku pravdivosti jej obsahu (§ 205). Verejná listina spolu s ďalšími dôkazmi preukazuje, že exekúcie predajom vecí povinného Poľnohospodárskeho družstva Matiašovce vedené na súde pod sp. zn. KK-3Er 207/04 a sp. zn. KK- 3Er 499/04, ktoré sú uvedené ako tituly nadobudnutia na LV č. XXXX, v prospech žalobkyne ako oprávnenej boli v rokoch 2004 a 2005 vykonané dvoma spôsobmi. A to ako predajom nehnuteľných vecí, tak aj predajom hnuteľných vecí. Pri exekúciách predajom hnuteľných vecí sa jednalo o stavby zapísané na LV č. XXXX už v roku 2005 so súpisnými číslami 600, 601, 602, 603 a 604. Exekúcia predajom hnuteľných vecí sa týkala vecí zapísaných na LV ako stavby so súpisnými číslami 605, 606 a 607. Žalobkyňa pritom v prejednávanej veci netvrdila, a z vykonaného dokazovania ani nevyplývajú, žiadne iné skutočnosti, na ktoré by zákon viazal nadobudnutie jej vlastníctva k halám ako nehnuteľnostiam, než dražby vykonané v exekučných konaniach sp. zn. KK-3Er 207/04 a KK-3Er 499/04. Skutočnosti, že cca o 10 rokov neskôr boli plechovým halám č. 2 a 3 ako hnuteľným veciam vydané potvrdenia o pridelení súpisných čísel, a že na základe týchto potvrdení boli obe haly zapísané ako stavby na LV, ktoré neboli spornými, bez ďalšieho, nie sú skutočnosťami, na ktoré zákon viaže nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Žalobkyňa netvrdila, a z vykonaného dokazovania ani nevyplývajú žiadne skutočnosti nasvedčujúce záveru, že by haly po dražbe v roku 2004 boli zmenili svoj technický charakter, tzn., že by boli po dražbe technicky a konštrukčne upravené a pod. Naopak, podľa tvrdení žalovanej v 3. rade, ktoré žalobkyňa nepoprela, ide dnes o schátrané a zastaralé ruiny, o ktoré sa žalobkyňa od ich dražby nestarala, ktoré už nepoužíva na poľnohospodársku prvovýrobu, a ktoré v rámci predaja celej farmy od roku 2014 ponúka na odpredaj.
31. Vzhľadom na vyššie uvedené súd preto v prejednávanej veci prijal záver, že žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k skutočnostiam, na ktoré právo viazalo nadobudnutie jej vlastníckeho práva k obom plechovým halám ako hnuteľným veciam. Dôkazné bremeno vo vzťahu k skutočnostiam, na ktoré právo viazalo nadobudnutie jej vlastníckeho práva k obom plechovým halám ako nehnuteľným veciam v zmysle Občianskeho zákonníka žalobkyňa neuniesla. Preto súd obe plechové haly pre účely rozhodnutia v prejednávanej veci považoval za haly, ktoré nemajú charakter nehnuteľnosti. Tu súd len dodáva, že v prípade, že by žalobkyňa aj preukázala, že obe haly z hľadiska technického riešenia spĺňajú charakter stavby v zmysle Občianskeho zákonníka (tzn. sú pevne spojené so zemou), vzhľadom na uvedený právny záver o nepreukázaní žiadneho právneho titulu nadobudnutia vlastníctva k halám ako nehnuteľnostiam, by súd musel žalobu o vypratanie nehnuteľnosti bez ďalšieho zamietnuť. 32. Pokiaľ ide o pozemok, na ktorých sú obe haly umiestnené, medzi stranami nebolo sporné, že obe plechové haly sú umiestnené na pozemku geometricky zobrazenom viacerými parcelami, ktoré nie sú vo vlastníctve žalobkyne, a že časť parciel je právne nevyporiadaná, a časť je vo vlastníctve, príp. spoluvlastníctve iných osôb, rozdielnych od žalobkyne, o. i., aj žalovaných v 1. a 2. rade. Podľa zhodných údajov na LV č. XXXX a geometrického zobrazenia v tlači z aplikácie mapový klient ZBGIS (čl. 42 44 spisu) plechová hala č. 3 je umiestnená na celkom 7 parcelách. Z toho právne vzťahy k 3 z nich (parc. č. 808/5, 808/8 a 808/11) nie sú evidované na LV. Z údajov v katastri nehnuteľnosti tak nie je zrejmé geometrické zobrazenie, ani výmera týchto parciel. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že tieto parcely sú súčasťou ňou špecifikovaných parciel registra „E“, toto tvrdenie nepreukázala. Nepredložila súdu žiadnu identifikáciu parciel, ani ich geometrické zobrazenie. Parcely č. 808/7 o výmere 212 m2, č. 808/9 o výmere 76 m2 a č. 808/10 o výmere 337 m2, druh pozemkov zastavané plochy a nádvorie, sú zapísané ako podielové spoluvlastníctvo, pričom žalovaní v 1. a 2. rade sú vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci podielov o veľkosti celkom 45/64 v pomere k celku (cca 70 %). Parcela č. 808/12 o výmere 1 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, je zapísaná v prospech žalovaných v 1. a 2. rade ako bezpodielových spoluvlastníkov v celosti. Hala č. 2 je umiestnená na celkom 5 parcelách. Z toho právne vzťahy k 2 z nich (č. 813/3 a č. 813/7) nie sú evidované na LV. Ani u týchto parciel z údajov v katastri nehnuteľnosti tak nie je zrejmé ich geometrické zobrazenie a výmera. Pokiaľ žalobkyňa aj tu tvrdila, že sú súčasťou ňou špecifikovaných parciel registra „E“, ani toto tvrdenie nepreukázala. Parcela č. 813/4 o výmere 298 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, je zapísaná ako podielové spoluvlastníctvo, pričom žalovaní v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi podielov o veľkosti celkom 8/21 v pomere k celku (cca 38 %). Parcela č. 813/5 o výmere 304 m2 , druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, je zapísaná ako podielové spoluvlastníctvo, pričom žalovaní v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi podielov o veľkosti celkom 5/8 v pomere k celku (cca 62 %). Parcela č. 813/6 o výmere 310 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, je v celosti zapísaná ako bezpodielové spoluvlastníctvo žalovaných v 1. a 2. rade. 33. Podľa výsledkov dokazovania teda obe plechové haly, ktoré žalobkyňa kúpila v roku 2004 na exekučnej dražbe ako hnuteľné veci, ktoré tvorili súčasť hospodárskeho dvora bývalého Poľnohospodárskeho družstva Matiašovce, a ktoré využívala na poľnohospodársku prvovýrobu, stáli na pozemku, ktorý nebol právne vyporiadaný, a ktorý nie je právne vyporiadaný ani dnes. Časť parciel ani v súčasnosti nie je evidovaná na LV a z údajov katastra nehnuteľnosti tak nie je dnes zrejme ich geometrické zobrazenie v katastri, výmera a vlastnícke vzťahy k nim. Časť parciel aktuálne je zapísaná v prospech viacerých podielových spoluvlastníkov, rozdielnych od žalobkyne, vrátane žalovaných v 1. a 2. rade. Tu súd len dodáva, že pokiaľ žalobkyňa v žalobe tvrdila, že je tiež podielovou spoluvlastníčkou parciel č. 808/7, č. 808/9 a č. 808/10 v podiele o veľkosti 9/80 v pomere k celku, takýto záver z vykonaného dokazovania nevyplýva. Podľa aktuálneho internetového výpisu z LV č. XXXX v čase rozhodovaniu súdu žalobkyňa už ani tento podiel nevlastní. Za danej dôkaznej situácie súd preto nemohol prisvedčiť tvrdeniam žalovaných v 1. a 2. rade, že pozemok, na ktorom sú obe plechové haly umiestnené, je ich pozemkom. Podľa výsledkov dokazovania žalovaní v 1. a 2 . rade sú výlučnými bezpodielovými spoluvlastníkmi len 2 parciel, a jednými z podielových spoluvlastníkov 5 parciel, z celkom 12 parciel, na ktorých sú haly umiestnené. Preto súd prisvedčil zástupcovi žalobkyne, že obe plechové haly sú umiestnené, okrem iných, aj na parcelách vo vlastníctve, príp. spoluvlastníctve žalovaných v 1. a 2 rade. Vo vzťahu k žalovanej v 3. rade súd dodáva, že podľa výsledkov dokazovania v prospech žalovanej v 3. rade nesvedčí zápis vlastníctva, príp. spoluvlastníctva k žiadnej z parciel.
34. Podľa údajov na LV č. XXXX žalovaní v 1. a 2. rade vlastníctvo k niektorým vyššie špecifikovaným parcelám, na ktorých o. i sú umiestnené haly, nadobudli od pôvodných podielových spoluvlastníkov kúpou v rokoch 2016 - 2022, teda po vydražení oboch hál žalobkyňou v roku 2004. S týmito skutočnosťami korešpondujú tvrdenia žalovanej v 3. rade, ktoré žalobkyňa nijako nepoprela, že žalobkyňa hospodársky dvor už v posledných rokoch nemá záujem využívať, nevyužíva ho na poľnohospodársku prvovýrobu, a že žalovaní v 1. a 2. rade niektoré parcely, na ktorých sú haly umiestnené, kúpili od bývalých spoluvlastníkov v súvislosti so záujmom o kúpu celého hospodárskeho dvora od žalobkyne, v snahe právne vyporiadať pozemky pod ním a pokračovať v jeho využívaní na poľnohospodársku činnosť. Žalovaných v 1. a 2. rade a žalovanú v 3. rade spájajú rodinné väzby a spoločný záujem venovať sa poľnohospodárskej činnosti v danom regióne. Jediným konateľom a spoločníkom žalovanej v 3. rade je syn žalovaných v 1. a 2. rade, Martin Martančík. K odpredaju celého hospodárskeho dvora (vrátane oboch hál) však doposiaľ nedošlo z dôvodu, že strany sa nedohodli na kúpnej cene, čo je dnes zásadným problémom medzi nimi. Potvrdil to ako zástupca žalobkyne už v žalobe, keď uviedol, že účelom protiprávneho konania žalovaných je prinútiť žalobkyňu k predaju jej majetku za neprimerane nízku cenu. Ako aj žalovaná v 3. rade, keď tvrdila, že stanovisko žalobkyne k odpredaju sa stále menilo, najprv si podali ruky na určitú dohodu, a potom cena narástla o 80 %. Tak napriek predchádzajúcim vzájomným rokovaniam pretrváva situácia, kedy obe plechové haly sú vo vlastníctve žalobkyne, ktorá už nemá záujem celý hospodársky dvor využívať na poľnohospodársku činnosť, ktorá nevlastní pozemok, na ktorom sú haly umiestnené, a ani snahu vlastniť ho z týchto dôvodov zrejme nemá. A kedy žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí spoločne so žalovanou v 3. rade majú záujem odkúpiť celý hospodársky dvor, vrátane oboch plechových hál, a využívať ho ďalej na poľnohospodársku výrobu, sú vlastníkmi resp., spoluvlastníkmi len niektorých parciel, na ktorých sú haly umiestnené. 35. Žalovaní v 1. - 3. rade neučinili sporným, že do oboch plechových hál umiestnili svoje hnuteľné veci, a to poľnohospodárske stoje a techniku, ktorú spoločne využívajú na poľnohospodársku činnosť. O tom svedčí aj tlač obrazových snímok v spise. Ako dôvod tohto konania žalovaná v 3. rade uviedla, že žalobkyňa už všetko rozpredala, nemá záujem podnikať, za pozemky im neplatí, a napriek dlhoročnej vzájomnej komunikácii sa nepodarilo nájsť riešenie v otázke kúpnej ceny za farmu. Preto žalovaní všetky poľnohospodárske stroje a techniku, ktoré mali rôzne po dvoroch, sa rozhodli presunúť na svoje pozemky. Za spravodlivé pritom považuje naopak to, aby žalobkyňa odstránila obe plechové haly z ich pozemkov, ktoré užíva, a za ktoré im nič neplatí. Ide tu tak o stret dvoch vlastníckych práv k veciam. Vlastníckeho práva žalobkyne k plechovým halám, a z neho vyplývajúceho práva žalobkyne obe haly užívať na strane jednej. A vlastníckeho práva žalovaných v 1. a 2. rade k časti pozemku, na ktorom sú haly umiestnené, a z neho vplývajúceho práva týchto žalovaných užívať časť tohto pozemku ako jeho vlastníci alebo podieloví spoluvlastníci na strane druhej. Obe tieto vlastnícke práva sú odlišné, sú však rovnocenné, navzájom si konkurujú, a žiadne z nich nemožno označiť za silnejšie. Preto nemožno súhlasiť ani so zástupcom žalobkyne, že právnu ochranu požíva len vlastnícke právo žalobkyne k plechovým halám a z neho vyplývajúce právo žalobkyne haly užívať. Možno súhlasiť s tvrdením zástupcu žalobkyne, že vlastníctvo žalovaných v 1. a 2. rade k časti pozemkov, na ktorých sú haly umiestnené, bez ďalšieho, žalovaných neoprávňuje haly užívať a umiestniť do nich svoje veci. Rovnako tak však ani vlastnícke právo žalobkyne k obom halám, bez ďalšieho, žalobkyňu neoprávňuje užívať pozemok pod halami, ktorý jej ako vlastníkovi nepatrí, a ktorý sčasti patrí žalovaným v 1. a 2. rade. Nemožno však bez ďalšieho súhlasiť ani s obranou žalovaných v 1. a 2. rade, že žalovaní si svoje hnuteľné veci umiestnili na ich pozemky, keď veci síce umiestnili na pozemok, ktorý síce nepatrí žalobkyni, ale do plechových hál, ktoré sú umiestnené na pozemku, a ktorých vlastníčkou je žalobkyňa. 36. Keďže žalobkyňa nepreukázala, že plechové haly sú nehnuteľnosťami, súd sa pri skúmaní právneho vzťahu žalobkyne ako vlastníka hál a žalovaných ako vlastníkov časti pozemku, na ktorom sú haly umiestnené, nezaoberal právnou problematikou stavieb postavených na cudzom pozemku. Z toho istého dôvodu súd žalobu s petitom na vypratanie hál nepovažoval za žalobu na vypratanie nehnuteľnosti podľa cit. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, príp. na odstránenie veci vnesených do nehnuteľnosti, ktorou sa vlastník nehnuteľnosti môže domáhať vypratania nehnuteľnosti, resp. odstránenia veci z nej, proti tomu, kto umiestnil do nehnuteľnosti hnuteľné veci. Podľa výsledkov dokazovania v prejednávanej veci na pozemku, teda na nehnuteľnosti, sčasti patriacej žalovaným v 1. a 2. rade, sú umiestnené hnuteľné veci, a to jednak plechové haly žalobkyne, a jednak poľnohospodárske stroje a technika žalovaných v 1. - 3. rade, ktoré sú umiestnené zároveň v plechových halách žalobkyne. Žalobou sa však nedomáhajú žalovaní v 1. a 2. rade ako vlastníci nehnuteľnosti, časti pozemku, na ktorom sú haly umiestnené, vypratania hnuteľných vecí z pozemku. Ale žalobkyňa sa žalobou domáha vypratania,
správne odstránenia, hnuteľných vecí umiestnených v jej halách, ktoré sú umiestnené na cudzom pozemku. Nejedná sa teda ani o typickú žalobu na vypratanie pozemku podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu však nebolo možné v zásade vylúčiť žalobu na ochranu vlastníckeho práva žalobkyne ako vlastníčky plechových hál ako hnuteľných vecí, ak by žalobkyňa preukázala, že žalovaní do jej vlastníckeho práva k halám umiestneným na cudzom pozemku, zasahujú neoprávnene. Avšak nie žalobu na vypratanie hál, ale žalobu na odstránenie hnuteľných veci umiestnených do hál žalovanými, nakoľko petit na „vypratanie hál“ v prejednávanej veci nekorešponduje so skutkovými okolnosťami. 37. Bolo však na žalobkyni, aby preukázala, že žalovaní do jej vlastníckeho práva k plechovým halám umiestneným na cudzom pozemku vnesením svojich hnuteľných vecí do nich zasiahli neoprávnene, čo sa žalobkyni nepodarilo. Žalobkyňa predovšetkým ničím nepreukázala, že plechové haly má na pozemku, ktorý nie je v jej vlastníctve, umiestnené na základe nejakého obligačného alebo vecného práva. Už pri ich vydražení v roku 2004 si žalobkyňa musela byť vedomá, že haly kúpila ako hnuteľné veci umiestnené na cudzom pozemku, a že je potrebné právne vzťahy k pozemku vyporiadať, čo podľa výsledkov dokazovania neučinila dodnes. Pokiaľ zástupca žalobkyne poukazoval na nájomné zmluvy, a z nich vyplývajúce právo žalobkyne pozemok pod halami užívať titulom nájmu, z predložených nájomných zmlúv predovšetkým nevyplýva, že by žalobkyni na základe týchto zmlúv svedčilo právo nájmu k celému pozemku pod halou č. 3 (k všetkým parcelám o ich celých výmerách), na ktorých je hala umiestnená. Podľa nájomnej zmluvy č. 00175/2016-PNZ- P40052/16.00 zo dňa 01.03.2016 (čl. 29 a nasl. spisu) žalobkyňa uzavrela nájomnú zmluvu so Slovenským pozemkovým fondom, predmetom ktorej sú pozemky v katastrálnom území E. podľa Prílohy č. 1 o celkovej výmere 78 5730 ha na dobu do 31.10.2030, a to pozemky vo vlastníctve SR o výmere 7 8024 ha a pozemky neznámych vlastníkov o výmere 70 7706 ha (ďalej už len „nájomná zmluva uzavretá s SPF“). Podľa prílohy č. 1 však vo vzťahu k pozemkom, na ktorých je umiestnená hala č. 3, ide iba o 4 zo 7 parciel, na ktorých hala stojí, a to parcely č. 808/7, 808/8, 808/9 a 808/10. Pritom, podľa LV č. XXXX na parcelu č. 808/8 nie je LV založený. Nie je tak zrejmé, či SPF bol oprávnený nájomnú zmluvu vo vzťahu k tejto parcele vôbec uzavrieť, a ani o parcelu akej výmery sa malo jednať. Taktiež podľa údajov LV č. XXXX u parciel č. 808/7, 808/9 a 808/10 sa nejednalo u všetkých podielových spoluvlastníkov, za ktorých SPF vykonával správu, alebo o nezistených vlastníkov podľa zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Výsledky vykonaného dokazovania tak nasvedčujú dôvodným pochybnostiam o oprávnení SPF uzavrieť nájomnú zmluvu, a to čo aj vo vzťahu len k 4 uvedeným parcelám, čomu nakoniec plne nasvedčuje aj ďalšia nájomná zmluva uzavretá iba s jedným z podielových spoluvlastníkov niektorých parciel, Markom Gureckom, synom konateľa žalobkyne, zo dňa 01.01.2020 (čl. 24 a nasl. spisu) na dobu taktiež do 31.12.2030 (ďalej už len „nájomná zmluva uzavretá s Markom Gureckom“). Predmetom tejto ďalšej nájomnej zmluvy vo vzťahu k hale č. 3 sú tiež iba niektoré parcely, a to parcely č. 808/7, 808/9 a 808/10. Avšak pokiaľ ide aj tieto parc. č. 808/7, 808/9 a 808/10, parcely sú predmetom nájmu v oboch nájomných zmluvách, pričom v nájomnej zmluve z uzavretej s E. H. sú predmetom nájmu o výmere zodpovedajúcej podielu tohto podielového spoluvlastníka E. H. o veľkosti 3/64 v pomere k celku napriek tomu, že už v tom čase boli predmetom nájmu v celých výmerách na základe nájomnej zmluvy uzavretej so SPF. Nájom založený nájomnými zmluvami sa teda jednak netýka všetkých parciel, na ktorých je hala č. 3 umiestnená, vrátane všetkých parciel žalovaných v 1. a 2. rade. Navyše, súd mal dôvodné pochybnosti, či nájomná zmluva uzavretá so SPF bola uzavretá so subjektom, ktorý mal oprávnenie prenajať parcely, ktoré sú uvedené v Prílohe 1 o celých výmerách. Pokiaľ ide o halu č. 2, podľa príloh oboch nájomných zmlúv predmetom nájmu nie je žiadna z parciel č. 813/7, 813/6, 813/5, 813/4 a 812/3, na ktorých je hala č. 2 umiestnená. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že žalovanej v 3. rade vydala ako náhradu za užívanie poľnohospodárskych pozemkov pod hospodárskym dvorom poľnohospodársku pôdu o výmere 25 ha v danej lokalite, súd udáva, že podľa výsledkov dokazovania žalovaná v 3. rade nie je aktuálne vedená ako vlastníčka, a ani spoluvlastníčka žiadnej z parciel, na ktorých sú haly umiestnené, a žalobkyni podľa týchto výsledkov k týmto parcelám nesvedčí žiadne právo, ktoré by malo z tejto výmeny vyplývať. 38. Za danej situácie súdu tak neostávalo nič iné, iba žalobu žalobkyne, ktorá nepreukázala, že by mala akokoľvek vecné alebo obligačné právo mať plechové haly umiestnené na pozemku, ktorého nie je vlastníčkou, a ktorá ani nepreukázala, že by k pozemku, ktorého nie je vlastníčkou a na ktorom haly umiestnila, jej v súčasnosti svedčilo právo pozemok užívať, a tak, že by žalovaní, ktorí umiestnili svoje hnuteľné veci na pozemok žalobkyni nepatriaci, a do hál, na umiestnenie ktorých na pozemku žalobkyňa nemá žiadne právo, konali protiprávne, zamietnuť. Súd záverom iba dodáva, že rozhodnutie o zamietnutí
žaloby súd vyhlásil v súlade s oznámeným predbežným právnym posúdením veci, a takéto rozhodnutie aj vzhľadom na niektoré závery súdu prijaté v právoplatne skončenom konaní o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenie vedeného na tunajšom súdu pod sp. zn. 25C 9/2023 nemôže byť pre žalobkyňu prekvapivé. 39. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 40. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. 41. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 42. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne prvej inštancie do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 43. Súd žalobu celkom zamietol. Preto podľa zásady úspechu v konaní žalovaným v 1. - 3. rade prislúcha právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu. Súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd úspešným žalovaným mal výnimočne podľa § 357 Civilného sporového poriadku náhradu trov konania nepriznať. O výške náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník samostatným uznesením. Poučenie: Proti výrokom I. - II. rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.