Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 15P/115/2023 8723211442 21. 05. 2024 JUDr. Dagmar Soliarová ECLI:SK:OSPP:2024:8723211442.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad, sudca JUDr. Dagmar Soliarová, v právnej veci navrhovateľky: A. B., C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E. C. XXX/XX, F., právne zastúpená JUDr. Tatianou Pribylincovou, advokátkou, Poprad, Okružná 789/16 proti odporcovi: G. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom E. C. XXX/XX, F., právne zastúpený JUDr. Máriou Didekovou, advokátkou, Zdravotnícka 2, v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k mal. H. B., nar. XX.X.XXXX, zastúpený opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Poprad, takto rozhodol: I. Súd manželstvo účastníkov konania G. A. B., nar. XX.X.XXXX a A. B., C. D., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa 18.11.1995, zapísané v knihe manželstiev A. I. F., vo zväzku 18, ročník 1995, na strane 150, pod poradovým číslom 299, r o z v á d z a . II. Maloletý H. B., nar. XX.X.XXXX, sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. III. Matka mal. dieťaťa A. B. sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. H. sumou 80,- eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, ktoré výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca k rukám otca. IV. Žiaden z účastníkov
nemá
nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie:
1. Tunajšiemu súdu bol predložený návrh na rozvod manželstva a s tým spojenú úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, v ktorom navrhovateľka žiadala rozviesť manželstvo s odporcom, uzavreté dňa 18.11.1995 na matričnom úrade v Poprade. Poukázala na to, že u oboch účastníkov ide o manželstvo prvé, obaja sú občania Slovenskej republiky a posledným spoločným bydliskom je adresa F., E. C. XX. Z manželstva pochádzajú dve deti a to plnoletá H. B. a mal. H. B.. Manželstvo uzatvárali po dvojročnej známosti z citovej náklonnosti. Po uzavretí manželstva manželia spoločne bývali u starej matky navrhovateľky, čo je aj dnes adresa trvalého pobytu. Ešte počas manželstva stará matka navrhovateľky darovala túto nehnuteľnosť obom manželom. Navrhovateľka po prvýkrát už v roku 1998 zistila, že odporca má mimomanželský pomer, avšak kvôli malému dieťaťu túto krízu urovnali a navrhovateľka uverila, že v budúcnosti sa už nič podobné nestane. Po štyroch rokoch však opätovne zistila, že odporca má ďalší vzťah, hoci tvrdil, že sa jedná len o jeho známu. Po overení skutočnosti navrhovateľka podala v tom čase návrh na rozvod, ktorý však neskôr vzala späť. Tento vzťah už bol ďalej narušený nedôverou voči manželovi. V roku 2010 sa im narodilo druhé dieťa a navrhovateľka po materskej dovolenke nastúpila do práce. V čase keď mal. Simon bol vo veku piatich rokov, prišla za navrhovateľkou domov priateľka odporcu, ktorá jej oznámila, že udržiava s odporcom vzťah už po dobu piatich rokov. Kvôli deťom zotrvala v manželstve, avšak od uvedeného času bol
vzťah hlboko narušený a nikdy už nedošlo k riadnej obnove manželského spolužitia. Navrhovateľka podstúpila v roku 2017 operáciu a od toho času je na invalidnom dôchodku. S odporcom už dlhodobo intímne nežijú, navrhovateľka má pocit psychického tlaku, sledovania zo strany odporcu, kontrolovania jej mobilu a podobne. Vzťah s priateľkou zo strany odporcu trvá naďalej. To všetko vyústilo do vážnych hádok, konfliktov a až do opustenia spoločnej domácnosti na strane navrhovateľky. V tomto štádiu navrhovateľka je presvedčená o tom, že manželstvo je hlboko rozvrátené, nemožno ani v budúcnosti dôjsť k obnove manželského spolužitia, jej vzťah k odporcovi je trvale narušený, nemá žiadny citový základ a manželstvo vôbec neplní žiadnu spoločenskú funkciu. Zároveň uviedla, že mal. H. navštevuje základnú školu v Poprade, na dieťa sú bežné výdavky, na ktorých sa podieľa vo veľkej miere aj odporca, čo navrhovateľka nepopiera. V návrhu žiadala na čas po rozvode zveriť mal. H. do svojej starostlivosti, zaviazať otca výživným vo výške 500 eur mesačne a vzhľadom aj k veku mal. dieťaťa styk neupravovať a ponechať ho na dobrovoľnosti. 2. V priebehu konania a na pojednávaní navrhovateľka zotrvala na predmetnom návrhu a uviedla, že sa zúčastnila s manželom aj psychologického procesu, zameraného na možnosť obnovy manželského spolužitia, avšak ani tento proces neviedol k žiadnej náprave, zhojeniu vážnych konfliktov, krízy v manželstve, nedokáže byť v prítomnosti svojho manžela, nevie si ani len predstaviť obnovu manželského spolužitia. Naďalej pokladá manželstvo za hlboko a trvalo rozvrátené, ktoré neplní žiadnu spoločenskú funkciu. Bližšie k veci uviedla, že má vedomosť o tom priamo od priateľky svojho manžela, že jeho dlhodobý vzťah s touto priateľkou trvá už po dobu trinástich rokov, navrhovateľka našla aj dôkazy o jeho nevere a o tomto mimomanželskom vzťahu. Následne už nedokázala žiť v tejto domácnosti so svojím manželom, hoci sa jednalo o rodinný dom jej starých rodičov, ktorý následne im darovali – resp. stará matka a navrhovateľka v októbri 2023 odišla bývať k svojej mame, u ktorej je doposiaľ. V čase, keď odchádzala zo spoločnej domácnosti, rozprávala sa aj so synom, ktorý jej povedal, že pre neho je dôležité ostať vo svojej izbe v tejto domácnosti, kde má vytvorené všetky podmienky pre svoj riadny a zdravý vývoj a kde sa cíti dobre, kde má vlastne domov. Toto navrhovateľka rešpektuje, stretáva sa s dieťaťom pravidelne v čase, kedy príde maloletý zo školy do doby, kým nepríde manžel z práce. S dieťaťom je v pravidelnom kontakte. Pokiaľ by bolo potrebné pre účely rozvodu tohto manželstva, súhlasí aj s tým, žeby dieťa bolo zverené do starostlivosti otca, keďže je naviazané na prostredie, v ktorom vyrastalo a ktoré pokladá za svoj domov, preto súhlasí s tým, aby pre prípad rozvodu maloletý mohol byť aj zverený do osobnej starostlivosti otca. 3. Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že s návrhom na rozvod nesúhlasí. Uviedol, že by si prial, aby rodina naďalej bola funkčná, aby spoločne udržali tento vzťah a vychovávali syna. Svoju manželku má doposiaľ rád a chcel by využiť všetky možné prostriedky k náprave manželstva a obnove spolužitia. Pokiaľ sa týka dôvodov, ktoré uviedla navrhovateľka ako v návrhu, tak aj vo výpovedi, nepopiera, že došlo k nevere, avšak v súčasnosti tento vzťah už netrvá, navyše sa jednalo o osobu, ktorá o rodine veľa vecí vedela, sledovala ich, robila si záznamy a fotografie. Tieto veci však nebol oznámiť na políciu. Došlo aj k vyhrážkam zo strany uvedenej osoby a od tohto stretnutia s manželkou ďalej vzťah nepokračuje. Vzhľadom k tomu, akým spôsobom reagovala manželka, rozhodol sa oznámiť v trestnej veci podozrenia z nebezpečného prenasledovania uvedené skutočnosti na OO PZ Poprad, oznámenie učinil dňa 8.5.2024. Uviedol, že pracuje v A. F. F. s príjmom 1700,- eur mesačne. O syna sa riadne stará, tento chce ostať bývať v domácnosti, na ktorú je zvyknutý, kde vyrastal. Taktiež uviedol, že ani on ako odporca nechce opustiť túto domácnosť a v prípade rozvodu by si vedel predstaviť aj spoločnú starostlivosť, tento dom sa dá využívať každým z manželov samostatne, sú tam dva samostatné vchody a syn by týmto spôsobom neprišiel o starostlivosť ani jedného z rodičov. Doposiaľ v tomto samostatnom vchode majú nájomníkov, čo by sa do budúcnosti dalo zrušiť a takto by bola zabezpečená starostlivosť o dieťa zo strany oboch rodičov. 4. Navrhovateľka s týmto riešením nesúhlasila, uviedla, že naďalej ju manžel kontroluje, manipuluje, na dome sú nastavené kamery a z dôvodu takéhoto správania navrhovateľka zásadne nesúhlasí s takýmto možným riešením. 5. Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že navrhovateľka nemá žiadny záujem o obnovenie manželského spolužitia a už vôbec nie v zotrvaní manželského zväzku. Naďalej pokladá manželstvo za trvalo a hlboko rozvrátené, nevie si predstaviť ani život v jednom dome po ukončení manželstva s odporcom. Je rozhodnutá tento vzťah ukončiť. V prípade rozvodu vzhľadom k postoju mal. dieťaťa, ktorý nechce opustiť predmetný dom, navrhovateľka aj súhlasí s tým, aby dieťa bolo zverené do osobnej
starostlivosti otca a matka by prispievala na jeho výživu a netrvá na tom, aby bol styk upravený. Dieťa aj tak navštevuje každý deň. 6. Právna zástupkyňa odporcu uviedla, že odporca sa nechce rozvádzať, s rozvodom nesúhlasí a chce manželstvo zachovať. Počas trvania manželstva až do času, kedy navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť, fungovali ako riadna rodina a to aj s prihliadnutím na zdravotné obmedzenia navrhovateľky. Odporca zabezpečoval rodinu po materiálnej stránke, spoločne vychovávali dve deti. Pokiaľ sa týka dôvodov, ktoré boli uvedené v návrhu ako aj vo výpovedi navrhovateľky, odporca popiera uvedené skutočnosti s tým, žeby naďalej udržiaval vzťah s bývalou priateľkou. Po zvážení všetkých okolností k uvedenej osobe dokonca podal aj trestné oznámenie na OR PZ v Poprade. Odporca naďalej zastáva názor, že táto rodina môže do budúcna naďalej fungovať, naďalej má záujem navštíviť manželskú poradňu, psychológov a obnoviť dôveru navrhovateľky ako aj manželské spolužitie. Navrhovateľka sa však o toto ani nepokúsila a tieto návrhy nevyužila. Odporca naďalej zastáva názor, že po tak dlhoročnom vzťahu je tu možnosť zachovania manželstva. Odporca s rozvodom nie je stotožnený, navyše navrhovateľka posledné mesiace odchádza pravidelne na víkend mimo Popradu, stalo sa to aj v čase, keď bol odporca so synom na dovolenke. Preto navrhovateľka je iba v krátkom kontakte so svojím synom, rieši to aj formou sms-správy, je možné, že si začala iný vzťah. Pokiaľ ide o úpravu rodičovských práv a povinností, ak súd napriek nesúhlasu odporcu manželstvo rozvedie, matka nemá zabezpečenú bytovú otázku ani príjmy a preto žiada zveriť dieťa do jeho osobnej starostlivosti, v styku nebude matke nikdy brániť, naopak privítal by, ak by matka vyhovela aj prianiu syna a vrátila sa do rodinného domu, do samostatnej bytovej jednotky. Čo sa týka výživného suma 85,- eur je skutočne minimálnou sumou, ktorou by matka mala prispievať na výživu dieťaťa, iné príjmy okrem invalidného dôchodku sa nevedia preukázať. 7. Kolízny opatrovník súhlasil v prípade rozvodu manželstva so zverením dieťaťa do starostlivosti otca, čo by pre mal. dieťa bolo riešením, keďže chce naďalej ostať v dome, v ktorom žije a zaviazať matku určením výživného, styk nie je potrebné upraviť. 8. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 9. Podľa § 22 ods. 1 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. 10. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 11. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. 12. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 15. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 18. Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. 19. Medzi základné manželské povinnosti vo sfére osobných vzťahov patrí povinnosť manželov žiť spolu, byť si verný, vzájomne si pomáhať. Žiť spolu znamená pre manželov ich obojstrannú vôľu tvoriť ekonomické, biologické a výchovné spoločenstvo. Spoločné žitie predpokladá, že bude na báze dobrovoľnosti vytvorené také spoločenstvo osôb a majetku, ktoré bude schopné naplniť poslanie a účel manželstva. Toto spoločenstvo má plniť úlohy citové, ekonomické, sexuálne a výchovné, pričom je na rozhodnutí manželov samotných, či s týmto cieľom vytvoria aj spoločnú domácnosť alebo nie. Je prirodzené, že vymenované funkcie rodiny je omnoho jednoduchšie plniť v spoločnej domácnosti. Jej dlhodobá neexistencia vytvára predpoklady pre odcudzenie manželov, čo sa následne môže premietnuť do rozvratu manželstva. Zrušenie alebo opustenie spoločnej domácnosti, ktoré trvá dlhší čas, môže potvrdiť existenciu kvalifikovaného rozvratu manželstva, ktorý je predpokladom rozvodu. 20. Vychádzajúc zo zákonných ustanovení § 18 a § 19 Zák. o rodine, manželia v manželstve sú povinní spravovať sa hlavnými zásadami, ktoré sú uvedené v týchto ustanoveniach, jednotlivé práva a povinnosti manželov zahŕňajú v sebe aj vernosť, snahu navzájom si pomôcť, ako aj vytváranie zdravého rodinného prostredia. V danej veci, v dôsledku nevery zo strany manžela, došlo k odcudzeniu manželov, títo si neplnia svoje zákonné povinnosti, nevedú žiaden spoločný rodinný a manželský život. 21. Manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. jeho účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Na základe dokazovania bolo zistené, že v uvedenom manželstve už žiadna z týchto funkcií sa nerealizuje. Manželia spolu nežijú dlhodobo, navrhovateľka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti a ako príčinu rozvratu manželstva uviedla, neveru svojho manžela, ktorá nebola len krátkodobou záležitosťou, ale jednalo sa už o dlhodobý a trvalý vzťah s priateľkou. Na základe toho stratila k svojmu manželovi akýkoľvek cit, dôveru, nevie si v danom štádiu ani predstaviť obnovu manželského spolužitia. Manželia spolu nežijú ani intímne, nehospodária spoločne a navrhovateľka zotrváva na svojom postoji vo vzťahu k manželovi. Nie je možné prostredníctvom rodinného práva vytvoriť zabezpečenie a kvalitu ako aj trvalosť spolužitia manželov. To musia manželia vzájomne a spoločne. V prejednávanej veci je zrejmé, že došlo k rozpadu manželstva a hlavným dôvodom rozchodu bola nevera manžela, následná strata náklonnosti k manželovi, odcudzenie manželov a nedôvera zo strany manželky. Súd mal na základe uvedenej skutočnosti preukázané, že v súčasnosti manželstvo neplní žiadnu spoločenskú funkciu, navrhovateľka v žiadnom prípade nemá záujem na obnovení manželského spolužitia a vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a rozvrátené, preto súd manželstvo rozviedol. 22. Pokiaľ sa týka úpravy rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, súd rešpektoval vyjadrenie mal. dieťaťa v súvislosti s jeho doterajším bývaním, keďže sám chce ostať bývať v dome vo svojej izbe aj naďalej. Matka navštevuje dieťa takmer denne keď je otec v práci a potom odchádza do bytu k svojej matke. Dieťaťu zabezpečila aj doučovanie, ktoré sa realizuje v byte starej matky, avšak na noc sa maloletý vracia do predmetného rodinného domu, kde má vytvorené všetky podmienky pre svoj riadny a zdravý vývoj. Súd preto aj na základe výpovedí oboch rodičov zveril dieťa do starostlivosti otca, ktorý zatiaľ v predmetnom rodinnom dome spolu s mal. dieťaťom býva. Styk matky s mal. dieťaťom ponechal na voľnosti, vhodnosti a potrebách mal. dieťaťa ako aj možností na strane matky. Takéto rozhodnutie je zatiaľ najprijateľnejším riešením, keďže matka sa odmieta vrátiť do predmetného rodinného domu a teda zatiaľ nie je možné, aby rodičia spoločne obývali samostatné jednotky rodinného domu. Taktiež otec uviedol, že matke v styku s dieťaťom nebráni a naopak je rád, keď matka syna navštevuje čo najviac.
23. Otec mal. dieťaťa pracuje na A. F. F. s príjmom v čistom 1700 – 1800,- eur mesačne. Dieťaťu zabezpečuje všetko potrebné aj čo sa týka školy, krúžkov, stravy, ošatenia, poplatkov u lekára a podobne. Matka dieťaťa je poberateľkou invalidného dôchodku toho času vo výške 547,- eur mesačne. Dieťaťu zakupuje ošatenie, občasne stravu. Matka uviedla, že okrem invalidného dôchodku je aj živnostníčka, ale v roku 2023 nemala žiaden príjem. Žije u svojej mamy, ktorej na domácnosť prispieva sumou 70,- eur mesačne. Z manželstva pochádza aj plnoletá dcéra, ktorá je už samostatná a je po ukončení vysokej školy. S poukazom na takto zistený skutkový stav súd zaviazal matku výživným vo výške 80,- eur mesačne, ktorá suma zodpovedá možnostiam a schopnostiam na strane matky. Túto sumu súd zaviazal matku hradiť odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Je však potrebné poukázať na to, že vyživovacia povinnosť je prvoradou povinnosťou každého rodiča a matka pokiaľ nežije v spoločnej domácnosti a iným spôsobom sa nepodieľa na nákladoch na dieťa, má toto výživné hradiť na mal. dieťa aj pred nadobudnutím právoplatnosti rozvodu manželstva. 24. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach, a to prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok). Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do troch mesiacov od právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode prehlásiť pred orgánom povereným viesť matriku, že opäť prijíma svoje predošlé priezvisko.