Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 0T/117/2024 8724010742 31. 07. 2024 Mgr. Lukáš Hvizdoš ECLI:SK:OSPP:2024:8724010742.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad, samosudcom Mgr. Lukášom Hvizdošom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31. júla 2024 v Kežmarku, takto rozhodol: Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX, E. C., uznáva sa za vinného, že dňa 8.6.2024 v čase o 22.54 hod. ako vodič viedol osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen, EČV: F. v meste Poprad v smere z ulice Francisciho na ul. J. Curie, kde bol v čase o 22.55 hod. dňa 8.6.2024 na ul. J. Curie, za kruhovým objazdom pri NsP Poprad zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Poprad, pričom následne vykonanou dychovou skúškou bola obžalovanému v čase o 23.11 hod. dňa 8.6.2024 nameraná prístrojom Drager, Alcotest 7510 classic evidenčného čísla F. hodnota 1,44 mg/l etanolu vo vydychovanom vzduchu a opakovanou dychovou skúškou v čase o 23.27 hod. hodnota 1,37 mg/l etanolu vo vydychovanom vzduchu, teda vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, čím spáchal prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Za
to
mu
súd
ukladá:
Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 5 (päť) rokov a 7 (sedem) mesiacov.
odôvodnenie: Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. B., prečítaním evidenčnej karty obžalovaného, evidenčnej karty vozidla, výpisu ústrednej evidencie správnych deliktov a priestupkov, aktuálneho odpisu registra trestov, podstatným obsahom spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 0T/30/2022, ako aj ďalej uvedenými listinnými dôkazmi. Obžalovaný A. B. sa k spáchaniu skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku priznal a na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania predmetného skutku. Súd tak po splnení zákonných podmienok podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a následne už nevykonal dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku a vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste. Z aktuálneho odpisu registra trestov bolo zistené, že obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný, a to trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 0T/30/2022 zo dňa 18.03.2022, právoplatným dňa 29.03.2022. Súd pripojil a na hlavnom pojednávaní prečítal podstatný obsah spisu vedeného na Okresnom súde Spišská Nová Ves sp. zn. 0T/30/2022. Z tohto spisu vyplynulo, že prokurátor Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podal na súd dňa 17.03.2022 obžalobu č. 1 Pv 116/22/8810-7 zo dňa 17.03.2022 na obvineného A. B. na tom skutkovom základe, že dňa 16. marca 2022 v čase okolo 16.16 hod. v obci Spišský Štvrtok, okres Levoča, po ulici Obrancov mieru v smere jazdy k ceste II/536, pri rodinnom dome s popisným číslom XX, viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Wolkswagen Golf, ev. č. C. XXX F., hoci nebol spôsobilý viesť vozidlo vzhľadom na to, že vykonaním dychovej skúšky na alkohol prístrojom AlcoQuant 6020 plus, výrobného č. F., pod číslom merania 744, mu bola v dychu nameraná hodnota 0,57 mg/l alkoholu, čím vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, a ktorý kvalifikoval ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 0T/30/2022 zo dňa 18.03.2022, právoplatným dňa 29.03.2022, bol A. B. uznaný za vinného zo spáchania skutku, ktorý sa mu kládol v obžalobe prokurátora za vinu, pri zachovaní právnej kvalifikácie z podanej obžaloby a bol mu uložený peňažný trest vo výmere 300,- (tristo) Eur, podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený bol uložený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov a trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov. Zo záznamu o zložení vyplýva, že odsúdený uhradil peňažný trest dňa 19.04.2022. Uznesením Okresného súdu Spišská Nová ves sp. zn. 0T/30/2022 zo dňa 01.04.2022, právoplatným dňa 14.04.2022, súd rozhodol o započítaní doby od 16.03.2022 do 29.03.2022 do trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel. Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 0T/30/2022 zo dňa 05.06.2023, právoplatným dňa 05.06.2023, súd podmienečne upustil od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel a bola určená skúšobná doba podmienečného upustenia v trvaní 9 (deväť) mesiacov. Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 0T/30/2022 zo dňa 04.06.2024, právoplatným dňa 15.06.2024, súd vyslovil, že odsúdený A. B. sa v skúšobnej dobe podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel osvedčil. Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný bol jedenkrát priestupkovo postihnutý, a to dňa 13.02.2017 za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za čo mu bola rozhodnutím Okresného úradu Poprad, dopravný inšpektorát v Levoči, sp. zn. ORPZ-PP-ODI3-22/2017-P zo dňa 05.04.2017 uložená pokuta vo výške 800,- Eur a zákaz činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov od 13.02.2017. Z evidenčnej karty vozidla vyplýva, že vlastníkom a držiteľom osobného motorového vozidla zn. Volkswagen Golf, EČ F. XXXXX je obžalovaný A. B.. Z evidenčnej karty vodiča súd zistil, že obžalovaný získal vodičské oprávnenie na vedenie motorových vozidiel typu B dňa 06.06.2006, od 08.06.2024 má vodičský preukaz č. G. zadržaný. V evidenčnej karte vodiča má evidovaný doposiaľ 1 priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky za nedodržanie povolenej rýchlosti (alkohol nebol zistený
pri vedení motorového vozidla), za ktorý bol dňa 28.05.2012 sankciovaný uložením blokovej pokuty vo výške 20,- Eur, má evidované dve zadržania vodičského preukazu za alkohol za volantom vrátane zadržania vodičského preukazu v súvislosti s prejednávaným skutkom. Z evidenčnej karty vodiča tiež vyplýva, že obžalovaný má evidovaný jeden zákaz činnosti, a to vo veci Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 0T/30/2022, ktorý vykonal. Vykonaným dokazovaním a priznaním viny obžalovaného dospel súd k jednoznačnému záveru, že skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal a je trestným činom. Ohľadne posúdenia otázky, kto uvedený skutok spáchal, súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného A. B.. Po právnej stránke bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný predmetným skutkom naplnil skutkovú podstatu prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, lebo vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody až na jeden rok. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 4, alinea prvá, Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Aplikujúc § 34 ods. 4 Trestného zákona, súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a dospel k nasledovnému. Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu) a jednak aj voči ďalším občanom – potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z hľadiska týchto úvah súdu možno potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne dopĺňať. Záver o primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi legitímnym cieľom a zvoleným prostriedkom jeho realizácie. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu, z toho vyplýva, že v prípade ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste prísnejšia ako bezprávie spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie - bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu. Spravodlivý je vždy len primeraný trest. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu.
Obžaloba na hlavnom pojednávaní, pokiaľ ide o druh a výmeru trestu, navrhovala uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere najmenej dvoch mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ako aj trestu zákazu činnosti vedenia všetkých druhov motorových vozidiel obžalovanému vo výmere najmenej päť rokov a sedem mesiacov. Poukázala na dva argumenty, a to na množstvo alkoholu zistené v dychu obžalovaného o hodnote takmer 3 promile, vrátane miesta spáchania skutku, centrum mesta Poprad, kde je možné očakávať aj zvýšený pohyb osôb a na skutočnosť, že u obžalovaného sa jedná o tretie protiprávne konanie na úseku dopravy alebo cestnej premávky, keď mal šoférovať v stave opitosti. Na strane druhej, obhajoba navrhovala uloženie alternatívneho trestu, a to buď peňažného trestu alebo trestu povinnej práce a trestu zákazu činnosti. Pokiaľ ide o povahu stíhanej trestnej činnosti, prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona je ohrozovacím trestným činom. Nebezpečenstvo chráneným záujmom nemusí konkrétne a bezprostredne hroziť, ale stačí vzdialená možnosť poruchy, ktorá je daná iba tým, že páchateľ vykonal určitú činnosť. Objektom tejto skutkovej podstaty je ochrana života, zdravia a majetku, najmä pred vodičmi motorových vozidiel, ktorí vedú motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu alebo drog. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v konaní páchateľa, ktorý v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, vykonáva zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Možno uviesť, že každé ovplyvnenie alkoholom znižuje schopnosť k vedeniu motorového vozidla v cestnej premávke, nakoľko vodič následne nie je schopný správnych a včasných vnemov, pohotových reakcií na situácie bežne vznikajúce v cestnej premávke, preto je dôležité skúmať, k akému výraznému zníženiu schopností vodiča vplyvom návykovej látky, spravidla alkoholu, došlo. Čím vyššia je hladina alkoholu v krvi páchateľa tohto činu, t. j. stupeň jeho opitosti, tým je jeho schopnosť viesť motorové vozidlo v cestnej premávke nižšia (problematickejšia, obmedzenejšia) a naopak potenciálne riziko ohrozenia záujmov chránených Trestným zákonom vyššie. V prejednávanej trestnej veci bolo preukázané, že obžalovaný v čase skutku viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu s nameranou hodnotou 1,44 mg/l etanolu vo vydychovanom vzduchu (s jej následným klesaním), kedy sa tak v čase spáchania skutku nachádzal v ťažkom stupni opitosti, čo má vplyv o. i. na vnímanie závažnosti jeho konania, ktorá bola v prejednávanom prípade, v rámci tohto druhu trestnej činnosti, zvýšená. Aj stav ovplyvnenia alkoholom (množstvo alkoholu v dychu) tak predstavuje jednu z okolností, na ktorú súd pri rozhodovaní o treste prihliada, avšak nie je jediným kritériom určujúcim druh a výmeru trestu. K záveru o druhu a výmere trestu nemožno pristupovať automatickým „prepočtom“, aký trest korešponduje zistenému množstvu alkoholu, ale musia byť zohľadnené všetky ďalšie okolnosti významné pre úvahu súdu o druhu a výmere trestu. Stupeň opitosti páchateľa je potrebné zohľadňovať v rámci skúmania závažnosti spáchaného prečinu a pri individualizácii trestnej sankcie. Možno tiež prisvedčiť názoru obžaloby v tom smere, že závažnosť konania obžalovaného zvyšuje skutočnosť, že tento spáchal skutok v centre mesta, a v prípade, ak by jazda nebola prerušená a následne zakázaná, mohlo by (ale aj nemuselo by) prísť aj k porušeniu záujmov chránených prostriedkami trestného práva. Pri hodnotení následku je však potrebné mať primárne na zreteli, že takéto následky nenastali. Trest musí totiž zodpovedať spôsobenému následku a nie následku, ktorý mohol, avšak tiež nemusel nastať. Zo strany obžalovaného išlo v prejednávanej veci nepochybne o ľahkovážne, vysoko rizikové, život, zdravie alebo majetok ohrozujúce konanie ovplyvnené požitým alkoholom, ktoré nemožno tolerovať. Aj z tohto dôvodu je napokon takéto správanie postihované normami trestného práva, ako krajného prostriedku ochrany spoločnosti pred konaniami, ktorých protispoločenský charakter je najzávažnejší. Záver o druhu a výmere trestu však nemôže vychádzať výlučne z dvoch či troch selektívne vybraných, aj keď relevantných kritérií, ale musí zodpovedať komplexnému vyhodnoteniu všetkých pre výrok o treste rozhodujúcich okolností vymedzených v citovanom ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona. Preto súd, popri vyššie uvedenom, prihliadol aj na ďalšie, pre výrok o treste relevantné okolnosti, o. i. tiež na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností tak, ako mu to ukladá § 38 ods. 2 Trestného zákona. V posudzovanej veci súd u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu
okolnosť. Obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný, kde však odsúdenie je zahladené, a teda na páchateľa sa hľadí ako keby nebol odsúdený. Na strane druhej bola u obžalovaného vyhodnotená jedna poľahčujúca okolnosť, a to priznanie sa k spáchanému trestnému činu a jeho oľutovanie podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. U obžalovaného tak prevažovali okolnosti poľahčujúce v pomere 1:0. Pokiaľ ide o osobu obžalovaného je potrebné uviesť, že tento sa obdobného protiprávneho konania v minulosti už dopustil, za čo bol sankcionovaný o. i. aj trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v priestupkovom konaní pred siedmimi rokmi, a následne bol trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 0T/30/2022 zo dňa 18.03.2022 uznaný za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený alternatívny, peňažný trest, ktorý obžalovaný zaplatil, čím došlo k zahladeniu odsúdenia. Aj keď sa pri citovanom zázname odpisu registra trestov u obžalovaného uplatňuje fikcia neodsúdenia, čo znamená, že predmetný záznam nemožno páchateľovi pričítať ako priťažujúcu okolnosť, uvedené nebráni súdu, aby pri hodnotení osoby páchateľa prizeral na skutočnosť, že páchateľ v minulosti spáchal trestný čin a zohľadnil ju pri rozhodovaní o treste v nadväznosti na možnosti nápravy páchateľa a ďalšie okolnosti pre ukladanie trestu relevantné. Preto, aj s prihliadnutím na uvedené, súd nepovažoval uloženie alternatívneho trestu, v prejednávanej veci navrhovaného obhajobou, za dostatočnú sankciu na dosiahnutie účelu trestu. Je totiž zrejmé, že takýto druh trestu už v minulosti obžalovanému za obdobné protiprávne konanie bol uložený, avšak nedocielil to, aby sa obžalovaný v budúcnosti trestnej činnosti vyvaroval. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára aj na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. V predmetnej trestnej veci sa obžalovaný dopustil ohrozovacieho prečinu, ako najmenej závažného druhu trestných činov, aj keď je potrebné pripomenúť, že závažnosť prečinu spáchaného obžalovaným v rámci danej kategórie trestných činov bola zvýšená. Zároveň taktiež netreba opomenúť fakt, že z hľadiska typovej závažnosti ide pri trestnom čine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona o prečin, ktorý je vo svojej základnej skutkovej podstate jeden z najmiernejšie trestných v celom zákone. Súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil, že zákonodarca za spáchanie predmetného trestného činu ustanovil sadzbu trestu odňatia slobody do jedného roka, pričom množstvo alkoholu v dychu obžalovaného zákonodarca nezakotvil ako kvalifikačný znak, či kritérium, ktoré by vylučovalo uloženie alternatívnych druhov trestov a ani možnosť podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody. Jedná sa tak, z hľadiska stanovenej trestnej sadzby, o prečin, za ktorý z hľadiska generálnej aj individuálnej prevencie zákonodarca umožnil aj uloženie alternatívnych trestov, teda za ich spáchanie nemusí súd povinne ukladať trest odňatia slobody. Súd tak môže uložiť trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, ak sú na to splnené zákonné podmienky predpokladané ustanovením § 49 ods. 1 Trestného zákona. Nepodmienečný trest odňatia slobody je trestom ultima ratio (posledná a krajná možnosť), ktorý môže a mal by súd uložiť len vtedy, ak iné druhy trestov, prípadné iné formy trestu odňatia slobody, nemôžu celkom zjavne viesť k náprave obžalovaného. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by v prípade obžalovaného išlo o osobu kriminálne narušenú s notorickým sklonom k páchaniu trestnej činnosti, či inej protiprávnej činnosti. Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva jeden záznam, kedy ide o odsúdenie, ktoré je toho času zahladené, pričom vo výpise z ústrednej evidencie správnych deliktov a priestupkov má obžalovaný evidovaný taktiež jeden záznam, a to priestupok z roku 2017. Zároveň z evidenčnej karty obžalovaného nevyplýva, že by sa jednalo o nedisciplinovaného vodiča, sústavne ohrozujúceho ostatných účastníkov cestnej premávky. Z evidenčnej karty vodiča bolo zistené, že obžalovaný získal vodičské oprávnenie na vedenie motorových vozidiel typu B v roku 2006 (ako 18 ročný, t. j. pred viac ako 18 rokmi), pričom v karte vodiča má evidovaný doposiaľ jeden priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, a to z roku 2012, teda spred dvanástich rokov, za ktorý bol sankcionovaný uložením blokovej pokuty vo výške 20,- Eur. V súvislosti s vyjadrením obžaloby, že obžalovaný má zjavne problém s alkoholom a požíva alkoholické nápoje nemožno neuviesť, že v tomto smere zo strany orgánov činných v trestnom konaní neboli produkované také dôkazy, predovšetkým v podobe znaleckého dokazovania, ktoré by toto tvrdenie preukazovali. Na základe vykonaného dokazovania možno konštatovať, že okrem dopravného priestupku, od ktorého uplynulo sedem rokov a jedného odsúdenia, zo spisu nevyplýva žiadna skutočnosť, že by obžalovaný bol pravidelným, nadmerným konzumentom alkoholických nápojov, resp. že by bol od ich užívania závislý. Vo všeobecnej rovine však možno uviesť, že riešenie prípadného
škodlivého užívania alkoholu, resp. závislosti páchateľa trestného činu od alkoholu nie je žiaduce hľadať v nepodmienečnom treste odňatia slobody, ale efektívne opatrenie v tomto smere môže predstavovať ochranné liečenie, ktorého účelom je predovšetkým terapeutické pôsobenie na osoby, ktorým sa ukladá, a ktorým pomáha následne zaradiť sa do normálneho života. Z medicínskeho hľadiska nútená abstinencia vo výkone trestu nie je liečbou, pričom liečbu nemožno nahradiť samotným pobytom osoby vo výkone trestu. Ako však už súd uviedol, v tejto súvislosti tvrdenie obžaloby nebolo podporené takými dôkazmi, ktoré by škodlivé užívanie, či závislosť obžalovaného od alkoholu preukazovali. V rámci rozhodovania o treste je zároveň nevyhnutné zohľadniť aj kritický postoj obžalovaného k spáchanému trestnému činu, ku ktorému sa priznal a opakovane ho úprimne oľutoval, čím dal najavo uvedomenie si nebezpečnosti a protiprávnosti svojho konania. Vyhlásením o vine obžalovaný prijal svoju zodpovednosť za spáchaný trestný čin a neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny, a to bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie o druhu a výške uloženého trestu. Týmto vyjadril svoj negatívny postoj k ním spáchanej trestnej činnosti. Za spáchanie trestného činu je vždy potrebné ukladať jeho páchateľovi individuálny trest v zmysle zásad vyjadrených v § 34 Trestného zákona, pretože je potrebné, aby spoločnosť pôsobila svojou sankciou, ktorú ukladá súd, predovšetkým na páchateľa trestného činu. Dôležité je skúmať pomery páchateľa, a to v celom spektre pôsobenia tejto osoby v minulosti, pretože len tak je možné zabezpečiť, aby trest bol uložený spravodlivo. Ako už bolo vyššie konštatované, u obžalovaného bola zistená prevaha poľahčujúcich okolností v pomere 1:0, vzhľadom k čomu súd, aplikujúc § 38 ods. 3 Trestného zákona, pristúpil k zníženiu hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, a teda ukladal trest v upravenej trestnej sadzbe 0 až 8 mesiacov. Vzhľadom na osobu obžalovaného (človek v produktívnom veku, ktorý je pracovne činný), jeho doterajší spôsob života, postoj k stíhanej trestnej činnosti, okolnosti prípadu, jeho následok, ako aj význam záujmu chráneného Trestným zákonom, ktorý bol konaním obžalovaného ohrozený, je na naplnenie účelu trestu z pohľadu individuálnej a generálnej prevencie zákonným a primeraným trest odňatia slobody na úrovni polovice v súlade so zákonom upravenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu, za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby. Súd tak má za to, že primeraným a zákonu zodpovedajúcim v danom prípade je trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov, ktorá podľa presvedčenia súdu bude pre obžalovaného dostatočnou výstrahou pred jeho ďalším podobným konaním v budúcnosti a umožní súdu sledovať správanie sa obžalovaného a to, či toto druhé odsúdenie malo na osobu obžalovaného výchovný účinok, pretože pri tomto type ohrozovacích trestných činov je preventívny efekt trestu rozhodujúci. Berúc do úvahy o. i. aj okolnosti spáchania činu, vrátane miesta a spôsobu jeho spáchania a mieru rizika porušenia záujmu chráneného Trestným zákonom, súd obžalovanému neuložil trest odňatia slobody blízko spodnej hranice, ani v dolnej polovici v súlade so zákonom upravenej trestnej sadzby, ale v jej strede, a to v trvaní štyroch mesiacov. Zvolený spôsob trestania je podľa názoru súdu na jednej strane dostatočne prísny, no zároveň obžalovanému umožní naďalej pracovať a finančne zabezpečovať seba, prípadne iné osoby na neho odkázané. U obžalovaného, ktorý nie je kriminálne narušenou osobou, je súd toho názoru, že práve zvolený druh podmienečného trestu odňatia slobody, za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti, je spôsobilý výchovne pôsobiť na obžalovaného a dať mu možnosť preukázať, že sa zo svojho zlyhania poučil a vie byť platným členom spoločnosti. Berúc do úvahy okolnosti uvedené v § 34 ods. 1 až ods. 4 Trestného zákona, ako aj osobu obžalovaného, tak súd dospel k záveru, že tak v oblasti generálnej, ako aj z hľadiska individuálnej prevencie, bude v prejednávanej veci účel trestu dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov. V nadväznosti na konštatované je potrebné uviesť, že na trest, ako na sankciu za spáchanie trestného činu, je potrebné nazerať v jeho komplexe. V prejednávanej trestnej veci bol obžalovanému súčasne s trestom odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu súdom uložený tiež trest zákazu činnosti. Účelom trestu zákazu činnosti je predovšetkým zabrániť opakovaniu trestného činu, teda vyradiť páchateľa z možnosti vykonávať činnosť (vedenie motorových vozidiel), na výkon ktorej
treba osobitné povolenie (vodičské oprávnenie). Keďže sa obžalovaný ako vodič dopravného prostriedku opätovne dopustil trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona, súd pri ukladaní trestu zákazu činnosti aplikoval § 61 ods. 3 Trestného zákona, a ukladal obžalovanému trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v § 61 ods. 2 Trestného zákona. Vyššie uvedené predchádzajúce odsúdenie obžalovaného za protiprávne konanie obdobnej povahy našlo osobitne odraz práve vo výmere uloženého trestu zákazu činnosti. Pokiaľ ide aj o individuálnu prevenciu, súd má za to, že trest zákazu viesť motorové vozidlá v trvaní 5 (päť) rokov a 7 (sedem) mesiacov je trestom zodpovedajúcim účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona. Trest v takejto výmere považoval súd predovšetkým vzhľadom na namerané množstvo alkoholu v dychu obžalovaného, celkovú závažnosť a nebezpečnosť jeho konania pre spoločnosť a priestupkovú minulosť na úseku cestnej premávky, za potrebný na účinnú ochranu spoločnosti, najmä ostatných účastníkov cestnej premávky. Uloženie trestu, ako aj jeho výmera sú úmerné osobe obžalovaného, jeho postoju k stíhanému skutku a k dodržiavaniu pravidiel cestnej premávky, ako aj miere ovplyvnenia alkoholom, kedy bude na značnú dobu vylúčený z oprávnenia viesť motorové vozidlá, čím bude zabezpečená ochrana ostatných osôb pred ním ako vodičom motorového vozidla, keďže trest zákazu činnosti predstavuje najúčinnejší spôsob ochrany spoločnosti pred stíhaným druhom trestnej činnosti a zároveň bude predstavovať výrazný zásah do bežného života obžalovaného, ktorý ho bude motivovať, aby do budúcnosti viedol riadny život. Dobu zodpovedajúcu uloženej výmere trestu zákazu činnosti súd považuje za dostatočnú na to, aby si obžalovaný, ktorý sa síce kriticky stavia k ním spáchanej trestnej činnosti, do dôsledkov uvedomil závažnosť a nebezpečnosť svojho protiprávneho konania. Nemožno tiež prehliadnuť, že u obžalovaného s poukazom na ustanovenie § 69 ods. 5 Trestného zákona neprichádza do úvahy ani podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti, čo znamená, že obžalovaný musí vykonať trest zákazu činnosti v uloženej výmere bez možnosti jeho skrátenia prostredníctvom žiadosti o podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti. S poukazom na uvedené má súd za to, že uložené druhy trestov v uvedenej výmere zodpovedajú komplexnému zhodnoteniu kritérií stanovených pre ukladanie trestu v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona (spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy) v prejednávanej veci a sú spôsobilé na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Poprad. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.