Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 2T/60/2024 8724010827 11. 12. 2024 Mgr. Lukáš Hvizdoš ECLI:SK:OSPP:2024:8724010827.1
Uznesenie Okresný súd Poprad, samosudcom Mgr. Lukášom Hvizdošom, v trestnej veci obvinených 1/ ml. A. B., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom C. D. E. XXX, XXX XX C. D. E., okres A., 2/ ml. A. F., nar. XX.XX.XXXX v A., C. D. E. XXX, XXX XX C. D. E., okres A., 3/ ml. G. H., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom C. D. E. XX, XXX XX C. D. E., okres A., 4/ ml. I. J., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom C. D. E. XXX, XXX XX C. D. E., okres A., 5/ ml. H. H., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom C. D. E. XX, XXX XX C. D. E., okres A., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. e) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona (obv. 1/ - 3/ a 5/) a prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. e), písm. g) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona (obv. 4/), takto rozhodol: Podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku obžalobu Okresnej prokuratúry Kežmarok č. Pv 623/23/7703-16 zo dňa 27.06.2024, podanú dňa 01.07.2024, na obvinených 1/ ml. A. B., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom C. D. E. XXX, XXX XX C. D. E., okres A., 2/ ml. A. F., nar. XX.XX.XXXX v A., C. D. E. XXX, XXX XX C. D. E., okres A., 3/ ml. G. H., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom C. D. E. XX, XXX XX C. D. E., okres A., 4/ ml. I. J., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom C. D. E. XXX, XXX XX C. D. E., okres A., 5/ ml. H. H., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom C. D. E. XX, XXX XX C. D. E., okres A., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. e) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona (obv. 1/ - 3/ a 5/) a prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. e), písm. g) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona (obv. 4/), na tom skutkovom základe, že dňa 02.08.2023 spoločne po predchádzajúcej vzájomnej dohode vošli do lesného porastu číslo 1282, v lokalite zv. FIOF, na parcelu registra KN-E číslo 1093, nachádzajúceho sa v katastrálnom území obce C. D. E., okr. A., ktorá patrí do lesného pôdneho fondu, obvinení ml. A. F., ml. A. B. a ml. H. H. si so sebou vzali sekery a po vojdení do porastu, kde po nájdení drevnej hmoty borovice lesnej /Pinus sylvestris/ o celkovej dĺžke 13,8 m stredovom priemere 42 cm a celkovom objeme drevnej hmoty 1,77 m3, ktorá už bola zrúbaná, začali rúbať prinesenými sekerami na menšie kusy, ktoré chceli následne odniesť do miesta trvalého bydliska v úmysle použiť drevo na kúrenie, sekery si medzi sebou striedali, pričom boli prichytení hliadkou polície, čím takto spôsobili pre C. E. K. D. so sídlom E. L. M. XX, IČO XXXXXXXX škodu krádežou drevnej hmoty v sume 183,50 Eur, a obv. ml. I. J. sa skutku dopustil aj napriek tomu, že bol dňa 05.09.2023 postihnutý za spáchanie priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za ktorý mu bola rozhodnutím Okresného úradu, odbor všeobecnej vnútornej správy v Kežmarku sp. zn. OU-KK-OV/S-2024/002846 uložená pokuta v sume 15,- Eur, o d m i e t a a vec vracia prokurátorovi z dôvodu závažných procesných chýb. odôvodnenie: Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal na tunajší súd dňa 01.07.2024 obžalobu pod č. Pv 623/23/7703-16 zo dňa 27.06.2024 na obvinených 1/ ml. A. B., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom C. D. E. XXX, XXX XX C. D. E., okres A., 2/ ml. A. F., nar. XX.XX.XXXX v A., C. D. E. XXX, XXX XX C. D. E., okres A., 3/ ml. G. H., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom C. D. E. XX, XXX XX C. D. E., okres A., 4/ ml. I. J., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom C. D. E. XXX, XXX XX C. D. E., okres A.,
5/ ml. H. H., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom C. D. E. XX, XXX XX C. D. E., okres A., pre skutok uvedený vo výrokovej časti uznesenia, ktorý právne kvalifikoval ako krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. e) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona (obv. 1/ - 3/ a 5/) a prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. e), písm. g) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona (obv. 4/). Podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku, obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s výnimkou obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu. Podľa § 95 ods. 1 Trestného zákona, mladistvý mladší ako pätnásť rokov, ktorý v čase spáchania činu nedosiahol takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestne zodpovedný. Podľa § 2 ods. 9 veta prvá Trestného poriadku, každý, proti komu sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu. Podľa § 35 ods. 1 Trestného poriadku, zákonný zástupca obvineného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, je oprávnený obvineného zastupovať, najmä zvoliť mu obhajcu, robiť za neho návrhy, podávať za neho žiadosti a opravné prostriedky; je tiež oprávnený zúčastniť sa na tých úkonoch, na ktorých sa podľa zákona môže zúčastniť obvinený. V prospech obvineného môže zákonný zástupca tieto práva vykonať aj proti vôli obvineného. Podľa § 234 ods. 1 veta prvá Trestného poriadku, ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd a zároveň o všetkých opravných prostriedkoch uplatnených v prípravnom konaní obvineným alebo poškodeným už bolo príslušným orgánom právoplatne rozhodnuté alebo boli týmto orgánom podľa tohto zákona vybavené inak, prokurátor podá obžalobu príslušnému súdu, pripojí k nej spisy, ich prílohy a dôkazné predmety. Podľa § 337 Trestného poriadku, v konaní proti mladistvému treba čo najdôkladnejšie zistiť aj stupeň rozumového a mravného vývoja mladistvého, jeho povahu, pomery a prostredie, v ktorom žil a bol vychovávaný, jeho správanie pred spáchaním činu, z ktorého je obvinený, a po ňom a iné okolnosti dôležité pre voľbu prostriedkov vhodných na jeho nápravu, najmä na posúdenie, či má byť nariadená ochranná výchova mladistvého. Zisťovanie pomerov mladistvého sa uloží aj orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a obci. Podľa § 338 ods. 2 Trestného poriadku u mladistvého, ktorý v čase činu neprekročil pätnásty rok svojho veku, treba vždy skúmať, či bol spôsobilý rozpoznať protiprávnosť činu a či bol spôsobilý ovládať svoje konanie. V rámci preskúmania obžaloby podľa § 241 Trestného poriadku konajúci súd dospel k záveru, že v prípravnom konaní, ktoré predchádzalo podaniu obžaloby, došlo zo strany orgánov činných v trestnom konaní k závažným procesným chybám, najmä k porušeniu práva na obhajobu, pričom k týmto záverom súd dospel na základe nasledovných skutkových a právnych úvah. Právo na obhajobu v jeho najzákladnejšej podobe znamená nevyhnutnosť zabezpečiť práva obvineného tak, aby v konaní boli objasnené aj všetky skutočnosti svedčiace v prospech obvineného. V kontradiktórnom konaní je povinnosťou procesných strán obstarávať a vykonávať dôkazy a súdu prislúcha úloha arbitra hodnotiaceho predkladané dôkazy bez toho, aby napomáhal niektorej procesnej strane, čo by viedlo k porušeniu princípu rovnosti strán v konaní pred súdom a spravodlivého procesu. Dôkazná povinnosť v kontradiktórnom procese zaťažuje vyšetrovacie orgány. Prenášať túto povinnosť na súd je neprípustné. Je povinnosťou všetky známe okolnosti potrebné na posúdenie prípadnej trestnoprávnej zodpovednosti obvineného objasniť už v prípravnom konaní, a to v takom rozsahu, ktorý nevyvoláva pochybnosti o dôvodnosti postavenia obvineného pred súd.
Z trestného spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T/60/2024, ako aj z lustrácie v registri obyvateľov, vyplýva, že 2/ ml. obvinený A. F. sa narodil dňa XX.XX.XXXX, pričom skutku v predmetnej veci sa mal dopustiť dňa 02.08.2023. V dobe spáchania skutku tak mal mať 14 rokov, 8 mesiacov a 26 dní. Keďže u osôb mladších ako pätnásť rokov je rozumová a vôľová vyspelosť rôzna, je zákonom obligatórne a špecificky stanovená povinnosť orgánov činných v trestnom konaní skúmať v prípravnom konaní u osôb mladších ako pätnásť rokov a starších ako štrnásť rokov sociálne pomery, rozumovú vyspelosť a schopnosť ovládať svoje konanie tzv. príčetnosť mladistvého páchateľa. Z vyšetrovacieho spisu OR PZ Kežmarok sp. zn. ORP-440/KK-KK-2023 vyplýva, že v tomto sa nenachádza znalecký posudok znalca z odboru psychiatria, ktorým by bolo skúmané, či 2/ ml. obvinený A. F., ktorý neprekročil 15. rok svojho veku v čase spáchania skutku, bol znalecky skúmaný ohľadom spôsobilosti rozpoznať protiprávnosť činu, resp. spôsobilosti ovládať svoje konanie. Orgány činné v trestnom konaní (polícia a prokuratúra) nevenovali náležitú pozornosť a nevyriešili otázku príčetnosti 2/ ml. obvineného A. F. ako základnej podmienky trestnej zodpovednosti, pričom individuálna duševná vyspelosť je korektívom na ustanovenie trestnej zodpovednosti mladistvých. Orgány činné v trestnom konaní pri objasňovaní predmetnej trestnej veci nepostupovali v súlade s § 338 ods. 2 Trestného poriadku a náležite neobjasnili príčetnosť 2/ ml. obvineného A. F. ako základnej podmienky jeho trestnej zodpovednosti. V prípravnom konaní nebolo skúmané, či obvinený v čase spáchania činu bol spôsobilý rozpoznať protiprávnosť činu a ovládať ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. Táto otázka nebola pred podaním obžaloby preskúmaná znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria. Znalecké dokazovanie pri vekovej kategórii mladistvých mladších ako 15 rokov a starších ako 14 rokov má byť vykonané obligatórne. Ustanovenie § 95 ods. 1 Trestného zákona upravuje tzv. podmienenú trestnú zodpovednosť alebo tzv. podmienenú príčetnosť. Príčetnosť je jedna z významných podmienok trestnej zodpovednosti. Koncepcia podmienenej trestnej zodpovednosti sa odvíja od dosiahnutia mravnej a intelektuálnej vyspelosti mladistvého v čase spáchania činu. Trestná zodpovednosť je podmienená dosiahnutím určitého stupňa rozumovej aj mravnej vyspelosti a bez dosiahnutia tohto stupňa, trestnú zodpovednosť nemožno vyvodzovať. Rozumová a mravná vyspelosť má dve zložky, vzájomne sa ovplyvňujúce, tvoriace jeden celok. Vyspelosť sa posudzuje vzhľadom na konkrétny trestný čin. Nedostatok požadovanej úrovne vyspelosti sa premieta do rozpoznávacej, resp. ovládacej schopnosti jedinca. Koncepcia trestnej zodpovednosti mladistvých je vybudovaná jednak na princípe absolútnej trestnej zodpovednosti identifikovanej v § 22 a § 23 Trestného zákona, vzťahujúcich sa v plnom rozsahu aj na mladistvých páchateľov a súčasne na princípe podmienenej trestnej zodpovednosti. Spoločným menovateľom kritérií absolútnej nepríčetnosti uvedených v § 23 Trestného zákona a relatívnej nepríčetnosti špecifikovaných v § 95 ods. 1 Trestného zákona je absencia ovládacej alebo rozpoznávacej schopnosti (alebo oboch týchto zložiek súčasne), pričom pri § 95 ods. 1 Trestného zákona ide o deficit vzniknutý absenciou požadovaného stupňa rozumovej a mravnej vyspelosti bez bližšieho špecifikovania dôvodu vzniku takejto situácie. Rozumová a mravná vyspelosť bezprostredne súvisia s procesom dospievania, ktorý je u každého mladistvého individuálny. Ak Trestný poriadok vyžaduje podľa § 338 u mladistvého, ktorý v čase činu neprekročil pätnásty rok svojho veku, povinnosť vždy skúmať, či bol spôsobilý rozpoznať protiprávnosť činu a či bol spôsobilý ovládať svoje konanie, tak je to z toho dôvodu, aby už orgány činné v trestnom konaním mali odborne zodpovedanú otázku o možnej okolnosti vylučujúcej trestnú zodpovednosť - o prípadnej nepríčetnosti. Záver o úrovni rozumovej a mravnej vyspelosti mladistvého a jej vplyvu na schopnosť tejto osoby ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho protiprávnosť možno urobiť len na podklade znaleckého posudku vypracovaného znalcom, a to psychiatrom. Orgány činné v trestnom konaní nemôžu prenášať na súd svoje povinnosti vyplývajúce im z § 338 Trestného poriadku (vyšetrenie duševného stavu mladistvého obvineného) a ponechať na súde, aby sa až tento vysporiadal s otázkou príčetnosti obvineného, vrátane obstarania a vykonania dôkazov k tomu smerujúcich. Uvedený postup predstavuje závažnú procesnú chybu a porušenie práva obvineného na obhajobu. V súčasnosti absentuje relevantné znalecké dokazovanie, ktoré by zodpovedalo otázku, či obvinený vo vzťahu k stíhanému trestnému činu vzhľadom na svoju úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti v čase jeho spáchania, mohol rozpoznať jeho protiprávnosť a ovládať svoje konanie. Absencia takéhoto obligatórneho podkladu pre rozhodnutie predstavuje nielen porušenie ustanovenia § 338 Trestného poriadku, ale má za následok nedostatočné objasnenie jedného z predpokladov trestnoprávnej zodpovednosti 2/ ml. obvineného A. F.. Nevyšetrenie duševného stavu obvineného súd
považuje za závažné nedodržanie formálnych náležitostí postupu, pokiaľ ide o potrebu vykonania úkonov v prípravnom konaní, ktoré vytvárajú predpoklady na prejednanie veci pred súdom. Súd nemá vzhľadom na priebeh a výsledky prípravného konania dostatočný a spoľahlivý podklad na riešenie základnej otázky, či je 2/ ml. obvinený A. F. postavený pred súd dôvodne. Ide o taký nedostatok, ktorý je prekážkou pre záver o dôvodnosti obžaloby, a ktorý sa nedá odstrániť v konaní pred súdom, a preto je namieste vrátiť vec prokurátorovi na došetrenie. V danej veci významným na posúdenie viny a následne na rozhodnutie vo veci je záver znaleckého posudku, či 2/ ml. obvinený A. F. bol spôsobilý rozpoznať protiprávnosť činu a či bol spôsobilý ovládať svoje konanie, teda vyšetrenie duševného stavu. Postavenie zákonného zástupcu upravuje primárne § 35 ods. 1 Trestného poriadku. Osoba mladistvého obvineného predstavuje v trestnom konaní špecifický subjekt, ktorý si zasluhuje zvýšenú mieru pozornosti a ochranu z dôvodu nízkeho veku, a teda z dôvodu potreby nahrádzať jeho nevedomosť a neskúsenosť osobami kvalifikovanejšími a staršími. Dôvodom osobitnej úpravy je dosiahnutie výchovného účelu trestného konania, zaistenie procesných práv mladistvého s prihliadnutím na jeho vek, nižšiu duševnú zrelosť, ako aj obmedzené možnosti vlastnej obhajoby, a tým minimalizovanie škodlivých vplyvov trestného konania na mladistvého. Aj z tohto dôvodu v prípadoch mladistvých obvinených zakotvil Trestný poriadok možnosť účasti aj zákonného zástupcu v trestnom konaní. Špecifickosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je v tom, že na rozdiel od zákonného zástupcu, tento subjekt je určený len pre konania proti mladistvým. V zmysle odbornej literatúry ide o subjekt s tzv. samostatnými obhajovacími právami a je upravený v § 73 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento orgán vykonáva na rozdiel od zákonného zástupcu mladistvého zverené obhajovacie práva vo vlastnom mene, a nie v mene osoby, proti ktorej sa vedie trestné stíhanie. Z obsahu vyšetrovacieho spisu, ktorý prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok pripojil k podanej obžalobe je zároveň zrejmé, že v prejednávanej trestnej veci neboli dodržané procesné ustanovenia o účasti zákonného zástupcu a orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že zákonným zástupcom a orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately nebolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 23.11.2023. Z obsahu vyšetrovacieho spisu plynie, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo doručené dňa 01.12.2023 ml. obvineným 1/ a 4/ a dňa 04.12.2023 ml. obvinenému 2/ a 3/. Zo zápisnice o výsluchu ml. obvineného 5/ realizovaného dňa 10.05.2024 o 13.00 hod. okrem poučenia a výpovede ml. obvineného plynie i to, že pri tomto výsluchu mu bolo oznámené uznesenie o vznesení obvinenia, aj keď z jeho výsluchu zo dňa 10.05.2024 je možné len vyvodiť záver, že uznesenie o vznesení obvinenia sp. zn. ORP-440/KKKK-2023 zo dňa 23.11.2023 mu bolo oznámené dňa 10.05.2024, keďže v zápisnici za slovami „dňa“ absentuje dátum, teda súd sa môže len domnievať, že uznesenie mu bolo oznámené pri jeho výsluchu dňa 10.05.2024. Trestný poriadok v jednotlivých ustanoveniach priznáva zákonnému zástupcovi a aj orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ako subjektu trestného konania v konaní proti mladistvému celý rad oprávnení a povinností. Podľa § 186 Trestného poriadku sú zákonný zástupca a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately oprávnení v prospech mladistvého obvineného aj proti jeho vôli podávať sťažnosť proti rozhodnutiu daného orgánu, lehota na jej podanie im plynie samostatne. Takisto sa vyjadrujú k vzdaniu sa sťažnosti (§ 176 ods. 3 Trestného poriadku). Právo na doručenie uznesenia vyplýva tiež z ustanovenia § 66 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku a z ustanovenia § 179 ods. 3 Trestného poriadku, a to pre všetkých zákonných zástupcov osôb s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony resp. z ustanovenia § 179 ods. 4 Trestného poriadku pre orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ak je proti uzneseniu možné podať sťažnosť. Z vyšetrovacieho spisu súd nezistil, aby zákonní zástupcovia obvinených boli pozbavení rodičovských práv alebo, aby výkon rodičovských práv a povinností bol obmedzený alebo pozastavený. Súd po preskúmaní veci má za to, že orgány činné v trestnom konaní nekonali aj so zákonnými zástupcami mladistvých obvinených a zástupcom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vo vzťahu k doručovaniu uznesenia o vznesení obvinenia, keďže sa im ani len nepokúsili doručiť uznesenie o vznesení obvinenia. Okrem toho, napriek skutočnosti, že zákonný zástupca obvineného mladistvého má právo zúčastniť sa na úkonoch, na ktorých sa podľa zákona môže zúčastniť obvinený,
z predloženého vyšetrovacieho spisu nevyplýva, že by zákonní zástupcovia ml. obvinených 1/-5/ a zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately boli upovedomení o výsluchu svedkov a svedka poškodeného, kde toto právo im vyplýva z § 213 ods. 1 Trestného poriadku. Je nepochybne porušením práva obvineného mladistvého na obhajobu, ak zákonný zástupca tohto obvineného je postupom povereného príslušníka či vyšetrovateľa de facto vylúčený z prípravného konania vedeného proti jeho dieťaťu. Aj keď obvineným mladistvým 1/-5/ bol v prípravnom konaní ustanovený obhajca, je potrebné uviesť, že zákonný zástupca i zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sú osobami so samostatnými okruhmi oprávnení, ktoré im Trestný poriadok priznáva. Súd preskúmal podanú obžalobu podľa jej obsahu ako aj obsah spisového materiálu a dospel k záveru, že v prípravnom konaní došlo zo strany orgánov činných v trestnom konaní k takým viacerým, vážnym procesným pochybeniam majúcim povahu porušenia práva na obhajobu, ktoré predstavujú závažné procesné chyby nevyhnutne vedúce k postupu podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že zistené procesné nedostatky nemožno konvalidovať v konaní pred súdom, a preto obžalobu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia odmietol. Nakoľko sa v tomto prípade vyskytli také závažné procesné nedostatky, súd ani iným spôsobom postupovať nemohol. Keďže sa vedie spoločné konanie proti obvineným 1/-5/, súd nezistil dôvod na vedenie samostatného konania len voči jednému obvinenému, preto rozhodol o vrátení celej trestnej veci prokurátorovi do prípravného konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor a obvinený podať sťažnosť, a to do 3 (troch) pracovných dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Sťažnosť má odkladný účinok.