Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 21Csp/1/2024 8724200178 20. 05. 2024 JUDr. Alexandra Mochnacká ECLI:SK:OSPP:2024:8724200178.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX A. D., právne zastúpenej: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právnej zastúpenej: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka so sídlom Majerníková 3479/3A, 841 05 Bratislava, IČO: 42 185 190, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.500 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 800,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a . III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súd rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.01.2024 domáhala uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť sumu 1.500,- eur, titulom primeraného finančného zadosťučinenia a náhradu trov konania. 2. Svoj nárok odôvodnila tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 19Csp/93/2021 bola ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľky, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a o určenie neprijateľnosti štyroch zmluvných podmienok, úspešná v celom rozsahu. Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 19Csp/93/2021 zo dňa 25.01.2023 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1CoCsp/17/2023 zo dňa 17.10.2023, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 02.11.2023, súd určil, že úver zo zmluvy o úvere č. 701000450 zo dňa 06.05.210 je bezúročný a bez poplatkov. Zároveň vo výrokoch II., III., IV. a V. určil neprijateľnosť štyroch zmluvných podmienok v Zmluve o úvere č. 701000450 zo dňa 06.05.210, uvedených vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Poukázala na ods. 36 odôvodnenia cit. rozsudku, ods. 37, ods. 38, ods. 39, ods. 40, ods. 41, ods. 43, ods. 45, ods. 46, ods. 47. Ako spotrebiteľka si uplatnila primerané finančné zadosťučinenie za porušenie jej spotrebiteľských práv, ktoré bola nútená brániť v základnom konaní. Poukázala na primerané finančné zadosťučinenie so sankčnou a odradzujúcou funkciou, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má aj funkciu relutárnu, ktorá predstavuje obohatenie spotrebiteľa vo výške priznaného primeraného finančného zadosťučinenia proti dodávateľovi za to, že spotrebiteľ podstúpil súdne konanie, v ktorom bol ako spotrebiteľ na súde úspešný. Nakoľko, ako spotrebiteľka úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde, bola tým splnená hypotéza § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Primerané finančné zadosťučinenie
vo vzťahu k určeniu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru si uplatnila vo výške 300,- eur. Vo vzťahu k štyrom v základnom konaní judikovaným neprijateľným zmluvným podmienkam, si uplatnila primerané finančné zadosťučinenie za každú vo výške 300,- eur, spolu vo výške 1.200,- eur. Rozsah porušenia spotrebiteľského práva je zodpovedaný v rozsudku základnej veci, spolu 1.500 eur. 3. Žalovaná vo svojom podaní doručenom súdu dňa 26.01.2024 uviedla, že neuznáva uplatnený nárok na finančné zadosťučinenie ani čo do dôvodu a výšky. Nijakým relevantným spôsobom žalobkyňa neodôvodnila vznesený nárok na finančné zadosťučinenie. Je toho názoru, že žalobkyni finančné zadosťučinenie neprislúcha, nakoľko neexistuje žiaden relevantný dôvod na jeho priznanie. Žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie finančného zadosťučinenia, žalobkyni nevznikla. Poukázala na to, že bola to žalobkyňa, ktorá ako prvá porušila svoje povinnosti, keďže si neplnila záväzky, ku ktorým pristúpila. Uviedla, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 300,- eur a žiadala, aby súd posúdil konkrétne okolnosti týkajúceho sa vzťahu medzi procesnými stranami preneseným do hmotnoprávneho vzťahu. Mala za to, že nepostačuje všeobecná konštatácia funkcie primeraného finančného zadosťučinenia a žalobkyňa neodôvodnila jasne a určito skutkové okolnosti týkajúce sa záväzkovo právneho vzťahu medzi nimi. Poukázala na zjavné zneužitie práva, ktoré nemá používať právnu ochranu. Poukázala na to, že žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy o úvere potvrdila podpisom zmluvné podmienky, prehlásila, že si zmluvu prečítala a túto uzatvorila vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok. Uviedla, že žalobkyňa výšku požadovanej náhrady finančného zadosťučinenia nijako neodôvodnila. 4. Na pojednávanie dňa 20.05.2024 sa dostavil právny zástupca žalobkyne, ktorý zotrval na požadovanom nároku. Na pojednávanie sa nedostavila žalovaná ani jej právna zástupkyňa, ktorí ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní a žiadali, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). 5. Vykonaným dokazovaním, najmä listinnými dôkazmi: Rozsudok OS PP č.k. 19Csp/93/2021-108 zo dňa 25.01.2023, Rozsudok KS PO č.k. 1CoCsp/17/2023-152 zo dňa 17.10.2023, súd zistil skutkový stav vo veci: 6. V pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 19Csp/93/2021 bola ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľky, žalovaný ako dodávateľ o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a o určenie neprijateľnosti štyroch zmluvných podmienok, úspešná v celom rozsahu. Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 19Csp/93/2021 zo dňa 25.01.2023 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1CoCsp/17/2023 zo dňa 17.10.2023, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 02.11.2023, súd určil, že úver zo zmluvy o úvere č. 701000450 zo dňa 06.05.210 je bezúročný a bez poplatkov. Zároveň vo výrokoch II., III., IV. a V. určil neprijateľnosť štyroch zmluvných podmienok v Zmluve o úvere č. 701000450 zo dňa 06.05.210, uvedených vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. 7. Okresný súd Poprad v rozsudku č.k. 19Csp/93/2021-108 zo dňa 25.01.2023 v bode uviedol: - v odseku 36: „Predmetná Zmluva, z ktorej žalobkyňa odvíja svoj nárok uplatnený žalobou v prebiehajúcom súdnom konaní neobsahuje viaceré zákonné náležitosti. Ako už súd aj vyššie uvádza, obsahuje len výšku úroku, výšku príslušného poplatku, počet a výšku splátok, začiatok splácania a identifikačné údaje zmluvných strán.“ - v odseku 37: „Podľa § 4 ods.3 zákona č. 258/2001 Z. z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.“ - v odseku 38: „K bezúročnosti a bezpoplatkovosti súd zhodne so žalobkyňou poukazuje na rozsudky Krajského súdu Prešov, sp. zn. 9Co/143/2017, z 1.3.2018; sp. zn. 17Co/50/2015, zo 6.8.2015; sp. zn. 18Co/180/2015, zo 16.5.2016; sp. zn. 20Co/195/2016, z 27.7.2017; sp. zn. 24Co/6/2019, z 27.6.2019. Ide o rozhodnutia týkajúce sa zmlúv uzavretých v dobe, keď bola uzavretá Zmluva aj v tejto veci, a to v kontexte s citovanou právnou úpravou. Z tohto dôvodu súd prvým výrokom rozsudku určil, že úver zo Zmluvy je bezúročný a bez poplatkov.“
- v odseku 39: „Pokiaľ ide o poplatok uvedený v Zmluve, aj tento je notoricky známou neprijateľnou zmluvnou podmienkou a opäť súd zhodne so žalobkyňou príkladmo poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 17CoCsp/20/2021, z 29.9.2021: - odôvodnenie 8.: „Pokiaľ ide o dojednanie poplatku za poskytnutie úveru, k tomuto odvolací súd uvádza, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. V predmetnom prípade dojedanie o poplatku bolo žalovaným v zmluve predformulované, žalobca nemohol znenie, obsah predmetnej podmienky ovplyvniť. Zmluvná podmienka upravujúca poplatok za poskytnutie úveru tak nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), preto podlieha prieskumu v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aj vo vzťahu k určeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky odvolací súd konštatuje správne skutkové aj právne závery prvoinštančného súdu. Ako uviedol prvoinštančný súd, dojednanie poplatku za úkony bližšie nešpecifikované je ustanovením vágnym a neúmerne vysokým. Celý poplatok predstavuje navýšenie istiny úveru o 85,50 % a sporné 2/3 a 57 % istiny, t.j. o 454,09 eura. Vzhľadom na to, že niet dôkazu o tom, že žalobca bol s touto podmienkou riadne oboznámený, poplatok nie je špecifikovaný, nie je uvedené, aké náklady mal žalovaný s vypracovaním a uzavretím zmluvy, aké mal náklady na administratívu. Uvedené dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi spotrebiteľom a dodávateľom v neprospech spotrebiteľa, preto podľa § 53 ods. 1 OZ správne prvoinštančný súd vyhlásil túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú.“ - v odseku 40: „Pokiaľ ide o zmluvné podmienky uvedené vo VP v bode 04., v časti: „V prípade, ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou sedem dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do rúk mandatára v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 15 EUR (421,89 SKK) za každý jeden prípad omeškania“, v časti:“ Dlžník má možnosť uhradiť štyri po sebe idúce splátky, prípadne len časti po sebe štyroch idúcich splátok, v oboch prípadoch spolu so zmluvnou pokutou vo výške 30 EUR (903,78 SKK)“, v časti: “Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 4 EUR (120,50 SKK) ako paušálnu náhradu nákladov a administratívy s tým spojenej do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu“, aj tieto sú nesporne neprijateľné, čo už takisto súdy konštatovali, a to napr. v právoplatnom rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. 29Csp/78/2018, z 25.2.2019; v rozsudku Krajského súdu Prešov, sp. zn. 7Co/101/2018, z 28.11.2018, najmä odôvodnenie v bode 40., v rozsudku Krajského súdu Prešov, sp. zn. 1CoCsp/11/2021, z 28.9.2021.“ - v odseku 41: „Rovnakej povahy, ako sú vyššie uvedené sankcie v bode 04 VP, je aj zmluvná podmienka v bode 06 VP: „Dlžník je povinný v prípade porušenia svojich zmluvných povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 312 EUR (9 399,30 SKK), ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonaním úkonov smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka.“ - v odseku 43: „Neprijateľnou je tiež zmluvná podmienka pod bodom 06. VP, v časti: „Dlžník sa rovnako zaväzuje uhradiť veriteľovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim z tejto zmluvy, a to najmä, však nie výlučne, trovy mediácie, trovy rozhodcovského konania, súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia veriteľa v týchto konaniach a iné veriteľom preukázateľné vynaložené náklady, pri uplatňovaní svojich práv.“ - v odseku 45: „Neprijateľnou je aj tá časť VP, obsiahnutých v bode 06. VP, podľa ktorých: „Zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok, dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške určenej v § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v platnom znení.“ - v odseku 46: „Neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky súvisí s neprijateľnosťou zmluvnej podmienky, obsiahnutou v bode 17. VP: „Zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.“ - v odseku 47: „Aj táto zmluvná podmienka je notoricky známou neprijateľnou zmluvnou podmienkou, naprieč všetkými nebankovými subjektami, ktoré na úverovom trhu pôsobili, alebo aj pôsobia. Vo vzťahu k žalovanému možno v zhode so žalobkyňou poukázať na rozsudok o určení neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky, vydaný Okresným súdom Žiar nad Hronom, vo veci sp. zn. 5C/58/2015, zo 6.5.2015, potvrdený rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 15Co/716/2015, z 10.2.2016: „Zmluvný vzťah účastníkov, o ktorom niet pochýb že je spotrebiteľským vzťahom, sa vždy riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nemôže sa riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka, ako to potvrdzuje aj prijatá novela Občianskeho zákonníka v zmysle zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene a doplnení iných zákonov zo dňa 25.03.2014, ktorá odstránila nejednotnosť v rozhodovaní súdov v tom, že jednoznačne stanovila, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Potom nemôže v rozpore s takýmto ustanovením byť a neplatná je uzavretá dohoda o voľbe Obchodného zákonníka medzi účastníkmi spotrebiteľského právneho vzťahu. Nakoľko právny predpis zákon č. 102/2014 Z. z., ktorého je táto novela súčasťou, neobsahuje prechodné ustanovenia, to znamená, že od jej účinnosti - od 1.apríla 2015 sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Za existujúcich okolností okresný súd správne vyhodnotil takúto dohodu ako neprijateľnú podmienku“. V danom prípade ide o spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Aplikácia Obchodného zákonníka by prichádzala do úvahy len vtedy, ak by to bolo pre spotrebiteľa výhodnejšie. Tu možno poukázať poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 402/2013, zo dňa 19.6.2013. Keďže výlučne spravovanie záväzkového vzťahu ustanoveniami Obchodného zákonníka by bolo pre žalobkyňu ako spotrebiteľku nevýhodnejšie, táto zmluvná podmienka vytvára materiálnu disproporciu v jej neprospech podľa § 53 ods. 1 OZ, pretože sa týmto vopred vzdáva svojich zákonných práv a zhoršuje si tým svoje zmluvné postavenie ako to predpokladá § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v súvislosti s § 52 ods. 2 a § 39 OZ. Navyše takisto nejde o jej individuálne dojednanie a ide o stav podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka.“ 8. Na zistený skutkový stav súd aplikoval uvedenú právnu úpravu: 9. Podľa § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. 10. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) cit. zákona, predávajúci nesmie upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3. 11. Podľa § 10 cit. zákona, kontrolu použitia nekalej obchodnej praktiky môže uskutočniť aj tvorca kódexu správania alebo osoby alebo združenia prostredníctvom tvorcu kódexu správania. Takúto činnosť možno vykonať nezávisle od súdnych konaní alebo správnych konaní. 12. Podľa § 9 písm. e) cit. zákona, pri určení, či sa v agresívnej obchodnej praktike používa obťažovanie, nátlak vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraný vplyv, berie sa do úvahy hrozba podniknúť kroky, ktoré nemožno podniknúť legálne. 13. Podľa § 215 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. 14. Predmetný nárok si uplatnila žalobkyňa ako spotrebiteľka titulom primeraného finančného zadosťučinenia za porušenie jej spotrebiteľských práv, ktoré bola nútená brániť v základnom konaní. Nakoľko, ako spotrebiteľka úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde, bola tým splnená hypotéza § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Primerané finančné zadosťučinenie vo vzťahu k určeniu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru si uplatnila vo výške 300,eur. Vo vzťahu k štyrom v základnom konaní judikovaným neprijateľným zmluvným podmienkam, si uplatnila primerané finančné zadosťučinenie za každú vo výške 300,- eur, spolu vo výške 1.200,eur. Rozsah porušenia spotrebiteľského práva bol zodpovedaný v rozsudku základnej veci. Spolu tak uplatnila žalobkyňa sumu 1.500 eur, titulom úspešného uplatnenia (bránenia) svojich spotrebiteľských práv v spore vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 19Csp/93/2021, v konaní o určenie, že úver je bezúročný a bezpoplatkov a o určenie neprijateľných zmluvných podmienok. 15. Pri dôvodnosti uplatneného nároku na priznanie finančného zadosťučinenia vzal súd do úvahy nielen tú skutočnosť, že neprijateľná zmluvná podmienka (v tomto prípade štyri), neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, je spôsobilá negatívne zasiahnuť do majetkovej sféry spotrebiteľa a potenciálne ohroziť jeho sociálny či rodinný život, ale zohľadnil aj postoj spotrebiteľa, ktorý sa aj napriek jeho postaveniu slabšej zmluvnej strany vo vzťahu k dodávateľovi rozhodol brániť svoje spotrebiteľské práva a prispel tak k dosiahnutiu vyššej kvality života, mysliac pri tom na to, že vďaka
žalobcovi vyšlo najavo, že dodávateľ uzatvára formulárové zmluvy o úvere so spotrebiteľmi, v rámci ktorých používa zmluvnú podmienku v totožnom, neprijateľnom znení. Je na mieste, aby spotrebitelia poukazovali na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. 16. Za stavu, keď vyššie uvedeným právoplatným rozsudkom došlo v konečnom dôsledku k vyhoveniu žalobe spotrebiteľa voči dodávateľovi v dôsledku prijatých záverov, že dodávateľ predložil spotrebiteľovi spotrebiteľskú zmluvu, ktorá obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýbali jej podstatné náležitosti, v dôsledku čoho je poskytnutý spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. 17. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z. z., či už v pôvodnom alebo terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. 18. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa alebo podľa osobitných predpisov, ktorými sú predpisy na ochranu spotrebiteľa. 19. Podľa názoru súdu uvedený nárok žalobkyne je teda daný, ak dodávateľ porušil osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, zákon o spotrebiteľských úveroch, o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované zákonné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý tieto osobitné právne normy nerešpektuje. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/389/2015, zo dňa 14.09.2016, v ktorom tento súd uviedol, že v súvislosti s ustanovením § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia alebo povinnosti, napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. Podmienka úspešného uplatnenia práva spotrebiteľa namietať v konaní pred súdom porušenie práva alebo povinnosti (§ 3 ods.5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších zmien a doplnení a osobitnými predpismi), je splnená aj vtedy, keď súd v inom konaní konštatoval toto porušenie pri rozhodovaní o predbežnej otázke (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.05.2022, sp. zn. 3Cdo/31/2020). 20. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie svojich práv ustanovených osobitným predpisom v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 19Csp/93/2021, v dôsledku čoho bolo konštatované porušenie niekoľkých práv, čo vyplýva z rozsudku súdu základného konania, teda citovaných odsekov 36, 37, 38, 39, 40, 41, 43, 45, 46, 47 dôsledkom čoho bolo žalobe žalobkyne vyhovené. 21. Súd má teda za to, že pokiaľ bola žalobkyňa úspešná v predchádzajúcom spore, v ktorom mala postavenie spotrebiteľky, základ nároku je daný. 22. Pokiaľ ide o samotnú výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určení súd vychádzal z toho, že finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Finančné zadosťučinenie je potrebné nevnímať ako kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu spotrebiteľovi a tiež ako odmenu pre žalobcu ako spotrebiteľa, ktorý privodil vyhlásenie rozsudku, ktorým sa sledujú rovnaké účinky ako opatrenia orgánov dohľadu, ktorých sankcie by boli neporovnateľne prísnejšie. Na druhej strane však nemôže predstavovať neprimerané obohacovanie spotrebiteľov. Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné tiež prihliadať na okolnosti prípadu, konkrétne zo závažnosti porušenia práva či povinnosti voči
spotrebiteľovi, intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu. 23. Súd preto zohľadnil všetky uvedené kritéria ako na strane žalobkyne aj žalovanej. Súd dal za pravdu žalobkyni, že v jej prípade došlo k porušeniu spotrebiteľských práv pri jednom úvere dokonca niekoľkokrát. Žalovaná ako subjekt podnikajúci v oblasti poskytovania úverov má poznať zákonnú úpravu poskytovania úverov. 24. Pri určení výšky priznaného finančného zadosťučinenia súd je toho názoru, že primeraná povahe a rozsahu porušení práv žalobkyne je suma 800,- eur. Prisúdená suma zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľke satisfakciu a odradí dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľom. Súd mal za to, že ak by neexistovala ochrana spotrebiteľa v pôvodnom konaní, musel by zaplatiť v pôvodnom konaní napr. aj zmluvné pokuty, náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy. Pôvodným konaním bola spôsobená ujma žalobkyni tým, že znášala stav právnej neistoty až do právoplatného rozhodnutia vo veci v pôvodnom konaní. Žalobkyňa bola vystavená právnej neistote a zo strany žalovanej jej bola poskytnutá vadná služba, pričom za porušenie spotrebiteľských práv zodpovedá žalovaná. Podľa názoru súdu priznané primerané finančné zadosťučinenie nevybočuje z rámca primeranosti a judikatúry Krajského súdu v Prešove. Zároveň v tomto prípade nešlo o ojedinelé a výnimočné protiprávne konanie zo strany žalovaného. 25. Práva žalobkyne boli bezpochyby porušené, keďže o tom svedčí úspech v spore v základnom konaní a už toto vytvára právny rámec pre uplatnenie si nároku na primerané finančné zadosťučinenie. Pri nepeňažných nárokoch (určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky), z ktorých nevyplýva výška finančného plnenia, by kritériom posudzovania primeranosti mala byť recidíva porušovania spotrebiteľského práva s tendenciou zvyšovania primeraného finančného zadosťučinenia pri zistení opätovného, opakovaného porušenia spotrebiteľského práva. Podľa súdu primeranosť priznanej sumy 800,- eur je vzhľadom najmä na postoj žalovanej, množstvo a intenzitu porušenia spotrebiteľských noriem evidentne daná. Žalovaná nechce niesť akúkoľvek zodpovednosť za porušenie svojich zákonných povinností. 26. Primerané finančné zadosťučinenie, má plniť všetky funkcie ochrany spotrebiteľa v zmysle § 3 ods. 5 a § 4 ods. 2, 10 a § 9 písm. e) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Spotrebiteľ má právo žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. V tomto prípade žalovaná ako dodávateľ. Hypotéza citovanej právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. 27. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy. Teda súd mal za to, že na úspešné uplatnenie práva postačuje aj to, keď spotrebiteľ vyjadrí nesúhlas s uplatnenou pohľadávkou. 28. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 29. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná (výška plnenia závisela od úvahy súdu, preto plný úspech je daný úspechom v základe nároku) a preto má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% 30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal plnú náhradu trov konania. Podľa tohto ustanovenia môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške. Ide o prípady, ak výška nároku závisí od úvahy súdu, čo je prípad prejednávanej veci. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia, nie čo do základu uplatneného nároku.
Aj v súčasnosti podľa ust. § 255 CSP v spojení s čl. 3 a čl. 4 ods. 2 CSP sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. 32. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.