Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 26P/13/2024 8724200624 30. 07. 2024 JUDr. Zuzana Salajová ECLI:SK:OSPP:2024:8724200624.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad, sudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou, v právnej veci navrhovateľky: A. B., C. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. F., G. H. XX/XX, proti manželovi: I. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. F., G. H. XX/XX, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k mal. deťom: J. B., nar. XX. XX. XXXX a K. B., nar. XX. XX. XXXX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, soc. vecí a rodiny Kežmarok, takto rozhodol: I. Manželstvo navrhovateľky A. B., C. D., nar. XX. XX. XXXX a manžela I. B., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté 23. 07. 2021 vo Veľkej Lomnici, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Veľká Lomnica vo zväzku 8, ročník 2021, strana 201, poradové číslo XX, rozvádza. II. Zveruje mal. deti J. B., nar. XX. XX. XXXX a K. B., nar. XX. XX. XXXX, do osobnej starostlivosti matky A. B.. III. Matka je oprávnená a povinná zastupovať maloleté deti v bežných veciach a spravovať ich majetok. IV. Otec I. B. je povinný prispievať na výživu maloletej J. B. sumou 100 eur mesačne a na výživu maloletej K. B. sumou 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke, odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. V. Styk otca s mal. deťmi neupravuje. VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovateľka/manželka podala 09. 02. 2024 na tunajší súd návrh na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k mal. deťom. 2. Podaný návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzavreli manželstvo dňa 23. 07. 2021 a je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Veľká Lomnica, zväzok 8, ročník 2021, strana 201, poradovým číslom XX. U oboch manželov ide o prvé manželstvo. S odporcom sa zoznámili v roku 2019. Po čase sa manžel nasťahoval k jej rodičom a bývali spolu. Dňa XX. XX. XXXX sa im narodila dcéra J.. Keď bývali u rodičov navrhovateľky z času na čas sa pohádali. Dňa XX. XX. XXXX sa im narodila dcéra K.. Manžel navrhovateľke pomáhal so starostlivosťou o spoločné deti. Akonáhle sa preťahovali do svojho domu manžel začal po čase požívať alkoholické nápoje so svojimi kamarátmi a starostlivosť o mal. deti, odporcove sestry a domácnosť zostala na navrhovateľke. V náhradnej osobnej starostlivosti majú s manželom zverené aj odporcove sestry J. a F., o ktoré sa navrhovateľka stará sama. Navrhovateľka
požiadala súd, aby ich spoločné deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti a zaviazal odporcu platiť výživné na obe maloleté deti. Navrhovateľka nemá záujem na ďalšom zotrvaní manželstva. 3. K návrhu pripojila sobášny list a rodné listy mal. J. I. K.. 4. Uznesením č. k. 26P/13/2024 - 18 z 26. 03. 2024 súd ustanovil za kolízneho opatrovníka Úrad práce, soc. vecí a rodiny Kežmarok maloletým deťom: J. B., nar. XX. XX. XXXX a K. B., nar. XX. XX. XXXX, na zastupovanie v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod spisovou značkou 26P/13/2024. 5. Manžel sa k podanému návrhu nevyjadril. 6. Na informatívnom stretnutí konanom 07. 05. 2024 navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu. Manžel sa na informatívne stretnutie nedostavil. 7. Súd nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnila navrhovateľka a kolízna opatrovníčka mal. detí. Na pojednávanie sa nedostavil manžel, u ktorého súd mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané a ktorý svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania. 8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom zástupkyne procesného opatrovníka mal. detí a oboznámením sa s obsahom spisu, a to návrhom, sobášnym listom účastníkov, rodnými listami mal. detí, správou ÚPSVaR Kežmarok o prešetrení pomerov z 30. 04. 2024, zápisnicou z informatívneho stretnutia zo 07. 05. 2024, rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. KK-5P/73/2023 - 31 z 19. 06. 2023, rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 26P/26/2024 - 43 z 23. 04. 2024, potvrdením ÚPSVaR Kežmarok o neevidovaní manžela v evidencii uchádzačov o zamestnanie z 21. 05. 2024, odpoveďami ÚPSVaR Kežmarok z 22. 05. 2024 o poberaní dávok, správou obce Veľká Lomnica o povesti rodiny z 27. 05. 2024, zápisnicou o pojednávaní z 10. 06. 2024, odpoveďami na lustrácie účastníkov v Registri obyvateľov SR, registri Sociálnej poisťovne, registri Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov a obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 26P/26/2024. 9. Navrhovateľka vo svojich výpovediach na pojednávaniach zotrvala na podanom návrhu a uviedla, že manžel začal požívať alkoholické nápoje. Povedala mu, že keď sa nezmení, tak sa s ním rozvedie. Nežijú v spoločnej domácnosti od januára 2024. Žije teraz u mojej mamy, odporca žije v ich spoločnom dome. Počas tohto obdobia manžel za navrhovateľkou nechodil, iba keď ju videl na prechádzke s deťmi a bol pod vplyvom alkoholu. Vyhrážal sa jej, bol agresívny a nadával jej. Za deťmi občas chodieval, niekedy bol aj triezvy. Keď je triezvy, vtedy sa s navrhovateľkou nebaví. Odkedy navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti, manžel neprispel na výživu mal. detí. Finančne je na všetko sama. Nechce obnoviť manželské spolužitie. Manžel ju nikdy nezbil, iba sa s ňou hádal. Snažila sa zachrániť ich manželstvo, rozprávala sa s ním. Navrhovateľka žiadala, aby deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti. Styk žiadala neupravovať. Keď príde otec za deťmi, nebude mu v tom brániť. Chce, aby sa deti stretávali s otcom. Dcéry sa na otca pýtajú. Navrhovateľka poberá rodičovský príspevok na mal. K., ktorý bude poberať ešte dva roky. Výdavky na stravu má v sume do 200 eur mesačne. Obe dcéry sú plienkované, výdavok na plienky je do 120 eur. Na oblečenie pre obe dcéry má výdavky okolo 200 eur mesačne. Na hračky pre dcéry do 50 eur mesačne. Zdravotný stav dcér je dobrý, prekonávajú len bežné detské ochorenia. Od septembra staršia dcéra nastúpi do škôlky. So starostlivosťou o deti navrhovateľke pomáha jej mama, a to aj finančne. Ďalej uviedla, že je doma a je poberateľkou rodičovského príspevku a rodinných prídavkov na 2 deti. V domácnosti žije s mamou, s mladšími súrodencami a s dieťaťom, ktoré má matka v náhradnej osobnej starostlivosti. Matke prispieva sumou 30 eur za elektrinu, na internet 15 eur mesačne a prispieva matke aj na stravu. Na hygienu má výdavky okolo 70 eur mesačne. Na oblečenie pre seba cca. 30 eur mesačne. Momentálne je manžel u svojej sestry. Naďalej žijú oddelene. S manželom sa nestretla, videli sa v obci, ale nerozprávali sa. V ich spoločnom dome žije manžel a jeho otec, ktorý je alkoholikom a ktorý podpálil svoj vlastný dom. Manžel jej neprispieva na výživu detí žiadnou sumou. Manžel istý čas podnikal. V tom čase dosahoval príjem okolo 800 – 900 eur mesačne. V súčasnosti má navrhovateľka vedomosť, že niekde chodí na fušky, ale nevie, kde presne. Chcela by, aby manžel prispieval na výživu detí sumou po 100 eur mesačne na každé. Manžel sa o dcéry nezaujíma, nenavštevuje ich. Právo zastupovať mal. deti a spravovať ich majetok chce iba navrhovateľka, a to z dôvodu, že otec požíva vo zvýšenej miere alkoholické nápoje, je ťažko zastihnuteľný a často je mimo obce Veľká Lomnica. Nejaký čas pracoval aj v Bratislave. O deti sa otec nezaujíma, nenavštevuje ich, napriek tomu, že bývajú blízko cez záhradu.
10. Zástupkyňa opatrovníka mal. detí vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že so zverením mal. detí matke súhlasia, styk navrhli neupravovať. S výškou výživného súhlasili, pretože je to v záujme mal. detí. 11. Z predloženého sobášneho listu účastníkov konania súd zistil, že manželstvo bolo uzavreté dňa 23. 07. 2021 vo Veľkej Lomnici. Posledným spoločným bydliskom manželov je adresa E. F., G. H. XX/XX. U manželky aj manžela šlo o prvé manželstvo. 12. Z manželstva účastníkov konania pochádzajú dve maloleté deti, J. B., nar. XX. XX. XXXX a K. B., nar. XX. XX. XXXX. 13. Podľa odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni otec mal. detí má od 01. 07. 2024 registrovanú samostatnú zárobkovú činnosť a nepoberá žiadne dávky. Podľa odpovede Úradu práce, soc. vecí a rodiny Kežmarok, oddelenia sprostredkovania práce z 21. 05. 2024 otec nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Podľa odpovede Úradu práce, soc. vecí a rodiny Kežmarok, oddelenia hmotnej núdze, náhradného výživného a štátnych sociálnych dávok z 22. 05. 2024 otec nie je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi a na štátnych sociálnych dávkach je vedený ako partner. Oprávnenou osobou je jeho manželka. 14. Matka mal. detí je toho času na rodičovskej dovolenke a jej príjem je 415 eur mesačne spolu s rodinnými prídavkami. Podľa odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni matka nepoberá žiadne dávky. 15. Z aktuálnej správy z prešetrenia rodinných pomerov z 30. 04. 2024 mal súd za preukázané, že matka žije toho času pri svojej matke v rodinnom murovanom dvojpodlažnom dome. K dispozícií má 1 izbu. Dom disponuje všetkými sieťami, kúrenie je na tuhé palivo. Na prízemí sa nachádza predsieň, kúpeľňa s WC, kuchyňa s jedálňou, obývačka a spálňa. Na poschodí sa nachádza 9 izieb. Počas návštevy domácnosť uprataná, hygiena priestorov na požadovanej úrovni. Náklady na domácnosť predstavujú celkovo 280 eur mesačne. Zahŕňajú elektrinu, internet, TV a pôžičky rodičov. Matka je toho času na rodičovskej dovolenke s čistým mesačným príjmom 415 eur aj s rodinnými prídavkami. Z uvedenej dávky jej exekútor odoberá 50 eur mesačne za manžela. Mesačné náklady matky sú nasledovné: strava 200 eur, plienky 120 eur, oblečenie 120 eur, hygienické potreby 40 eur, elektrina 30 eur, ktorú platí za domácnosť, kde sa nachádzal otec detí. Ďalej matka prispieva na domácnosť tým, že robí nákupy do rodiny v rôznych sumách. Mal. deti sú zdravé. Mal. J. má stridor – ťažko sa jej dýcha. Vzhľadom na vek detí, mal. sú v celodennej starostlivosti doma u matky. Mal. J. má 2 roky, nevie poriadne rozprávať, iba základné frázy. Nosí ešte plienky, je zdravá, matka dodržuje pokyny pediatra. Mal. K. má 10 mesiacov, matka ju kojí, je zdravá, matka taktiež dodržiava pediatrické kontroly. Obe dievčatá počas návštevy boli čisté, vhodne oblečené, primerane vyvinuté veku. Matke s mal. pomáha jej blízka rodina. Spoločná domácnosť otca a matky G. H. XX/XX sa nachádza v blízkom susedstve. Ide o menší murovaný dom, ktorý pozostáva z 1 väčšej miestnosti. Domácnosť má plastové dvere bez kľučky a 2 okná, ktoré 1 z toho bolo rozbité manželom v čase opitosti. V domácnosti sa nachádzala kuchynská linka, sedačka, chladnička, piecka na drevo. V dome je zavedená elektrina. Dôvodom podaného návrhu bolo každodenné požívanie alkoholických nápojov na strane otca. Finančne ho podporuje jeho sestra L.. Je stále SZČO v stavebnej oblasti, pomocné práce. Matke na deti neprispieva žiadnym spôsobom, nedáva jej peniaze. V spoločnej domácnosti otec matke zničil nábytok, predal televízor, aby mal peniaze na alkohol. Z uvedených dôvodov sa matka odsťahovala zo spoločnej domácnosti k svojej matke. Oddelenie SPODaSK sa snažilo s otcom skontaktovať, nereagoval žiadnym spôsobom na ich predvolanie, k informatívnemu pohovoru sa nedostavil. 16. Podľa správy obce Veľká Lomnica z 27. 05. 2024 otec mal. detí býva sám v murovanom dome pozostávajúcej z jednej izby. Menovaný s rozvodom manželstva nesúhlasí. S dcérami má veľmi dobré vzťahy, má ich rád. Podľa tvrdení menovaného nemá žiadny príjem a občas si privyrába na fuškách, zarobí cca 20 eur. Otec neprespieva žiadnou sumou na výživu maloletých detí. Menovaný vo zvýšenej miere užíva alkoholické nápoje. Podľa vyjadrenia Obecnej polície Veľká Lomnica sa menovaný nedopustil priestupkov voči občianskemu spolunažívaniu.
17. Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej Zákon o rodine), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. 18. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 19. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvráteniu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. 20. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine, vymedzuje podmienky, splnenie ktorých ma´ za následok opodstatnenosť záveru o existencii dôvodov pre rozvod manželstva. Vzťahy medzi manželmi musia bytˇ tak vážne narušene´ a trvalo rozvrátene´, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Je v právomoci súdu, aby posúdil vážnosť rozvratu medzi manželmi so zreteľom na ich celkove´ správanie sa, a to z hľadiska funkcie manželstva biologickej, výchovnej, hospodárskej a funkcie vzájomnej pomoci, ktoré všetky vytvárajú zdravé rodinne´ prostredie, bezpečie a istotu deťom pochádzajúcim z manželstva. Prechodný a krátkodobý nesúlad medzi manželmi nemôže byť dôvodom na rozvod manželstva. 21. Pri rozhodovaní o rozvode súd zisťuje, či ďalšia existencia manželstva má význam pre spoločnosť, ako aj pre samotných manželov. Účel manželstva spočíva vo vytváraní prostredia, kde manželia žijú vo vzájomnej zhode, citovom zblížení a poskytujú si vzájomnú podporu a pomoc. Manželstvo plní svoj účel, pokiaľ spočíva na pevných citových vzťahoch manželov a tvorí harmonické spoločenstvo, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode a citovom zblížení, poskytujú si vzájomne podporu a pomoc. 22. Súd v danom prípade skúmal vážnosť narušenia manželských vzťahov a trvalosť ich rozvratu, a dospel k záveru, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, teda nemôže vytvárať harmonické a trvale´ životné spoločenstvo, pretože za odmietavého postoja navrhovateľky k ďalšiemu pretrvávaniu toho času nepochybne len formálneho zväzku, nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 23. Žiadneho z manželov nemožno spravodlivo prinútiť, aby v rozpore s jeho vôľou bol nútený žiť vo zväzku, ktorý ho citovo nenapĺňa, ktorý je len formálny, neplniaci si svoje funkcie, teda účel pre ktorý bolo toto spoločenstvo uzatvorením manželstva založené, ako tomu je tiež v tejto veci. 24. Súd mal v danej veci za preukázané, že manželia od januára 2024 nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne finančne nehospodária, a toho času spoločne nevychovávajú svoje maloleté deti. Z vykonaného dokazovania súdu vyplýva, že manželstvo účastníkov konania svoje základné funkcie neplní, manželia od januára 2024 spolu nebývajú. Navrhovateľka spolu s deťmi opustila spoločnú domácnosť z dôvodu, že manžel požíva alkoholické nápoje, nestaral sa o rodinu a nezabezpečoval potreby rodiny. Odkedy navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti, manžel neprispieva na výživu mal. detí, nezaujíma sa o ňu ani o deti a nenavštevuje ich. Podľa správy obce Veľká Lomnica manžel nesúhlasí s rozvodom manželstva. Manžel a otec mal. detí sa k podanému návrhu nevyjadril a nezúčastnil sa nariadených pojednávaní. Navrhovateľka nemá záujem obnoviť manželské spolužitie. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené. Manželstvo už viac neplní svoju sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú funkciu, manželia spoločne nežijú, nehospodária, netrávia spoločne čas. Zo strany manželky nebola prejavená snaha o záchranu a obnovu manželstva. Súd má za to, že manželstvo už dlhšiu dobu neplní svoju spoločenskú funkciu, manželka nemá záujem o zotrvanie vo formálnom zväzku, a keďže ani súd nikoho neprinúti žiť v manželstve, súd aj napriek tomu, že sa manžel k podanému návrhu nevyjadril, manželstvo účastníkov rozviedol, nakoľko mal za preukázané, že sa jedná o formálny zväzok. 25. Súd podanému návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol, lebo bolo preukázané, že neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Súdu preto neostávalo nič iné, než podanému návrhu vyhovieť a manželstvo účastníkov rozviesť.
26. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej CMP), s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. 27. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 28. Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 29. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 30. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä - úroveň starostlivosti o dieťa, - bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, - ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, - okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, - ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, - podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, - názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, - podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, - využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 31. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. 32. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 33. Pokiaľ ide o úpravu osobnej starostlivosti a úpravu styku vo vzťahu k maloletým deťom, súd rozhodol, že maloleté deti budú zverené do osobnej starostlivosti matky a styk otca s mal. deťmi neupravil. Otec sa v súčasnosti o mal. deti nezaujíma a nenavštevuje ich. Zároveň mal v konaní súd za preukázané, že matka je schopná sa náležite postarať o maloleté deti, ktorým zabezpečuje starostlivosť a opateru na požadovanej úrovni, a to od narodenia oboch maloletých detí. Z jej strany neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o mal. deti, rovnako neboli zistené ani žiadne nedostatky v domácnosti matky. Preto súd maloletú J. a maloletú K. zveril do osobnej starostlivosti matky a styk maloletých detí s otcom neupravil, nakoľko matka otcovi v stretávaní s maloletými deťmi nebude brániť. Matka žiadala, aby právo zastupovať mal. deti a spravovať ich majetok mala len ona, a to z dôvodu, že otec mal. detí vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje a je ťažko zastihnuteľný. Súd rozhodol tak, že matka je oprávnená a povinná maloleté deti zastupovať v bežných veciach a spravovať ich majetok. 34. Vo vzťahu k úprave styku si je potrebné uvedomiť, že zverenie maloletého dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov nemožno považovať za porušenie práva maloletého dieťaťa
na starostlivosť rodičov. Nepredstavuje totiž vylúčenie práva maloletého dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, rovnako ako nevylučuje právo rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené, na jeho výchovu a starostlivosť, aj keď za použitia iných foriem (porov. uznesenie Ústavného súdu českej republiky sp. zn. IV. ÚS 2145/09 zo 06. 01. 2010). Styk rodičov s dieťaťom je zo strany prvostupňového súdu spôsobom rešpektujúcim záujem mal. D. s tým, že príprava na styk musí v predmetnej veci zohrať významnú rolu. Uvedený termín bez ďalšieho znamená tiež zodpovednosť rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, aby v záujme maloletého dieťaťa na neho pozitívne vplýval a viedol ho k pozitívnemu vzťahu k druhému rodičovi. Úlohou rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je aj vhodne na neho pôsobiť a zdôrazňovať mu dôležitosť stretávania sa s druhým rodičom (porov. uznesenie Krajského súdu v Hradci Králové sp. zn. 25 Co 38/2003 z 24. 02. 2003). 35. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 36. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 37. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 38. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 39. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 40. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 41. Súd skúmal osobné a majetkové pomery oboch rodičov. V súčasnej dobe sa o maloleté deti stará a všetku starostlivosť im zabezpečuje matka, pričom od januára 2024 otec neprispieval žiadnou sumou na výživu maloletých detí. Príjem matky momentálne tvorí rodičovský príspevok spolu s prídavkami na deti v sume 415 eur. Mesačné náklady matky spolu s mal. deťmi predstavujú výdavky na stravu 200 eur, elektrina 30 eur, internet 15 eur, plienky 200 eur, oblečenie 120 eur a hygienické potreby 40 eur. Otec je v súčasnosti SZČO v stavebnej oblasti. Matka na pojednávaní uviedla, že počas toho ako podnikal bol jeho príjem v sume 800 – 900 eur mesačne. Výdavky otca súdu nie sú známe, nakoľko sa k podanému návrhu nevyjadril a nezúčastnil sa nariadených pojednávaní. 43. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti navrhovateľka žiadala, aby bol otec povinný prispievať na výživu maloletých detí sumou 100 eur mesačne na každé mal. dieťa, nakoľko otec v čase keď pracoval dosahoval príjem v sume 800-900 eur mesačne. Z dôvodu požívania alkoholických nápojov vo zvýšenej miere, otec prišiel o prácu. Avšak vzhľadom na vek otca, jeho zdravotný stav, súd je názoru je aj v súčasnej dobe dosahovať príjem v obdobnej výše, minimálne vo výške minimálnej mzdy. Vzhľadom na potencionálne príjmy povinnej osoby – otca a výdavky maloletých detí, je v záujme maloletých detí, aby otec prispieval na ich výživu sumou vo výške 100 eur mesačne na každé mal. dieťa. Táto suma zodpovedá aktuálnym pomerom jednak na strane otca ako aj na strane mal. detí. 44. Pre správne určenie rozsahu vyživovacej povinnosti je dôležité vyhodnotenie zákonných kritérií, a to sú schopnosti a možnosti, majetkové pomery oboch rodičov, ich životná úroveň, osobná starostlivosť o dieťa a vyhodnotenie miery osobnej starostlivosti, vyhodnotenie výdajov rodičov, zhodnotenie oprávnenosti týchto výdajov. Pri povinnom rodičovi vyhodnotí jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, prípadne aj otázku jeho možného zárobku, ak sa vzdá výhodnejšieho zamestnania alebo majetkové prospechu, prípadne, ak berie na seba povinný rodič neoprávnené riziká. Taktiež osobnú
starostlivosť matky a tieto plnenia nemateriálnej povahy je potrebné pričítať matke na plnenie vyživovacej povinnosti a premietnuť ich do pomeru, v akom by sa rodičia mali podieľať na úhrade výdajov maloletých, ktoré sú oprávnenými. 45. Pri hodnotení výdajov maloletého dieťaťa je potrebné zhodnotiť jeho potreby ako potreby základné, potom potreby, ktoré súvisia s aktivitami, záujmami, potrebami vyššieho vzdelania. Pri každých výdajoch maloletých detí, alebo oprávnených osôb je potrebné mať za to, že základné náklady, ktoré súvisia s ošatením, obuvou, hygienickými potrebami, nákupom drogérie a kozmetiky, nemusia byť exaktne preukázané. Tie sú teda považované za nejaké základné nevyhnutné. 46. Ďalej súd mal za preukázané, že maloleté deti toho času vzhľadom na vek nie sú schopné samé sa živiť, teda nemajú žiaden príjem. Súd zdôrazňuje, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú rodičia (matka i otec), pričom platí, že súd individuálne skúma možnosti, schopnosti a majetkové pomery, životnú úroveň, počet a výšku iných vyživovacích povinností každého z rodičov, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnú starostlivosť o dieťa a starostlivosť o domácnosť, ktorej členom je dieťa. 47. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré v konaní zistil, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o maloleté dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa sa pritom radia jednak potreby základné, medzi ktoré patrí napr. stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdavky, cestovné do školy, pomerná časť nákladov na bývanie, náklady na zdravotnícku starostlivosť, ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka, ako sú napr. kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (napr. hračky). Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, t. j. vekom, zdravotným stavom, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, počtom vyživovacích povinností, u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou pracovnej aktivity, kvalitou práce a schopnosťou uplatniť sa v konkurencii, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov. 48. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 53 až § 55 CMP). 49. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 50. Podľa § 58 ods. 1 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 51. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania účastníci neuplatnili. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošle priezvisko.