Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 27Pc/6/2024 8724201170 24. 06. 2024 JUDr. Monika Heldáková ECLI:SK:OSPP:2024:8724201170.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Heldákovou v právnej veci navrhovateľa A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, B., t. č. D. X, B., právne zastúpeného: JUDr. Martin Bašista, advokát so sídlom Štefánikova 8, Poprad, IČO: 37 880 381 a odporcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, B., právne zastúpeného: Hudzík & Partners, s.r.o., so sídlom Mnoheľova 830/15, Poprad, IČO: 47 251 654, o návrhu na zníženie výživného na plnoleté dieťa, takto rozhodol: I. Návrh z a m i e t a . II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom z 18.3.2024 sa navrhovateľ domáhal zníženia výživného na plnoleté dieťa. 2. Návrh dôvodil tým, že naposledy bola vyživovacia povinnosť upravená rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. KK-5P/190/2022 zo dňa 19.06.2023, na základe ktorého je navrhovateľ povinný prispievať na výživu svojho syna sumou 250 eur mesačne. Od času poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene okolností, a to k zníženiu možnosti a schopnosti otca prispievať na výživu pre dospelého syna. V súčasnosti pracuje na trvalý pracovný úväzok v spoločnosti Schavemaker Slovakia s. r. o., s priemerným čistým mesačným príjmom za obdobie od januára do decembra 2023 vo výške 960.15,- EUR. Výška príjmov priamo koreluje s množstvom odpracovaných hodín počas mesiaca. Spoločnosť Schavemaker Slovakia, s.r.o. má sídlo v Trnave, kde musí otec dochádzať minimálne 2x mesačne. Zamestnávateľ poskytuje otcovi ako vodičovi medzinárodnej kamiónovej dopravy aj cestovné náhrady, ktoré však boli od októbra 2023 znížené zo 62 eur/deň na 55 eur/deň. Otec má zvýšené výdaje na pracovné oblečenie, stravu (v zahraničí je cena za stravu vyššia), hygienu na cestách. Od sestry si prenajíma motorové vozidlo v sume 214,- eur mesačne. Po rozvode prenechal dvojizbové bývanie v Kežmarku a zároveň pozemok s rodinným domom svojej bývalej žene a deťom. Matka byt darovala svojim rodičom. Byt má hodnotu minimálne 90 000,- EUR, a dom s pozemkom hodnotu 150 000,- EUR. Dňa 29.09.2023 otec uzatvoril manželstvo s jeho súčasnou manželkou F. B. G. E., momentálne bývajú v jej byte, ktorého je spoluvlastníčka s jej bratom a v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva bude potrebné brata vyplatiť, alebo byt predať. Z dôvodu, že potrebuje zabezpečiť pre seba a manželku bývanie, nie je v súčasnosti možné, aby platil tak vysoké výživné. Otec zároveň špecifikoval svoje pravidelné mesačné náklady. Po zhodnotení pravidelných povinných mesačných výdavkov otca mu ostáva suma 264,81 eur, ktorá nie je dostatočná na získanie hypotekárneho úveru. Otec predložil i potvrdenie o príjme, diétach, výpisy z listov vlastníctva. 3. Odporca sa k podanému návrhu vyjadril 16.4.2024, kde uviedol, že v prípade uzavretia manželstva nejde o tak významnú skutočnosť, ktorá by mala vplyv na zmenu pomerov na jeho strane. Ak došlo
k zníženiu cestovných náhrad otca, došlo ale k zvýšeniu jeho príjmu. Na strane otca nedošlo k takej zmene, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Pomery odporcu, ktorý je v maturitnom ročníku a výdavkov, ktoré boli deklarované v poslednom rozsudku (návrh bol podaný po 8 mesiacoch), sú i ďalšie výdavky, ktoré hradila výlučne matka (stužková 500 eur, vodičský kurz 850 eur, príprava na vysokú školu 250 eur). 4. Navrhovateľ vo vyjadrení z 18.6.2024 doplnil, dôkazy o platení nájomného, elektriny, plynu a oznámil očakávané zvýšenie sumy nájomného o 40 eur mesačne. Zdôraznil, že sa podieľal na splácaní bytu, ktorý po rozvode zanechal svojej bývalej manželke ako aj rodinný dom, na výstavbe ktorého sa osobne podieľal. Otec je v záujme zabezpečenia si vlastného bývania povinný splácať hypotéku vo výške 553,63 eur mesačne. Cestovné náhrady (diéty) sú peňažnou zložkou, ktorú nemožno kumulovať s mesačným príjmom zamestnanca, tieto slúžia na uspokojenie základných potrieb zamestnanca na pracovnej ceste. 5. Na pojednávaní konanom 24.6.2024 navrhovateľ zotrval na podanom návrhu, zdôraznil, že nie je v možnostiach a schopnostiach otca platiť tak vysoké výživné. Platí si hypotéku v mesačnej splátke 553,63 eur. Na základe potvrdení o príjmoch za posledných 12 mesiacov matkin príjem je 1979,53 eur mesačne, poberá prídavky na synov 120 eur a daňový bonus vo výške 140 eur na dieťa do 18 rokov a po 18 rokov v sume 50 eur mesačne. Matke zanechal byt i rodinný dom, kde si nenárokoval vyplatenie. 6. Odporca na pojednávaní trval na tom, že návrh na zníženie výživného je neopodstatnený. Navyše bol odporca medzičasom prijatý na vysokoškolské štúdium dennou formou, kde možno očakávať ďalšie náklady spojené so štúdiom. Po rozvode manželstva došlo k vyporiadaniu BSM a matka odporcu vyplatila otcovi dohodnutú sumu a preto rovnako sa zaťažila úverom na vyplatenie. 7. Súd na základe vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový stav: otec je povinný prispievať na výživu svojho plnoletého syna sumou 250 eur mesačne, a to na základe rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. KK-5P/190/2022 zo dňa 19.06.2023. Otec je zamestnaný s priemerným mesačným príjmom vo výške 2135 eur (príjem vrátane cestovných náhrad). Navrhovateľ má okrem tejto vyživovacej povinnosti ešte jednu vyživovaciu povinnosť, a to k maloletému bratovi odporcu. Od poslednej úpravy pomerov do podania návrhu uplynula doba 8 mesiacov. Navrhovateľ medzičasom uzavrel manželstvo. Odporca bol rozhodnutím o výsledku prijímacieho konania Prešovskej univerzity v Prešove z 15.4.2024 prijatý na bakalárske štúdium. 8. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 9. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 10. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 11. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 12. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 13. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 14. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 15. Zníženie výživného musí byť výnimočné t. j. môže sa udiať iba za situácie, že dôjde k takej zmene pomerov na strane povinného rodiča, ktoré negatívne ovplyvňujú jeho ekonomickú, majetkovú, respektíve inú situáciu, čo má negatívny vplyv na platenie výživného. 16. Skutočnosť, ako po rozvode došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a teda či sa otec vzdal majetkových pomerov v prospech matky, nie je rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá má ovplyvniť zníženie výživného po niekoľkých rokoch po rozvode. 17. Nebolo spochybnené, že manžel uzavrel nové manželstvo a teda má vzájomnú vyživovaciu povinnosť so svojou manželkou, avšak ani táto skutočnosť nemôže zakladať dôvod pre zníženie výživného. Práve naopak, uzatvorením manželstva de facto dochádza k zvýšeniu životnej úrovne navrhovateľa, nakoľko už nie je sám na úhradu všetkých bežných výdavkov s bývaním stravou a pod. Je všeobecne známe, že zvýšením poštu osôb žijúcich v spoločnej domácnosti nepochybne dôjde aj k čiastočnému navýšeniu nákladov (napr. z dôvodu zvýšenia spotreby energií), avšak dochádza zároveň aj k pomernému rozpočítaniu týchto výdavkov na všetky osoby. Uvedené sa rovnako tak týka i úveru, ktorý bol navrhovateľovi poskytnutý za účelom zabezpečenia vlastného bývania, nakoľko zmluvu o účelovom splátkovom úvere neuzatvoril sám, ale so svojou manželkou ako spoludlžníčkou. 18. Pre určovanie výživného (i jeho zníženie) je nevyhnutné posúdiť tak majetkové pomery povinnej osoby, teda otca ako aj odôvodnené potreby oprávnených osôb – odporcu. V prvom rade ak povinná osoba žiada o zníženie výživného, je potrebné preukázať zníženie schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného, až v druhom rade zníženie potrieb oprávnených osôb. 19. Navrhovateľ teda v konaní nepreukázal, že došlo k zníženiu jeho majetkových pomerov, príjem má približne rovnaký ako pri poslednom určovaní výživného. Naopak, vo vzťahu k jeho plnoletému synovi je dôvodné očakávať zvýšené výdavky spojené s nástupom na vysokú školu. Zároveň súd zdôrazňuje, že účastníci sa nestretávajú, nekomunikujú, otec nad mieru platenia výživného iným spôsobom nezabezpečuje potreby odporcu, ktorý je už síce plnoletou osobou, avšak stále osobou nezaopatrenou. 20. Vychádzajúc z priemerného mesačného príjmu otca vo výške 2135 eur predstavuje výživné, ktoré aktuálne platí na svojho plnoletého syna vo výške 250 eur, čo predstavuje 11,70 %, čo rozhodne nie je možné považovať za neprimerane vysokú sumu. 21. Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na zníženie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu nie je dôvodný, a preto ho súd zamietol. 22. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Navrhovateľ ani odporkyňa si neuplatnili nárok na náhradu trov konania. 23. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 24. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 53 až § 55 CMP). 25. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania účastníci ani neuplatnili. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Poprad. (§ 355 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.