Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 26P/38/2024 8724201362 24. 10. 2024 JUDr. Monika Heldáková ECLI:SK:OSPP:2024:8724201362.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Heldákovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpenému procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov: matky C. B., D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, XXX XX A. G., právne zastúpenej JUDr. Dávid Hoffmanom, advokátom so sídlom Hlavné námestie 80, 060 01 Kežmarok a otca H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, XXX XX I., právne zastúpeného JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva, takto rozhodol: I. Maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, sa na čas do rozvodu manželstva starostlivosti matky C. B., nar. XX.XX.XXXX. II. Obaja rodičia jeho majetok.
zveruje do osobnej
sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať v bežných veciach a spravovať
III. Styk otca s maloletým s a n e u p r a v u j e. IV. Otec H. B., nar. XX.XX.XXXX sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého A. sumou 150,- eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, od 27.03.2024. V. Dlžné výživné za obdobie od 27.03.2024 do 24.10.2024 vo výške 715,50 eur je otec n ý uhradiť do 90 dní odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia.
povin
VI. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom z 27.3.2024 sa navrhovateľka – matka maloletého domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva. 2. Návrh odôvodnila tým, že 27.03.2024 podala návrh o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu po rozvode manželstva. V návrhu definovala a opísala dôvody rozpadu jej manželstva, ako aj navrhla úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému po rozvode manželstva. Otec opustil spoločnú domácnosť po tom, čo sa narodil maloletý a viac sa už neukázal. Matka v súčasnosti žije s maloletým v spoločnej domácnosti v obci Malý Slavkov. Dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že sa s otcom nevedia mimosúdne dohodnúť, vzhľadom k tomu, že otec od narodenia nejaví žiaden záujem o starostlivosť o maloletého a neprispieva na jeho výživu. Matka má záujem na tom, aby zabezpečila maloletému pokojné a stabilné fungovanie, a preto
existuje dôvodná potreba úpravy výkonu rodičovských práv a povinností otca k maloletému dieťaťu aj do času rozvodu. Žiada súd o zverenie maloletého do svojej osobnej starostlivosti, vzhľadom k tomu, že maloletý je od narodenia vychovávaný iba matkou a je na ňu citovo naviazaný, a otca ani vôbec nepozná. Matka udáva, že je schopná zabezpečiť maloletému plnohodnotnú starostlivosť a všetky životné potreby. Pracuje na Obecnom úrade Malý Slavkov, nakoľko odchodom manžela bola nútená za účelom zabezpečenia potrieb svojho maloletého dieťaťa nájsť si prácu, kde dosahuje mzdu netto 730,- eur mesačne. Okrem toho, zároveň poberá aj rodičovský príspevok vo výške 405,- eur. Matka si uvedomuje dôležitosť otca v rámci výchovy o deti a aj napriek jeho správaniu sa k matke a jeho pasívnemu prístupu k ich manželstvu a spoločnému dieťaťu, nechce otcovi brániť v stretávaní sa s maloletým. Právo styku otca s maloletým matka nežiada upravovať. Má za to, že sa s otcom budú vedieť na uvedenom dohodnúť. Maloleté dieťa je zdravé a s prihliadnutím na jeho vek a bežné potreby, t. j. strava, ubytovanie, oblečenie, hračky a trávenie voľného času, je primerané, aby otec prispieval na výchovu dieťaťa aspoň vo výške 150,- eur, nakoľko celkové výdavky matka vyčísľuje na cca 250 – 300 eur mesačne. Matka nemá vedomosť o finančných pomeroch manžela. Otec na výživu maloletého neprispieva. 3. K návrhu pripojila sobášny list a rodný list maloletého. 4. Uznesením č. k. 26P/38/2024-17 z 18.6.2024 súd ustanovil maloletému na zastupovanie v konaní procesného opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok (ďalej len „procesný opatrovník“). 5. Zo správy procesného opatrovníka z 23.10.2024 založenej v spise 26P/39/2024 (tzv. rozvodový spis rodičov) vyplynulo, že matka spolu so synom žijú v spoločnej domácnosti so starými rodičmi v rodinnom dome v Malom Slavkove. Domácnosť bola veľmi čistá, matka spolu so synom majú k dispozícii vlastnú izbu, v ktorej sa nachádza manželská posteľ, veľká skriňa na uloženie šatstva a postieľka pre syna. V domácnosti rodičov má matka vytvorené veľmi dobre podmienky pre zdravý rast a vývoj dieťaťa. Matka poberá rodičovský príspevok a prídavky na dieťa 405,- € a je zamestnaná na Obecnom úrade v Malom Slavkove – v rozvojovom teame, kde dosahuje príjem 720,- €. Mesačné náklady sú: 40,- € na plienky, 40,€ na mlieko, 25,- € na hygienické potreby, 100,- € ošatenie, 100 až 150,- € príspevok rodičom na inkasné poplatky a chod domácnosti, 18,- € telefón. Dieťa je zdravé a prospieva, je v starostlivosti pediatra MUDr. Kuffovej. Otec dieťaťa sa o svojho syna nijakým spôsobom nezaujíma, od pôrodu syna vôbec nevidel a neplní si voči nemu ani žiadnu vyživovaciu povinnosť. Otec matku niekoľkokrát kontaktoval prostredníctvom sociálnych sietí a chcel prísť syna pozrieť, no nikdy to nesplnil. 6. Na prejednanie veci súd nariadil a vykonal pojednávania 24.10.2024. Otec bol na pojednávanie predvolaný, predvolanie sa považuje za doručené fikciou 9.10.2024. pojednávania sa nezúčastnil, ani nepožiadal o jeho odročenie. Plná moc na zastupovanie v konaní udelená otcom jeho právnemu zástupcovi bola doručená až po jeho riadnom predvolaní. 7. Otec zaslal súdu vyjadrenie 1.10.2024, kde uviedol, že súhlasí s návrhom matky do jej osobnej starostlivosti, styk nežiada upraviť. Nesúhlasí s navrhovanou výškou výživného 150 eur mesačne, nakoľko je nezamestnaný, nepoberá žiadne dávky a hľadá si prácu. Nie je vlastníkom nehnuteľnosti ani iného hnuteľného majetku, a preto je v jeho možnostiach prispievať na výživné sumou 50,- eur mesačne. 8. Matka na pojednávaní zotrvala na svojom návrhu, žiadala i o priznanie dlžného výživného odo dňa podania návrhu. Uviedla, že od podania návrhu uhradil otec na výživu maloletého sumu 320 eur, o čom predložila dôkaz – kópiu poštových poukazov na adresu. Výdavky na dieťa, tieto sa pohybujú cca 300 eur mesačne, a špecifikovala ich – plienky 40 eur, hygiena 20 eur, mlieko 40 eur, telefón 18 eur, ošatenie 100 eur, hračky 30 eur, vitamíny a lieky 20 eur, strava 60-70 eur, príspevok rodičom na domácnosť 150 eur. 9. Procesný opatrovník na pojednávaní navrhol, aby súd návrhu matky vyhovel. 10. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom účastníkov konania, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä s návrhom na začatie konania spolu s prílohami, správou procesného opatrovníka a vyjadrením manžela. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav veci.
11. Z kópie sobášneho listu mal súd preukázané, že manželia uzavreli manželstvo dňa 303.9.2022 v Podolínci, zapísané je v knihe manželstiev Matričného úradu Podolínec, vo zväzku 8, ročník 2022, na strane 70, pod poradovým číslom 56. 12. Z manželstva pochádza 1 maloleté dieťa. 13. Manželom sa XX.X.XXXX narodil syn A., manžel hneď po narodení dieťaťa opustil spoločnú domácnosť a o syna od uvedenej doby nejaví záujem, nevidel ho, nestretáva sa s ním, a do podania návrhu neprispieval na jeho výživu. Od 27.3.2024 prispel na výživu maloletého sumou 320 eur. Rodičia boli (zatiaľ neprávoplatne) rozvedení rozsudkom tunajšieho súdu č. k.: 26P/39/2024 – 76 z 24.10.2024. 14. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 15. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 16. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 17. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 18. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 19. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 20. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
21. Z manželstva účastníkov konania sa narodilo 1 maloleté dieťa. Maloletý Matias je v čase rozhodovania súdu batoľaťom (dieťaťom od jedného do troch roku veku). Od narodenia sa o neho stará výlučne matka (aj za pomoci svojich príbuzných), je zdravý, prekonáva bežné detské ochorenia. 22. V priebehu konania obaja rodičia súhlasili so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky. Súd sa s návrhom rodičov stotožnil, nakoľko u matky má maloletý vytvorené vhodné výchovné prostredie, je na život s matkou zvyknutý a zároveň ide o dieťa nízkeho veku. 23. V otázke zastupovania maloletého v bežných veciach a v otázkach spravovania jeho majetku súd toto právo priznal obom rodičom, nakoľko v priebehu konania nevyvstala žiadna okolnosť, pre ktorú by mal byť jeden z rodičov na týchto čiastkových rodičovských právach obmedzený. 24. Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, náklady za zdravotnícku starostlivosť a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, atď., to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (hračky, veci pre zábavu, hry a pod.). Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností. 25. Matka navrhla zaviazať otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 150,- eur mesačne. Otec s návrhom nesúhlasil, uviedol, že je nezamestnaný, hľadá si prácu a v jeho možnostiach je prispievať na výživu sumou 50 eur mesačne. Procesný opatrovník súhlasil s matkou navrhovanou výškou výživného. 26. Pokiaľ ide o majetkové pomery otca, súd má za preukázané, že otec je t. č. nezamestnaný, nemá žiaden príjem, nepoberá žiadne dávky. Má ukončené základné vzdelanie. Súd nemá vedomosť o žiadnej prekážke (napr. zdravotnej alebo inej), ktorá by mu bránila sa zamestnať a dosahovať aspoň príjem na úrovni minimálnej mzdy, veď je prirodzené, že potrebuje mať finančný príjem, vďaka ktorému bude okrem plnenia si vyživovacej povinnosti zabezpečovať i svoje potreby. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal z tzv. potenciálneho príjmu, ktorý by otec mohol dosahovať a zabezpečovať tak potreby seba i svojich maloletých detí. Nemôže sa zbaviť vyživovacej povinnosti tým, že svoje príjmy nepreukáže, resp. že odmietne pracovať, resp. sa len bude vyhovárať, že príjem nemá a tým bude ohrozená výživa maloletého. 27. Výška minimálnej mzdy v čase rozhodovania súdu je 750,- eur mesačne. Otec nemá podľa lustrácií v registri obyvateľov žiadne iné dieťa, a teda žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. V takto naznačenom smere súd určil výživné pre maloletého vo výške 150 eur mesačne, čo tvorí cca 20 % z potenciálneho príjmu otca, čo je možné považovať za primerané tak odôvodneným potrebám maloletého, ako aj potenciálnemu príjmu a možnostiam otca. Pri určovaní výživného sa súd inšpiroval tabuľkou pre určenie výživného na maloleté deti v Metodike pre výpočet výživného rodičov k deťom vypracovanej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, kde prihliadnuc na vek maloletého a počet vyživovacích povinností by výživné na maloletého malo predstavovať sumu 18 % z príjmu otca. Súd určil výživné o čosi vyššie (20 %) a to s poukazom na to, že otec sa o maloletého od jeho narodenia vôbec nezaujíma, ničím neprispieval na zabezpečenie jeho základných a prvotných potrieb, netrávi s maloletým žiaden čas, nemá teda nepriame výdavky, ktoré by inak vynaložil, ak by otec s maloletým strávil niekoľko dní v mesiaci, šlo by o podiel na výdavkoch za výživu dieťaťa – napr. stravu, pomer výdavkov za bývanie, vyžitie a iné výdaje. 28. Otec je povinný niesť si svoju rodičovskú zodpovednosť a to aj vrátane povinnosti platenia výživného a nemôže sa jej zbaviť tvrdeniami o jeho nemajetnosti a tým, že sa nebude o svoje maloleté dieťa zaujímať. 29. Nakoľko návrh na úpravu rodičovských práv a povinností matka podala 27.3.2023, súd určil uvedený deň ako počiatok povinnosti otca platiť výživné v uvedenej výške. Ku dňu vyhlásenia rozhodnutia sa otec teda dostal do omeškania s platením výživného, a preto súd vo výroku V. určil sumu dlžného výživného
za uvedené obdobie v celkovej výške 715,50,- eur (za obdobie 6 mesiacov a 28 dní pri výživnom 150 eur mesačne, pričom táto suma bola znížená o sumu výživného, ktorú otec uhradil dobrovoľne – 320 eur). 30. Podľa § 232 ods. 3 CSP Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. 31. Vo vzťahu k uvedenej sume dlžného výživného súd uložil otcovi povinnosť uhradiť dlžné výživné v lehote do 90 dní od vykonateľnosti rozhodnutia, pričom pre úplnosť súd dodáva, že vykonateľnosť rozhodnutia nastáva dňom doručenia rozhodnutia osobe povinnej platiť výživné bez ohľadu na nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia. 32. Pokiaľ ide o úpravu styku, súd sa stotožnil s návrhom matky a súhlasným vyjadrením otca o tom, že styk nežiadajú upraviť. 33. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Ani jeden z manželov si neuplatnil nárok na náhradu trov konania. 34. Podľa § 58 ods. 1 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 35. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 53 až § 55 CMP). 36. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania účastníci neuplatnili. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.