Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 27P/65/2024 8724202359 23. 09. 2024 JUDr. Monika Heldáková ECLI:SK:OSPP:2024:8724202359.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Heldákovou v právnej veci manželky: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, XXX XX E. F. a manžela G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, XXX XX B., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Košice-Šaca, Budovateľská 1/A9, 040 15 Košice-Šaca, právne zastúpeného: JUDr. Pavol Zavacký, advokát, Hradné námestie 29, 058 01 Kežmarok, na návrh manželky o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: 1/ I. B., nar. XX.XX.XXXX, 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, 3/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeným procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok takto rozhodol: I. Návrh manžela na prerušenie konania z a m i e t a . II. Manželstvo manželky A. B., C. D. nar. XX.X.XXXX a manžela G. B., nar. X.X.XXXX, uzatvorené dňa 18.5.2019 v Spišskej Belej, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Spišská Belá vo zväzku 13, ročník 2019, strana 52, por. č. 20 r o z v á d z a . III. Maloleté deti: I. B., nar. X.X.XXXX, A. B., nar. XX.X.XXXX a E. B., nar. XX.X.XXXX, sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky. IV. Obaja rodičia majetok.
sú oprávnení a povinní maloletých zastupovať v bežných veciach a spravovať ich
V. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej I., maloletej A. a maloletého E., na každé dieťa sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určené podľa osobitného predpisu mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. VI. Styk otca s maloletými s a n e u p r a v u j e. VII. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom podaným na súde 05.06.2024 sa navrhovateľka- manželka (ďalej len „manželka“, „matka“) domáha rozvodu manželstva. 2. Vychádzajúc z návrhu manželia sa poznajú od strednej školy. Manželstvo uzavreli po 3 rokoch spoločného vzťahu. Pred manželstvom sa im narodila prvá dcéra. Už od začiatku sa v manželstve začali objavovať nezhody, ktoré manželia vždy nejako vyriešili. Vzťahy medzi manželmi sa zhoršili v novembri
2020, keď manželka znovu otehotnela. V apríli 2021 prišiel manžel o prácu, v máji ho manželka s deťmi opustila a podala žiadosť o rozvod. V auguste roku 2021 sa manželom narodil syn, avšak žili oddelene. Manželia absolvovali niekoľko sedení v manželskej poradni, pokúsili sa o záchranu manželstva. Konanie o rozvod bolo zastavené, nakoľko sa manželia nedostavili na pojednávanie. S odstupom času manželka pochopila, že problémy v manželstve stále pretrvávajú a zhoršujú sa. Vzťahy medzi manželmi sú rozvrátené natoľko, že manželka nemá záujem o udržanie manželstva. Manželka navrhuje, aby jej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti. 3. Manželka spoločne s návrhom predložila sobášny list a rodné listy detí. 4. Uznesením č. k. 27P/65/2024-10 z 10.06.2024 súd ustanovil maloletým deťom na zastupovanie v konaní procesného opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok (ďalej len „procesný opatrovník“). 5. Manžel (ďalej len „manžel“, „otec“) sa k návrhu na rozvod manželstva vyjadril písomne podaním z 18.06.2024, vychádzajúc z ktorého manžel s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí. Je vo výkone trestu za svoje hlúposti, za čo sa hanbí a ľutuje to. Uvedomuje si, že aj manželka sa za neho hanbí. Keď sa dali dokopy, vedela, že nie je neviniatko a chýb sa dopustil aj pred manželstvom. Chceli rodinu, deti. Dobehla ho minulosť, agresivita a alkohol. Spustil sa preto, že manželka od neho odišla a začal vyvádzať, hádali sa, boli cirkusy. Keď nastúpil do výkonu trestu, nemali spoločnú domácnosť, ale staral sa o deti, chodili spolu na výlety a s manželkou žili i intímne až do jeho nástupu do výkonu trestu. Dennodenne im píše, aj ho tam navštívili. Manželka mu nevedela povedať, či sa chce rozviesť. Manžel nie je stotožnený s rozvodom. Z pracovnej odmeny sa snaží posielať manželke výživné. Manželku ľúbi. Žiadal o odročenie rozvodu na dobu 1- roka kým sa dostane na slobodu. Hanbí sa za seba a psychicky to nezvláda. Ak sa po návrate z výkonu trestu rodinná situácia nezlepší, sám podá návrh na rozvod. 6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 23.09.2024, ktorého sa zúčastnila manželka, právny zástupca manžela a procesný opatrovník. 7. Manželka zotrvala na podanom v návrhu v celom rozsahu. Nevidí priestor na uzavretie rodičovskej dohody. Manželmi sú 5 rokov, spolu nežijú 3 roky, v manželstve boli nezhody, vždy sa to stupňovalo, veľakrát ju s deťmi vyhadzoval z domu. Bol agresívny, vrieskal, opakovane ju pred deťmi fyzicky napadol. Manžel požíval alkohol. Manžel sa smial pri otázke pomoci psychologičky, manželka tam následne prestala chodiť. S deťmi ho navštívili v ÚVTOS, o rozvode sa nerozprávali. Manžel povedal, že sa už spamätal, že sa bude liečiť. Manželka nemá záujem o záchranu manželstva. Žije v mestskom 1- izbovom byte s deťmi, prácu nemá, donedávna bola na rodičovskej dovolenke. Príležitostne si privyrába úpravou nechtov, chcela by v tom začať podnikať. Výdavky na maloleté deti sú škôlka 80 eur, A. 22 eur, I. – jednorazový poplatok, nakoľko je predškoláčka. Deti sú zdravé. Dievčatá navštevujú tanečný krúžok, stojí to 50 eur na pol roka, na tanečný prispieva matka manžela. Za nájom uhrádza 150 eur, 80 eur za elektrine, telefón a internet 80 eur a strava cca 300 eur mesačne. Vzhľadom na okolnosti (manžel v ÚVTOS, pozn. súdu), žiada o minimálne výživné a styk neupraviť. 8. Manžel (právny zástupca manžela) s návrhom na rozvod nesúhlasil. Chcel by sa pokúsiť o záchranu manželstva, keď požiada o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Vzhľadom k uvedenému navrhol manžel, aby bolo konanie o rozvod prerušené. Pre prípad rozvodu súhlasil so zverením maloletých do osobnej starostlivosti matky, styk neupravovať a určiť len minimálne výživné, a to s poukazom na výkon trestu odňatia slobody a nemožnosť pracovať pre zdravotné problémy (manžel počas výkonu TOS podstúpil operáciu). Pred nástupom na výkon TOS pracoval v Tatranskej mliekarni, a.s. 9. Manželka nesúhlasila s prerušením konania. 10. Procesný opatrovník sa k otázke rozvodu nevyjadril, ale pre prípad rozvodu navrhol zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, styk neupracovať, nakoľko doposiaľ sa deti s otcom stretávali a nie je dôvodné sa domnievať, že by matka do budúcna stretávaniu sa bránila. Vzhľadom na výkon trestu odňatia slobody otca navrhol určiť minimálne výživné.
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom účastníkov konania, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä s návrhom na začatie konania spolu s prílohami, so správou procesného opatrovníka z 26.06.2024, so zápisnicou z informatívneho stretnutia z 11.07.2024, s vyjadrením manžela z 18.06.2024, s predložením dôkazov zo strany právneho zástupca manžela, ako aj s lustráciou v Sociálnej poisťovni a lustráciou v ZVJS. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav veci. 12. Z kópie sobášneho listu mal súd preukázané, že manželia uzavreli manželstvo dňa 18.05.2019 v Spišskej Belej, zapísané je v knihe manželstiev Matričného úradu Spišská Belá, vo zväzku 13, ročník 2019, na strane 52, pod poradovým číslom 20. 13. Z manželstva pochádzajú dve deti - A. a E.. I. sa manželom narodila ešte pred uzatvorením manželstva. 14. Vychádzajúc zo správy procesného opatrovníka z 26.06.2024 matka s deťmi býva v mestskom nájomnom jednoizbovom byte v Spišskej Belej. Matka je nezamestnaná, bola na rodičovskej dovolenke s najmladším synom, privyrába si robením manikúry. Maloletá I. od septembra 2024 navštevuje základnú školu, maloletá A. materskú školu. I. navštevuje tanečný krúžok Maguráčik, na úhradu výdavkov ktorého prispievajú starí rodičia z otcovej strany. Starí rodičia z oboch strán sú matke nápomocní so starostlivosťou o deti ako aj po finančnej stránke. Otec je t. č. vo výkone trestu v Košiciach, do nástupu na výkon trestu sa s deťmi stretával pravidelne, častejšie, ako to bolo určené rozsudkom o úprave práv a povinností k maloletým deťom. Deťom bolo povedané, že otec je v práci, a preto k nim nemôže prísť. Matka zabezpečuje riadnu starostlivosť a deti majú vytvorené vhodné podmienky pre ich zdravý vývin a rozvoj. 15. Z lustrácie v registri ZVJS vyplýva, že manžel t. č. vykonáva trest nariadený okresným súdom Poprad sp. zn.: KK-9T/58/2021 s plánovaným ukončením výkonu 4.7.2025 a následne by mal vykonávať trest nariadený okresným súdom Poprad sp. zn.: KK-2T/44/2023, ktorý by mal vykonávať až do 4.4.2026. 16. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že manžel pred nástupom do výkonu trestu pracoval v Tatranskej mliekarni a.s., s priemerným vymeriavacím základom 1050, 20 eur mesačne. Vo výkone trestu bol pracovne zaradený do júla 2024. 17. Manželia spolu nežijú už 3 roky, ešte počas manželstva došlo k úprave rodičovských práv a povinností k ich maloletým deťom z dôvodu odchodu manželky zo spoločnej domácnosti. Manžel pred nástupom do výkonu trestu býval u svojich rodičov, s deťmi sa stretával. Manželia mali nezhody vo svojom manželstve počas celej doby trvania manželstva, manželka sa v minulosti pokúšala zmierniť ich problémy návštevou psychológa, čo nenašlo pochopenie na strane manžela, ktorý sa na sedeniach smial, a preto tam manželka prestala chodiť. V súčasnosti manželka nemá absolútny záujem o záchranu manželstva. Nevidí žiadnu možnosť pre jeho záchranu. O maloleté deti sa momentálne stará sama, avšak sú jej nápomocní starí rodičia z oboch strán. 18. Manžel trval na možnosti prerušenia konania, nakoľko bude žiadať o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a chce napraviť vzťah so svojou manželkou. Pre prípad, žeby sa ich vzťahy nezlepšili, sám by požiadal o rozvod manželstva. 19. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že zistený skutkový stav umožňuje vyvodiť záver, že medzi účastníkmi konania existuje kvalifikovaný rozvrat manželstva. Rozvrat vzťahov medzi manželmi je, najmä zo strany manželky hlboký a trvalý, a nie je reálny predpoklad obnovenia ich riadneho a plnohodnotného manželského spolužitia. Manželia už spolu 3 roky nežijú, nehospodária spolu, netrávia spolu čas. Komunikujú spolu, manželka s deťmi navštívili manžela aj vo výkone trestu. Manželka považuje vzťah k manželovi za rozvrátený. Manžel tvrdí, že veľa vecí vo výkone trestu pochopil a nechce sa rozviesť, nepripúšťa rozvrat manželstva. Hlavný dôvod rozvratu manželstva súd vzhliadol predovšetkým vo vzájomnom odcudzení sa manželov spôsobenom ich neustálymi hádkami a konfliktmi, kde manželka bola dokonca manželom opakovane fyzicky napadnutá, a to aj pred maloletými deťmi. Manželstvo účastníkov konania už nenapĺňa svoje spoločenské funkcie a nie je predpoklad jeho obnovenia.
20. Podľa § 98 ods. 1 CMP, ak to účastníci zhodne navrhnú, súd konanie preruší. 21. Manžel navrhol konanie prerušiť vo svojom vyjadrení k návrhu na rozvod manželstva 18.6.2024. Súd manželke na pojednávaní podal poučenie o dôsledkoch prerušenia konania i ďalšom priebehu konania. Manželka na pojednávaní nesúhlasila s prerušením konania, trvala na rozvode manželstva. 22. Z uvedeného dôvodu súd návrh manžela na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný (výrok I.), nakoľko pre prerušenie konania absentuje základný zákonný predpoklad, a to súhlas oboch manželov. Prerušenie konania predstavuje inštitút, ktorý manželia využijú spravidla vtedy, ak existuje predpoklad zmierenia ich spolužitia a nápravy ich vzájomných vzťahov. Vzhľadom na jednoznačný postoj manželky ohľadne rozvodu možno skonštatovať, že nie je medzi manželmi predpoklad obnovy ich manželského spolužitia. 23. Podľa čl. 1 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. 24. Podľa čl. 4 Základných zásad zákona o rodine, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. 25. Podľa § 18 zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 26. Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. 27. Podľa § 22 zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. 28. Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 29. Podľa § 23 ods. 2 zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. 30. Podľa § 23 ods. 3 zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. 31. Pri rozhodovaní o rozvode manželstva manželov a posudzovaní splnenia hmotnoprávnych podmienok pre rozvod ich manželstva, súd vychádzal z vyššie uvedených ustanovení zákona o rodine. Na základe zisteného skutkového stavu a osvojených skutkových tvrdení manželov dospel súd k nepochybnému záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (§ 23 ods. 1 zákona o rodine) v zmysle vyššie uvedených zásad (čl. 1 a 4 zákona o rodine). Manželka t. č. už odmieta akékoľvek snahy pre obnovu ich spoločného vzťahu, a preto odmietla i ponúkanú odpornú pomoc. Počas konania bolo preukázané, že manželia už spolu nežijú, nakoľko manželka sa spolu s maloletými odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Manželia spolu komunikujú ohľadne detí, kde sa vedia dohodnúť. 32. Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, spoločenský účel manželstva spočíva vo vytvorení zdravého rodinného prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, dôvere,
rešpekte, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Jedinou prípustnou formou zániku manželstva počas života oboch manželov podľa slovenského právneho poriadku je rozvod manželstva. V zmysle § 23 ods. 1 zákona o rodine hmotnoprávnym dôvodom rozvodu manželstva je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Rozvod manželstva je však nutné chápať ako poslednú a výnimočnú možnosť zrušenia manželstva, ku ktorej je možné pristúpiť v prípade, ak je manželstvo skutočne a nenávratne kvalifikovane rozvrátené. 33. Súd pre úplnosť poznamenáva, že zotrvanie v manželskom zväzku vyžaduje záujem zo strany oboch manželov a nie je možné ani jedného z nich k pretrvaniu v manželstve nútiť, predovšetkým pokiaľ manželstvo neplní svoj účel, pritom však musia byť splnené podmienky pre rozvod manželstva podľa zákona o rodine. Len samotné presvedčenie manžela o existencii možnosti záchrany manželstva nestačí a zároveň je potrebné rešpektovať i to, že manžel je t. č. vo výkone trestu odňatia slobody s predpokladaným prepustením 4.4.2026 (to, že manžel požiada, resp. požiadal o podmienečné prepustenie nie je t. č. rozhodujúce). 34. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že zistený skutkový stav umožňuje vyvodiť záver, že medzi účastníkmi konania existuje kvalifikovaný rozvrat manželstva. Rozvrat vzťahov medzi manželmi je hlboký a trvalý a nie je reálny predpoklad obnovenia ich riadneho a plnohodnotného manželského spolužitia. Hlavný dôvod rozvratu manželstva súd vzhliadol predovšetkým vo vzájomnom odcudzení sa manželov. Manželstvo účastníkov konania už nenapĺňa svoje spoločenské funkcie. 35. Manželstvo je dobrovoľný zväzok muža a ženy, a aj keď v zmysle zákona o rodine úlohou spoločnosti je manželský zväzok všestranne chrániť a napomáhať jeho dobru, nikoho nemožno nútiť, aby v nefunkčnom manželstve zotrval. Keďže manželstvo nemôže v ďalšom plniť svoj účel a vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, súd návrhu navrhovateľky vyhovel a predmetné manželstvo rozviedol (výrok II.). 36. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. 37. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 38. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 39. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 40. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 41. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 42. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
43. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 44. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.. 45. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 46. Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 47. Z manželstva účastníkov konania pochádzajú tri deti, všetky maloleté. 48. Ako to vyplynulo z prednesom účastníkov konania na pojednávaní, zhodli na sa úprave práv a povinností k maloletým deťom, aj keď neuzatvorili rodičovskú dohodu. Maloleté deti súd preto na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá im t. č. zabezpečuje riadnu starostlivosť a majú u nej vytvorené vhodné podmienky pre ich riadny vývoj a všestranný vývin. Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok súd priznal obom rodičom, nakoľko neexistuje dôvod preto, aby súd toto právo priznal len jednému z rodičov. Styk otca s maloletými sa neupravil, najmä s poukazom na výkon trestu odňatia slobody otcom. Zároveň v tomto rozsahu súd nemá pochybnosti o ochote matky zabezpečovať stretávanie sa s otcom, nakoľko k nemu došlo aj počas výkonu trestu odňatia slobody otcom, ako aj v minulosti dochádzalo k styku v širšom rozsahu ako to bolo súdom určené. 49. Čo sa týka úpravy vyživovacej povinnosti, súd prihliadol na výkon TOS otcom, a teda jeho súčasné znemožnenie zabezpečovania si riadneho príjmu, súd zároveň zdôrazňuje zdravotné problémy otca ktorý počas výkonu trestu podstúpil operáciu, ktorá mu znemožňovala byť pracovne zaradený. Otec sa vo výkone trestu nenachádza preto, že by si zanedbával svoju vyživovaciu povinnosť, ale pre spáchanie iných trestných činov. Z uvedeného hľadiska sa súd stotožnil so zhodnými návrhmi účastníkov konania o tom, aby mu bola uložená vyživovacia povinnosť vo vzťahu ku každému maloletému dieťaťu len v minimálnej výške, t. j. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určené podľa osobitného predpisu. Matka i otec si sú vedomí, že v prípade zmeny pomerov v budúcnosti (najmä po prepustení otca na slobodu, jeho zamestnanie sa, zvýšenie nákladov na maloletých), je možné upraviť tak výšku výživného, ako aj úpravu samotných rodičovských práv a povinností (napr. v otázke úpravy styku). 50. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 51. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaného § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nemôže podať odvolanie manželka a procesný opatrovník maloletého dieťaťa, nakoľko sa tohto svojho práva účinne v súlade s ustanovením § 368 Civilného sporového poriadku pred súdom vzdali. Proti tomuto rozsudku môže manžel podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( § 125 ods. 3 CSP ). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1,2 CMP). Podľa § 27 ods. l Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.