Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 26P/65/2024 8724202406 23. 09. 2024 JUDr. Zuzana Salajová ECLI:SK:OSPP:2024:8724202406.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad, sudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: A. B. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. XXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, soc. vecí a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov – matky: E. F., G. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. XXX a otca: I. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J., K. L. XXX, M. G., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, takto rozhodol: I. Zveruje maloleté dieťa A. B. B., nar. XX. XX. XXXX, do osobnej starostlivosti matky E. F., nar. XX. XX. XXXX. II. Matka majetok.
je oprávnená a povinná maloleté dieťa zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho
III. Otec I. B., nar. XX. XX. XXXX, sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej A. B. B. sumou 120 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke E. F., za obdobie od 10. 06. 2024 do budúcna, počnúc dňom doručenia tohto rozsudku osobe povinnej z vyživovacej povinnosti. IV. Dlžné výživné na mal. dieťa za obdobie od 10. 06. 2024 do 30. 09. 2024 vo výške 444 eur sa otec zaväzuje splácať v pravidelných mesačných splátkach po 30 eur mesačne, počnúc mesiacom november 2024, spolu s bežným výživným, vždy do 15. dňa v mesiaci matke, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod stratou výhody splátok. V. Otec I. B. je oprávnený stretávať sa s mal. A. B. B. počas letných prázdnin, od 01. 08. od 9.00 h do 10. 08. do 17.00 h v tom ktorom kalendárnom roku. V stanovený deň a čas si otec maloleté dieťa prevezme v mieste jeho bydliska a po skončení realizácie styku v stanovený deň a čas odovzdá maloleté dieťa matke maloletého dieťaťa v mieste bydliska maloletého dieťaťa. Matka je povinná maloleté dieťa na stretnutie s otcom riadne a včas pripraviť Obaja rodičia sú povinní v prípade, že styk z vážneho dôvodu nebude môcť byť zrealizovaný, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi 24 hodín pred začatím styku. VI. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. dieťaťom každý utorok, štvrtok a sobotu v čase od 18.00 h do 19.00 h prostredníctvom aplikácie Messenger, a to bez prítomnosti iných osôb, vrátane matky. Matka je povinná zabezpečiť prístup maloletého dieťaťa k aplikácii Messenger prostredníctvom mobilného zariadenia. VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie: 1. Navrhovateľka – matka maloletej podala dňa 10. 06. 2024 na tunajší súd návrh, ktorým žiadala o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej dcére, a to zveriť maloletú A. B. B. do jej osobnej starostlivosti a otca maloletej zaviazať prispievať na výživu maloletej sumou 100 eur mesačne. Podaný návrh odôvodnila tým, že maloletá pochádza z družského vzťahu účastníkov konania. Maloletá sa narodila v Anglicku, kde v tom čase s otcom maloletej žili. Už počas partnerského vzťahu medzi rodičmi dochádzalo čoraz častejšie k nezhodám a problémom. V apríli v roku 2023 spoločne aj s maloletou vycestovali na návštevu k rodine otca maloletej do Českej republiky, kde došlo k nezhodám a ona z obavy o svoj život bola nútená odísť. Maloletú jej otec zobral a odmietol vrátiť, pričom ona nakoľko v ČR nemala žiadne zázemie, ako aj z finančných dôvodov, sa rozhodla vrátiť do Anglicka. Otec jej bránil v stretávaní s dieťaťom, nemohla ho ani vidieť, ak otcovi nezaplatí každý týždeň peniaze. Podnikla právne kroky, keďže maloletá má anglické občianstvo, z Anglicku mu poslali výzvu, že dieťa má vrátiť do 15 dní a otec na základe toho jej maloletú dňa 15. 09. 2023 vrátil. Následne otec podal na Okresní soud v Olomouci návrh na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti a určenie výživného. Konanie sa viedlo pod sp. zn. 34NC/18/2023 - 269 a 34P a Nc 110/2023 a na základe späťvzatia otca bolo zastavené. Ona sa aj s maloletou vrátila na Slovensko, kde už dlhšiu dobu žijú. Dňa 06. 10. 2023 sa vydala za iného muža a spoločne s maloletou žijú v spoločnej domácnosti u rodičov manžela v obci C. D., kde majú vytvorené vhodné podmienky pre zdravý vývoj a vývin maloletej, Nakoľko s otcom maloletej nežijú v spoločnej domácnosti, on by mal žiť v Českej republike, žiadala, aby súd upravil rodičovské práva a povinností k maloletej. 2. Otec sa k podanému návrhu nevyjadril. 3. Na informatívnom stretnutí, ktoré sa uskutočnilo dňa 29. 07. 2024, matka zotrvala na podanom návrhu. Nesúhlasila, aby si otec vzal maloletú ani so striedavou starostlivosťou. Poukázala na minulé zážitky maloletej, kedy bola dcéra pol roka bez matky. Maloletá zatiaľ nerozpráva. Súhlasila, aby dcéra bola v kontakte s otcom. Špecifikovala výdavky maloletej, ako aj svoje výdavky. Otec so zverením maloletej do starostlivosti matky súhlasil, rovnako aj s výživným 100 – 120 eur mesačne. Chcel by sa stretávať s dcérou, najmä počas zimných a letných prázdnin aspoň na 14 dní. Aktuálne sa vracia do Veľkej Británie, kde bude študovať. Predtým v Anglicku pracoval brigádnicky s príjmom 760 eur. Má viacero dlhov a exekúcií. Rovnako poukázal na správanie sa matky počas spoločného spolužitia, mal za to, že matka starostlivosť o maloletú nezvládala. Matke chcel platiť výživné, no ona sa s ním nechcela dohodnúť a neposlala mu číslo účtu. Kolízny opatrovník uviedol, že striedavá starostlivosť za aktuálnej situácie neprichádza do úvahy, nakoľko otec žije v ČR a plánuje odcestovať do Anglicka. S navrhovaným výživným súhlasil a spočiatku by bol vhodný asistovaný styk za prítomnosti matky. 4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnila matka a kolízny opatrovník. Nedostavil sa otec, u ktorého má súd predvolanie na pojednávanie riadne a včas vykázané a ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil e-mailovým podaním doručeným súdu dňa 05. 09. 2024 z dôvodu pracovných povinností v Anglicku. 5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom kolízneho opatrovníka a oboznámením s listinnými dôkazmi, najmä návrhom, uznesením Okresného súdu v Olomouci č. k. 34Nc 18/2023 - 269 z 05. 03. 2024, rodným listom mal. dieťaťa, odpoveďami na lustrácie účastníkov v Registri obyvateľov SR, registri Sociálnej poisťovne, zápisnicou z informatívneho stretnutia z 29. 07. 2024, dohoda o pracovnej činnosti matky z 20. 06. 2024, potvrdením ÚPSVaR Kežmarok z 24. 07. 2024 o poberaní prídavkov na deti matkou, náhradným certifikátom k európskemu preukazu zdravotného poistenia matky, úradným záznamom o podaní vysvetlenia matkou na obvodnom oddelení PZ Olomouc z 10. 05. 2023, protokolom Mestského úradu Bohumín o jednaní s matkou z 09. 05. 2023, komunikáciou prostredníctvom siete Messenger medzi rodičmi, mzdovým výmerom otca z 01. 07. 2024, vyúčtovaním poisteného na verejné zdravotné poistenie otca zo 04. 07. 2024, výzvou povinnému od exekútora F. F. C., správou obce Krížová Ves z 27. 08. 2024, vyjadrením otca mal. dieťaťa z 05. 09. 2024, doplnením vyjadrenia otca z 05. 09. 2024, správou ÚPSVaR Kežmarok z 21. 09. 2024, vyjadrením matky doručené súdu 09. 09. 2024. a zistil nasledovné.
6. Matka vo svojej výpovedi na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu, žiadala maloletú zveriť do svojej osobnej starostlivosti, výživné na maloletú dcéru 120 eur mesačne od podania návrhu. Pokiaľ ide o styk, keďže otec žije v zahraničí, navrhla, aby bol otec v kontakte s maloletou prostredníctvom aplikácie Messenger, a to každý utorok štvrtok a sobotu, v čase od 18.00 h do 19.00 h. Taktiež nebránila otcovi v styku aj počas letných prázdnin, avšak nie na 14 dní, ale na 10 dní, a to v mesiaci august. Ďalej uviedla, že otcovi nebránila v styku s dcérou, no vyjadroval sa nevhodne, preto si ho zablokovala na telefóne. Od informatívneho stretnutia otec dcéru nekontaktoval. Na výživu maloletej otec už rok neprispieva žiadnou sumou. výdavky na dcéru tvoria výdavky na oblečenie 100 eur mesačne, 100 eur strava. Má zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť, pretože dcéra má problémy s okom, preto musí navštíviť očného lekára. Navštevujú neurológa a psychológa. Kým žili v Anglicku všetky výdavky hradila ona, má tam dlh. Aktuálne je skoro rok vydatá a spoločne s dcérou žijú v domácnosti rodičov manžela. Na bývanie im prispievajú sumou 150 eur mesačne. Manžel pracuje ako stavebný robotník. Ona je už aktuálne bez práce, pracovala do minulého týždňa, avšak pracovný pomer skončil v skúšobnej dobe. Príjem mala 500-600 eur mesačne. Je poberateľkou rodinných prídavkov sume 60 eur mesačne. Dobíja si kredit v sume 4 eurá, na oblečenie má výdavky 50 eur mesačne, na hygienické potreby 50 eur mesačne. Dcéra má s otcom pekný vzťah. Aj po informatívnom stretnutí bola maloletá s otcom. V súčasnej dobe je v kontakte aj s matkou otca maloletej. Odmietla tvrdenia otca, že od neho nechcela žiadne peniaze pre dcéru. 7. Otec vo svojom e-mailovom podaní doručenom súdu dňa 05.09.2024 uviedol, že so zverením maloletej do starostlivosti matky súhlasí, súhlasil aj s výživným 100 eur mesačne. Navrhol, aby mal s maloletou dcérou telefonický kontakt 2-krát do týždňa bez prítomnosti cudzích osôb a počas letných a zimných prázdnin, chcel dcéru brávať na 2 týždne, s tým, že on si príde po dcéru na Slovensko a matka si ju príde vyzdvihnúť do ČR. Ďalej uviedol, že matke maloletej chcel posielať peniaze na výživu maloletej, no matka to odmietla, preto žiadnou sumou na výživné neprispel. Doposiaľ žil a pracoval v ČR, kde mal príjem 27.000,- Kč (to uviedol na informatívnom stretnutí), avšak aktuálne sa vracia do Anglicka, kde bude pracovať na čiastočný úväzok a súčasne sa vracia na univerzitu, kde bude pokračovať v štúdiu. 8. Kolízny opatrovník vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že v najlepšom záujme maloletého dieťaťa je, aby jeho rodičovské práva a povinnosti boli upravené tak, aby maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky, styk maloletej s otcom sa neupravoval, resp. prebiehal prostredníctvom sociálnych sietí 3-krát týždenne. Súhlasil s návrhom otca, aby sa počas letných prázdnin styk realizoval na 10 dní. Výšku výživného navrhol na sumu 120 eur mesačne, a to najmä s poukazom na zdravotný stav maloletej, ktorá navštevuje viacero lekárov z rôznych odborov. Takúto výšku výživného navrhla, pretože otec je zdravý a na jeho strane neexistuje žiadna prekážka, ktorá by mu bránila nájsť si prácu, na zabezpečenie potrieb dcéry i jeho potrieb. Ďalej uviedla, že výživné je prednostná pohľadávka a má prednosť aj pred dlhmi otca, ktoré uviedol na informatívnom stretnutí. Vzhľadom k tomu, že otec žije v zahraničí, súhlasila, aby matka zastupovala maloletú v bežných veciach a spravovala jej majetok. V ďalšom poukázala na správu o prešetrení pomerov zo dňa 23. 09. 2024. 9. Podľa správy o prešetrení pomerov zo dňa 23. 09. 2024 maloletá od rok 2023 žije na Slovensku, kde sa vrátila spoločne so svojou matkou. Matka sa vydala a žije v rodinnom dome v C. D. v domácnosti rodičov manžela, kde má maloletá vlastnú detskú izbu a vytvorené vhodné podmienky pre zdravý vývoj a vývin. Na stravu a bývanie prispievajú rodičom manžela 250 eur mesačne. Maloletá veľmi nerozpráva, a preto ju odmietli vziať do materskej škôlky. Matka by ju chcela dať do súkromnej škôlky. Otcovi v kontakte s maloletou nebráni, súhlasila so styku prostredníctvom sociálnych sietí, no nesúhlasila, aby maloletá šla k nemu do ČR. Počas osobnej návštevy v domácnosti maloletej bol zistený pozitívny vzťah medzi matkou a maloletou, maloletá je na matku citovo fixovaná. Zároveň bytové pomery sú vyhovujúce, nepredstavujú žiadne riziko pre priaznivý vývin maloletej, súčasne matke vytvára a poskytuje maloletej celový komfort, pocit istoty a bezpečia. 10. Podľa rodného listu maloletá A. B. B., sa narodila XX. XX. XXXX v Rotherhame, matke E. H., toho času F. a otcovi I. B.. 11. Matka maloletej pracovala do 21. 09. 2024, kedy s ňou v skúšobnej dobe ukončili pracovný pomer. Jej príjem bol 500 – 600 eur mesačne + nadčasy a rodinné prídavky v sume 60 eur mesačne.
12. Otec maloletej v Českej republike pracoval s príjmom 27.000,- Kč (1.060 eur). Aktuálne je v Anglicku, kde by mal pracovať na čiastočný úväzok. Zárobok súdu neoznámil. 13. Podľa výpovedí účastníkov, otec zatiaľ na výživu maloletej neprispieval, od podania návrhu dobrovoľne nezaplatil žiadnu sumu na výživné, nakoľko matka mu neoznámila číslo účtu, kam by peniaze pre maloletú mohol posielať. Na informatívnom stretnutí otec uviedol, že je v jeho možnostiach prispievať na výživu maloletej sumou 100 - 120 eur mesačne. 14. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej Zákon o rodine), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä - úroveň starostlivosti o dieťa, - bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, - ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, - okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, - ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, - podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, - názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, - podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, - využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 15. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 16. Predmetom tohto konania bola úprava rodičovských práv a povinností k maloletej dcére, keďže rodičia maloletého dieťaťa žijú oddelene, doposiaľ rodičovské práva a povinnosti upravené neboli, a rodičia sa na ich úprave nedohodli. 17. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa toho času nežijú v spoločnej domácnosti. Matka sa spoločne s maloletou v septembri – októbri 2023 z Anglicka vrátila späť na Slovensko, a o októbra 2023 žije spoločne aj s dcérou v obci C. D. a od toho času žijú rodičia oddelene, matka s maloletou v C. D. a otec žil v Českej republike, toho času opäť v Anglicku. 18. Súd mal za preukázané, že pokiaľ ide o úpravu osobnej starostlivosti, tu došlo medzi rodičmi k dohode, otec so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky súhlasil. Zároveň súd mal za preukázané, že matka sa o mal. dcéru riadne stará, zabezpečuje všetky jej potreby. Z jej strany neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletú. Preto súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ ide o zastupovanie maloletej v bežných veciach a spravovanie jej majetku, súd rozhodol tak, že matka je oprávnená a povinná maloleté dieťa zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho majetok, a to z dôvodu, že otec aktuálne žije a pracuje v zahraničí, na územie SR plánuje chodiť len počas letných a zimných prázdnin, teda sporadicky. Zároveň súd udáva, že v podstatných veciach sa vyžaduje súhlas oboch rodičov dieťaťa. 19. Pokiaľ ide o styk otca s maloletou, matka netrvala na konkrétnej úprave styku, súhlasila. Otec navrhol styk počas týždňa 2-krát do týždňa prostredníctvom telekomunikačného zariadenia, keďže žije a pracuje v zahraničí a z tohto dôvodu chcel tiež styk počas letných a zimných prázdnin v trvaní 14 dní, s tým, že on si dcéru od matky vyzdvihne a potom si po ňu matka príde, alebo si ju vyzdvihne na pol ceste, aby to bolo pre oboch spravodlivé. Matka súhlasila, aby bol otec s maloletou v kontakte cez týždeň prostredníctvom telekomunikačných prostriedkov, a to aj bez jej prítomnosti a iných dospelých, súhlasila, aby sa otec s maloletou stretával počas letných dní, no nie na 14 dní, ale len na 10 dní a na začiatku mesiaca august, aby na konci prázdnin by mohla pripraviť do škôlky, školy. Počas zimných prázdnin však nesúhlasila so stretávaním na 14 dní. Nesúhlasila ani s tým, že ona si bude po maloletú dcéru chodiť k otcovi po ukončení styku, keďže to je značná vzdialenosť, ale trvala na tom, aby otec dcéru po skončení styku vrátil, tam kde dcéra býva. Súčasne samotná matka potvrdila, že dcéra má otca rada, má s ním pekný vzťah a preto otcovi nebude brániť v styku. Potvrdila, že istý čas neboli v kontakte prostredníctvom sociálnych sietí, pretože otec sa o nej nepekne vyjadroval. V súčasnej dobe však otcovi nebráni realizovať jeho stretnutia s dcérou. Kolízny opatrovník súhlasil, aby sa styk otca so synom realizoval počas utorka, štvrtka a soboty od 18.00 h do 19.00 h prostredníctvom aplikácie Messenger bez prítomnosti matky a iných dospelých a tiež, aby sa otec s maloletou stretával počas letných prázdnin na 10 dní. 20. Je potrebné uviesť, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia (§ 28 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine).
21. Súd preto vyslovene zdôrazňuje, že pri výkone týchto práv a povinností sú rodičia v prvom rade povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 druhá veta Zákona o rodine), v ktorých záujme rozhodne nie je obmedzovanie, či sťažovanie kontaktu so žiadnym z ich rodičov. 22. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ustanovenia Zákona o rodine, najmä na § 24 ods. 4, podľa ktorého súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, pričom dohliada na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, a taktiež na § 30 ods. 1, z ktorého znenia jednoznačne vyplýva, že rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. 23. Vyššie uvedené potvrdil aj Ústavný súd ČR vo svojom náleze zo dňa 15. 03. 2016, č. k. III.ÚS 2298/15, v ktorom zdôraznil, že: „Obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, tomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada naplnená v čo najväčšej možnej miere.“ 24. Je potrebné si uvedomiť, že výkon rodičovských práv a povinností nesmie vystaviť maloleté dieťa negatívnym vplyvom. Z tohto dôvodu, aj vzhľadom na skutočnosti, ktoré bolo v tomto konaní osvedčené, by matka mala v prvom rade myslieť na najlepší záujem svojho maloletého dieťaťa, v ktorého záujme nepochybne je pravidelne sa stretávať so svojím otcom. Záujem maloletého syna na stretávaní sa s otcom súd vidí v potrebe udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom v zmysle chápania ho ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa bude nadobúdať širšie rozmery (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II.ÚS 363/03). Rovnako si je potrebné uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča - otca na maloleté dieťa, pretože aj mužský prvok je schopný vhodným spôsobom napomáhať (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci II.ÚS 554/04). Pôsobenie oboch rodičov na dieťa je najmä z hľadiska súčasného vývinového štádia maloletého nanajvýš vhodné. 25. Rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije, musí byť umožnený pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosti či príkladom, ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná (porov. Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS 618/05). 26. Súd má za to, že je v záujme zdravého fyzického a psychického vývoja maloletej dcéry, aby udržiavala a rozvíjala vzťah aj s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti. Otec prejavuje o maloletú dcéru záujem, no aktuálne žije a pracuje v Anglicku, čo výrazne ovplyvňuje a sťažuje jeho možnosti častejšieho osobného stretávania sa s maloletou. Preto, aby otec bol v čo najčastejšom kontakte s maloletou dcérou, s poukazom na vzdialenosť medzi otcom a maloletou upravil styk otca s maloletou prostredníctvom aplikácie Messenger každý utorok, štvrtok a sobotu od 18.00 h do 19.00 h., bez prítomnosti iných osôb, vrátane matky. Súčasne matke uložil povinnosť zabezpečiť prístup maloletého dieťaťa k aplikácii Messenger prostredníctvom mobilného zariadenia. Taktiež upravil stretávanie otca s maloletou počas letných prázdnin, a to od 01. 08. od 9.00 h do 10. 08. do 17.00 h, v tom ktorom roku. Matka navrhla stretávanie počas letných prázdnin v mesiaci august, neuviedla konkrétny dátum, tak ako ho neuviedol otec, preto súd určil konkrétny termín stretávania od 01. 08. od 9.00 h do 10. 08. do 17.00 h, tak aby na konci prázdnin už bola maloletá v domácom prostredí a postupne sa pripravovala na koniec prázdnin a predškolské, či školské povinnosti. Počas zimných prázdnin styk otca neurčil, nakoľko samotné zimné prázdniny trvajú maximálne 2 týždne, a aj matka má právo tráviť čas s maloletou a otec bližšie svoj návrh nekonkretizoval. Otec si maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska maloletého dieťaťa a odovzdá ho matke v mieste bydliska maloletého dieťaťa. Matka je povinná dieťa na styk riadne a včas pripraviť. 27. Pokiaľ ide o výživné, matka napokon žiadala 120 eur mesačne od podania návrhu, otec na informatívnom stretnutí súhlasil s výživným 100 – 120 eur mesačne. Kolízny opatrovník navrhol, aby otec
prispieval na výživu maloletej sumou 120 eur mesačne, a to najmä z dôvodu aktuálneho zdravotného stavu maloletej, ktorý matka v súčasnej dobe rieši s viacerými odborníkmi. Matka podaný návrh odôvodňovala výdavkami maloletej, tiež príjmom otca. Zároveň maloletá nemá žiaden príjem, vzhľadom na vek je výlučne odkázaná na výživu od svojich rodičov. Tak ako to vyplýva z ustanovenia § 62 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou a táto trvá až do času, kým deti nie súd schopné samé sa živiť. Otec nižšiu sumu výživného odôvodňoval tým, že na jeho strane od podania návrhu došlo k zníženiu príjmu, a v istom období bol PN (od 25. 02. 2024 do 23. 04. 2024). 28. Pre správne určenie rozsahu vyživovacej povinnosti je dôležité vyhodnotenie zákonných kritérií, a to sú schopnosti a možnosti, majetkové pomery oboch rodičov, ich životná úroveň, osobná starostlivosť o dieťa a vyhodnotenie miery osobnej starostlivosti, vyhodnotenie výdajov rodičov, zhodnotenie oprávnenosti týchto výdajov. Pri povinnom rodičovi vyhodnotí jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, prípadne aj otázku jeho možného zárobku, ak sa vzdá výhodnejšieho zamestnania alebo majetkové prospechu, prípadne, ak berie na seba povinný rodič neoprávnené riziká. Taktiež osobnú starostlivosť matky a tieto plnenia nemateriálnej povahy je potrebné pričítať matke na plnenie vyživovacej povinnosti a premietnuť ich do pomeru, v akom by sa rodičia mali podieľať na úhrade výdajov maloletých, ktoré sú oprávnenými. 29. Pri hodnotení výdajov maloletého dieťaťa je potrebné zhodnotiť jeho potreby ako potreby základné, potom potreby, ktoré súvisia s aktivitami, záujmami, potrebami vyššieho vzdelania. Pri každých výdajoch maloletých detí, alebo oprávnených osôb je potrebné mať za to, že základné náklady, ktoré súvisia s ošatením, obuvou, hygienickými potrebami, nákupom drogérie a kozmetiky, nemusia byť exaktne preukázané. Tie sú teda považované za nejaké základné nevyhnutné. 30. Pokiaľ ide o výdavky maloletej, tak matka maloletej výdavky vypočítala na sumu cca 250 – 300 eur a pozostávajú z výdavkov na ošatenie, obuv v sume 50 eur mesačne, strava v sume 100 eur, bývanie 50 eur, hygienické potreby v sume 20 eur. Má zvýšené výdavky zdravotnú starostlivosť, nakoľko s maloletou navštevujú neurológa, psychológa, musia ísť k očnému. Tieto výdavky nevedela špecifikovať, nakoľko ešte len vzniknú. 31. Ďalej súd mal za preukázané, že maloletá dcéra toho času nie je schopná sama sa živiť, nemá žiaden príjem. Súd zdôrazňuje, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú rodičia (matka i otec), pričom platí, že súd individuálne skúma možnosti, schopnosti a majetkové pomery, životnú úroveň, počet a výšku iných vyživovacích povinností každého z rodičov, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosti o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej členom je dieťa. 32. Súd skúmal osobné a majetkové pomery oboch rodičov. Maloletá dcéra je v súčasnej dobe v starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a osobnú starostlivosť tak zabezpečuje matka. Príjem matky bol do 21. 09. 2024 vo výške 500 – 600 eur mesačne. Poberá tiež rodinné prídavky na maloletú, čo však nie je možné považovať za príjem matky, nakoľko tento slúži na úhradu výdavkov maloletej. Dňa 21. 09. 2024 došlo k ukončeniu pracovného pomeru matky v skúšobnej dobe a od toho času je nezamestnaná. Otec na výživu maloletej od podania návrhu matke neprispel žiadnou čiastkou. Matka žije spoločne s maloletou a manželom v domácnosti rodičov manžela, kde užívajú horné poschodie rodinného domu. Rodičom manžela prispievajú na bývanie sumou 150 eur mesačne na energie. Na stravu pre seba 50 eur, mobil 4 eurá, hygienické potreby a ošatenie 50 eur. Spláca dlh za smeti v Anglicku. 33. Otec, kým žil a pracoval v Českej republike mal príjem 27.000,- Kč/1.060 eur. Toho času už žije v Anglicku, kde by mal pracovať na čiastočný úväzok a súčasne pokračovať v štúdiu na univerzite. Aktuálny príjem v Anglicku otec neuviedol. Výdavky v ČR špecifikoval, a to rodičom prispieval na bývanie v sume 150 eur mesačne, cestovné do práce 50 eur mesačne, strava 120 eur mesačne, oblečenie 50 eur mesačne. Potom má dlhy a spláca exekúcie v celkovej sume 3.000 eur a tiež dlh na zdravotnom poistení vo výške 35.000,- Kč, ktorý bude splácať po 80 eur mesačne. Na výživu maloletej doposiaľ neuhradil žiadnu sumu, keďže matka spočiatku žiadnu čiastku nechcela a nemal číslo účtu, kam by jej peniaze posielal. 34. Otec sa s maloletou v súčasnej dobe nestretáva, avšak hlavne z dôvodu jeho pracovných a aktuálne aj študijných povinností v zahraničí, pričom otec deklaruje záujem byť s maloletou v kontakte, ktorý je
vzhľadom na veľkú vzdialenosť aktuálne možný, a to prostredníctvom sociálnych sietí. Teda maloletá dcéra je v nepretržitej osobnej starostlivosti matky. Ako milujúci rodič by mal otec vyvinúť maximálnu snahu k tomu, aby svojej dcére mohol poskytovať primerané výživné zodpovedajúce ich potrebám, pokiaľ s ňou nežije v spoločnej domácnosti a osobne sa o ňu nestará. Zároveň výživné je prednostná pohľadávka a cieľom výživného je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, preto každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na svoje potreby, vrátane dlhov. Súd preto rozhodol o určení výživného, a určil výživné v sume 120 eur mesačne od podania návrhu, t. j. od 10. 06. 2024 do budúcna v súlade s návrhom matky. Súd mal za preukázané, že je v možnostiach otca platiť takto určené výživné, nakoľko samotný otec na informatívnom stretnutí uviedol, že bude platiť 120 eur výživné na maloletú dcéru (čl. 51 súdneho spisu). Pri určení výživného tiež prihliadal na aktuálny zdravotný stav maloletej, ktorá sa aktuálne podrobuje viacerým vyšetreniam u viacerých odborných lekárov, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Zároveň súd má za to, že aj po odrátaní nevyhnutných výdavkov otca spojených s bývaním, cestovným, stravou, hygienickými potrebami a ošatením otcovi ostane suma, ktorá mu umožňuje platiť výživné v takejto výške. 35. Taktiež súd poukazuje na skutočnosť, že základné náklady, ktoré súvisia s ošatením, obuvou, hygienickými potrebami, nákupom drogérie a kozmetiky, nemusia byť exaktne preukázané. Tie sú teda považované za nejaké základné nevyhnutné. Rovnako súd prihliadol aj na to, že osobnú starostlivosť maloletej zabezpečuje výlučne matka, nakoľko otec sa s dcérou nestretáva a teda osobnú starostlivosť matky a tieto plnenia nemateriálnej povahy pripočítal matke na plnenie vyživovacej povinnosti. Okrem výživného dobrovoľne inou sumou neprispieva. 36. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré v konaní zistil, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o maloleté dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa sa pritom radia jednak potreby základné, medzi ktoré patrí napr. stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdavky, cestovné do školy, pomerná časť nákladov na bývanie, náklady na zdravotnícku starostlivosť, ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka, ako sú napr. kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (napr. hračky). Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, t. j. vekom, zdravotným stavom, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, počtom vyživovacích povinností, u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou pracovnej aktivity, kvalitou práce a schopnosťou uplatniť sa v konkurencii, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov. 37. Súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Preto súd určil výživné do budúcna vo vyššej sume ako žiadal otec, nakoľko má za to, že otec je schopný platiť výživné v takejto výške, keďže otec dobrovoľne takouto sumou prispieval aj doteraz. 38. Súd tiež poukazuje, že v prípade, ak by pristúpil vzhľadom na vek dcéry (skoro 5 rokov, otec ani matka nemajú inú vyživovaciu povinnosť) k zohľadneniu danej hranice percentuálneho podielu vyživovacej povinnosti otca voči dcére určenej podľa metodiky výpočtu výživného, ktorá je pri jednom dieťati 18 %, podľa potvrdenia o poslednom príjme otca v ČR, ktorý bol v sume 1.060 eur, tak 18 % z čistého príjmu otca predstavuje 190 eur. 39. Súd priznal výživné na maloletú dcéru od podania návrhu, t. j. od 10. 06. 2024 do budúcna. Zároveň súd vypočítal otcovi aj dlžné výživné u maloletej za obdobie od 10. 06. 2024 do 30. 09. 2024 v celkovej
sume 444 eur. Otec v rozhodnom období na výživu maloletej žiadnou sumou neprispieval. Za mesiac jún 2024 priznal pomernú časť, a to od podania návrhu za 21 dní v sume 84 eur (21 dní x 4 eurá/1 deň) a od júla 2024 do septembra 2024, t. j. za 3 mesiace x 120 eur, je to celkovo 360 eur. Celkové dlžné výživné za celé obdobie je v sume 444 eur (84 + 360). Vzhľadom na výšku dlžného výživného na bežné výživné, ktoré celkovo činí čiastku 444 eur na dcéru, platobné schopnosti otca, ako aj súčasné pomery matky, povolil splatenie dlžného výživného na bežné výživné pre maloletú formou mesačných splátok vo výške 30 eur mesačne, a to pod hrozbou straty splátok, počnúc mesiacom november 2024, spolu s bežným výživným. Zároveň vzhľadom na finančné možnosti otca, súd mal za to, že takto umožnené splatenie dlžného výživného formou splátok nijako neohrozí zabezpečovanie základných potrieb otca. 40. Súd má za to, že týmto rozhodnutím je akceptovaný záujem maloletého dieťaťa, čo je dlhodobo všeobecne prijímané kritérium vyplývajúce z celkového kontextu úpravy vzťahov medzi rodičmi a deťmi, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa a zo Základných zásad obsiahnutých v Zákone o rodine č. 36/2005 Z. z., najmä čl. 5 písm. h), podľa ktorého pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňujú okrem iného aj podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami. 41. Zároveň rozhodnutie súdu nie je nemenné a v prípade zmeny pomerov, či už na strane oprávnenej osoby, ako aj na strane povinnej osoby, sa novým návrhom možno domáhať zmeny súdneho rozhodnutia. 42. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 53 až § 55 CMP). Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Podľa § 58 ods. 1 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 43. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 57 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku. Podľa § 44 CMP rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.