Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 13Csp/15/2024 8724202708 13. 11. 2024 JUDr. Peter Kuruc ECLI:SK:OSPP:2024:8724202708.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., zast.: JUDr. Daniel Tarbaj, advokát so sídlom Zámocká 525/28, 091 01 Stropkov, IČO: 53 450 345, proti žalovanému 365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zast.: AK RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvožákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 47232471 v konaní o primerané finančné zadosťučinenie, takto rozhodol: I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 250,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a . III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 28.6.2024 žiadala, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2.940,43 eur a k náhrade trov konania. Žalobkyňa uviedla, že v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 8Csp/83/2019 sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia a v uvedenom konaní bola v celom rozsahu úspešná, keď žalovaná bola zaviazaná na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.940,43 eur. Súd dospel k záveru, že žalovaná v úverovej zmluve nesprávne určila výšku RPMN, a preto sa úver má považovať za bezúročný a bez poplatkov. S poukazom na ust. § 3 ods. 5 Zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia, keďže úspešne uplatnila porušenie práva zo strany žalovanej. Poukázala na to, že pri nároku na primerané finančné zadosťučinenie postačuje samotná hrozba ujmy. V prípade žalovanej nešlo len o hrozbu akademickú ale išlo už o priame naplnenie hrozby, tým, že sa žalovaná na jej úkor bezdôvodne obohatila a žalobkyňa musela v rámci súdneho konania žiadať o nápravu. Za primeranú výšku finančného zadosťučinenia považuje sumu 2.940,43 eur, čo predstavuje sumu istiny súdom priznaného bezdôvodného obohatenia, pretože vo veciach, v ktorých je predmetom konania finančná čiastka, je jediným objektívnym kritériom rozhodujúcim pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia, suma o ktorú sa dodávateľ na úkor spotrebiteľa obohatil alebo sa chcel obohatiť. Uviedla, že výška finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu a jediným kritériom pre stanovenie výšky je primeranosť. Výška primeraného finančného zadosťučinenia nemôže mať len symbolický význam, pretože takáto výska by nezohľadňovala obsah pojmu spravodlivosť. Je potrebné zohľadniť, že účelom inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia je aj jeho sankčná, odradzujúca, satisfakčná a relutárna funkcia. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný síce uvádzal, že výška primeraného finančného zadosťučinenia býva súdmi priznávaná v rozpätí 50- 300,- eur, ale poukázala na novšie rozhodnutia, v ktorých súdy priznali tento nárok vo výške od 1000 do 3000 eur.
2. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania. Vo vyjadrení uviedla, že primerané finančné zadosťučinenie nie je koncipované ako sankcia veriteľovi, ale ako náprava pre dlžníka. Podľa žalovanej právo na primerané finančné zadosťučinenie nemá každý spotrebiteľ, ktorý vytkne nejakú vadu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale poskytnutím finančného zadosťučinenia má byť kompenzovaná istá ujma, ktorá vznikla spotrebiteľovi v dôsledku porušenia práv priznaných mu právnymi predpismi. Namietala aj výšku uplatneného nároku, keď podľa žalovanej žalobkyňa výšku nároku žiadnym spôsobom neodôvodnila, a ani na preukázanie výšky nenavrhla žiaden dôkaz. Uviedla, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie podlieha voľnej úvahe súdu, čo však neznamená ľubovôľu súdu. Pre svoju úvahu súd musí mať k dispozícii dostatok tvrdených a preukázaných skutočností, z ktorých súd pri svojich úvahách musí vychádzať. Je nutné prihliadnuť k tomu, akým spôsobom výšku zadosťučinenia žalobca zdôvodňuje, aké dôkazy v tomto smere označuje, avšak rozhodnou je úvaha súdu, ktorá smeruje k zisteniu primeranosti priznávaného zadosťučinenia v peniazoch. Súd musí o výške primeraného finančného zadosťučinenia uvažovať v intenciách konkrétneho sporu a vychádzať z konkrétnych zistených skutkových okolností, pritom prihliadne na závažnosť a intenzitu protiprávneho konania, vplyv tohto konania, intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu. Podľa žalovanej, žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala nevyčísliteľné straty, ktoré utrpela. V prípade, ak by súd uznal základ nároku, poukázala na neadekvátnosť uplatneného nároku a navrhla určiť výšku zadosťučinenia do sumy 200,- eur. 3. Z vyjadrení strán sporu a z pripojeného listinného dôkazu, a to rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 8Csp/83/2019-245 zo dňa 24.1.2022, a rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 9CoCsp/29/2022-290 zo dňa 27.6.2023, súd zistil nasledovný skutkový stav: 4. Rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 8Csp/83/2019-245 zo dňa 24.1.2022 súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 738,- eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 26.9.2019 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn 9CoCsp/29/2022-290 zo dňa 29.6.2023 odvolací súd zmenil druhý výrok vyššie uvedeného rozsudku tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 2.202,64 eur s 5% úrokom z omeškania od 6.9.1019 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovaná bola teda zaviazaná vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v celkovej výške 2.940,43 eur. 5. Z obsahu odôvodnenia predložených rozsudkov vyplýva, že strany sporu uzavreli dňa 14.3.2011 zmluvu o úvere na základe, ktorej žalovaná poskytla žalobkyni úver vo výške 5.000,- eur, ktorý mala žalobkyňa uhradiť v 72 mesačných splátkach po 122,85 eur. Súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd konštatovali, že údaj o RPMN v úverovej zmluve nebol uvedený správne, preto sa má úver považovať bezúročný a bez poplatkov, a z tohto titulu bolo rozhoduje o povinnosti žalovanej vyplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie v uvedenej výške. 6. Podľa § 3 ods. 5 Zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (účinného od 1.7.2022) proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. 7. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2.940,43,- eur, a to na základe § 3 ods. 5 cit. zákona. Žalobkyňa svoj nárok odôvodňuje tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 8Csp/83/2019 sa úspešne domohla ochrany svojich práv, keď v uvedenom konaní súd dospel k záveru, že úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy uzavretej stranami sporu je bezúročný a bez poplatkuv a preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 2940,43 eur. Žalovaná v rámci obrany namietala, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie vzniká spotrebiteľovi iba vtedy, ak mu vznikne nejaká ujma, v súvislosti s porušením jeho práv, prípadne má predstavovať určitú satisfakciu za stav, ktorý
musel žalobca konaním žalovaného strpieť. Žalovaná namietala, že nepostačuje iba úspešne uplatniť porušenie práv spotrebiteľa, ale musí byť preukázaná existencia určitej ujmy, ktorá mu vznikla a tiež namietala, že žalobkyňa ničím nezdôvodnila výšku uplatneného nároku. 8. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 cit. zákona je určitou satisfakciou spotrebiteľa za stav, ktorý musel v dôsledku konania dodávateľa trpieť a je aj sankciou, ktorá má postihnúť žalovanú v súvislosti s jej protiprávnym konaním. Súd nesúhlasí s obranou žalovanej, ktorý tvrdí, že by žalobkyňa mala preukázať aj vznik určitej ujmy, pretože Zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy, ale už vtedy, keď spotrebiteľovi ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla za predpokladu, že spotrebiteľ sa úspešne domáhal ochrany svojich práv. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 6CdO/389/2015). Zákon nevyžaduje, aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, zákon neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia, bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu stanovil rozsah finančného zadosťučinenia. 9. Žalobkyňa preukázala, že v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 8Csp/83/2019, v ktorom súd uložil žalovanej povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie z dôvodu, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, úspešne uplatnila svoje nároky na porušenie práva spotrebiteľa, a keďže táto okolnosť je jedinou podmienkou na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, v zmysle cit. zák. ustanovenia, súd dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobkyňou, čo do základu je dôvodný. 10. Ust. § 3 ods. 5 neupravuje výšku primeraného finančného zadosťučinenia, ktorá tak závisí od úvahy súdu, ako však už súd uviedol, musí vziať do úvahy všetky okolnosti konkrétneho prípadu, na základe ktorých stanoví rozsah finančného zadosťučinenia. Pri určení výšky tohto nároku súd musí prihliadať na závažnosť a intenzitu protiprávneho konania dodávateľa, rozsah jeho následkov a možnosti ich odstránenia. Existencia ujmy spotrebiteľa nie je predpokladom pre úspešné uplatnenie nároku na zadosťučinenie, ale rozsah ujmy, ktorá spotrebiteľovi vznikla, prípadne mohla vzniknúť v prípade protiprávneho konania je taktiež jednou z okolností, ktorá ovplyvňuje výšku priznaného nároku. Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 18CoCsp/19/2022 zo dňa 27.10.2022 konštatoval, že výška primeraného finančného zadosťučinenia nemusí byť v každom jednom prípade totožná s výškou bezdôvodného obohatenia. Takýto názor by neumožňoval zohľadňovať konkrétny skutkový dej tej - ktorej veci, čo by viedlo k prílišnému formalizmu. Zákon hovorí o „primeranom finančnom zadosťučinení“ čo má umožniť súdu posúdiť a zohľadniť jednotlivé prípady osobitne s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti prípadu. Odvolací súd taktiež konštatoval, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobkyne, resp. na kompenzáciu jej majetkovej škody, ale musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany (k tomu porovnaj aj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/137/2016 zo dňa 24.5.2017). 11. Žalobkyňa výšku uplatneného nároku odôvodňovala tým, že v uvedenej výške jej bolo priznané bezdôvodné obohatenie, a ak má primerané finančné zadosťučinenie plniť svoje funkcie, tak nemôže byť určené iba v symbolickej výške a práve suma o ktorú sa dodávateľ na úkor spotrebiteľa obohatil alebo sa chcel obohatiť, je jediným objektívnym kritériom rozhodujúcim pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobkyňa neuvádzala aká konkrétna ujma jej v konaní vznikla, ani nepredkladala skutkové tvrdenia týkajúce sa konkrétnych okolností prípadu, ale iba vo všeobecnosti poukazovala na zmysel inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia a jeho funkcie. Súd mal preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovanou došlo k uzavretiu úverovej zmluvy dňa 14.3.2011 a bol jej poskytnutý úver v celkovej výške 5.000,- eur. Žalobkyňa v súvislosti s výškou primeraného finančného zadosťučinenia poukazovala na neustály odmietavý postoj žalovanej, kvôli ktorému trvalo zákonné konanie až 4 roky. Ohľadom na opakované obhajovanie vadnosti formulárových zmlúv zo strany žalovanej a dĺžku trvania základného konania má za to, že primerané finančné zadosťučinenie v požadovanej výške naplní jednotlivé ciele a funkcie inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia. Úspešným uplatnením porušenia práv môžu spotrebiteľovi vzniknúť rôzne nároky voči dodávateľovi,
napr. nárok na náhradu škody, alebo nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré, ako už bolo vyššie uvedené, nemožno kompenzovať priznaním finančného zadosťučinenia a prípadné priznanie finančného zadosťučinenia nevylučuje možnosť uplatnenia týchto nárokov za predpokladu, že si ich spotrebiteľ uplatní v primeranej lehote tak, aby nedošlo k premlčaniu, alebo zániku týchto nárokov. Ani okolnosť, či by mohlo dôjsť k týmto skutočnostiam z dôvodu, že si spotrebiteľ neuplatní včas svoje nároky, nemôže mať vplyv na výšku primeraného finančného zadosťučinenia. Zo strany žalobkyne nebola deklarovaná žiadna ujma, nebolo preukázané, akým spôsobom uplatnenie nárokov voči žalovanej zasiahlo do jej života. Aj vzhľadom na značný časový odstup, keď žalobkyňa sa porušenia práv domáhala s odstupom 8 rokov po uzavretí zmluvy a úvere, súd dospel k záveru, že protiprávne konanie žalovanej, ako dodávateľa možno hodnotiť ako konanie nízkej intenzity, preto súd priznal žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 250,- eur, čo predstavuje 5% z celkovej výšky poskytnutého úveru a takmer 10% zo sumy priznaného bezdôvodného obohatenia. V danom prípade žalovaná bola sankciovaná už tým, že poskytnutý úver bol považovaný za bezúročný a bez poplatkov, teda žalovanej sa vrátila iba istina poskytnutého úveru a musí vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie. Súd poukazuje na to, že požadovaná výška primeraného finančného zadosťučinenia žalobkyňou predstavuje cca 59% výšky úveru, čo súd považuje za absolútne neadekvátne. Podľa názoru súdu primerané finančné zadosťučinenie v sume 250,- eur je postačujúce z hľadiska žalobkyne, ktorá nepreukázala vznik žiadnej ujmy a je dostatočnou sankciou voči žalovanej s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti. 12. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z. z. – Civilného sporového poriadku v platnom znení /ďalej len CSP/. Pri priznaní náhrady trov konania súd vychádzal zo zásady úspechu vo veci. Obdobne ako pri nárokoch na náhradu nemajetkovej ujmy pri zásahoch do ochrany osobnosti ani v prípade primeraného finančného zadosťučinenia zákon neupravuje jeho výšku, ktorá je vecou úvahy súdu. Rozhodovacia prax súdov (napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/191/2017 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/141/2018) zaujala právny názor, že aj v konaniach, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku, je potrebné pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzať zo zásady úspechu vo veci. V týchto konaniach sa však žalobca nepovažuje za procesne neúspešného, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, pretože žalobcu nemožno zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu, alebo znaleckej činnosti. Pri týchto sporoch sa za základné považuje rozhodnutie, že žalobca má nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a výška tohto nároku je potom druhotná a nadväzujúca. Žalobkyňu je potrebné považovať za plne procesne úspešnú, keďže mala plný úspech čo do základu uplatneného nároku a výška plnenia vyplývajúca z jej procesného úspechu závisela výlučne od úvahy súdu. Pri rozhodovaní o výške trov konania bude súd potom vychádzať z prisúdenej sumy. Na základe uvedeného súd priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením postupom podľa § 262 ods. 2 CSP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).