Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 17C/61/2024 8724202717 02. 07. 2024 JUDr. Markéta Marečková ECLI:SK:OSPP:2024:8724202717.2
Uznesenie Okresný súd Poprad v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. proti žalovanej: E. C., nar.: 3.12.1995, bytom F. XX, XXX XX F. G., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. U k l a d á žalovanej, aby sa zdržala vstupu a užívania nehnuteľnosti: - bytu č. X nachádzajúceho sa na vyvýšenom prízemí bytového domu F. H. XXX I. J. K. XXX/X v k. ú. L., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad, a to od 14.-teho dňa nesledujúceho po doručení uznesenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej. odôvodnenie: 1. Žalobným návrhom doručeným súdu dňa 28.06.2024 žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť vypratať nehnuteľnosť - byt č. 1, nachádzajúci sa na prízemí bytového domu označeného súpisným číslom XXX, v k. ú. L., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX a na náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že žalobca je výlučným vlastníkom bytu č. I, nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu označeného súpisným číslom XXX, v spoluvlastníckom podiele 1/1 k celku, s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku 5640/136401, v k. ú. L., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX. Žalobca uzavrel s M. B. dňa 05.01.2024 zmluvu o krátkodobom nájme bytu, ktorou mu predmetný byt krátkodobo prenajal s tým, že v zmysle čl. VII. bodu 9 nájomnej zmluvy umožnil nájomcovi, aby s ním prenajatý byt užívali jemu blízke osoby – žalovaná spolu s dvomi maloletými deťmi. Počas plynutia nájomného vzťahu došlo zo strany Okresného súdu Spišská Nová Ves k vydaniu príkazu na domovú prehliadku prenajatej nehnuteľnosti z dôvodu, že voči M. B. bolo začaté trestné konanie a bol obvinený uznesením vyšetrovateľky odboru Východ národnej kriminálnej agentúry PPZ pod sp. zn. L./I. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, pre obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu podľa § 186 ods. l, ods. 2 písmeno b/ Trestného zákona a pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. l, ods.2 písmena a/ Trestného zákona a pre zločin vydierania podľa § 189 ods. l, ods.2 písmena a/ a e/ Trestného zákona. Začatie väzobného stíhania M. B., ako aj následné sťažnosti zo strany susedov tak viedli k ukončeniu zmluvy o krátkodobom nájme bytu a to výpoveďou zo strany prenajímateľa z dôvodu daného článkom IX. bodom 2 písmenom a/ zmluvy, t.j. z dôvodu hrubého porušenia dobrých mravov a porušovania domového poriadku s tým, že výpoveď bola nájomcovi doručená dňa 30.04.2024 a v zmysle článku X s prihliadnutím na situáciu nájomcu bol tento povinný predmet nájmu vypratať v lehote do 30.05.2024. Žalovaná bola na túto situáciu upozornená prostredníctvom sms, ako aj bola následne v máji 2024 vyzvaná, aby opustila predmet nájmu nakoľko doba nájmu už skončila. Žalovaná napriek skončeniu nájmu a opakovaným výzvam predmetný byt ani do času podania žaloby nevypratala, a užíva ho spolu s maloletými deťmi a osobami, ktorých totožnosť žalobcovi nie je známa. V zmysle čl. 20 ods. l Ústavy Slovenskej republiky má každý právo vlastniť majetok. Toto právo rovnako ako ostatné požíva ochranu. Vlastnícke právo, ako je vyjadrené v § 123 Občianskeho zákonníka, umožňuje vlastníkovi veci nakladať s ňou podľa vlastného uváženia, najmä ju držať, užívať, brať z nej plody a scudziť ju.
V takomto prípade žalovaná porušuje ústavné právo vlastníka podľa čl. 20 ods. l.. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 2. Žalobca zároveň podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanej zákaz vstupu do nehnuteľnosti a užívanie nehnuteľností - bytu č. 1, nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu označeného súpisným číslom XXX, v k. ú. L., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalovaná a ani nájomca ku dňu skončenia nájmu nevysporiadali svoje záväzky z titulu nedoplatkov na energiách vo výške 150,- eur. Žalovaná byt vo vlastníctve žalobcu užíva po skončení nájmu s tvrdením, že ako matka na materskej nemá dostatok finančných prostriedkov na nájdenie iného vhodného bývania. Okrem uvedeného boli počas trvania nájmu na adrese uskutočnené zásahy polície z dôvodu agresívneho správania žalovanej a nájomcu, čo môžu potvrdiť susedia. 3. V konaní žalobca predložil príkaz na vykonanie domovej prehliadky Okresného súdu Spišská Nová Ves z 17.04.2024 v predmetnom byte v deň 20.04.2024 z dôvodu, že je dôvodné podozrenie že sa tu nachádzajú veci dôležité pre trestné konanie, a to krátka strelná zbraň nezistenej značky a nezisteného kalibru, čierno-striebornej farby, mobilný telefón, resp. telefóny, ktoré používa obvinený M. B., počítať, notebook, USB kľúč, prípadne ďalšie médiá, na ktorých by sa mohla nachádzať videonahrávka útoku obvinených na osobu A. K., kukla a prípadne ďalšie veci súvisiace s páchaním uvedenej trestnej činnosti. 4. Zmluvou o krátkodobom nájme bytu z 05.01.2024 žalobca prenechal M. B. predmetný byt na užívanie od 05.01.2024 do 31.12.2024. 5. Dňa 26.04.2024 dal žalobca nájomcovi M. B. výpoveď z nájmu bytu, ktorú prevzal dňa 30.04.2024 v Ústave na výkon väzby Prešov. 6. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 7. Podľa § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 8. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala 10. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 11. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 12. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 13. Podľa § 333 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
14. Podľa § 334 Civilného sporového poriadku, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 15. Cieľom neodkladného opatrenia je zabezpečenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak žalobca je vecne legitimovaný subjekt na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a žalobca osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. 16. Je potrebné upriamiť pozornosť na ustanovenie § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď neodkladné opatrenie môže súd nariadiť za splnenia podmienky 1.) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu alebo 2.) je obava, že bude ohrozená exekúcia. V tomto prípade pre nariadenie neodkladného opatrenia by žalobca musel osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. 17. Požiadavky, ktoré sú z hľadiska ústavných aspektov kladené na rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia možno sformulovať do týchto dvoch základných podmienok (i) musia mať predovšetkým zákonný podklad musia byť vydané príslušným orgánom a nemôžu byť prejavom svojvôle. Tento právny názor vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 234/08 aj Ústavný súd SR. 18. Neodkladné opatrenie sa podieľa na realizácii ústavne zaručeného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd a podľa čl. 46 a následne Ústavy SR. Právo na súdnu ochranu by nebolo komplexné, ak by chýbala možnosť zákonom ustanoveným postupom sa domáhať svojho práva na nestrannom a nezávislom súde v prípadoch, v ktorých je toto právo ohrozené v časovej a vecnej súvislosti vylučujúcej jeho ochranu inak než neodkladným, urgentným zásahom súdu. V takýchto prípadoch súd rozhoduje na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Osvedčenie tvrdených skutočností znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledok takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa zo zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako vysoko pravdepodobné. V tomto prípade platí, že je výlučne vecou navrhovateľa neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý žiada dočasnú ochranu, podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu. Taktiež nemožno prehliadnuť, že neodkladné opatrenie súd nariadi len v prípade potreby dočasne upraviť pomery strán alebo v prípade, ak by bola daná obava, že by exekúcia bola ohrozená. 19. Pri nariadení neodkladného opatrenia musia byť vzaté na zreteľ fakticita javu, proporcionalita následku a príčina jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán konania (napr. nález ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 89/02). Neodkladným opatrením nemôže dôjsť k nevyváženému zásahu do vzťahov strán alebo tretích osôb. 20. Vykonaným dokazovaním: podaním žalobcu a pripojenými listinnými dôkazmi mal súd preukázané, že žalobca je vecne legitimovaný subjekt na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a žalobca aj osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. 21. Z listinných dôkazov mal súd preukázané, že vzhľadom na udalosti vyplývajúce z príkazu na vykonanie domovej prehliadky v predmetnom byte je dôvodné dočasne upraviť pomery a uložiť žalovanej, aby sa v predmetnom byte nezdržiavala. Je zrejmé, že nájomca bytu M. B. je t. č. v Ústave na výkon väzby v Prešove, avšak súd rozumie záujmu žalobcu na bezodkladnej úprave práv tak, aby sa v byte ďalej nezdržiavali osoby spolužijúce v domácnosti s nájomcom M. B. vzhľadom na obavy vlastníka bytu a aj ďalších obyvateľov bytového domu o bezpečnosť a majetok. 22. Súd uložil žalovanej povinnosť od 14.-teho dňa po doručení uznesenia, keď podľa názoru súdu je potrebné poskytnúť žalovanej primeraný čas na vysťahovanie z bytu a vyriešenie bytovej otázky žalovanej prípadne s ňou žijúcich osôb v byte. 23. Súd je názoru, že za daných okolností je dôvodné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. 24. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte uznesenia.
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.