Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 21C/93/2024 8724205196 13. 12. 2024 JUDr. Alexandra Mochnacká ECLI:SK:OSPP:2024:8724205196.1
Uznesenie Okresný súd Poprad v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D., E. XXXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Máriou Didekovou, advokátkou so sídlom kancelárie v Poprade, Zdravotnícka 2, IČO: 52 866 742, proti žalovanému: A. F. G., nar. X.X.XXXX, bytom D., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto rozhodol: I. U k l a d á žalovanému, aby nevstupoval do bytu č. XX na 13. poschodí vo vchode č. XX v bytovom dome Polyfunkčný dom B „H.“ so súp. č. XXXX, postavený na parcele registra „C“ parc. č. 3226/84, o výmere 1.486 m2, zastavaná plocha a nádvorie, spolu s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu, na príslušenstve a pozemku, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 9/607, zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. D., obec D., okres D.. II. P o u č u j e žalovaného o tom, že môže proti žalobkyni podať žalobu, ktorou sa bude domáhať nedôvodnosti neodkladného opatrenia navrátením do pôvodného stavu, alebo nároku na náhradu škodu, alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. V zmysle § 337 ods. 3 Zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilného sporového poriadku, v platnom znení, následkom úspešnej žaloby je zrušenie neodkladného opatrenia. III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa návrhom doručeným súdu 12.12.2024 žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by uložil žalovanému, aby nevstupoval do bytu č. XX na 13. poschodí vo vchode č. XX v bytovom dome Polyfunkčný dom B „H.“ so súp. č. XXXX, postavený na parcele registra „C“ parc. č. 3226/84, o výmere 1.486 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, spolu s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu, na príslušenstve a pozemku, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 9/607, zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. D., obec D., okres D.. Podaný návrh odôvodnila tým, že žalovaný je bývalým partnerom žalobkyne, z ich ukončeného dlhoročného vzťahu pochádza t.č. už plnoletý syn. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX na13.poschodí vo vchode č. XX v bytovom dome Polyfunkčný dom B „H.“ so súp. č. XXXX, postavený na parcele registra „C“ parc. č. 3226/84, o výmere 1.486 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, spolu s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu, na príslušenstve a pozemku, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 9/607, zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. D., obec D., okres D.. Predmetný byt užívala so žalovaným od jeho nadobudnutia až do momentu, kedy žalovaný domácnosť sám opustil, t.j. do leta roku 2024. Po ukončení vzťahu žalobkyne a žalovaného, ktorému predchádzalo dlhoročné majetnícke a násilné správanie žalovaného k žalobkyni, vyvrcholila situácia dňa 23.7.2023, kedy žalovaný žalobkyňu slovne a aj fyzicky napadol (držal ju a stláčal jej ramená, odmietal ju pustiť), následkom čoho žalobkyňa privolala hliadku z dôvodu strachu zo žalovaného.
Žalovaný po privolaní hliadky z bytu ušiel, avšak po necelom týždni sa do bytu opätovne vrátil a užíval ho až do leta roku 2024, kedy ho opätovne sám opustil. Žalobkyňa sa po ukončení vzťahu vydala. Žalovaný v roku 2024 voči žalobkyni inicioval viaceré súdne konania a Okresný súd Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 21C/71/2024, o určenie vlastníckeho práva k predmetnému bytu s prísl., nariadil neodkladné opatrenie zo dňa 9.12.2024, doručené dňa 10.12.2024, ktorým žalobkyni (v uvedenej veci žalovanej) o.i. uložil povinnosť dočasne znášať užívanie predmetného bytu žalovaným, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Žalobkyňa zdôraznila, že žalovaný byt sám opustil ešte v lete 2024, neužíval nehnuteľnosť, až v súvislosti s ním iniciovanými súdnymi spormi zaslal žalobkyni výzvu na umožnenie užívania bytu, hoci má zabezpečené vlastné bývanie. Takmer obratom po prevzatí neodkladného opatrenia z elektronickej schránky žalobkyni pri dverách do predmetného bytu niekto zazvonil. Cez priezor nikoho nevidela a po otvorení dverí zbadala skrytého na schodoch žalovaného. Žalovaný následne žalobkyni vzal násilím zväzok kľúčov tak, že ich vytrhol zo zámku v otvorených dverách, z ktorého si vzal kľúč od bytu, na opakované výzvy žalobkyne na vrátenie kľúča nereagoval, len žalobkyňu odsotil a vyjadril sa: „teraz uvidíš, čo sa bude diať a možno sa ani nedožiješ“. Po jeho odchode ostala žalobkyňa v byte sama a žalovaného videla z okna bytu, že na ulici asi do polnoci obchádzal bytový dom. Žalobkyňa z obáv a strachu po cit. vyjadrení žalovaného zavolala hliadku PZ. Príslušníci spísali úradný záznam, odporučili žalobkyni vymeniť zámok na byte a nasledujúci deň 11.12.2014 podala žalobkyňa na ORPZ v Poprade vysvetlenie. Vzhľadom na vyjadrenie žalovaného a na jeho dlhodobo násilné správanie voči žalobkyni sa táto rozhodla podať aj trestné oznámenie, nakoľko má vzhľadom na veľmi výbušnú povahu žalovaného dôvodné obavy z prípadného násilia, ktoré sa u žalovaného stupňuje. Žalovaný sa už v minulosti voči žalobkyni dopustil násilia opakovane. Poukázala na definíciu násilia konštatovanú Najvyšším súdom SR v rozhodnutí sp. zn. 5M Cdo 10/2012, z ktorej vyplýva, že násilím je ,, každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa.... každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach, je konanie, ktoré nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnaké následky, psychické násilie, ktoré priamo narúša slobodnú voľbu iného človeka...". Žalobkyňa má za to, že žalovaný sa ľstivo a násilne zmocnil kľúča od bytu, žalobkyňu sotil a vyhrážal sa jej spôsobom, ktorý v nej vzbudzuje dôvodné obavy o jej život a zdravie. Žalobkyňa si je vedomá vykonateľného neodkladného opatrenia vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. 21C/71/2024 dňa 9.12.2024, doručeného dňa 10.12.2024, v zmysle ktorého je povinná strpieť užívanie bytu žalovaným do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva, avšak vzhľadom na udalosti a vyhrážky zo dňa 10.12.2024 v spojení so skutočnosťou, že napriek podaniu prípadného odvolania voči uvedenému uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia o tomto nebude na odvolacom súde rozhodnuté obratom, sa žalobkyňa z obáv o svoj život a zdravie domáha nariadenia tohto neodkladného opatrenia voči žalovanému, ktorý je dôvodne podozrivý z násilia páchaného na žalobkyni. Navyše má za to, že tvrdené domnelé majetkové práva ani právo žalovaného na obydlie (hoci žalovaný od leta užíva iné obydlie) nemožno nadradiť nad ochranu o zdravie a život inej osoby. Konanie žalovaného u žalobkyne vzbudzuje strach a dôvodné obavy, pričom jediná inštitúcia, ktorá navrhovateľke môže v danej situácii zabezpečiť ochranu pred opakovaným násilím či vyhrážkami zo strany odporcu je súd, ktorý s poukazom na § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. zakáže žalovanému vstupovať do predmetného bytu. S poukazom na uvedené rozhodnutie vo veci vedenej pod sp. zn. 5M Cdo 10/2012 je navrhované neodkladné opatrenie „aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. V dôsledku jeho uplatnenia sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe..., ktoré má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu, maldevelopment a pod. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu...jednotlivca.... Násilie je výsledkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú aj duševnú ujmu...“ 2. Z LV č. XXXX pre obec a k.ú. D. súd zistil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX na 13. poschodí vo vchode č. XX v bytovom dome Polyfunkčný dom B „H.“ so súp. č.XXXX, postavený na parcele registra „C“ parc. č. 3226/84, o výmere 1.486 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, spolu s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu, na
príslušenstve a pozemku, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 9/607, zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. D., obec D., okres D.. 3. Z oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie trestného činu adresovaného Okresnej prokuratúre Poprad zo dňa 11.12.2024 súd zistil, že žalobkyňa podala oznámenie v súvislosti s konaním žalovaného, ktorý sa voči žalobkyni dlhodobo a opakovane dopúšťa konania, z ktorého má žalobkyňa vážne obavy o svoj život a zdravie, slovne ju napáda, vyhráža sa jej a zastrašuje ju. V minulosti po hádke vyvolanej žalovaným do 3.00 hod. do rána vstupoval do izby, kde sa pokúšala zaspať a zapaľoval svetlo a kričal na žalobkyňu, inokedy jej vzal kľúče a mobil, zamkol ma v byte, pričom sa nemohla dostať z bytu von a pod. Trestné oznámenia z obáv počas života so žalovaným nepodávala, majú spolu t.č. už plnoletého syna. V júli 2023 došlo v mieste bydliska žalobkyne k incidentu, kedy žalobkyňa privolala políciu, nakoľko žalovaný žalobkyňu chytil za ramená a odmietal ju pustiť. Po privolaní hliadky PZ z bytu žalovaný ušiel a vrátil sa po týždni. Vzťah žalobkyne a žalovaného bol už dávnejšie ukončený, avšak nevhodné až agresívne správanie žalovaného naďalej trvá. Dňa 10.12.2024 v čase okolo 20.00 hod. bola žalobkyňa doma, keď niekto zazvonil. Nikoho cez priezor nevidela a po otvorení dverí zbadala na schodoch schovaného žalovaného, ktorý zo zámku na dverách vytrhol zväzok kľúčov a vzal si z nich kľúč od bytu. Na výzvy, aby ich vrátil nereagoval a keď mu žalobkyňa chcela kľúče vziať žalobkyňu odsotil a vyjadril sa „teraz uvidíš, čo sa bude diať a možno sa ani nedožiješ“. Následne žalovaný odišiel a pohyboval sa v okolí bytového domu, v dôsledku čoho žalobkyňa v strachu a obave o svoj život, privolala hliadku PZ, ktorej popísala celú situáciu. Vyjadrenie žalovaného „teraz uvidíš, čo sa bude diať a možno sa ani nedožiješ“ súvisí s viacerými súdnymi spormi vedenými na Okresnom súde Poprad, ktoré voči žalobkyni inicioval, pričom dňa 9.12.2024 bolo nariadené neodkladné opatrenie, na základe ktorého má žalobkyňa strpieť užívanie jej bytu žalovaným, do právoplatného skončenia veci o určenie vlastníckeho práva k bytu s prísl. vedeného pod sp. zn. 21C/71/2024. Toto vyjadrenie, v spojitosti s dlhoročným správaním žalovaného, atakovaním žalobkyne a vyhrážaním sa, žalobkyňu mimoriadne rozrušilo, nakoľko v byte bola sama a veľmi sa bála. Má vážne obavy o svoje zdravie a život, keďže konanie menovaného má stupňujúcu tendenciu. 4. Zo záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 11.12.2024 súd zistil obdobné informácie, ako žalobkyňa uviedla v podanom trestnom oznámení dňa 11.12.2024. Záznam o podaní vysvetlenia zase popisuje udalosti z obdobia mesiaca júl 2023, kedy rovnako došlo ku konfliktu so žalovaným. 5. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil: 6. Podľa § 325 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len CSP), neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje. 8. Podľa § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. 9. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 10. V predmetnej veci sa žalobkyňa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by v zmysle § 325 ods. 2 písm. f), h) CSP súd zakázal žalovanému dočasne nevstupovať do bytu užívaného žalobkyňou a jej plnoletým synom. V danom prípade podľa názoru súdu sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia a obmedzenie žalovaného v prípadnom užívaní veci, u ktorej je vlastníctvo sporným a rieši sa v samostatnom konaní. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo 1/2017: Z dočasného charakteru predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti,
ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to však, že súd môže nariadiť predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv predbežným opatrením (neodkladným opatrením) dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní o predbežnom opatrení (neodkladnom opatrení) musí vziať do úvahy aj možnosť uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia). 11. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla, aj keď len dočasná úprava právnych vzťahov medzi stranami sporu, alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte nevykonateľného, alebo očakávaného súdneho rozhodnutia. Účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov strán sporu. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby bolo navrhovateľom neodkladného opatrenia tvrdené a osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami sporu, že toto právo je porušované alebo ohrozené, ako aj, že je potrebná dočasná úprava právnych vzťahov medzi stranami sporu práve nariadením neodkladného opatrenia, pričom navrhovaným neodkladným opatrením sa medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do právnych vzťahov medzi stranami sporu. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby súd mal osvedčené, t.j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. 12. Aplikácia neodkladného opatrenia je veľmi aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. V jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia – zákazu vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách, schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993 ho označuje ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania alebo svojvoľného obmedzovania slobody, a to vo verejnom či súkromnom živote. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu bolo aj sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) CSP, ktorého účelom je poskytnúť oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 M Cdo 10/2012) 13. Splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v čase, bezprostredne po nariadení neodkladného opatrenia vo veci vedenej Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 21C/71/2024 (dňa 9.12.2024) súd vidí predovšetkým v zmene pomerov od doručenia predmetného uznesenia o neodkladnom opatrení dňa 10.12.2024, kedy sa žalovaný násilím pokúsil vstúpiť do obydlia žalobkyne, ktorej sa vyhrážal a vzal jej kľúč od bytu, v dôsledku čoho bola nútená privolať hliadku polície a podať trestné oznámenie. Konanie žalovaného nemožno odôvodniť ani ospravedlniť nariadením neodkladného opatrenia, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by obmedzila, alebo sťažila užívanie bytu č. 67 žalovaným. Predovšetkým žalovaný sám nie je oprávnený si vstup do bytu vynucovať ľsťou či násilím, nakoľko existuje zákonný mechanizmus ako žalovanému vstup do bytu zabezpečiť. Navyše, žalovaný, podľa vyjadrení žalobkyne, sa v byte dlhodobo nezdržiava, nebol z bytu vykázaný a zrejme nerieši akútne potrebu svojho bývania. Za takých okolností užívanie bytu žalovaným, násilné vynucovanie si vstupu či kľúčov, pokiaľ by malo spôsobovať konflikty či provokovať násilie, zakladajú zmenu pomerov, ku ktorým prišlo bezprostredne po vydaní skoršieho rozhodnutia. Z dôkazov o podanom oznámení je zrejmé, že zo strany žalovaného hrozia konflikty verbálne i fyzické a na základe vyjadrenia žalobkyne a predložených listinných dôkazov možno konštatovať, že u
žalovaného je dôvodné podozrenie z násilia voči žalobkyni, keď jeho útoky sú v súčasnosti predmetom šetrenia. Z uvedeného dôvodu súd návrhu vyhovel a zakázal žalovanému vstupovať do bytu č. 67, ku ktorému v súčasnosti nemá žiaden vlastnícky ani užívací vzťah, i keď v samostatnom konaní vedenom Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 21C/71/2024 sa žalovaný domáha určenia, že je spoluvlastníkom predmetného bytu. 14. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemusí byť nasledovaný žalobou, tak vydané neodkladné opatrenie môže konzumovať aj vec samú a prostredníctvom jeho účinkov je potom možné dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov medzi účastníkmi. Je tomu tak aj v tomto prípade, pričom je v záujme oboch strán sporu, aby sa eliminovali akékoľvek ďalšie nedorozumenia a prípadné konflikty, minimálne do doby vyriešenia otázky existencie a následného vyporiadania prípadného spoluvlastníckeho vzťahu k bytu. 15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.