Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 27P/158/2024 8524201422 13. 01. 2025 JUDr. Monika Heldáková ECLI:SK:OSPP:2025:8524201422.2
Uznesenie Okresný súd Poprad v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1) A. B., nar. XX.X.XXXX, 2) C. B., nar. XX.X.XXXX, 3) D. B., nar. XX.X.XXXX, 4) E. B., nar. XX.X.XXXX, všetky bytom F. XXX/XXX, G., t. č. H. XXX, deti rodičov - matky: E. B., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXX/XXX, G., t. č. H. XXX a otca: I. B., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, K., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. U s t a n o v u j e maloletým deťom: 1) A. B., nar. XX.X.XXXX, 2) C. B., nar. XX.X.XXXX, 3) D. B., nar. XX.X.XXXX, 4) E. B., nar. XX.X.XXXX, na zastupovanie v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod spisovou značkou 27P/158/2024 za procesného opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok. II. Otec I. B., nar. XX.X.XXXX, j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletých detí: 1) A. B., nar. XX.X.XXXX, 2) C. B., nar. XX.X.XXXX, 3) D. B., nar. XX.X.XXXX, 4) E. B., nar. XX.X.XXXX, sumou 30 % zo sumy životného minima na každé nezaopatrené dieťa, vždy vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. III. U k l a d á matke, aby v lehote 60 dní podala návrh vo veci samej, a to návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, kde účastníkmi sú maloleté dieťa a obaja rodičia. IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Stará Ľubovňa dňa 25.11.2024 sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletých do jej osobnej starostlivosti a zároveň otca maloletých zaviazal k plateniu výživného na každé z maloletých detí sumou 40 eur mesačne. 2. Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením č. k.: 2P/139/2024-17 z 29.11.2024 návrh matky v časti zverenia maloletých detí do jej osobnej starostlivosti zamietol a v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčil na samostatné konanie. Spis postúpil tunajšiemu súdu dňa 13.12.2024. 3. Návrh matka odôvodnila tým, že maloleté deti pochádzajú z manželského zväzku, z manželom nežije v spoločnej domácnosti z dôvodu fyzického násilia, preto opustila manžela a odsťahovala sa aj s dcérami do obce G. a následne k svoju priateľovi do H.. Maloleté sú školopovinné. ZŠ Jakubany ich neprijala do školy, nakoľko otec odmietol podpísať súhlas so zmenou školy. To znamená, že maloleté deti musia každé ráno cestovať z obce Jakubany do Toporca a späť, čo je náročné časovo, ako aj finančne. Deti niekedy odmietajú vstávať alebo autobusový spoj nestihnú, a preto majú v škole časté absencie. 4. K návrhu navrhovateľka pripojila rodné listy detí.
5. Z rodných listov maloletých vyplýva, že E. B. – navrhovateľka a I. B. sú rodičmi maloletej A. nar. XX.X.XXXX, C. nar. XX.X.XXXX, D. nar. XX.X.XXXX a E. nar. XX.X.XXXX. 6. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že otec maloletých t. č. nie je zamestnaný, je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 145 eur mesačne. 7. Na tunajšom súde sa v konaní vedenom pod sp. zn.: 27Pc/15/2024 sa matka maloletých domáhala určenia manželského výživného. V uvedenom konaní súd skúmal majetkové pomery manžela – otca maloletých a preto má súd za preukázané, že otec maloletých je invalidný dôchodca s príjmom 142 eur, iný príjem nemá. Žije u svojej matky. V minulosti pracoval na družstve. Je nemajetný. 8. Na tunajšom súde prebieha konanie o rozvod manželstva (medzi matkou a otcom maloletých), spojený s konaním o úpravu práv a povinností k maloletým na čas po rozvode, ktorý sa vedie pod sp. zn. 27P/116/2024. 9. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa z 28.11.2024, ktorú vyžiadal pri rozhodovaní Okresný súd Stará Ľubovňa vyplýva, že rodičia dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, otec na výživu maloletých neprispieva, nič im nekupuje, neprejavuje o nich záujem, nestretáva sa s nimi, nekontaktuje sa s nimi. Matka je nezamestnaná, evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, poberá prídavok na štyri deti vo výške 240 eur mesačne a dávku v hmotnej núdzi vo výške 209 eur mesačne. 10. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v planom znení (ďalej „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej účastník) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 11. Podľa § 69 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len ,,CSP“) súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu. Rovnako postupuje, ak zákonný zástupca nemôže za fyzickú osobu konať alebo ak je nečinný. 12. Podľa § 117 CMP, ak treba, aby za maloletého konal opatrovník, súd na návrh ustanoví za opatrovníka najmä blízku osobu maloletého, u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme maloletého, ak s ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. 13. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o rodine“) rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé. 14. Podľa § 31 ods. 2 zákona o rodine žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník"). 15. Podľa § 31 ods. 4 druhej vety zákona o rodine funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený 16. Podľa § 61 od. 1 zákona o rodine je opatrovník povinný vykonávať svoju funkciu v záujme maloletého dieťaťa. 17. Právo a povinnosť rodičov zastupovať maloleté dieťa nie je neobmedzené. Pri právnych úkonoch, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom, nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa žiadny z rodičov a súd obligatórne ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Existencia možnosti rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletými
deťmi je badateľná najmä v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, kde sú účastníkmi okrem rodičov aj ich maloleté deti. 18. Nakoľko maloletí v tomto konaní nemôžu samostatne konať vzhľadom na ich maloletosť a nemôžu byť v tomto konaní ani zastúpení svojimi zákonnými zástupcami, ktorými sú ich rodičia, z dôvodu možnej kolízie záujmov medzi maloletými a rodičmi, súd postupoval v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a maloletým ustanovil procesného opatrovníka na zastupovanie v tomto konaní, konkrétne Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok. 19. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 20. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 21. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 22. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 23. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 24. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 25. Podľa § 330 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 26. Podľa § 62 ods. 1 a ods. 2 zákona o rodine je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 27. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 28. V zmysle citovaných zákonných ustanovení (CSP) sa na nariadenie neodkladného opatrenia alternatívne vyžaduje splnenie dvoch predpokladov; prvým z nich je potreba bezodkladnosti úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia je jeho (dočasný) charakter, t. j. upravujú sa ním pomery, alebo zabezpečuje, že exekúcia nebude ohrozená do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej (aj keď len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo právo dotknutého subjektu ohrozené. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie (znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia). 29. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný predbežný charakter. Z tohto dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť žaloby návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (uznesenie NS SR sp. zn. 2Mcdo 3/2010). 30. V každej veci týkajúcej sa maloletého dieťaťa dominuje záujem dieťaťa. Dosiahnutie účinnej ochrany záujmov maloletého dieťaťa je zabezpečené aj inštitútom neodkladného opatrenia. Neodkladné
opatrenie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa nariadi súd vtedy, ak má osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Úpravou neodkladných opatrení je umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých detí pôjde v zásade o zásah do takého stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť zrejmá z jeho samotného obsahu, resp. aj z listinných dôkazov k nemu pripojených. 31. Súd konštatuje, že z podaného návrhu a listín osvedčujúcich tvrdenia navrhovateľky vyplýva, že sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. Matka sa podaným návrhom domáha, aby súd neodkladným opatrením otca maloletých detí zaviazal k úhrade výživného a to v sume 40 eur na každú z maloletých. Rodičia maloletých t. č. nežijú v spoločnej domácnosti, poznajúc pomery v rodine z pozície tzv. rodinnej sudkyne je nutné konštatovať, že viac ako rok, čo potvrdzuje i správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa. Otec na výživu malých neprispieva, ani sa inak na tejto výžive nepodieľa (napr. naturálne). 32. Každý rodič má povinnosť prispievať na výživu svojich nezaopatrených detí, a to aj v prípade, že nežijú v spoločnej domácnosti, resp. ak sú rodičia v rozvodovom konaní. Úloha platenia výživného spočíva v zabezpečení materiálnych predpokladov pre obstaranie nevyhnutných potrieb maloletých, najmä základných životných potrieb ako sú strava, ošatenie, hygiena, energie a iné potreby. Pokiaľ si otec neplní svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne už niekoľko mesiacov, výživa maloletých by v dôsledku toho mohla byť ohrozená a je nevyhnutné, aby súd rozhodol o povinnosti otca prispievať na túto výživu. 33. Vykonanými lustráciami súd zistil, že otec maloletých v súčasnosti nie je zamestnaný a súd je poberateľom invalidného dôchodku. Vzhľadom na počet vyživovacích povinností a nepriaznivú sociálnu situáciu otca nie je možné určiť výživné vo vyššej výške. Vzhľadom na potrebu zabezpečovania bežnej výživy maloletých, súd považoval za potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov, a preto otca odo dňa doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletých sumou minimálneho výživného, t. j. sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s poukazom na to, že súd môže neodkladným opatrením uložiť povinnému povinnosť platiť výživné iba v nevyhnutnej miere. 34. Súd podotýka, že suma minimálneho výživného je takmer totožná so sumou, ktorej sa domáha matka maloletých (37,53 eur a 40 eur). Už suma minimálneho výživného násobená počtom vyživovacích povinností prevyšuje sumu príjmu otca (invalidného dôchodku), avšak súd nemôže priznať výživné v nižšej sume. 35. Výživným určeným neodkladným opatrením sa zabezpečujú len tie najzákladnejšie potreby dieťaťa, nevyhnutné na jeho prežitie. Pri určení nevyhnutného rozsahu výživného zo strany rodičov súd v tejto súvislosti nevykonáva v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia dokazovanie, a teda nezisťuje dôkladne majetkové potreby rodičov a bližšie všetky odôvodnené potreby dieťaťa, keďže takéto dokazovanie by prekračovalo rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia. 36. Keďže neodkladné opatrenie je dočasný inštitút ochrany práv, preto súd uložil matke maloletých povinnosť podať návrh vo veci samej tak, ako je to špecifikované vo výroku III. tohto uznesenia. 37. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 38. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 39. Podľa § 58 ods. 1 CMP, nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania účastníci neuplatnili. Poučenie: Proti výroku I. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. (§ 2 CMP v spojení s § 355 ods. 2 zákona CSP a contrario) Proti výroku II., III. a IV. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Poprad. (§ 357 písm. d) CSP) V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP) V zmysle § 332 ods. 1 CSP v spojení s § 2 CMP výrok II. tohto uznesenia je vykonateľný doručením uznesenia otcovi. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.