Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 6T/88/2018 8718010617 28. 04. 2025 JUDr. Pavol Roth ECLI:SK:OSPP:2025:8718010617.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Pavol Roth, v trestnej veci obžalovanej A. B., trestne stíhanej pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Poprad dňa 28. apríla 2025, takto rozhodol: Podľa § 285 písm. f) Trestného poriadku oslobodzuje obžalovanú A. B., C. C., nar. XX.X.XXXX v Poprade – Spišskej Sobote, trvale bytom D. XX, D. spod obžaloby Okresnej prokuratúry Poprad 1 Pv 159/17 zo dňa 31.7.2018, podanej na OS Poprad dňa 7.8.2018 pre skutok, ktorý sa stal tak, že ako matka detí A. B., nar. XX. X. XXXX, študentky Ekonomickej univerzity Bratislava, Fakulta hospodárskej informatiky, A. B., nar. X. XX. XXXX, študentky Univerzity Komenského, Filozofickej fakulty, A. B., nar. X. X. XXXX a maloletej E. B., nar. X. XX. XXXX, hoci jej vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine a taktiež z rozsudku Okresného súdu v Poprade s. zn.: 15P/114/2010-141 zo dňa 7. 3. 2012, právoplatného dňa 13. 4. 2012, ktorým bola zaviazaná prispievať na výživu A., A. a A. sumou 30 % zo sumy životného minima na každé z maloletých detí počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, teda od 13. 4. 2012 do 30. 6. 2012 sumou 26,- eur mesačne, od 1. 7. 2012 sumou 26,65 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho – ktorého mesiaca vopred k rukám otca F. B., ako aj z rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn.: 13P/73/2012-201 zo dňa 19. 3. 2013, právoplatného dňa 20. 4. 2013, ktorým bola zaviazaná prispievať na výživu A. sumou 26,65 eur mesačne, na výživu A. sumou 26,65 eur mesačne a na výživu A. sumou 26,65 eur mesačne, ktoré výživné spolu v sume 79,95 eur mesačne je povinná platiť k rukám otca F. B. vždy do 15. dňa v tom ktorom mesiaci vopred a z rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn.: 13P/73/2012-495 zo dňa 18. 2. 2015, právoplatného dňa 9. 7. 2015, ktorým bola zaviazaná prispievať na výživu E. sumou 27,13 eur mesačne vždy do 20. dňa v tom ktorom mesiaci vopred k rukám otca F. B., z rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn.: 15Pc/21/2018-22 zo dňa 12. 10. 2018, právoplatného dňa 2. 11. 2018, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn.: 13P/73/2012 zo dňa 19. 3. 2013 vo vzťahu k A. B. tak, že výživné zo strany obžalovanej bolo zvýšené zo sumy 26,65 eur na sumu 30 % zo sumy životného minima, počnúc dňom 1. 9. 2018, ktoré výživné je splatné vždy do 20-teho dňa toho – ktorého mesiaca vopred k rukám A. B. a taktiež z rozsudku Okresného súdu Poprad 14Pc/16/2018 -44 zo dňa 18. 6. 2019, ktorý sa stal vykonateľným dňa 12. 8. 2019, ktorým bola obžalovaná zaviazaná prispievať na výživu A. B. výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima od 1. 9. 2018, ktoré je povinná platiť A. B. vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, túto svoju vyživovaciu povinnosť si úmyselne riadne neplnila v Poprade, okres Poprad, ani inde od 13. 4. 2012 až do 11. 9. 2019, pričom v uvedenom období nebola evidovaná ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade práce, v dobe od 1. 10. 2010 do 5. 3. 2015 poberala rodičovský príspevok na syna G. B., a to v roku 2012 v sume 194,70 eur mesačne, v roku 2013 v sume 199,60 eur mesačne, v roku 2014 v sume 203,20 eur mesačne, v roku 2015 v mesiacoch január, február a marec po 203,20 eur mesačne, od 1. 5. 2015 do 31. 10. 2015 bola príjemcom pomoci v hmotnej núdzi v sume 80,80 eur mesačne a v sledovanom období otcovi detí
uhradila v roku 2013 spolu 15,- eur, v roku 2014 spolu 25,- eur, v roku 2015 spolu 38,- eur, v roku 2016 spolu 32,- eur, v roku 2017 spolu 24,- eur, v roku 2018 spolu 1.054,- eur, v roku 2019 spolu 16,- eur, dcére A. od 1. 9. 2015 uhradila spolu 45,- eur a dcére A. od 1. 9. 2018 uhradila spolu 26,- eur, čím jej za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom pre otca detí F. B., nar. XX. X. XXXX, bytom D., H. I. X, vo výške 5.475,81 eur, pre dcéru A. B., nar. XX. X. XXXX vo výške 1.439,33 eur a pre dcéru A. B., nar. X. XX. XXXX vo výške 312,38 eur, ktorý dlh na výživnom dodatočne uhradila spolu s bežným výživným za ďalšie obdobie nasledujúce od 12. 9. 2019 do 28. 4. 2025, teda najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnila úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a uvedený čin mala spáchať závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas, na viacerých osobách, čím
mala
spáchať
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona, pretože trestnosť činu zanikla. odôvodnenie: Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad dňa 7. 8. 2018 podal na tunajšom súde obžalobu 1 Pv 159/17 zo dňa 31. 7. 2018 na obvinenú A. B. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) písm. j) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že ako matka detí A. B., nar. XX. X. XXXX, študentky Ekonomickej univerzity Bratislava, Fakulta hospodárskej informatiky, A. B., nar. X. XX. XXXX, študentky Cirkevného gymnázia D. J. K. D., A. B., nar. X. X. XXXX a maloletej E. B., nar. X. XX. XXXX, hoci jej vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine a taktiež z rozsudku Okresného súdu v Poprade s. zn.: 15P/114/2010-141 zo dňa 7. 3. 2012, právoplatného dňa 13. 4. 2012, ktorým bola zaviazaná prispievať na výživu A., A. a A. sumou 30 % zo sumy životného minima na každé z maloletých detí počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, teda od 13. 4. 2012 do 30. 6. 2012 sumou 26,- eur mesačne, od 1. 7. 2012 sumou 26,65 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho – ktorého mesiaca vopred k rukám otca F. B., ako aj z rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn.: 13P/73/2012-201 zo dňa 19. 3. 2013, právoplatného dňa 20. 4. 2013, ktorým bola zaviazaná prispievať na výživu A. sumou 26,65 eur mesačne, na výživu A. sumou 26,65 eur mesačne a na výživu A. sumou 26,65 eur mesačne, ktoré výživné spolu v sume 79,95 eur mesačne je povinná platiť k rukám otca F. B. vždy do 15. dňa v tom ktorom mesiaci vopred a taktiež z rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn.: 13P/73/2012-495 zo dňa 18. 2. 2015, právoplatného dňa 9. 7. 2015, ktorým bola zaviazaná prispievať na výživu E. sumou 27,13 eur mesačne vždy do 20. dňa v tom ktorom mesiaci vopred k rukám otca F. B., túto svoju vyživovaciu povinnosť si úmyselne riadne neplní v Poprade, okres D., ani inde od 13. 4. 2012 až doposiaľ, pričom v uvedenom období nebola evidovaná ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade práce, v dobe od 1. 10. 2010 do 5. 3. 2015 poberala rodičovský príspevok na syna G. B., a to v roku 2012 v sume 194,70 eur mesačne, v roku 2013 v sume 199,60 eur mesačne, v roku 2014 v sume 203,20 eur mesačne, v roku 2015 v mesiacoch január, február a marec po 203,20 eur mesačne, od 1. 5. 2015 do 31. 10. 2015 bola príjemcom pomoci v hmotnej núdzi v sume 80,80 eur mesačne a v sledovanom období otcovi detí uhradila v roku 2013 spolu 15,- eur, v roku 2014 spolu 25,eur, v roku 2015 spolu 38,- eur, v roku 2016 spolu 32,- eur, v roku 2017 spolu 24,- eur, v roku 2018 spolu 1.032,- eur, dcére A. od 1. 9. 2015 uhradila spolu 32,- eur, čím jej z uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom pre otca detí F. B., nar. XX. X. XXXX, bytom D., H. I. X, vo výške 4.788,86 eur a pre dcéru A. B., nar. XX. X. XXXX vo výške 1.087,30,- eur. Obžalovaná na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že sa necíti byť vinná zo skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba. Poukázala na to, že jej zdravotný stav je taký, že jej znemožňuje riadne sa zamestnať. Má psychické problémy, trpí srdcovou arytmiou, čo dokladovala aj v lekárskych správach. Pán B. (otec detí) jej spôsobuje určité psychické utrpenie, čo sa podpísalo na jej zdravotnom stave. Je si vedomá, že svoju vyživovaciu povinnosť si neplnila tak, ako jej to vyplýva z rozhodnutí súdu, ale nebola schopná výživné platiť. Minulý rok z dražby bytu dala pánovi B. minimálne 1.000,- eur. Uviedla, že majú nevysporiadané
BSM, keď pán B. predal nejaké autá a pokiaľ by ju vyplatil, tak by mala peniaze na úhradu výživného. Výživné sa snažila platiť podľa svojich možností, keď v minulom roku to bolo po 10,- eur a tohto roku po 5,- eur mesačne. Kvôli zdravotným problémom, ktoré má, nie je evidovaná ani na úrade práce a je odhlásená aj zo sociálnej poisťovne. Kvôli zdravotným problémom si prácu nehľadá, naposledy si ju hľadala pred 3 rokmi. 5 rokov chodí k psychologičke, ktorá jej povedala, že pokiaľ človek nezinfarktuje, tak ťažko sa dostane do invalidného dôchodku. Doposiaľ žiadosť o invalidný dôchodok nepodávala, iba veci konzultuje s psychologičkou. Možno v budúcnosti sa pokúsi žiadať o invalidný dôchodok. Má aj cystu v krku, ale nemá peniaze na operáciu. Naposledy pracovala niekedy v r. 1991 v cirkevnej škole ako kuchárka. Má 9 detí a chodila prakticky z materskej dovolenky na ďalšiu materskú dovolenku. V súčasnosti sa stará o 3 deti vo veku 9, 11 a 15 rokov. Ďalšie deti sú u bývalého manžela, resp. sú už dospelé. Uviedla, že pán B. jej platí celkové výživné na deti (na 3 maloleté deti, ktoré má zverené do svojej osobnej starostlivosti) vo výške 190,- eur mesačne. Pokiaľ ona by mala posielať tých 120,- eur, čo mu má platiť (z titulu určeného výživného), tak by tieto peniaze išli na pozemky a autá, ktoré on kupuje. Z peňazí, ktoré dostane ako výživného od pána B., zaplatí pravidelné mesačné výdavky, na živobytie jej ostane 90,- eur. Pán B. jej musí dať pokoj, aby sa psychicky dala do poriadku a nemal by podávať rôzne žaloby v súvislosti s nevysporiadaným BSM, keď si robí nároky na vyplatenie peňazí. Ona ani nespí, nevie, či neskončia na ulici. Nemá predstavu, ako by platila ďalšie výživné, pretože jej finančná situácia je zlá, na pokraji živorenia. Vo vzťahu k rozsahu plnenia svojej vyživovacej povinnosti uviedla, že táto zodpovedá stavu tak, ako uvádza obžaloba s tým, že za ďalšie obdobie prispievala na výživné v rozsahu, ako to uviedla v písomnom podaní súdu (na č. 416). Uviedla, že má ukončenú hotelovú školu s maturitou, v súvislosti so svojím vzdelaním naposledy pracovala ako kuchárka, no po pôrodoch už túto profesiu nemôže vykonávať kvôli problémom s chrbticou. Žiadnu rekvalifikáciu, či doplnenie vzdelania už neabsolvovala. K svojim zdravotným problémom doplnila, že tieto súvisia s arytmiou srdca, a to zlyhávaním srdcovo-obehovej sústavy a trpí aj stavmi úzkosti, keď navyše má cystu s krku a má problémy aj s chrbticou. V súvislosti s týmito problémami k lekárovi nechodí, v minulosti chodila aj ku kardiologičke a internistovi MUDr. Havránkovi. V súčasnosti navštevuje iba psychologičku pani Wzošovú. Poukázala na to, že býva v jednoizbovom byte aj s 3 deťmi, nikto iný s nimi nebýva. Za byt by mala platiť 160,- eur mesačne, ale všetko neplatí, uhrádza iba energie, aby ich nevypli. Platí aj poplatok za komunálny odpad v splátkach a deťom 10,- eur mesačne na stravu, pretože obedy nie sú zadarmo. Takisto deti potrebujú platiť v škole poplatky, no nevie, ako ich zaplatí. Deti sa učia dobre, dcéra H. má problémy spojené so srdcovou arytmiou, syn G. má problémy s dýchaním a dcéra L. je zdravá. Zvýšené výdavky však v tomto smere nemá. H., ktorá má 15 rokov, otca odmieta, L. chodí k otcovi každé 2 týždne a G. k otcovi chodiť nechce. Otec deti vídavá, keď prinesie výživné. Ide mu o to, aby získal deti a peniaze. Svedok F. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaná je jeho bývalá manželka, s ktorou majú 9 detí. Po rozvode ich manželstva boli vzťahy k deťom upravované viacerými rozhodnutiami súdu a jemu boli zverené do výchovnej starostlivosti deti A., A., A. a E.. Obžalovanej boli zverené do výchovnej starostlivosti deti L., H. a G.. Vo všetkých rozhodnutiach súdu bola určená aj výška výživného, pričom obžalovaná si svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplnila prakticky už od roku 2012, keď výživné platila vo veľmi nízkych sumách, resp. v žiadnej sume. Vo vzťahu k týmto skutočnostiam on potom podával aj trestné oznámenie, v ktorom uviedol, v akých obdobiach a v akých sumách obžalovaná platila výživné. Tieto veci si sumarizuje priebežne, pričom predložil súdu aj aktuálny rozpis dlhu na výživnom. Vyživovacia povinnosť vo vzťahu k všetkým deťom trvá naďalej, keď tieto navštevujú školy. Žiadnym iným spôsobom obžalovaná na výživu detí neprispieva, neposiela im ani nijaké dary. O tom, že by obžalovaná od apríla 2012 niekde pracovala, vedomosť nemá. Dodal, že obžalovaná ani reálne záujem pracovať nemá, lebo aj on osobne, ako aj jeho známi, sa snažili nájsť jej zamestnanie. Obžalovaná mala aj reálne ponuky, pričom stačilo, aby s nimi vyjadrila súhlas, no ona nesúhlasila so žiadnou prácou a stále sa vyhovárala na nespavosť, hrču v krku, či problémy so srdcom, ktoré podľa jeho vedomostí potvrdené neboli. Obžalovaná má úplné stredoškolské vzdelanie s maturitou, podľa neho má jeden veľký hendikep, a to lenivosť. Ona má svoj svet, nevidí realitu, nepovažuje za potrebné chodiť do práce a myslí si, že len nastaví ruky a všetko jej padne. Od neho stále požaduje zvýšenie výživného, pričom on si svoju vyživovaciu povinnosť plní riadne a každý mesiac jej platí 190,- eur na 3 deti, z ktorých peňazí žije aj ona. Podľa neho tie deti trpia biedou a nedokáže sa o nich riadne postarať. S radosťou a ochotou by deti zobral k sebe a zabezpečil im normálnu starostlivosť. S deťmi, ktoré sú zverené do výchovy obžalovanej, sa snaží stretávať. Dcéra L. chodí k nemu pravidelne každý druhý víkend od piatku do nedele, deti G. a H. k nemu nechodia, lebo matka ich nechce púšťať. Dcéra H. podľa neho trpí syndrómom zatracovaného rodiča, keď obžalovanou je vykresľovaný ako zlý človek s tým, že ju nemá rád, že sa o ňu nestará, čo vôbec nie je pravda, pretože by bol veľmi rád, keby so všetkými deťmi trávil víkendy. Vždy, keď
príde po dcéru L. a zaplatí obžalovanej výživné, spýta sa jej, či si môže zobrať aj ďalšie deti a ona mu vždy dá zamietavú odpoveď. Nevie sa domôcť toho, aby mohol aj s týmito deťmi tráviť čas, čo rieši aj cestou kurately, no nevie nájsť na to páky. Podľa neho žiadne z detí, ktoré sú zverené do výchovy obžalovanej, nemá žiaden hendikep, len obžalovaná sa snaží zo zdravých detí robiť deti choré, aby sa mohla vyhovárať, že nemôže chodiť do práce. Všetky tieto deti riadne chodia do školy a plnia si školskú dochádzku. Vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že s obžalovanou mali spoločný trojizbový byt, ktorý podliehal dražbe, prišli o dosť veľa peňazí, pričom obžalovaná sa nechcela dohodnúť, aby ho predali mimo dražby. Z dražby každý z nich dostal zhruba po 13.500,- eur, pričom obžalovaná mala reálne možnosti na to, aby si svoje dlhy na výživnom poplatila. Po dražbe on otázku bývania riešil tak, že odišiel bývať spolu s deťmi k svojej mame a obžalovaná s ďalšími deťmi odišla bývať do ich ďalšieho spoločného jednoizbového bytu, v ktorom býval aj jej otec, pán C., ktoré v decembri 2018 zbila a vyhodila z bytu. Ten potom istý čas žil na ulici, až ho prichýlil brat obžalovanej. Doplnil, že on vo vzťahu k obžalovanej nemá žiaden dlh, no obžalovaná od neho stále žiada peniaze z titulu vysporiadania BSM, ktoré konanie beží na súde štvrtý rok a ktoré doposiaľ skončené nie je. Zdôraznil, že obžalovaná podľa neho je jeden nezodpovedný človek a k problémom sa stavia veľmi laxne, pričom tým, že si neplní vyživovaciu povinnosť aj on má problém všetko finančne zvládať a ťahať to aj za ňu. Obžalovaná sa vyjadrila, že už v živote nepôjde do práce, pracovala, keď mala 19 rokov asi 4 mesiace. Neuvedomuje si, že je potrebné, aby sa zamestnala. Svedok A. C. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaná je jeho dcéra a má ju veľmi rád. Vie, že výživné neplatila, lebo nemala z čoho. On s obžalovanou a jej 3 deťmi býval v jednoizbovom byte, ktorý pôvodne patril jemu, no potom ho za korunu predal obžalovanej a jej manželovi F. B., ktorí sú doteraz jeho vlastníkmi. Jemu v tom byte neostalo ani právo doživotného bývania. Obžalovaná sa musela starať o deti aj o neho, musela im variť, žili veľmi biedne. Deti spali na zemi. Pred Vianocami ho z bytu vyhodila, pričom nemal kam ísť. Následne svoje vyjadrenie opravil s tým, že sám odišiel, lebo zistil, že v tom byte nemá miesto. Odišiel najprv bývať do garáže a potom k ďalšiemu synovi, kde je doteraz. Vie, že obžalovaná s bývalým manželom mali trojizbový byt, ktorý išiel do dražby, z ktorej dostali po 13.000,- eur, ktoré peniaze potom obžalovaná investovala do toho jednoizbového bytu, v ktorom býval, pretože bolo potrebné vymeniť okná, kuchynskú linku, lebo byt bol veľmi zničený. Žiadne peniaze jej už nezostali. Jeho dcéra nepracuje preto, lebo má šelest srdca, nevládze ani dýchať a je veľmi chorá. F. B. jej nemôže pomôcť, lebo sa musí starať o 14 ľudí. Obžalovaná k lekárovi nechodí, lebo lekár ju neuznal, že je chorá. Prečo tak urobil, to on nevie. Vo vzťahu k deťom, ktoré sú zverené do výchovnej starostlivosti obžalovanej uviedol, že deti sú zdravé, majú len bežné detské choroby, v škole sa veľmi dobre učia. Rovnako ako aj deti, ktoré vychováva F. B.. Vo vzťahu k neplneniu vyživovacej povinnosti zo strany obžalovanej doplnil, že on nemal z čoho jej dať na výživné, on mal dôchodok 360,- eur, z ktorého platil všetky platby súvisiace s bytom vrátane inkasa. Taktiež dcére platil aj na stravu a často sa stalo, že z dôchodku mu nezostalo nič. Čo mohol, to jej dal, no od Vianoc sa s ňou nerozprávala a tak jej nič nedal. Súd ďalej vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, a to zápisnice o trestnom oznámení, rozsudkov Okresného súdu Poprad o určení vyživovacej povinnosti, rodných listov detí, potvrdení o návšteve škôl, prehľadov o platbách výživného predložených svedkom F. B. a obžalovanou, lekárskych správ týkajúcich sa zdravotného stavu obžalovanej, listín súvisiacich s majetkovými pomermi obžalovanej a F. B., charakteristík obžalovanej, registra trestov obžalovanej, pripojeného spisu Okresného súdu Poprad 5T/58/2013, ako aj ďalších listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou trestného spisu. Na základe takto vykonaného dokazovania hodnotiac dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti mal súd nepochybne preukázané, že samotný skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba sa stal, je trestným činom a že tento spáchala práve obžalovaná A. B.. Z vykonaných dôkazov nepochybne vyplynulo, že obžalovaná je matkou detí A. B., A. B., A. B. a mal. E. B., ktoré deti sa zúčastňujú vyučovacieho procesu a vo vzťahu ku ktorým vyživovacia povinnosť naďalej trvá. Súčasne bolo zistené, že vyživovacia povinnosť k maloletým deťom bola upravovaná a menená viacerými súdnymi rozhodnutiami tak, ako je to uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku, pričom výška určenej vyživovacej povinnosti obžalovanej vo vzťahu k jednotlivým deťom prakticky zodpovedá výške minimálneho výživného. Bolo zistené, že obžalovaná si svoju zákonom určenú a aj súdom upravenú vyživovaciu povinnosť neplnila riadne a včas, a to spôsobom tak, ako to súd ustálil v skutkovej vete výroku tohto rozsudku zohľadňujúc pri tom stav aktuálny k dátumu vyhlásenia rozsudku. Skutočnosť, že obžalovaná si svoju vyživovaciu povinnosť neplnila riadne a včas spôsobom tak, ako to ustálil súd, potvrdzujú vo svojich výpovediach tak svedok
F. B., ale aj samotná obžalovaná, či čiastočne aj svedok A. C. a uvedenú skutočnosť potvrdzujú aj listinné materiály predložené či už svedkom F. B. alebo obžalovanou, ktoré súvisia s dobou a rozsahom čiastočného plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany obžalovanej k svojim deťom. Obžalovaná aj keď na hlavnom pojednávaní potvrdila, že svoju vyživovaciu povinnosť si neplnila riadne a včas, na svoju obranu uviedla, že objektívne nebola schopná si plniť vyživovaciu povinnosť z dôvodu zlého zdravotného stavu. Vo vzťahu k týmto tvrdeniam boli zabezpečené listinné dôkazy, z ktorých okrem iného vyplynulo, že na základe lekárskej správy MUDr. Márie Jančíkovej, všeobecnej lekárky pre dospelých, zo dňa 16. 12. 2016 bolo konštatované, že obžalovaná je dlhodobo v chronickom strese s vyčerpanosťou, či si vyžaduje medikamentóznu liečbu, pričom základné ochorenie vyprovokovalo kardiálne ťažkosti. Vzhľadom k tomu lekár neodporučil niekoľko mesiacov absolvovať súdne pojednávania a klinicky stav si vyžaduje kľudový režim. Z lekárskej správy MUDr. Miroslava Havránka, internistu, zo dňa 5. 9. 2017 vyplynulo, že obžalovanej bola indikovaná diagnóza somatoformná autonómna dysfunkcia srdca a obehovej sústavy a iná bližšie neurčená srdcová arytmia, ktorý stav si vyžadoval farmakologickú liečbu (v rámci všeobecnej klasifikácie diagnózy F45.30 – somatoformná autonómna dysfunkcia je uvádzané, že pacient udáva príznaky tak, ako keby ich vyvolávala somatická choroba sústavy alebo orgánu, pričom žiaden z príznakov nepoukazuje na skutočné poškodenie príslušného orgánu alebo sústavy. Prvú skupinu príznakov tvoria ťažkosti súvisiace s objektívnymi príznakmi autonómneho vzrušenia ako sú palpitácie, potenie, sčervenanie, trasľavosť a výraz strachu a utrpenia z možnosti organickej choroby, druhú skupinu tvoria nešpecifikované a mentlivé ťažkosti, ako sú prelietavé bolesti, pocity pálenia, ťarchy a pod.). Zo správy PhDr. Wzošovej, klinického psychológa, zo dňa 24. 10. 2017 vyplýva, že u obžalovanej je konštatovaná adaptačná porucha – úzkostná depresívna symptomatológia ako reakcia na vážny stres. Je konštatovaná aj somatoformná autonómna dysfunkcia srdca a obehovej sústavy. Súčasťou trestného spisu je aj ďalšia správa MUDr. Jančíkovej, všeobecnej lekárky pre dospelých zo dňa 23. 3. 2017, z ktorej vyplýva, že táto bola naposledy ošetrená v ambulancii 16. 12. 2016 po rodinnej roztržke. Napriek subjektívnym klinickým ťažkostiam odmietla interné vyšetrenie a prijala medikáciu. Odvtedy na kontrolné vyšetrenie neprišla. Práceneschopná nebola od roku 2000 a nemá vedomosť o jej aktuálnom zdravotnom stave. Zo správy MUDr. Havránka zo dňa 29. 3. 2018 bolo zistené, že nie je obvodným lekárom obžalovanej. V septembri 2017 ju vyšetroval ako internista pre búšenie srdca, závažné poruchy rytmu, ani srdcové ochorenie potvrdené nebolo. Trvalá medikácia z interného hľadiska nebola doporučená. Pacientka sa viac na internú kontrolu nedostavila. Ako vyplýva z nálezu PhDr. Wzošovej, klinického psychológa zo dňa 29. 3. 2018, obžalovaná pravidelne navštevuje psychologickú ambulanciu v 3-mesačných intervaloch. Ako psychológ jej lieky nepredpisuje. Psychicky stav obžalovanej nebráni účasti na úkonoch v trestnom konaní a nebráni tejto ani zamestnať sa a pracovať. Súčasťou trestného spisu sú aj správy týkajúce sa G. B., syna obžalovanej, ktorý je zverený do jej výchovnej starostlivosti. Zo správy MUDr. Tamášovej, všeobecného lekára pre deti a dorast zo dňa 11. 5. 2017 bola konštatovaná celodenná starostlivosť matky o dieťa v období od 28. 11. 2016 do 5. 12. 2016 z dôvodu liečby akútnej bronchitídy a v období od 19. 1. do 27. 1. 2017 z dôvodov liečby akútnej tracheitídy. Zo správy školy, ktorú navštevuje G. B. bolo zistené, že tento v školskom roku 2016 – 2017 zo zdravotných dôvodov vymeškal spolu 59 vyučovacích hodín. Z pracovnej charakteristiky obžalovanej z posledného zamestnania – Cirkevná škola Poprad, vyplynulo, že pracovný pomer obžalovanej trval od 26. 8. 1991. Od roku 1991 však menovaná nastúpila na reťazové materské a rodičovské dovolenky, a to až do 5. 3. 2016. Od 6. 3. 2016 do 31. 3. 2016 požiadala o neplatené voľno a k 31. 3. 2016 bol s ňou rozviazaný pracovný pomer z organizačných dôvodov. Jej jediným čistým príjmom bolo odstupné vo výške 1.525,65 eur. V organizácii nemala odpracované žiadne dni a prakticky vôbec riadne nepracovala. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad bolo zistené, že obžalovaná naposledy bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 6. 2. 1991 do 26. 8. 1991 a od tej doby nepožiadala o opätovné zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Je poberateľkou prídavku na deti: H., L. a G.. V čase od 1. 5. 2015 do 31. 10. 2015 bola príjemcom pomoci v hmotnej núdzi. V čase od 1. 3. 2010 do 31. 2. 2015 poberala rodičovský príspevok na dieťa – G.. Náhradné výživné nepoberá a ani nepoberala. Súčasťou spisu sú aj potvrdenia o výške rodičovského príspevku, ktoré zistenia sú súčasťou skutkovej vety výroku tohto rozsudku. Z vykonaného dokazovania je teda nepochybné, že obžalovaná si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť neplnila riadne a včas. Pri určovaní výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Samotná obrana obžalovanej v predmetnej trestnej veci je zameraná na zložitú životnú situáciu, ale aj na zdravotný stav, ktoré skutočnosti jej znemožňujú plniť si svoju
vyživovaciu povinnosť, ktorá v danom prípade vo vzťahu k všetkým deťom je prakticky určená na úrovni minimálneho výživného. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že osoba, ktorá má zákonnú povinnosť vyživovať iného, musí splniť všetky možnosti na to, aby si túto povinnosť v reálne možnej výške splnila. To, že obžalovaná takúto možnosť mala, vyplýva z vykonaných dôkazov, keď obžalovaná po skončení predĺženej rodičovskej dovolenky nenastúpila do práce, sama požiadala o neplatené voľno a následne prakticky až doposiaľ sa nezaevidovala na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie a neprejavila tak záujem nájsť si prácu a získať príjem, aby mohla platiť výživné riadne a včas. Zabezpečené dôkazy súvisiace s jej zdravotným stavom nesvedčia o tom, že tento je takého charakteru, aby obžalovaná sa nemohla zúčastňovať na pracovnom procese, lekárske vyšetrenia absolvuje iba sporadicky a zistenia vyplývajúce z lekárskych správ či nálezu psychológa, ktorého navštevuje, nie sú takého charakteru, aby objektívne nebolo v schopnostiach a možnostiach obžalovanej využiť všetky možnosti na to, aby si svoju vyživovaciu povinnosť aj reálne mohla plniť. Rovnako aj zistené skutočnosti ohľadom zdravotného stavu syna G. nie sú takého charakteru, ktoré by svedčili o potrebe zvýšenej starostlivosti o samotné dieťa, keď toto si školskú dochádzku riadne plní a jeho absencie na vyučovacom procese boli iba minimálne z dôvodu bežných detských chorôb. V danom prípade výsledky vykonaného dokazovania nesvedčia o objektívnej nemožnosti obžalovanej plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, ale skôr o zažitom životnom stereotype, ktorý nie je spojený s uvedomovaním si zodpovednosti súvisiacej so zabezpečovaním životných potrieb pre svoje deti, ktoré nie sú zverené do jej výchovnej starostlivosti a ktoré nie sú schopné samostatne sa živiť vzhľadom na skutočnosť, že štúdiom sa pripravujú na zamestnanie, pričom skutočnosť, že obžalovaná dlhodobo, prakticky od roku 1991 z dôvodu reťazových materských dovoleniek, nebola v pracovnom procese, mala u tejto za následok stratu akýchkoľvek pracovných návykov, a to aj napriek zložitej životnej situácii, keď prakticky dlhodobo jediným zdrojom príjmov u obžalovanej bolo výživné určené pre maloleté deti zverené do jej výchovnej starostlivosti, príjem z prídavkov na deti a do Vianoc 2018 aj príjem z dôchodku jej otca, ktorý dovtedy býval s obžalovanou a jej 3 deťmi v spoločnej domácnosti. Takto vykonané dôkazy potom súd viedli k právnym záverom, na základe ktorých rozsudkom zo dňa 11.9.2019 uznal obžalovanú vinnou z trestnej činnosti, pre ktorú bola na ňu podaná obžaloba a uložil jej nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov, proti ktorému rozsudku podala odvolanie iba obžalovaná. Uznesením Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3To 54/2019 zo dňa 28.7.2020 bol zrušený napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a vec bola vrátená okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Po zrušení veci súd doplnil dokazovanie a zabezpečil požadované listiny v zmysle právneho stanoviska odvolacieho súdu, z ktorých zistil, že počas obdobia, za ktoré obžalovaná neplnila si svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade evidoval viacero pracovných príležitostí v oblasti zodpovedajúcej vzdelaniu či odbornej praxe obvinenej, a to tak na pozícii kuchára, pomocného kuchára a iných primeraných zamestnaní. Ďalej súd zistil, že obžalovaná od roku 1991 nepoberala dávky v nezamestnanosti a ani takúto dávku nežiadala. Zo správy zdravotníckeho zariadenia M-JA s.r.o., Poprad zo dňa 4.12.2024 súd zistil, že obžalovaná je pacientkou uvedenej všeobecnej ambulancie pre dospelých, pričom posledné vyšetrenie absolvovala 24.10.2019. V období od 13.4.2012 do 11.9.2019 sa obžalovaná absolvovala vyšetrenia spojené s bežnými zdravotnými indikáciami, pričom iba v jednom prípade šlo o kardiologické vyšetrenie pre búšenie srdca, bez vedomosti o absolvovaní vyšetrení v iných odborných ambulanciách. Obžalovaná v ďalšom štádiu trestného stíhania vyjadrila záujem na zaplatení dlžného výživného, a to formou predaja spoločného bytu, ktorý má v spoluvlastníctve s poškodeným, ktorý rovnako potvrdil súdu, že uvedenú snahu na strane obžalovanej. Dňa 21.3.2025 obžalovaná doručila súdu podanie, obsahom ktorého bola aj kúpna zmluva zo dňa 20.3.2025 na základe ktorej došlo k predaju spoločného bytu tretej strane s tým, že časť kúpnej ceny bude použitá na úhradu dlhu na výživnom zo strany obžalovanej prostredníctvom exekútora. Dňa 24.4.2025 poškodený oznámil súdu, že zo strany obžalovanej došlo k úhrade celého dlhu na výživnom vo vzťahu k všetkým oprávneným. Na podklade takto zistených skutočností, konštatujúc dôvodnosť podanej obžaloby, potom súd mal za to, že v danej trestnej veci došlo k naplneniu zákonných znakov účinnej ľútosti zo strany obžalovanej, keď táto si dodatočne splnila svoju vyživovaciu povinnosť, ktorý čin nemal trvalo nepriaznivé následky vo vzťahu k vyživovaným osobám, ktorých základné potreby riadne zabezpečoval ich otec - F. B.. Pri tomto trestnom čine zákonodarca uprednostňuje záujmy vyživovaných osôb súvisiace zo zaplatením dlhu na
výživnom pred trestným postihom páchateľa. Naplnením znakov účinnej ľútosti na strane obžalovanej došlo k zániku trestnosti činu pre ktorý bola podaná obžaloba a preto súd, v súlade s citovaným ustanovením procesného predpisu obžalovanú spod obžaloby oslobodil. najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnila úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a uvedený čin mala spáchať závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, na viacerých osobách, Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho oznámenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.