Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 12C/13/2022 8722200781 24. 04. 2025 JUDr. František Zelený ECLI:SK:OSPP:2025:8722200781.8
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Františkom Zeleným v právnej veci žalobcu: SR- Správa Tatranského národného parku, Tatranská Lomnica 14066, Vysoké Tatry, IČO: 54435293, práv. zast. JUDr. Marek Radačovský, advokát so sídlom Žriedlová 3, Košice, IČO: 35 553 961, proti žalovanému: Jednotný majetkový fond zväzov odborových organizácií v Slovenskej republike, so sídlom Odborárske námestie 2618/3, Bratislava, IČO: 30 779 618, práv. zast. Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Nám. Sv. Egídia 93, Poprad, IČO 44 250 029, v konaní o zaplatenie 130.106,02 eur s prísl., takto r rozhodol: I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 78.424,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 11.5.2022 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Z a s t a v u j e
konanie v časti uplatneného nároku od 18.3.2020 do 20.3.2020.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a . IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20 % s tým, že o výške náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. odôvodnenie: -23 12C/13/2022
A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X 12C/13/2022-341 IČS: XXXXXXXXXX file_0.png file_1.wmf
ROZSUDOK
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Františkom Zeleným v právnej veci žalobcu: SR- Správa Tatranského národného parku, Tatranská Lomnica 14066, Vysoké Tatry, IČO: 54435293, práv. zast. JUDr. Marek Radačovský, advokát so sídlom Žriedlová 3, Košice, IČO: 35 553 961, proti žalovanému: Jednotný majetkový fond zväzov odborových organizácií v Slovenskej republike, so sídlom Odborárske námestie 2618/3, Bratislava, IČO: 30 779 618, práv. zast. Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Nám. Sv. Egídia 93, Poprad, IČO 44 250 029, v konaní o zaplatenie 130.106,02 eur s prísl., takto rozhodol: I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 78.424,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 11.5.2022 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Z a s t a v u j e
konanie v časti uplatneného nároku od 18.3.2020 do 20.3.2020.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a . IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20 % s tým, že o výške náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Odôvodnenie 1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.3.2022 domáhal, aby zaviazal žalovaného zaplatiť mu 130.106,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 18.3.2020 do zaplatenia. Žalobu v písomnom podaní odôvodnil tým, že na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 19C/13/2020 je aktuálne vedené súdne konanie tých istých strán sporu o zaplatenie sumy vo výške 130.106,02 eur s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie rokov 2018 a 2019. Žalovaný naďalej užíva nehnuteľnosti žalobcu bez akéhokoľvek právneho titulu a profituje na ich bezodplatnom a bezdôvodnom obohatení. Žalobca preto podáva ďalšiu totožnú žalobu za ďalšie dvojročné obdobie spätne. V inom konaní súd medzitýmnym rozsudkom uznal nárok žalobcu za dôvodný. Slovenská republika je výlučným vlastníkom nehnuteľností, evidovaných na LV č. XXX k. ú. D. E. a to pozemkov registra CKN parc. 317/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 182 m2, parc. č. 317/7 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 6070 m2, parc. č. 319 –zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2162 m2, parc. 2756/19 o výmere 8123 m2 a parc. 2756/17 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3 m2. Na parcele č. 319 je postavená stavba so súpisným č. 13046 evidovaná na LV č. XXX k.ú. D. E. ako ozdravovňa Metalurg, ktorej vlastníkom je žalovaný. Na pozemku 317/2 je postavená ďalšia stavba bez súpisného čísla. Medzi stranami sporu neexistuje žiadny právny vzťah týkajúci sa užívania parcely 319 a k ďalším nehnuteľnostiam bezprostrednej blízkosti zotavovne Metalurg. Žalovaný v súvislosti s prevádzkovaním zotavovne Metalurg tieto nehnuteľnosti užíva a má prospech z poskytovania služieb ubytovania a i. Bezodplatným užívaním sa žalovaný bezdôvodne obohacuje v oveľa väčšom rozsahu, ako je predmet konania. Žalovaného viackrát od mesiaca marec 2014 vyzval na mimosúdne usporiadania majetkovoprávnych vzťahov k sporným nehnuteľnostiam, a to výzvami zo dňa 14.3.2014, zo dňa 3.11.2014, zo dňa 24.8.2015, zo dňa 10.6.2016. Podkladom a výstupom komunikácie medzi stranami bol znalecký posudok zo dňa 7.6.2016 č. 58/2016, na základe ktorého v danom čase a mieste bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti na 1.000.030,- eur a mesačná odplata nájmu na sumu 31.400,- eur. Vzhľadom k bezvýslednosti mimosúdnych rokovaní žalobca
žalovanému odoslal predžalobnú výzvu na usporiadanie vzájomných vzťahov. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 8.8,2018 právne relevantným spôsobom nepoprel neoprávnené užívanie nehnuteľnosti a vyjadril vôľu právne vzťahy mimosúdne usporiadať uzatvorením kúpnej zmluvy o odplatnom prevode nehnuteľností. Počas obdobia 6 rokov vzájomných jednaní majetkoprávne vzťahy usporiadané neboli. Žalovaný takto desiatky rokov bezdôvodne užíva nehnuteľnosti a obohacuje sa na úkor žalobcu. Žalobca spravuje majetok Slovenskej republiky, preto je nevyhnutné zabezpečiť ohodnotenie nehnuteľnosti zodpovedajúce aktuálnym reáliám, teda ohodnotenie zodpovedajúce času, kedy má dôjsť k prevodu nehnuteľnosti. Za daným účelom žalobca zabezpečil znalecký posudok č. 60/2019, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností vo výške 1.580.000,- eur. Žalovaný túto výšku neakceptoval s odkazom na pôvodný znalecký posudok, ktorý bol však už 4 roky starý a nezodpovedal reálnemu stavu hodnoty nehnuteľnosti. Žalobca je pri nakladaní s majetkom štátu viazaný tiež Smernicou Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 10213/2019-250 k činnosti rezortnej majetkovej komisie a jej postupe pri nakladaní s majetkom štátu a štatútom rezortnej majetkovej komisie zverejneným vo Vestníku Ministerstva pôdohospodárstva SR. Pri prevode vlastníctva vymedzeného hnuteľného majetku štátu podľa zák. č. 278/1993 Z. z. organizácia predkladá originál znaleckého posudku, nie však staršieho ako jeden rok. Tieto skutočnosti boli žalovanému oznámené s návrhom na uzatvorenie kúpnej zmluvy pri rešpektovaní kúpnej ceny určenej znaleckým posudkom č. 60/2019. Žalovaný ani s prihliadnutím k tejto argumentácii o uzatvorení kúpnej zmluvy neprejavil záujem. Žalovaný nerieši kompletné neoprávnené užívanie všetkých nehnuteľností a vyníma len parciálne nehnuteľnosti, ktoré majú vyhovovať žalovanému v rozsahu parcely nachádzajúcej sa priamo pod ozdravovňou Metalurg. Podmienky vzťahujúce sa na hnuteľné veci internými predpismi Ministerstva pôdohospodárstva je potrebné aplikovať aj na nehnuteľnosti. Žalobca si uplatňuje bezdôvodné obohatenie iba za posledné dva roky, pričom žalovaný sporné nehnuteľnosti užíva desiatky rokov spätne. Uzatvorená kúpna zmluva by problém vyriešila do budúcnosti. Pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia odkázal na rozhodovaciu prax NS ČR vo svojom rozsudku zo dňa 29.1.2008 sp. zn. 30Cdo/68/2007, z ktorého citoval časť „majetkovým vyjadrením bezdôvodného obohatenia spočívajúceho vo vykonávaní práva nájmu bez akejkoľvek nájomnej zmluvy, majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná čiastka, ktorá odpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívaní vecí, aj s prihliadnutím k druhu právneho dôvodu (zmluvného typu či vecného práva k veci cudzej), ktorým sa spravidla právo užívania vecí vzhľadom k jeho rozsahu a spôsobu zakladá; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady pomeruje s obvyklou hladinou nájomného, ktoré by bol nájomca za obvyklých okolností povinný plniť, ak užíval vec na základe platnej nájomnej zmluvy“. Žalobca nechal k znaleckému posudku č. 60/2019 vyhotoviť doplnenie č. 1 zo dňa 26.1.2020, v zmysle ktorého je všeobecná hodnota nájmu nehnuteľnosti určená na sumu 65.053,01 eur/ 1 kalendárny rok. Predmetom bezdôvodného obohatenia je obdobie dvoch rokov, čo v úhrne predstavuje sumu 130.106,02 eur. Spolu so žalovanou istinou je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi úrok z omeškania . Tu odkázal na právny názor vyslovený v rozsudku NS ČR zo dňa 29.3.2001 sp. zn. 25Cdo/2895/99. V konaní ide o dlh peňažný, z ktorého riadnym a včasným nesplnením spojuje ustanovenie § 517 OZ nepriaznivý dôsledok, vznik omeškania na strane dlžníka. Na úkor žalobcu sa bezdôvodne obohacuje žalovaný bez ohľadu na to, kto prevádzkuje zotavovňu Metalurg. Podaním doručeným súdu dňa 17.4.2025 žalobca upresnil žalované obdobie, v rámci ktorého si uplatňuje bezdôvodné obohatenie na dva roky spätne pred podaním žaloby na obdobie od 21.3.2020 do 18.3.2022. 2.Na preukázanie svojich tvrdení predložil plnomocenstvo zo dňa 18.03.2022, rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky zo dňa 22.12.1994 číslo 36lo/187/1994 – 100, výpis z registra záujmových združení Ministerstva vnútra SR, medzitýmny rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 19C/13/2020-348 zo dňa 07.07.2021, informatívny výpis z Listu vlastníctva č. XXX, katastrálne územie D. E., informatívny výpis z listu vlastníctva č. XXX, katastrálne územie D. E., prebiehajúca komunikácia v rokoch 2014 – 2016, znalecký posudok č. 58/2016 zo dňa 07.06.2018, vyhotovený F. G. H., znalcom predžalobnú výzvu na usporiadanie majetkovo – právnych vzťahov – ozdravovňa Metalurg zo dňa 03.08.2018, vyjadrenie k Predžalobnej výzve na usporiadanie majetkovo – právnych vzťahov pozemkov hotela Metalurg zo dňa 08.08.2018, vyjadrenie ku predžalobnej výzve na usporiadanie majetkovo – právnych vzťahov – odpoveď zo dňa 23.08.2018, usporiadanie majetkovo – právnych vzťahov pozemky v k. ú. D. E., hotel Metalurg – oznámenie zo dňa 13.09.2018, žiadosť o odkúpenie pozemkov v k.ú. D. E., predžalobnú výzvu na usporiadanie majetkovo – právnych vzťahov – ozdravovňa Metalurg zo dňa 19.12.2018, predžalobnú výzvu na usporiadanie majetkovo – právnych vzťahov v k.ú. D. E., hotel Metalurg – oznámenie zo dňa 14.01.2019, znalecký posudok č. 60/2019 zo dňa 15.09.2019 vyhotovený F. I. J., ,návrh kúpnej zmluvy v k. ú. D. E. – oznámenie, smernica Ministerstva pôdohospodárstva
a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 10213/2019-250 k činnosti rezortnej majetkovej komisie a jej postupe pri nakladaní s majetkom štátu, vyjadrenie k návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 09.01.2020, stanovisko k vyjadreniu k návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 22.01.2020, Doplnenie č. 1 Znaleckého posudku č. 60/2019 zo dňa 26.01.2020, vyhotovený F. I. J., znalcom, fotografie aktuálneho užívacieho stavu zo dňa 27.02.2020, záznam z miestnej obhliadky zo dňa 27.02.2020. 3.V ďalšom písomnom podaní súdu oznámil, že dňom 1.4.2022 sa príspevková organizácia Štátne lesy Tatranského národného parku zlúčila s príspevkovou organizáciou Správa Tatranského národného parku. Majetok vo vlastníctve štátu uvedeným dňom prešiel do správy príspevkovej organizácie Správa Tatranského národného parku. Navrhol, aby súd v ďalšom konaní pokračoval s právnym nástupcom pôvodného žalobcu. Parcela č. 2756/2 k. ú. D. E. je podľa aktuálneho výpisu z LV vo vlastníctve žalovaného a nie je preto predmetom daného konania. Uvedená parcela je obsiahnutá v hospodárskej zmluve predloženej žalovaným. Žalobcovi nie je známe, aká skutočnosť sa má predloženou hospodárskou zmluvou preukázať. Z uvedenej zmluvy nie je možné preukazovať oprávnene bezplatne užívať všetky predmetné nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom žaloby. Hospodárska zmluva nebola naviac uzavretá s právnym predchodcom žalobcu a preto by ho ani nemohla zaväzovať. Organizácia uvedená v hospodárskej zmluve nie je právnym predchodcom žalobcu, a preto aj akékoľvek práva a povinnosti medzi zmluvnými stranami v hospodárskej zmluve sa považujú za dohodnuté len s účinkami in personam, keďže nedošlo k zaťaženiu nehnuteľnosti právami a povinnosťami v rozsahu in rem. Žalovaný rovnako nepreukázal, akým spôsobom vstúpil do práv a povinností týchto právnych predchodcov. Žalovanému nepatrí ani nikdy nepatrilo právo bezodplatného užívania nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania. O uvedenej skutočnosti a zrejmej vedomosti svedčia aj mnohé rokovania medzi stranami o kúpe predmetných nehnuteľností. Ako vyplýva z listu Vsl. Železiarní MP Košice zo dňa 5.2.1980, uvedená organizácia ako staviteľ žiadal pripraviť návrh hospodárskej zmluvy, na základe ktorej mali byť pozemky odovzdané do trvalého užívania. Je preto otázne, prečo sa následne dožadujú vyhotovenia návrhu hospodárskej zmluvy v súvislosti s trvalým užívaním. Žalovaný nepredložil akýkoľvek právny titul a ani nepreukázal právny dôvod na bezplatné užívanie predmetných nehnuteľností. . Ak žalovaný tvrdil, že mu svedčí právo doživotného bezodplatného práva užívania nehnuteľností, nemal dôvod na uzatváranie nájomných zmlúv (odplatných) alebo odkupovať tieto nehnuteľnosti. Existencia minulého nájomného vzťahu nie je podľa žalobcu spornou. Súdu dodatočne predložil rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR zo 17.3.2022 a štatút organizácie Správa Tatranského národného parku. 4.Na pojednávaní uviedol, že žaloba je dôvodná, opretá o racionálnu skutkovú a právnu argumentáciu. Vo vzťahu k napádanej výmere, ktorá je žalovaná , argumentáciu žalovaného považuje za účelovú z toho dôvodu, že žalovaný nevie oddeliť pozemky, ktoré reálne neoprávnene užíva, a ktoré sú súčasťou predmetného areálu. 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal túto v celom rozsahu zamietnuť. Tvrdenia žalobcu nepokladal za založené na pravde. Je preukázateľne a všeobecne známe obom subjektom, že žalovaný má titul na užívanie týchto pozemkov, ktoré získal od svojho právneho predchodcu, ktorým bolo Revolučné odborové hnutie Bratislava, ktoré pozemky mu boli dané do trvalého bezplatného užívania za účelom vybudovania zotavovne Metalurg v roku 1979, na ktorých boli stavby zrealizované. Právny predchodca žalovaného zhodnotil cenu lesných pozemkov na plochy ostatné, zastavané plochy a nádvoria, a napriek uvedenému súčasné znalecké posúdene hodnoty pozemkov pre účely kúpy, resp. nájmu vychádzajú tak, akoby žalobca predával zhodnotené pozemky žalovanému s kultúrou druhu pozemku, zastavané pozemky a nádvoria so zriadenou úplnou infraštruktúrou, za ktorú opätovne ako právny nástupca svojho predchodcu, ktorý takéto zhodnotenie legálne realizoval, má žalovaný zaplatiť. Znalecké posudky tieto skutočnosti nezohľadňujú. Zrušením inštitútu „Trvalé užívanie“ mal žalovaný právny vzťah k pozemkom v zmysle platnej legislatívy upravený so žalobcom uzatvorenými nájomnými zmluvami podľa ustanovenia § 663 a nasl. OZ, a riadne platil nájomné. Nájomné bolo uhrádzané prostredníctvom obchodnej spoločnosti SOREA, spol. s.r.o., ktorá bola a rovnako v súčasnosti je dlhodobým nájomcom zotavovne Metalurg v Tatranských Matliaroch. Tento subjekt je spoločnosťou založenou žalovaným. Prostredníctvom tejto spoločnosti sa žalovaný sám domáhal obnovenia zmluvného vzťahu. V neskoršom období boli žalovanému predkladané návrhy zmlúv k pozemkom, za ktoré mal žalovaný platiť nájomné, pričom nebolo jednoznačne preukázané, aby pozemky boli zapísané vo výlučnom vlastníctve Slovenskej republiky. Rovnako spornou bola výmera týchto pozemkov. Za týchto okolností došlo k prerušeniu platenia nájmu. K usporiadaniu došlo postupne a skončilo až 20.12.2019. Žalovaný ešte v roku 1997 vykonal trvalé vyňatie všetkých
pozemkov z lesného pôdneho fondu a uskutočnil rokovania so žalobcom ohľadne možnosti odkúpenia predmetných pozemkov do jeho vlastníctva. Až po roku 2016 došlo k výzve žalobcu na majetkoprávne vysporiadanie pozemkov, resp. na právne usporiadanie veci. Žalovaný prejavil záujem nehnuteľnosti odkúpiť v zmysle jeho listu zo dňa 14.3.2014. Žalobca sa domáhal uzavretia nájomnej zmluvy, avšak takúto zmluvu nepredložil. Pod č. 38/2014 bolo žalovaným vykonané geometrické zameranie pozemkov, no bolo zistené, že časť pozemkov ešte nebola vyňatá z lesného pôdneho fondu. Tento proces bol započatý v roku 2017. K ukončeniu procesu došlo vydaním rozhodnutia Okresného úradu Poprad zo dňa 29.5.2019. Dodatočne sa zistila nepresnosť zapísaných nehnuteľností, na ktorých je postavená zotavovňa Metalurg. Žalovaný svojim konaním v mnohom nahrádzal dlhoročnú nečinnosť žalobu vo veci identifikovania užívaných nehnuteľností žalovaným. Bolo jeho povinnosťou zistiť výmery, požiadať o vyňatie pozemkov z LPF a vysporiadať ďalšie skutočnosti týkajúce sa nehnuteľností. Celé konanie žalobcu sa zúžilo na zaslanie predžalobných výziev a hrozieb súdnych konaní. Po absolvovaní procesov však žalobca žalovanému predložil nový znalecký posudok týkajúci sa budúcej kúpnej ceny s výškou kúpnej ceny, ktorá bola pre žalovaného oproti pôvodnej cene neprijateľnou. Neboli dané žiadne zmeny podmienok, ktoré by spôsobili takýto značný nárast všeobecnej hodnoty pozemkov. Hotel je situovaný mimo zastavaného územia a znalcom konštatované veľmi dobré stavebné vybavenie pozemkov, ktoré znalec zvlášť hodnotne oceňuje, vznikli činnosťou a na náklady samotného žalovaného resp. jeho právneho predchodcu – vodný zdroj, kanalizácia, voda, plyn a i. Žalovaný prejavil záujem ,čo je zrejmé z listu zo dňa 9.1.2020, do budúcna vzájomný vzťah riešiť formou nájmu a stratil záujem o priľahlé pozemky. Veľkú výmeru predstavuje časť parcely č. 2756/19, na hospodárenie ktorej žalobcovi nič nebráni. Mimo pozemku zastavaného stavbou žalovaný užíva zastavané parkoviská, ihrisko, komunikáciu s chodníkom. Časť nehnuteľností tvorí trávny a lesný porast, ktorý bol a je prístupný aj verejnosti. Suma bezdôvodného obohatenia je určená aj z ceny pozemkov, ktoré nie sú a neboli výlučne užívané iba žalovaným. Zahŕňa pozemky verejne prístupné, ktoré mal žalovaný odkúpiť, avšak tieto nie sú pre neho nevyhnutné aj vzhľadom na ich cenu. Spochybnil výšku všeobecnej hodnoty nájmu podľa doplnenia znaleckého posudku. Podstatným znakom bezdôvodného obohatenia je, že stavba bola na pozemkoch vo vlastníctve žalovaného postavená bez právneho dôvodu, bez súhlasu vlastníka, alebo bez iného právneho titulu, t. j. čierna stavba. V takom prípade by bolo namieste, aby sa vlastník domáhal bezdôvodného obohatenia, pretože pozemok je zaťažený neoprávnene. Stavba –ozdravovňa Metalurg bola na pozemku žalobcu postavená legálne a to na základe zriadenia práva užívania na základe hospodárskej zmluvy medzi štátom a ROH. Tieto pozemky boli v súlade s ust. 68 Hospodárskeho zákonníka odovzdané do trvalého užívania právneho predchodcu žalovaného za účelom vybudovania zotavovne. Ak bola stavba zriadená legálne, na základe právneho dôvodu, v súlade s vtedy účinným právom, nemôže sa žalovaný užívaním stavby dopustiť bezdôvodného obohatenia. Ak by tak tomu nebolo, nebolo by vydané stavebné ani kolaudačné rozhodnutie. Preukázanie práva stavebníka určovalo ust. § 58 ods.2 Stavebného zákona. Príslušné ustanovenia stavebného zákona priamo odkazujú na ust. § 70, § 71 Hospodárskeho zákonníka, ktoré uvádzajú, že časť národného majetku môže byť bezplatne odovzdaná do trvalého užívania iným organizáciám, najmä družstevným alebo spoločenským. Štát teda ujmu neutrpel, nemôž odvolať svoj súhlas so stavbou a tvrdiť, že žalovaný užíva pozemky bez právneho dôvodu a uplatňovať si nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. 6.Na preukázanie svojich tvrdení predložil stavebné povolenie, hospodársku zmluvu, kolaudačné rozhodnutie, rozhodnutie o vyňatí pozemkov a navrhol vykonanie ohliadky na mieste samom, grafické náčrty spracované geodetom Ing. Rajtárom. 7.V ďalšom podaní žalovaný súdu oznámil, že zo strany žalovaného bola prepočítaná celková výmera užívanej plochy, ktorá predstavuje 6136 m2, teda 37,08 % rozlohy z celkovej plochy vo vlastníctve žalobcu, t. j. 16 547 m2. Cena ročného nájmu za celkovú plochu pozemkov, t. j. za plochu o výmere 16 547 m2 predstavuje 65.051,51 eur. Cena ročného nájmu za skutočne užívanú plochu pozemkov zo strany žalovaného tak predstavuje 24.121,09 eur. 8.Žalovaný na pojednávaní uviedol, že v danom prípade nejde o svojvoľné zabratie pozemku stavbou tak, ako sa to stávalo pred rokom 1989 v mnohých prípadoch pri umiestňovaní stavieb na súkromných pozemkoch. V prípade výstavby hotela staval štát na štátnom, nakoľko ako Revolučné odborové hnutie, tak aj TANAP boli štátne organizácie, ktoré nemali žiadny vlastný majetok a boli len správcami štátneho majetku. Z uvedeného dôvodu bola dňa 27.7.1978 uzavretá medzi týmito organizáciami zmluva o dočasnom užívaní pozemkov pre účely výstavby a tejto zmluve predchádzala zmluva o združení
spoločnej výstavby zo dňa 23.7.1973. Tieto zmluvy boli uzavreté v súlade s ust. § 9 ods.1 vyhl. č. 104/1966 a následne podľa § 10 ods.1 tej istej vyhlášky sa mal následne tento majetok odovzdať do tzv. trvalého užívania. Listina o tom, že tieto pozemky boli napokon dané do trvalého užívania ROH, sa napriek snahe žalovaného v archívoch nenašla, a to z dôvodu značného odstupu času. Z uvedeného dôvodu žalovaný nemôže spochybniť vlastnícke právo žalobcu, nakoľko nedisponuje dôkazom, že by došlo k prechodu režimu do trvalého užívania. Poprel, aby stavba bola postavená na cudzom pozemku bez súhlasu vlastníka. V kontexte socialistického práva toto ani nebolo možné, nakoľko vlastníkom stavby aj pozemkov bol ten istý subjekt. Je v rozpore s dobrými mravmi požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia za takto umiestnenú stavbu. Pokiaľ vychádza z bežného chodu vecí, tak pokiaľ niekto stavia na cudzom pozemku, musí počítať s tým, že za umiestnenie stavby bude musieť poskytnúť vlastníkovi nejakú formu náhrady. V danom prípade však právny predchodca žalovaného nič také predpokladať nemohol, nakoľko v roku 1978 nemal dôvod sa domnievať, že za predmetné pozemky bude čokoľvek platiť. Z opatrnosti namietol rozsah skutočného užívania pozemkov. Z grafickej časti ním predloženého dokumentu je zrejmá výmera skutočne užívaných pozemkov. Úhrnom ide o plochu 6136 m2, ktorá predstavuje 37,08 % celkovej plochy pozemkov, ktoré sú predmetom žaloby. Pri vyhotovovaní tohto GP sa zúčastnili aj zamestnanci žalobcu a voči tomuto rozsahu užívania nevzniesli relevantné skutkové námietky. Vzhľadom na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, má za to, že neexistenciu užívania zostávajúcich častí pozemkov nemôže dokazovať žalovaný, ale opačne, žalobca by mal súdu preukázať, že predmetnú výmeru v celom rozsahu skutočne žalovaný užíva. Pokiaľ ide o užívanie pozemkov, tak žalovaný ich užíva v tom rozsahu, v akom sú postavené budovy a súčasne v rozsahu obslužných a prístupových plôch, ktoré sú pre jej užívanie potrebné. Namieta, aby žalovaný bol povinný platiť za tú časť pozemkov, ktoré sú verejne prístupné, a ktoré neslúžia prevádzke samotného hotela. Žalovaný je stále ochotný odkúpiť tieto pozemky. Pre účely rokovania navrhovali kúpnu cenu vo výške 648.900,- eur, čo je cena určená znaleckým posudkom zo dňa 8.12.2023, ktorá predstavuje 37,08 % hodnoty celej výmery pozemkov. Túto cenu je ochotný navýšiť aj o časť sumy, ktorá je predmetom súdnych konaní, ktoré sa vedú na tomto súde, avšak nie z dôvodu, že by tento nárok uznávali, ale z dôvodu, aby došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody, prípadne aj súdneho zmieru. Nechal si vyhotoviť grafické náčrty aj s prihliadnutím k vykonanej ohliadke na mieste samom. Grafické znázornenie celého predmetu konania, je vyznačené žltou farbou, náčrt pozemkov, ktoré žalovaný užíva modrou a zelenou farbou sú zvýraznené parcely, resp. pozemky, ktoré žalovaný neužíva. Dané grafické náčrty aj s výmerami spracoval geodet F. I., ktorý sám pozemky zameral a tieto náčrty vyhotovil. Stavba hotela Hutník vznikla v plnom rozsahu legálne, nejde teda ani o čiernu stavbu, ani o neoprávnenú stavbu. O čiernu stavbu nejde preto, lebo vo vzťahu k nej bolo vydané stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie. O neoprávnenú stavbu nejde preto, lebo vo vzťahu k pozemkom bol jednoznačne daný súhlas právneho predchodcu žalobcu, v tomto prípade Československého štátu. Dôkazy o tom sú hospodárska zmluva zo dňa 10.7.1979, stavebné povolenie zo dňa 31.3.1987, a kolaudačné rozhodnutie zo dňa 25.5.1993. V rozhodnom období bol vlastník pozemku aj stavebník hotela v plnom rozsahu ovládaný Čsl. štátom, a preto v podstate nebol žiadny rozdiel medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom budovy. Nejde teda o prípady, ktoré sú často predmetom rozhodnutia súdov, kedy boli štátne stavby najmä cesty vybudované na pozemku súkromných vlastníkov bez ich súhlasu. Judikatúra v týchto veciach sa preto na prejednávanú vec nevzťahuje. Žalovaný si je vedomý toho, že nie je vlastníkom pozemkov, ktoré užíva, a preto listami zo dňa 31.7.2024, dňa 4.11.2024 a dňa 19.2.2025 vyzval žalovaného na trvalé usporiadanie právneho vzťahu odkúpením časti parciel, ktoré žalovaný skutočne užíva. Ani na jednu z týchto výziev nebola zo strany žalobcu zaslaná akákoľvek odpoveď. Zo správania žalobcu je zrejmé, že pre neho je ďaleko výhodnejšie domáhať sa každé dva roky vydania bezdôvodného obohatenia vo výške, ktorá ďaleko presahuje sumu, ktorú by inak dostal za nájomné, pokiaľ by sa vzťahovalo len na reálne užívané časti pozemkov. Súčasne pokiaľ by súd takúto žalobu umožnil, mohol by takto žalobca uplatňovať svoj nárok donekonečna, tzn. za každé dva roky získať sumu 130.000,- eur navýšenú o príslušenstvo a trovy konania, a vlastnícke vzťahy by sa nevyriešili nikdy. V súdnej judikatúre sú prípady, kedy súdy nepriznali nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku zastavaného stavbou v prípadoch, ak uplatňovanie takéhoto nároku považovali za šikanózne uplatňovanie práva v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 OZ. Osobitne ide o prípady, kedy vlastník pozemku mal vedomosť o zastavaní pozemku stavbou, alebo dokonca ako v tomto prípade dal na to výslovný súhlas, nechce sa dohodnúť o trvalom usporiadaní pomerov, a takticky využíva súdne konanie na vlastné obohatenie. Žalobca nepreukázal, akým spôsobom, a či vôbec žalovaný využíva jeho pozemky vo výmere 9484 m2. Ide o pozemky verejne prístupné každému, prevažnú časť tvorí les, cesty a chodníky. Predmetom
konania je len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý je ekvivalent nájmu, ktorý by žalovaný musel platiť, pokiaľ by si prenajal to, čo skutočne užíva. V žiadnom prípade nie je možné tvrdiť, že žalovaný by si mal od žalobcu prenajať les, alebo verejnú komunikáciu. Nemá na to žiadny dôvod. 9.Štatutárny zástupca žalovaného ako strana v konaní uviedol, že vedomosti ohľadne majetkových vzťahov štátu a odborov má od r. 1990. Problém vznikol v tom, že niektoré veci boli skartované. Vzťah štátu a odborov v minulosti fungoval tak, že odbory financovali tieto zariadenia, investície – reakreačné zariadenia zo svojich členských príspevkov. Pozemky boli štátne a vždy bol súhlas, že sa môže stavať v zmysle príslušnej platnej legislatívy v tom období. Väčšinou pozemky ostávali štátne, neplatil sa nájom, a v prípade predaja boli zmluvy za zostatkovú hodnotu pozemkov. V tom čase nebola porušená žiadna legislatíva. Zariadenie Hutník 1 sa postavil a Hutník 2 bol ako prístavba trošku neskôr, kvôli kapacite. A preto vznikol možno aj ten rozdiel tých pozemkov. Hutník 1 bol majetkovo vysporiadaný čo sa týka pozemkov. Tieto boli odpredané za zostatkovú cenu a Hutník 2 ako prístavba bola postavená v TANAP - e, resp. na pozemkoch TANAP-u, a tie sa nemohli predávať. Za pozemky však nebol uhrádzaný nájom. Keď došlo k transformácii a rozdelili sa TANAP a Lesy, tak viackrát požiadali o kúpu tých pozemkov napriek tomu, že neuhrádzali nájom. Žiadosti o odkúpenie pozemkov boli viackrát zamietnuté, teda stavba bola postavená a pozemky nevysporiadané pod stavbou , ako aj ciest a parkoviska. Dospeli do štádia, že Tanap, teda vlastník pozemkov ich vyzval k plateniu nájmu. Rokovania boli bez výsledku. Nechali si vyhotoviť náčrt, ktorý zachytáva užívanie pozemkov za obdobie, za ktoré je podaná žaloba. Areál mini-golfu bol zameraný a z tejto časti parciel neužíva výmeru 667 m2; Výmera 1088 m2 – campingové sedenie bolo v minulosti v prenájme ešte od právneho predchodcu žalobcu, no posledných 5-7 rokov to prestali užívať na výzvu bývalého riaditeľa Správy TANAP -u. Neužíva príjazdovú plochu k ceste, ktorá vedie k sporným parkoviskám; cesta je užívaná, čo je zrejmé z modrého náčrtu. Parcely vo výmerách 3982 m2 a 1039 m2 ktoré sú lesom, neužíva; Plocha 861 m2 nachádzajúca sa medzi parkoviskami, aj výmera 20 m2 (ostrovček) je trávnatá plocha. Výmera 418 m2 predstavuje trávnatú plochu, ktorá sa nevyužíva; Plochu 147 m2 predstavuje rovnako trávnatá plocha; Plochu 777 m2 – trávnatá plocha, nevyužíva Výmera 485 m2 - tenisový kurt ohradený pletivom, nie je užívaný žalovaným ani rekreantmi kvôli možnému porušeniu bezpečnostných noriem. TANAP má povinnosť trávnaté pozemky kosiť 2x ročne. Niekedy dávno bola dohoda s bývalým vlastníkom, že disponujú traktorom, a preto pokosia všetko. Skôr bola a je robená služba organizácii TANAP, aby pozemky boli pokosené. Všetko to nebolo postavené v jednom čase. Napríklad pri pôvodných objektoch nebolo ešte zriadené minigolfové ihrisko. V priebehu času bolo vybudované multifunkčné ihrisko. O čase stavby týchto objektov sa nezachovali konkrétne údaje. Čo sa týka prípadnej náhrady za užívanie pozemkov, nemyslí si, že je rozpor pri cene stanovenej ZP Ing. Bičára predloženým protistranou. Žalovaný má záujem raz a navždy vyriešiť daný spor. Majetok bývalého ROH nepatril štátu, patril ROH. 10.Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade s prednesmi strán vypočutím štatutárneho zástupcu žalovaného, oboznámením listinných dôkazov, a to plnomocenstva zo dňa 18.03.2022, rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky zo dňa 22.12.1994 číslo 36lo/187/1994 – 100, výpisu z registra záujmových združení Ministerstva vnútra SR, medzitýmneho rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 19C/13/2020-348 zo dňa 07.07.2021, informatívneho výpisu z Listu vlastníctva č. XXX, katastrálneho územia D. E., informatívneho výpisu z listu vlastníctva č. XXX, katastrálneho územia D. E., prebiehajúcej komunikácie v rokoch 2014 – 2016, znaleckého posudku č. 58/2016 zo dňa 07.06.2018, vyhotoveného Ing. Miroslavom Pommfym, znalcom, predžalobnej výzvy na usporiadanie majetkovo – právnych vzťahov – ozdravovňa Metalurg zo dňa 03.08.2018, vyjadrenia k predžalobnej výzve na usporiadanie majetkovo – právnych vzťahov pozemkov hotela Metalurg zo dňa 08.08.2018, vyjadrenia ku predžalobnej výzve na usporiadanie majetkovo – právnych vzťahov – odpovede zo dňa 23.08.2018, usporiadania majetkovo – právnych vzťahov pozemky v k. ú. D. E., hotel Metalurg – oznámenia zo dňa 13.09.2018, žiadosti o odkúpenie pozemkov v k.ú. D. E., poslednej predžalobnej výzvy na usporiadanie majetkovo – právnych vzťahov – ozdravovňa Metalurg zo dňa 19.12.2018, poslednej predžalobnej výzvy na usporiadanie majetkovo – právnych vzťahov v k.ú. D. E., hotel Metalurg – oznámenia zo dňa 14.01.2019, znaleckého posudku č. 60/2019 zo dňa 15.09.2019, vyhotoveného F. I. J., znalcom, návrhu kúpnej zmluvy v k. ú. D. E. – oznámenia, smernice
Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 10213/2019-250 k činnosti rezortnej majetkovej komisie a jej postupe pri nakladaní s majetkom štátu, vyjadrenia k návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 09.01.2020, stanoviska k vyjadreniu k návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 22.01.2020, doplnenia č. 1 Znaleckého posudku č. 60/2019 zo dňa 26.01.2020, vyhotoveného Ing. Radomírom Bičárom, znalcom, fotografií aktuálneho užívacieho stavu zo dňa 27.02.2020, záznamu z miestnej obhliadky zo dňa 27.02.2020, vykonaním ohliadky na mieste samom, stavebného povolenia, hospodárskej zmluvy, kolaudačného rozhodnutia, rozhodnutie o vyňatí pozemkov, ďalších listov žalobcu a žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav: 11.Dňa 10.7.1979 uzavrela ČSSR v zastúpení Mestským národným výborom Vysoké Tatry a Slovenská odborová rada ROH Bratislava ako trvalý užívateľ hospodársku zmluvu, predmetom ktorej bol pozemok parc. č. 2756/2 o výmere 1 ha 80 á 60 m2 v k. ú. D. E., ktorý majetok sa odovzdáva trvalému užívateľovi do trvalého bezplatného užívania podľa § 70 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka a§ 10 vyhl. č. 156/1975 Zb. počnúc dňom 1.7.1979 s tým že akékoľvek investičné akcie a stavebné zmeny majetku odovzdaného do trvalého užívania môže užívateľ vykonať iba po predchádzajúcom písomnom súhlase spravujúcej organizácii. Po dokončení investičnej činnosti oznámi užívateľ hodnotu prevedených investícií na vykonanie príslušných zmien v účtovnej evidencii. Trvalé užívania zanikne na základe dohody zmluvných strán prípadne z dôvodov uvedených v § 70 Hospodárskeho zákonníka. 12.Dňa 31.3.1987 vydal Mestský národný výbor Vysoké Tatry žiadateľovi SOR ROH Bratislava stavebné povolenie pre prevedenie stavby „zotavovňa ROH Tatranské Matliare – III. stavba na pozemku parc. č. 2756/2, k. ú. D. E. za nižšie stanovených podmienok. 13.Podľa registra záujmových združení právnických osôb v registri je s dátumom vzniku 26.8.1992 zapísaný Jednotný majetkový fond zväzov odborových organizácií v Slovenskej republike. 14.Dňa 25.5.1993 Obvodný úrad životného prostredia v Starom Smokovci povolil užívanie stavby „zotavovňa III. stavba ŠTZ Tatranské Matliare na parc.č 2756/2 k.ú. D. E.. Športovo-telovýchovné zariadenia je budované v komplexe zotavovní ROH, hlavný objekt je svojou hmotou pričlenený k južnému lícu hmoty spoločnej a stravovacej časti zotavovne Hutník. Rozhodnutie bolo doručené stavebníkovi Jednotný majetkový fond Bratislava. 15.Rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR zo dňa 22.12.1994 bola dňom 1.1.1995 zriadená príspevková organizácia s názvom Štátne lesy Tatranského národného parku, Tatranská Lomnica za účelom spravovania a obhospodárovania lesného fondu stavieb a i. na území TANAP-u. 16.Rozhodnutím zo dňa 2.12.1997 Okresný úrad Poprad trvale vyňal na základe žiadosti Jednotného majetkového fondu zväzov odborových organizácií v SR z lesného pôdneho fondu pozemky k. ú. D. E., KN 321, 2756/1 podľa geometrického plánu č. – 178/1995, č. 3268/5 vymedzená v GP č. – 95 – 94 v príslušných dieloch. Zároveň rozhodol o výške odvodu za vyňatie lesných pozemkov na sumu 1.908.900,- Sk. 17.Medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 7.7.2021 sp. zn. 19C/13/2020-348 vo veci tých istých účastníkov konania o zaplatenie sumy 130.106,02 eur s príslušenstvom súd rozhodol tak, že určil, že žaloba má voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. 18.Uznesením zo dňa 14.9.2022 sp. zn. 14Co/4/2022 – 408 Krajský súd na základe odvolania žalovaného medzitýmny rozsudok zo dňa 7.7.2021 zrušil a vrátil vec súdu I. stupňa na ďalšie konanie. Súdu I. stupňa uložil po odstránení procesných prekážok konania venovať pozornosť tým skutočnostiam, ktoré boli nastolené sporovými stranami na zodpovedanie otázky, či ide v predmetnej veci o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a predovšetkým ktorého obdobia sa tento nárok týka, aby mohlo byť v súlade s požiadavkou určitosti a vykonateľnosti rozsudku prijať spravodlivé riešenie na usporiadanie pomerov sporových strán. Podľa bodov 22 a 23 uvedeného uznesenia len po odstránení vady týkajúcej sa žalobného návrhu, bude možné sa vecne zaoberať aj skutočnosťami, ktoré sú relevantné z pohľadu hmotného práva. V tejto súvislosti sa podľa obsahu zhromaždeného dôkazového materiálu javia byť dôvodnými skutočnosti, ktoré možno posúdiť v nadväznosti na to, čo bolo upravené vo vzťahu k trvalému užívaniu nehnuteľného majetku. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti to, že v zmysle ustanovenia § 876 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného do 31.12.1993,
vzťahy trvalého užívania podľa § 70 zákona č. 109/1964 Zb. Hospodársky zákonník, sa posudzujú podľa doterajších predpisov až do doby vydania osobitného zákona. Podľa § 876 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1993 hospodárske zmluvy o dočasnom užívaní majetku za odplatu podľa § 348 Hospodárskeho zákonníka sa menia od účinnosti tohto zákona na nájomné zmluvy. Ak je užívanie majetku podľa § 348 Hospodárskeho zákonníka dojednané bezodplatne, mení sa odo dňa účinnosti tohto zákona na zmluvu o výpožičke. Zdá sa, že právny režim trvalého užívania bol v minulosti (pred rokom 1990) aplikovaný aj na nehnuteľnosti, o ktorých sa jedná v predmetnej veci. V nadväznosti na to je potrebné pre rozhodnutie o podanej žalobe (pre odstránenie jej nedostatkov uvedených vyššie) dať odpovede na otázky, ktoré súvisia so zánikom trvalého užívania nehnuteľností v zmysle ustanovenia § 18 ods. 3 zákona č. 278/1993 Z.z., alternatívne, ktorú z právnych noriem naznačených vyššie (napr. bod 22) je potrebné aplikovať aj v závislosti od posúdenia charakteru nehnuteľností, ktoré boli predmetom trvalého užívania. Na túto otázku nebolo dané v rozhodnutí súdu prvej inštancie žiadne stanovisko. Žiada sa však na ňu jednoznačná odpoveď pri uplatnenej obrane žalovaného, ale i v súvislosti s prostriedkami procesného útoku žalobcu aj v nadväznosti na tie zhromaždené listiny, ktoré sa týkajú hospodárskych zmlúv a v neposlednom rade i už uzatváraných nájomných zmlúv, ktoré zdá sa pri rešpektovanom režime nájmu vzniknutého zo zákona bol akceptovaný stranami tohto konania v minulosti (keď uzatvárali nájomné zmluvy, ktoré sú obsahom spisu). 19.Podľa výpisu z listu vlastníctva č 119 k. ú. D. E., k nehnuteľnostiam, pozemkom KNC 317/2, 317/7, 319, 2756/19, 2756/17 ako vlastník v spoluvlastníckom podiele 1/1 je evidovaná Slovenská republika. Ako správca pozemkov je zapísaná organizácia Štátne lesy Tatranského národného parku Tatranská Lomnica. Podľa výpisu z LV č. XXX k. ú. D. E. žalovaný je evidovaný ako výlučný vlastník stavby súp.č.13046 postavenej na pozemku parc. č. 319, druh stavby 13, popis stavby zotavovňa Metalurg. 20.Listom zo dňa 14.3.2014 žalobca vyzval žalovaného k usporiadaniu pozemkov vo vlastníctve štátu s tým, že pri priebežnej obhliadke pozemkov bolo zistené, že adresát bez právneho dôvodu užíva pozemky registra EKN zapísané na LV č. XXX – 2824 – 2847/1. Zároveň ho vyzval na návrh riešenia. 21.Listom zo dňa 2.4.2014 žalovaný odosielateľovi oznámil, že ako vlastník hotela Metalurg mal v záujme usporiadať pozemky, ktoré sú bezprostredne zastavané objektom hotela Metalurg. V súvislosti s užívaním a vysporiadaním priľahlých pozemkov k hotelu a príjazdovej komunikácie navrhol pred uzatvorením zmluvného vzťahu spoločnú ohliadku pozemkov, ktoré by mali byť predmetom majetkového vysporiadania. Zároveň navrhol termín ohliadky. 22.Listom zo dňa 3.11.2014 žalobca žalovaného informoval, že do dňa výzvy žalobcovi nebolo doručené požadované písomné stanovisko týkajúce sa spôsobu usporiadania pozemkov. Dňa 18.9.2014 žalovaný vyhotovil objednávku geometrického zamerania pozemkov pod a v okolí hotela Metalurg za účasti pracovníkov žalobcu (adresát K. I.). 23.Listom zo dňa 10.11.2014 žalovaný žalobcovi oznámil, že tento sa zúčastnil v mesiaci apríl 2014 rokovaní so žalobcom, bola vykonaná ohliadka terénu a bolo objednané geometrické zameranie. Geometrický plán má byť doručený objednávateľovi v krátkej lehote. 24.Listom zo dňa 24.8.2015 žalobca vyzval žalovaného na uzatvorenie nájomnej zmluvy na špecifikované pozemky. 25.Dňa 1.10.2015 žalovaný doručil žalobcovi list týkajúci sa usporiadania pozemkov v k. ú. D. E.. Zároveň adresátovi predložil geometrický plán č. 38/2014 na odsúhlasenie s tým, či je možné pristúpiť k vyňatiu pozemkov z lesného fondu a ich následné odkúpenie. 26.Dňa 7.6.2016 vyhotovil znalec Ing. Miroslav Pomffy znalecký posudok pod č. 58/2016 na stanovenie VŠH nehnuteľnosti a VŠH nájmu nehnuteľnosti v k. ú. D. E., parc CKN č. 317/2, č. 317/7, č. 319, č. 2756/19 podľa GP č. 34892371-38/2014 na základe zadania štátnych lesov TANAP-u. Podľa záveru znaleckého posudku všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola stanovená na celkovú sumu 1.300.000,eur po zaokrúhlení a nájom pozemkov bol vyčíslený pri jednotkovom nájme 1,897 eur/m2-rok na 31.400,- eur. 27 Listom zo dňa 10.6.2016 žalobca vyzval žalovaného na usporiadanie pozemkov v k. ú. D. E. s tým, že podľa geometrického plánu žalovaného pod č. 38/2014 je možné pristúpiť k trvalému vyňatiu pozemkov z lesného pôdneho fondu, a to novovytvorených pozemkov parciel CKN č. 2576/19 o výmere 8123 m2,
317/2 o výmere 182 m2, 317/7 o výmere 6077 m2 a 319 o výmere 2162 m2. Uvedené pozemky vznikli odčlenením z pôvodných parciel zapísaných na LV č. XXX k. ú. D. E.. Zároveň z dôvodu nepreukázania právneho titulu užívania vyzval adresáta k uzavretiu nájomnej zmluvy do doby odpredaja nehnuteľnosti. 28.Listom zo dňa 3.8.2018 právny zástupca žalobcu vyhotovil predžalobnú výzvu pre žalovaného na usporiadanie majetkoprávnych vzťahov – ozdravovňa Metalurg s tým, že žalovaný užíva pozemky pod ozdravovňou Metalurg ako aj priľahlé pozemky v ich blízkosti, je potrebné uvedený stav riešiť do budúcna buď uzavretím nájomnej alebo kúpnej zmluvy. Zároveň je potrebné vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré je určiteľné cenou ročného nájomného za užívanie daných pozemkov. Zároveň špecifikoval parcely registra E, ktorých sa výzva týka a zároveň parc. registra C, všetky evidované na LV č. XXX k. ú. D. E.. Záujem na uzatvorení kúpnej zmluvy parciel podľa GP zo dňa 12.3.2015 sa týka novo vytvorených parciel 2576/19 a i. Celová výmera neoprávneného užívania predstavuje 16544 m2. Odosielateľ zároveň vyčíslil výšku kúpnej ceny na sumu 1.000.030,- eur a výšku nájomného za jeden rok užívania nehnuteľnosti na sumu 31.400,-- eur/rok. 29.Žalovaný listom zo dňa 8.8.2018 právnemu zástupcovi žalobcu oznámil, že výzvu považuje za predčasnú, pretože žalobca žiadny návrh k nájomnej resp. kúpnej zmluvy žalovanému nepredložil. 30.Listom zo dňa 23.8.2018 právny zástupca žalobcu žalovanému oznámil, že vo svetle možného mimosúdneho riešenia situácie ho žiada o zaslanie návrhu ako má záujem daný problém riešiť spätne a do budúcna. 31.Listom doručeným žalobcovi dňa 6.9.2018 žalovaný požiadal žalobcu o odkúpenie pozemkov s tým, že pozemky obsiahnuté v GP č. 38/2014 geodeta K. I. navrhuje vyhlásiť za prebytočné a následne žiada o odpredaj určených pozemkov podľa zákona o správe majetku štátu. Zároveň navrhol podpísanie nájomného vzťahu na určené pozemky ako riešenie vzniknutej situácie spätne. Rubová strana listu obsahuje nákres pozemkov s uvedením parciel a vyčíslením výmery parciel na odkúpenie na 16565 m2 s označením parciel, ktorých sa odkúpenie má týkať. 32.Listom zo dňa 13.9.2018 žalovaný žalobcovi oznámil, že vstúpil do rokovania vo veci majetkoprávneho doriešenia vzťahov k zastavaným a priľahlým pozemkom objektu hotela Metalurg, Tatranské Matliare a začal vykonávať opatrenia smerujúce k dokončeniu majetkového usporiadania pozemkov. Prebiehajú práce na vyňatí časti pozemkov z lesného fondu, ktoré majú byť tiež vysporiadané. 33.Listom zo dňa 17.9.2018 žalovaný požiadal Ministerstvo pôdohospodárstva SR o trvalé vyňatie lesných pozemkov splnenia funkcií lesov – žiadosť o udelenie súhlasu. Žiadosť odôvodnil tým, že je vlastníkom stavby zotavovňa Metalurg so všetkými jej súčasťami a príslušenstvom, ktorá bola postavená ako súčasť komplexu zotavovní ROH a skolaudovaná dňa 19.4.1982. Pozemky, na ktorých je stavba postavená sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Časť pozemkov bola trvalo vyňatá z lesného pôdneho fondu, no novým geometrickým zameraním geodeta K. I. v roku 2014 vyvstala povinnosť dodatočne trvale vyňať z plnenia funkcií lesov ešte časť lesného pozemku podľa geometrického plánu a to z parcely CKN č.321 výmera 3684 m2. 34.Listom zo dňa 17.9.2018 žalovaný požiadal Mestský úrad Vysoké Tatry o poskytnutie územnoplánovacie informácie k trvalému vyňatiu pozemku z lesného pôdneho fondu zapísaného na LV č. XXX, k. ú. D. E.. 35.Dňa 16.12.2018 znalec F. K. H. vyhotovil pod č. 9/2018 znalecký posudok vo veci výpočtu výšky náhrady za stratu mimoprodukčných funkcií lesa pri trvalom vyňatí lesných pozemkov KNC 2756/16, 2756/17, 321, 2756/1. Podľa záveru posudku znalec stanovil výšku náhrady na 16.346,47 eur. 36. Listom zo dňa 19.12.2018 právny zástupca žalobcu adresoval žalovanému predžalobnú výzvu na usporiadanie majetkoprávnych vzťahov s tým, že zároveň stanovil lehotu na doručenie stanoviska najneskôr do 15.1.2019 s tým, že v opačnom prípade si nárok uplatní súdnou cestou. 37.Listom zo dňa 14.1.2019 žalovaný oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že vo veci majetkoprávneho vysporiadania pozemkov predchádza úloha trvalého vyňatia pozemkov z plnenia
funkcií lesov s trvalou zmenou druhu pozemku. Rozhodnutím Okresného úradu Poprad zo dňa 2.12.1997 boli trvale vyňaté zastavané a priľahlé pozemky k objektu Metalurg. Za zmenu kultúry pôvodne zastaraných lesných pozemkov žalovaný zaplatil v roku 1998 odvod vo výške 1.908.900,- Sk. Nové geometrické zameranie nie je priestorovo totožné s pôvodným geometrickým plánom F. C., ktorý bol podkladom pre vyňatie pozemkov. Tieto skutočnosti boli dôvodom, že ZP F. H. sa musel vysporiadať s nezrovnalosťami súvisiacimi s výškou náhrady za stratu mimo tradičných funkcií lesa. Odosielateľ má záujem na urýchlenom majetkovoprávnom vysporiadaní pozemkov hotela Metalurg, avšak vyššie uvedené nezrovnalosti skomplikovali proces vyňatia týchto pozemkov z lesného fondu a zmeny druhu pozemkov. Proces vyňatia pozemkov z plnenia funkcií lesa odosielateľ ovplyvniť nevie. 38.Rozhodnutím zo dňa 29.5.2019 Okresný úrad Poprad trvale vyňal z plnenia funkcií lesov trvalou zmenou druhu pozemku z parcely 321 rozlohu 3039 m2, 229 m2, 535 m2 a 9 m2, z parcely č. 2756/1 výmeru 7 m2, 557 m2 a 77 m2 a z parcely č. 2756/17 výmeru 3 m2, spolu 4456 m2 na podklade geometrického plánu č. 38/2014 s poukazom na ďalšie čiastočné geometrické plány. Výšku odvodu správny orgán určil na 16.346,47 eur. 39.Dňa 15.9.2019 znalec Ing. Radomír Bičár vyhotovil na základe zadania žalobcu znalecký posudok pod č. 60/2019 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov parc. č. KNC 317/2, č. 317/7, č. 319 2756/19 evidovaných v GP č. 38/2014 a pozemku parc. č. KNC 2756/17 evidovaného vo výpise z LV č. XXX, k. ú. D. E.. Podľa záveru znaleckého posudku znalec stanovil všeobecnú hodnotu pozemkov celkom vo výmere 16 547 m2 na sumu po zaokrúhlení 1.580.000,- eur. 40. Podľa doplnenia č. 1 znaleckého posudku č. 60/2019 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu rovnakých pozemkov, podľa záveru doplnenia č. 1 ZP, všeobecná hodnota nájmu pozemkov bola stanovená po zaokrúhlení na 65.100,- eur (pred zaokrúhlením 65.053,01 eur). U pozemkov parc. č. KNC 319, č. 317/2, 2756/17 znalec stanovil jednotkovú hodnotu nájmu euro/rok na 6,596 eur a u parciel KNC 317/7 a 2756/19 na jednotkovú hodnotu 3,491 eur/rok. 41.Dňa 27.2.2020 bol vyhotovený záznam z miestnej ohliadky užívania pozemkov pri hoteli Hutník (zotavovňa Metalurg) za prítomnosti pracovníkov žalobcu F. K. G. a F. H. L.. V zázname je konštatované, že počas ohliadky bolo zistené, že pozemky, resp. časti pozemkov M. XXXX/XX, XXX/X, XXX/X, 319 vedené na LV č. XXX zapísané vo výlučnom vlastníctve SR, sú užívané v súvislosti s prevádzkou hotela Hutník a to na príjazd po existujúcich účelových komunikáciách, na parkovanie motorových vozidiel, ako detské ihriská a na umiestnenie mobiliáru. Stavba zotavovne Metalurg je zapísaná vo výlučnom vlastníctve žalovaného pod súpisným č. 13046 a ďalšia stavba je postavená na pozemku KNC 317/2. Súčasťou záznamu je fotodokumentácia zobrazujúca parkovanie vozidiel, minigolf, príjazdovú cestu. 42.Dňa 31.5.2024 F. K. N. vyhotovil geometrický plán pod č. 45/2024 na oddelenie pozemku parc. 317/7, 317/A – 317/G, 2756/19, 2756/A -, 2756/D. Podľa grafickej časti boli vyznačené novo vytvorené parcely a podľa popisnej časti parcela 317/7 o výmere 2330 m2 je podľa nového stavu vedená ako zastavaná plocha vo vlastníctve žalovaného, Parcela č. 317/A má výmeru 485 m2, 317/B výmeru 1039 m2, 317/C výmeru 861 m2, 317/D výmeru 777 m2, 317/E výmeru 418 m2, 317/F výmeru 147 m2, 317/ G výmeru 20 m2, parcela č. 2756/19 výmeru 3982 m2, 2756/A výmeru 1588 m2, 2756/B výmeru 1088 m2, 2756/C výmeru 1448 m2 a 2756/D výmere 17 m2, celkom výmera 4200 m2. 43.Dňa 30.1.2025 súd vykonal ohliadku na mieste samom, prílohou ktorej je popis jednotlivých pozemkov v čase vykonanej ohliadky s pripojeným geometrickým náčrtom, na ktorom sú jednotlivé pozemky vyznačené a to: 1. – trávnatá plocha, na ktorej je zriadený mini – golf. 2. – parkovisko hotela Hutník 3. – budova hotela Hutník 4. – vyznačená plocha zasahujúca do lesného porastu 5. – živý plot pozdĺž príjazdovej cesty a asfaltového chodníka tvorený ihličnatými stromami 6. – asfaltový chodník lemujúci prístupovú asfaltovú cestu do hotela Hutník 7. – asfaltová plocha slúžiaca na parkovanie 8. – trávnatá plocha 9. – spevnená plocha nadväzujúca na trávnatú plochu slúžiaca ako parkovisko 10. – tenisový kurt ohradený pletivom 11. – prístupová cesta k tenisovému kurtu pozostávajúca z uložených betónových kociek
12. – hotel Atlas 13. – prechodová chodba z hotela Atlas do hotela Hutník 14. – asfaltová cesta spájajúca vchody hotela Atlas a hotela Hutník 15. – zmiešaný lesík z prevažne listnatých stromov 16. – vysadené stromčeky lemujúce asfaltovú cestu 17. – udržiavaná trávnatá plocha od múrov hotela Atlas po odvodňovaciu priekopu 18. – odvodňovacia priekopa 19. - toho času koryto suchého potoka 44.Písomným podaním zo dňa 31.7.2024 právny zástupca žalovaného predložil žalobcovi návrh na uzavretie súdneho zmieru a urovnanie sporu vo veci vedenej pod sp. zn. 19C/13/2020 uzavretím súdneho zmieru, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 46.791,61 eur, uzavretím súdneho zmieru v konaní pod sp. zn. 12C/13/2022, na základe ktorého súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 46.791,61 eur. Dôvodom návrhu sumy je skutočnosť, že celková výmera sporných pozemkov je 16547 m2, z ktorých podľa geometrického zamerania JMF užíva plochu 5951 m2. V oboch žalobách si SR uplatňuje náhradu za celú plochu pozemkov za dva roky, a to v sume 130.103,02 eur. Peňažná suma pripadajúca na skutočne užívanú výmeru 5951 m2 je potom 46.791,61 eur. 45.Podaním zo dňa 4.11.2024 žalovaný opätovne predložil právnemu zástupcovi žalobcu a žalobcovi návrh na uzavretie súdneho zmieru a vyporiadania vzájomných vlastníckych vzťahov s odôvodnením, že žalobca je zapísaný ako vlastník k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v podaní evidovaným na LV č. XXX k. ú. D. E.. Existuje legálna stavba žalovaného na nevysporiadanom pozemku, užívanie časti parciel ich zastavaním stavbou a jej príslušenstvom. Spornými skutočnosťami sú skutkové okolnosti vzniku užívacieho práva k pozemkom na základe legislatívy platnej pred rokom 1989, rozsahu užívania pozemkov, existencia/ neexistencia bezdôvodného obohatenia užívaním pozemkov, obvyklá a primeraná cena za nájom. Rovnako sporným je vyporiadanie právneho vzťahu k pozemkom do budúcna. Strany prejavili záujem rokovať o mimosúdnom vysporiadaní úhradou časti požadovanej peňažnej sumy v súdnych konaniach. Pre tento účel bol dňa 8.12.2023 F. G. vypracovaný znalecký posudok v odbore odhad hodnoty nehnuteľností a bolo vyhotovené geometrické zameranie stavby a príslušenstva. Žalovaný mierne upravil plochu reálne užívanej výmery pozemkov z pôvodnej hodnoty 5951 m2 na hodnotu 6136 m2, čo sa odrazilo na výpočte percenta užívanej plochy, náhrad a kúpnej ceny. Takto navrhol uzavretie súdneho zmieru zaplatením sumy 48.242,18 eur v každom z oboch súdnych konaní a uzavretím zmluvy o budúcej zmluve o odkúpení časti parciel v celkovej výmere 6136 m2 za kúpnu cenu 648.900, eur. 46.Podaním zo dňa 19.2.2025 zástupca žalovaného predložil žalobcovi písomný návrh na uzavretie súdneho zmieru a vyporiadanie vzájomných vlastníckych vzťahov obdobne ako to bolo definované v podaní zo dňa 4.11.2024. Prílohou je geometrické zameranie pozemkov s vyobrazením pozemkov, za ktoré sa žalobca domáha bezdôvodného obohatenia, pozemkov, ktoré žalovaný neužíva a pozemkov, ktoré žalovaný užíva. Podľa § 3 O.z. (1) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. (2) Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou. Podľa § 123 O.z., vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa § 124 O.z., všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Podľa § 126 O.z. (1) Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Podľa § 451 O.z. (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 O.z. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa § 457 O.z. Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa § 458 O.z. (1) Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. (2) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. (3) Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil. Podľa § 659 O.z. Zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po dohodnutú dobu bezplatne užívať. Podľa § 661 O.z. (1) Vypožičiavateľ je oprávnený užívať vec riadne a v súlade s účelom, ktorý sa v zmluve dohodol alebo ktorému obvykle slúži; je povinný chrániť ju pred poškodením, stratou alebo zničením. (2) Ak nie je dohodnuté inak, nesmie vypožičiavateľ prenechať vec na užívanie inému. Podľa § 662 O.z. (1) Vypožičiavateľ je povinný vec vrátiť, len čo ju nepotrebuje, najneskôr však do konca určenej doby zapožičania. (2) Požičiavateľ môže požadovať vrátenie veci aj pred skončením určenej doby zapožičania, ak vypožičiavateľ neužíva vec riadne alebo ak ju užíva v rozpore s účelom, ktorému slúži. Podľa § 876 O.z účinného od 1.1.1992 Z.z. (1) Vzťahy trvalého užívania podľa § 70 zákona č. 109/1964 Zb. Hospodársky zákonník sa posudzujú podľa doterajších predpisov až do doby vydania osobitného zákona. (2) Hospodárske zmluvy o dočasnom užívaní majetku za odplatu podľa § 348 Hospodárskeho zákonníka sa menia od účinnosti tohto zákona na nájomné zmluvy. Ak je užívanie majetku podľa § 348 Hospodárskeho zákonníka dojednané bezodplatne, mení sa odo dňa účinnosti tohto zákona na zmluvu o zápožičke. Podľa § 13 ods.1 Zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení platnom od 1.1.1994 (1) Správca môže majetok štátu prenechať do nájmu alebo výpožičky len na dobu určitú, najviac na 5 rokov. Nájomná zmluva 20) a zmluva o výpožičke 21) musia mať písomnú formu a možno ich uzavrieť opakovane. Obmedzenie celkovej lehoty nájmu a výpožičky na 5 rokov platí aj pre opakovaný nájom a výpožičku. Podľa § 17 uvedeného zákona Zmluvy o nájme a výpožičke uzavreté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sú účastníci zmluvy povinní dať do súladu s § 13 do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, inak tieto zmluvy zaniknú po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 18 uvedeného zákona (1) Právo trvalého užívania, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov iným právnickým osobám než telovýchovným jednotám a ktoré trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa mení dňom jeho účinnosti na nájom majetku štátu. Obmedzenie lehoty nájmu podľa § 13 ods. 1 sa vzťahuje len na stavby a nimi zastavané a priľahlé pozemky a na nezastavané pozemky. (2) Nájomca a príslušný obvodný úrad sú povinní písomne vyporiadať vzájomné vzťahy z trvalého užívania nehnuteľnosti do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Nájomca má v rámci vyporiadania právo prednostnej kúpy nehnuteľnosti, ak ho uplatní v tejto lehote, inak jeho právo zanikne. Pri vyporiadaní sa môžu započítať investície vynaložené trvalým užívateľom s písomným súhlasom právnickej osoby, ktorá odovzdala nehnuteľnosť do trvalého užívania. (3) Právo trvalého užívania, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov telovýchovným jednotám a ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, dňom jeho účinnosti zaniká.
(4) Na pozemky zastavané domami vo vlastníctve bytových družstiev a pozemky priľahlé k týmto domom sa vzťahuje osobitný predpis. 24) Podľa § 21ods. 3 uvedeného zákona Odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona stráca účinnosť ustanovenie § 876 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 47.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že žaloba je čiastočne dôvodná. Predmetom konania je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorým má byť ekvivalent nájmu, ktorý by žalovaný musel platiť, pokiaľ by si prenajal to, čo skutočne užíva. Jedná sa o užívanie pozemkov štátu v správe štátnej príspevkovej organizácie žalovaným. Užívané majú byť pozemky pod stavbou označenou ako ozdravovňa Metalurg súp. č. 13046, ďalšími stavbami bez súpisného čísla a priľahlých pozemkov. V konaní nie je sporným, že žalobca je vlastníkom bližšie špecifikovaných nehnuteľností, evidovaných na LV č. XXX k. ú. D. E., všetky v druhu pozemku zastavaná plocha a nádvorie. Rozsah takto užívaných nehnuteľností žalovaným žalobca ustálil na výmeru 16547 m2 a výšku bezdôvodného obohatenia žalobca ustálil podľa doplnenia č. 1 k znaleckému posudku znalca Ing,. I. J. č. 60/2019 zo dňa 26.1.2020, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nájmu jednotlivých pozemkov, na sumu 2x65 053,01,- eur. Žalovaný v priebehu konania spochybnil žalobcom vymedzený rozsah užívaných pozemkov, samotný právny titul s odôvodnením, že užívanie sporných parciel nezakladá vznik bezdôvodného obohatenia na jeho strane a žalobu pokladá za podanú v rozpore s dobrými mravmi. Spochybnil tiež výšku vyčísleného bezdôvodného obohatenia, pretože sám žalovaný investoval finančné prostriedky do inštalácie infraštruktúry vybudovanej na daných pozemkoch, v dôsledku čoho došlo k navýšeniu ceny nehnuteľností. 48.Z predložených listinných dôkazov stranami je nepochybné, že žalobca Slovenská republika minimálne v roku 1979/ rok uzavretia hospodárskej zmluvy/ bol a naďalej je vlastníkom sporných nehnuteľností. Uvedené nehnuteľnosti boli postupne v správe rôznych štátnych organizácií a od roku 2022 sú tieto nehnuteľnosti v správe žalobcu, Správy TANAP-u. Žalovaný napriek predloženým listinným dôkazom, a to hospodárskej zmluvy, stavebného a kolaudačného rozhodnutia nepreukázal právny titul na užívanie sporných nehnuteľností vedených na LV č. XXX v období rokov 2020- 2022, teda titul nájomného vzťahu , výpožičky a i. Z uvedeného dôvodu minimálne odo dňa uplatneného nároku žalobcu teda 21.3.2020 žalovaný užíva nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu bez právneho titulu, teda neoprávnene. Krajský súd v Prešove v zrušujúcom uznesení zo dňa 14.9.2022 sp. zn. 14Co/4/2022 – 408 vo veci tých istých účastníkov s rovnakým skutkovým základom, a právnym odôvodnením vyslovil právny názor, že právny vzťah z hospodárskej zmluvy zo dňa 10.7. 1979 o odovzdaní národného majetku do trvalého bezplatného užívania Slovenskej odborovej rade ROH parcely č. 2756/2 , s prihliadnutím na ust. § 876 O.z. sa od účinnosti uvedeného ustanovenia mení na zmluvu o výpožičke, prípadne je potrebné dať výklad pôvodného právneho režimu trvalého užívania z minulosti k ustanoveniu § 18 ods. 3 Zákona č. 278/1993 Z.z. Žalovaný k tomuto výkladu nezaujal žiadne stanovisko a nenavrhol vykonať dokazovanie v naznačenom smere. K danému výkladu súdu druhej inštancie je však potrebné uviesť, že podľa ust. § 659 OZ zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po dohodnutú dobu bezplatne užívať. Podstatnými náležitosťami zmluvy o výpožičke sú -prenechanie veci požičiavateľom vypožičiavateľovi na užívanie -povinnosť vypožičiavateľa vrátiť individuálne určenú vec -bezplatnosť -dočasnosť zmluvy Ak nebola určená ani doba ani účel užívania, nevzniká skutočná zmluva, ale nezáväzná výprosa (prekárium) a požičiavateľ môže požiadať vrátenie požičanej veci, kedykoľvek si to zažiada (rozhodnutie NS ČR) sp. zn. 22Cdo/421/2001. Ak by súd mal vychádzať z tvrdenia žalovaného o uzavretí hospodárskej zmluvy o trvalom bezodplatnom užívaní pozemkov, ust. § 876 O.z. účinné od 1.1 1992 upravovalo právny režim zmlúv uzatvorených podľa § 70 Hospodárskeho zákonníka tak, že tieto sa posudzujú podľa doterajších predpisov až do doby vydania osobitného zákona. V danom prípade pozemky boli vždy vo vlastníctve štátu bez ohľadu na to, ktorá organizácia mala k týmto pozemkom právo hospodárenia. Dňom 1.1.1994 ustanovenie § 876 ods.1 O.z stratilo účinnosť a právny režim k nehnuteľnostiam vo vlastníctve štátu bol s konečnou platnosťou upravený zákonom č. 278/1993 Z.z., účinným dňa 1.1.1994. V zmysle príslušných ustanovení daného zákona sa právny vzťah trvalého užívania zmenil na nájom, pričom žalovaný mal možnosť vysporiadať právne vzťahy
k pozemkom v zákonom stanovenej lehote šiestich mesiacov ako prednostný kupujúci pri možnosti započítania vlastných investícii do nehnuteľností. Žalovaný nevyužil možnosť odkúpenia užívaných pozemkov . U stavieb a nimi zastavané a priľahlé pozemky a na nezastavané pozemky sa vzťahovalo obmedzenie lehoty nájmu podľa § 13 ods. 1 zákona na 5 rokov. Po uplynutí doby 5 rokov Správca mohol majetok štátu prenechať do opakovaného nájmu alebo výpožičky len na dobu určitú, najviac na 5 rokov. Teda aj pri preukázaní uzavretia platnej hospodárskej zmluvy podľa § 70 hospodárskeho zákonníka medzi štátom a žalovaným týkajúcej sa sporných pozemkov , od roku 1994 by došlo k pretransformovaniu vzťahu na nájom na dobu určitú stanovenú zákonom a po jej uplynutí tento nájomný vzťah skončil. 49.Nepochybne právnym predchodcom žalovaného bol postupne vybudovaný komplex budov s príslušenstvom, asfaltovými cestami, chodníkmi, parkoviskami ,ktorý vychádzajúc z kolaudačného rozhodnutia mal pôvodne slúžiť na športovo telovýchovné využitie členov ROH- bývalej spoločenskej organizácie pracujúcich. K časti pozemkov pod nehnuteľnosťami a priľahlých pozemkov boli vysporiadané majetkovoprávne vzťahy uzatvorením kúpnych zmlúv a k časti pozemkov od roku 2014 prebiehali rokovania medzi sporovými stranami o vysporiadaní majetkovoprávnych vzťahov a konania pred správnymi orgánmi o vyňatí pozemkov z lesného pôdneho fondu. Do roku 2020 mal žalovaný záujem o odkúpenie pozemkov pod nehnuteľnosťami a pozemkov priľahlých v rozsahu , ako to vyplýva z geometrického zamerania pozemkov – celý predmet konania, vo výmere 16544 m2 za kúpnu cenu 1. 030 000,- eur. K uzavretiu zmluvy však nedošlo z dôvodu navýšenia kúpnej ceny predávajúcim v roku 2020 podľa nového znaleckého posudku dôsledkom plynutia času. Od uvedenej doby napriek deklarovanému záujmu žalovaného však z rôznych dôvodov nedošlo ani k uzavretiu nájomného vzťahu ani kúpnej zmluvy. Žalovaný stratil záujem o odkúpenie pozemkov tvoriacich celý komplex areálu v rozlohe 16544 m2 a vyčleňoval na odkúpenie iba časti pozemkov, ktoré podľa jeho vyhodnotenia slúžia iba jemu k užívaniu vybudovaného športovo-relaxačného komplexu. Rozsah takéhoto vyčlenenie pozemkov žalobca neakceptoval. Vzhľadom k spornosti skutkových tvrdení strán o rozsahu užívania označených parciel súd vykonal ohliadku na mieste samom, z ktorej bolo možné ustáliť faktické užívanie pozemkov žalovaným s ohľadom na ich aktuálny stav a účelové využívanie. Ohliadkou bolo zistené, že na časti sporných nehnuteľností žalovaný zriadil parkoviská, prístupovú asfaltovú cestu, golfové ihrisko pred objektom označeným ako hotel Hutník. Na časti sporných nehnuteľností sú zriadené stavby –časť komplexu označená ako hotel Atlas a i. Časť nehnuteľností tvoria objekty, ktoré žalovaný prestal využívať- tenisový kurt, miesto na grilovanie- sú značne zanedbané, prístupový asfaltový chodník k jednej zo zotavovní, alebo sa jedná o plochy, ktoré sa nachádzajú vo vnútroareály komplexu budov a ciest, avšak fakticky neboli vôbec užívané ( lesný porast), alebo plochy sú zatrávnené a udržiavané, no neslúžia žiadnemu využitiu žalovaným. 50.V prejednávanom prípade stavby vo vlastníctve žalovaného boli zriadené na základe stavebného povolenia. Nie je možné ich preto považovať ako stavby nepovolené. Pretože vlastník stavby nevyporiadal vlastnícke práva k pozemkom pod stavbou s.č.13046 a priľahlým pozemkom, stavbu je možné definovať ako neoprávnenú a vysporiadanie vzájomných práv a povinností spadá pod ust. § 135c OZ. Dané právo sa nepremlčuje. Do doby vyporiadania vzájomných práv a povinností podľa § 135c OZ súdom žalobca má právo na určitú finančnú náhradu spojenú s nemožnosťou užívania nehnuteľností, ktorú je možné kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo 882/2006 z 24. júna 2008). V súdnej praxi sa uplatnil názor o konkurencii dvoch rovnocenných vlastníckych práv v prípade, ak niekto staval na základe časovo neobmedzeného práva k cudziemu pozemku, ktoré v dôsledku zmeny právnej úpravy zaniklo. V týchto prípadoch zostanú práva k stavbe a pozemku rozdielne, vzájomný vzťah vlastníkov je nutné riešiť podľa ustanovenia o bezdôvodnom obohatení (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo 823/2003, rozsudok Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 3 Cdo 45/92, nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 94/2011-44). Žalovaný ako vlastník stavby je obohatený o čiastku, ktorú by žalobca ako vlastník pozemku dosiahol za prenájom pozemku zastavaného stavbou. 51.V prejednávanej veci súd nekoná o žalobe podanej podľa § 135 c ods. 1 prípadne 2 O.z., ktorú je oprávnený podať iba vlastník pozemku. Vzhľadom k charakteru stavby zriadenej na cudzom pozemku nie je zrejme ani reálne možné, aby sa vlastník pozemku domáhal v súdnom konaní odstránenia stavby, prípadne, aby mu bola stavba prikázaná za náhradu. Prichádza do úvahy žaloba podľa § 135c ods.3 O.z.,
ktorú však môžu podať už obidve strany sporu, tak žalobca , ako aj žalovaný. Žalovaný už nepomerne od skoršej doby vedomý si právneho stavu a nevysporiadaniu pozemkov pod stavbou, ku ktorým nemá uzavretú platne nájomnú zmluvu a neplatí fikcia uzavretej zmluvy o výpožičke, nevzniklo k nim zmluvné ani zákonné vecné právo. 52.Súd pri posúdení žalobného nároku vychádzal z grafických náčrtov spracovaných geodetom F. I., ktoré predložil samotný žalovaný – geometrické zameranie pozemkov, ktoré vyobrazujú jednotlivé parcely podľa stavu ich užívania žalovaným bez právneho dôvodu ,zisteného ohliadkou. Rozsah fakticky užívaných parciel žalovaným nezodpovedá pôvodnému návrhu žalovaného na odkúpenie nehnuteľností v celovej výmere 16544 m2, ani výmere deklarovanej v podaní žalovaného zo dňa 5.12.2024. Bezdôvodnému obohateniu zodpovedá iba rozsah fakticky užívaných nehnuteľností podľa grafického náčrtu. Takto žalovaný užíva z parcely 2756 plochu 921 m2 a 1448 m2, parcelu 317/7 o výmere 2330 m2, 317/2 o výmere 182 m2 / vedľajšie stavby/a parcelu 319 o výmere 2162 m2/ ozdravovňa Metalurg, t.č. hotel Atlas /. Celkom užívaná plocha predstavuje výmeru 7043 m2. 53.Žalovaný užíval predmetné pozemky v spornom období bez právneho titulu, čo znamená, že majetkovým vyjadrením jeho prospechu by mala byť peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase za užívanie (nájom) obdobnej veci, ktorú by užívateľ (nájomca) bol povinný plniť podľa platnej nájomnej zmluvy. Majetkovým vyjadrením bezdôvodného obohatenia spočívajúceho vo vykonávaní práva nájmu bez akejkoľvek nájomnej zmluvy, majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná čiastka, ktorá odpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívaní vecí aj s prihliadnutím k druhu právneho dôvodu (zmluvného typu či vecného práva k veci cudzej), ktorým sa spravidla právo užívania vecí vzhľadom k jeho rozsahu a spôsobu zakladá; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady pomeruje s obvyklou hladinou nájomného, ktoré by bol nájomca za obvyklých okolností povinný plniť, ak užíval vec na základe platnej nájomnej zmluvy“./ rozhodnutie NS ČR vo svojom rozsudku zo dňa 29.1.2008 sp. zn. 30Cdo/68/2007/. 54.Pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia súd vychádzal z vyčíslenej všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov za m2/euro/rok v doplnení č. 1 znaleckého posudku č. 60/2019, kde znalec stanovil hodnotu nájmu vo výške 6,596 eur/m2 pri pozemkoch parc. č. 319 , 317/2, 2756/17 / výmera 2162 m2 +182m2 + 3 / a hodnotu nájmu nájmu 3,491 eur/m2 pri pozemkoch 2756/19 a 317/7 /výmera 8123 m2 + 6077 m2/. U parcely 319 predstavuje výška bezdôvodného obohatenia hodnotu 6,596 x 2162 x 2 = 28 521.10,- eur. U parcely 317/2 predstavuje výška bezdôvodného obohatenia hodnotu 6,596 x 182x2 = 2400.90,- eur. U parcely 317/7 predstavuje výška bezdôvodného obohatenia hodnotu 3,491 x 2330 x 2 = 16268,eur 30 961 U parcely 2756 predstavuje výška bezdôvodného obohatenia hodnotu 3,491 x /921+1448/ = 16540,-eur. Celková výška nájmu za obdobie dvoch rokov predstavuje takto sumu 63 730 ,- eur, čo zodpovedá výške bezdôvodného obohatenia za uplatnené obdobie. 55.Pri vyhlásení rozhodnutia sa súd uvedením sumy 78424,- eur dopustil zrejmej nesprávnosti, keď pri vyčísľovaní sumy pohľadávky priznávanej žalobcovi pri parcele 317/7 priradil jednotkovú hodnotu nájmu pozemku 6,596 eur/m2/rok ako pri parcele rovnakého začiatočného čísla 317/2 namiesto jednotkovej hodnoty 3,491 eur/m2/ rok , ako bola všeobecná hodnota nájmu daného pozemku uvedená v dodatku č. 1 znaleckého posudku Ing. Bičára. 56.V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákona nesmie byť výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov v rozpore s dobrými mravmi. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Subjekt vykonávajúci právo musí jeho výkon realizovať v súlade so zákonom, jeho realizácia musí byť primeraná vzhľadom na cieľ, ktorý má byť dosiahnutý (nesmie ísť o tzv. šikanózny výkon práva) a musí byť v súlade s dobrými mravmi. Osobitnou sankciou v prípade výkonu práva v rozpore s podmienkami uvedenými v § 3 ods.1 OZ je odopretie právnej ochrany, čo znamená, že nebude možné
takýto výkon procesnými prostriedkami vymáhať. Neposkytnutie právnej ochrany nemá za následok zmenu alebo zánik tohto práva, len zánik ochrany. V zmysle § 3 ods.1 OZ nepostačuje akýkoľvek rozpor s dobrými mravmi, ale tento zásah musí byť takej intenzity a vážnosti, ktorá je v demokratickej spoločnosti neakceptovateľná. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Zásada súladu výkonu práv s dobrými mravmi predstavuje významný princíp, ktorý v uvedených prípadoch dovoľuje zmierňovať tvrdosť zákona a dáva sudcovi priestor pre uplatnenie pravidiel slušnosti. Konanie proti dobrým mravom je konanie protiprávnym (nález Ústavného súdu ČR z 21.10.2008, sp. zn. IV. ÚS 1735/07). Úlohou súdu je okrem prejednania jednotlivých vecí aj nastavenie morálky a slušnosti v spoločnosti. 57.Žalobca sa od roku 2014 domáhal majetkoprávneho vyporiadania k pozemkom pod stavbou a pozemkom priľahlým v rozsahu pôvodne vybudovaného areálu. Žalovaný do roku 2019 nepristúpil k uzatvoreniu kúpnej zmluvy bez vážnych dôvodov. V nasledujúcom období žalovaný neustále menil rozsah predmetu kúpy, resp. nájmu podľa vlastnej úvahy, ktorý nezodpovedal stavu pri vstupe do užívania v minulosti a nezohľadňoval ani možnosť reálneho obhospodarovania ostatných pozemkov. Žalobca ako spravujúca organizácia majetku štátu s poukazom na ním uvedené právne normy je obmedzený v jednaniach o výške kúpnej ceny, kedy výška kúpnej ceny nie je závislá iba od dohody strán. Do prevodu vlastníctva nehnuteľností na žalobcu tomuto nič nebráni domáhať sa svojho práva na finančnú náhradu za užívanie pozemkov, čo fakticky realizoval súdnou žalobou . Vychádzajúc z vyššie uvedeného konania strán, a to konania žalobcu domáhajúceho sa peňažnej náhrady , resp. nekonania žalovaného minimálne od roku 1994 zabezpečiť si právny titul na užívanie pozemkov pod stavbami uzavretím kúpnej zmluvy, nájomnje zmluvy, prípadne zriadením vecného bremena súdom za náhradu, a.i. súd preto nezhliadol výkon práva žalobcu domôcť sa finančného plnenia za konanie v rozpore s dobrými mravmi . 58.Súd neprihliadol k procesnej obrane žalovaného prednesenej na pojednávaní spočívajúcej v tvrdení o možnosti bezplatného užívania pozemkov žalovaným vzhľadom k vydaným stavebným a kolaudačným rozhodnutiam a faktického vlastníctva pozemkov a stavieb v minulosti štátom. Súd nespochybňuje správnosť administratívnych rozhodnutí, ktoré boli vydané, nadobudli právoplatnosť, čo však neznamená, že vydanými správnymi rozhodnutiami bol vytvorený medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby legálny právny vzťah , ktorý by pretrvával aj v čase rozhodovania súdom. Otázku oddeleného vlastníctva stavieb a pozemkov pred rokom 1989 vysvetlil samotný štatutárny zástupca žalovaného. 59.Vychádzajúc z obsahu žaloby a písomného podania žalobcu, ktorým upresnil predmet konania, súd podanie žalobcu vyhodnotil ako čiastočné späťvzatie žaloby v rozsahu uplatneného bezdôvodného obohatenia odo dňa 18.3.2020 do 20.3.2020. Z uvedeného dôvodu súd konanie v späťvzatej časti zastavil s poukazom na ust. § 144 a nasl. CSP. 60.Žalobca si svoj nárok uplatnil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia odo dňa 21.3.2020 do dňa podania žaloby. Žalobca na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 130 106.02,- eur vyzval žalovaného v podanej žalobe. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 9.5.2022. S odkazom na ust. § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanoveným právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Na základe daného ustanovenia bolo preto povinnosťou žalovaného dlh uhradiť najneskôr dňa 10.5.2022. Dňom nasledujúcim sa žalovaný ako dlžník dostal do omeškania so zaplatením peňažnej pohľadávky, preto je v súlade s ust. § 517 OZ a § 3 NV č. 87/1995 Z. z. povinný uhradiť žalobcovi úrok z omeškania v ním uplatnenej výške, ktorá nie je v rozpore so zákonnou výškou omeškania, odo dňa 11.5.2022, kedy sa prvýkrát žalovaný dostal do omeškania. 61. V prevyšujúcej časti uplatnenej istiny a časti uplatneného úroku z omeškania súd žalobu zamietol. 62.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP a § 262 CSP podľa pomeru úspechu jednotlivých strán v konaní. Vychádzajúc z uplatnenej istiny 130.106,- eur žalobcom a priznanej istiny 78.424,- eur žalobca bol v konaní úspešným v rozsahu 60 % a neúspešným v rozsahu 40 %. Prislúcha
mu preto náhrada trov v rozsahu rozdielu medzi úspechom a neúspechom, čo predstavuje výšku 20 %. O výške náhrady rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Poučenie: -2-212C/13/2022
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.