Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 20C/17/2022 8722200920 01. 04. 2025 JUDr. Peter Koman ECLI:SK:OSPP:2025:8722200920.22
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcov v 1/ rade A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., B. XXX/XX, zastúpená Mgr. Luciou Lorenčíkovou, advokátkou so sídlom Poprad, Murgašova 86/1, IČO: 50 053 167, v 2/ rade E. D., C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom B., F. XXX/XX a v 3/ rade G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom I. J., H. XXX/XX, zastúpený Mgr. Luciou Lorenčíkovou, advokátkou so sídlom Poprad, Murgašova 86/1, IČO: 50 053 167, proti žalovanej G. K., C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom L., D. X, zastúpená JUDr. Štefanom Mesárošom, advokátom so sídlom Nitra, Štefánikova 84, IČO: 42 044 634, v spore o zaplatenie 18.000,- eur s prísl., takto rozhodol: I. Žalovaná je p o v i n n á vydať žalobkyni v 1/ rade bezdôvodné obohatenie vo výške 6.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 6.8.2022 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalovaná je p o v i n n á vydať žalobcovi v 3/ rade bezdôvodné obohatenie vo výške 6.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 6.8.2022 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. III. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a. IV. Žalobcovia v 1/ a 3/ rade majú voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením. V. Žalovaná má voči žalobkyni v 2/ rade právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Podanou žalobou sa žalobcovia domáhali vydania rozhodnutia, ktorý bude žalovaná zaviazaná povinnosťou zaplatiť jednotlivým žalobcom po 6000,- eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia. Dôvodom podania žaloby je skutočnosť, že žalobcovia v 1/, 2/ a 3/ rade spolu so žalovanou boli do 28.7.2021 podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, vedenom pre obec a k. ú. B., a to rodinného domu súp. č. XX v Poprade na Námestí sv. Egídia or. č. XX, postavený na pozemku KN-C parc. č. 20, pričom každý zo žalobcov v 1/ až 3/ boli podielovými spoluvlastníkmi v podiele 2/9 a 2/27 k celku (spolu 8/27) a žalovaná v podiel 1/9 k celku. Žalobca v 3/ rade sa stal podielovým spoluvlastníkom na základe vkladu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy dňa 18.10.2018. Podielové spoluvlastníctvo strán sporu bolo zrušené rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 11C/273/2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.7.2021. Žalovaná aj napriek viackrát vyslovenému nesúhlasu ostatných spoluvlastníkov nehnuteľnosti prenajímala sama do 30.6.2021 spoločné nebytové priestory nachádzajúce sa na prízemí rodinného
domu v prednej časti nehnuteľnosti smerom na Námestie sv. Egídia súp. č. XX v Poprade o rozlohe 70 m2. Svoj nesúhlas žalobcovia prejavili nielen podaním žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ešte v roku 2015, ale aj zaslaním návrhu dohody podielových spoluvlastníkov o užívaní spoločnej veci podpísaného väčšinový spoluvlastníčkami, žalobkyňami 1/ a 2/ rade dňa 3.7.2017. Podľa informácií žalobcov žalovaná prenajímala priestory v období od 18.10.2018 do 30.6.2021 spoločnosti Gourmet Artisan, s.r.o., IČO:46 906 134, so sídlom Podtatranská 21, 05801 Poprad, pričom nájomné za predmet nájmu bolo dohodnuté vo výške 750,- eur mesačne. 2. Žalovaná sa k podanej žalobe písomne vyjadrila a uviedla, že so žalobou nesúhlasí. Spochybnila procesnú legitimáciu strán sporu a uviedla, že v čase podania žaloby ani ona ani žalobcovia neboli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, rodinného domu súp. č. XX postaveného na parcele parc. č. 20, k. ú. B., ktoré sú zapísané v LV č. XXXX, nakoľko podľa výpisu z uvedeného LV je vlastníkom spoločnosť Sofra Alfa, s.r.o., Ludvíka Svobodu 2689/80, Poprad. Pokiaľ žalobcovia uvádzajú, že i napriek viackrát vyslovenému nesúhlasu ostatných spoluvlastníkov žalovaná nehnuteľnosť prenajímala sama do 30.6.2021, pričom nesúhlas mali žalobcovia prejaviť tým, že podali žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, a to v roku 2015, ako aj zaslaním návrhu dohody o užívaní spoločnej veci zo dňa 30.7.2017, žaloba na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žiadnym spôsobom neupravovala a neriešila pomery v súvislosti s užívaním. Rovnako čo sa týka dohody o užívaní spoločnej nehnuteľnosti, žalobcovia nikdy nepodali návrh na súd na úpravu pomerov súvisiacich s užívaním nehnuteľnosti. Uviedla, že pôvodne spoluvlastnícky podiel vo výške 1/9 k nehnuteľnostiam nadobudla spolu so svojim nebohým manželom J. K., a to na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 29.6.1994 pod V 544-94.Uvedený spoluvlastnícky podiel nadobúdali od matky žalobcov v 1/ a 2/ rade G. D., C. M., ktorá bola v tom čase spoluvlastníčkou podielu vo výške 3/9 k celku. Už v tejto kúpnej zmluve v čl. VII. bolo medzi prevádzajúcou a žalovanou dohodnuté, že účelom kúpnej zmluvy je užívanie nebytových priestorov nachádzajúcich sa na prízemí rodinného domu na podnikateľské účely. Ďalší režim užívania mal byť dohodnutý samostatnou zmluvou o užívaní nehnuteľností. Keďže v tom čase boli žalobkyňa v 1/ rade a žalobkyňa v 2/ rade podielovými spoluvlastníčkami k predmetnej nehnuteľnosti a mali tzv. predkupné právo, ktoré nevyužili, podpisovali túto zmluvu a boli s jej obsahom oboznámené. Následne bola medzi žalobkyňami v 1/rade, žalobkyňou v 2/ rade a žalovanou a jej manželom podpísaná dohoda o užívaní nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve. Podľa tejto dohody žalovaná spolu s neb. manželom mala užívať nebytový priestor nachádzajúci na prízemí prednej časti rodinného domu súp. č. XX na podnikateľské účely (prevádzkovanie obchodu s klenotmi „orient“, ktorého veľkosť užívacej plochy zodpovedá veľkosti podielu vo výške 1/9 k celku). Podľa tejto dohody bola žalovaná zároveň oprávnená užívať aj vstupnú chodbu rodinného domu súp. č. XX, a to len za účelom uskladnenia a odvozu papierového a iného odpadu vznikajúceho pri obchodnej činnosti. G. D. ako predávajúca mala podľa tejto dohody užívať ostatné časti tejto nehnuteľnosti, ktoré mali byť bližšie špecifikované v znaleckom posudku Ing. Rudolfa Sirotňáka č. 40/1/93. Žalobkyne v 1/ a 2/ rade, ako podieloví spoluvlastníci každý vo výške 2/9 k celku sa po vzájomnej dohode so svojou matkou G. D. v súvislosti s úpravou rozdelenia tejto nehnuteľnosti, rozhodli tak, že nemajú záujem na rozdelení veci tak, aby mohli užívať im vydelené samostatné časti rodinného domu súp. č. XX, resp. súhlasia s užívaním rodinného domu mimo nebytového priestoru na prízemí, ktorého užívateľmi mala byť žalovaná s neb. manželom. Od uvedenej doby teda od roku 1994 sa predmetné nehnuteľnosti užívali v tomto režime až do roku 2021, kedy došlo zrušeniu a rozdeleniu podielového spoluvlastníctva. Čo sa týka žalobcu v 3/ rade, tento sa stal podielovým spoluvlastníkom podľa dostupných informácii v roku 2018. Od uvedenej doby žalovanú žiadnym spôsobom neoslovil, že by mal záujem na inom spôsobe užívania nehnuteľnosti ako dovtedy fungovala. Bola oslovená iba s ponukou na predaj jeho spoluvlastníckeho podielu, ktorý nadobudol od predchádzajúceho spoluvlastníka G. D.. Pokiaľ žalobcovia v žalobe uvádzajú, že pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci nemusí byť rozhodujúca len veľkosť užívanej časti veci napr. výmera časti pozemku, ale rozhodujúcou môže byť úžitková (hospodárska) hodnota danej veci, ak je táto hodnota vzhľadom na konkrétne okolnosti u jednotlivých častí veci rozdielna, keď žalovaná mala užívať len lukratívnu časť nehnuteľnosti, z ktorej mala mať majetkový prospech, pričom žalobcom v užívaní ostala nevýnosná časť nehnuteľnosti, z ktorej je minimálny príjem, žalovaná uviedla, že jej nie je zrejmé, že kto určil, ktorá časť nehnuteľnosti sa má považovať za lukratívnu prípadne nelukratívnu. Žalovaná bola podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/9 na celej nehnuteľnosti, tak isto ako aj žalobcovia v 1/, 2/ a 3/ rade boli v rozhodnom období podielovými spoluvlastníkmi s podielom na celej nehnuteľnosti. V rámci konania Okresného súdu Poprad sp. zn. 11C/273/2015, ktorého predmetom bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
bol znalkyňou N. O. P. vyhotovený znalecký posudok č. XX/XXXX a následne aj doplnok č. 1 k tomuto znaleckému posudku, kde sa v rámci posudku zaoberala aj výnosovou hodnotou nehnuteľnosti ako celku, teda i tých častí, ktoré žalovaná ani neužívala i keď tam bola podielovou spoluvlastníčkou. Celkový hrubý výnos stavby bol v zmysle znaleckého posudku stanovený na 16.858,80 eur za rok a podľa doplnku č. 1 na sumu 18.789,73 eur za rok, pričom výnosová hodnota žalovanou užívaných priestorov bola podľa posudku stanovená na sumu 6.728,40 eur a podľa doplnku č. 1 k ZP na sumu 9.000,eur. Zvyšná suma do sumy hrubého výnosu predstavovala výnos, ktorý bolo možné dosahovať ak by ostatní vlastníci tieto nehnuteľnosti reálne užívali resp. prenajímali. V súčte hrubého výnosu tá časť nehnuteľnosti, ktorú žalovaná neužívala, dokonca dosahovala vyššiu výnosovú sumu akú dosahovala žalovaná v rámci užívania tej časti nehnuteľnosti, na užívaní ktorej sa pôvodne dohodli. Uviedla, že okrem príjmu z užívania nehnuteľnosti mala i výdavky súvisiace s jej údržbou ako i platením príslušných daní, odvodov a poplatkov. Navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 3. Rozsudkom pre zmeškanie zo dňa 30.9.2024 sú žalobu podľa § 278 C.s.p. zamietol. Po podaní návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobcami v 1/ a 3/ rade súd uznesením zo dňa 10.12.2024 rozsudok pre zmeškanie zrušil a vo veci pokračoval s nariadením pojednávania. Nakoľko v prípade žalobcov sa jedná o samostatné spoločenstvo podľa § 76 C.s.p. a žalobkyňa v 2/ rade návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie samostatne nepodala, konanie v časti nároku žalobkyne v 2/ rade bolo právoplatne skončené zamietavým rozsudkom pre zmeškanie. 4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov a listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav: 5. Z výsluchu žalobkyne v 1/ rade súd zistil, že podielovou spoluvlastníčkou domu súp. č. XX sa stala v roku 1982, kedy zdedila podiel po svojom otcovi. Ďalšími dedičmi bola matka G. D., ďalej žalobkyňa v 2/ rade a tiež brat G. D.. V prednej časti domu bol obchod, a tieto priestory užívala výlučne žalovaná s manželom. Keď bolo potrebné uhradiť rekonštrukciu strechy, prišil manžel žalovanej s nápadom na odkúpenie 1/9 domu. Uzavrela sa dohoda o užívaní priestorov, ale nebola úplná, pretože žalovaná užívala väčšiu výmeru. Okrem predajne sa iné časti domu nedajú využívať kvôli vysokým stropom a nemožnosti ich vykurovania. Žalovaná ostatným spoluvlastníkom nijako v užívaní zvyšku domu nebránila. 6. Z výsluchu žalobcu v 3/ rade súd zistil, že svoj spoluvlastnícky podiel nadobudol kúpnou zmluvou od G. D.. Mal som vedomosť o tom, že podiely na nehnuteľnosti vlastnia ďalší spoluvlastníci, ktorí si neuplatnili predkupné právo. Podielovým spoluvlastníkom bol do vyporiadania dňa 27.6.2021. Osobne nevyužíval svoj podiel v nehnuteľnosti, nemal z neho žiadne úžitky a ani žiadne do podania žaloby nežiadal. 7. Z návrhu dohody podielových spoluvlastníkov súd zistil, že v roku 2017 žalobkyne v 1/ a 2/ rade predložili žalovanej návrh, ktorým malo dôjsť k dohode o deľbe výnosov z nájmu, resp. akýchkoľvek príjmov plynúcich z nakladania so spoločnou nehnuteľnosťou. Žalovaná predmetnú dohodu nepodpísala. 8. Z LV č. XXXX pre obec a k. ú. B. súd zistil, že v čase podania žaloby bol na predmetnom liste vlastníctva zapísaný rodinný dom súp. č. XX, postavený na parcele parc. č. 20, zapísanej na LV č. XXXX. V danom čase bola žalobkyňa v 1/ rade podielovou spoluvlastníčkou s výškou spoluvlastníckeho podielu 2/9 a 2/27 k celku, žalobkyňa v 2/ rade bola podielovou spoluvlastníčkou s výškou spoluvlastníckeho podielu 2/9 a 2/27 k celku, žalobca v 3/ rade bol podielovým spoluvlastníkom s výškou spoluvlastníckeho podielu 8/27 k celku a žalovaný bola podielovou spoluvlastníčkou v výškou podielu 1/9 k celku. 9. Z kúpnej zmluvy bez uvedenia dátumu, a ktorej vklad bol povolený dňa 29.6.1994 súd zistil, že uvedenou zmluvou G. D. ako predávajúca, predala žalovanej a jej manželovi J. K. do bezpodielového spoluvlastníctva manželov spoluvlastnícky podiel vo výške 1/9 k celku na rodinnom dome súp. č. XX, postavenému na pozemku parc. č. 20 v k.ú. B. za sumu 1.000.000,- Sk. Podľa čl. VII účelom zmluvy je odpredaj spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/9 k rodinnému domu kupujúcim, ktorý už v čase podpisu zmluvy užívali nebytové priestory nachádzajúce sa v prízemí rodinného domu na podnikateľské účely. Ďalší režim užívania predmetnej nehnuteľnosti medzi predávajúcou a kupujúcimi, resp. medzi všetkými podielovými spoluvlastníkmi bude dohodnutý samostatnou zmluvou o užívaní tejto nehnuteľnosti.
10. Z dohody o užívaní nehnuteľnosti bez uvedenia dátumu súd zistil, že nadväzuje na uzavretú kúpnu zmluvu, ktorej vklad bol povolený dňa 29.6.1994 a podľa uvedenej dohody sa podielový spoluvlastníci dohodli tak, že J. K. so žalovanou bude užívať samostatnú časť spoločnej nehnuteľnosti, a to nebytový priestor nachádzajúci sa na prízemí prednej časti rodinného domu súp. č. XX na podnikateľské účely (prevádzkovanie obchodu s klenotami „Orient“, ktorého veľkosť užívacej plochy zodpovedá veľkosti spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/9 k celku. Podľa dohody J. K. so žalovanou budú zároveň užívať aj vstupnú chodbu rodinného domu súp. č. XX, a to len za účelom uskladnenia a odvozu papierového a iného odpadu vznikajúceho pri obchodnej činnosti. Ostatní podieloví spoluvlastníci si vyčlenili nimi užívané priestory v dome. 11. Z doplnenia č. 1 znaleckého posudku Ing. Emílie Hudzíkovej č. 22/2018 súd zistil, že výmera prislúchajúca na podiel žalovanej by mala predstavovať v závislosti od toho, či bude započítaná aj podlahová výmera chodba v zadnej časti 1. nadzemného podlažia celkovo 31,94 m2. Napriek tomu žalovaná užívala celkovo 70 m2 z celkovej podlahovej výmery. Skutočný spoluvlastnícky podiel žalovanej predstavoval 45,63% z ňou skutočne užívanej plochy. Znalkyňa posudok a jeho doplnenie vypracovala pre účely žaloby o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Všeobecná hodnota domu bola stanovená na sumu 297.000,- eur. Žalobcovia síce navrhli znalecké dokazovanie na určenie výšky bezdôvodného obohatenia, avšak odmietli úhradu preddavku, preto súd v súlade s ust. § 253 ods. 3 C.s.p. tento dôkaz nevykonal. 12. Z pripojeného spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 11C/273/2015 súd zistil, že v predmetnom spore sa žalobcovia A. B. a E. D. domáhali proti G. K. a G. H. zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k domu súp. č. XX a rozsudkom zo dňa 29.6.2021 žalobe vyhovel a spoluvlastnícke podiely žalovaných prikázal žalobkyniam. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.7.2021. 13. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil: 14. Podľa ust. § 136 ods. l Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. 15. Podľa ust. § 137 ods. l Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. 16. Podľa ust. § 139 ods. § veta prvá Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. 17. Podľa § 488 a nasl. Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzky vznikajú najmä zo zmlúv, zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených sa použijú ustanovenia zákona, upravujúce záväzky im najbližšie, ak samotná zmluva neurčuje inak. 18. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 19. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením zprávneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 20. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 21. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. 22. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
23. Podľa § 150 ods. 1 C.s.p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 24. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 25. Podľa § 151 ods. 2 C.s.p. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 26. Právo užívať vec, ktorá patrí vlastníkovi, prislúcha pri podielovom spoluvlastníctve všetkým spoluvlastníkom spoločne a mierou oprávnení každého z nich je jeho spoluvlastnícky podiel. Okrem tejto rámcovej úpravy niet v Občianskom zákonníku osobitných ustanovení o tom, ako majú spoluvlastníci vec spoločne užívať. Za tohto stavu je v prvom rade vecou spoluvlastníkov, aby sa o spôsobe užívania spoločnej veci sami dohodli. Ak sa dohoda nedosiahne, potom sa o hospodárení so spoločnou vecou rozhoduje väčšinou spoluvlastníckych hlasov, počítanou podľa veľkosti podielov. Ak sa dohoda ani takáto väčšina nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Dohoda spoluvlastníkov o užívaní spoločnej veci nemá predpísanú formu, a to ani v prípade užívania nehnuteľností, môže teda byť uzavretá aj ústne i konkludentne (mlčky). Uzavretie konkludentnej dohody nemožno bez ďalšieho vidieť v samom dlhodobom užívaní veci určitým spôsobom. Bude tomu len vtedy, ak je takéto užívanie veci podľa všetkých okolností zjavne výrazom uváženej vôle vzájomnou dohodou upraviť užívanie veci a nielen dlhodobým faktickým stavom, ktorý poprípade porušuje práva niektorého spoluvlastníka. Ak je niektorý zo spoluvlastníkov vylúčený z užívania spoločnej veci, pretože nie je reálne, aby sa vzhľadom na povahu veci, veľkosť podielov, počet spoluvlastníkov a účelnosť využitia podieľali všetci spoluvlastníci na jej užívaní, má právo na ekvivalentnú peňažnú náhradu za toto užívanie. Právo spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, vyplýva z ust. § 137 ods. l Občianskeho zákonníka, t.j. z práva spoluvlastníka podieľať sa na užívaní spoločnej veci v miere zodpovedajúcej jeho spoluvlastníckemu podielu. Konštantná súdna judikatúra vychádza z povinnosti spoluvlastníka, ktorému zo spoločnej veci plynú úžitky nad rámec stanovený jeho spoluvlastníckeho podielu, vydať to, čím sa takto obohatil, ostatným spoluvlastníkom. Skutočnosť, že druhý spoluvlastník neužíval spoločnú vec dobrovoľne a nedomáhal sa ani úpravy užívania nehnuteľnosti, je irelevantná. Tento nárok teda vyplýva priamo zo zákona a jeho uplatnenie nemožno považovať za konanie odporujúce dobrým mravom. 27. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka konštruované ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Je teda zamerané len na to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané. Je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje. Vydanie bezdôvodného obohatenia inému prichádza do úvahy len výnimočne, a to len vtedy, keď toho, na úkor koho bol získaný, nemožno zistiť (§ 456 Občianskeho zákonníka). 28. Zákon uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia, a to: a/ Majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu. V takomto prípade však treba preskúmať, či nedošlo ku konkludentnému uzavretiu zmluvy, ak druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný len vtedy, keď zmluvu možno uzavrieť v akejkoľvek forme. b/ Majetkový prospech bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla z neplatnej zmluvy. Kedy je zmluva neplatná, treba posudzovať jednak podľa všeobecných ustanovení o zmluvách (§ 43 a nasl. Občianskeho zákonníka), jednak podľa ustanovení upravujúcich ten typ zmluvy, o ktorý v danom prípade ide. V prípade atypickej zmluvy musia byť splnené podmienky ustanovené v § 51 Občianskeho zákonníka. Právny úkon, resp. zmluva môže byť neplatná z dôvodov obsahových (§ 39 Občianskeho
zákonníka) alebo z dôvodov formálnych (§ 40 Občianskeho zákonníka), ale aj z iných dôvodov (napr. podľa §37 a 38 Občianskeho zákonníka). c/ Majetkový prospech bol získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol. Takýto prípad môže nastať napríklad splnením rozväzovacej podmienky (§36 ods. 2 Občianskeho zákonníka), odstúpením od zmluvy (§ 48 Občianskeho zákonníka) alebo zrušením zmluvy (napr. podľa § 740 Občianskeho zákonníka). d/ Majetkový prospech bol získaný z nestatočných zdrojov. Sem treba zahrnúť prípady, keď bol majetkový prospech získaný trestnou činnosťou, ale aj majetkový prospech získaný v rozpore s dobrými mravmi. 29. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať strany na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so zásadou rovnosti strán sporu. Dokazovanie v občianskom procesnom práve je v sporovom konaní založené na prejednacej zásade, ktorá je vyjadrená v citovanom ustanovení § čl. 8 C.s.p. Sporové konanie ovládané touto zásadou je chápané tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy je vecou strán sporu. Zistený skutkový stav je tak predovšetkým výsledkom dôkaznej aktivity strán. 30. „I. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. II. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 24/2019 z 9. júna 2020)“ 31. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia v 1/, 2/ a 3/ rade spolu so žalovanou boli do 28.7.2021 podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, vedenom pre obec a k. ú. B., a to rodinného domu súp. č. XX v Poprade na Námestí sv. Egídia or. č. XX, postavený na pozemku KN-C parc. č. 20, pričom každý zo žalobcov v 1/ až 3/ boli podielovými spoluvlastníkmi v podiele 2/9 a 2/27 k celku (spolu 8/27) a žalovaná v podiel 1/9 k celku. Rovnako nebolo sporné, že podielové spoluvlastníctvo strán sporu bolo zrušené rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 11C/273/2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.7.2021. Nebolo sporné ani to, že žalovaná užívala spoločné nebytové priestory nachádzajúce sa na prízemí rodinného domu v prednej časti nehnuteľnosti smerom na Námestie sv. Egídia o rozlohe 70 m2, a to formou prenájmu, nakoľko predmetné priestory prenajala spoločnosti Gourmet Artisan, s.r.o. 32. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Nájomný vzťah je teda odplatným vzťahom. Je zrejmé, že mohol byť teoreticky dohodnutý ako bezodplatný, ale v tomto prípade bolo povinnosťou žalovanej preukázať bezodplatnosť nájomného vzťahu. 33. Žalobcovia v konaní tvrdili a preukázali, že sa na ich úkor žalovaná užívaním časti spoločnej nehnuteľnosti bezdôvodne obohatila, nakoľko jej užívanie spočíva v prenájme priestoru za odplatu. Otázkou, či sa v takomto prípade jedná o bezdôvodné obohatenie žalovanej sa zaoberal napr. aj Najvyšší súd Českej republiky, ktorý v rozsudku sp. zn. 25 Cdo 2616/1999 z 22.2.2001 uvádza: „Ak spoluvlastník neužíva alebo nemôže užívať spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu bez toho, že by medzi ním a druhým spoluvlastníkom bola uzavretá nájomná či iná zmluva, spočíva obohatenie druhého spoluvlastníka v užívaní väčšieho rozsahu predmetu spoluvlastníctva, než ktorý zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu bez platenia úhrady za užívanie tohto podielu. Vzhľadom na to, že spoluvlastník, ktorý takto užíva vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, nie je schopný takto spotrebované plnenie v podobe výkonu práva nájmu vrátiť, musí poskytnúť peňažnú náhradu ako ekonomickú protihodnotu toho, čo nemôže byť vydané.“
34. Podobne možno aj podľa odbornej literatúry konštatovať, že: „Spoluvlastník, ktorý neužíva spoločnú vec má právo na náhradu za to, že ju neužíva vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu a ten vlastník, ktorý užíva vec nad rámec spoluvlastníckeho podielu, v prípade, že absentuje dohoda spoluvlastníkov, zodpovedá z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 OZ, tomu, na úkor koho toto obohatenie získal.“ (KRAJČO, J.: Občiansky zákonník pre prax (komentár) Judikatúra NS SR,NS ČR, ESD, ESĽP II., Bratislava: EUROUNION, spol. s r. o., 2015, str. 1250) 35. Na základe uvedeného je zrejmé, že spoluvlastníkom, ktorí v dôsledku užívania iného spoluvlastníka nemohli spoločnú vec užívať v rozsahu podľa svojich spoluvlastníckych podielov, vzniká právo na vydanie bezdôvodného obohatenia predstavujúceho ekonomickú protihodnotu toho, že spoločnú vec nemohli užívať v miere podľa veľkosti svojich spoluvlastníckych podielov. Nárok žalobcov voči žalovanej je teda daný. 36. Nakoľko mal súd preukázané, že žalovaná ako podielový spoluvlastník užívala v posudzovanom období spoločnú vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, t.j. väčší podiel, ako jej patrí a žalobcovia nehnuteľnosť neužívali resp. nemali možnosť užívať vzhľadom na stavebný charakter a vybavenie domu, žalobcom vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V prejednávanej veci pri určení rozsahu bezdôvodného obohatenia súd vychádzal z tvrdeného obvyklého (trhového nájomného), pretože obvyklým nájomným je nájomné poskytované inými nájomcami za rovnaké obdobie a v rovnakej lokalite, t.j v mieste, kde sa predmetná nehnuteľnosť nachádza a v čase, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. Vychádzajúc z tvrdení žalobcov, ktoré žalovaná účinne nepoprela, bežné nájomné v predmetnej lokalite predstavovalo sumu 750,- eur mesačne. Obdobie od 18.10.2018 do 30.6.2021 predstavuje 33 mesiacov po 750,- eur. Súhrn nájmu predstavuje sumu 24.750,- eur za 70 m2. Žalovanej z uvedenej sumy náleží 45,63% (za výmeru 31,94 m2), t.j. suma 11 293,43 eur. V tomto rozsahu žalovaná užívala svoj podiel na spoločnej nehnuteľnosti bez vzniku nároku ostatných podielových spoluvlastníkov. Zvyšok nájomného vo výške 13.456,57 eur predstavuje sumu, o ktorú sa žalovaná obohatila tým, že na prenájom poskytla výmeru presahujúcu jej skutočný podiel na spoločnej nehnuteľnosti. Obohatenie žalovanej by tak predstavovalo sumu 13.456,57 eur, avšak v prejednávanej veci ide o návrhové konanie, čo znamená, že súd je limitovaný maximálnou výškou uplatneného nájomného zo strany žalobcov vo výške 18.000,- eur, resp. po zamietnutí žaloby žalobkyni v 2/ rade, vo výške 12.000,eur. Preto súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 6.000,- eur v prospech žalobkyne v 1/ rade a sumy 6.000,- eur v prospech žalobcu v 3/ rade tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku v prospech žalobkyne v 1/ rade a žalobcu v 3/ rade. Vo zvyšku súd žalobu zamietol, nakoľko žalobcovia svoj ďalší nárok nad sumu 6.000,- eur nijako neodôvodnili a nešpecifikovali. 37. Pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky, v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je vymedzený čas plnenia. Preto je potrebné vychádzať z ust. § 563 Občianskeho zákonníka z toho, že obohatený je povinný bezdôvodné obohatenie vydať prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o plnenie a ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať doručenie žaloby. Zročnosť pohľadávky teda nastane deň po doručení tejto žaloby žalovanému. V prejednávanej veci prevzala žalovaná žalobu do vlastných rúk dňa 5.8.2022 a tak dňom nasledujúcim 6.8.2022 sa dostala do omeškania so zaplatením peňažného dlhu. Žalobcovia požadovali úroky z omeškania vo výške 5% ročne od 1.4.2022 do zaplatenia. 38. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobe sčasti vyhovel aj pri úrokoch z omeškania tak, že priznal žalobcom úroky z omeškania za obdobie od 6.8.2022 (deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanej) do zaplatenia, a to v zmysle Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol. 39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a v konaní úspešným žalobcov v 1/ a 3/ rade priznal ich plnú náhradu. Vzhľadom na procesný neúspech žalobkyne v 2/ rade súd v tejto časti konania priznal trovy úspešnej žalovanej. O výške trov konania rozhodne súd osobitným uznesením.
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.