Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 9Csp/64/2022 8722202349 22. 04. 2025 Mgr. Nina Kollárová ECLI:SK:OSPP:2025:8722202349.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom Mgr. Nina Kollárová v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpeného: Advokátska kancelária Mgr. Ondrej Barna, Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: Intrum Slovakia, a. s., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpenému: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 629,02 EUR s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 629,02 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.08.2022 domáhal od žalovaného zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia v sume 629,02 eur a náhrady trov konania. 2. Žalobu odôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami. V konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 13Csp/29/2020 bol ako žalovaný v postavení spotrebiteľa úspešný. V pôvodnom konaní od neho terajší žalovaný požadoval zaplatiť sumu 629,02 Eur s príslušenstvom z titulu vydaného platobného rozkazu. Proti platobnému rozkazu podal odpor z 01.06.2021 v ktorom namietal porušenie právnych noriem spotrebiteľského práva. Porušenie spotrebiteľských právnych noriem spočíva jednak v konaní dodávateľa, ktoré bolo v rozpore s normami spotrebiteľského práva, dobrými mravmi a je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi značnú ujmu. Na základe podaného odporu Okresný súd Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 13Csp/29/2020 uznesením pod sp. zn. 13Csp/29/2020 z 05.10.2021 konanie zastavil. Poukázal na § 3 ods. 5 tretia veta a § 4 ods. 2 písm. b/ zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Úspešné uplatnenie porušenia jeho spotrebiteľských práv je dané jeho aktívnym konaním, teda odporom podaným riadne, včas, oprávnenou osobou a s vecným odôvodnením, ktorý bol prijatý súdom, následkom čoho pôvodný žalobca na výzvu súdu na vyjadrenie k odporu v konaní nereagoval, lebo jeho obrana bola dôvodná. Keďže je spotrebiteľom, ktorý úspešne uplatnil porušenie svojho práva na súde a bola tým splnená hypotéza vyššie citovanej právnej normy, finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 629,02 Eur, čo predstavuje sumu o ktorú sa chcel žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatiť. Ako spotrebiteľ si uplatňuje satisfakciu za porušenie svojich spotrebiteľských práv. Svoje práva musel brániť v pôvodnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Požadovanú výšku finančného zadosťučinenia s ohľadom na naplnenie všetkých funkcií tohto inštitútu, najmä však funkcie odradzujúcej, považuje za primeranú.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca v žalobe bližšie nešpecifikoval a taktiež nekonkretizoval ani len jedno jeho právo priznané mu ako spotrebiteľovi, ktoré malo byť porušené a pre ktoré by mu mal prináležať nárok titulom primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobca v žalobe odkazuje na rozhodnutie Okresného súdu Poprad pod č.k. 13Csp/29/2020-58 zo dňa 02. 10. 2021, ktorým súd konanie zastavil. O merite sporu vedeného pod sp. zn. 13Csp/29/2020 súd nerozhodoval. Žalobca v tomto spore nemá aktívnu legitimáciu. V spore vedenom Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 13Csp/29/2020 súd nejudikoval porušenie jeho práv ako spotrebiteľa. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle ust. § 3 ods. 5 tretia veta z.č. 250/2007 Z.z. treba rozumieť aktívne konanie spotrebiteľa a úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práv alebo povinností určených na ochranu spotrebiteľov, napríklad nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/389/2015 zo dňa 14. septembra 2016). Obrana žalobcu v spore vedenom pod sp. zn. 13Csp/29/2020 nepredstavuje úspešné uplatnenie porušenie práva spotrebiteľom v zmysle § 3 ods. 5 tretia veta z.č. 250/2007 Z.z. pre účely priznania primeraného finančného zadosťučinenia, s čím sa vysporiadal aj Najvyšší súd SR vo svojej rozhodovacej praxi, in concreto rozhodnutie NSSR sp. zn. 6Cdo/389/2015, rozhodnutie NSSR sp. zn. 6Cdo/127/2017. Právny názor žalobcu, že obranou v spore pod sp.zn. 13Csp/29/2020 úspešne uplatnil porušenie svojich práv pre účely priznania primeraného finančného zadosťučinenia je nesprávny a v rozpore s ust. § 3 ods. 5 tretia veta z.č. 250/2007 Z.z., ako aj v rozpore s ústavným vymedzením právneho štátu, ktorý vyžaduje zachovanie princípu právnej istoty, ktorý je vyjadrený aj v čl. 2 bod 2 základných princípov C.s.p. a predvídateľnosti práva, resp. výkonu spravodlivosti. V prejednávanej veci podmienka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti žalobcom nie je splnená. Zároveň nie je splnená ani druhá podmienka podľa ust. § 3 ods. 5 tretia veta z.č. 250/2007 Z.z., v zmysle ktorej má spotrebiteľ v prípade úspešného uplatnenia porušenia jeho práv nárok na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Úverová zmluva, z ktorej nároky boli predmetom sporu pod sp. zn. 13Csp/29/2020 bola uzavretá medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, spoločnosťou VÚB, a.s. ako veriteľom. Žalovaný nebol účastníkom úverového vzťahu, zmluvné podmienky úverovej zmluvy nekreoval, úver žalobcovi neposkytoval, bonitu žalobcu nepreveroval, nemohol tak dopustiť porušenia práv žalobcu. Porušením práv spotrebiteľa by mohlo byť len také konanie, ktoré vykazuje znaky nekalosti, agresívnej obchodnej praktiky, klamania spotrebiteľa, pričom žiadneho takého konania sa žalovaný ani jeho právny predchodca nedopustil. S názorom žalobcu, že inštitút primeraného zadosťučinenia má plniť sankčnú funkciu nesúhlasí a to z dôvodu občianskoprávneho charakteru tohto súkromnoprávneho inštitútu, ktorý nemôže plniť funkciu sankcie. Poukázal na právny záver vyjadrený v uznesení Krajského súdu v Prešove pod sp.zn. 9Co/50/2018 zo dňa 26.6.2018. Rovnako je nesprávny názor o reparačnej funkcii daného inštitútu, ktorá je typická pre iný právny inštitút a to náhradu škody. Inštitút primeraného zadosťučinenia nemá slúžiť ako prostriedok náhrady škody a nemôže slúžiť na neprimerané obohacovanie sa spotrebiteľa. Je aj v rozpore so zásadou ne bis in idem, aby primerané zadosťučinenie malo zodpovedať výške nepriznaného nároku zo sporu vedeného pod sp.zn. 5Csp/58/2020, ako bol nárok uplatnený žalobcom v tomto spore. Poukázal na právny záver vyjadrený v uznesení Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 17Co/17/2018 zo dňa 10.4.2018. Právny predchodca žalovaného len využil ústavné právo a právo na zaplatenie pohľadávky z úveru na nestrannom a nezávislom súde, pričom za uplatnenie svojho ústavného práva v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nemôže byť trestaný zaplatením finančného zadosťučinenia. Suma, ktorej priznania sa žalobca domáha v tomto spore aj vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nespĺňa podmienku primeranosti. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 14Co/91/2012 v spojení s rozsudkom OS Prešov č.k. 16C/264/2011-98. Nakoľko v spore vedenom Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 13Csp/29/2020 nebolo judikované porušenie práv žalobcu ako spotrebiteľa; žalovaný sa vo vzťahu k žalobcovi ako spotrebiteľovi nedopustil porušenia žiadneho z jeho spotrebiteľských práv a žalobcovi nesvedčí aktívna legitimácia na uplatnenie nároku titulom primeraného finančného zadosťučinenia z dôvodu absencie súdom judikovaného porušenia práv žalobcu ako spotrebiteľa, ako aj absencie aktívneho konania spotrebiteľa z titulu úspešného uplatnenia nároku z porušenia jeho spotrebiteľských práv, žalobcovi tak nevznikol nárok na
primerané finančné zadosťučinenie podľa ust. § 3 ods. 5 tretia veta z.č. 250/2007 Z.z. a žalovaný navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu a uplatnil si náhradu trov konania v plnom rozsahu. 4. Rozsudkom č. k. 9Csp/64/2022-48 zo dňa 28. septembra 2023 tunajší súd žalobu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. 5. Krajský súd v Prešove následne, v dôsledku odvolania žalobcu, uznesením č. k. 2CoCsp/36/2024-67 zo dňa 11. decembra 2024 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Prešove ako súd druhej inštancie v rozhodnutí okrem iného uviedol nasledovné: „13. Predmetom konania je nárok žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie uplatnený na základe konania na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 13Csp/29/2020. V tamojšom konaní žalovaný (v postavení žalobcu) požadoval od žalovaného zaplatenie sumy 629,02 eur s prísl. z titulu vydaného platobného rozkazu. Proti platobnému rozkazu podal žalobca odpor zo dňa 01.06.2021, v ktorom namietal porušenie noriem spotrebiteľského práva. Následne žalovaný podaním doručeným elektronicky súdu dňa 16.09.2021 ako odpoveď na odpor žalobcu (ako to vyplýva z pripojeného súdneho spisu sp. zn. 13Csp/29/2020) vzal žalobu v celom rozsahu späť. Z uvedeného vyplýva, že žalobca aktívnym prístupom v konaní pod sp. zn. 13Csp/23/2020 znemožnil, aby bol žalovanému priznaný uplatňovaný nárok a žalovaný tak nezískal podklad pre vykonanie exekúcie, ku ktorej by s najväčšou pravdepodobnosťou pristúpil. 14. Pri rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradzovalo od získavania plnení, na ktoré dodávateľovi nárok nevznikol, či už v dôsledku neplatnosti právnych úkonov, neprijateľnosti zmluvných podmienok, alebo nedodržania zákonných náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere a jednak to treba chápať ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. 16. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť nárok žalobu na primerané finančné zadosťučinenie a zaoberať sa výškou uplatneného nároku s ohľadom na jeho úspech v predchádzajúcom spore a zároveň po vrátení veci opätovne rozhodne o trovách konania. Súd prvej inštancie svoje závery odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. tak, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé.“ 6. Právny zástupca žalovaného svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, súd preto podľa § 180 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) pojednával v jeho neprítomnosti. 7. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, oboznámením s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledujúci skutkový a právny stav. 8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvá na všetkých argumentoch produkovaných v tomto konaní s tým, že pokiaľ ide o nárok ako taký, tento je daný procesným úspechom žalobcu v pôvodnom konaní, v ktorom sa aj aktívne bránil a po jeho aktívnej obrane, ktorá bola v rozhodnom čase súladná s rozhodovacou praxou súdov v obdobných veciach žalovaný zobral žalobu v celom rozsahu späť a nežiadal pokračovať v konaní, lebo by skončilo jeho neúspechom. Ide o vypočítavé konanie žalovaného, ktorý nevediac o tom, že sa bude žalovaný brániť vyskúšal cestou súdu podať žalobu voči terajšiemu žalobcovi s cieľom vytvoriť exekučný titul voči nemu a spoliehajúc sa na jeho pasivitu inicioval konanie na súde, čím aj zaťažil súdny systém nedôvodnou žalobou. Žalobca sa v pôvodnom konaní aktívne bránil, bol právne zastúpený a v súvislosti s týmto konaním musel mať nepochybne časové ale aj iné výdavky a taktiež, keďže ide o robotníka a človeka ktorý nemá skúsenosti so súdnym systémom pociťoval aj určitý stres z toho, že sa voči nemu vedie konanie. Napriek uvedenému sa rozhodol čeliť žalobe a dosiahol procesný úspech pričom v prípade keby došlo k opačnému rozhodnutiu žalovaný by mal pohľadávku v rozsahu 629,02 Eur. Práve táto suma je z pohľadu výšky primeraného finančného zadosťučinenia jedinou jednoznačnou veličinou, ktorá odzrkadľuje rozsah možnej ujmy a preto túto sumu považujú za dôvodnú a to aj v kontexte s bodom 14. uznesenia odvolacieho súdu. Pokiaľ ide teda o výšku žiadaného primeraného finančného zadosťučinenia jej primeranosť je daná rozsahom možnej škody, ale aj naplnením sankčnej funkcie voči veriteľovi, ktorý nedôvodne uplatňuje domnelú pohľadávku a taktiež je určitou odmenou za odvahu žalobcu ako aj za jeho všetky útrapy, ktoré absolvoval a nemusel,
keby žalovaný kvalifikovane a nie vypočítavo konal voči žalobcovi. Navrhol žalobe vyhovieť. Návrhy na doplnenie dokazovania nemal. V záverečnej reči právny zástupca žalobcu poukázal na všetky doterajšie argumenty. Uviedol, že vykonané dokazovanie svedčí o dôvodnosti žaloby v celom rozsahu, pričom k už uvedenej argumentácii dodal, že jednou z funkcií tohto inštitútu, ktorú neuvádza ani odvolací súd, je preventívna funkcia, pričom v tomto prípade ide o mimoriadne nepoctivého dodávateľa, resp. inkasnú spoločnosť, ktorá dlhodobo uplatňuje voči spotrebiteľom cestou aj tohto súdu nedôvodné nároky, navyše zo svojej praxe poznajú aj rôzne nátlakové mimosúdne metódy tohto subjektu s cieľom obohacovať sa na úkor dlžníkov akým je aj žalobca v tomto konaní. Preto preventívne by mal súd zohľadniť aj túto skutočnosť, pričom poukázal na to, že napríklad Okresný súd Prešov vo veci sp. zn. 15Csp/45/2023 priznal v obdobnom konaní ako primeranú sumu 2.500,- Eur, alebo Okresný súd Kežmarok sp. zn. 8Csp/17/2024 priznal ako primeranú sumu vo výške 1.000,- Eur. Z uvedeného dôvodu považuje uplatňovanú výšku za primeranú a s ohľadom na možnosti žalovaného za prijateľnú. Navrhol žalobe vyhovieť a v prípade úspechu uplatnil náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 9. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledujúci skutkový a právny stav. 10. V konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 13Csp/29/2020 (základné konanie) sa žalobca (v tomto konaní v pozícii žalovaného) domáhal od žalovaného (v tomto konaní v pozícii žalobcu) zaplatenia sumy 629,02 Eur s príslušenstvom ako dlžného celkového debetného zostatku na kartovom účte vedenom na základe Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty E., F. zo dňa 12. 09. 2014. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, žalovaný podal proti nemu odpor a žalobca bez uvedenia dôvodu zobral žalobu späť. Uznesením č.k.13Csp/29/2020-58 zo dňa 05. 10. 2021, právoplatným dňa 23. 10. 2021 bolo prvým výrokom konanie zastavené a druhým výrokom bol žalovanému priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, pretože žalobca zobral žalobu späť bez uvedenia dôvodu, teda procesne zavinil zastavenie konania. Z obsahu spisu Okresného súdu Poprad, sp. zn. 13Csp/29/2020 teda vyplýva, že žalobca v uvedenom konaní voči platobnému rozkazu zo dňa 08. 04. 2021 podal odpor, v dôsledku čoho sa platobný rozkaz v súlade s ust. § 267 ods. 4 Civilného sporového poriadku zrušil. Žalobca – veriteľ bol Okresným súdom Poprad vyzvaný uznesením č.k.13Csp/29/2020-50 zo dňa 03. 06. 2021, aby sa vyjadril k podanému odporu. Žalobca - veriteľ podaním doručeným elektronicky súdu dňa 16. 09. 2021 ako odpoveď na odpor žalovaného vzal žalobu v celom rozsahu späť. 11. Ako spotrebiteľ si žalobca uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie za porušenie jeho spotrebiteľských práv, ktoré bol nútený brániť v základnom konaní – v ktorom bol úspešný, nakoľko svojím aktívnym prístupom znemožnil, aby bol žalovanému priznaný uplatňovaný nárok a žalovaný tak nezískal podklad pre vykonanie exekúcie, ku ktorej by s najväčšou pravdepodobnosťou pristúpil. 12. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon), v znení účinnom do 9.6.2013, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. 13. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta Zákona, v znení účinnom od 10.6.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. 14. V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, podľa ktorého proti porušeniu práv a povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
15. Vychádzajúc z tohto ustanovenia predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností dôjde. 16. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Od 10.06.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi. 17. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti, ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, resp. ak tak urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku. 18. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov po tom, čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušeniu práva alebo povinnosti na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde, vyplynie až z rozhodnutia súdu. 19. „Odvolací súd v rozsahu odvolacích námietok žalovanej v podstatnom uviedol: „Úspešné uplatnenie na súde zo strany spotrebiteľa, ktoré je predpokladom priznania finančného zadosťučinenia podľa názoru odvolacieho súdu nemožno vykladať reštriktívne len na spory, kedy spotrebiteľ je v pozícií žalobcu, resp. v rámci konania ako žalovaný podá protižalobu. Naopak v tomto prípade je nutné vychádzať z teleologického výkladu právnej normy, a to s poukazom na cieľ, ktorý chcel zákonodarca dosiahnuť, ktorým nepochybne bola širšia ochrana spotrebiteľa, ktorý má pozíciu slabšej strany. Z tohto dôvodu je nutné predmetné ustanovenie vykladať tak, že aj v prípade úspešnej obrany svojich práv, ktoré je výsledkom obrany žalovaného v konaní, v ktorom bol pozícií žalovaného možno subsumovať pod pojem úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi. Z tohto dôvodu ani táto odvolacia námietka nebola odvolacím súdom posúdená ako dôvodná. Rovnako je bezpredmetná odvolacia námietka spočívajúca v tom, že v predchádzajúcom konaní vo výrokovej časti nebolo konštatované porušenie povinnosti žalovaného, nakoľko v danom konaní konajúci súdu zamietol žalobu postupníka. V odôvodnení svojho rozsudku mohol jedine uviesť dôvody, pre ktoré tak učinil a tam nepochybne skonštatoval nesprávnosť postúpenia pohľadávky, ktorú nepochybne spôsobil žalovaný tým, že porušil svoje povinnosti, ktoré mu ustanovuje osobitný predpis, a to zákon o bankách, nerešpektoval tieto ustanovenia, ktoré nepochybne súd prijaté z dôvodu ochrany spotrebiteľa, aby tento nebol bez predchádzajúcich upozornení a uplynutí určitých časových okamihov daný do vzťahu s nebankovou spoločnosťou. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd dospel k záveru, že citované rozhodnutie okresného súdu bolo základom pre posúdenie skutočnosti či žalovaný porušil svoju povinnosť ustanovenú osobitným zákonom. Táto otázka nepochybne preukázaná bola a táto podmienka priznania finančného zadosťučinenie bola opäť splnená. Ani skutočnosť, že žalovaný nebol účastníkom tohto konania, nič nemení na tomto závere, nakoľko nepochybne súd konštatoval, že subjektom, ktorý porušil ustanovenia zákona o bankách bol žalovaný, ktorý nerešpektoval tam vyjadrené zákonné predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky a na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že v danom konaní bol žalobca postupník z uvedenej zmluvy. Z tohto konania nepochybne bolo preukázané, že spotrebiteľ na súde bol úspešný v otázke porušenia jeho práv, ktoré ustanovuje osobitný predpis pre žalovaného, tento zodpovedá za toto porušenie a spornou ostáva len výška primeraného finančného zadosťučinenia (body 11 a 12 odôvodnenia odvolacieho rozsudku).“ „Odvolacím súdom zvolenú interpretáciu na vec sa vzťahujúceho ustanovenia § 3 ods. 5, ostatná veta zákona č. 250/2007 Z. z. (bod 15.1.) - na základe ktorej dospel k záveru, že žalovaná napriek tomu, že nebola stranou predchádzajúceho sporu (bod 15), bola pasívne vecne legitimovaná v spore o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia žalobcom, pretože spôsobila neplatnosť zmluvy
o postúpení pohľadávky zo spotrebiteľského úveru a tým aj v konečnom dôsledku následný úspech žalobcov v spotrebiteľskom konaní s postupníkom - považuje najvyšší súd za správnu a zodpovedajúcu zistenému skutkovému stavu. Odvolací súd teda právne konformným spôsobom vysvetlil právne dôvody, pre ktoré pasívna vecná legitimácia v tomto spore svedčila práve žalovanej. Na zdôraznenie správnosti odvolacím súdom zvolenej interpretácie ustanovenia § 3 ods. 5, ostatná veta zákona č. 250/2007 Z. z. najvyšší súd dodáva, že zo zákonnej dikcie označenia zodpovedného subjektu, od ktorého je možné požadovať primerané finančné zadosťučinenie („od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá") de lege lata nevyplýva, že to nevyhnutne musí byť iba jedna zo sporových strán v konaní na súde, v ktorom bol spotrebiteľ úspešný, hoci ním spravidla bude práve tento procesný subjekt. V okolnostiach danej veci nosné dôvody neúspechu veriteľa (postupníka) a tým aj úspechu dlžníka (spotrebiteľa) spočívali v absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení spotrebiteľskej pohľadávky žalovanou (postupiteľom), pre nedodržanie podmienok uvedených v § 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom v hre bol stále nárok zo spotrebiteľského úveru uzavretého medzi žalovanou a žalobcami. V takomto prípade určenie zodpovednou žalovanú za porušenie povinnosti ustanovenej osobitnými predpismi v súvislosti s nárokom žalobcov na primerané finančné zadosťučinenie neodporuje zneniu zákonnej dikcie podľa § 3 ods. 5 ostatná veta zákona č. 250/2007 Z. z.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/80/2020 zo dňa 24.08.2022, publikovaný v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR č. 4/2022 pod R 47/2022. V zmysle právnych záverov Najvyššieho súdu SR vyjadrených v judikáte R 71/2018 je potrebné citovaný rozsudok zaradiť do pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“.) 20. „Pre úspešné uplatnenie tohto nároku zákon nevyžaduje, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a ani to, aby žalobcovia preukazovali existenciu a výšku vzniknutej ujmy. Odvolací súd v tejto časti žaloby správne vec po právnej stránke posúdil, keď vychádzal zo záveru, že zákon pre priznanie finančného zadosťučinenia žiadne osobitné podmienky nestanovuje.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019) 21. Vo veci sp.zn. 13Csp/29/2020 Okresného súdu Poprad sa žalobca úspešne bránil voči žalovaným uplatnenému nároku. Pasívna vecná legitimácia žalovaného je v tomto konaní daná, nakoľko porušiteľom voči ktorému je možné úspešne sa domáhať primeraného finančného zadosťučinenia je v tomto prípade (tak ako to je aj spravidla – bod 19.) sporová strana v konaní na súde, v ktorom bol spotrebiteľ úspešný. 22. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradila dodávateľa od získavania plnení vyplývajúcich z neprijateľných zmluvných podmienok a jednak to treba chápať ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa nedopustí v takej intenzite. Zákon, ako to už bolo skôr konštatované ,nevyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma“. Vo vyššie uvedenom konaní bolo právoplatne rozhodnuté o zastavení konania v dôsledku aktívneho prístupu žalobcu. Žalobca taktiež aj s prihliadnutím na postoj žalovaného, ktorý trvá doposiaľ, bola nedôvodne vystavený psychickému vypätiu a stavu právnej neistoty, a to až do doby jeho právoplatného skončenia. V danom prípade išlo už o reálnu hrozbu vzniku ujmy, nielen akademickú, keďže bola voči nemu uplatnená nedôvodná pohľadávka. 23. „Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu. Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a exemplary damages v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne. Jazyk európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody,
teda funkciu preventívnu (porov. najmä požívanie adjektíva „odradzujúci“). A tak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle už citovanej judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie za diskriminačné správanie účinné, primerané a odradzujúce.“ (rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 2Co/137/2016-71 zo dňa 24.05.2017) 24. Pokiaľ ide o výšku primeraného finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Jediným stanoveným kritériom je jej primeranosť. Pri jej určovaní sa ďalej zohľadňujú rôzne kritériá, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná funkcia a pod., pričom princípom a zmyslom konania o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia je ako sankcionovať dodávateľa, tak aj zadosťučiniť spotrebiteľa. Jediným objektívnym kritériom je suma, o ktorú sa dodávateľ na úkor spotrebiteľa obohatil alebo sa chcel obohatiť. Rozsahom možnej ujmy sa zaoberal vo svojom rozhodnutí aj súd druhej inštancie (bod 14. rozhodnutia súdu druhej inštancie). Za primerané, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu je preto potrebné považovať finančné zadosťučinenie v uplatnenej výške 629,02 Eur. Táto žalobcom uplatnená čiastka zodpovedá sume uplatnenej žalovaným v základnom konaní, čo súd považuje za primerané aj s prihliadnutím na rozhodovaciu prax, je vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu vznikla konaním žalovaného, je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý konal závadne. Primeranosť sumy 629,02 Eur je aj vzhľadom na postoj žalovaného a preventívnu funkciu (v zmysle uplatňovania nedôvodných nárokov) evidentne daná. 25. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 26. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 27. Podľa citovaných zákonných ustanovení priznal súd náhradu trov konania – a to prvoinštančného aj druhoinštančného - úspešnému žalobcovi voči žalovanému v rozsahu 100 %. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok). V Poprade, dňa 22. apríla 2025. G. H. I. sudca