Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 3T/16/2023 8723010489 11. 03. 2025 Mgr. Svetlana Filipová ECLI:SK:OSPP:2025:8723010489.9
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad samosudcom Mgr. Svetlanou Filipovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. marca 2025 na pracovisku A., t a k t o rozhodol: Obžalovaný B. C. D., B., narodený XX.XX.XXXX v A. trvale bytom E. F. XXXX/XX, G., H. A., adresa na doručovanie písomností E. F. XXXX/XX, G., H. A., u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e dňa 17.10.2022, okolo 18.00 hod., v kancelárií Súkromnej základnej umeleckej školy C., nachádzajúcej sa v A., I. J. K. L. XXX, H. A., po predchádzajúcej vzájomnej hádke, fyzicky napadol K. K. F., narodenú XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko B., J. M. L. XX, H. B. a to tým spôsobom, že ju náhle prudkým pohybom najmenej jednej ruky za použitia vysokej sily odsotil, z ktorého dôvodu táto spadla na podlahu až v susediacej kancelárii, kde pri páde hlavou narazila na tam nachádzajúceho sa kovového kozmetického kufríka, čím takto spôsobil K. K. F. zranenie - rozsiahlu tržnú ranu v temennej a záhlavnej oblasti hlavy so skalpáciou kože, ktoré zranenie si vyžiadalo lekárske vyšetrenie a ošetrenie s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní najmenej 14 dní, pri súčasnom sťažení jej obvyklého spôsobu života počas celej doby liečenia a práceneschopnosti, teda obžalovaný B. C. D., B., narodený XX.XX.XXXX v A., inému úmyselne ublížil na zdraví, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024 (ďalej len Trestný zákon). Za to sa
odsudzuje
Podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno j/ Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, § 50 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá a určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom v zmysle výroku o náhrade škody podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku tohto odsudzujúceho rozsudku. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej strane: 1. K. K. F., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, B., škodu vo výške 605,50 eur z titulu bolestného, 2. N. O. B., P., F. F. B. Q. X, XXX XX R. – K. L. B., S.: XX XXX XXX, škodu vo výške 779,25 eur z titulu nákladov poskytnutej zdravotnej starostlivosti K. K. F., 3. F. B., F. F. J. XX. P. X P. XX, XXX XX R., S.: XX XXX XXX, škodu vo výške 41,00 eur z titulu nemocenského za október 2022 vyplateného K. K. F.. Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú stranu: 1. K. K. F., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, B., 2. F. B., F. F. J. XX. P. X P. XX, XXX XX R.,S.: XX XXX XXX, so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody na civilný proces. odôvodnenie: Dňa 04.07.2023 doručil prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok Okresnému súdu Poprad obžalobu číslo Pv 606/22/7703-12 zo dňa 02.07.2023 voči obvinenému B. C. D., B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, ktorým mal inému úmyselne ublížiť na zdraví, a to na tom skutkovom základe podľa prokurátora, že dňa 17.10.2022, okolo 18.00 hod., v kancelárií Súkromnej základnej umeleckej školy C., nachádzajúcej sa v A., I. J. K. L. XXX, H. A., po predchádzajúcej vzájomnej hádke, fyzicky napadol K. K. F., narodenú XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko B., J. M. L. XX, H. B., a to tým spôsobom, že ju náhle prudko rukami odsotil, z ktorého dôvodu táto spadla na podlahu až v susediacej kancelárii, kde pri páde hlavou narazila na tam nachádzajúceho sa kovového kozmetického kufríka, čím takto spôsobil K. K. F. zranenie - rozsiahlu tržnú ranu v temennej a záhlavnej oblasti hlavy so skalpáciou kože, ktoré zranenie si vyžiadalo lekárske vyšetrenie a ošetrenie s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní najmenej 14 dní, pri súčasnom sťažení jej obvyklého spôsobu života počas celej doby liečenia a práceneschopnosti. Obhajoba vyslovila nesúhlas s právnou kvalifikáciou a opisom skutku, pretože nebolo preukázané konanie obžalovaného v priamom ani v nepriamom úmysle, teda že by konal s vedomím, že by mohol spôsobiť ujmu na zdraví poškodenej. Namietaný bol záver znalca o tom, že išlo o útok vysokou intenzitou, ktorý katapultoval poškodenú do vzduchu a tá mala doslova letieť, pretože na to tam nebol priestor. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku o tom, že je nevinný. V dôsledku toho súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v celom rozsahu osobnými výsluchmi obžalovaného, svedkyne poškodenej a znalca traumatológa. Na podklade vyšetrovacieho spisu Obvodného oddelenia Policajného zboru Spišská Belá, Odbor poriadkovej a dopravnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Kežmarku, ČVS: ORP-449/SA-KK-2022, súd so súhlasom obžalovaného a prokurátora čítal zápisnice o výsluchoch splnomocnencov poškodených poisťovní a listinné dôkazy, a to lekárske správy svedkyne poškodenej, podklady predložené k výpočtu uplatňovaných nárokov poškodených, fotografie predložené obžalovaným i poškodenou a charakteristiky zabezpečené k osobe obžalovaného. Splnomocnenec zranenej svedkyne poškodenej súdu doručil fotografie kancelárie a susediacej miestnosti so zameraním pohovky a kufríka s informáciami o ich vzdialenosti od prahu (fotografie čísla listov 171 a 172), ktoré boli predložené pri výsluchu znalcovi traumatológovi. Súd odmietol vykonať ako dôkaz obhajobou navrhovaný vyšetrovací pokus a obhliadku miesta činu, rovnako tak výsluch novo navrhovaného svedka B. H. F.. Taktiež odmietol vykonať časť dôkazov predložených splnomocnencom svedkyne poškodenej k uplatnenému nároku. Obžalovaný a zranená svedkyňa poškodená na hlavnom pojednávaní zhodne vypovedali, že skutok sa stal v riaditeľni, ich spoločnej kancelárii, v priestoroch Základnej umeleckej školy, kde poškodená bola riaditeľka a obžalovaný zástupca zriaďovateľa. V čase skutku boli rozídení asi tri mesiace, mali
už len pracovný vzťah. Dôvodom rozchodu bol konflikt kvôli obžalovaného neteri na dovolenke. Boli partnermi 15-17 rokov, ale nežili v spoločnej domácnosti. Dvere z ich spoločnej kancelárie viedli do vedľajšej miestnosti (kuchynky), kde necelý meter od dverí bola sedačka, pri ktorej mala poškodená odložený kovový kozmetický kufrík. Obžalovaný B. C. D., B. ďalej priebeh skutku na hlavnom pojednávaní opisoval tak, že sedel, pristúpila k nemu poškodená s obrovským zväzkov kľúčov v rukách. Postavil sa, urobili asi dva kroky k dverám počas hádky, ktorá začala kvôli dôvodu ich rozchodu, poškodená stála tvárou k nemu. Nebolo to prvýkrát, čo by ho takýmto spôsobom napadla, raz to bolo fľašou od vína z ničoho nič, raz ho poškrabala kľúčami do tváre, i päsťami. Mal pocit, že má tendenciu znova zaútočiť, preto ju odsotil. On poškodenú v podstate odsotil do dverí s tým, aby išla von, čiže ju odsotil cez dvere do druhej miestnosti, a to pohybom svojej pravej ruky od svojho ľavého ramena k jej pravému ramenu. Povedal jej „vypadni“, otočil sa a sadol na svoje kreslo. Potom počul zašramotenie, videl nohy vo dverách a postavil sa. Vravela, že čo robí, nech volá sanitku, povedal jej, že čo simuluje, až kým nezbadal krv a začala krvácať. Meter od dverí pri sedačke mala položený kovový kozmetický kufrík, ktorý si mala v ten deň vziať, pred odsotením stála od kufríka vo vzdialenosti asi 1,7 m a až potom si uvedomil, že sa o neho udrela. Jeho konanie nebolo s úmyslom ublížiť jej, ale len ukončiť nezmyslenú hádku a nech ide preč. Najprv videl jej nohy, ako keď ležala bruchom dole, keď prišiel do kuchynky, už ležala na chrbte a držala si hlavu rukou. Je tam zvýšený prah medzi miestnosťami, 2,5 cm, nie je rovnaká výška podláh v miestnostiach. Poškodená nosí gumené platformy topánok, myslí si, že to bol jeden z hlavných dôvodov, prečo spadla a nie odišla z miestnosti, na zemi okrem prahu nič pod nohami nebolo. Telefonicky hneď riešil sanitku, ospravedlnil sa jej. Keď prišla záchranka, povedala, že sú priatelia a že spadla. Bola to dosť stresujúca situácia, bolo tam veľa krvi, snažil sa jej držať ranu, kým prišli záchranári. So sanitkou išiel do nemocnice, jeden dva dni to trvalo ešte normálne. Potom sa jej už nevedel dovolať a už bola úplne inak nastavená s tým, že mu vravela, že ho zničí, začala byť agresívna, útočná. Vravela, že ho „dojebe“. Zaujímal sa o jej zdravotný stav, ale keď sa neozývala na jeho volania, tak sa prestal o to zaujímať. Nemá pocit, že by jej nejak ublížil. Pracovala pre nich pätnásť rokov. Po PN sa vrátila a pracovala ďalšie mesiace do novembra 2023. Vždy sa snažil k nej korektne správať. Dostala odstupné, odmeny, končila pomer dohodou zo dňa na deň, v podstate so zlatým padákom 10.000,00 eur. Ľudsky sa rozišli. Keby ju chcel zničiť, asi by u nich v práci nemala také benefity a príjmy. Niečo tušil, ale dozvedel sa až na polícii, že sa to začalo vyšetrovať. Stalo sa to po pracovnej dobe okolo 18,00 hod.. Na druhý deň kontaktoval bezpečnostného technika, keď to chcel s poškodenou riešiť ako pracovný úraz, bol z toho oheň na streche. Nárok na náhradu škody neuznal, ani voči poisťovniam. V minulosti na dovolenke v Egypte v roku 2011 poškodenej vyrazil zuby v autobuse, bolo to v opitosti, brechala na neho. Uviedol, že v čase skutku nebol pod vplyvom alkoholu, nepije už päť rokov, poškodená cez deň nezvykne piť alkohol. Zranená svedkyňa poškodená K. K. F. na hlavnom pojednávaní zotrvala na výpovedi z prípravného konania a uviedla, že okolo 17.30 hod. ukončila prácu a chcela odísť domov. Obžalovaný sedel vo svojom kresle a keď prechádzala okolo neho, zastavil ju, začal jej klásť otázky, došlo k výmene názorov. V ruke mala zväzok kľúčov, lebo ho nevedela držať inak ako rukou. Celý čas stála, nie je pravda, že kričala. Nemala náladu sa hádať. Vyprovokoval hádku, neponáhľal sa. Postavil sa a ona cúvla krok dva. Bola bližšie k prahu a ďalej od kufríka. Stála oproti obžalovanému, bokom k vedľajšej miestnosti s kufríkom. Možno na konci, keď na ňu kričal, zdvihla hlas. V tom ju oboma rukami chytil a prehodil, hodil z jednej miestnosti do druhej, nevie ani, ako ju chytil, len si uvedomila, že si necítila nohy na zemi a letela vzduchom, spadla vo vedľajšej miestnosti, na zemi stonala, stratila dych. Preletela ten prach medzi miestnosťami, dopadla v druhej miestnosti na ten kufrík, bolo to zhruba 1,5 metra do 2 m. Meria 1,58 m a váhu má približne rovnakú, ako v čase skutku, 54 kg. Z vedľajšej miestnosti počula, ako sa jej posmieva, že čo stuká a vytriezvel, až keď videl, že čo sa jej stalo. Hneď mu povedala, aby volal záchranku, čo urobil na jej podnet, rovnako na jej podnet jej podával servítky, ktorými si pridržiavala tečúcu hlavu. Do príchodu záchranky nad ňou stál a dookola opakoval otázky, čo povie on a čo ona s tým, že vravel, že ak povie pravdu, tak bude v .... (vulgárne to povedal). Ovplyvňoval ju. Vznikla tam nejaká panika, chodil hore dole. Neskôr jej obžalovaný povedal, že on si myslel, že spadne na tú sedačku, ktorá bola za kufríkom. Záchranka prišla o 20 minút, spravili nejaké úkony, povedala, že zakopla, reagovala takto, lebo sa bála, jednak toho, čo jej môže ešte spraviť a jednak preto, že zvykne mať nízky tlak a v takýchto situáciách stráca vedomie, preto myslela len na to, aby vedomie nestratila. Bála sa o svoje zdravie, život, povedala, čo chcel. V minulosti v roku 2011 na spoločnej dovolenke v závere cestou na letisko jej v autobuse obžalovaný päsťou vybil predné zuby. Bála sa, že koľko agresivity má, krvácala. V minulosti po nej hádzal veci, kričal po nej, choval sa vulgárne.
Ďalej zranená svedkyňa poškodená vypovedala, že po príchode do nemocnice absolvovala vyšetrenia na urgente, oholili jej hlavu. Doktor jej povedal, že musí ísť na operáciu. Na izbe stratila vedomie, znížil sa jej tlak, nemohla ani sedieť, stratila dosť veľa krvi, stalo sa to o 18.00 hod. a operácia bola až o 21.00 hod. Absolvovala klasický pooperačný režim. Na druhý deň jej volal, že vymyslel spôsob, ako by mala tento čin klasifikovať, ako pracovný úraz, že to konzultoval s vtedajším bezpečnostným technikom. Už nemala snahu klamať, odpovedala mu, aby nešpekuloval, že povie pravdu na polícií. Pýtala sa na postup lekára, povedal jej, že má zavolať políciu a tá potom prišla a ona vypovedala. Svedok K. K. T., primár úrazovej chirurgie Nemocnica Poprad, a.s., na hlavnom pojednávaní vypovedal, že vie uviesť len informácie, ktoré má na základe zdravotnej dokumentácie zranenej poškodenej, ktorú primárne neošetroval, bola na jeho oddelení. V anamnéze sa uvádza, že zmenila spôsob vzniku úrazu a bola privolaná polícia, on osobne dôvod zmeny nepozná. Poškodená sa s ním osobne neradila, aký je postup, keď chce volať políciu v súvislosti s úrazom. Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, K. D. B., na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch znaleckého posudku číslo 9/2023 zo dňa 31.01.2023, podľa ktorých poškodená utrpela pri incidente dňa 17.10.2022 rozsiahlu tržnú ranu temennej a záhlavnej oblasti hlavy so skalpáciou kože, rana bola kruhovitého tvaru o priemere kruhu cca 9cm, pričom z dvoch tretín až troch štvrtín obvodu bola vlastne koža skalpovaná dole, čiže ide o stiahnutie kože aj s vlasovým porastom, len na zvyšnej časti kože zadnej časti nedošlo k úplnému prerušeniu kože. Z posudkového a traumatologického hľadiska poranenie si vyžadovalo dobu liečenia a práceneschopnosti v trvaní 14 dní, poškodená mala vypísanú PN od 21.10.2022 do 10.1.2023, avšak v novembri a neskôr chodila na neurologické vyšetrenia, ktoré nemali priamu príčinu s posudzovaným incidentom a potom aj na psychoterapiu, pre ktorú ošetrujúca doktorka stav hodnotila ako akútnu stresovú poruchu. Poškodená bola obmedzovaná hospitalizáciou od 17.10.2022 do 20.10.2022, kedy podstúpila aj operáciu, neskôr bola obmedzovaná pri hygienických návykoch, napr. pri umývaní hlavy, čo bolo až do zahojenia rany po dvoch týždňoch. Poškodenú prepustili do domácej liečby dňa 20.10.2022, bola na kontrole dňa 24.10.2022 a na ďalšej kontrole bola dňa 28.10.2022, kedy bolo konštatované, že rana je zahojená, vybrali z nej stehy. Z lekárskeho hľadiska išlo o poranenie ľahké, priebeh liečby nebol komplikovaný. Obmedzenie tvorilo tiež estetické hľadisko, nakoľko pre potrebu ošetrenia a liečby musela mať skalpovanú časť a jej okolie oholenú, čo spôsobuje estetický deficit, jednak z hľadiska toho, že je žena a tiež z profesného hľadiska, nakoľko pracovala ako učiteľka, čiže stretávala sa s deťmi, taktiež s rodičmi. Vlasy nemali pôvodnú dĺžku ani pri jeho vyšetrení dňa 26.1.2023. Počas celej doby liečby bola sebestačná pre všetky potreby a návyky. Bolestné pre toto poranenie predstavuje 25 bodov, pri hodnote bodu 24,22 eur, čo je spolu 605,50 eur. Znalec traumatológ K. D. B. sa k mechanizmu vzniku poranenia vyjadril, že mohlo vzniknúť tak, že poškodená bola sotená prudkým pohybom vysokou silou, na základe čoho došlo v konečnom dôsledku až k jej pádu, kde narazila v smere pohybu vlasatou časťou hlavy v oblasti temena na rám kufríka, čo spôsobilo tržnú ranu a zároveň sa prejavil sklzný efekt, čoho následkom bola skalpácia kože po stranách smerom dozadu, čiže vlastne vytvorenie kožného laloka, ktorý bol odlúčený úplne od lebečnej kosti. Tento mechanizmus zodpovedá tomu, čo uvádza poškodená vo svojej výpovedi a podľa názoru znalca nezodpovedá druhej verzii, ktorá sa opiera o to, že poškodená bola len odsunutá a týmto spôsobom vznikol pád aj s takýmito následkami. Rozdiel je v intenzite použitej sily. Bola odsotená vysokou silou a to bol následok toho, že spadla, že nedokázala udržať rovnováhu a prednou častou hlavy narazila do kufríka. Ak by spadla len vlastnou váhou, vznikla by jej nanajvýš tržná rana bez skalpácie. Tu sa sila odsotenia prejavila v tom sklznom efekte. To, že to bol rýchly pád, potvrdzuje to, že poškodená nemala žiadne iné poranenia. Rýchlosť pohybu jej zabránila reflexne konať, z jej strany nedošlo ani k nastaveniu horných končatín, napr. aby zabránila pádu, čo je reflexívne konanie, nie vedomé, ide o obranný reflex, človek ho robí bez toho, aby si to uvedomoval. Ak má človek v ruke nejaký predmet, pustí ho bez uvedomenia. Je to reflexný čin slúžiaci na obranu. Organizmus je naplánovaný tak, že bráni tomu, aby si človek ublížil. Poškodená na hlavnom pojednávaní znalcovi udala, že meria 1,60 cm. Znalec uviedol, že pri takej výške osoby by vzdialenosť od kufríka pred pádom bola 1,60 cm, ak by spadla ako doska, ale nebolo to 1,60 cm, mohlo to byť 2 m, mohla sa zohnúť a bol tam ešte aj prah. Znalec po predložení fotografií číslach listov 171 až 172 uviedol, že od kufríka po prah bolo 1,60 m s tým, že odsotenie sa malo stať v druhej miestnosti pred prahom, čiže lepšie presnejšie to nemôže ani byť. Sedí to. Poškodená nebola zdvihnutá a hodená, ale odsotená. Či dôjde k odsoteniu dvoma rukami / znalec ukázal pohyb
rukami dopredu/ alebo dôjde k odsoteniu jednou rukou / znalec ukázal pohyb jednej ruky smerom na jednu stranu/, vždy to záleží od toho, akú silu mala osoba, ktorá sácala a aký bol pomer medzi týmito dvoma osobami, napr. čo sa týka hmotnosti a sily. Rozlíšiť možno dva mechanizmy a to, že či bola poškodená chytená a hodená alebo len sotená, ak bola sotená silou, tak v jednom momente mohla mať nohy mimo, nemusela si to uvedomiť. Bol to pád na veľmi krátkej vzdialenosti. To, že nestihla zdvihnúť ani ruky, to svedčí o tom, že to bolo rýchle, potvrdzuje to rýchlosť pohybu poškodenej. Zakopnutie o prah sa nedá vylúčiť, rýchlosť tela, ale bola taká vysoká, že poškodená ani nedokázala udržať rovnováhu a spadla. Nevie potvrdiť to, že zakopla. Pri zakopnutí by poškodená nepadala tak rýchlo, stihla by konať aj reflexne, vystrčiť ruky, mala by napr. odreté lakte. Splnomocnenec zranenej poškodenej predložil súdu fotografie miesta skutku (čísla listov 171 a 172), z ktorých vyplýva zameranie výšky prahu medzi miestnosťami cca 3 cm, vzdialenosť prahu od kovového kufríka pri sedačke cca 161 cm. V záverečnej reči prokurátor poukázal na výpoveď svedkyne poškodenej a výpoveď znalca k mechanizmu vzniku zranenia s tým, že skutkový stav bol objektivizovaný, vina obžalovaného preukázaná v zmysle obžaloby, preto navrhoval uložiť mu mierny podmienečný trest odňatia slobody, prípadne peňažný trest vo výške najmenej 2.000,00 eur s náhradným trestom odňatia slobody minimálne šesť mesiacov. Rovnako žiadal obžalovanému uložiť povinnosť nahradiť škodu zranenej poškodenej vo výške bolestného, zdravotnej poisťovni vo výške nákladov zdravotnej starostlivosti a F. B. v sume vyčísleného nemocenského, s ďalšími nárokmi odkázať ich na civilný proces. Splnomocnenec zranenej poškodenej žiadal obžalovaného zaviazať k náhrade škody podľa uplatneného nároku. Obhajca trval na tom, že vykonané dokazovanie nepreukázalo úmyselné zavinenie obžalovaného, vyžadovalo by si to veľkú fantáziu vymyslieť taký mechanizmus vzniku zranenia so skalpáciou, kufrík by musel mať obžalovaný pripravený vopred. Poškodená má úmysel zámerne poškodiť obžalovaného, v prospech toho svedčí jej niekoľkomesačná práceneschopnosť, pričom podľa znalca bola doba liečenia 14 dní a taktiež rozsah uplatneného nároku na náhradu škody. Žiadal obžalovaného spod obžaloby oslobodiť a poškodených s nárokmi odkázať na civilný proces. Obžalovaný v záverečnej reči uviedol, že nepovedal, že neodsotil poškodenú a spochybnil vierohodnosť poškodenej. Právo posledného slova nevyužil. Súd v súlade s § 2 odsek 12 Trestného poriadku hodnotil len dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne. Osobne účastní stíhaného skutku boli obžalovaný so zranenou svedkyňou poškodenou, ktorí čas a miesto stíhaného skutku opísali zhodne, čím má súd predmetné okolnosti skutkovej vety obžaloby za preukázané. Rovnako tak obaja zhodne potvrdili, že došlo medzi nimi k hádke. Súd ma taktiež za preukázané, že práve obžalovaný počas hádky, keď stáli s poškodenou oproti sebe v blízkosti dverí z kancelárie do susednej miestnosti, fyzicky napadol svedkyňu poškodenú K. K. F.. Súd na základe výpovedí obžalovaného a svedkyne poškodenej nemal za jednoznačne preukázané, že obžalovaný sotil poškodenú oboma rukami tak, ako to obžalovanému za vinu kladie obžaloba. Zranená poškodená síce vypovedala, že obžalovaný ju sotil rukami, ale zároveň uvádzala, že to bolo také rýchle, že ani presne nevie, ako ju obžalovaný chytil. Obžalovaný trval na tom, že svedkyňu poškodenú odsunul, resp. odsotil, a to len jednou rukou. Pôvodne sporný mechanizmu vzniku zranenia namietaný obhajobou bol, že poškodená mala byť zdvihnutá a hodená, prehodená do druhej miestnosti, že mala letieť vzduchom. Uvedené pre súd objektivizoval znalec traumatológ, ktorý jasne a logicky opísal súvis skalpácie lebky poškodenej so sklzným efektom pri jej páde, ktorý by nenastal, ak by nešlo o pôsobenie veľkej a prudkej sily a ak by len zakopla a v dôsledku toho spadla. Znalec poukazoval na to, že poškodená nemala žiadne iné poranenie, ani odreniny lakťov, nebol priestor ani len na automatické, prirodzené, reflexné obranné mechanizmy tela ako vystretie rúk pred seba. Tiež uviedol, že nešlo o hodenie, prehodenie, ale pre prudkosť a rýchlosť odsotenia mohla mať v istom okamihu pádu poškodená pocit, že má nohy vo vzduchu. Nakoľko znalec traumatológ konštatoval a podrobne, logicky opísal vplyv použitej sily a intenzity odsotenia a zároveň uvádzal, že sa tak mohlo stať i len jednou rukou, súd v uvedenej časti upravil
skutkovú vetu tak, že má za preukázané, že obžalovaný poškodenú odsotil pohybom najmenej jednej ruky. Predmetné odsotenie bolo podľa súdu vykonané tak, ako tvrdila obžaloba, náhle prudkým pohybom za použitia vysokej sily, pretože to potvrdil znalec traumatológ. Jednak to vyplýva z telesného nepomeru medzi obžalovaným a svedkyňou poškodenou a potom aj z toho, že svedkyňa poškodená nemala okrem poranenia hlavy žiadne iné zranenie, ktoré by jej vzniklo napr. pri reflexnom nastavení rúk, t.j. jej telo nemalo ani čas zareagovať obranným nastavením rúk. Ďalším významným faktorom je charakter zranenia, ktoré utrpela poškodená v dôsledku sklzného efektu, pretože podľa znalca ku skalpácii by nedošlo, ak by išlo o nie náhle, nie prudké odsotenie bez použitia vysokej sily, či len o zakopnutie. Na podklade výpovedí obžalovaného, zranenej svedkyne poškodenej a znalca traumatológa mal súd taktiež za preukázané, že poškodená spadla na podlahu až v susediacej miestnosti kde pri páde hlavou narazila na tam nachádzajúceho sa kovového kozmetického kufríka. Z pohľadu súdu išlo jednoznačne o dôsledok neprimeraného konania obžalovaného, ktorý chcel, aby poškodená spadla. Súd to vyvodzuje z výpovede samotnej poškodenej, ktorá uvádzala, že neskôr jej mal obžalovaný sám povedať, že si myslel, že spadne na gauč. Súd má taktiež za dôvodné sa domnievať, že ak by obžalovaný chcel len „odsunúť“ poškodenú, naznačiť jej, aby išla preč, dala mu pokoj, nesmeroval by odsotenie priamo do vedľajšej strany smerom k dverám do vedľajšej miestnosti, kde bol gauč, ale stačilo ju odsunúť smerom dozadu, teda primerane jej naznačiť, aby od neho odstúpila. O to viac, že z výpovedí obžalovaného i svedkyne poškodenej je zhodne potvrdené, že na miesto odsotenia ustupovala od stola obžalovaného, po tom, ako sa on postavil zo stoličky, práve poškodená a nie obžalovaný, súd má za preukázané, že obžalovanému nič nebránilo v ceste späť k jeho stolu, kam sa po odsotení poškodenej aj vrátil a sadol si. Rovnako tak ani z výpovede obžalovaného nevyplynulo, že by poškodená na neho fyzicky útočila, či vykonala akýkoľvek pohyb, ktorým by naznačovala, alebo z ktorého by si mohol vyvodiť, že sa na neho ide zaútočiť zväzkom kľúčov v ruke a podobne (neopisoval, že by zdvíhala čo i len jednu ruku, že by triasla zväzkom kľúčov, že by mu adresovala nejaké konkrétne slová, ktoré by mali nasvedčovať hrozbe fyzického útoku z jej strany). Sám obžalovaný vo výpovedi potvrdil, že ju odsotil preto, aby „išla preč“ a že mal len subjektívny pocit, že by na neho mohla zaútočiť, teda neodsotil ju počas zahájeného útoku preto, aby na neho prestala útočiť. Na podklade znaleckého posudku traumatológa má súd za preukázané i to, že obžalovaný poškodenej spôsobil rozsiahlu tržnú ranu v temennej a záhlavnej oblasti hlavy so skalpáciou kože, ktoré zranenie si vyžiadalo lekárske vyšetrenie a ošetrenie s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní najmenej 14 dní, pri súčasnom sťažení jej obvyklého spôsobu života počas celej doby liečenia a práceneschopnosti, Súd mal teda na základe vyššie uvedeného za preukázané, že poškodená spadla a zranila sa práve v dôsledku konania obžalovaného, ktoré možno hodnotiť ako bezohľadné a vykonané v hneve. Poznali sa aj ako dlhoroční partneri, obžalovaný preto veľmi dobre vedel o telesných proporciách poškodenej a musel si byť vedomý, že je omnoho vyšší, statnejší a silnejší, nakoľko poškodená je nižšia a útla žena. Rovnako tak vedel o priestorovej dispozícii oboch miestností, išlo o miesto spoločného pracoviska, nie o pre neho neznáme prostredie. Vedomosť obžalovaného o tom, že vo vedľajšej miestnosti je kovový kufrík, nasvedčuje jeho vlastná výpoveď o tom, že údajne až potom si uvedomil, že sa buchla o kufrík, ktorý si mala v ten deň zobrať. Súd má za preukázané, že obžalovaný chcel, aby poškodená spadla, preto použil patričnú silu pri jej odsotení, svedkyňa poškodená vypovedala, že obžalovaný jej povedal, že si myslel, že spadne na gauč, teda podľa súdu, chcel ju odsunúť takým spôsobom, aby spadla. Pritom spadnúť na gauč, kam má osoba dopadnúť pri sotení z inej miestnosti, možno nepochybne i nárazom do oblasti hlavy, či krku alebo tak, že dôjde k úrazu hornej končatiny. Nešlo o sotenie stojac vedľa gauča smerom priamo na gauč. K tomu veľmi dobre vedel o tom, že medzi miestnosťami je prah a akú obuv nosí poškodená, čo používal ako argumenty, že kvôli týmto dvom skutočnostiam sa potkla a spadla sama, jednak to vyvrátila výpoveď znalca a súčasne to svedčí o tom, že napriek tomu, že vedel, že i sama poškodená by sa mohla potknúť a spadnúť, nebral na to žiaden ohľad a ešte ju aj silno a prudko sotil s úmyslom, aby sa jej zbavil, išla preč a aby spadla, podľa súdu aj s úmyslom oplatiť jej správanie, či slová. Po tom, čo musel vedieť, akú silu, a že nie malú, použil voči útlej žene, po tom, čo táto žena jeho pričinením opustila miestnosť, v ktorej sa hádali, ani sa len neobzrel, len sa otočil a sadol si späť za stôl do svojho kresla. Obžalovaný žiadnym spôsobom neprejavil obavu o poškodenú a svoj postoj, z ktorého by bolo zrejmé, že k možnému zraneniu poškodenej má výsostne negatívny postoj, teda nie kladný postoj. Nezareagoval
uveriteľne a presvedčivo tak, že bol proti zraneniu poškodenej, ani keď už videl, že vo vedľajšej miestnosti poškodená nestojí, ale leží na zemi, pričom videl jej nohy smerom nadol, teda že leží na bruchu. Vysmieval sa jej. Ďalšou skutočnosťou svedčiacou v neprospech obžalovaného je pre súd výpoveď poškodenej v tej časti, ako sa správal a čo riešil po jej úraze obžalovaný. Podľa súdu, poškodená logicky a vierohodne opísala, prečo najprv RZP udala, že sa sama potkla. Bol pri nej po celý obžalovaný, ktorý sa chvíľu pred tým a aj v minulosti počas ich vzťahu zachoval ku nej agresívne, obaja pred súdom potvrdili, že jej päsťou vybil predné zuby, k tomu riešila svoj stav, aby napríklad kvôli zníženiu tlaku neodpadla, krvácala. Súd má za preukázané, že obžalovaný primárne riešil seba, teda ako sa vyhnúť možným problémom z toho, že poškodenú sotil. Sám vo svojej výpovedi potvrdil, to, čo tvrdila poškodená, že ex post po úraze zisťoval, či by sa to nedalo nahlásiť ako pracovný úraz a takto získať nejaké financie pre poškodenú (v zjavnej korelácii s tým, aby nezmenila dôvod vzniku poranenia a súčasne, aby sa odškodnenie vykrylo z iných prostriedkov ako peňazí priamo obžalovaného. Uvedenému nasvedčuje i tá skutočnosť, že obžalovaný do rozhodnutia súdu nevyplatil v súvislosti so zranením poškodenej žiadne peniaze tejto poškodenej ani zdravotnej a sociálnej poisťovni). Správanie a postoj obžalovaného súd hodnotí ako arogantné a alibistické, a to v situácii, keď nemali mať miesto v jeho prejave. To, že tvrdí a má za to, že išlo o nedbanlivosť, nič nemení na jeho zodpovednosti k spôsobenému následku. No on nemal snahu poškodenú odškodniť, jeho účelová snaha skončila, akoby uťalo, hneď, keď zistil, že udala reálny dôvod vzniku jej zranenia a zmenila svoj postoj zakrývať ho. Teda ešte počas hospitalizácie poškodenej. Uvedené zrejme koreluje s jeho povahovou výbavou, keď i na margo vybitia predných zubov poškodenej v minulosti udával na súde, že jej dal päsťou, lebo ona na neho „brechala“. Súd podľa § 272 odsek 3 Trestného poriadku odmietol vykonať ako dôkaz obhajobou navrhovaný vyšetrovací pokus, obhliadku miesta činu a výsluch svedka B. H. F., pretože okolnosti daného prípadu rozhodné pre rozhodnutie súdu bolo možné zistiť inými, už skôr navrhnutými a zabezpečenými dôkazmi. Rovnakým procesným postupom súd odmietol vykonať dokazovanie v časti splnomocnencom poškodenej navrhovaných listinných dokladov vzťahujúcich sa k oprave chrupu poškodenej pre zjavný nesúvis so stíhaným skutkom (absencia zmienky v skutkovej vete a najmä v znaleckých podkladoch k utrpeným zraneniam poškodenej v oblasti jej chrupu v čase skutku). V rámci právneho hodnotenia prípadu, súd konštatuje, že obžaloba kladie obžalovanému za vinu prečin ublíženia na zdraví v základnej skutkovej podstate podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona. Objektom je ochrana zdravia ľudí. V čase skutku bol obžalovaný spôsobilým všeobecným subjektom z pohľadu veku podľa § 22 odsek 1 Trestného zákona i z pohľadu zachovanej príčetnosti (a contrario k definícii nepríčetnosti podľa § 23 Trestného zákona). Objektívnu stránku obžalovaný naplnil vlastným aktívnym konaním, ktorým spôsobil poškodenej ujmu na zdraví v podobe ublíženia na zdraví podľa § 123 odsek 2 Trestného zákona pri kumulatívnom splnení všetkým troch zákonom vyžadovaných podmienok, teda že došlo k zhoršeniu zdravotného stavu poškodenej, uvedená negatívna zmenu stavu si vyžadovala lekárske vyšetrenie, ošetrenie a liečbu, nešlo len o subjektívny pocit poškodenej a súčasne počas toho bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodenej. Súd má vykonaným dokazovaním za preukázané, že k porušeniu objektu ako následku došlo práve konaním obžalovaného, teda bol preukázaný kauzálny nexus. Obžalovaný podľa súdu konal v nepriamom úmysle podľa § 15 písmeno b/ Trestného zákona, teda subjektívna stránka prečinu bola naplnená v zákonom vyžadovanej forme úmyselného zavinenia, nešlo len o vedomú nedbanlivosť podľa § 16 písmeno a/ Trestného zákona. Pri priamom úmysle (dolus directus) páchateľ chce spôsobiť porušenie alebo ohrozenie chráneného záujmu. Chcenie je pritom najvyšší prejav vôle. Nepriamy úmysel (dolus eventualis) sa týka situácie obžalovaného, kedy priamo nechcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, súčasne však bol uzrozumený s tým, že takéto porušenie alebo ohrozenie nastane. Uzrozumenie sa chápe ako najnižšia zložka vôle. Vedomostná zložka je teda v prípade priameho i nepriameho úmyslu rovnaká, rozdiel medzi nimi je vo vôľovej zložke. Pri nedbanlivosti vôľová zložka absentuje úplne, daná je len vedomostná (intelektuálna) zložka zavinenia.
Ľahostajný vzťah k výsledku trestnej činnosti sa pod kategóriu nepriameho úmyslu nezaraďuje, pretože skutočný vzťah ľahostajnosti k následku nestačí na naplnenie vôľovej zložky nepriameho úmyslu. Nejde ale o predmetný prípad, pretože ľahostajnosť obžalovaného k tomu, či následok nastane alebo nenastane vyjadrovalo jeho kladné stanovisko k obom týmto možnostiam. Súd to vyvodzuje z toho, že udával, že poškodenú napadol, pretože si myslel, že ona ho ide napadnúť (stačilo nehádať sa vo večerných hodinách v kancelárii a odísť, napr. ak má za to, že je to útočná, provokačná a hašterivá žena, poznal ju roky). Z pohľadu súdu ide len o alibizmus obžalovaného, ktorým zastiera svoju vôľovú zložku úmyselného zavinenia potencovanú jeho hnevom a agresiou. To, že je nezdržanlivý a nevie spracovať verbálny konflikt so ženou, je evidentné i z jeho minulosti, keď poškodenej vybil predné zuby, zaútočil na ňu päsťou, lebo slovami obžalovaného „brechala na neho“. Ďalej je to nezáujem obžalovaného po tom, ako poškodená spadla vo vedľajšej miestnosti, kedy sám potvrdil, že videl jej nohy na zemi, ale ani nevstal zo stoličky. Poškodená potvrdila, že sa jej posmieval. Svojím správaním voči poškodenej dostatočne vyjadril svoj kladný postoj k tomu, že spadne bez zranenia alebo spadne tak, že v dôsledku pádu, ktorý zapríčinil, sa aj zraní. Preto podľa súdu išlo o nepriamy úmysel obžalovaného. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel bez dôvodných pochybností k právnemu záveru, že žalovaný skutok sa stal, je žalovaným trestným činom a spáchal ho obžalovaný. Podľa súdu, boli naplnené všetky štyri obligatórne znaky základnej skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, a to objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka, preto súd uznal vinu obžalovaného v zmysle podanej obžaloby s čiastočnou úpravou skutkovej vety, keďže znalec traumatológ pripustil, že mohlo ísť o sotenie aj len jednou rukou obžalovaného. Súd aplikoval na predmetný prípad v súlade s ustanovením § 2 odsek 1 Trestného zákona hmotnoprávnu úpravu účinnú v čase skutku, teda Trestný zákon v znení účinnom do 05.08.2024, keďže novela Trestného zákona účinná od 06.08.2024 nemala dopad na stíhaný druh trestnej činnosti (nedošlo napríklad k zmierneniu zákonnej trestnej sadzby v ustanovení § 156 odsek 1 Trestného zákona). Trest má podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Obžalovaný má v Ústrednej evidencii priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky evidované dva záznamy za dopravné priestupky vybavené pokutami. Z odpisu z Registra trestov vedeného Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky vyplýva, že bol v minulosti ešte v roku 1998 raz súdne trestaný, ide o zahladené odsúdenie. Z miesta trvalého bydliska od Obce Ľubica bola podaná len všeobecná správa, v rámci šetrenia obžalovaný nebol dvakrát zastihnutý, obec nemá vedomosť, či sa v mieste trvalého pobytu aj zdržiava. Súd bol pri ukladaní trestu obžalovanému viazaný zákonnou trestnou sadzbou podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona vo výmere šesť mesiacov až dva roky, pričom obžalovanému priznal jednu poľahčujúcu okolnosť za vedenie riadneho života pred spáchaním skutku podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona, bez zistenia priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona, v dôsledku toho aplikoval § 37 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, čím došlo k zníženiu hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu na úroveň osemnástich mesiacov. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere šesť mesiacov podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno j/ Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona. Výkon uloženého trestu súd obžalovanému podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu v minimálnej zákonnej výmere dvanásť mesiacov podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona. Súčasne súd obžalovanému podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona uložil povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom v zmysle výroku o náhrade škody podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku tohto odsudzujúceho rozsudku (škodu priznanú poškodeným v trestnom konaní v rámci adhézneho konania). Uložený mierny podmienečný trest odňatia slobody s určenou povinnosťou súd považuje za primeraný, zákonný a spravodlivý a súčasne spôsobilý dosiahnuť účel trestu, najmä čo sa týka generálnej
i individuálnej prevencie, nápravy páchateľa a primerane vyjadruje i morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Napriek tomu, že obžalovaný vyhlásil nevinu, súd bral pri rozhodovaní o treste do úvahy aj to, že obžalovaný nekonal v priamom úmysle. Alternatívny peňažný trest súd vylúčil ako nevhodný druh trestnej sankcie s poukazom na § 56 odsek 5 Trestného zákona, pretože by sa tým mohla zmariť možnosť náhrady škody spôsobenej trestným činom. Nárok na náhradu škody si v súlade s § 46 odsek 3 Trestného poriadku uplatnili včas do skončenia prípravného konania a riadne, čo do dôvodu a výšky, tri subjekty. Zranenej svedkyni poškodenej K. K. F. súd podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku priznal voči obžalovanému nárok na náhradu škody za uplatnené bolestné v sume 605,50 eur podľa bodového ohodnotenia utrpeného zranenia v znaleckom posudku K. D. B. číslo 9/2023 zo dňa 31.01.2023. Podľa § 2 odsek 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, bolesť je ujma spôsobená poškodením zdravia, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Poškodenej poisťovni N. O. B., P. súd podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku priznal voči obžalovanému nárok na náhradu vynaložených nákladov za zdravotnú starostlivosť poskytnutú zranenej svedkyni poškodenej v súvislosti so zranením utrpeným pri skutku vo vyčíslenej sume 779,25 eur (z toho 707,25 eur za lôžkovú starostlivosť, 35,33 eur za špecializovanú ambulantnú starostlivosť a 3,74 eur za lekárne, výdajne). Zranená poškodená bola preukázateľne na podklade lekárskej správy i znaleckého posudku traumatológa hospitalizovaná od 17.10.2022 do 20.10.2022, kedy podstúpila aj operáciu. Poškodenej poisťovni F. B. súd priznal podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku voči obžalovanému nárok na náhradu nemocenského vyplateného zranenej svedkyni poškodenej za mesiac október 2022 vo vyčíslenej sume 41,00 eur. Znalec traumatológ potvrdil, že k zahojeniu rany došlo ku dňu 28.10.2022. Poškodená K. K. F. si prostredníctvom splnomocnenca uplatňovala nárok na náhradu škody voči obžalovanému v celkovej výške 22.748,83 eur (z toho strata na zárobku v sume 5.942,85 eur, oprava poškodeného chrupu v sume 6.200,48 eur, škoda na zdraví podľa znaleckého posudku v sume 605,50 eur a nemajetková ujma v sume 10.000,00 eur), t.j. okrem priznaného bolestného v sume 605,50 eur uplatňované nároky v ostávajúcej celkovej výške 22.143,33 eur. F. B. si uplatňovala celkový nárok na náhradu škody voči obžalovanému vo výške 2.950,40 eur za nemocenské dávky vyplatené zranenej svedkyni poškodenej od 21.10.2022 do 31.01.2023, t.j. okrem priznanej náhrady nemocenského za október 2022 v sume 41,00 eur, nemocenské za obdobie od 01.11.2022 do 31.01.2023 v ostávajúcej celkovej výške 2.909,40 eur (konkrétne za mesiac november 2022 v sume 1.229,30 eur, december 2022 v sume 1.270,30 eur a január 2023 v sume 409,80 eur). Súd poukazuje na to, že síce zranená poškodená mala vypísanú práceneschopnosť od 21.10.2022 až do 10.1.2023, ale znalec traumatológ uviedol, že už v novembri a neskôr chodila na neurologické vyšetrenia, ktoré nemali priamu príčinu s posudzovaným skutkom a potom chodila aj na psychoterapiu, pre ktorú ošetrujúca doktorka stav hodnotila ako akútnu stresovú poruchu. Ku dňu 28.10.2022 bola rana zahojená. Súd nenamieta a súhlasí so znalcom, že poškodená K. K. F. bola evidentne aj po dni 28.10.2022 obmedzovaná kvôli stavu jej vlasov (pri operácii jej bola oholená hlava a pôvodnú dĺžku vlasov nemala ešte ani dňa 26.01.2023), a to kumulatívne z estetického i profesného hľadiska, keďže je ženou a pracovala ako učiteľka. Nakoľko je zrejmé, že dĺžka práceneschopnosti mohla byť ovplyvnená i inými dôvodmi ako ujmou na zdraví v priamej príčinnej súvislosti s trestným činom a konaním obžalovaného, a tieto okolnosti neboli z odborného hľadiska predmetom dokazovania v tomto trestnom konaní, nebolo možné náležite posúdiť dôvodnosť uplatňovaných nárokov zo strany poškodených K. K. F. a F. B. bez doplnenia dokazovania. Okrajovo súd záverom uvádza, že pri ujme na zdraví vzniká poškodenému komplex nárokov podľa § 444 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, ktorých cieľom je hlavne nahradiť poškodenému majetkovú ujmu, ktorú utrpel v súvislosti s ujmou na zdraví (okrem iného aj nárok na náhradu straty na zárobku). Okrem toho má poškodený nárok na zmiernenie nemajetkovej ujmy spočívajúce v náhrade za vytrpené bolesti a za sťaženie spoločenského uplatnenia tak, aby si poškodený za takýto druh peňažnej náhrady mohol obstarať požitky, ktorými si nahradí prežité alebo prežívané utrpenie, strasť, či obmedzenie
v živote v dôsledku poškodenia zdravia. Ide o jednorazové odškodnenie podľa zákona č. 437/2004 Z. z.. Je nutné rozlišovať v tomto komplexe nárokov spojených s ujmou na zdraví nárok na bolestné a nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia podľa zákona č. 437/2004 Z. z., pričom bolestné bolo zranenej poškodenej priznané, no sťaženie spoločenského uplatnenia býva spravidla v súdnej praxi priznávané na podklade znaleckého posudku vypracovaného minimálne s odstupom jedného roka od poškodenia zdravia (posudzovanie aj trvalých následkov), ďalej osobitným nárokom je nárok na náhradu nemajetkovej ujmy ako neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti, ktorý spadá do osobitného právneho režimu podľa § 11 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Pričom nie je vylúčené, že jedna udalosť (ujma na zdraví spôsobená trestnou činnosťou páchateľa) založí ako nárok na nahradenie majetkovej ujmy tak aj nárok na nahradenie nemajetkovej ujmy v podobe bolestného a zároveň aj v podobe sťaženia spoločenského uplatnenia podľa zákona č. 437/2004 Z. z.. a rovnako tak aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v rámci ochrany osobnosti podľa § 11 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku odkázal K. K. F. a F. B. v časti s ich nárokmi uplatňovanými voči obžalovanému v trestnom konaní v rámci adhézneho konania na civilný proces, nakoľko potrebné doplnenie dokazovania by už presahovalo potreby trestného konania a zbytočne by ho predĺžilo. U poškodenej K. K. F. ide o uplatnený nárok na náhradu straty na zárobku v sume 5.942,85 eur, opravy poškodeného chrupu v sume 6.200,48 eur (nevyplynul súvis so stíhaným skutkom) a nemajetkovej ujmy v sume 10.000,00 eur (primárne je podľa súdu potrebné vyriešiť otázku iných nárokov, najmä sťaženia spoločenského uplatnenia podľa zákona č. 437/2004 Z. z., aby bolo možné náležite odôvodniť a vyčísliť nemajetkovú ujmu v režime podľa §11 a nasl. Občianskeho zákonníka) a u poškodenej F. B. nárok na nemocenské vyplatené zranenej poškodenej za obdobie od 01.11.2022 do 31.01.2023 vo výške 2.909,40 eur. Splnomocnenec zranenej svedkyne poškodenej si v priebehu hlavného pojednávania uplatnil a vyúčtoval nárok podľa § 557 Trestného poriadku v súvislosti s účasťou na hlavnom pojednávaní, na ktoré sa obžalovaný nedostavil bez riadneho a včasného ospravedlnenia. O uplatnenom a vyúčtovanom nároku splnomocnenca bude rozhodnuté v súlade s § 558 odsek 1 Trestného poriadku samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. inému úmyselne ublížil na zdraví, Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. Odvolanie má odkladný účinok.