Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 13C/30/2023 8723210616 18. 06. 2025 JUDr. Peter Kuruc ECLI:SK:OSPP:2025:8723210616.12
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX B., 2/ C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX/X, XXX XX E., obaja zastúpení JUDr. Tiborom Bašistom, advokátom, Štefánikova 8, 058 01 Poprad, IČO: 35507128, proti žalovaným: 1/ C. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. XXXX XXX/XX, XXX XX G., t. č. bytom E. XXX/XX, XXX XX E. a 2/ H. C. F., nar. X.X.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX E., obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou Sobek s. r. o., Přerovská 938/3, 085 01 Bardejov, IČO: 53519299, v konaní o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto rozhodol: I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k rodinnému domu č. súp. XXX postavenému na pozemku parc. č. I. XX – zastavaná plocha a nádvoria o výmere 721 m2, zapísanému na LV č. XX pre k. ú. E. a vyporiadava podielové spoluvlastníctvo tak, že nehnuteľnosť prikazuje do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných v 1/ a 2/ rade v spoluvlastníckom podiele 1/2 v pomere k celku a do výlučného vlastníctva žalovanej v 2/ rade v podiele 1/2 v pomere k celku. II. Žalovaní v 1/ a 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi v 1/ rade náhradu za spoluvlastnícky podiel v sume 20.833,33 eur v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. III. Žalovaní v 1/ a 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni v 2/ rade náhradu za spoluvlastnícky podiel v sume 20.833,33 eur v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. IV. Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobcovia žalobou doručenou súdu dňa 3.8.2023 žiadali, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k rodinnému domu č. súp. XXX postavenému na pozemku parc. C-KN J. XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 729 m2 nachádzajúceho sa v k.ú. E. zap. na LV č. XXX. Po zrušení podielového spoluvlastníctva navrhli ho vysporiadať tak, že spoluvlastnícke podiely žalobcov budú prikázané do vlastníctva žalovaných. V žalobe žalobcovia neuviedli v akej výške požadujú vyplatenie náhrady za ich spoluvlastnícke podiely a až v priebehu konania v rámci prednesu na pojednávaní (dňa 14.5.2025) uviedli, že požadujú vyplatiť za podiely každý po 30.000,- eur. Žalobcovia v konaní predložili znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. Petrom Archelom pod č. XX/XXXX, avšak tvrdili, že cena rodinného domu bola týmto znaleckým posudkom podhodnotená. Nesúhlasili s tým, aby náhrada bola znížená o výšku investícií, ktoré vykonával D. B., pretože k stavebným úpravám, ktoré boli urobené v rodinnom dome, nemal súhlas žalobcov a žalobcovia o nich ani nevedeli. Žalobcovia tvrdili, že pred podaním žaloby sa snažili dohodnúť na mimosúdnom vyporiadaní, a to s D. B., otcom žalovanej 2/, ktorý im tvrdil, že má poverenie od žalovaných, avšak nechcel vpustiť znalca na ohodnotenie nehnuteľnosti do domu. Sú toho názoru, že stavebné práce, ktoré boli na predmetnej nehnuteľnosti vykonané, neboli
uhrádzané z finančných prostriedkov D. B., ale boli financované z peňazí , ktoré mu poskytli príbuzní prípadne jeho matka, pretože D. B. mal dlhodobo finančné problémy. K nároku žalovaných, aby náhrada za spoluvlastnícke podiely žalobcov bola znížená o náklady na rekonštrukčné práce vzniesli aj námietku premlčania, keďže tieto práce boli vykonávané desiatky rokov dozadu, čo v rámci konania ani nikto nerozporoval. 2. Žalovaní súhlasili so zrušením podielového spoluvlastníctva a navrhovaným spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, avšak náhradu za spoluvlastnícke podiely žalobcov navrhovali určiť podľa znaleckého posudku vo výške 14.166,67 eur, ktorá už zohľadňuje aj zhodnotenie nehnuteľnosti v dôsledku rekonštrukčných prác vykonaných D. B., otcom žalovanej 2/. Žalovaní poukazovali aj na to, že otec žalovanej 2/ v dome vykonal viaceré rekonštrukčné práce, keď bolo zriadené samostatné bývanie v podkroví rodinného domu a následne došlo aj k výmene časti niektorých okien na rodinnom dome, opravy strechy, opravy fasády garáže a hospodárskej budove. Poukazovali na to, že v čase mimosúdnych rokovaní D. B. nemal udelené splnomocnenie od žalovaných na ich zastupovanie ohľadom rokovaní. Splnomocnenie mu bolo udelené až v júli 2023, námietky žalobcov voči znaleckému posudku Ing. Archela považujú za neprípustné a subjektívne aj vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia sami tento dôkaz predložili do konania. Podľa žalovaných žalobcovia mali vedomosť o realizácii rekonštrukcie, čo vyplýva aj zo stavebného povolenia, ktoré bolo doručované aj žalobcom a zo strany žalobcov neboli voči stavebnému povoleniu vznesené žiadne námietky. Trvali na tom, že investície do rodinného domu vykonával D. B.. Aj keby mal menovaný finančné prostriedky na rekonštrukciu od svojich detí, prípadne matky, to ešte nevylučuje, že ich použil na investície do rekonštrukcie domu. Poukázali na výpoveď svedkyne K. B., ktorá jednoznačne vylúčila, aby sa akýmkoľvek spôsobom podieľala na rekonštrukcii rodinného domu. Námietku premlčania zo strany žalobcu považujú za irelevantnú, pretože žalovaní si v konaní neuplatňujú nárok na náhradu škody za zrealizované rekonštrukcie. Poukázali aj na zmätočnosť petitu žaloby, ak by nehnuteľnosť v celosti mala byť prikázaná do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných, pretože zo strany K. B. bol spoluvlastnícky podiel v 1 darovaný iba žalovanej 2/ a nie do BSM žalovaných. 3. Z výpovedí a písomných vyjadrení strán sporu, výpovede svedkov K. B. a D. B. a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu znaleckého posudku č. 23/2024 vypracovaným znalcom Ing. Archelom, oznámenia k ohláseniu drobnej stavby, vyjadrenia SPP – odštepný závod Poprad, správy o odbornej prehliadke a skúške elektronického zariadenia, generálneho plnomocenstva, stavebného povolenia, čestného prehlásenia a exekučného príkazu súd zistil nasledovný skutkový stav: 4. Strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu č. súp. XXX postaveného na pozemku parc. č. I. XX nachádzajúceho sa v k.ú. E. zapísaného na LV č. XXX, a to žalobca 1/ v podiele 1/6 v pomere k celku, žalobkyňa 2/ v podiele 1/6 v pomere k celku, žalovaný 2/ v podiele 1 v pomere k celku a spoluvlastnícky podiel v 1/6 je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/ a 2/. Právny vzťah k pozemku pod stavbou rodinného domu je evidovaný na LV č. XXX a podľa tvrdení strán sporu, ktoré neboli rozporované je vo vlastníctve žalovaných. 5. Žalobca 1/ vypovedal, že v rodinnom dome býval do roku 1984 a po rozvode manželstva tam opätovne býval asi od roku 2010 až do roku 2020 alebo 2021. Žalobca 1/ nerozumie prečo pozemok pod rodinným domom bol zapísaný iba na brata D. B., keď mal byť v spoluvlastníctve všetkých. K prevodu spoluvlastníckeho podielu D. B. na žalovaných došlo z dôvodu jeho finančných problémov, keď boli voči nemu vedené viaceré exekúcie. Po smrti otca si podelili majetok, ale nebohý L. B., keď predal pozemky, ktoré sa nachádzali pod diaľnicou, tak vyplatil ostatných a taktiež žalobca 1/, keď susedovi predal jeden z pozemkov ktorý získal v dedičskom konaní, taktiež vyplatil bratov. Tvrdil, že s nebohým L. B. požičali D. B. peniaze, ktoré im doposiaľ nevrátil. Tvrdil, že keď býval v rodinnom dome, tak prispieval na prevádzku a údržbu rodinného domu. Taktiež tvrdil, že náklady na výmenu strechy, výmenu kotla, zásobníka teplej a úžitkovej vody a výmenu 6 okien, platila ich matka. V rámci mimosúdnych rokovaní jednali s D. B., pretože tvrdil, že zastupuje žalovaných. 6. Žalobkyňa 2/ spoluvlastnícky podiel v 1/6 nadobudla dedením po manželovi – nebohom L. B.. Podľa žalobkyne dom aj pozemok je dosť veľký, a preto cena určená v znaleckom posudku je nízka. Rekonštrukčné práce vrátane „nadstavby“ boli urobené asi v 90- rokoch a oni o tom ani nevedeli. Podľa žalobkyne rekonštrukčné práce financovala svokra (K. B.), žalobkyňa nevedela o prevode spoluvlastníckeho podielu D. B. na žalovaných, ani o darovaní spoluvlastníckeho podielu zo strany K. B..
Podľa žalobkyne sa medzi bratmi mal vysporiadať aj pozemok pod domom, pretože v rámci dedičského konania si majetok podelili a D. B. mal pozemok pod domom, žalobca 1/ mal nejakú ornú pôdu a jej manžel zdedil nejaké lesy. 7. Svedkyňa K. B. uviedla, že po manželovej smrti sa v dome robilo viacero opráv, len oplotenie sa robilo trikrát, menila sa strecha a boli robené ďalšie práce. Poprela tvrdenie žalobcu, že by jej zakúpil nejaké zariadenie do domu a tiež, že by každoročne dával 500 až 700 eur na drevo na kúrenie. Podľa svedkyne prispel možno dvakrát. Svedkyňa tvrdila, že všetky rekonštrukčné práce financoval D. B.. Podľa svedkyne je správne, že D. B. mal pozemok pod domom, pretože žalobca 1/ a manžel žalobkyne 2/ dostali „družstvo, lesy“. Nevedela sa vyjadriť prečo D. B. previedol svoj podiel na žalovaných. 8. Svedok D. B. tvrdil, že všetky rekonštrukčné práce a údržbu domu zabezpečoval on sám, pretože dlho v rodinnom dome býval len s matkou. V roku 1992-1993 bola prerobená kúpeľňa, na prízemí rodinného domu boli urobené nové rozvody vody z kuchyne do kúpeľne, keď matka menila okná v zadnej časti domu dávali sa tam plastové okná a svedok robil všetky výspravky a vymaľoval, taktiež robil opravu fasády na garáži a hospodárskej budove a oplotenie okolo rodinného domu. Rekonštrukcia strechy bola urobená asi v roku 2015. Pri rekonštrukcii bola vymenená krytina a boli tam urobené aj nové strešné okná. Svedok tvrdil, že všetky rekonštrukčné práce financoval so svojou rodinou. S prácami mi väčšinou pomohli kamaráti aj žalobca 1/ a manžel žalobkyne 2/ mu boli pomôcť viackrát a otec žalobkyne 2/, ktorý bol murár urobil väčšiu časť murárskych prác. Podľa svedka v dedičskom konaní po otcovi bolo dohodnuté, že oni dostanú role a ornú pôdu a ten, ktorý dochová matku, dostane jej časť na dome, ale už sa to nedotiahlo a mali aj oni podiely na dome. Svedok potvrdil, že k prevodu jeho spoluvlastníckeho podielu došlo kvôli finančným problémom, ktoré mal v tom období. 9. Podľa § 136 Zák. č. 40/1964 Zb. – Občianskeho zákonníka, (ďalej len OZ). 10. Podľa § 136 ods. 1 cit. zákona vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. 11. Podľa § 136 ods. 2 cit. zákona spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. 12. Podľa § 142 ods. 1 cit. zákona, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 13. V prejednávanej veci sa žalobcovia domáhajú zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva k rodinnému domu č. súp. XXX postavenému na pozemku parc. I. J. XX nachádzajúcemu sa v k.ú. E. zapísanému na LV č. XXX. Žalobcovia navrhovali prikázať ich spoluvlastnícke podiely do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných, s čím súhlasili aj žalovaní. Pri zrušení podielového spoluvlastníctva prihliada súd predovšetkým na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva má prioritu reálne rozdelenie veci za predpokladu, že nehnuteľnosť aj po rozdelení bude môcť byť využívaná na účel, ktorému slúži. V danom prípade žalobcovia mali záujem, aby nehnuteľnosť bola prikázaná do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných, pretože nemajú záujem o jej využívanie, a keďže žalovaní prejavili záujem o nadobudnutie vlastníctva k rodinnému domu v celosti, súd má za to, že vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva prikázaním veci, zodpovedá zásade účelného využitia veci. Naviac, keď vo vlastníctve žalovaných je aj pozemok, ktorý sa nachádza pod stavbou a cez ktorý vedie jediný prístup k rodinnému domu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol o zrušení podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu a jeho prikázaní do vlastníctva žalovaných tak, že v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných bude spoluvlastnícky podiel v 1 a vo výlučnom vlastníctve žalovanej 2/ bude spoluvlastnícky podiel v 1, ktorý žalovaná 2/ nadobudla už predtým od pôvodnej spoluvlastníčky K. B.. 14. Ak sa vysporiadava podielové spoluvlastníctvo prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, súd prikáže vec za primeranú náhradu, teda podieloví spoluvlastníci majú nárok na primeranú náhradu za ich spoluvlastnícke podiely, ktoré nadobúdajú ostatní spoluvlastníci. Za
primeranú náhradu sa považuje náhrada, ktorá vychádza zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti v čase vyporiadavania nehnuteľnosti. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola určená znaleckým posudkom vypracovaným znalcom Ing. Petrom Archelom pod č. 23/2024, a podľa tohto znaleckého posudku všeobecná hodnota rodinného domu je 125.000,- eur. Znalecký posudok predložili žalobcovia, keď v rámci mimosúdnych rokovaní si vybrali znalca z okruhu znalcov navrhovaných žalovanými. Zo strany žalovaných znalecký posudok nebol rozporovaný a práve žalobcovia, ktorí vyberali osobu znalca predniesli výhrady voči znaleckému posudku, pretože podľa žalobcov bola cena nehnuteľnosti podhodnotená. V civilnom sporovom konaní, každá zo strán má povinnosť tvrdenia ohľadom skutočností, ktoré považuje za rozhodujúce v konaní. S povinnosťou tvrdenia úzko súvisí aj povinnosť dôkazného bremena, ktoré zaťažuje každú zo strán sporu ohľadom jej tvrdení. Iba v prípade, že strana unesie dôkazné bremeno, môže byť v spore úspešná. Žalobcovia navrhli vykonať ďalšie znalecké dokazovanie, pričom sa však obmedzili na všeobecné tvrdenia, že všeobecná hodnota rodinného domu je podhodnotená. Podľa žalobcov by sa ďalší znalec mal vysporiadať s tým, či krytina strechy na krove je v znaleckom posudku uvedená ako správny materiál a či je správne určená jeho hodnota, či v znaleckom posudku bol správne stanovený rozdiel medzi východiskovou hodnotou a technickou hodnotou nehnuteľnosti. Zo strany žalobcov však neboli predložené žiadne dôkazy, ktorými by relevantných spôsobom spochybňovali zistenia znalca a závery znaleckého posudku. Pokiaľ žalobcovia namietali, že v znaleckom posudku nie je určená hodnota spevnených plôch oplotenia a plotov, ktoré sú príslušenstvom nehnuteľnosti-rodinného domu, v tomto smere je možné súhlasiť s argumentáciou žalovaných, že oplotenie a plot netvoria príslušenstvo rodinného domu, pretože ohraničujú pozemok, s ktorým sú spojené a pozemok nie je v spoluvlastníctve žalobcov, a teda nie je ani predmetom vyporiadania. 15. Za účelom vyrúbenie súdneho poplatku žalobcovia predložili vyjadrenie realitnej kancelárie - Reality F. M. N., v ktorom sa uvádza, že nehnuteľnosti by sa v súčasnosti kvôli ich technickému stavu a lokalite dali predať za cenu v rozmedzí 170.000,- až 190.000,- eur. Predmetný doklad je však iba odhadom ceny nehnuteľnosti, z jeho obsahu vyplýva, že pred vystavením tohto dokladu nebolo možné vykonať ohliadku tohto domu a veľkou nevýhodou je, že celý pozemok (pod domom, záhrada a predzáhradka) sú vo vlastníctve inej osoby, a preto nie je možné vykonať odhad reálnej predajnej hodnoty, ako celku. Podľa názoru súdu uvedený doklad nemôže spochybniť závery neskôr vypracovaného znaleckého posudku, ktorý znalec vypracoval po ohliadke predmetného domu a vysporiadal sa so všetkými okolnosťami, ktoré majú vplyv na určenie všeobecnej hodnoty rodinného domu. Ako už súd uviedol žalobcovia nepredložili v rámci dokazovania žiadne relevantné dôkazy, ktorými by spochybnili údaje (napr. ohľadom vybavenia rodinného domu, veku rodinného domu, technického stavu rodinného domu a príslušenstva prípadne analýzy, polohy nehnuteľnosti, jej využitia a prípadných rizík spojených s využívaním nehnuteľnosti), a teda v konaní nevznikli žiadne pochybnosti o záveroch znaleckého posudku. Súd je toho názoru, že nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania by bolo potrebné iba za predpokladu, že by došlo k reálnemu spochybneniu či už záverov znaleckého posudku alebo kritérií, z ktorých znalec vychádzal pri určení hodnoty rodinného domu, čo však zo strany žalobcov preukázané nebolo. Z uvedených dôvodov súd zamietol návrh žalobcov na vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania a pri určení výšky náhrady za spoluvlastnícke podiely žalobcov vychádzal z predloženého znaleckého posudku, podľa ktorého za spoluvlastnícky podiel v 1/6 patrí náhrada vo výške 20.833,33 eur. 16. Žalovaní žiadali, aby náhrada za spoluvlastnícky podiel žalobcov bola znížená o investície, ktoré do rodinného domu vložil ich právny predchodca D. B.. Pokiaľ má súd pri vyporiadaní zohľadňovať aj investície vynaložené niektorým zo spoluvlastníkov spoločnej veci, ide o tzv. vyporiadanie podielového spoluvlastníka v širšom zmysle slova, ktoré je prípustné, avšak len na návrh účastníka konania. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 4MCdo12/2011 zo dňa 27.2.2012 konštatoval, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle je možné vykonať na základe návrhu spoluvlastníka (§ 79 ods. 1 O.s.p.) alebo vzájomného návrhu (§97 ods. 1, § 98 O.s.p.). O návrhu (vzájomnom návrhu) požadujúcom zaplatenie určitej čiastky z dôvodu širšieho vyporiadania je však vždy treba rozhodnúť samostatným výrokom rozsudku, nie len v rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel, a to z dôvodu, že pohľadávka z dôvodu zaplatenia náhrady za spoluvlastnícky podiel vzniká až na základe právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Uvedená argumentácia je podľa názoru súdu dôvodná aj v súčasnom období, keďže Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) ešte viac posilnil kontradiktórnosť konania. V zmysle § 147 ods. 1 CSP žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. V zmysle § 147 ods. 3 CSP na vzájomnú žalobu sa primerane ustanovenia o žalobe. Zo strany žalovaných v konaní nebola predložená vzájomná žaloba, ktorou by si uplatňovali náhradu za
investície do rodinného domu voči žalobcom, teda podľa názoru súdu absentuje základný predpoklad v zmysle uvádzanej judikatúry na to, aby súd mohol rozhodovať o tomto nároku. Prednesy žalovaných, v rámci ktorých navrhujú odpočítať výšku zhodnotenia nehnuteľnosti v dôsledku investícií vykonaných ich právnym predchodcom nemožno považovať za vzájomnú žalobu, ktorá by mala náležitosti v zmysle § 132 a násl. CSP a tieto prednesy môžu byť hodnotené len ako obrana proti žalobe. Žalovaní súdu ani nezdokladovali, kedy a aké konkrétne investície boli vynaložené na rekonštrukcie domu, ktoré popisovali a naviac z prednesov žalovaných je zrejmé, že tieto investície nevykonali oni, ale bývalý spoluvlastník rodinného domu D. B.. Vzhľadom na uvedené súd neprihliadol na argumentáciu žalovaných a pri určení výšky náhrady za spoluvlastnícke podiely žalobcov vychádzal zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti určenej podľa znaleckého posudku. Na základe uvedeného, súd zaviazal žalovaných zaplatiť každému zo žalobcov sumu 20.833,33 eur, čo zodpovedá 1/6 zo všeobecnej hodnoty rodinného domu. S prihliadnutím na výšku náhrady, ktorá mala byť zaplatená za spoluvlastnícky podiel súd v zmysle § 232 ods. 3 CSP určil dlhšiu lehotu na vyplatenie náhrady, a to v trvaní 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 17. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 2 CSP, tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, pretože každá zo strán bola v spore úspešná čiastočne. Žalobcovia sa domáhajú zrušenia podielového spoluvlastníctva. Pokiaľ ide o spôsob vysporiadania – prikázanie veci žalovaným, v tejto časti sa strany zhodli a teda vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci ani nebolo sporné. Spornou otázkou bola výška náhrady, ktorá mala byť zaplatená za ich spoluvlastnícke podiely. Žalobcovia požadovali vyplatiť vyššiu náhradu, ako vychádzala podľa znaleckého posudku, avšak nepreukázali, že by všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola vyššia, ako vyplýva z predloženého znaleckého posudku a žalovaní požadovali znížiť výšku náhrady za spoluvlastnícke podiely žalobcov o výšku zhodnotenia nehnuteľnosti o výsledku investícií rodinného domu pôvodných spoluvlastníkom rodinného domu, pričom ohľadne tejto argumentácie taktiež úspešní neboli. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že možno konštatovať čiastočný úspech v spore, ktorý je približne rovnaký u každej strán sporu, a preto je dôvodné rozhodnúť podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).