Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 3T/62/2024 8724010836 04. 11. 2025 Mgr. Svetlana Filipová ECLI:SK:OSPP:2025:8724010836.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad samosudcom Mgr. Svetlanou Filipovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04. novembra 2025 v Kežmarku, t a k t o rozhodol: Obžalovaný A. B., narodený XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX/XXX, E. F., G. C., u z n á v a s a z a v i n n é h o , že dňa 20.02.2024 v čase o 20.30 hod. v A., po ulici H., v smere od spoločnosti Baliarne obchodu, a.s. A. ku kruhovému objazdu pri OC BILLA v mieste, kde je obmedzená rýchlosť na max 50 km/h, viedol motorové vozidlo továrenskej značky ŠKODA OCTAVIA, EČV: A. XXX I. rýchlosťou v rozmedzí od 92,7 km/h do 102,5 km/h, pričom v dôsledku prekročenia dovolenej rýchlosti, nevenovaniu pozornosti vedeniu vozidla, situácie v cestnej premávke a nedaniu prednosti chodcovi prechádzajúcemu cez priechod pre chodcov, narazil v jazdnom pruhu určenom pre jeho smer jazdy pravou prednou časťou motorového vozidla do chodkyne J. K. zo L., kráčajúcej cez cestu po vyznačenom priechode pre chodcov od kasína GOLDEN DRAGON k bytovému domu so súpisným číslom X, kde pri dopravnej nehode utrpela zranenia nezlučiteľné so životom, pričom k exitu došlo dňa 20.02.2024 o 20.30 hod., čím ako vodič porušil ustanovenia § 3 odsek 2 písmeno a/, písmeno b/, § 4 odsek 1 písmeno c/, písmeno f/, § 16 odsek 1, odsek 4, odsek 5 s poukazom na § 137 odsek 2 písmeno c/, písmeno t/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania, a to porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, čím
spáchal
prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 /ďalej len Trestný zákon/ s poukazom na § 138 písmeno h/ Trestného zákona. Za to mu súd ukladá Podľa § 149 odsek 2 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 39 odsek 5 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel vo výmere 5 (piatich) rokov. odôvodnenie: Dňa 03.07.2024 bola Okresnému súd Poprad doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Poprad číslo 2Pv 118/24/7706-23 zo dňa 02.07.2024 voči obvinenému A. B. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona (v znení účinnom do 05.08.2024) v znení právnej vety a skutkovej vety tak, ako je uvedené vo výroku o vine tohto odsudzujúceho rozsudku. Súd najprv rozhodol trestným rozkazom zo dňa 30.09.2024, v rámci ktorého aplikoval neskorší novelizovaný Trestný zákon v znení účinnom od 06.08.2024, pričom uznal vinu obvineného podľa obžaloby a uložil mu podľa § 149 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno l/ Trestného zákona a § 38 odsek 2 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby vo výmere dva roky so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona a súčasne súd obvinenému uložil podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel vo výmere päť rokov. Nakoľko obvinený podal včas odpor voči trestnému rozkazu, súd nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a skutok úprimne oľutoval. Využil prítomnosť pozostalých nebohej poškodenej a osobne sa ospravedlnil za usmrtenie poškodenej jej matke, pani M. K., bratom poškodenej, pánovi L. K. a pánovi M. K., družke L. K., pani E. E. a pozostalému druhovi poškodenej, pánovi A. N.. Na čo matka poškodenej reagovala, že jeho ospravedlnenie neprijíma a nevie mu odpustiť. Pokazil jej starobu, bola to jej jediná dcéra, o ktorú ju pripravil, jej bratov o sestru, priateľa o priateľku. Nebola to náhoda, išiel rýchlo. Obžalovaný pri postupe podľa § 257 odsek 5 Trestného poriadku odpovedal kladne na všetky otázky podľa § 333 odsek 3 písmeno c/, písmeno d/, písmeno f/, písmeno g/ a písmeno h/ Trestného poriadku a po odporúčaní prokurátora, poškodenej strany a obhajcu súd uznesením podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku rozhodol, že v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, dokazovanie nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokmi o treste a o náhrade škody. Súd prijal vyhlásenie obžalovaného o vine na podklade obsahu vyšetrovacieho spisu 2. oddelenia vyšetrovania Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade ČVS: ORP-158/2-VYS-PP-2024, do ktorého už v prípravnom konaní boli zabezpečené dôkazné prostriedky svedčiace v prospech podanej obžaloby. Obžalovaného zo stíhaného nedbanlivostného skutku usvedčuje kamerový záznam z miesta dopravnej nehody zabezpečený z budovy spoločnosti O. L. L.. L. P. na adrese H. XXXX/XX E. A., zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody vykonanej dňa 20.02.2024 v čase od 20. 50 hod. do 23.30 hod., záznam z dopravnej nehody spísaný dňa 21.02.2024 o 05.26 hod. s náčrtkom miesta dopravnej nehody a s tým súvisiaca zabezpečená fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody, zápisnica o vyšetrovacom pokuse vykonanom dňa 03.06.2024 v čase od 13.00 hod. do 13.20 hod. po upovedomení obvineného o mieste a čase vykonania tohto procesného úkonu, podaný znalecký posudok číslo 45/2024 zo dňa 07.06.2024 vypracovaný znalcom z odboru cestná doprava, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel, Q. P. P. (ďalej aj len ako znalec z odboru cestná doprava), ďalej je to správa prehliadajúceho lekára o prehliadke mŕtveho tela vykonanej dňa 20.02.2024 o 22.20 hod. s určením času smrti o 20.30 hod., správa zo súdnej pitvy vykonanej dňa 22.02.2024 a znalecký posudok číslo 35/2024 zo dňa 12.03.2024 vypracovaný dvoma znalcami z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, z Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského, Univerzitná nemocnica M., B. M. M. R., A. J. A. M. S. L., A. (ďalej len znalci z ústavu súdneho lekárstva), spolu s fotodokumentáciou zo súdnej pitvy nebohej J. K..
Trestný zákon č. 300/2005 Z. z. novelizovaný zákonom č. 40/2024 Z. z. účinným od 06.08.2024 priniesol zmeny v zásadách ukladania trestov (absencia ustanovení § 38 odsek 3, odsek 4 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024, zásada menšej citeľnosti trestnej sankcie v zmysle § 33a odsek 3 Trestného zákona, navýšenie hornej hranice trestnej sadzby pre aplikovanie podmienečného odsúdenia podľa § 50 odsek 1 a § 51 odsek 1 Trestného zákona a úprava mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 odsek 5 Trestného zákona). Súd vyhodnotil neskoršiu právnu úpravu ako priaznivejšiu pre obžalovaného a preto podľa § 2 odsek 1 druhá veta Trestného zákona aplikoval na prejednávaný prípad neskorší Trestný zákon, ktorý nadobudol účinnosť v medziobdobí medzi spáchaním skutku a vynesením rozsudku, teda Trestný zákon v znení účinnom od 06.08.2024. Objektom trestného činu usmrtenia podľa § 147 Trestného zákona je záujem spoločnosti na ochrane ľudského života. Objektívnu stránku kvalifikovanej skutkovej podstaty prečinu usmrtenia obžalovaný naplnil vlastným aktívnym konaním, ktorým inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania, pričom kvalifikačný moment podľa § 149 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona v spojení § 138 písmeno h/ Trestného zákona naplnil závažnejším spôsobom svojho konania tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu ako vodičovi podľa zákona, konkrétne § 3 odsek 2 písmeno a/, písmeno b/, § 4 odsek 1 písmeno c/, písmeno f/, § 16 odsek 1, odsek 4, odsek 5 s poukazom na § 137 odsek 2 písmeno c/, písmeno t/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o cestnej premávke). Obžalovaný ako vodič porušil všeobecné povinnosti účastníka cestnej premávke tým, že sa nesprával disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, nesplnil si svoju povinnosť prispôsobiť svoje správanie najmä situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam, taktiež neuposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravnej značky, čo sa týka maximálne povolenej rýchlosti v obci a umiestnenia priechodu pre chodcov v smere jeho jazdy. Porušil zákonné povinnosti vodiča tým, že sa nevenoval plne vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke a nedal prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádzal cez priechod pre chodcov, ktorého pritom podľa zákona nesmel ani len ohroziť. Ako vodič porušil svoju zákonnú povinnosť rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Ako vodič smel jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Ako vodič porušil svoju povinnosť jazdiť v obci tak, aby neprekročil rýchlosť 50 km/hod. Ako vodič nedovolene prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy vozidiel určenú dopravnou značkou. Medzi konaním obžalovaného a spôsobeným následkom (porušením objektu) bola preukázaná priama príčinná súvislosť. Obžalovaný bol v čase skutku spôsobilým špeciálnym subjektom kvalifikovanej skutkovej podstaty prečinu usmrtenia z pohľadu veku podľa § 22 odsek 1 Trestného zákona i z pohľadu zachovanej príčetnosti (a contrario k definícii nepríčetnosti podľa § 23 Trestného zákona), bol vodičom, ktorý porušil povinnosti uložené mu zákonom. Subjektívna stránka bola naplnená zavinením v podobe vedomej nedbanlivosti podľa § 16 písmeno a/ Trestného zákona, pretože obžalovaný vedel, že môže spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. V rámci dokazovania k výrokom o treste a náhrade škody obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že podniká, má príjmy do 10 000,00 eur ročne, s manželkou a dvoma deťmi bývajú už sedem rokov v prenajatom byte v A., kde platia nájom 500,00 eur. Trojročný syn je ešte doma, päťročný syn navštevuje materskú školu. Manželka je na materskej dovolenke, predtým pracovala pre firmu v A. ako živnostníčka ohľadom prihlasovania áut na polícií, má ukončené bakalárske vysokoškolské vzdelanie v odbore učiteľstvo. Manželkini rodičia sú rozvedení, jej otec žije v A. a jej mama v N.. Jeho rodičia žijú v rodinnom dome v M. E. A., obaja majú okolo 53 rokov, otec je nezamestnaný, mama pracuje ako učiteľka, má dvoch bratov a sestru, ktorí žijú s rodičmi. Na výslovnú otázku samosudcu, aby sa vyjadril k rýchlosti vozidla v čase skutku, obžalovaný neodpovedal s tým, že sa k tomu nechce vyjadriť, je mu to ľúto. Na otázku k postihom za priestupky na úseku dopravy, odpovedal, že mal tri pokuty. Raz za rýchlosť asi pred troma rokmi, presne nevedel, nepamätal si, išiel smerom do D., boli tam serpentíny, nebolo to veľké prekročenie mimo obce, kde bola päťdesiatka, išiel asi sedemdesiatkou za hodinu, zaplatil pokutu 40,00 eur. Potom mal nehodu v M. asi dva a pol roka dozadu, dostal pokutu 50,00 eur, dostal šmyk na križovatke, išiel asi rýchlo, ale boli zlé pneumatiky, bolo to po zime, bol tam štrk na ceste, oprel sa autom o zvodidlá, volal políciu. Tretíkrát dostal pokutu za rýchlosť, išiel s kolegom pozrieť auto do N. N., na T. stáli na ceste ľudia, že im došla nafta, išiel kúpiť pomoc pre nich do N. a tam mu dali za rýchlosť pokutu,
nepamätal si, akú rýchlosť prekročil, pokuta bola 100,00 eur. Odmalička pracuje s autami, podniká asi päť rokov. Na výslovný dotaz samosudcu potvrdil, že k jeho práci patrí aj výmena pneumatík, aj odporúčanie, či je potrebná ich výmena, STK, emisná kontrola, všetko. Teraz má 29 rokov, v čase skutku mal 27 rokov. Vodičský má od plnoletosti. Na otázku samosudcu, či miestom, kde sa stala dopravná nehoda, prechádzal často, obžalovaný uviedol, že jazdí tade často, chodí tam pre auto diely. Na otázku, ako reagoval tesne pred zrážkou a po zrážke, odpovedal, že zabrzdil, zastavil na obrubníku, aby nezavadzal. Nepamätá si presne, ako ďaleko od prechodu zastal. Išiel k pani, oživoval ju a oživoval ju aj po príchode záchranky a polície. Na otázky, či vie uviesť, akú vzdialenosť prejde motorové vozidlo pri rýchlosti 100 km/ hod., 50 km/hod. a 30 km/hod. za sekundu a za päť sekúnd, odpovedal, že nevie uviesť. Vie, že čím vyššia rýchlosť, tým auto prejde viac za menej času. Na otázky, či vie uviesť, aká je brzdná dráha vozidla idúceho rýchlosťou 100 km/hod., 50 km/hod. a 30 km/hod., uviedol podráždene, že nevie, neštudoval to. Na dotaz k pozostalým a náhrade škody uviedol, že pani K. poslal ospravedlňujúci list, náklady pohrebu uhradila poisťovňa, k výške odškodného sa nevedel vyjadriť, lebo nie je z oboru, ako povie súd. Na výslovný dopyt samosudcu, aby vyjadril svoj vlastný postoj k tejto otázke, uviedol, že samozrejme by chcel čo najmenej zaplatiť, peniaze potrebuje pre rodinu, ale život je dôležitejší ako peniaze. Na hlavnom pojednávaní, po jeho odročení za účelom doplnenia dokazovania inštitútom predbežného šetrenia k trestu domáceho väzenia, obžalovaný ďalej odpovedal na otázky samosudcu tak, že pri šetrení v ich domácnosti spolupracoval. K výkonu pracovnej činnosti uviedol, že má dve prevádzky autoservisu, vo E. F. si prenajíma priestor od svojej mamy, sídlo je na adrese jeho trvalého pobytu, využívajú to ako sklad. Druhá prevádzka je v A., ktorej nájomcom na základe zmluvy je jeho kolega J. U., má ešte druhého kolegu, všetci traja sú živnostníci, nájom si delia na tri časti. Pracuje od 08.00 hod. často až do noci do 22.00 hod. každý deň, aj soboty, v nedeľu nerobí, nemá zamestnancov. Každý z nich troch pracuje sám na seba, keď sa dá, pomáhajú si. Do práce chodí taxíkom, Boltom, bicyklom, alebo pre neho príde kolega. Cesta trvá ráno v dopravnej špičke aj 30 minút, keď sú cesty prázdne 10 minút. Staršie dieťa chodí do materskej školy v sprievode jeho alebo manželky na striedačku, mladšie dieťa vtedy ostáva doma s druhým rodičom. Škôlka je otvorená od 07.00 hod. do 16.00 hod.. Pracovnú dobu a počet zákaziek si vie regulovať, je to individuálne. Na otázku poškodenej strany, prečo klamal, resp. uvádzal, že poškodená bola mimo priechodu, keď z videa vyplynulo, že bola na priechode, odpovedal, že hovoril, že pani nevidel, začal brzdiť a nabúral. Video nevidel, ani ho vidieť nechcel, lebo by sa tých obrázkov nezbavil. V závere dokazovania na hlavnom pojednávaní sa obžalovaný na základe výslovnej výzvy samosudcu, aby sa vyjadril k otázke určenia časového rámca pre každý kalendárny deň k výkonu trestu domáceho väzenia, čo sa týka povinnosti zdržiavať sa v obydlí a oprávnenia obydlie opúšťať, vyjadril tak, že predpokladá, že by to znamenalo, že môže ísť do práce a potom domov. Pracovnú dobu má od 08.00 hod. do 22.00 hod., dá sa to samozrejme upraviť, ako rozhodne súd. V práci je nonstop, každý deň od rána do večera a čím viac by mohol byť v práci, tým viac by mohol zarobiť peňazí pre rodinu. Na dotaz samosudcu, či trvá na svojom skoršom vyjadrení, že dosahuje ročný príjem len 10.000,00 eur, obžalovaný uviedol, že na tom zotrváva, doteraz nemal väčší príjem. Svedok L. K., brat zosnulej poškodenej, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že na miesto prišiel až po nehode asi okolo 21.00 hod., boli tam policajti. Obžalovaný poslal jeho mame list, určite to riešil cez právnika, iba ten list poslal, nič iné. Písal tam, že mu to je ľúto, niečo v tom znení, že berie na vedomie trest, aký mu bude uložený. Mal jedinú sestru, bola to jeho staršia sestra, nič mu ju nenahradí. Mama je od roku 2008 vdova. Býva u brata, aj sestra participovala na starostlivosti o ňu, mala k nej blízky, osobnejší vzťah, boli na seba naviazané. Sestra pracovala u svojho druha v A., deti nemali. Na výslovnú otázku, či došlo zo strany obžalovaného k nejakej finančnej náhrade, odpovedal, že cez poisťovňu majiteľa auta poslali peniaze k pohrebu. Obhajoba súdu na hlavnom pojednávaní predložila písomné záruky k osobe obžalovaného, ktoré súd oboznámil ako listinné dôkazy. M. C., rok narodenia XXXX, riaditeľ Spojenej školy L. R. A. Q.. v A., prehlásil, že obžalovaného pozná dlhodobo zo školského prostredia základnej školy, kde ho niekoľko rokov vyučoval náboženskú výchovu, a rovnako tak z farského prostredia v mieste jeho trvalého bydliska. Vyjadril presvedčenie, že u obžalovaného určite išlo o jednorazové zlyhanie, ktoré nezodpovedá jeho doterajšiemu životnému smerovaniu, povahe ani hodnotám, ktoré mu boli vštepované od detstva. Vyjadril presvedčenie, že je schopný prevziať zodpovednosť za svoje konanie, poučiť sa z tejto skúsenosti a zaradiť sa do spoločnosti ako riadny, zákony rešpektujúci občan. R. N., rok narodenia
XXXX, z farnosti L. E., ktorý v rokoch 2003 až 2048 pôsobil ako farský administrátor v mieste trvalého bydliska obžalovaného a jeho rodičov, poukázal na to, že obžalovaný pochádza z hlboko veriacej rodiny a bol vychovávaný v prostredí založenom na kresťanských hodnotách. Jeho rodičia i starí rodičia sa aktívne zapájali do života farského spoločenstva, rovnako tak obžalovaný už od útleho detstva. Počas daného obdobia nezaznamenal žiadne konanie u obžalovaného v rozpore so spoločenskými normami, ktoré by spochybňovalo jeho integritu. B. M. S. T., J. z M. a N. P. U. z A. U. zhodne pre súd čestne písomne prehlásili, že u obžalovaného ide o človeka, ktorý si zaslúži pochopenie a ľudský pohľad na situáciu, do ktorej sa nešťastnou náhodou dostal. Je to človek s hlbokým zmyslom pre rodinu, ktorý sa nevyhýba zodpovednosti a vždy sa snaží konať správne. Nešťastie, ktoré ho postretlo, je tragédiou, ktorú nesie hlboko v srdci. Situáciu ťažko znáša. Nevyhýbal sa zodpovednosti, nehľadal výhovorky. Žiadali, aby bol braný do úvahy jeho charakter, minulosť naplnená pomocou iným a jeho budúcnosť ako otca a manžela. Podľa výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, obžalovaný mal ku dňu 18.09.2025 evidované tri záznamy, vo všetkých prípadoch išlo o priestupky na úseku dopravy. Dňa 03.04.2023 o 19.43 hod. na ceste I/66A M., A., spáchal priestupok podľa § 22 odsek 1 písmeno l/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len Zákon o priestupkoch), za čo mu bola udelená bloková pokuta 50,00 eur. Dňa 30.04.2023 o 11.48 hod. v obci M., okres Revúca, Banskobystrický kraj, na ceste II/531 Dielik spáchal priestupok podľa § 22 odsek 1 písmeno h/ Zákona o priestupkoch za prekročenie rýchlosti, udelená mu bola bloková pokuta 40,00 eur. Dňa 14.02.2024 o 10.38 hod. v obci N., okres Brezno, Banskobystrický kraj, na ceste 1/66 Z. H. prekročil rýchlosť v obci o 21 až 50 km/hod., čím spáchal priestupok podľa § 22 odsek 1 písmeno h/ bod 2 Zákona o priestupkoch pri porušení § 16 odsek 4 zákona č. 8/2009 Z. z., že vodič má v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km/hod., za čo mu bola udelená bloková pokuta vo výške 100,00 eur. Podľa odpisu z Registra trestov vedeného Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, obžalovaný nemá záznam, nebol doposiaľ súdne trestaný. Podľa správy o povesti z miesta trvalého bydliska, obžalovaný sa v obci E. F. dlhodobo nezdržiava, má bývať v A., obec neeviduje záznam o jeho protiprávnej činnosti. Dňa 24.09.2025 bol súdu doručený písomný sľub obžalovaného podľa § 53 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona, že sa v súdom určenom čase bude zdržiavať v obydlí na určenej adrese a pri výkone kontroly poskytne potrebnú súčinnosť. Na základe pokynu samosudcu zo dňa 26.09.2025, bola súdu dňa 21.10.2025 doručená záverečná správa probačného a mediačného úradníka Krajského súdu v Prešove s miestom výkonu služby v sídle Okresného súdu Poprad o výsledku predbežného šetrenia, podľa ktorej majú byť splnené materiálnotechnické podmienky na nariadenie výkonu kontroly technickými prostriedkami, čo sa týka zariadenia na kontrolu prítomnosti a kontrolu uložených obmedzení. Prenajímatelia bytu udelili súhlas s výkonom technickej kontroly v nehnuteľnosti – v byte, ktorého sú vlastníkmi a ktorého nájomcami sú obžalovaný s manželkou. Nakoľko z listinných dôkazov na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný užíva prenajatý byt v mieste svojho prechodného bydliska, ktoré má byť v prípade uloženia trestu domáceho väzenia i miestom určeného pobytu s nariadenou technickou kontrolou, na základe nájomnej zmluvy zo dňa 27.04.2022 uzatvorenej len na dobu určitú od 01.05.2022 do 30.04.2023 a následne predĺženú dodatkom číslo 1 do 30.04.2025 a dodatkom číslo 2 do 30.04.2026, samosudca na žiadosť obhajoby poskytol krátku lehotu na zdokladovanie dlhšej doby nájmu. Na hlavnom pojednávaní dňa 30.10.2025 obhajoba súdu predložila dodatok číslo 3 k nájomnej zmluve s dobou nájmu od 01.05.2026 do 31.12.2027. Prokurátor v záverečnej reči navrhoval obžalovaného uznať vinným v zmysle obžaloby a uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby so zradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a súčasne mu uložiť aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dolnej hranici trestnej sadzby. Výmeru a druh trestu odôvodnil najmä s poukazom na rýchlosť, akou obžalovaný viedol motorové vozidlo, s poukazom na miesto, kde došlo k zrážke s následkom smrti, v obci na prechode pre chodcov ako aj s poukazom na osobu obvineného, u ktorého z výpisu priestupkov vyplýva, že v jeho konkrétnom prípade nešlo o prvý a ojedinelý prípad výrazného prekročenia rýchlosti.
Obhajca v záverečnej reči konštatoval, že skutkom obžalovaného sa stala nenapraviteľná škoda, keď došlo k úmrtiu mladej ženy. Obžalovaný si vinu plne uvedomuje, svoje konanie oľutoval, snažil sa v podstate bezprostredne po nehode poskytnúť prvú pomoc, ospravedlnil sa matke poškodenej, a to aj osobne na súde, dal odslúžiť zádušné omše za zosnulú, viac momentálne urobiť asi nemohol. Ide o mladého človeka, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný. Pracuje ako živnostník, je otcom dvoch maloletých detí, momentálne sám zabezpečuje obživu pre svoju rodinu, pretože manželka je na rodičovskej dovolenke. Obhajca krátkou cestou súdu predložil rodinnú fotografiu obžalovaného s manželkou a dvoma deťmi s tým, že navonok táto rodina pôsobí šťastne, ale minimálne obžalovaný už nikdy šťastný nebude, pretože do konca svojho života ako silne veriaci človek bude žiť s pocitom, že spôsobil smrť nevinného človeka. Za jeho skutok mu patrí trest. V zmysle ustanovení § 34 Trestného zákona, trest má mať generálnu prevenciu, má mať výchovný účel a má byť uložený tak, aby čo najmenej postihoval blízku rodinu obžalovaného. V danom prípade je v zmysle zákona možné uložiť aj iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody, napríklad trest domáceho väzenia, ktorý by plnil v celom rozsahu účel trestu, hlavne výchovný účel a výrazným spôsobom by zasiahol aj do bežného života obžalovaného, no na druhej strane by mu umožnil naďalej byť s rodinou a zabezpečovať pre nich obživu a súčasne byť aj nápomocný pri skoršej náhrade škody. Obhajca žiadal, aby súd prihliadol na dobrozdania doložené do spisu. Obžalovaný v rámci záverečnej reči ostal bez vyjadrenia, v rámci práva posledného slova uviedol, že je mu to strašne ľúto, čo sa stalo, rodine sa chce ospravedlniť, nevie to zmeniť, musí s tým ďalej žiť, zaspávať, zobúdzať sa, čo je pre neho hrozné. Súd v súlade s § 2 odsek 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom, ako aj dôkazy prípustné podľa § 119 ods. 5, podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Trest má podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (prvok individuálnej prevencie) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov (prvok generálnej prevencie), trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu bol súd viazaný zákonnou trestnou sadzbou trestu odňatia slobody podľa § 149 odsek 2 Trestného zákona vo výmere dva roky až päť rokov. Súd obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona za to, že sa ku skutku priznal a tento aj úprimne oľutoval. Súd obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona, pretože s prihliadnutím na tri záznamy o deliktuálnych postihnutiach za priestupky na úseku dopravy zo dňa 03.04.2023, zo dňa 30.04.2023 a zo dňa 14.02.2024 a charakter stíhaného skutku s následkom smrti v dôsledku dopravnej nehody zapríčinenej výlučne obžalovaným z dôvodu neprimerane vysokej a bezohľadnej rýchlosti v obci, nebolo možné z pohľadu súdu konštatovať, že by obžalovaný pred skutkom viedol riadny život. Obzvlášť z dôvodu, že dňa 14.02.2024 mu bola udelená pokuta 100,00 eur za výrazné prekročenie maximálne povolenej rýchlosti v obci. Súd u obžalovaného nezistil ani jednu z priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona a pri aplikovaní ustanovenia § 38 odsek 2 Trestného zákona vychádzal z prevahy poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami v pomere 1 : 0. Dolná hranica a horná hranica zákonnej trestnej sadzby podľa § 149 odsek 2 Trestného zákona, za situácie súdom prijatého vyhlásenia obžalovaného o vine a priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona, pri absencii okolností podľa § 49 odsek 2 Trestného zákona, v zásade formálne nevylučuje rozhodovanie o uložení trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ alebo písmeno b/ Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona (v prípade trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky) alebo s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu s probačným dohľadom podľa § 49 odsek 1 Trestného zákona a § 51 odsek 1 Trestného zákona (v prípade trestu odňatia slobody neprevyšujúceho štyri roky), ale z materiálnej stránky veci osoba obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život ako vodiča a na
okolnosti prípadu, súd nedospel dôvodne k záveru, že by v zmysle § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa nebol nevyhnutný. Súd podmienečný trest odňatia slobody vylúčil už pri rozhodovaní trestným rozkazom ako síce trest zákonný, ale nie ako trest spravodlivý a primeraný okolnostiam skutku a osobe obvineného, pretože by išlo o trest rýdzo formálny, ktorý by nedával pre spoločnosť dostatočnú mieru záruk, že by sa prostredníctvom neho dosiahol účel trestnej sankcie v podobe generálnej prevencie (odradenie iných od neprimerane rýchlej jazdy v obci), individuálnej prevencie (obžalovaný sa dostatočne nepoučil ani z opakovaných deliktuálnych postihnutí za prekročenie maximálne povolenej rýchlosti), čo oslabuje celkovú váhu takéhoto trestu a znižuje reálny výchovný vplyv na obžalovaného do budúcnosti. V neposlednom rade podmienečný trest odňatia slobody by podľa súdu dostatočne nenapĺňal ani ďalší účel trestnej sankcie, a to dostatočne razantné vyjadrenie morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou. Ani bloková pokuta vo výške 100,00 eur zaplatená dňa 14.02.2024 na mieste za prekročenie maximálne povolenej rýchlosti v obci neodradila obžalovaného od toho, aby už dňa 20.02.2024 o 20.30 hod. viedol svoje motorové vozidlo na ceste nachádzajúcej sa v intraviláne okresného mesta priemernou rýchlosťou okolo 97,6 km/hod., pritom išlo o cestu, ktorou podľa vlastných slov prechádzal často, teda ju poznal a musel mať vedomosť o tom, že ide o lokalitu, kde sa nachádzajú aj bytové domy, prevádzky, zastávky hromadnej verejnej dopravy a priechody pre chodcov. Predložené písomné záruky štyroch osôb podľa § 49 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona súd vyhodnotil pre účely ukladania podmienečného trestu odňatia slobody tiež ako nedostatočné a nepoužiteľné. Pre súd by nič nezmenili na neadekvátnej formálnosti podmienečného trestu pre osobu obžalovaného, k tomu tri osoby z týchto štyroch osôb nežijú v mieste bydliska obžalovaného a minimálne dve zo štyroch osôb sa vyjadrovali k osobe obžalovaného len na základe osobného kontaktu s obžalovaným v minulosti. Súd nerozporuje, že obžalovaný v zásade pred skutkom viedol riadny občiansky život, pracoval, založil si rodinu, viedol usporiadaný osobný život. Charakter skutku ale plne korešponduje s jedinou problematickou a dostatočne preukázanou oblasťou v živote obžalovaného ako vodiča, ktorý mal v čase dopravnej nehody 27 rokov a je držiteľom vodičského oprávnenia od svojej plnoletosti. Súd v rámci hlavného pojednávania vykonal dokazovanie aj vo vzťahu k možnostiam uloženia alternatívneho trestu domáceho väzenia, pretože s účinnosťou od 06.08.2024 v zmysle § 33a odsek 1, odsek 2 Trestného zákona nemôže páchateľovi ukladať neprimerané sankcie a výkonom sankcie nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť. Sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu a na osobu páchateľa a jeho pomery. Podľa § 33a odsek 3 Trestného zákona súd je povinný brať v úvahu citeľnosť trestnej sankcie, pretože tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa. Podľa § 33a odsek 4 Trestného zákona, pri ukladaní sankcií sa prihliada aj k právom chráneným záujmom poškodeného. Súd je ďalej povinný pri rozhodovaní o treste zohľadňovať požiadavku personalizácie trestu podľa § 34 odsek 3 Trestného zákona, aby sa výkon trestu čo najmenej dotýkal rodiny obžalovaného. Súd má rovnako tak povinnosť podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať aj na možnosti nápravy páchateľa, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä čo sa týka jeho úsilia o odstránenie škodlivého následku trestnej činnosti a dosiahnutia urovnania s poškodeným. Nakoľko súd podmienečný trest odňatia slobody vylúčil ako trest nepostačujúci a neúčelný, rozhodovanie vo vzťahu k výroku o treste stálo primárne na zodpovedaní otázky vhodnosti a primeranosti dvoch alternatívne do úvahy pripadajúcich druhov trestov, nepodmienečného trestu odňatia slobody a trestu domáceho väzenia, popri treste zákazu činnosti. K trestu domáceho väzenia obžalovaný udelil súhlas podľa § 53 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona a súd si zabezpečil potvrdenie o splnení materiálnotechnických podmienok pre výkon technickej kontroly. Túto otázku súd vyriešil skrz zadokumentovaný a znalcom posúdený priebeh skutkového deja, teda spôsob spáchania trestného činu obžalovaným, osobu obžalovaného, jeho deliktuálnu minulosť, rodinné a pracovné pomery obžalovaného, spôsobený
následok a dopad skutku na rodinu usmrtenej poškodenej. Súd s osobitným zreteľom prihliadal aj na reakcie a postoje obžalovaného prezentované na hlavnom pojednávaní. Znalci z ústavu súdneho lekárstva jasne konštatovali, že poškodená bola na mieste mŕtva. V dôsledku nárazu utrpela tak rozsiahlu polytraumu, ktorá bola jednoznačne nezlučiteľná so životom. Znalci z ústavu súdneho lekárstva označili smrť poškodenej, chodkyne zrazenej osobným motorovým vozidlom, za násilnú. Bezprostrednou príčinou smrti bola mozgová smrť pri prerušení mozgového kmeňa a závažnom poranení viacerých vnútorných orgánov s krvácaním navonok a do dutiny lebečnej a hrudnej, ktoré utrpela spolu s ďalšími závažnými zraneniami charakteru polytraumy. Tak rozsiahle poranenie mozgu i iných orgánov ako srdce a pľúca bolo svojím rozsahom absolútne nezlučiteľné so životom. Smrti poškodenej nebolo možné za žiadnych okolností zabrániť ani okamžitou laickou, či odbornou lekárskou pomocou. Všetky poranenia poškodenej zistené pri pitve plne zapadali do obrazu pôsobenia mechanického násilia veľkej intenzity vzniknuté pri dopravnej nehode. Samosudca teda konštatuje, že poškodenej by nebolo pomoci, ani keby ihneď priamo na mieste dopadu a zastavení tela poškodenej bola k dispozícii k zásahu pripravená odborná lekárska pomoc. Znalec z odboru cestnej dopravy za technickú príčinu dopravnej nehody označil rýchlosť pohybu vozidla, ktoré viedol obžalovaný ako vodič, a ktorá bola vyššia ako pre daný úsek cesty maximálne povolená rýchlosť. V danom úseku v obci sa obžalovaný pohyboval rýchlosťou od 92,7 km/ hod. do 102.5 km/hod., teda v priemere rýchlosťou 97,6 km/hod. pri odchýlke 5%, pričom maximálne povolená rýchlosť na danom úseku cesty v obci bola rýchlosť 50 km/hod.. Podľa znalca, obžalovaný mal počiatok reakcie v čase, keď chodkyňa začala vstupovať do svetelného kužeľa tvoreného predným osvetlením vozidla, po rozpoznaní kolízneho pohybu chodkyne, ale nedokázal z rýchlosti, ktorou sa v tom čase s vozidlom pohyboval, zabrániť zrážke. Obžalovaný sa pri tom ako vodič blížil k miestu, kde je chodcom umožnené prednostne prechádzať cez cestu (vodorovne a zvisle vyznačený, priechod pre chodcov). Uvedeným miestom je vodič z technického hľadiska stále počas jazdy a to hlavne za zníženej viditeľnosti obmedzený a musí predpokladať, že v uvedenom mieste sa môžu pohybovať osoby, čomu by mal včas prispôsobiť techniku jazdy hlavne vo vzťahu k rýchlosti pohybu vozidla. Na uvedenú skutočnosť ale obžalovaný nereagoval nijakým spôsobom a k vyznačenému priechodu pre chodcov sa blížil rýchlosťou pohybu vozidla v priemere vrátane 5% odchýlky 97,6 km/hod. (od 92,7 km/ hod. do 102.5 km/hod.). Znalec z odboru cestnej dopravy jasne konštatoval, že obžalovaný mohol zabrániť dopravnej nehode časovo nenáhle, ak by rešpektoval maximálne povolenú rýchlosť, ale dopravnej nehode mohol zabrániť aj pri vyššej rýchlosti včasným náhlym kolíznym zastavením vozidla. Z časového hľadiska priebehu skutkového deja dopravnej nehody podľa znaleckého posudku znalca z odboru cestnej dopravy, od vstupu poškodenej na vozovku po zrážku s vozidlom prešlo 4,5 s, za tento čas obžalovaný s autom prešiel 122,8 m a poškodená stihla prejsť len 7,8 m. Poškodená chôdzu v reakcii na prichádzajúce vozidlo zmenila v čase 2,8 s pred zrážkou na rýchlu chôdzu, pohybovala sa rýchlosťou v priemere 5,8 km/hod. s odchýlkou 5%, v čase 1,8 s pred zrážkou poškodená začala zvyšovať rýchlosť svojho pohybu do behu. V čase 1 s pred zrážkou nastal počiatok reakcie obžalovaného ako vodiča, kedy sa stále pohyboval rýchlosťou v priemere 97,6 km/hod. s odchýlkou 5%, vzdialenosť hlavy obžalovaného a pravého boku poškodenej bola 29,2 m, autu do miesta zrážky ostávalo prekonať 27,1 m, poškodená v tom čase bežala rýchlosťou v priemere 8,7 km/hod. s odchýlkou 5% a do miesta zrážky jej ostávalo prekonať 2,4 m. V čase 0,2 s pred zrážkou začal obžalovaný ako vodič vykonávať manéver vyhýbania sa s vozidlo vľavo z pohľadu vodiča, vozidlo sa stále pohybovalo rýchlosťou v priemere 97,6 km/hod. s odchýlkou 5% a do miesta zrážky vozidlu ostávalo prekonať 5,4 m. poškodená v tom čase bežala rýchlosťou 8,7 km/hod. s odchýlkou 5% a do miesta zrážky jej ostávalo 0,5 m. V čase 0,0 s došlo k prvému vzájomnému kontaktu pravej prednej časti vozidla s pravou dolnou končatinou poškodenej v priestore ľavého okraja vodorovne vyznačeného priechodu pre chodcov z pohľadu poškodenej. V čase zrážky sa vozidlo stále pohybovalo priemernou rýchlosťou 97,6 km/hod. s odchýlkou 5% a poškodená rýchlosťou v priemere 8,7 km/hod. s odchýlkou 5%. k zrážke došlo na konci reakčného času vodiča na vzniknutú kolíznu situáciu, až v tomto okamihu začal obžalovaný kolízne spomaľovať vozidlo. Samosudca s osobitným zreteľom, okrem časového sledu priebehu skutkového deja a (ne)reakcií obžalovaného ako vodiča, prihliadal i na tú okolnosť, že vplyvom zrážky dopadlo telo poškodenej na vozidlo obžalovaného, jej hlava dopadala do priestoru pravého predného „A“ stĺpika strechy a bezprostredne na to s vysokou pravdepodobnosťou na teleso pravého vonkajšieho zrkadla vozidla,
kde došlo k jeho odlomeniu v uchytení. Následne telo poškodenej sa oddelilo od vozidla a dopadlo do priestoru chodníka po pravej strane cesty ulice z pohľadu vodiča a následne sa presúvalo po podložke do konečnej zadokumentovanej polohy po nehode, kde aj zastavilo. Obžalovaný po zrážke urobil výrazný výhybny manéver smerom doľava z pohľadu vodiča, následne vozidlo zrovnal s pozdĺžnou osou cesty a zastavil v protismere. Telo poškodenej prekonalo od zrážky po zastavenie tela v pohybe na chodníku dráhu cca 25,7 m. Pre ilustráciu veľkosti tejto vzdialenosti a intenzity nárazovej sily v dôsledku neprimeranej rýchlosti vozidla obžalovaného, samosudca poukazuje na rozmer dĺžky štandardného 25 metrového plaveckého bazéna. Je to ako prekonať dráhu od skokanských mostíkov na jednej strane okraja bazéna až do vzdialenosti takmer jedného metra na plochu za vodným okrajom bazéna na jeho opačnej strane. Vozidlo obžalovaného prekonalo od zrážky po zastavenie dráhu 46,9 m. Teda samosudca ilustračne akcentuje, že obžalovaný išiel bezohľadne tak vysokou rýchlosťou, že brzdná dráha jeho vozidla po zrážke predstavovala takmer dvojnásobok dráhy, ktoré prekonalo telo poškodenej vplyvom nárazovej rýchlosti jeho vozidla, t.j. obžalovanému sa podarilo auto zastaviť až po prekonaní vzdialenosti 50 metrov bez 3,1 metra, čo je dĺžka takmer jedného olympijského 50 metrového plaveckého bazéna. Samosudca konštatuje, že obžalovaný nárazovou rýchlosťou poškodenej nielen nedal šancu na prežitie, ale svojou bezohľadne rýchlou jazdou ju obral aj o šancu zachrániť sa pred rútiacim sa autom, ktoré vôbec nespomalilo, s čím evidentne nerátala, keď najprv krok len zrýchlila a následne dokonca bola nútená zrýchliť svoj pohyb cez priechod do behu. K záchrane, k predídeniu kolízneho nárazu jej chýbal v podstate zlomok sekúnd a niekoľko desiatok centimetrov, aby pravý bok vozidla obžalovaného nezasiahol pravú časť jej tela, počas toho, ako utekala cez priechod v jazdnom pruhu vozidla obžalovaného smerom ku chodníku. Podľa samosudcu, na podklade vyššie uvádzaných skutočností, nemožno za žiadnych okolností dospieť k záveru o „nešťastnej náhode“. Jednoducho nešlo o tragédiu, ktorej bol obžalovaný účastný „náhodne“. Ako vodič s takmer desaťročnou praxou, k tomu automechanik, znalý danej cestnej komunikácie, ktorou prechádzal často, sa bez primeraných dôvodov spoliehal na to, že ku kolíznej situácii nedôjde. Samosudca poukazuje na tenkú hranicu medzi vedomou nedbanlivosťou podľa § 16 písmeno a/ Trestného zákona a nepriamym úmyslom podľa § 15 písmeno b/ Trestného zákona. Ak vedomá nedbanlivosť stojí na vedomosti o možnom spôsobení následku a na spoliehaní sa na to, že k nemu nedôjde bez primeraných dôvodov a nepriamy úmysel spočíva na vedomosti o možnom spôsobení následku a na uzrozumení, že ho môže svojím konaním spôsobiť, laicky povedané, ide aj v tomto prípade o tancovanie na veľmi tenkom ľade. Častokrát sa môže vedomá nedbanlivosť zmeniť na nepriamy úmysel len v dôsledku ľahostajného postoja páchateľa k možnosti spôsobenia škodlivého následku. Samosudca vylúčil, že by išlo o prípad tragickej dopravnej nehody, ktorej by bol obžalovaný účastný nešťastnou zhodou okolností, deliktuálne záznamy obžalovaného na úseku dopravy a niektoré z jeho reakcií na hlavnom pojednávaní nesvedčia veľmi v prospech toho, že by išlo o jednorazovosť a ojedinelosť konania obžalovaného ako vodiča. Samosudca nenadobudol presvedčenie, že by v jeho prípade išlo o ohľaduplného, zodpovedného a prezieravého vodiča. Uvedené umocňuje vysoký stupeň vedomej nedbanlivosti obžalovaného, ktorá bola vzdialená nevedomej nedbanlivosti podľa § 16 písmeno b/ Trestného zákona, ale bola veľmi blízko hranici nepriameho úmyslu podľa § 15 písmeno b/ Trestného zákona. Trest domáceho väzenia by bol pre obžalovaného subjektívne priaznivejší, menej citeľnejší, čo sa týka rozsahu zásahu do jeho osobnej slobody a možnosti osobne participovať na osobnej starostlivosti o jeho dve maloleté deti a zabezpečovať si príjem. Treba ale podotknúť, že jednou z najväčších tragédii v živote človeka je situácia, keď rodič prežije vlastné dieťa, čo je prípad matky poškodenej. Spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví, či zranenia s následkom smrti je latentnou nočnou morou každého vodiča, v širšom meradle v podstate každého účastníka cestnej premávky. Naozaj každý vodič sa môže ocitnúť v pozícii obvineného z nedbanlivostného trestného činu v súvislosti s dopravnou nehodou. Vždy ale ide o individuálne okolnosti prípadu a mieru zavinenia vodiča, včasnosť jeho reakcie, mieru ohľaduplnosti, predvídateľnosti situácie zo strany vodiča a podobne. V tomto konkrétnom prípade, ale počínanie si obžalovaného pred zrážkou, bolo nielen v rozpore s právnymi predpismi na úseku dopravy, ale je
nutné podotknúť, že aj s elementárnou úctou k ľudskému životu a všeobecnou občianskou povinnosťou počínať si tak, aby škode predchádzal. Obžalovaný začal brzdiť z vysokej rýchlosti až po kolíznej zrážke, napriek tomu, že k zrážke došlo priamo na priechode pre chodcov. Poškodená na priechod nevbehla, pretože vstúpila na vozovku v časovom predstihu v protiľahlom smere jazdy. Z kamerového záznamu je zrejmé, že pred vstupom na vozovku sledovala situáciu v cestnej premávke, chvíľu stála na chodníku pred vstupom na vozovku, priechodom prechádzala bez tackania, zastavovania sa, išla plynule, keď zaregistrovala vozidlo obžalovaného, chôdzu zrýchlila a zrejme, až keď si uvedomila, že vozidlo ide neprimeranou rýchlosťou bez spomaľovania, rozbehla sa. Podľa súdu, išlo o prirodzenú reakciu chodkyne, že zrýchlila, keď zaregistrovala idúce vozidlo vo vzdialenosti niekoľko desiatok metrov miesto toho, aby napríklad ostala stáť v stredovej časti vozovky čakajúc, že vozidlo prejde, pretože nemožno očakávať od chodca, že si hneď uvedomí, že nestihne prejsť priechodom, pretože vozidlo sa rúti takou vysokou rýchlosťou a nedôjde k jeho spomaleniu, či zastaveniu pred priechodom. Samosudca pre zdôraznenie opakuje, že vozidlo obžalovaného prešlo za 4,5 sekundy vzdialenosť viac ako 122 metrov, teda pri dvojnásobnom prekročení maximálne povolenej rýchlosti v obci obžalovaný s vozidlom prešiel za jednu sekundu viac ako 27 metrov. Išlo o obrovský nepomer k pohybovým a časovým možnostiam poškodenej ako chodkyne. Obžalovaný na rozdiel od poškodenej chodkyne mal možnosť počas celej doby vedenia vozidla vidieť rýchlosť vozidla na tachometri a teda vedieť, akou rýchlosťou sa vozidlo pohybuje. Na hlavnom pojednávaní potvrdil, že si je vedomý základnej fyzikálnej zákonitosti, že čím vyššia rýchlosť vozidla, tým vozidlo za kratší čas prejde väčšiu vzdialenosť. Nepodmienečný trest odňatia slobody nepochybne bude predstavovať zásah do rodinného života obžalovaného a bude si vyžadovať kooperáciu a pomoc v rámci jeho blízkej rodiny, ale zistené pomery obžalovaného pre súd umožňujú uloženie tohto druhu trestu ako trestu ultima ratio. Vzhľadom na spôsob spáchania skutku a spôsobený následok takýto trest súd nepovažuje za neprimerane citeľný a zasahujúci do ľudskej dôstojnosti obžalovaného, či neprimerane zaťažujúci rodinu obžalovaného. Obžalovaný si prenajíma skladové priestory od vlastnej matky a nie je nájomcom prevádzkových priestorov v A., kde prispieva len tretinou nájmu spolu s ďalšími dvoma živnostníkmi. Preto jeho výpadok z výkonu živnosti nepredstavuje hrozbu stratu nájmu prevádzky, len dočasný výpadok obžalovaného z daného modelu výpomoci v rámci podnikania troch samostatne zárobkovo činných osôb. Obžalovaný nie je zamestnávateľom, nemá zamestnancov. Manželka obžalovaného má vzdelanie vyššieho stupňa a aj reálne pracovné skúsenosti, toho času je na rodičovskej dovolenke, pričom obe maloleté deti obžalovaného sú už vo veku, kedy sa môžu socializovať v predškolskom zariadení, a teda manželka obžalovaného môže vykonávať pracovnú činnosť. Svokor obžalovaného žije v A. a obaja rodičia obžalovaného taktiež, všetci traja môžu byť rodine obžalovaného nápomocní. Otec obžalovaného je k tomu nezamestnaný a jeho matka je učiteľka. Trestným činom obžalovaného došlo k úmrtiu ženy v produktívnom veku, v čase nehody mala 52 rokov, zanechala po sebe partnera a bola nepochybne nápomocná vlastnej matke vo vyššom veku ako jediná dcéra. Jej stratou ostatní dvaja súrodenci nepochybne taktiež utrpeli stratu a od jej smrti im len pribudli povinnosti v súvislosti so starostlivosťou o matku vyššieho veku so zdravotnými problémami. Bez ďalšieho dokazovania je na podklade výpovede L. K. nepochybné, že mali k sebe ako matka a dcéra blízko a prirodzene napríklad aj v takej chúlostivej záležitosti staroby ako je sťaženie osobnej hygieny a seba obslužných činností by jej bola po fyzickej i psychickej stránke nápomocnejšia práve dcéra než synovia. Vyjadrenie pani M. K., že obžalovaný jej zničil starobu, sa preto tiež spochybňovať za danej situácie nedá. Samosudca sa priklonil k uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody aj s ohľadom na to, ako reagoval obžalovaný na hlavnom pojednávaní. Dostal možnosť vyjadriť sa k svojej predstave o režime domáceho väzenia. Vyjadril sa ale v zásade takým spôsobom, pri ktorom pre súd absentoval prvok priamej vôle obžalovaného znášať skutku a jeho následku adekvátne obmedzenia a ťažko sa u neho hľadala citeľná pokora. Vyjadrenia obžalovaného pre súd vyznievali skôr arogantne. Na jednej strane tvrdil, že pracuje šesť dní v týždni, v závere hlavného pojednávania už hovoril, že od rána do 22.00 hod. pracuje každý deň a na druhej strane zotrval na tom, že dosahuje príjem len 10.000,00 eur ročne v čistom, čo vzhľadom na charakter jeho živnosti, nepochybne vysokého dopytu po službách
automechanika, časový fond, ktorý údajne venuje práci na úkor rodiny, vyznieva rozporuplne až účelovo. Otázne je aj to, kedy sa vlastne svojej rodine venuje pri takomto pracovnom nasadení, ak má súd zároveň veriť tvrdeniam, že je rodinne založený. Súd bral za limitujúce pri alternatíve trestu domáceho väzenia aj dĺžku zdokladovaného trvania nájmu bytu na dobu určitú najprv len do 30.04.2026 a následne s predĺžením len do 31.12.2027. Podľa súdu, obžalovaný nereagoval adekvátne ani v rámci vyjadrenia sa k predchádzajúcim deliktuálnym postihom. Priestupky zľahčoval, pričom je zrejmé, že rýchlosť prekročil i na rizikovom a nebezpečnom úseku cesty, ktorý sám opísal ako „serpentíny“. Ďalšieho priestupku sa dopustil stratou kontroly nad vozidlom tiež v dôsledku neprimeranej rýchlosti pri vstupe do križovatky, kde dostal šmyk a skončil vo zvodidlách, presne opísal dôvody šmyku (posyp na ceste, rýchly vjazd a brzdenie v križovatke, zlý stav pneumatík, pritom je vyučený automechanik a potvrdil, že v rámci živnosti zabezpečuje aj výmenu pneumatík). Tretí priestupok mal snahu ospravedlniť tým, že chcel pomôcť, ale nespomenul si ani na to, o koľko prekročil rýchlosť v obci len pár dní pred stíhaným skutkom. K tomu, prečo išiel v čase stíhaného skutku takou vysokou rýchlosťou, sa vyjadriť pred samosudcom odmietol. Na otázky ohľadom vplyvu rýchlosti na dĺžku brzdnej dráhy vozidla dokonca reagoval podráždene, keď odvrkol, že to nevie uviesť, lebo to neštudoval. Už každý sám si môže položiť a zodpovedať otázku, koľkokrát si ako vodič dovolil ísť v intraviláne okresného mesta pri maximálne povolenej rýchlosti 50 km/hod. rýchlosťou v priemere okolo 97,6 km/ hod., resp. koľkokrát zažil takúto jazdu autom v obci ako spolujazdec a teda či vôbec čo i len raz a prečo si to nedovolil, či neakceptoval také správanie vodiča (okrem toho, že to zakazuje zákon a hrozí postih v prípade namerania rýchlosti políciou). Pre ilustráciu samosudca poukazuje na to, že išlo v obci o miesto, kde sú aj zvislé a vodorovné dopravné značenia priechodov pre chodcov. Rýchlosť vozidla obžalovaného na takom mieste je veľmi ťažké k niečomu prirovnať, ale skusmo samosudca v podstate dvojnásobné prekročenie maximálne povolenej rýchlosti prirovnáva v rámci lokálnych cestných podmienok napríklad k jazde cez tunel N. rýchlosťou 160,00 km/hod. (maximálne povolená rýchlosť 80,00 km/hod.), k jazde medzi mestom C. a obcou H. rýchlosťou 180 Km/hod. (maximálne povolená rýchlosť 90,00 km/hod.), či k jazde po diaľnici medzi Prešovom a Popradom rýchlosťou 260 km/hod. (maximálne povolená rýchlosť 130,00 km/hod.). Súd je povinný uložiť trest tak, aby sa dosiahol účel trestnej sankcie. S osobitným zreteľom súd prihliadal na účel trestu v podobe generálnej prevencie a preto, v súhrne poukazujúc i na vyššie uvádzané odôvodnenie, nepristúpil k alternatívnemu trestu. Samosudca zastáva názor, že účel trestu v podobe individuálnej a najmä generálnej prevencie, vyjadrenia morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou a resocializácie osoby obžalovaného môže naplniť v danom prípade len nepodmienečný trest odňatia slobody. Aj keď v zmysle ustanovenia § 355 odsek 3 Trestného poriadku, pri prejednaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu obsiahnutými v trestnom rozkaze, samosudca prihliadal na to, že hlavné pojednávanie bolo nariadené v dôsledku odporu obžalovaného, ktorý podal vo svoj prospech a na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine a skutok úprimne oľutoval. Preto samosudca vylúčil také rozhodnutie o treste, ktoré by bolo pre obžalovaného v porovnaní s výrokom o treste z trestného rozkazu nepriaznivejšie. Súd pri obžalovanom zohľadnil prevahu poľahčujúcich okolností a vzal do úvahy aj to, že obžalovaný sa osobne zúčastňoval hlavného pojednávania, a to za účasti pozostalých príbuzných nebohej poškodenej. Prihliadal i na to, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, spáchal nedbanlivostný trestný čin, nie úmyselný trestný čin, súd prijal jeho vyhlásenie o vine a je otcom dvoch maloletých detí. Rodine nebohej poškodenej sa ospravedlnil písomným listom i osobne na hlavnom pojednávaní. V dôsledku toho súd aplikoval mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 odsek 5 Trestného zákona a znížil spodnú hranicu zákonnej trestnej sadzby trestu odňatia slobody o štyri mesiace. Súd v dôsledku prijatého vyhlásenia obžalovaného o vine, ktoré korešpondovalo s dôkaznými prostriedkami zabezpečenými do vyšetrovacieho spisu, mal za preukázané naplnenie všetkých zákonných znakov nedbanlivostného prečinu usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h/ Trestného zákona, a to objektu, objektívnej stránky vrátane kvalifikačného momentu, subjektu a subjektívnej stránky. Preto súd vo výroku tohto
odsudzujúceho rozsudku uznal obžalovaného vinným z tohto prečinu a vo výroku o treste uložil podľa § 149 odsek 2 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 39 odsek 5 Trestného zákona doposiaľ súdne netrestanému obžalovanému mimoriadne znížený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere dvadsať mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona. Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona súd uložil obžalovanému súčasne trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel vo výmere piatich rokov. Uloženie trestu zákazu činnosti v danej výmere súd považuje taktiež za nevyhnutný trest popri nepodmienečnom treste odňatia slobody vzhľadom na spôsob spáchania skutku, spôsobený následok a charakter predchádzajúcich priestupkov obžalovaného ako vodiča, pretože všetky priestupky mali základ v nepovolenej a neprimeranej rýchlosti. Nárok na náhradu škody si v súlade s § 46 odsek 3 Trestného poriadku riadne, čo do dôvodu a výšky, do skončenia prípravného konania poškodená strana neuplatnila, preto súd samostatným výrokom podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku ani podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku o nároku na náhradu škody v tomto odsudzujúcom rozsudku nerozhodoval. inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania, a to porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. Odvolanie má odkladný účinok.