Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 10P/10/2024 8724200261 07. 07. 2025 JUDr. Monika Heldáková ECLI:SK:OSPP:2025:8724200261.10
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Monikou Heldákovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov - matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., XXX XX B., toho času E. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpenej: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029 a otca: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX B., právne zastúpeného: JUDr. Dávid Hoffman, advokát, Hlavné námestie 80, 060 01 Kežmarok, v konaní o návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletou, takto rozhodol: I. M e n í rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 5P/88/2021 zo dňa 23. 09. 2021 vo výroku I., v časti úpravy práva styku otca s maloletým dieťaťom tak, že otec F. B., nar. XX. XX. XXXX, j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou A. B., nar. XX. XX. XXXX, - každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od piatku od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod.; - počas veľkonočných sviatkov od Zeleného štvrtka od 09:00 hod. do Bielej soboty do 18:00 hod.; - počas vianočných sviatkov každý párny rok od 23.12. od 09:00 hod. do 28.12. do 18:00 hod.; - počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 28.12. od 18:00 hod. do 03. 01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18:00 hod.; - počas letných prázdnin prvý júlový týždeň a prvý augustový týždeň od pondelka od 09:00 hod. do nedele do 18:00 hod. Otec si maloletú A. na začiatku styku prevezme a na konci styku odovzdá matke v mieste jej bydliska. Matka je povinná maloletú A. na styk s otcom riadne pripraviť. II. Návrh otca na predbežnú vykonateľnosť rozsudku z a m i e t a . III. Návrh otca na uloženie informačnej povinnosti matke z a m i e ta . IV. Konanie v časti návrhu otca na zníženie výživného z a s t a v u j e . V. Konanie v časti návrhu matky na zvýšenie výživného z a s t a v u j e . VI. U k l a d á rodičom maloletého dieťaťa a maloletej A. výchovné opatrenie a to povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu, ktoré sa bude vykonávať na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, v trvaní 12 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. VII. Slovenská republika n e m á n á r o k na náhradu trov konania. VIII. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie: 1. Návrhom z 19.1.2024 sa otec domáhal zmeny úpravy práva styku s maloletou. 2. Návrh dôvodil tým, že rodičovské práva a povinnosti boli naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 5P/88/2021 zo dňa 23. 09. 2021 s presnou úpravou intervalov styku. Otec nepozná aktuálne bydlisko maty, matka ho nechcela uviesť, otec si maloletú preberá a odovzdáva vždy na neutrálnom mieste. Otec chce s maloletou tráviť viac času a rozvíjať ich vzťah. Od posledného rozhodnutia uplynul čas takmer 2 rokov, otec má veľmi pozitívny vzťah, maloletá sa na čas s otcom teší, ako aj na svojho mladšieho brata (maloleté dieťa otca a jeho manželky pozn. súdu). Otec si vyživovaciu povinnosť plní riadne a včas. Navrhol rozšírenie styku oproti poslednej úprave. Podaním zo dňa 26.6.2024 otec navrhol zníženie výživného zo sumy 350,- eur mesačne na sumu 250,- eur mesačne (vzhľadom na neskoršie späťvzatie návrhu, viď nižšie, sa súd podrobnostiam k návrhu na zníženie výživného v tomto odôvodnení bližšie nevenuje). Definitívny návrh časových intervalov pre styk otec upresnil na poslednom pojednávaní v tejto veci. Rovnako na poslednom pojednávaní otec navrhol uloženie informačnej povinnosti matke maloletej. 3. Súd uznesením č. k.: 10P/10/2024-33 z 15.3.2024 ustanovil maloletej na zastupovanie v konaní procesného opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok. 4. Matka sa k návrhu otca vyjadrila 23.4.2024. Uviedla, že ohľadne styku bola a je prístupná dohode. Otec pracuje v zahraničí a domov sa pravidelne vracia v piatok večer. Styk otca vo večerných hodinách v piatok, kedy má dieťa večierku o 20:00 hod., by nebol v jej záujme a matka v ňom nevidí zmysluplné trávenie času u otca. Matka je názoru, že otec sa maloletej počas jej pobytu v jeho domácnosti nevenuje osobne a nedostatočne zabezpečuje starostlivosť o ňu, či o jej osobný rozvoj, čo odvodzuje z rozprávania maloletej o tom, že sa hrá na tablete, chodí sama po dedine, chodí do krčmy, chodí po rozostavaných stavbách, chodí po návštevách, kde sa popíja a otec sa opije. Maloletá trávi čas aj u krstných rodičov a takmer každý týždeň je u niekoho iného. Maloletá nemala u otca ani vlastnú posteľ. Maloletá je po návrate od otca hladná, špinavá, nevyspatá, rozladená, má zdravotné problémy pre nesprávne stravovacie návyky, neumýva si zuby. Maloletá k otcovi nechce ísť. Otec bol v škôlke za celé obdobie len jediný raz, nedostavil sa na vystúpenie. Maloletá nastúpil na povinnú školskú dochádzku, bude v jej záujme tráviť nedeľu u matky pre oddych a prípravu do školy. Matka navrhla styk zúžiť a zvýšiť výživné zo sumy 350,- eur mesačne na sumu 450,- eur mesačne (vzhľadom na neskoršie späťvzatie návrhu, viď nižšie, sa súd podrobnostiam k návrhu na zvýšenie výživného v tomto odôvodnení bližšie nevenuje). 5. Zo správy kolízneho opatrovníka z 13.2.2024 vyplýva, že matka žije s maloletou a terajším partnerom v prenajatom trojizbovom byte v D., kde má maloletá vytvorené vhodné podmienky pre riadny vývoj a vývin. Otec žije so svojou manželkou a 8 mesačným synom v rodinnom dome jeho svokrovcov, kde majú vytvorenú samostatnú bytovú jednotku a kde má maloletá pripravenú a zariadenú detskú izbu. Matka pracuje na čiastočný úväzok ako kaderníčka, otec pracuje na plný úväzok v Rakúsku ako stavebný pracovník. Otec si plní vyživovaciu povinnosť riadne, je zdravý. Podľa otca je maloletá manipulovaná matkou, keď ju vyzdvihne, nechce k nemu ísť, no po hodine si zvykne. Maloletá sa v domácnosti otca stretáva aj so širšou domácnosťou, s jeho terajšou manželkou má dobrý vzťah. 6. V rámci zmierlivého vyriešenia veci súd vo veci nariadil termín informatívneho stretnutia na 27.5.2024, avšak rodičovskú dohodu sa dosiahnuť nepodarilo. 7. Otec vo svojom podaní z 26.6.2024 poprel tvrdenia matky o tom, že bola vždy prístupná dohode o rozšírení styku. Matka nebola nikdy ochotná dohodnúť sa a styk mimo súdom určeného styku umožnila jediný krát, keď maloletá bola chorá a matka si nedokázala v práci zabezpečiť voľno. Tvrdenia matky o nevhodnosti styku v piatok o 18:00 hod. sú absurdné, otec nemá problém zabezpečiť maloletej riadnu starostlivosť počas celého víkendu a hodnotiť zmysluplnosť času stráveného u otca nie je v kompetencii matky. Návrh otec podal aj pre naliehanie maloletej, ktorý túži byť s otcom častejšie a pýtala sa ho, kedy bude môcť u neho bývať. Matka a terajší partner maloletú ovplyvňujú, maloletá sa bojí ich reakcie. Otec i jeho manželka sa maloletej venujú, prístup k tabletu má obmedzený, dieťa nechodí do krčmy, ale navštívila podnik, kde majú zákusky a zmrzlinu pre deti. Maloletá strávila víkend aj u svojich krstných
rodičov na žiadosť maloletej. Je v jej záujme rozvíjať vzťah so širšou rodinou. Otec poprel, že by dieťa bolo špinavé, hladné a zanedbané a tvrdenia matky považuje za účelovú v snahe vykresliť otca v zlom svetle. Otec dlhodobo ani nevedel, aké predškolské zariadenie maloletá navštevuje. Matka ho o maloletej neinformuje, maloletú na styk riadne nepripraví, odmieta zabaliť športové potreby a pod. 8. Súd nariadil vo veci pojednávania v dňoch 1.7.2024, 19.8.2024, 3.10.2024, 26.6.2025 a 7.7.2025, kde vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, nariadením znaleckého dokazovania, listinnými dôkazmi a dňa 25.6.2025 zisťovaním názoru maloletého dieťaťa. 9. Otec na pojednávaniach zotrval na podanom návrhu, poukázal na dobrý vzťah s maloletou, má o ňu záujem, vie sa o ňu postarať. V domácnosti má pre maloletú všetko zariadené, venujú sa jej, hrá sa so svojim bratom. Maloletá sa bojí matky, odmieta sa s otcom fotiť, aby sa to matka nedozvedela, má pred ňou nezdravý rešpekt. Dieťa sa u nich stravuje riadne, špinavá sa mohla vrátiť len vtedy, keď boli na výlete, časovo boli obmedzovaní a nestihli sprchu pred tým, než ju odviezol k matke. Maloletá sa v jeho domácnosti hráva s deťmi, otec nestojí pri nej a nediktuje jej, čo má robiť. Keď sú sami, kreslia si, tvoria. Je pravdou, že strávila víkend aj u svojho krstného otca (brata matky maloletej) a jeho rodiny, nakoľko to sama chcela. S matkou nekomunikuje. Matka sa snaží otca od maloletej priam odstrihnúť, žiada styk zúžiť, pričom 3 roky nehlásila žiaden problém. Rozširovanie styku je prirodzené. 10. Matka s návrhom otca nesúhlasila, uviedla, že maloletá sa od otca vracia v zlom psychickom a fyzickom stave, nie je v záujme dieťaťa, aby tam prespávalo počas školského roka a žiada o styk len počas soboty, počas prázdnin navrhla dohodu o styku. Matka pracuje na čiastočný úväzok, stará sa o dcéru, majú zaužívaný režim. Otcovi cez dieťa odkazovala o potrebe nákupov športových potrieb. Matka mu maloletú vozila na adresu svojho predchádzajúceho pobytu, novú adresu v D. mu matka rok a pol neoznámila. Maloletá chodí od otca hladná, neumýva si tam zuby, mala zubný kaz, bola špinavá. Otec by si mal pamätať, aký šampón maloletá používa pre psoriázu, ak si to nepamätá, je to jeho chyba. Matka si nepraje, aby jej oni umývali vlasy. Maloletá navštevuje angličtinu, výtvarnú, chodila na tanečný, chcela by klavír, matka jej všestranný rozvoj podporuje. Matka poukázala na lekárske vyšetrenia pre ochorenia, ktoré boli realizované po pobyte maloletej u otca. Dieťa je z pobytu u otca frustrované, má psychosomatické problémy, žalúdočné problémy, bolesti hlavy. Matka vyhľadala psychológa, kde podľa správy doc. Gažiovej je pobytu u otca pre dieťa zaťažujúci. Navrhla vypočutie psychologičky. Maloletú na pobyt u otca motivuje a ak by sa otec o dieťa riadne staral, nenamietala by jeho rozšírenie. Ak by bol styk upravený na 2-3 hodiny, otec by ho trávil s maloletou efektívne. 11. Matka predložila správu doc. PhDr. Gažiovej z 30.9.2024, podľa záveru ktorej vyplýva, že je v záujme prevencie rozvoja neurotickej symptomatológie a zachovania duševného zdravia maloletej vyhovieť očakávaniam dieťaťa ohľadne výchovy v prostredí matky a zvážiť podmienky a frekvenciu kontaktov s otcom dieťaťa a organizovať ich v úspornejšom časovom režime, ktorý nepresahuje 2-3 hod. v denných hodinách mimo školských dní dieťaťa. Otec uvedenú správu namietal a uviedol, že matka odborníka vyhľadala len aby poukázala na problémy a vystavovala dieťa tomu, aby sa hľadali diagnózy. V správe sa uvádza „matka požiadala, podľa slov matky, matka vyslovuje“ a prezentuje to ako tvrdenia dieťaťa. Procesný opatrovník zdôraznil, že vyšetrenia sa nezúčastnil otec maloletej a tvrdenia prezentované psychologičke sú jednostranne podané matkou. 12. Procesný opatrovník v domácnosti otca nezistil žiadne nedostatky, otec má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletú. S maloletou bol vykonaný pohovor, pracovníčka uviedla, že dieťa sa vyjadrovalo odborne, dospelácky, v odpovediach si často odporovala. Navrhol absolvovanie psychologického poradenstva na RPPS a nariadenie znaleckého dokazovania. 13. Maloletá sa v mesiacoch júl a august 2024 stretla s psychologičkou RPPS Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok. Zo záverov správy vyplýva, že potreby dieťaťa sú aktuálne naplnené obomi rodičmi, javí sa, že dieťa má vytvorený vzťah s oboma rodičmi, bez známok narušenia. Dieťa neprejavovalo strach ani odmietanie rodičov, komunikovalo a spolupracovalo primerane. 14. Na základe odporúčania procesného opatrovníka súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvie poradenská psychológia, Mgr. Moravčíkom, za účelom posúdenia rozsahu a vhodnosti úpravy styku otca s maloletou. Znalec 17.2.2025 predložil znalecký posudok. Úlohou znalca bolo odpovedať na súdom položené otázky, pričom znalec zhrnul, že maloletá prežíva
náročné psychické obdobie, ktoré má priamy súvis so súdnym konaním o budúcnosti intenzity jej kontaktu s otcom. Jej psychický stav je priamo ovplyvnený tým, v akom prostredí sa nachádza, resp. čo ju čaká, tzn. prechod do druhej domácnosti, domácnosti otca, kedy sa mení jej správanie. Jej prejavy počas striedania domácnosti popisuje otec aj matka, zhodujú sa, že je neštandardné, tzn. maloletá nemá vhodne spracované predávanie do starostlivosti druhého rodiča, čo je spôsobené najmä tým, že rodičia navzájom nevhodne komunikujú, vystavujú ju stresujúcej situácii, nejdú jej v danej veci príkladom, ktorým by jej umožnili túto situáciu zvládnuť tak, aby nemala na jej psychickom prežívaní dlhodobý negatívny vplyv. Maloletá je schopná sama sa rozhodnúť a vyjadriť svoje pocity a názory, avšak je nutné vnímať jej fyzický vek a vplyv matky pred príchodom otca, ktorý ju preberá na daný deň do starostlivosti. Na základe jej intenzívnejšieho vzťahu s matkou, ktorú pokladá za primárnu vzťahovú osobu a prejavuje k nej väčšie emocionálne puto možno usudzovať, že preberá aj jej názory a úsudky na otca, často nekriticky, aby nebola vystavená možnému negatívnemu hodnoteniu matky a rovnako tak, aby sa aktívne vyhla prípadnej konfliktnej situácii, pokiaľ by sa vyjadrila pozitívne, napr. k svojmu vzťahu s nevlastným bratom, kde verbálne deklaruje negatívny postoj k nemu, avšak v rámci neverbálnych prejavov a hodnotenia tohto vzťahu otca možno usudzovať, že tento vzťah je ňou vnímaný skôr pozitívne a teší sa z jeho prítomnosti vo svojej blízkosti, čo bolo možné vnímať aj počas kontaktu s jej otcom. U maloletej môže dochádzať k jej ovplyvňovaniu vo vzťahu k druhému rodičovi, a to matkou voči otcovi. Možno predpokladať, že zmena tohto ovplyvňovania v intenzite a frekvencii nastala po tom, ako otec predložil na súd žiadosť o zmenu styku. Maloletá prechováva k matke výhradne pozitívne emócie, považuje ju za primárnu vzťahovú osobu, vníma ju nekriticky a hodnotí ju kladne, ako jej konanie, tak jej aktivity, ktoré realizujú spoločne. Maloletá nemá k otcovi vytvorený intenzívny citový vzťah aj z dôvodu absencie jeho fyzickej prítomnosti v čase jej raného detstva a taktiež aj z hľadiska jeho venovania sa aj iným aktivitám, novej rodine, stavbe domu. Možno usudzovať, že ich vzájomný vzťah je aktuálne narušený aj tým, že matka prechováva významne negatívny postoj k otcovi a toto aj komunikuje pred maloletou, ktorú navyše nemotivuje vybudovať si k otcovi pozitívny vzťah a to aj v súvislosti s tým, že vytvára u maloletej negatívny obraz ako o ňom, rovnako tak aj o jeho rodine a o spôsobe, akým realizuje starostlivosť o ňu. Obaja rodičia sú aktuálne v disfunkčom vzťahu, kedy ich komunikácia nie je v prospech maloletej, prejavuje sa negatívne aj v jej emočnom prežívaní. Matka otcovi vyčíta jeho nevhodný spôsob výchovy, otec naopak to, že nevyvíja aktívne pozitívny obraz o ňom a maloletú nemotivuje pozitívne k jeho kontaktu s ňou. Vzťah otca a matky je obrazom ich vzájomného partnerského nesúladu, ktorý bol aj príčinou ich rozchodu, matka otcovo konanie vníma ako nedostatočné v akejkoľvek situácii a kontexte, zdôrazňuje jeho zlyhania, no je pre ňu dôležité vnímať jeho materiálne, resp. finančné zázemie, kedy koná tak, aby dosiahla prospech, ako pre maloletú, tak pre seba a vyťažila tak z danej situácie maximum. Maloletá odmieta otca, môžu sa u nej vyskytovať psychosomatické ťažkosti pri prechádzaní z domácnosti matky do domácnosti otca, čo je spôsobené nesúhlasom matky s prechodom a aktívnemu namietaniu. To má na maloletú negatívny dopad a negatívnu prognózu do budúcnosti, tzn. neriešením aktuálneho stavu u mal. dieťaťa obaja rodičia vedome prispievajú k tomu, že maloletá bude v budúcnosti traumatizovaná kontaktom s otcom, bude mať ťažkosti aj v iných oblastiach a je možné, že v budúcnosti sa týmto konaním znemožní, aby si vybudovala aj kvalitné vzťahy aj osobami, ktoré sú v domácnosti otca, teda aktuálnou manželkou otca a jej nevlastným bratom. Obaja rodičia sú spôsobilí k výchove, tiež k vzájomnej komunikácii ohľadne A.. Pokiaľ budú obaja rodičia hľadieť najmä na najlepší záujem maloletej a nebudú konať proti nemu, ich komunikácia sa dokáže orientovať prakticky, účelne a efektívne, najmä v súlade s daným cieľom. Navrhovaný styk otca s maloletou tak, ako ho navrhol otec, je pre ňu vhodný, otec je spôsobilý zabezpečiť primeranú celodennú starostlivosť o mal. dieťa. Znalec pre účastníkov odporúča absolvovanie rodinnej terapie a odborného poradenstva. 15. Procesný opatrovník súhlasil so závermi znaleckého posudku a zdôraznil, že je v záujme maloletej mať vytvorené vzťahy s obomi rodičmi. Matka v znaleckom posudku zdôraznila, že maloletá nemá s otcom vytvorený pozitívny vzťah a že sa otec venuje iným aktivitám. Namietla odporúčanie znalca pre rozšírenie styku so závermi doposiaľ vykonaného dokazovania o tom, že otec sa maloletej nevenuje. Poprela upieranie styku a zdôraznila, že na kvalitu vzťahu nemá vplyv počet nocí strávených u otca. Zdôraznila kvalitu času nad kvantitou času a dôležitosť skrátenia doby pobytu. Poprela, že by sa pred maloletou na adresu otca vyjadrovala negatívne. Otec zdôraznil odporúčanie znalca pre rozšírenie styku a absenciu motivácie matky ako preferenčného rodiča k motivácii budovania styku. Navrhol matkin návrh na zúženie styku zamietnuť. 16. Sudkyňa dňa 25.6.2025 osobne, za prítomnosti kolíznej opatrovníčky, zisťovala názor maloletej. Maloletá bezprostredne odpovedala na otázky, popísala, že býva s matkou a H., potvrdila, že sa stretáva
s otcom každý druhý víkend, nechodí tam, keď je chorá. Uviedla, že tam býva i B. a F., jedlo jej pripraví B., alebo jej mamka. Uviedla, že by bola radšej viac s mamkou, pretože keď je u otca, nemôže byť so svojimi kamoškami, nemôže s nimi ísť na výlet. Maloletá na otázku odpovedala, že u otca je v izbe často sama, no neskôr uviedla, že ju vonku volajú sesternice a hrajú sa spolu. 17. Na pojednávaní konanom 26.6.2025 vzal otec návrh v časti zníženia výživného späť. So späťvzatím návrhu súhlasila matka maloletej ako aj procesný opatrovník. 18. Na pojednávaní konanom 26.6.2025 vzala matka návrh v časti zvýšenia výživného späť. So späťvzatím návrhu súhlasil otec maloletej ako aj procesný opatrovník. 19. Súd nevyhovel návrhu matky a v konaní nevypočul psychologičku doc. PhDr. Gažiovú, ktorá maloletú vyšetrila. Matka súdu predložila správu psychologičky a súd nezistil dôvody, prečo odborníčku opakovane v konaní vypočuť, najmä v súvislosti s tým, že v konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie, ktoré v rovnakom odbore poskytlo odpovede na široké spektrum konkrétnych otázok ohľadne aktuálneho prežívania maloletej, jej vzájomných vzťahov, najvhodnejšej úpravy styku, ako aj odporúčaní do budúcna pre všetkých účastníkov konania. Pokiaľ ide o závery správy doc. Gažiovej, súd si uvedomuje ich rozdielnosť oproti odporúčaniam súdneho znalca, avšak vzhľadom na absenciu otca na vyšetreniach u spomínanej psychologičky (na rozdiel od vyšetrenia u znalca), súd na dané závery neprihliadal. 20. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 21. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 22. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 23. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že zistený skutkový stav si vyžaduje zmenu úpravy rodičovských práv a povinností v otázke styku otca, ako nepreferenčného rodiča, s maloletou. Súd sa s návrhom otca (v jeho definitívnej podobe prezentovanej na poslednom pojednávaní) stotožnil v plnom rozsahu. Súd je toho názoru, že s návrhom matky, ktorá de facto navrhovala zúženie styku otca s maloletou a to dôvodiac ho záujmom o zlepšenie kvality vzťahov, sa nie je možné stotožniť. 24. S rastúcim vekom maloletého dieťaťa sa vo všeobecnosti rozširujú možnosti a podmienky pre rozširovanie styku s nepreferenčným rodičom, v tomto prípade s otcom. V útlom veku je dieťa spravidla viac naviazané na matku, čo je dané i jeho potrebami (napr. kojením) a tým spojeným naviazaním. S pribúdajúcim vekom sa dieťa postupne osamostatňuje a buduje si pevné vzťahy i s otcom. Vo veku 7 rokov súd nevidí žiaden dôvod pre to, aby maloletá netrávila s otcom viacero nocí po sebe, najmä s poukazom na to, že prespávanie u otca je bežné a bezproblémové. Je absurdné, aby maloletá nemohla so svojim otcom tráviť čas počas školského roka tvrdiac to potrebou jej prípravy do školy v domácnosti matky, resp. dôvodiac to záujmom maloletej tráviť čas na oslavách a výletoch s jej kamarátkami. Otec maloletej je taktiež zodpovedný za jej výchovu, a preto je dôvodné očakávať, že čas trávený s maloletou nebude len časom pre zábavu a výlety, ale taktiež sa pri tomto styku prejaví i spolupôsobenie otca pri výchove, vrátane prípravy do školy či učeniu zodpovednosti (o čo otec rozhodne aj má záujem). 25. V priebehu konania nevyvstala žiadna okolnosť, pre ktorú by súd nemal návrhu otca na rozšírenie styku vyhovieť, ba dokonca ho zúžiť! Otec má podľa vykonaného dokazovania záujem, predpoklady ako aj dostatočné bytové a materiálne podmienky pre rozšírenie styku s maloletou. V domácnosti otca sú predpoklady pre riadne naplnenie potrieb maloletej a dokonca obohatenie jej vývoja o udržiavanie kontaktu a budovanie vzťahu i so širšou rodinou otca, resp. s krstnými rodičmi a sesternicami. Styk
otca s maloletou automaticky neznamená, že otec sa maloletej musí venovať aktívne každú minútu počas spoločne trávených chvíľ, práve naopak, súd hodnotí veľmi kladne, že počas doby strávenej u otca môže dochádzať k posilňovaniu sociálnych zručností maloletej. Hodnotenie matky o tom, ako otec trávi čas s maloletou je len jej subjektívnym pocitom. To, že otec s maloletou netrávi čas absolútne totožne ako matka, že s ňou nerobí rovnaké aktivity, či nenavštevuje rovnaké miesta, ešte nie je dôvodom pre negatívne hodnotenie úrovne starostlivosti o maloletú a dôvodom pre bránenie v styku. Pokiaľ ide o námietky a tvrdenia matky o tom, že otec nie je prítomný, resp. požíva alkoholické nápoje do neskorých nočných hodín, tieto nie sú ničím podložené a preto súd na nich neprihliadal. 26. Súd nevzhliadol t. č. žiadny dôvod, pre ktorý by sa otec s maloletou mal stretávať v obmedzenom rozsahu, ba naopak, styk by mal byť primerane veku maloletej a možnostiam otca (najmä pracovným) rozširovaný. Súd v tomto rozsahu odkazuje najmä na závery znaleckého posudku, v zmysle ktorého je rozširovanie styku pre maloletú vhodné. Súd v konaní pristúpil i k zisťovaniu názoru maloletej, kde aj napriek jej nízkemu veku jej odpovede považuje za relevantné a z rozhovoru s ňou nevyvstali žiadne pochybnosti o tom, aby jej styk s otcom nebol rozširovaný, resp. bol dokonca zúžený. 27. Podľa § 233 CSP, na návrh strany, ktorej by inak hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo značnej škody alebo inej ujmy, súd môže vo výroku rozsudku vysloviť, že rozsudok je vykonateľný doručením; taký výrok sa na účely odvolania považuje za uznesenie. 28. Súd môže rozhodnúť, že rozsudok je vykonateľný doručením. O predbežnej vykonateľnosti súd rozhoduje len na návrh strany, ktorá musí preukázať, že by jej inak hrozilo nebezpečenstvo ťažko nenahraditeľnej alebo značnej škody alebo inej ujmy. 29. Otec požiadal o predbežnú vykonateľnosť rozsudku pre prípad, že by matka podala voči rozhodnutiu odvolanie. Vzhľadom na to, že otec nešpecifikoval, aké nebezpečenstvo, resp. aká značná škoda by mu hrozila z dôvodu nenadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia už doručením poslednému z účastníkov konania, súd návrhu otca nevyhovel. Konanie o zmenu úpravy styku je konaním súdu o starostlivosť o maloletú. Súd sa zamýšľal nad možnosťou vzniku nenahraditeľnej škody a značnej ujmy u maloletej, avšak takéto nebezpečenstvo nevzhliadol, nakoľko maloletá sa s otcom stretáva a to v pravidelných intervaloch a uvedené by nebolo zmenené ani pre prípad podania odvolania matkou voči tomuto rozhodnutiu. 30. Podľa § 24 ods. 6 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. 31. Pokiaľ ide o návrh otca na uloženie informačnej povinnosti matke v čase odovzdávania dieťaťa do starostlivosti otca, najmä o vzdelávacích aktivitách a zdravotnom stave dieťaťa, súd uvedenému návrhu v zmysle ustanovenia § 24 ods. 6 zákona o rodine nevyhovel. Aj v nadväznosti na nižšie odôvodnené uloženie výchovného opatrenia, ktorého cieľom je zlepšenie vzájomných vzťahov rodičov a zlepšenie ich komunikácie by uvedená povinnosť bola nadbytočná. Pokiaľ ide o zdravotný stav dieťaťa a jeho vzdelávacie aktivity, uvedené si otec dokáže zistiť nad mieru bežne očakávanej komunikácie medzi rodičmi z iných platforiem, najmä rôznych elektronických aplikácií (napr. Edupage a mobilné aplikácie zdravotných poisťovní). 32. Podľa § 29 ods. 1 CMP, navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. 33. Vzhľadom na charakter konania, prihliadnuc na čiastočné späťvzatie návrhu na zníženie výživného otcom ako aj na čiastočné späťvzatie návrhu na zvýšenie výživného matkou dospel súd k záveru, že sú splnené podmienky v zmysle citovaných ustanovení, a preto konanie v týchto častiach zastavil (výroky IV. a V.).
34. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže uložiť maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu. 35. Súd apeluje na oboch rodičov, aby vo vzťahu k maloletej hľadeli na jej najlepší záujem, rešpektovali navzájom postavenie druhého rodiča v jej živote a spolupracovali pokiaľ ide o riadnu starostlivosť o maloletú. V danom prípade sa o to viac zdôrazňuje potreba matky, ako preferenčného rodiča, motivovať maloletú k otcovi, pripravovať ju na styk s otcom bez toho, aby na ňu prenášala svoje negatívne postoje a nastavenie proti otcovi, jej bývalému partnerovi. Uvedené vo svojom znaleckom posudku skonštatoval i súdny znalec, kde v odpovedi na 5. otázku konštatoval negatívny dopad postoja matky k otcovi na maloletú a varoval pred negatívnou prognózou do budúcna, varoval možnej traumatizácii dieťaťa a odporúčal rodičom, aby absolvovali odborné poradenstvo a rodinnú terapiu. 36. S poukazom na uvedené súd poukazujúc na zlé vzťahy medzi rodičmi, ktoré sú charakteristické nedostatkom primeranej, praktickej, účelnej a efektívnej komunikácie, čo sa prejavuje o. i. aj tým, že rodičia si skrz maloletú vymieňali odkazy, resp. nedokázali komunikovať o esenciálnych potrebách maloletej (napr. o tom, aký šampón maloletá používa, resp. aj ohľadne finančných otázok, kedy matka cez 6-ročnú dcéru žiadala o finančné prostriedky!), súd považuje za nevyhnutné uloženie výchovného opatrenia, a to odborného poradenstva na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad. Cieľom výchovného opatrenia je odborné pôsobenie na oboch rodičov ako aj maloleté dieťa. Negatívne nastavenie matky k otcovi pôsobí i na maloleté dieťa, čo rozhodne nie je v jeho záujme. Rodičia zjavne nedokážu zvládať vzájomné konflikty sami, ich vzájomný vzťah ako rodičov maloletého dieťaťa t. č. prakticky neexistuje. 37. Zámerom odbornej spolupráce je poskytnutie podpory obom rodičom i maloletej, ktorí si musia uvedomiť prítomnosť druhého rodiča v živote maloletej a v prípade maloletej ide o pomoc pri vytváraní pevného vzťahu s obomi rodičmi a vyporiadanie sa s negatívnymi okolnosťami ktoré sprevádzajú odovzdávanie a preberanie dieťaťa. 38. Súd zároveň oboch rodičov upovedomuje, že priebeh výchovného opatrenia je súdom monitorovaný, jeho závery budú vyhodnocované a môžu byť zohľadňované i v budúcnosti, resp. pri iných (ďalších) konaniach. Pokiaľ sa rodičia, alebo niektorý z nich odmietne podrobiť výchovnému opatreniu, táto skutočnosť môže byť vyhodnotená v kontexte jeho/jej rodičovských zručností. U kompetentného rodiča sa očakáva primeraná miera spolupráce a akceptácie druhého rodiča, resp. hľadania primeraných riešení pre úpravu rodičovských práv a povinností. 39. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 40. Podľa § 58 ods. 1 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 41. V priebehu konania vznikli štátu trovy konania spojené s nariadením znaleckého dokazovania. Vzhľadom na charakter konania – konanie starostlivosti súdu o maloletú, ako aj vzhľadom na to, že tieto trovy vznikli na základe návrhu procesného opatrovníka na vykonanie znaleckého dokazovania a nie v dôsledku aktivity, resp. pasivity niektorého z rodičov, má súd za to, že uloženie povinnosti nahradiť trovy konania by nebolo spravodlivé od žiadneho z rodičov požadovať, a preto súd rozhodol o výrokom VII. rozsudku o tom, že Slovenská republika nemá nárok na náhradu trov konania. Súd je povinný v tomto konaní zistiť skutočný stav veci, a preto trovy konania bude znášať štát. 42. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 53 až § 55 CMP). 43. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania účastníci neuplatnili. Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu Poprad. (§ 355 ods. 1 CSP) V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.